{"guid": "a6abf394-94f3-41cf-b873-17a8f410805f:d2123d86-2b5a-4287-8fe0-f89cf49b0ea1", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7220209501.2", "spisova_znacka": "3Co/65/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/65/2025 z 24. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 24. apríla 2026, sp. zn. 3Co/65/2025, ECLI:SK:KSKE:2026:7220209501.2", "identifikacne_cislo": "7220209501", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Jana Dudíková", "sudca_id": 1193, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-dudikova-1193", "datum_vydania": "2026-04-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Odmietajúce odvolanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spoluvlastníctvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2123d86-2b5a-4287-8fe0-f89cf49b0ea1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7220209501.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2026:7220209501.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2026:7220209501.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Košice\n3Co/65/2025\n7220209501\n24. 04. 2026\nJUDr. Jana Dudíková\nECLI:SK:KSKE:2026:7220209501.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Dudíkovej a členov senátu\nJUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/X,\nD., zastúpenej: JUDr. Peter Gabrik, PhD., advokát so sídlom Jilemnického 14, Košice, proti žalovanej: E.\nD., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, G., zastúpenej: JUDr. Irena Sopková, s.r.o., so sídlom Dvořákovo\nnábrežie 7529/E, Bratislava, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní\nžalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice z 18. novembra 2024, č. k. K2- 37C/64/2020-287\nrozhodol:\nI. O d m i e t a odvolanie proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie\nkonania (I).\nII. Vo zvyšku (II, III, IV, V) rozsudok p o t v r d z u j e.\nIII. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobkyni 100 % trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Košice (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) v konaní o zrušenie\na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalovanej na\nprerušenie konania (I), podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k pozemku, parcele registra\n„C“ č. 5308, o výmere 904 m2, druh pozemku: orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. H., obec D. H., I. D. J. (ďalej aj „predmetný pozemok“) zrušil (II), podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej\nk predmetnému pozemku vyporiadal tak, že predmetný pozemok prikázal do výlučného vlastníctva\nžalobkyne v podiele 1/1 (III), žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 4.520,- Eur na vyrovnanie\npodielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\nrozsudku (IV), pričom zároveň rozhodol, že žalobkyňa má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po\nprávoplatnosti rozsudku (V).\n2. Súd prvej inštancie takto rozhodol o žalobe pôvodného žalobcu E. B. (ďalej aj „pôvodný žalobca“),\nnar. XX.X.XXXX, ktorý sa domáhal, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo pôvodného\nžalobcu a pôvodných žalovaných 1/ E. D., K. L., 2/ A. L., K. D., 3/ M. D., 4/ C. D. (ďalej aj „pôvodní\nžalobcovia“) k predmetnému pozemku tak, že výlučným vlastníkom pozemku sa stane pôvodný žalobca\ns tým, že bude povinný zaplatiť pôvodným žalovaným primeranú finančnú náhradu za spoluvlastnícky\npodiel vo výške 5 Eur za 1 m2. Pôvodný žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania.\n3. Pôvodný žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že je spolu s pôvodnými žalovanými podielovým\nspoluvlastníkom predmetného pozemku, pričom jeho podiel predstavuje spolu 10/20, resp. 1/2 pozemku.\nPôvodný žalobca zároveň tvrdil, že dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva\n\nnebola úspešná, že reálna deľba pozemku nie je vzhľadom na zákaz drobenia poľnohospodárskej\npôdy podľa ust. § 23 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva\nk pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 180/1995 Z. z.