{"guid": "1a9c228b-c585-4ea7-8bac-165c2aca2314:f1e1c641-8b14-4156-9eb6-2f9803e38fd4", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:8320202317.5", "spisova_znacka": "3Cob/89/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/89/2024 z 29. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 29. mája 2025, sp. zn. 3Cob/89/2024, ECLI:SK:KSKE:2025:8320202317.5", "identifikacne_cislo": "8320202317", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. František Čisovský", "sudca_id": 1179, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-frantisek-cisovsky-1179", "datum_vydania": "2025-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Kúpna zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "1Obdo/40/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "f28210ab-39ac-4a43-af03-6cc3cdb0eedb:9a88c1bb-39b9-4dbc-bd5c-6cb07fbe891d", "datum": "2026-07-28", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f1e1c641-8b14-4156-9eb6-2f9803e38fd4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:8320202317.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2025:8320202317.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2025:8320202317.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Košice\n3Cob/89/2024\n8320202317\n29. 05. 2025\nJUDr. František Čisovský\nECLI:SK:KSKE:2025:8320202317.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov\nsenátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: SlovDef Technologies\ns.r.o., so sídlom Teplická 2156/3, 058 01 Poprad, IČO: 51 229 978, proti žalovanému: I.V.A., s.r.o.,\nso sídlom Komenského 848, 069 01 Snina, IČO: 36 452 751, zastúpený Mgr. Martinom Tomášom,\nadvokátom, so sídlom Trieda 1. mája 31, 052 05 Spišská Nová Ves, IČO: 53 774 205, o neplatnosť\nodstúpenia od kúpnych zmlúv a vydanie tovaru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu\nHumenné, č. k. 17Cb/62/2020-335 zo dňa 15.03. 2022, takto\nrozhodol:\nI. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Humenné, č. k. 17Cb/62/2020-335 zo dňa 15.03. 2022\nv napadnutom III., IV. a V. výroku.\nII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania\n\nv plnom rozsahu.\n\nIII. Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Humenné ( ďalej len súd alebo súd prvej inštancie ) napadnutým rozsudkom rozhodol\ntak, že:\nI. Žalobu v časti o určenie, že odstúpenie žalovaného zo dňa 23.03.2020 od Kúpnej zmluvy uzatvorenej\ndňa 01.02.2020 so žalobcom je neplatné zamieta.\nII. Žalobu v časti o určenie, že odstúpenie žalovaného zo dňa 23.03.2020 od Kúpnej zmluvy uzatvorenej\ndňa 29.01.2020 so žalobcom je neplatné zamieta.\nIII. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi tovar GSh - 23 v počte 12 kusov s výrobnými číslami: A. A. XX,\nA. B. XX, A. C. XX, A. C. XX, A. B. XX, A. B. XX, A. D. XX, A. E. XX, A. F. XX, A. D. XX, A. B. XX,\nA. B. XX, nachádzajúci sa v sklade zbraní a streliva v bývalom areáli Poľnohospodárskeho družstva v\nMatejoviach nad Hornádom, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nIV. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi tovar krabica releová KR-55 v počte kusov 12, skrinka releová\nKR-60 v počte kusov 15, skrinka releová KR-65 v počte kusov 32, regulátor RTS-27-1A v počte kusov\n23, triodová krabica KR-6 v počte kusov 6, krabica B-1 GO-27 v počte kusov 130, krabica B-2 GO-27 v\npočte kusov 75, krabica B-3 GO-27 v počte kusov 116, krabica stabiliz. K-1 v počte kusov 15, krabica\nKDS1-1S v počte kusov 30, usmerňovač KM-1 v počte kusov 7, kontaktné rele KR-200D v počte kusov\n5, krabica releová KR-45 v počte kusov 20, menič napätia v počte kusov 1, pozorovací prístroj PP61 v\npočte kusov 13, menič napätia PSC-30 v počte kusov 1, menič napätia PSC-50 v počte kusov 1, ovládací\npult PT-125 C v počte kusov 27, menič PT-125-S v počte kusov 205, PT-125-S v počte kusov 67, zip\nBS2365000 v počte kusov 81, zip BS2039001 v počte kusov 7, zip STP2 v počte kusov 4, PTC-27-1A v\npočte kusov 34, PTC-27-3A v počte kusov 17, krabica prepínania rádiostaníc v počte kusov 4, regulátor\nnapätia RN-10 v počte kusov 2, skrinka RP-5 tank v počte kusov 3, rele RR-361-A v počte kusov 22,\n\nTKPU 2B v počte kusov 38, TNP1 v počte kusov 36, TNP1 prizma v počte kusov 270, TNP1 bez prizmy\nv počte kusov 46, optický prístroj TŠ2-49 v počte kusov 13, prístroj vodiča na nočné videnie v počte\nkusov 7, TVNO 2B v počte kusov 99, VKU-330-4 otočný konventor v počte kusov 1, zip na EMU-5PM\nv počte kusov 1, a to všetko v mieste G. XX H. I., a kontrolná skúšobná stanica 2V8M1 nadstavba bez\npodvozku v počte kusov 1, nachádzajúci sa v skladových priestoroch holdingu MSM, J. XX H. K. L. H.,\na to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.\n2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd určil, že odstúpenie žalovaného zo dňa\n23.03.2020 doručené 06.04.2020 od Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 01.02.2020 so žalobcom je\nneplatné a odstúpenie žalovaného od Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.01.2020 je neplatné. Zároveň\nžiadal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou plniť žalobcovi z uvedených kúpnych zmlúv a to\nvydaním tovaru uvedeného v petite žaloby.\n3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že je obchodnou spoločnosťou, ktorá je oprávnená v zmysle platného\npovolenia na obchodovanie udeleného Ministerstvom hospodárstva SR obchodovať s výrobkami\nobranného priemyslu, a to podľa § 5 ods. 1 a nasl. zákona č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami\nobranného priemyslu. Táto skutočnosť vyplýva aj z výpisu z príslušného obchodného registra. Žalovaný\nbol v minulosti rovnako držiteľom povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu, avšak\nprestal spĺňať zákonné predpoklady na udelenie platného povolenia na obchodovanie s výrobkami\nobranného priemyslu, preto Ministerstvo hospodárstva SR rozhodlo o uložení povinnosti pre žalovaného,\naby všetky výrobky obranného priemyslu, ktoré má vo vlastníctve žalovaný, predal, daroval alebo\nzneškodnil na vlastné náklady do 31.12.2020. Uviedol, že so žalovaným uzatvorili dňa 01.02.2020\nKúpnu zmluvu, ktorej predmetom malo byť dodanie a prevod vlastníckeho práva žalovaného ako\npredávajúceho na žalobcu ako kupujúceho ku tovaru: dvojhlavňové palubné delo GSh-23 v počte 12\nkusov, pričom konkrétne výrobné čísla tovaru boli v zmysle zmluvy dohodnuté po vykonanej technickej\ninšpekcii tovaru dňa 14.02.2020, o čom svedčí Preberací protokol zo dňa 14.02.2020. Kúpna cena za\ntovar bola dohodnutá vo výške 1.900,- eur bez DPH za kus, čo predstavuje 27.360,- eur s DPH, ktoré\nmal žalobca zaplatiť žalovanému na základe vystavenej doručenej faktúry. K uzatvoreniu predmetnej\nzmluvy (za žalovaného ju uzatvoril predchádzajúci konateľ M. N. O.) strany pristúpili jednak z dôvodu,\nže žalovaný je v zmysle rozhodnutia Ministerstva hospodárstva SR povinný s týmto majetkom naložiť\npredpísaným spôsobom v lehote do 31.12.2020, a jednak z dôvodu, že žalobca podpísal Kontrakt č.\nG. P./2020 s bulharskou spoločnosťou. Zo strany bulharskej spoločnosti bol už žalobcovi doručený\nmedzinárodný dovozný certifikát vydaný na to oprávneným bulharským štátnym orgánom s obmedzenou\ndobou platnosti do 02.03.2021, ktorý je zároveň potrebný na udelenie príslušnej transferovej licencie\nžalobcovi Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky v súlade so zákonom č. 392/2011 Z. z..