{"guid": "b4169c31-05c7-4912-a337-0268e8c8b908:a479e4fc-779e-4234-a3cb-f17426b28a81", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7120205083.2", "spisova_znacka": "3Co/43/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/43/2026 z 20. 7. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 20. júla 2026, sp. zn. 3Co/43/2026, ECLI:SK:KSKE:2026:7120205083.2", "identifikacne_cislo": "7120205083", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ľuboš Kunay", "sudca_id": 116, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubos-kunay-116", "datum_vydania": "2026-07-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389", "nazov": "§ 389 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a479e4fc-779e-4234-a3cb-f17426b28a81", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7120205083.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2026:7120205083.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2026:7120205083.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Košice\n3Co/43/2026\n7120205083\n20. 07. 2026\nJUDr. Ľuboš Kunay\nECLI:SK:KSKE:2026:7120205083.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov Mgr.\nAngeliky Sopoligovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E.,\nF. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Roland Kovács, advokát, s.r.o., Košice, Mäsiarska 30, IČO: 55 994 466,\nprávnej nástupkyne po pôvodnom žalobcovi G. D., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom v E., H. XXX/X,\nzomrelom dňa 28.1.2023, proti žalovanej Slovenskej republike, v zastúpení Ministerstva spravodlivosti\nSR, Bratislava, Račianska 71, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, o odvolaní\nžalovanej proti rozsudku č.k. 24C/3/2020-312 z 28.4.2022 Okresného súdu Košice I (teraz Mestského\nsúdu Košice)\nrozhodol:\nZ r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti, v ktorej žalovaná bola zaviazaná zaplatiť\nžalobcovi sumu 6.000,00 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy spolu s 5% úrokom z omeškania ročne\nod 25.3.2020 až do zaplatenia, a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a konanie o tomto\nnároku z a s t a v u j e.\nP o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách prvoinštančného konania v časti priznávajúcej plnú\nnáhradu trov konania o priznanie sumy 1.188,02 eur titulom vecnej škody a pri trovách konania o\npriznanie nemajetkovej ujmy stranám náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva.\nStranám náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice I (v súčasnosti Mestský súd Košice, ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom\nč. k. 24C/2/2020-312 z 28. apríla 2022 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.188,02 eur (titulom\nvecnej škody) a sumu 6.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy spolu s 5 % úrokom z omeškania\nročne od 25.03.2020 až do zaplatenia, s tým, že náhrada nemajetkovej ujmy za väzbu predstavuje 3.000\neur a náhrada nemajetkovej ujmy za vedenie trestného stíhania predstavuje 3.000 eur, to všetko v lehote\ndo 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a konanie v časti o\nzaplatenie sumy 18,64 eur s príslušenstvom zastavil s tým, že priznal žalobcovi proti žalovanej nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 1 písm. a/, § 3 ods. 1, 2, § 5 ods.1, § 6 ods.1, 2, § 8 ods.\n5 a 6 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z. a po vecnej stránke mal za to, že v danej veci boli splnené\nvšetky zákonom stanovené podmienky na priznanie uplatneného nároku. Ako nesporné označil, že\nrozhodnutím krajského riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 04.11.2017 bolo voči žalobcovi vznesené\nobvinenie z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona,\npričom po podaní obžaloby Okresný súd Košice I rozsudkom 5T/28/2018-197 z 20.06.2018 žalobcu spod\nobžaloby oslobodil, keďže nebolo dokázané, že sa skutok stal a Krajský súd v Košiciach uznesením z\n05.12.2018 zamietol odvolanie prokurátora proti tomuto rozsudku. Konštatoval, že uznesenie o vznesení\nobvinenia voči žalobcovi je tak potrebné považovať za nezákonné z dôvodu, že následne bol súdom\n\nspod obžaloby oslobodený. Zhrnul, že podstata nároku na náhradu škody voči štátu sa neviaže na\nsprávnosť alebo nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní, ale na jeho samotný výsledok.