“) možná, a preto navrhol\nprikázanie pozemku do jeho výlučného vlastníctva s uložením povinnosti vyplatiť spoluvlastníkom pôvodným žalovaným finančnú náhradu vo výške 5 Eur za 1 m2, ktorú považoval vzhľadom na výlučne\npoľnohospodárske využitie pôdy za náhradu vo výške, ktorá vysoko prevyšuje trhovú hodnotu pozemku.\n4. Pôvodná žalovaná v 1. rade E. D., K. L., ktorej bola žaloba spolu s procesnými poučeniami doručená\ndo vlastných rúk dňa 23.12.2020, sa k žalobe nevyjadrila.\n5. V priebehu konania súd prvej inštancie zistil, že pôvodní žalovaní v 3. a 4. rade zomreli ešte pred\npodaním žaloby na súd, v dôsledku čoho uznesením z 28.4.2021 voči nim konanie zastavil. V dôsledku\nďalších skutočností prvoinštančný súd uznesením z 26.1.2023 konanie voči pôvodnej žalovanej v 2.\nrade zastavil, pôvodnému žalobcovi voči nej nárok na náhradu trov konania nepriznal, pripustil, aby do\nkonania pristúpila B. D. na strane žalovaného a štvrtým výrokom pripustil zmenu žaloby, pričom ďalším\nuznesením zo 16.11.2023 konanie voči pôvodnej žalovanej v 2. rade zastavil, pôvodnému žalobcovi voči\nnej nárok na náhradu trov konania nepriznal a tretím výrokom pripustil zmenu žaloby. Súd prvej inštancie\nešte uznesením zo 6.5.2024 pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu vstúpila J. C. N., K.\nN., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/X, D., a zároveň pripustil zmenu žaloby.\n6. Ako z nesporných súd prvej inštancie vyšiel zo skutkových tvrdení žalobkyne, resp. pôvodného\nžalobcu, že žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníčkami predmetného pozemku, a to\nžalobkyňa v podiele 16/20 a žalovaná v podiele 4/20, že medzi nimi nedošlo k dohode o zrušení\npodielového spoluvlastníctva, a že všeobecná hodnota predmetného pozemku dosahuje výšku 22.600,Eur, vychádzajúc z nesporného tvrdenia žalobkyne o cene pozemku (vo výmere 904 m2) v sume 25 Eur\nza 1 m2, čo predstavuje cenu, za ktorú žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícke podiely k predmetnému\npozemku od pôvodného žalobcu.\n7. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci aplikoval najmä ust. § 136 ods. 1 a 2, § 137 ods. 1,\n§ 141 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších zmien a doplnkov\n(ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), § 2 písm. b) zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní\npoľnohospodárskej pôdy, § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie\nvlastníctva k pozemkom a § 153 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).\n8. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia primárne skonštatoval, že reálne rozdelenie\npredmetného pozemku nie je v danom prípade možné vzhľadom na to, že predmetný pozemok sa\nnachádza mimo zastavaného územia obce, ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX (č. l. 238),\npričom rozdelenie pozemku by bolo v rozpore s opatreniami proti drobeniu pozemkov v zmysle\nzákona č. 180/1995 Z. z., a preto pristúpil k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva prikázaním\nveci jednému zo spoluvlastníkov. Súd prvej inštancie mal v danom prípade jasné v tom, že jedine\nžalobkyňa prejavila záujem o prikázanie pozemku v celosti do jej výlučného vlastníctva, a že žalobkyňa\nje väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou pozemku s podielom 16/20, čo je nepochybne predpokladom\núčelnejšieho využitia pozemku zo strany žalobkyne. Prvoinštančný súd si bol vedomý toho, že veľkosť\nspoluvlastníckeho podielu nie je jediným kritériom pre prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov, avšak\npri absencii akéhokoľvek tvrdenia zo strany žalovanej bolo práve toto kritérium vo veci rozhodujúce.\n9. Pri určení výšky náhradovej povinnosti za spoluvlastnícky podiel súd prvej inštancie vychádzajúc\naj z judikatúry mal v posudzovanom prípade za to, že jej výška, vychádzajúca z kúpnej zmluvy\nuzatvorenej medzi žalobkyňou a pôvodným žalobcom, predstavujúca cenu 25 Eur za 1 m2, nebola\nmedzi stranami sporná, preto ju súd prvej inštancie považoval za cenu obvyklú v danom mieste a čase.