\nVzhľadom k tomu, že skladovanie tohto tovaru (zbrane kategórie A) podľa Zákona o strelných zbraniach\na strelive podlieha splneniu povinnosti zabezpečenia skladovacích priestorov, ktoré žalobca nemá,\ndohodli sa so žalovaným, že až do naloženia tovaru prepravcovi ho žalobca ponechá v priestoroch\nžalovaného.\n3.1. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že mu bola Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2019\nodplatne postúpená pohľadávka postupcu Q. A. O., v dôsledku čoho sa žalobca stal veriteľom\nžalovaného. Žalovaný v snahe vysporiadať tento svoj záväzok uzatvoril dňa 29.01.2020 so žalobcom\nkúpnu zmluvu, z preambuly ktorej vyplýva účel tejto zmluvy, a to vysporiadanie tohto záväzku žalovaného\nvoči žalobcovi. Žalovaný časť tovaru žalobcovi dodal dňa 14.02.2020 v Prešove a ku ďalšiemu dodaniu\ntovaru zo strany žalovaného doposiaľ nedošlo, ani napriek výzvam žalobcu. Zo strany žalovaného\nvšak doposiaľ nedošlo ani k vystaveniu daňového dokladu. Čiastočným dodaním tovaru podľa názoru\nžalobcu došlo zo strany žalovaného k uznaniu záväzku. Žalobca poslednou výzvou zo dňa 15.03.2020\nvyzval žalovaného na vydanie tohto tovaru a zároveň na vystavenie príslušného daňového dokladu tak,\naby žalobca mohol žalovanému uhradiť úplnú kúpnu cenu a zároveň splniť svoje zmluvné povinnosti\ndodania tovaru bulharskej spoločnosti, k čomu však zo strany žalovaného do dnešného dňa nedošlo.\nŽalobca bol dňa 18.02.2020 príkazom na začatie exekúcie inej peňažnej pohľadávky zaviazaný plniť\npoverenej exekútorke namiesto žalovaného, a to z existujúcich kúpnych zmlúv medzi žalobcom a\nžalovaným, o čom má žalovaný vedomosť, a napriek skutočnosti, že žalobca stále trvá na plnení z týchto\nzmlúv, žalovaný z osobitného motívu pomsty odmieta plniť žalobcovi a zároveň týmto jeho konaním\nbráni plniť žalobcovi ďalej poverenej exekútorke. Konateľky žalovaného bez akéhokoľvek dôvodu maria\npovinnosť žalovaného dodať tovar žalobcovi a zároveň maria uspokojenie svojich veriteľov v už začatých\n\nexekučných konaniach. Žalovaný po zmene v osobách štatutárnych orgánov dňa 15.03.2020 adresoval\nžalobcovi, ale aj tretím stranám e-mail - List obchodným partnerom, ktorého obsah navodzuje dojem, že\nžalovaný má v úmysle zmluvy uzatvorené aj so žalobcom zrušiť. Žalovaný však ani napriek opakovaným\nvýzvam žalobcu neposkytol riadne plnenie, na ktoré sa zaviazal, čím sa dostal voči žalobcovi do\nomeškania s riadnym a včasným plnením. Zároveň žalobcu vystavil hrozbe z omeškania voči tretím\nstranám s riadnym a včasným plnením, keďže plnenie žalobcu voči tretím stranám je bezprostredne\npodmienené splnením dodania tovaru žalobcovi žalovaným.\n3.2. Zároveň uviedol, že žalovaný, namiesto poskytnutia plnenia, mu zaslal list dňa 06.04.2020\nobsahujúci Odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo dňa 01.02.2020 a Odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo dňa\n29.01.2020. Hoci z obsahu tohto listu možno usúdiť zámer žalovaného o odstúpení od týchto kúpnych\nzmlúv, dôvody v ňom uvedené nie sú dôvodmi na odstúpenie od kúpnych zmlúv tak, ako to má na\nmysli Obchodný zákonník. Zo strany žalobcu ako kupujúceho nedošlo k takému konaniu, prípadne\nomeškaniu, ktoré by mohlo mať za následok právo žalovaného ako predávajúceho od niektorej zo\nzmlúv odstúpiť a zbaviť sa tak povinnosti z tej ktorej kúpnej zmluvy plniť tak, ako to má na mysli\nObchodný zákonník. Naopak, k omeškaniu došlo na strane žalovaného, avšak žalobca aj naďalej trvá\nna plnení z oboch kúpnych zmlúv z uvedených dôvodov, na ktoré sa zmluvne zaviazal tretím stranám\na čo vyplýva z predložených dôkazov. Žalobca v e-mailovej komunikácií so žalovaným argumentoval a\npoukazoval na absenciu zákonných dôvodov na odstúpenie od dotknutých zmlúv a na plnenie z týchto\nzmlúv žalovaného vyzýval. Napriek skutočnostiam, že konanie žalovaného nemá oporu v príslušných\nustanoveniach Obchodného zákonníka, sa žalovaný neštíti poškodzovať dobré meno žalobcu tak, že\ndňa 17.04.2020 zaslal e-mailom priamo obchodnému partnerovi žalobcu bulharskej spoločnosti A.\ndôvod, pre ktorý nemá v úmysle plniť z dotknutých kúpnych zmlúv žalobcovi a tento dôvod je založený\nna osobnom a osobitnom motíve pomsty žalovaného ani nie voči žalobcovi, ale konateľovi žalobcu a\nbývalému konateľovi žalovaného. Priamo v e-maili uviedol žalovaný, resp. osoba komunikujúca v mene\nžalovaného, že: nebude spolupracovať s ľuďmi, ktorí na neho podali trestné oznámenia (N. O., Q. O.).\nŽalobca je preto nanajvýš presvedčený, že konanie žalovaného je nelogické, nehodiace sa do žiadnych\nobchodných vzťahov a spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi, a to aj trvalú. Okolnosti medziľudských vzťahov\nnemôžu mať dopad na obchodné vzťahy medzi žalobcom a žalovaným a už vôbec nie na ich vzájomné\npovinnosti vyplývajúce im z obchodnozáväzkových vzťahov. Žalobca sa domnieva, že od uzatvorených\nkúpnych zmlúv žalovaný nemôže platne odstúpiť podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka,\nv dôsledku čoho je odstúpenie od kúpnych zmlúv žalovaným absolútne neplatným právnym úkonom.\nNezákonné porušovanie povinnosti žalovaného plniť riadne a včas voči žalobcovi je spôsobilé privodiť\nžalobcovi vznik škody, keď môže nastať omeškanie na strane žalobcu voči tretím stranám, a to bulharskej\nspoločnosti A. R. a Q. A. O. s plnením záväzkov žalobcu voči týmto tretím stranám. Žalobcovi hrozí\nvznik finančnej škody z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalobcu voči bulharskej spoločnosti\nA. a zároveň porušenie zmluvných povinností žalobcu voči A. O., keďže obe plnenia voči uvedeným\nobchodným partnerom závisia výlučne od splnenia zmluvných povinností žalovaného voči žalobcovi, na\nktoré sa zmluvne zaviazal žalovaný.\n3.3. V ďalšom uviedol, že žalobcovi hrozí nezvratná a trvalá situácia, ktorá by jeho ďalšie podnikateľské\naktivity súvisiace s obchodovaním s výrobkami obranného priemyslu úplne znemožnila. Podľa § 46\npísm. b) zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností je jednou z podmienok na vydanie\npotvrdenia o priemyselnej bezpečnosti ekonomická stabilita podnikateľa. Podľa § 48 písm. e) toho\nistého zákona sa za ekonomicky stabilného nepovažuje podnikateľ, ktorý si opakovane neplní finančné\nzáväzky voči iným fyzickým osobám alebo právnickým osobám. Tejto skutočnosti si je však veľmi dobre\nvedomý aj žalovaný, nakoľko práve z dôvodu neudelenia potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti nie\nje a pravdepodobne už ani nebude oprávnený obchodovať s výrobkami obranného priemyslu, keďže\nžalovaný si už ani v minulosti neplnil riadne svoje záväzky voči iným subjektom, o čom svedčia aj\nexekučné konania vedené voči nemu. Žalobca sa môže stať ekonomicky nestabilným a v budúcnosti\nuž nebude spĺňať zákonné podmienky na to, aby bol držiteľom potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti\na následne povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu. Žalobca je toho názoru, že\nplatná zmluva je rovnako a bezpodmienečne platná a záväzná pre obidve jej strany a túto záväznosť\nstratí len spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy alebo zo zákona. Ani v jednej z týchto kúpnych zmlúv nie\nsú obsiahnuté ustanovenia umožňujúce od danej zmluvy odstúpiť, tento spôsob ukončenia zmluvných\nvzťahov nepripúšťa ani Obchodný zákonník, nakoľko žalobca nie je voči žalovanému v omeškaní s\nplnením. Jednou z hlavných zásad vyplývajúcich z čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, zásada\npacta sunt servanda, je a mala by byť aj v tomto prípade považovaná za najvyššiu prirodzenú normu,\n\nod ktorej je odvodzované všetko právo, a teda aj právo žalobcu domáhať sa súdnej ochrany. Na záver\nžalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR, č.k. I.