\nMal ďalej za preukázané, že žalobca bol obmedzený v osobnej slobode odo dňa 3.11.2017 a z tejto väzby\nprepustený uznesením okresného súdu zo dňa 30.11.2017. Charakterizoval podmienky a predpoklady\nvzniku nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe a s prihliadnutím na námietku\nžalovanej sa zaoberal tým, či si väzbu žalobca zavinil sám. K vylúčeniu nároku na odškodnenie za väzbu\npodľa neho nestačí v uznesení použitý zákonný dôvod na väzbu, keď zavinenie obvineného na vzatí do\nväzby nemožno stotožňovať so zavinením zahájenia trestného stíhania a žalovaná navyše netvrdila ani\nnekonkretizovala, aké konanie žalobcu by bolo možné charakterizovať ako jeho vinu na uvalení väzby\na tak dospel k záveru, že žalobca si väzbu nezavinil.\n3. Súd prvej inštancie vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody skúmal rozsah vykonaných úkonov\nobhajoby poskytnutých v prospech žalobcu. Na základe vyúčtovania odmeny za obhajobu, z faktúry\na dokladu o zaplatení mal za preukázané, že došlo k vzniku skutočnej škody a zmenšeniu majetku\nžalobcu v celom uplatnenom rozsahu 596,53 eur. Zaoberal sa ďalej uplatneným nárokom na ušlú mzdu\na aj tento nárok na uhradenie vecnej škody vo výške 591,49 eur považoval za dôvodný a tak vecná\nškoda súhrnom predstavuje 1.188,02 eur upozornil, že súdna prax vytvorila postupne sa stabilizujúce\nkritériá pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku nezákonného trestného\nstíhania a výkonu väzby, ktoré špecifikoval, a to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR\nsp. zn. 30Cdo/2813/2011 z 27.6.2012. Medzi objektívne okolnosti, na ktoré prihliadal zaradil v danom\nprípade povahu trestnej veci, pri ktorej žalobcovi hrozila zvýšená trestná sadzba - trest odňatia slobody\nv rozpätí od 6 mesiacov až do 3 rokov, ďalej výkon väzby v trvaní takmer 1 mesiaca i samotnú dĺžku\ncelého trestného stíhania. Pri závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k nej došlo, zdôraznil\nskutočnosť, že v rámci trestného stíhania došlo aj k pozbaveniu osobnej slobody žalobcu väzbou, čo\nmalo dopad na jeho psychický stav. Nepochyboval o tvrdeniach žalobcu týkajúcich sa závažného zásahu\ndo jeho osobnostnej sféry, konkrétne do jeho pracovného a súkromného života a považoval ich za\nvierohodné. Podrobne rozpísal vyjadrenia žalobcu opisujúceho dôsledky trestného stíhania prejavujúce\nsa nepriaznivo v jeho okolí, rodine a pracovnom kolektíve, ktoré negatívne dôsledky potvrdila vo svojej\nvýpovedi aj jeho matka F. D.. Konštatoval, že nemajetková ujma na strane žalobcu vznikla v dôsledku\noboch titulov - nezákonného trestného stíhania aj nezákonnej väzby a priznal žalobcovi celkovo sumu\n6.000,00 eur za negatívne dôsledky oboch týchto titulov a túto sumu pokladal za primeranú a optimálne\nvyvažujúcu a zmierňujúcu nepriaznivé následky neoprávneného zásahu a pritom neporušujúcu princíp\nprimeranosti a zohľadňujúcu osobitosť daného prípadu. Za dôležité pokladal, že utrpené následky\nžalobcu v pracovnom, ako aj súkromnom živote (ktoré identifikoval) majú pôvod v nezákonnom stíhaní,\nako aj vo výkone väzby a je ich nutné vnímať komplexne. Mal za to, že je otázne vôbec reálne rozlíšiť,\nresp. oddeliť negatívne dopady plynúce z viacerých súbežne prebiehajúcich zásahov do osobnostnej\nsféry, avšak upresnil, že titulom náhrady nemajetkovej ujmy za väzbu priznal žalobcovi sumu 3.000,00\neur a titulom náhrady za trestné stíhanie takú istú sumu 3.000,00 eur. Aj s poukazom na relevantné\nrozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu ČR mal za to, že stanoviť presnou sumou výšku\nnáhrady nemajetkovej ujmy za deň či mesiac vedenia trestného stíhania pre všetky prípady nie je možné,\nkeďže primeranosť výšky náhrady musí zohľadňovať vždy osobitné okolnosti prípadu. Za adekvátnu\nvšak pokladal priznanú sumu berúcu do úvahy trvanie trestného stíhania (1 rok) a trvanie väzby. Citoval\nďalej § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády\nSR č. 87/1995 Z. z. a uviedol, že lehota omeškania žalovanej začala plynúť najskôr dňom oznámenia, že\nnárok poškodeného nebude uspokojený a teda omeškanie sa začalo dňa 24.3.2020. Súd prvej inštancie\nrozhodol o lehote na plnenie v súlade s § 232 ods. 2 a 3 CSP. O nároku na náhradu trov konania rozhodol\npodľa § 262 ods. 1 CSP.