\nPodľa prvoinštančného súdu totiž žalovaná začala výšku náhrady rozporovať prvýkrát až na pojednávaní\nkonanom dňa 17.10.2024, hoci so žalobou a jej dôvodmi bola oboznámená už odo dňa jej doručenia\n(23.12.2020) a v konaní bola zastúpená právnou zástupkyňou, ktorej udelila plnú moc na zastupovanie\nv konaní dňa 7.2.2023, pričom právna zástupkyňa až na pojednávaní dňa 17.10.2024 navrhla vypočuť\nžalovanú a doplniť dokazovanie za účelom zistenia ceny pozemku s tým, že za týmto účelom navrhla\nodročiť pojednávanie s odôvodnením, že žalovaná sa pre zdravotné problémy nemohla zúčastniť\npojednávania, avšak o dôvode neprítomnosti žalovaná súdu dôkaz ani do dňa vyhlásenia rozsudku\nnepredložila. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie podľa ust. § 153 ods. 2 C.s.p. na uvedené\n\nprostriedky procesnej obrany neprihliadol, pretože ich nevnímal ako prostriedky procesnej obrany, ktoré\nby žalovaná nemohla bez svojho zavinenia predložiť včas.\n10. Vo vzťahu k návrhu žalovanej zo dňa 7.2.2023 na prerušenie konania podľa § 164 C.s.p.\ns odôvodnením, že voči pôvodnému žalobcovi uplatnila námietku relatívnej neplatnosti právneho úkonu,\nsúd prvej inštancie uviedol, že žalovaná v návrhu síce tvrdila, že akési konanie prebieha, bližšie\nvšak k tomuto nič neuviedla, pričom súd takéto konanie nezistil ani vlastným šetrením. Čo sa týka\npredbežnej otázky nastolenej žalovanou, t. j. posúdenia, či sú kúpne zmluvy, predmetom ktorých bol\nprevod spoluvlastníckeho podielu k predmetnému pozemku z pôvodných žalovaných na pôvodného\nžalobcu, neplatné z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva, túto prvoinštančný súd vyhodnotil\nako nie otázku, ktorá by mala v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva význam\na bolo ju potrebné právne posúdiť, ale pre súd by takáto otázka mala význam jedine vtedy, ak by sa\nžalovaná v konaní domáhala relatívnej neplatnosti právneho úkonu, čo však neurobila a bola nečinná,\nako v priebehu celého konania.\n11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. tak,\nže žalobkyni s plným úspechom vo veci priznal plnú náhradu trov konania.\n12. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací súd\nvo všetkých výrokoch napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, eventuálne aby napadnutý\nrozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n13. V podanom odvolaní mala žalovaná vo všeobecnej rovine za to, že súd prvej inštancie v zmysle §\n365 ods. 1 písm. b) C.s.p. nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v zmysle §\n365 ods. 1 písm. e) C.s.p. nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nv zmysle § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, a že v zmysle § 365 ods. 1 písm. g) C.s.p. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú\nprípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli\nuplatnené.\n14. V konkrétnej rovine svojej odvolacej argumentácie sa žalovaná v súvislosti s odvolacím dôvodom\npodľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. výrazne nestotožnila s uplatnením sudcovskej koncentrácie\npodľa ust. § 153 ods. 2 C.s.p. súdom prvej inštancie, ktorý podľa žalovanej neprihliadal na jej tvrdenia\nprednesené na jedinom pojednávaní, pretože údajne neboli prostriedky procesnej obrany predložené\nvčas, a preto v celom rozsahu žalobe vyhovel. Žalovaná v tomto smere vyjadrila presvedčenie, že nie je\nv súlade so zákonným postupom, keď súd prvej inštancie neprihliadne na vyjadrenie žalovanej, ktorým tá\nreaguje na vyjadrenie žalobkyne, že sudcovská koncentrácia konania nemá slúžiť k odňatiu práva konať\npred súdom, že súd uplatnenie sudcovskej koncentrácie neodôvodnil, ale už na prvom pojednávaní bez\nakéhokoľvek vykonávania dokazovania dokazovanie ukončil. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa §\n365 ods. 1 písm. e) C.s.p. žalovaná odôvodnila tým, že pokiaľ súd vo veci nevykonával dokazovanie,\nnemohol si vytvoriť žiaden skutkový základ, pričom po popísaní podstaty sporu žalovaná ďalej uviedla,\nže súd sa poskytnutím ochrany konaniu pôvodného žalobcu dopustil šikanózneho výkonu práva. Vo\nvzťahu k odvolacím dôvodom podľa ust. 365 ods. 1 písm. f) a g) C.s.p. žalovaná opätovne akcentovala\nzneužitie zásady sudcovskej koncentrácie konania, nevykonanie jediného dôkazu a neakceptovanie\nvykonania dokazovania za účelom stanovenia hodnoty predmetného pozemku, čím podľa žalovanej\ndošlo k odňatiu vlastníckeho práva za hodnotu nezodpovedajúcu realite, resp. k postupu súdu, ktorý\nvykonal vyvlastnenie v prospech žalobkyne zo zákona.