ÚS 243/07-25.\n4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k doručenej žalobe uviedol, že medzi ním a žalobcom boli uzatvorené\n4 právne akty, a to 1. Zmluva o inventúre zo dňa 10.01.2020, 2. Kúpna zmluva zo dňa 29.01.2020, 3.\nZmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 30.01.2020 a 4. Kúpna zmluva zo dňa 01.02.2020. Pre všetky\nzmluvy je charakteristické, že sú nevýhodné pre žalovaného tak z časového plnenia, ako aj finančného\nohodnotenia predmetov zmlúv. Kúpna zmluva zo dňa 29.01.2020 v celkovej sume 45.621,- eur hrubo\npoškodzuje žalovaného, pretože predmetom zaplatenia za tovar bolo postúpenie pohľadávky Q. A. O.\nv novembri 2019 aj napriek tomu, že pohľadávka bola splatná do 31.01.2020. Hodnota náhradných\ndielov uvádzaných v kúpnej zmluve bola mnohonásobne nižšia ako ich reálna hodnota vedená v\nskladovej evidencii. K uvedenej kúpnej zmluve sa v dokumentoch žalovaného nenachádza žiaden\nprotokol o prevzatí a odovzdaní tovaru. Žalobca tiež neuvádza, na akej adrese má tovar, ktorý mu údajne\nžalovaný vydal, aj keď má povinnosť oznámiť Ministerstvu hospodárstva SR adresu, na ktorej skladuje\nvýrobky obranného priemyslu. Pokiaľ ide o Zmluvu o vykonaní inventúr zo dňa 10.01.2020, žalovaný\npredložil analýzu, v ktorej uvádza hodnotu tovaru uvedeného v prílohe ku dňu 30.09.2018, zmeny cien\ntovaru k 30.12.2019 a rozdiel medzi cenami tovaru k týmto dátumom. Žalovaný mal za to, že nebolo\nv právomoci bývalého konateľa žalovaného, prípadne iných zamestnancov žalovaného bez vedomia\nspoločníkov takto markantne zmeniť ceny, nakoľko zásoby sú obchodným majetkom spoločnosti. Podľa\nžalovaného nebol dôvod na uzatvorenie tejto zmluvy, pretože žalovaný vykonával inventúry pravidelne\nvlastnými zamestnancami. K zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 30.01.2020 žalovaný uviedol, že na\npostúpenie pohľadávky v sume 99.000,- eur nebol dôvod, nakoľko to mohol bývalý konateľ M. N. O. riešiť\nbez využitia postupníka. S týmto postupom sa vedenie žalovaného nestotožňuje. Naviac si postupník za\nvymoženie pohľadávky zarátal neprimerane vysokú odmenu vo výške 30% zo sumy, čo odporuje dobrým\nmravom. Jedná sa o účelovú zmluvu s cieľom poškodiť žalovaného. Žalobcovi bol dňa 27.03.2020 k tejto\nzmluve odoslaný Dodatok č. 1, na ktorý žalobca do dnešného dňa nereagoval. Následne bolo žalobcovi\nodoslané odstúpenie od uvedenej zmluvy. Ku Kúpnej zmluve zo dňa 01.02.2020 žalovaný uviedol, že\nnebol dôvod predávať tovar za cenu 1.900,- eur bez DPH. Táto cena je výrazne nižšia ako je cena\nna trhu. Žalovaný tiež namietal nepravdivosť protokolov o prevzatí a odovzdaní tovaru, nakoľko tento\ntovar bol uložený v Sklade zbraní a streliva v Matejovciach nad Hornádom, do ktorého má prístup len\nzodpovedná osoba, pričom táto osoba poprela, že by bol niektorý z konateľov žalobcu v uvedenom\ndátume prítomný v sklade zbraní a streliva. Zároveň oznámil tunajšiemu súdu, že v predmetnej veci\nprebieha vyšetrovanie na Krajskom riaditeľstve PZ v Prešove. Na základe uvedeného žalovaný žiadal\nžalobu v plnom rozsahu zamietnuť.\n5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním (Ukončením výkonu obchodovania s výrobkami\nobranného priemyslu zo dňa 27.08.2019, výpismi z obchodného registra žalobcu aj žalovaného,\nzoznamom spoločností s platným povolením na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu s\ndátumom aktualizácie 14.04.2020, Kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným zo dňa\n01.02.2020, Protokolom o inšpekcii tovaru zo dňa 10.02.2020 ku Kúpnej zmluve zo dňa 01.02.2020,\nPreberacím protokolom zo dňa 14.02.2020 ku Kúpnej zmluve zo dňa 01.02.2020, Kontraktom č. G.\nP./2020 zo dňa 10.02.2020 s prílohami, medzinárodným dovozným certifikátom zo dňa 09.03.2020,\nKúpnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 29.01.2020 s prílohou, Preberacím\nprotokolom zo dňa 14.02.2020 ku kúpnej zmluve zo dňa 29.01.2020, Poslednou výzvou zo dňa\n15.03.2020, Príkazom na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky zo dňa 18.02.2020,\nPoverením na vykonanie exekúcie zo dňa 20.11.2018, Exekučným príkazom zo dňa 19.02.2020,\nStanoviskom žalovaného k odovzdaniu výrobku obranného priemyslu zo dňa 11.03.2020, listom\nžalovaného pre obchodných partnerov zo dňa 15.03.2020, s Odstúpením od kúpnej zmluvy zo\ndňa 01.02.2020, Odstúpením od Kúpnej zmluvy zo dňa 29.01.2020, e-mailovou komunikáciou zo\ndňa 17.04.2020, Uznesením Okresnej prokuratúry Banská Bystrica č.k. 4Pn/437/19/6601-11 zo dňa\n26.02.2020, Odpoveďou na listy doručené dňa 06.04.2020 - Odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo dňa\n01.02.2020 a Odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo dňa 29.01.2020, Povolením č. P024/2019-1050 na\nobchodovanie s výrobkami obranného priemyslu zo dňa 25.05.2020, Listom obchodného partnera\nA. z Bulharska, Oznámením predaja výrobkov obranného priemyslu na účely obchodovania zo dňa\n15.02.2020 s prílohami, prílohami ku Kúpnej zmluve zo dňa 29.01.2020, Mandátnou zmluvou zo dňa\n20.08.2019 s prílohou č. 1, Oznámením o postúpení zo dňa 29.11.2019, Odstúpením od Mandátnej\nzmluvy uzatvorenej dňa 17.05.2019 vrátane jej dodatkov zo dňa 09.04.2020, listom označeným ako\nodpoveď - zaslanie zo dňa 30.03.2020, Zmluvou zo dňa 10.01.2020 s prílohami a vlastnými výpočtami,\n\nZmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi žalovaným a žalobcom zo dňa 30.01.2020, emailom zo dňa 27.03.2020, Dodatkom č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 30.01.2020,\nOdstúpením od Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.01.2020, dokladom od PILIS DEFENCE\nSYSTEMS Kft. adresovaný žalovanému zo dňa 01.10.2015, knihou prijatých faktúr za účtovný rok 2016,\n2017, 2018, 2019, Upovedomením Krajského riaditeľstva PZ v Prešove č. KRP-92/2-VYS-PO-2020\nzo dňa 02.12.2020, účtovnou závierkou žalovaného za rok 2019, zápisnicou o výsluchu A. K. zo dňa\n08.09.2020, návrhmi na vydanie neodkladného opatrenia ako aj na zmenu žaloby, ktoré boli súdom\nzamietnuté, resp. im nebolo vyhovené, a ktoré odvolací súd tieto všetky uznesenia súdu prvej inštancie\npotvrdil v celom rozsahu, ďalšími listinnými dôkazmi predloženými v konaní, s písomnými vyjadreniami\nžalobcu aj žalovaného, prednesmi žalobcu a právneho zástupcu žalovaného ) zistil skutkový stav, podľa\nktorého:\n5.1. Dňa 29.01.2020 uzatvorili žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci Kúpnu zmluvu podľa\nustanovení § 409 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „Kúpna zmluva zo dňa 29.01.2020“),\npredmetom ktorej bol tovar, ktorý je výrobkom obranného priemyslu uvedený v Prílohe č. 1, ktorá tvorí\nneoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Následne súd prvej inštancie odcitoval článok I bod 1.1., 1.2., 1.3.,\nčlánok III. bod 3.1., článok IV. bod 4.1., článok VIII. bod 8.1., článok XIV bod 14.1., 14.2., 14.3., 14.4.,\n14.5. Kúpnej zmluvy zo dňa 29.01.2020.