\n4. Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovanej, podané len proti výroku rozsudku súdu prvej\ninštancie, ktorým bola žalobcovi priznaná nemajetková ujma vo výške 6.000 eur s prísl., rozsudkom z 23.\nmarca 2023 sp. zn. 3Co/144/2022 potvrdil rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti nad priznanú sumu\n1.188,02 eur a vo výroku o trovách konania a žalobcovi priznal proti neúspešnej žalovanej nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Výroky, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi\nsumu 1.188,02 eur s príslušenstvom titulom náhrady vecnej škody (prvá časť výroku I.), ktorým žalobu v\nprevyšujúcej časti zamietol (výrok II.) a ktorým konanie v časti zaplatenia sumy 18,64 eur s prísl. zastavil\n(výrok III.), neboli odvolaním napadnuté a tieto nadobudli právoplatnosť.\n\n5. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že napadnutý rozsudok nemožno označiť za nepreskúmateľný,\nkeď dáva zrozumiteľné odpovede na všetky pre vec podstatné otázky. Základnými predpokladmi\nzodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci v prípade nezákonného rozhodnutia\nsú: (i) existencia nezákonného rozhodnutia, vydaného orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci\n(ii) existencia škody a (iii) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody, pričom\ndôkazné bremeno preukázania týchto predpokladov v súdnom sporovom konaní nesie poškodený, t. j.\nžalobca s tým, že v konaní bolo sporné to, či uznesenie o vznesení obvinenia je nezákonné v dôsledku\noslobodzujúceho rozsudku a či tým došlo k existencii škody a k existencii ujmy, ako aj príčinnú súvislosť\nmedzi trestným stíhaním a škodou a ujmou, ktorá bola podľa žaloby žalobcovi spôsobená.\n6. Následne konštatoval, že súd prvej inštancie vychádzal predovšetkým zo skutočnosti, že už len\nsamotné trestné stíhanie predstavuje zásah do osobnostných práv fyzickej osoby chránených § 11\na nasl. Občianskeho zákonníka, keďže je nepochybné, že trestné stíhanie fyzickej osoby, najmä ak\nje obvinená zo závažného trestného činu (či prečinu), predstavuje závažný zásah do osobnostných\npráv fyzickej osoby chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Každé trestné stíhanie\npredstavuje obmedzenie súhrnu osobnostných práv vymenovaných v článku 10 Listiny základných práv\na slobôd, a to napriek tomu, že vo všeobecnosti platí, že takéto obmedzenie je legitimované verejným\nzáujmom na ochrane spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti. Súdna judikatúra už viackrát vyslovila\nnázor, že trestné stíhanie predstavuje vážny zásah do osobnej slobody jednotlivca a vyvoláva aj ďalšie\nnegatívne dôsledky pre osobný život a životný osud jednotlivca. Na tohto je okamihom oslobodenia spod\nobžaloby síce potrebné pozerať ako na nevinného, avšak samotný fakt trestného stíhania je záťažou\npre každého obvineného. Trestné stíhanie tak zasahuje do súkromného života jednotlivca, do jeho cti\na dobrej povesti a rovnako ako porušenie práva na osobnú slobodu garantovaného článkom 8 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd je spôsobilé obmedziť či porušiť právo jednotlivca na rešpektovanie\na ochranu jeho súkromného a rodinného života, dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti tak, ako je\ngarantované v čl. 10 Listiny.\n7. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie pri právnom posúdení základu nároku na náhradu\nškody postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou a rozhodovacou praxou súdov SR, v súlade s čl.