\n15. V odvolaní žalovanou formálne uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a g) C.s.p.\nneboli podopreté konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na nesprávny\nprocesný postup súdu prvej inštancie, na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo na neudržateľnosť zisteného skutkového stavu\nz hľadiska prípustných prostriedkov procesnej obrany alebo procesného útoku, a tak podľa úvahy\nodvolacieho súdu neboli tieto ďalšie odvolacie dôvody odvolateľom materiálne, a preto ani procesne\núčinne uplatnené.\n\n16. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej označila rozsudok súdu prvej inštancie za\nsprávny, odvolanie žalovanej naopak za účelové a neúctivé voči žalobkyni a súdu, pričom vo vzťahu\nk odvolacím námietkam uviedla, že skutkové tvrdenia žalovanej sa nezakladajú na pravde, a že\nvo veci nešlo o vyvlastnenie, ale o postup podľa ustanovení o zrušení a vyporiadaní podielového\nspoluvlastníctva. Žalobkyňa záverom vyjadrenia navrhla, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného\nsúdu v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania a aby pripustil zmenu\nna strane žalobcu, t. j. aby do konania na miesto doterajšej žalobkyne vstúpila A. B., ktorá medzičasom\nnadobudla jej patriace spoluvlastnícke podiely.\n17. Uznesením zo dňa 6.3.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.4.2025, Mestský súd Košice\npodľa ust. § 80 ods. 2 C.s.p. pripustil, aby do konania na miesto žalobkyne J. C. N., nar. XX.X.XXXX,\nbytom D. XXXX/X, D., vstúpila ako žalobkyňa A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/X, D..\n18. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu nevyjadrila.\n19. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas (§ 362\nC.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355\naž 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom\nz ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e)\nC.s.p., s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods.\n2 C.s.p a dospel k záveru, že nie je (odvolanie) dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom\nsúde v Košiciach dňa 24.4.2026 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu\nna úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu, pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3\nC.s.p.\n20. Odvolací súd sa v intenciách žalovanou vymedzeného zamerania odvolacieho prieskumu v celom\nrozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p.\nvýchodiskovo konštatuje, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje za vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.) a tiež úplné\nz hľadiska všetkých kľúčových otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma\nprocesnými stranami (§ 387 ods. 3 veta prvá C.s.p.). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia, reagujúc tým zároveň na podstatné argumenty žalovanej v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta\ndruhá C.s.p.), odvolací súd dôvody prvoinštančného rozhodnutia v niektorých smeroch argumentačne\ndotvára. Odvolací súd v tejto spojitosti poznamenáva, že odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného\nsúdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok, a preto nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho\nrozhodnutia zopakoval tie isté závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje\n(por. uznesenie Ústavného súdu SR sp, zn. IV. ÚS 350/2009 z 8. októbra 2009).\n21. Žalovaná svojimi odvolacími námietkami v intenciách materiálne uplatneného odvolacieho dôvodu\npodľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. nastolila predmetom odvolacieho prieskumu (ne)úplnosť\nskutkových zistení pre nevykonanie navrhnutých dôkazov, konkrétne nevykonanie výsluchu žalovanej\na doplnenie dokazovania za účelom stanovenia hodnoty predmetného pozemku. Uvedenú neúplnosť\nžalovaná namietla s poukazom na uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 ods. 2\nC.s.p. súdom prvej inštancie, ktorý podľa presvedčenia žalovanej neprihliadal na jej tvrdenia prednesené\nna jedinom pojednávaní, vychádzal výlučne z tvrdení žalobkyne, uplatnenie sudcovskej koncentrácie\nkonania neodôvodnil a pokiaľ vo veci nevykonával žiadne dokazovanie, nemohol si vytvoriť žiaden\nskutkový základ.