\n5.2. Dňa 01.02.2020 uzatvorili žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci Kúpnu zmluvu podľa\nustanovení § 409 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „kúpna zmluva zo dňa 01.02.2020“),\npredmetom ktorej bol tovar: dvojhlavňové palubné delo GSh-23 v počte: 15 kusov naviac. Následne súd\nprvej inštancie odcitoval článok I bod 1.1., 1.2., 1.3., článok III. bod 3.1., článok IV. bod 4.1., článok VIII.\nbod 8.1., článok XIV bod 14.1., 14.2., 14.3., 14.4. Kúpnej zmluvy zo dňa 01.02.2020.\n5.3. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že listom zo dňa 15.03.2020 označeným ako Posledná výzva,\nžalobca vyzval žalovaného na okamžité dodanie tovaru podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 29.01.2020 a\nKúpnej zmluvy zo dňa 01.02.2020, vzhľadom na skutočnosť, že pri plnení týchto kúpnych zmlúv síce\nžalovaný pristúpil k podpísaniu Protokolov o odovzdaní, avšak k umožneniu naložiť tovar prepravcovi\nuž žalovaný nepristúpil, čím sa dostal do omeškania s plnením svojich zmluvných povinností. Zároveň v\ntomto liste upozornil žalovaného, že nevystavením daňových dokladov s tým súvisiacich a neumožnením\nnaložiť tovar prepravcovi na prepravu žalovaný poškodzuje jednak žalobcu ako veriteľa, ale aj ostatných\nveriteľov, a s ohľadom na prebiehajúce exekučné konanie voči žalovanému, mohlo jeho doterajším\nkonaním dôjsť aj k mareniu exekučného konania a k skresľovaniu hospodárskej evidencie, a to vzhľadom\nna skutočnosť, že tovar z týchto kúpnych zmlúv je vlastníctvom žalobcu.\n5.4. Zároveň súd uviedol, že listom zo dňa 23.03.2020 označeným ako Odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo\ndňa 29.01.2020 žalovaný oznámil žalobcovi, že odstupuje od Kúpnej zmluvy zo dňa 29.01.2020, pretože\nmá za to, že táto zmluva odporuje zásadám poctivého obchodného styku. Žalovaný má za to, že došlo\nk naplneniu skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, t. j.\nmajetku žalovaného, podľa § 237 Trestného zákona, a to najmä tým, že so žalobcom uzatvoril zmluvu\nbývalý konateľ žalovaného M. N. O., ktorý spôsobil žalovanému škodu v rozsahu najmenej 150.000,eur v súčinnosti s S. Q. O., v tej dobe zamestnancom spoločnosti žalovaného a konateľom žalobcu\na ďalej, že listom zo dňa 23.03.2020 označeným ako Odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo dňa 01.02.2020\nžalovaný oznámil žalobcovi, že odstupuje od Kúpnej zmluvy zo dňa 01.02.2020, pretože má za to, že\ntáto zmluva odporuje zásadám poctivého obchodného styku. Žalovaný má za to, že došlo k naplneniu\nskutkovej podstaty trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, t. j. majetku\nžalovaného, podľa § 237 Trestného zákona, a to najmä tým, že so žalobcom uzatvoril zmluvu bývalý\nkonateľ žalovaného M. N. O., ktorý spôsobil žalovanému škodu v rozsahu najmenej 30.000,- eur v\nsúčinnosti s S. Q. O., v tej dobe zamestnancom spoločnosti žalovaného a konateľom žalobcu.\n5.5. Súd prvej inštancie súčasne zistil, že žalobca vo svojej odpovedi zo dňa 09.04.2020 na listy\nžalovaného doručené dňa 06.04.2020 - Odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo dňa 01.02.2020 a Odstúpenie\nod Kúpnej zmluvy zo dňa 29.01.2020 poukázal na znenie ustanovení § 344, § 345 ods. 1 a § 436 ods.\n1 písm. d) Obchodného zákonníka a uviedol, že žalobca ako kupujúci nie je vo vzťahu k žalovanému\nako predávajúcemu v omeškaní s riadnym a včasným plnením, naopak na dodanie úplného plnenia\nvo vzťahu ku Kúpnej zmluve zo dňa 29.01.2020 žalobca žalovaného opakovane vyzýval a napriek\nskutočnosti, že žalovaný v časti dodanie tovaru podľa tejto zmluvy uskutočnil, do dnešného dňa si\n\nnesplnil svoju zákonnú povinnosť plniť riadne a včas. Navyše, žalovaný nedoručil žalobcovi ani riadny\ndaňový doklad, hoci plnenie zo strany žalovaného už bolo čiastkovo vykonané. Žalobca tiež uviedol, že\nabsentujú zákonné a zmluvné dôvody na odstúpenie od kúpnych zmlúv, preto odstúpenie od dotknutých\nzmlúv je neplatné a uvedené dôvody žalovaného sú zavádzajúce.\n6. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 344, § 345 ods. 1, 2, 3, § 346\nods. 1, 2, § 409 ods. 1, § 411, § 414 ods. 1, 2, 3, § 443 ods. 1a, 2, § 444, § 447, § 450 ods. 1 ObZ, §\n137 CSP a žalobu v časti určenia, že odstúpenia od predmetných zmlúv sú neplatné zamietol a v časti\npovinnosti vydať žalobcovi tovar, žalobe vyhovel a rozhodol i o trovách konania.\n6.1. Z hľadiska právneho posúdenia sa súd prvej inštancie primárne zaoberal otázkou procesnej\nprípustnosti žaloby podľa § 137 CSP a v tomto smere uviedol, že žalobca sa okrem iného, v konaní\ndomáhal určenia právnej skutočnosti - určenia neplatnosti odstúpenia od Kúpnej zmluvy zo dňa\n29.01.2020 a Kúpnej zmluvy zo dňa 01.02.2020 - a nie určenia, či tu právo je alebo nie je. Právny úkon,\nv danom prípade odstúpenie od Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.01.2020 a odstúpenie od Kúpnej\nzmluvy uzatvorenej dňa 01.02.2020, ako jednostranný právny úkon žalovaného, je podľa súdu právnou\nskutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája zánik práv a povinností zmluvných strán vyplývajúcich\nz Kúpnej zmluvy zo dňa 29.01.2020 a Kúpnej zmluvy zo dňa 01.02.2020. Z toho vyplýva, že pre účely\nvyššie citovaného ustanovenia § 137 CSP je potrebné vnímať žalobu o určenie neplatnosti právneho\núkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP.\nV uvedenom kontexte súd konštatoval, že žalobca sa domáhal určenia právnej skutočnosti, pričom\nvychádzajúc zo znenia ustanovenia § 137 písm. d) CSP určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti\nv zásade prípustné nie sú, s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva\nz osobitného právneho predpisu. Obchodný zákonník ani iný právny predpis podanie takejto žaloby o\nurčenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy nepripúšťa, a preto je právne správny záver o procesnej\nneprípustnosti žaloby žalobcu v súdenej veci. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie žalobu\nv časti o určenie, že odstúpenie žalovaného zo dňa 23.03.2020 od Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa\n01.02.2020 so žalobcom je neplatné, a v časti o určenie, že odstúpenie žalovaného zo dňa 23.03.2020\nod Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.01.2020 so žalobcom je neplatné, zamietol.\n6.2. Otázku platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od Kúpnej zmluvy zo dňa 29.01.2020 a platnosti, resp.\nneplatnosti odstúpenia od Kúpnej zmluvy zo dňa 01.02.2020 riešil súd prvej inštancie ako prejudiciálnu.