\n2, ods. 1, 2 Základných princípov CSP, keďže štát zodpovedá aj za škodu, ktorá bola poškodenému\nspôsobená začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim\nrozhodnutím trestného súdu. Pri posudzovaní základu nároku sa tu neposudzuje správnosť rozhodnutia\norgánu štátu z hľadiska prípadného porušenia právnej povinnosti a zavinenia, rozhodujúcim kritériom\npre posúdenie zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je procesný výsledok tohto konania.\nZmyslom právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu je to, aby každá ujma, spôsobená nesprávnym\nči nezákonným zásahom štátu bola odčinená (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n4MCdo/15/2009). Poukázal na odôvodnenie nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 540/2016, ako\naj odôvodnenie nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 754/2016 z ktorých vyplynul právny názor,\nže ak orgány činné v trestnom konaní dospejú k rozhodnutiu, ktoré sa neskôr ukáže ako nezákonné,\nide vo vzťahu k stíhanej osobe o postup porušujúci základné ľudské práva. Ak má byť jednotlivec\npovinný podrobiť sa úkonom trestného konania, musí existovať garancia, že v prípade preukázania, že\ntrestnú činnosť nespáchal, dostane sa mu odškodnenie za všetky úkony, ktorými bol zo strany štátu\npodrobený. Odvolací súd poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/156/2017 a\n4MCdo/15/2009 z ktorých je zrejmé, že nárok na náhradu škody spôsobený vedením trestného stíhania\nsa preto posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim\nmeradlom zákonnosti začatia či vedenia trestného stíhania je teda neskorší výsledok trestného konania.\n8. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie v tom, že vo veci je daný\nzáklad uplatňovaného nároku, keďže trestné stíhanie žalobcu bolo právoplatne skončené oslobodením\nžalobcu spod obžaloby, keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol ako obžalovaný stíhaný\n(viď rozsudok Okresného súdu Košice I 5T/28/2018 z 20.6.2018 v spojení s uznesením Krajského\nsúdu v Košiciach 7To/79/2018-222 z 5.12.2018). Taktiež preskúmal aj rozhodnutie o výške nároku\nuplatňovaného žalobou a konštatuje, že priznaný nárok je vecne správny a spravodlivý, zohľadňujúci\nkonkrétne skutočnosti zásahu do osobnostných práv žalobcu, keďže súd prvej inštancie dôsledne\npostupoval pri svojom rozhodovaní ohľadne kritérií určovania výšky nemajetkovej ujmy v súlade s §\n17 ods. 2 až 4 zákona č. 514/2003 Z. z., zohľadňujúc špecifiká a osobitosť daného prípadu, priznajúc\nžalobcovi spravodlivé zadosťučinenie, primerané intenzite ujmy danej dĺžkou trvania zásahu v oblasti\n\nprofesijnej, rodinnej a spoločenskej, s prihliadnutím na osobu žalobcu, jeho doterajší život, závažnosť\nvzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo.\n9. V spojitosti s primeranosťou výšky náhrady nemajetkovej ujmy konštatoval, že súd prvej inštancie\nv danej veci využil autonómny priestor na realizáciu voľnej úvahy a odôvodnenie jeho rozhodnutia\nnemožno považovať za nedostatočné, nelogické či nezrozumiteľné. Súd prvej inštancie pri samotnom\ntrestnom stíhaní prihliadal na povahu trestnej veci, (prečinu nebezpečného vyhrážania), dĺžku trestného\nstíhania a zistený dopad stíhania do osobnostnej oblasti žalobcu, vnímajúceho negatívny vplyv celého\ndeja na jeho okolie, najbližšiu rodinu a známych, vrátane pracoviska. Obdobne pri odškodnení za väzbu\nokrem charakteru trestnej veci vzal konajúci súd do úvahy dĺžku a časové okolnosti väzby i jej dopad do\nsféry poškodeného. Podľa názoru odvolacieho súdu by pritom prvé dni väzby mali byť odškodňované\nvyššou čiastkou ako nasledujúce dni berúc do úvahy, že väzba, hoci obmedzená len na niekoľko dní,\nmôže na inak bezúhonnú osobu dopadať omnoho intenzívnejšie, čo závisí od konkrétnych okolností\nprípadu. Stotožnil sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v otázke priznanej nemajetkovej\nujmy (6.000 eur).