\n22. Predpokladom naplnenia odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p., podstata ktorého\nspočíva v neúplnosti vykonaného dokazovania je, aby v konaní pred súdom prvej inštancie bol\nnavrhnutý dôkaz, ktorý podľa odvolacej námietky nebol pre náležité zistenie skutkového stavu vykonaný\na ktorý zároveň v jednotlivosti alebo vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi môže vplývať na nálezy\nv podstatných skutkových otázkach. Platí, že výber dôkazných prostriedkov je na vôli účastníka konania,\na že o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov napokon budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd podľa\nsvojej voľnej úvahy. Právomoc súdu konať o veci, ktorej sa žalobný návrh týka, totiž v sebe obsahuje\naj právomoc posúdiť, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa\nzabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd teda v sporovom konaní nie je viazaný návrhmi\n\nstrán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy (por. uznesenie\nNS SR sp. zn. 4Cdo 222/2015 z 26. apríla 2016).\n23. Žalovaná v odvolaní ťažiskovo vytýka súdu prvej inštancie uplatnenie sudcovskej koncentrácie\nkonania podľa ust. § 153 ods. 2 C.s.p., resp. neprihliadanie na vyjadrenia právnej zástupkyne žalovanej,\nktorá (pri absencii vyjadrenia žalovanej k žalobe) až na jedinom pojednávaní konanom dňa 17.10.2024\nnavrhla na ďalšom pojednávaní vypočuť zo zdravotných dôvodov neprítomnú žalovanú a doplniť tak\ndokazovanie za účelom stanovenia hodnoty predmetného pozemku. Pokiaľ však ide o navrhovaný\nvýsluch žalovanej na pojednávaní, odvolací súd poznamenáva, že tomuto nemožno pripísať povahu\ndôkazu, nakoľko nedošlo k jeho nariadeniu a vykonaniu v inštitucionálnych rámcoch výsluchu strany\npodľa § 195 ods. 1 C.s.p. Obdobne aj podľa právnej teórie „Dôkazom je výsluch strany iba vtedy,\nak ho súd ako procesný prostriedok nariadi“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,\nBajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie Komentár. Praha: C. H. Beck,\n2022, 805 s.). V takejto konštelácii by tak navrhovaný výsluch žalovanej bol (len) tvrdeniami strany\nbez najmenšieho dôkazného presahu. Žiada sa v tejto spojitosti pre úplnosť dodať, že v sporovom\nkonaní je výsluch strany i tak len podporným dôkazom - súd ho vykoná len vtedy, ak tvrdené skutočnosti\nobjektívne nemožno preukázať inak (§ 195 ods. 1 C.s.p.), pričom celkom prirodzene je dôkazná sila\na výpovedná hodnota takého dôkazu, pokiaľ mu vôbec v okolnostiach prípadu takéto atribúty možno\npriradiť, už zo samotnej podstaty veľmi výrazne obmedzená. I keď totiž je daný procesný rámec pre\nrozlíšenie medzi tvrdením strany a jej výsluchom o tvrdených skutočnostiach, v materiálnom ponímaní\nstrana v rámci svojho výsluchu alebo opakuje už tvrdené skutočnosti, alebo tvrdí skutočnosti nové. Preto\ncelkom logicky, ak sa vo výsluchu strany objaví skutočnosť, ktorá ňou dovtedy nebola tvrdená, ide o nové\ntvrdenie, ktoré jednak podlieha pravidlám vyplývajúcim z koncentrácie, a jednak na jeho preukázanie je\npovinná navrhnúť dôkaz. Formálne vzaté totiž výpoveď strany nemôže byť zároveň tvrdením rozhodných\nskutočností a zároveň dôkazným prostriedkom (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,\nS., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie Komentár. Praha: C. H.\nBeck, 2022, 806 s.). Ak by sa preto aj odhliadlo od procesných prekážok, pre ktoré navrhovaný výsluch\nžalovanej nemožno považovať za výsluch strany v zmysle § 195 ods. 1 C.s.p., dovtedy neprezentované\ntvrdenia žalovanej by i tak nemohli byť posúdené ako dôkaz, ale len ako nové tvrdenia.