\nV tomto smere súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko v Kúpnej zmluve zo dňa 29.01.2020 odstúpenie od\nzmluvy vôbec nie je upravené, použijú sa ustanovenia Obchodného zákonníka. V zmysle ustanovenia\n§ 345 a nasl. Obchodného zákonníka možno od zmluvy odstúpiť iba v prípade, ak dôjde k omeškaniu\nveriteľa alebo omeškaniu dlžníka. V prejednávanej veci by podľa súdu žalovaný mohol od Kúpnej\nzmluvy zo dňa 29.01.2020 odstúpiť iba za predpokladu, že žalobca si nesplnil svoje povinnosti, ktoré mu\nvyplývajú zo zmluvy. V zmysle čl. III. bodu 3.1. Kúpnej zmluvy zo dňa 29.01.2020 mal žalobca povinnosť\nzaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar, avšak táto povinnosť mu mala vzniknúť až na základe faktúry\ndoručenej kupujúcemu, teda žalobcovi. Žalovaný, teda predávajúci však žalobcovi ako kupujúcemu\nžiadnu faktúru nedoručil, preto žalobcovi doposiaľ nevznikla povinnosť, ktorú by žalobca porušil, a na\nzáklade ktorej by mohol žalovaný od zmluvy odstúpiť.\nV ďalšom poukázal na článok VIII. bod 8.1. Kúpnej zmluvy zo dňa 01.02.2020, kde sa žalobca a žalovaný\ndohodli, že túto zmluvu je možné ukončiť iba jednostranným odstúpením od zmluvy ktorejkoľvek\nzmluvnej strany v prípade nesplnenia povinnosti tovar dodať alebo zaplatiť. V tomto prípade však žalobca\nako kupujúci neporušil svoju povinnosť tovar zaplatiť, pretože z čl. III. bod 3.1. kúpnej zmluvy zo dňa\n01.02.2020 vyplýva, že kupujúci, teda žalobca zaplatí 100% kúpnej ceny za tovar na základe faktúry\ndoručenej kupujúcemu. Žalovaný ako predávajúci žalobcovi ako kupujúcemu doposiaľ nedoručil faktúru,\na to aj napriek skutočnosti, že žalobca opakovane upozorňoval žalovaného, že mu nevystavil faktúry,\nresp. daňový doklad na úhradu kúpnej ceny, a to na základe oboch kúpnych zmlúv (Posledná výzva zo\ndňa 15.03.2020 nachádzajúca sa na č. l. 32 súdneho spisu, Odpoveď zo dňa 09.04.2020 nachádzajúca\nsa na č. l. 42 súdneho spisu). Bol to práve žalovaný, ktorý porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo\nzmluvy, a to povinnosť tovar dodať žalobcovi.\nSúd tiež akcentoval na skutočnosť, že ak nie sú splnené zmluvné, resp. zákonné podmienky, odstúpenie\nod zmluvy je neúčinné, to znamená, že nárok nezanikne. Na základe vyššie uvedeného súd dospel\nk záveru, že žalobca neporušil žiadnu svoju zmluvnú ani zákonnú povinnosť voči žalovanému, a teda\nabsentuje zákonný alebo zmluvný dôvod na riadne odstúpenie žalovaného od Kúpnej zmluvy zo dňa\n29.01.2020 aj od Kúpnej zmluvy zo dňa 01.02.2020.\n\n6.3. V predmetnom rozhodnutí sa súd prvej inštancie vyporiadal i so skutočnosťou, že na pojednávaní\nkonanom dňa 07.12.2021 v rámci predbežného právneho posúdenia vyslovil predbežný názor, že súdu\nsa javí žaloba aj v druhej časti týkajúcej sa vydania tovaru ako nedôvodná s tým, že môže ísť o\nsynalagmatický záväzok. Súd sa však v priebehu konania zameral na skutočnosti, ktoré boli medzi\nstranami sporu sporné a po vykonanom dokazovaní priamo na pojednávaní názor, ktorý vyslovil v rámci\npredbežného právneho posúdenia, zmenil a dospel k záveru, že žaloba je v časti týkajúcej sa vydania\ntovaru dôvodná.\nV prejednávanej veci si podľa súdu v prípade oboch kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalobcom ako\nkupujúcim a žalovaným ako predávajúcim zmluvné strany výslovne dohodli, že kupujúci, teda žalobca,\nnadobudne vlastnícke právo ku tovaru dňom platnosti a účinnosti tej ktorej zmluvy. Žalobca sa tak stal\nvlastníkom tovaru, ktorý bol predmetom Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 29.01.2020 v tento deň, keďže z\nkúpnej zmluvy vyplýva, že obidve zmluvné strany túto zmluvu podpísali dňa 29.01.2020. Žalobca sa stal\nvlastníkom tovaru, ktorý bol predmetom Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 01.02.2020 v tento deň, keďže z\nkúpnej zmluvy vyplýva, že obidve zmluvné strany túto zmluvu podpísali dňa 01.02.2020. Ostatné veci\n(napr. preberacie protokoly) nemôžu byť dôvodom pre nevydanie veci.\nZároveň uviedol, že skutočnosť, či bola zaplatená kúpna cena za predmet kúpnych zmlúv je v tomto\nkonaní irelevantná, pretože predmetom tohto konania je vydanie tovaru, ktorý bol predmetom oboch\nkúpnych zmlúv a ako už súd konštatoval, žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnému tovaru\ndňom platnosti a účinnosti oboch zmlúv, teda dňom ich podpisu (nie až dňom zaplatenia kúpnej ceny).\nŽalobca ako vlastník tovaru, ktorý bol predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 29.01.2020 a Kúpnej zmluvy\nzo dňa 01.02.2020 sa tak domáhal vydania veci od žalovaného ako nevlastníka. Vydanie tovaru, resp.\nnadobudnutie vlastníckeho práva k nemu nie je v tomto prípade naviazané na zaplatenie kúpnej ceny.\nSúd naviac poukázal na tú skutočnosť, že žalobca ako kupujúci bol povinný zaplatiť kúpnu cenu za\npredmet oboch kúpnych zmlúv až po doručení faktúry žalovaným, avšak žalovaný žalobcovi doposiaľ\nžiadnu faktúru na úhradu kúpnej ceny nedoručil (doručenie faktúr nebolo v priebehu konania súdu\npreukázané). Tieto iné nároky (napr. zaplatenie kúpnej ceny alebo náhrada škody) zostávajú nedotknuté\na strany sporu si ich môžu uplatniť v inom samostatnom konaní. Súd však v tomto smere nemá\npoučovaciu povinnosť.\n6.4. Nakoniec súd prvej inštancie uviedol, že skutočnosti uvádzané žalovaným v jeho vyjadrení zo\ndňa 03.12.2020, že hodnota náhradných dielov uvádzaných v Kúpnej zmluve zo dňa 29.01.2020\nbola mnohonásobne nižšia ako ich reálna hodnota vedená v skladovej evidencii, ako aj tvrdenia\ntýkajúce sa kúpnej ceny za tovar, ktorý bol predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 01.02.2020 sú pre toto\nkonanie irelevantné. Obchodno-záväzkové zmluvné vzťahy sú založené na zmluvnej autonómii, teda je\nrozhodujúca dohoda zmluvných strán ohľadne kúpnej ceny za predmet kúpy. Súd na záver poukazuje aj\nna to, že skutočnosť, že voči bývalému konateľovi žalovaného M. N. O. sa vedie trestné stíhanie nemôže\nbyť na ujmu žalobcu ako tretej osoby. Bývalý konateľ žalovaného M. N. O. bol v čase podpisu oboch\nkúpnych zmlúv oprávnený konať za žalovaného a prípadná výhodnosť, resp. nevýhodnosť kúpnych\nzmlúv nie je predmetom tohto konania.\nV závere súd poukázal na článok IV. bode 4.1. Kúpnej zmluvy zo dňa 01.02.2020, v ktorom sa zmluvné\nstrany dohodli, že tovar, ktorý je predmetom tejto kúpnej zmluvy bude dodaný a odovzdaný prepravcovi\nna prepravu do skladov kupujúceho na adrese areál bývalého I. Q. L. T. najneskôr do 90 dní od platnosti\na účinnosti tejto zmluvy. V čl. IV. bode 4.1. Kúpnej zmluvy zo dňa 29.01.2020 sa zmluvné strany dohodli,\nže tovar, ktorý je predmetom tejto kúpnej zmluvy bude dodaný a odovzdaný prepravcovi na prepravu do\nskladov kupujúceho na adrese J. XX, K. L. H. najneskôr do 30 dní od platnosti a účinnosti tejto zmluvy.\nKeďže žalovaný ako predávajúci si svoje povinnosti vyplývajúce mu z oboch kúpnych zmlúv nesplnil,\nsúd žalobe v tejto časti vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené v treťom a štvrtom výroku odvolaním\nnapadnutého rozsudku.\n7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1\nCSP a nakoľko bol úspech strán sporu rovnaký, pretože súd žalobu v časti zamietol a v časti jej vyhovel,\nteda žalobca aj žalovaný mali v konaní zásadne rovnaký čiastkový úspech, o trovách rozhodol tak, že\nžiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.\n8. Proti výrokom III., IV. a V. rozhodnutia súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie z odvolacích\ndôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Odvolateľ navrhol rozsudok zmeniť a žalobu\nzamietnuť.