\n10. Odvolacie námietky žalovanej mal za nedôvodné, spochybňujúce priznané úroky z omeškania\nz priznanej istiny od 25.3.2020 až do zaplatenia (zo sumy 1.188,02 eur a 6.000,00 eur) označil za\nnedôvodné. Uviedol, že žalobca pôvodne v žalobe z 22.4.2020 uplatnil nárok na úroky z omeškania\nvo výške 5% z celej navrhovanej sumy (11.266,36 eur) a hoci neskôr podaním zo 6.8.2020 svoj nárok\nšpecifikoval, pôvodne uplatnené úroky z omeškania späť (výslovne) nevzal a tieto zostali predmetom\nkonania. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/339/2021, 4Cdo/48/2017\na 4Cdo/257/2019) konštatoval správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z\nomeškania v zákonnej výške z celej sumy pozostávajúcej z náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy\nod dátumu 25.3.2020 (od ktorej ich žiadal), keď plnenie žalovaná odmietla listom z 24.3.2020 (k tomu viď\naj uznesenie Najvyššieho súdu SR 7Cdo/339/2021 z 31.1.2022). O nároku na náhradu trov odvolacieho\nkonania rozhodol podľa § 255 CSP, § 396 CSP, § 262 ods. 1 CSP zohľadňujúc § 251 CSP. Uzavrel,\nže pri vyčíslení výšky náhrady trov konania bude súd vychádzať iba z prisúdenej sumy 7.188,02 eur\n(nie sumy žalovanej).\n11. Proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu z 23.3.2023 podala dovolanie žalovaná, navrhla\nho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky v priebehu dovolacieho konania zistil, že žalobca G. D. zomrel dňa\nXX.X.XXXX, teda ešte skôr, než odvolací súd vo veci rozhodol (23. marca 2023). Jeho jedinou dedičkou\nsa stala A. B., o pokračovaní s ktorou, v konaní súd prvej inštancie rozhodol uznesením z 20.9.2024,\nč. k. 24C 3/2020-466.\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 8Cdo/152/2024-505 z 31.3.2026 zrušil rozsudok\nKrajského súdu v Košiciach z 23. marca 2023 sp. zn. 3Co/144/2022 v celom rozsahu a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie a zároveň zrušil aj uznesenie Mestského súdu Košice z 26.5.2023.\n14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) sa po vrátení veci opätovne zaoberal odvolaním\nžalovanej, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom\nz ust. § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP a musel reagovať na závery dovolacieho súdu ako aj na procesnú\nsituáciu vzniknutú úmrtím pôvodného žalobcu.\n15. Ako už bolo uvedené vyššie, pôvodný žalobca G. D. zomrel dňa XX.X.XXXX, o čom jeho dovtedajší\nprávny zástupca ani jeho právna nástupkyňa odvolací súd neinformovali.\n16. Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti (§ 61 pred bodkočiarkou\nCSP) a znamená, že ide o právnu spôsobilosť byť nositeľom procesných práv a povinností.\n17. Fyzické osoby majú túto subjektivitu od narodenia až do smrti (príp. vyhlásenia za mŕtveho).\nProcesná subjektivita je striktnou podmienkou účastníctva; s tým, kto ju nemá, súd nemôže konať\n(a to ani prostredníctvom zástupcu), o jeho právach a povinnostiach nemôže preto ani rozhodovať.\n\nNedostatok procesnej subjektivity je neodstrániteľnou vadou konania a vedie k dôsledkom predvídaným\nv ustanovení § 62 až § 64 CSP.\n18. Súd kedykoľvek za konania skúma a prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže\nkonať a rozhodnúť (§ 161 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP).\n19. V prejednávanej veci (potom, čo sa stal právoplatným rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu\nk priznanej vecnej škode) sa pôvodný žalobca G. D. domáhal naďalej priznania nemajetkovej ujmy za\nnezákonnú väzbu a za vedenie trestného stíhania. Išlo tak o nároky, kde právo žalobcu bolo viazané\nvýlučne na jeho osobu a smrťou toto právo neprešlo na jeho právnu nástupkyňu. A. B. sa teda ako\ndedička a právna nástupkyňa žalobcu ohľadne týchto nárokov nestala v konaní procesnou stranou.\n20. Nakoľko právo na ochranu osobnosti – právo na náhradu nemajetkovej ujmy ako právo osobnej\npovahy, smrťou fyzickej osoby zaniklo a neprešlo na dedičov (R53/1996), po úmrtí fyzickej osoby, ktorá\nsa cítila byť poškodená zásahom do jej osobnosti, musel odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo\nvyhovujúcej časti, v ktorej žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 6.000 eur titulom náhrady\nnemajetkovej ujmy spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 25.3.2020 až do zaplatenia zrušiť a konanie\no tomto nároku zastaviť.