\n24. Odvolací súd na dôvažok poznamenáva, že dôkazný význam a nevyhnutnosť svojej výpovede\nžalovaná vyzdvihuje paradoxne v situácii, keď napriek možnosti vyjadriť sa k žalobe, ktorá jej bola\naj s procesnými poučeniami (viď. č. l. 31) doručená do vlastných rúk dňa 23.12.2020, zastúpeniu\nv konaní právnou zástupkyňou s udelenou plnou mocou na zastupovanie v konaní odo dňa 7.2.2023\na do dňa vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie neospravedlnenej neúčasti žalovanej na pojednávaní\nkonanom dňa 17.10.2024, bola v priebehu celého konania procesne pasívna, čo v konečnom dôsledku\npri odôvodnení uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania žalovanej ozrejmil aj súd prvej inštancie.\n25. Za výrazne nedôvodné odvolací súd záverom označuje aj odvolacie námietky spočívajúce\nv presvedčení žalovanej, že poskytnutím ochrany konaniu pôvodného žalobcu sa súd prvej inštancie\ndopustil šikanózneho výkonu práva, ako aj že súd prvej inštancie svojím postupom vykonal vyvlastnenie\nv prospech žalobkyne zo zákona. Odvolací súd na tomto mieste akcentuje, že súd prvej inštancie len\nzákonným spôsobom postupoval podľa príslušných ustanovení o zrušení a vyporiadaní podielového\nspoluvlastníctva, a že uvedené námietky žalovanej v tomto smere predstavujú len jej ničím relevantným\nnepodloženú nespokojnosť so správnymi závermi súdu prvej inštancie.\n26. Odvolací súd z týchto dôvodov ako vecne správny potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie s použitím\nust. § 387 ods. 1 C.s.p., a to v napadnutých vyhovujúcich výrokoch (II, III, IV), rovnako aj v závislom\nvýroku o trovách konania (V) majúcom správny základ v plnom procesnom úspechu žalobkyne v spore.\n27. V súvislosti s odvolaním žalovanej podaným proti výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým súd\nprvej inštancie zamietol jej návrh na prerušenie konania (I), odvolací súd považuje za potrebné uviesť\nnasledovné:\n28. Podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému nie je odvolanie prípustné.\n\n29. Nakoľko podľa § 357 a contrario C.s.p. odvolanie proti uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh na\nprerušenie konania v tomto prípade nie je prípustné, odvolací súd ho podľa ust. § 386 písm. c) C.s.p.\nodmietol.\n30. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú\naj na odvolacie konanie.\n31. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu\nvo veci.\n32. V odvolacom konaní mala žalobkyňa plný procesný úspech, preto jej v súlade s citovaným zákonným\nustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní\nneúspešná. Na tomto základe odvolací súd priznal žalobkyni nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho\nkonania.\n33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní\nvystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať\npred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej\nveci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený\nsudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý\nvýrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje\ndvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania\nlen príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje\nsumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je\nrozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v\nktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov\nod doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej\ninštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na\npríslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných\nnáležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie\n\nnapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ\ndomáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak\nje a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)\ndovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej\nhlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,\nosobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred\ndiskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem\nskutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "37C/64/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "4ca8cf69-3d93-4e28-b213-9c2a8d1b4356:03143505-82f2-42af-9159-b6715fc861ca", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6108214302.1", "spisova_znacka": "4Cdo/222/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/222/2015 z 25. 4. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-04-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6108214302.1"}], "citovane_v": []}