\n\n8.1. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Žalovaný tvrdil, že predbežný právny názor, ktorý vyslovil súd prvej inštancie\nna pojednávaní konanom 7. decembra 2021 a podľa ktorého v danom prípade by mohlo ísť o\nsynalagmatický záväzok, by bol podľa jeho názoru správny, keďže v priebehu dokazovania neboli\npreukázané žiadne skutočnosti, ktoré by mali relevantne odôvodňovať zmenu tohto právneho názoru.\nSamozrejme, že rešpektuje, že súd môže vyslovený predbežný právny názor meniť, avšak jeho zmena\nby mala mať základ vo vykonanom dokazovaní, k čomu však v danom prípade nedošlo. Za nesprávny\npovažoval aj záver súdu prvej inštancie, že pre výsledok konania je irelevantné či došlo alebo nedošlo k\nzaplateniu kúpnej ceny. Súd prvej inštancie sa jednoznačne mal zaoberať aj otázkou zaplatenia kúpnej\nceny, a to bez ohľadu na to, či vydanie veci bolo alebo nebolo viazané na zaplatenie kúpnej ceny. Nakoľko\nkúpna zmluva je synalagmatickým záväzkovo-právnym vzťahom, napadnuté rozhodnutie súdu prvej\ninštancie malo obsahovať aj výrok o povinnosti žalobcu zaplatiť za tovar kúpnu cenu. Pokiaľ takýto výrok\nv žalobnom návrhu chýba, táto skutočnosť je sama o sebe dôvodom pre zamietnutie žaloby v celom\nrozsahu. Upozornil tiež na skutočnosť, že znenie zmlúv, od ktorých odstúpil, chystala S. Q. O., v tom\nčase zamestnaná u neho na pozícii firemný právnik a zároveň pôsobiaca na pozícii konateľky žalobcu\na majúca majetkovú účasť na žalobcovi predstavujúcu obchodný podiel o veľkosti 50 %. Konanie S.\nO. nemožno vyhodnotiť inak ako konanie v jeho neprospech a ako účelové prevádzanie jej majetku za\npodstatne nižšiu cenu akú v skutočnosti má na iný s ňou spriaznený subjekt. Takéto konanie je ďaleko\nza hranicou akceptovania zmluvnej autonómie v obchodnozáväzkových vzťahoch a nemalo by požívať\nprávnu ochranu. Žalobca nebol oprávnený domáhať sa splnenia záväzku, lebo v priebehu konania ani\nraz nedeklaroval, že je pripravený a schopný svoj záväzok okamžite splniť. Pri oboch zmluvách doposiaľ\nnedošlo k zaplateniu kúpnej ceny, avšak pri zmluve z 29. januára 2020 k jej zaplateniu ani nemôže dôjsť,\nlebo výška kúpnej ceny je neurčiteľná a úhrada kúpnej ceny v tejto zmluve je z väčšej časti upravená\nzápočtom s pohľadávkou žalobcu. Avšak k úhrade zápočtom nemohlo dôjsť nakoľko Mandátna zmluva\nuzatvorená 20. augusta 2019 medzi ňou a Q. A. O. v čl. 2 ods. 2.2 upravuje odmenu mandatára vo výške\n10 % zo sumy uvedenej v dobropise. Dobropis doposiaľ nebol vystavený, a teda nie je možné určiť výšku\nodmeny. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nzmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta a priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nŽalovaný podaním z 20. júna 2022 predložil súdu listinný dôkaz, pričom uviedol, že do jeho dispozície sa\nv priebehu posledných dní dostal dokument označený ako „Jednostranný zápočet zo dňa 03.01.2022“,\nktorým si žalobca započítal voči obchodnej spoločnosti Q. L., a. s. pohľadávku vo výške 38.523,60\neur. Z obsahu tohto dokumentu vyplýva, že žalobca eviduje voči obchodnej spoločnosti Q. L., a. s.\npohľadávku vo výške 480.000 eur vzniknutej titulom bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť\nnadobudnutím tovaru od žalovaného. Má ísť len o časť tovaru, ktorý bol predmetom Kúpnej zmluvy z\n29. januára 2020, konkrétne o tovar, ktorý má v zmysle tejto kúpnej zmluvy kúpnu cenu vo výške 3.093\neur. V jednostrannom zápočte zaslanom S. O. ako konateľkou žalobcu je ten istý tovar ohodnotený na\nsumu 480.000 eur, čo je viac ako 150-násobok kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy z 29. januára 2020.\nPodľa jeho názoru táto skutočnosť jednoznačne svedčí o tom, že žalobca v priebehu celého konania\nzavádza súd, pokiaľ tvrdí, že uzatvorená kúpna zmluva nebola pre žalovaného nevýhodná. Uvedený\ndokument nemal k dispozícii v čase, kedy súd prvej inštancie vo veci rozhodol, a teda z objektívnych\ndôvodov ho do konania nemohol predložiť skôr.\n9. K doručenému odvolaniu žalobca uviedol, že výslovne popiera všetky skutkové tvrdenia žalovaného\na tieto považuje za účelové s cieľom oddialiť povinnosť žalovaného splniť záväzky voči nemu. Žalovaný\npočas celého konania menil a dopĺňal dôvody, pre ktoré nesplnil svoje zmluvné povinnosti voči nemu. V\nmene žalovaného bol v čase podpisu predmetných zmlúv oprávnený konať jedine konateľ a nikdy nie S.\nO., preto takéto snahy o navodzovanie dojmu porušenia zákazu konkurencie S. O. možno vyhodnotiť len\nako pokusy žalovaného o zhojenie dôkaznej núdze. Žalovaný naviac nijakým spôsobom nepreukázal,\nže by predmetné zmluvy boli preňho nevýhodné. Žalovaný mu predal tovar nízkej kvality vyžadujúci\nďalšie úpravy, opravy a repasáciu, bez ktorých je inak nepoužiteľný. Týmto skutočnostiam zodpovedala\naj dohodnutá kúpna cena za tovar z predmetných zmlúv. Na základe uvedených skutočností žalobca\nnavrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.\n10. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že tvrdenie žalobcu o tom, že v priebehu konania mal meniť\na dopĺňať dôvody, prečo žalobcovi nedodal tovar, popiera. Kategoricky odmieta vyjadrenia žalobcu o\n\nakýchsi útokoch na S. O. a dodal, že týchto si nie je vedomý. Tvrdil, že zákaz konkurencie, a teda i\nzávažné porušenie jej pracovných povinností je nepochybné a konanie S. O. nemôže požívať právnu\nochranu, ktorú paradoxne rozhodnutie súdu prvej inštancie takémuto jej konaniu priznáva. Kúpne zmluvy\nboli uzatvorené v rozpore s uznesením jeho valného zhromaždenia prijatého ešte v roku 2019, v zmysle\nktorého mohol konateľ uzatvárať kúpne zmluvy až po schválení ich obsahu jeho spoločníkmi, k čomu\npred uzatvorením zmlúv, odstúpenie od ktorých je predmetom sporu, nedošlo. Na základe uvedených\nskutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že\nžalobu v celom rozsahu zamieta a priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n11. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že namieta predloženie listinného dôkazu „Jednostranného\nzápočtu zo dňa 03.01.2022“ žalovaným, nakoľko tento jednostranný zápočet nebol nikdy, čo do\nobsahu ani dôvodov určený žalovanému, ale bol adresovaný tretiemu obchodnému subjektu, ktorý\nbez oprávnenia umožnil disponovať obsahom listiny neoprávnenej osoby, žalovanému. V korelácii s\npísomným vyjadrením žalovaného obsiahnutým v predložení listinného dôkazu je jednoznačne zrejmé,\nže žalovaný zmluvne zaviazaný tovar podvodne predal tretej obchodnej spoločnosti. Na základe\nuvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom\nrozsahu.\n12. Na základe odvolania žalovaného vec v rámci odvolacieho konania prejednal Krajský súd v Prešove,\nktorý rozsudkom č.k. 5Cob/51/2022-405 zo dňa 15.12.2022 vo výroku I. potvrdil rozsudok v napadnutom\nIII., IV. a V. výroku a vo výroku II. stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n13. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, o ktorom rozhodol Najvyšší súd\nSlovenskej republiky uznesením, sp.zn. 1Obdo/21/2023 zo dňa 24.01.2024 tak, že rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove č.k. 5Cob/51/2022-405 z 15. decembra 2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia najvyšší súd, okrem iného, konštatoval, že odvolací súd konal a\nrozhodol v merite veci v čase, kedy bolo v zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 ZKR konanie zo zákona\nprerušené, a to bez návrhu správkyne na pokračovanie v prerušenom konaní v zmysle § 47 ods. 4\nZKR, v dôsledku čoho nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu práva\ndovolateľky na spravodlivý proces podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Zistená vada zmätočnosti v\nzmysle § 420 písm. f) CSP zakladá nielen prípustnosť, ale aj dôvodnosť dovolania a predstavuje dôvod,\npre ktorý musí dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť, pretože rozsudok vydaný v\nkonaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považovaný za zákonný a spravodlivý.\n14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal po vrátení veci dovolacím súdom odvolanie\nžalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému\nje odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu,\nna prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie\nprejednal podľa § 379 až § 385 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1\npísm. f) a h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\n15. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými\ndôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolacie dôvody uvádza\ndôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f), t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie\nmeritórne prejednal.\n16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť\no také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a\nktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú\nvykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom\nna to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov\nnevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli\nvykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové\nzistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde\nlogický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré\nvyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti\n\nalebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim\nz ust. CSP o vykonávaní dokazovania.\n17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil.\nPrávnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu\npodľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii\npráva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil\niný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne\nho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu\npod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie\nsprávneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému\nskutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o\ntom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.\n18. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom\nverejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke\nkrajského súdu.\n19. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalovaným tvrdených odvolacích dôvodov\nv kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený\nskutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil,\nvychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na\nkaždú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci\nvýznam pre rozhodnutie o odvolaní.\n20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil\nskutkový stav a jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Odvolací súd si osvojil výstižné,\npresvedčivé a rozumné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v podstatnom odkazuje\n( § 387 ods. 2 CSP ), pričom odvolacie dôvody tvrdené žalovaným v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia\nodvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené.\n21. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného, odvolací\nsúd uvádza:\n22. Predmetom odvolania tak, ako ich žalovaný vymedzil, bolo vytýkanie vád skutkových zistení ako\naj vád právnych, spočívajúcich v nesprávnom posúdení veci. Primárne uviedol, že súd prvej inštancie\nsvoj predbežný právny názor o synalagmatickom záväzku vyslovený na pojednávaní konanom dňa\n07.12.2021 zmenil bez toho, aby bol dôsledkom vykonaného dokazovania.\nV tomto smere odvolací súd najskôr všeobecne uvádza, že obligatórne určenie sporných a nesporných\nskutkových tvrdení a vymedzenie predmetu dokazovania súdom má síce zásadný význam pre ďalší\nprocesný postup strán v kontradiktórnom sporovom konaní a to z dôvodu, aby postup súdu bol pre\nstrany a ich zástupcov na základe uvedených úkonov predvídateľný a transparentný, súčasne je však\nkladený väčší dôraz na zodpovednosť strany za jej vlastnú procesnú aktivitu a za rovnako transparentné\nsubstancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov. Je potrebné zdôrazniť, že súd rozhoduje na\nzáklade zisteného skutkového stavu (§ 215 ods. 1 CSP) a okrem zákonných výnimiek berie do úvahy\niba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania (čl. 11 ods. 4 CSP). Sám pritom rozhodne, ktoré z\nnavrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP) a pri zisťovaní skutkového stavu vychádza zo zhodných\ntvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti (§ 186 ods. 2 CSP).\nV danom prípade súd prvej inštancie vymedzil predmet dokazovania vyslovením predbežného právneho\nnázoru na pojednávaní konanom dňa 07.12.2021, keď pripustil možnosť synalagmatického záväzku,\navšak následne v priebehu celého konania umožnil stranám sporu adekvátne reagovať na vzniknutú\nprocesnú situáciu a vytvoril im priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku a\nprocesnej obrany vo vzťahu k ochrane ich subjektívnych práv a oprávnených záujmov. Za daného\nstavu tak nemožno dospieť ku konštatácii o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie, resp.\nkonštatácii o skutkových vadách.\nSúčasne odvolací súd uvádza, že v prípade synalagmatického záväzku ide o odplatný, vzájomný\nzáväzok, pri ktorom sú vzájomné práva a povinnosti veriteľa a dlžníka vo vzájomnej korelácii, teda právu\n\njednej zmluvnej strany zodpovedá vždy povinnosť druhého účastníka právneho vzťahu. Podľa § 560\nObčianskeho zákonníka, ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia\nzáväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten, kto je povinný plniť\nvopred, môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo zabezpečené vzájomné\nplnenie, ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u druhého účastníka a\nktoré mu neboli známe, keď zmluvu uzavrel. V uvedenom smere však žalovaný neprodukoval žiadne\ndôkazy, z ktorých by malo byť zrejmé, že kúpna cena žalobcom nebude zaplatená.\nRovnako z vykonaného dokazovania i pre odvolací súd vyplynulo, že zmluvné strany si v zmluvách\ndohodli, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo ku tovaru dňom platnosti a účinnosti kúpnych zmlúv\na kúpnu cenu mal kupujúci zaplatiť na základe faktúry doručenej kupujúcemu, ktorej doručenie však\npreukázané nebolo. Keďže v kúpnych zmluvách bolo dohodnuté, že žalobca nadobudne vlastnícke\nprávo ku tovaru dňom platnosti a účinnosti kúpnych zmlúv a žalovaný sa vzájomnou žalobou nedomáhal\nzaplatenia kúpnej ceny, súd nemal dôvod sa nezaplatením kúpnej ceny zaoberať. Naviac napadnuté\nrozhodnutie nemohlo obsahovať výrok o povinnosti žalobcu zaplatiť kúpnu cenu preto, že takýto\nvýrok nebol obsiahnutý v žalobnom petite a zároveň sa žalovaný vzájomnou žalobou nedomáhal\nzaplatenia kúpnej ceny. Zároveň v zmysle jednotlivých článkov vyššie uvedených zmlúv vyplýva, že\nkupujúci, teda žalobca zaplatí 100 % kúpnej ceny za tovar na základe faktúry doručenej kupujúcemu.