\n21. Nanovo odvolací súd musel rozhodnúť v dôsledku odvolania žalovanej o trovách prvoinštančného\nkonania ako aj o trovách odvolacieho a dovolacieho konania.\n22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n23. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania\npomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n24. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\n25. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n26. Podľa § 453 ods. 3 CSP, ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách\ndovolacieho konania.\n27. Pôvodný žalobca sa v konaní domáhal nároku na úhradu vecnej škody ako aj náhrady nemajetkovej\nujmy za nezákonné rozhodnutie orgánu štátu. V časti uplatnenej sumy 1.188,02 eur ako náhrady vecnej\nškody bol úspešný (viď rozsudok súdu prvej inštancie z 28.4.2022) a v časti, v ktorej sa domáhal\nnáhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku jeho úmrtia konanie muselo byť zastavené. S prihliadnutím na\nuvedené a plný úspech pôvodného žalobcu s nárokom na náhradu vecnej škody potvrdil odvolací súd\nrozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách prvoinštančného konania v časti priznávajúcej plnú\nnáhradu trov konania o priznanie sumy 1.188,02 eur titulom vecnej škody a pri trovách konania o priznaní\nnemajetkovej ujmy stranám náhradu trov prvoinštančného konania táto nebola priznaná s poukazom\nna § 257 CSP, berúc do úvahy povahu a okolnosti sporu, ovplyvneného úmrtím pôvodného žalobcu\nv priebehu odvolacieho konania. Tento prístup sledujúci spravodlivé usporiadanie vzťahov strán sporu\nbol aplikovaný aj pri rozhodovaní o trovách odvolacieho a dovolacieho konania.\n28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1, 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nDovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej\npomoci (§ 160 ods. 2 CSP).\n\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24C/3/2020", "guid": "a58b8f9c-f9c2-4af6-a4ea-b10a4b8c9398:e46ceff8-21cd-4d50-a375-4abec477c750", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a2d34921-264d-4d63-93e6-eaabf803fac8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.754.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 754/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 754/2016 z 24. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-24", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.754.2016.1"}, {"guid": "ussr:149b4042-e5d4-43fe-940a-803e6ece93ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.540.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 540/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 540/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.540.2016.1"}, {"guid": "fb105fe8-d234-4dc4-a328-9f9fa48d6223:3099949e-c629-4034-8b5b-10840a59da1c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7213220423.1", "spisova_znacka": "4Cdo/48/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/48/2017 z 29. 7. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-07-29", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7213220423.1"}, {"guid": "1c8520ea-3381-4660-8e7b-079aca91983d:7955cee9-8bf8-49de-9a60-87f531b9d59e", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Co/144/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/144/2022 z 26. 10. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-10-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1c8520ea-3381-4660-8e7b-079aca91983d:7955cee9-8bf8-49de-9a60-87f531b9d59e"}, {"guid": "8ee4c142-0882-4fbd-9022-77bdcf89c09e:ccbb7ffb-6aa7-4032-83c2-859d23fad45b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7118010613.2", "spisova_znacka": "7To/79/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7To/79/2018 z 4. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-12-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7118010613.2"}], "citovane_v": []}