\nUvedená skutočnosť, od ktorej sa zároveň odvíja splatnosť kúpnej ceny však pred súdom prvej inštancie\npreukázaná nebola. Zároveň je z tohto pohľadu potrebné mať na zreteli, že súdnym rozhodnutím\nnemožno zaviazať stranu sporu na zaplatenie záväzku, ktorého splatnosť ešte nenastala.\n23. Za správny považoval odvolací súd i odvolateľom namietaný právny záver súdu prvej inštancie\nv otázke odstúpenia od predmetných zmlúv. V tomto smere súd prvej inštancie logicky, majúc oporu vo\nvykonanom dokazovaní a vychádzajúc zo zmluvných dojednaní i právnej úpravy v § 345 a nasledujúce\nObZ, dospel k tomu, že zo žiadneho osobitného právneho predpisu nevyplýva, že by bolo možné sa\nžalobou domáhať vyslovenia neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. Žalobca sa domáhal určenia\nprávnej skutočnosti, pričom vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 137 písm. d) CSP určovacie žaloby o\nurčenie právnej skutočnosti v zásade prípustné nie sú, s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti\nza podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Platnosť, odstúpenia od kúpnych zmlúv\nbolo z tohto dôvodu možné riešiť len ako prejudiciálnu otázku. Predmetnú prejudiciálnu otázku následne\nsúd prvej inštancie hmotnoprávne posúdil správne, keď dospel k záveru, že žalobca neporušil žiadnu\nzmluvnú ani zákonnú povinnosť voči žalovanej, a teda absentuje zákonný alebo zmluvný dôvod na\nriadne odstúpenie žalovanej od oboch kúpnych zmlúv a odstúpenie od oboch kúpnych zmlúv je z tohto\ndôvodu neplatné.\n24. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalovaného, že konanie S. O., ktorá do kúpnych zmlúv\nuviedla nižšiu kúpnu cenu tovaru je ďaleko za hranicou akceptovania zmluvnej autonómie v obchodných\nzáväzkových vzťahoch a nemalo by používať právnu ochranu, keďže má za to, že uvedenie nižšej kúpnej\nceny v kúpnej zmluve nie je dôvodom na to, aby konanie S. O. nemalo požívať právnu ochranu.\nK odvolateľom tvrdenému rozporu kúpnej ceny za predmetný tovar s dobrými mravmi odvolací súd\nuvádza, že v dôsledku § 1 ods. 2 ObZ, je i v obchodnoprávnych vzťahoch uplatniteľné pravidlo\no rozpore s dobrými mravmi, avšak na to aby nastala sankcia neplatnosti právneho úkonu je\npotrebné, aby strana v konaní preukázala, že druhá strana pri svojej činnosti konala v rozpore s\npravidlami morálneho charakteru všeobecne platnými a všeobecne uznávanými v spoločnosti. Z užšieho\naspektu, viažuceho sa i na daný prípad, je však podľa odvolacieho súdu potrebné vychádzať zo\nzásad poctivého obchodného styku, kde porušenie rovnováhy účastníkov prostredníctvom zmluvných\ndojednaní zakladajúcich nerovnosť zmluvných strán je práve tým kritériom, uplatnením ktorého sa\núčastník sporu dožaduje ochrany pred súdom a navrhuje neposkytnutie súdnej ochrany.\nV danom prípade žalovaný nepreukázal, resp. ani odvolací súd v rámci prieskumu nezistil, žeby proces\nrokovania o cenách za tovar, či samotné výšky ceny napĺňali znaky konania žalobcu v rozpore s dobrými\nmravmi, či poctivým obchodným stykom. Každá zo strán sporu vstupovala do predmetného zmluvného\nvzťahu s určitými predstavami, motiváciami, ale aj s mierou rizika, pričom tieto atribúty boli povinné\nzohľadniť už v samotnom procese dojednávania zmluvných podmienok, ktoré sa následne zhmotnili v\npredmetných kúpnych zmluvách.\n25. Nakoniec odvolací súd k podaniu žalovaného z 20. júna 2022, ktorým súdu prvej inštancie predložil\n„Jednostranný zápočet zo dňa 03.01.2022“, uvádza, že z neho nevyplýva, že by sa týkal kúpnych\n\nzmlúv, ktoré sú predmetom tohto konania. Vzhľadom na túto skutočnosť považuje odvolací súd uvedený\nargument za irelevantný.\n26. Za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie voči napadnutým výrokom III., IV. a V.\nje nedôvodné, nakoľko procesný postup súdu prvej inštancie bol správny a jeho rozhodnutie vychádza\nzo správneho právneho posúdenia veci, pričom naplnenie odvolacích dôvodov žalovaný nepreukázal,\npreto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III., IV.\na V. ako vecne správny.\n27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej\ninštancie samostatným uznesením.\n28. O trovách dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 453 ods. 1, 3 CSP v spojení s §\n255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému v dovolacom konaní priznal voči žalobcovi nárok na\nnáhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov dovolacieho konania podľa § 262 ods.\n2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Pri rozhodovaní o trovách dovolacieho\nkonania vychádzal odvolací súd zo skutočnosti, že dovolací súd na základe dovolania žalovaného zrušil\ndovolaním napadnuté rozhodnutia a vrátil vec odvolaciemu súdu. Z uvedeného dôvodu, s poukazom\nna závery vyjadrené aj v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 453/2019 zo\ndňa 19.11.2019 (a názor, že zásada úspechu nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach\nkonania), odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozhodnutia.\n29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2\nposledná veta CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa\nv ustanovení § 419 CSP.\nDovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na\nsúde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto\nrozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,\ntvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 ( ust. § 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. §\n427 ods. 1 CSP.\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia\nbyť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám,\nalebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací\nsúd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.\nV dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).", "vazby": {"stav": {"sz": "1Obdo/40/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "f28210ab-39ac-4a43-af03-6cc3cdb0eedb:9a88c1bb-39b9-4dbc-bd5c-6cb07fbe891d", "datum": "2026-07-28", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "17Cb/62/2020", "guid": "cc7e7422-4ce7-44f6-92a6-0d19b788f8f8:47a0231c-2dc5-4eb5-9165-3fab78caf9a2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c4d5f9ce-ab9e-45ad-80fc-2111a331a7bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.453.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.453.2019.1"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "503a35bf-60b9-49da-a91e-a2e420adc6e0:8c29e91e-5256-43d3-84ec-a16c7e3ac6f0", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Cb/62/2020", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Martin sp. zn. 17Cb/62/2020 z 1. 6. 2021", "sud": "Okresný súd Martin", "datum_vydania": "2021-06-01", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/503a35bf-60b9-49da-a91e-a2e420adc6e0:8c29e91e-5256-43d3-84ec-a16c7e3ac6f0"}], "citovane_v": []}