{"guid": "ce7afbdc-a974-4a8b-b138-1bb52022dc14:bba656f5-dd7a-4003-a021-fb66f4403c54", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7922200052.2", "spisova_znacka": "3CoCsp/5/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoCsp/5/2024 z 15. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 15. mája 2025, sp. zn. 3CoCsp/5/2024, ECLI:SK:KSKE:2025:7922200052.2", "identifikacne_cislo": "7922200052", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ľuboš Kunay", "sudca_id": 116, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubos-kunay-116", "datum_vydania": "2025-05-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bba656f5-dd7a-4003-a021-fb66f4403c54", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7922200052.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2025:7922200052.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2025:7922200052.2/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Košice\n3CoCsp/5/2024\n7922200052\n15. 05. 2025\nJUDr. Ľuboš Kunay\nECLI:SK:KSKE:2025:7922200052.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.\nJany Dudíkovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. X/XX,\nE., právne zast. JUDr. Monika Marjanovič, advokátkou, Urbánkova 6, Košice, IČO: 35 561 734, proti\nžalovanej: E. F. B., B., B. B. G. H., E. XX, I.: XX XXX XXX, právne zast. Advokátska kancelária JUDr.\nAndrea Cviková, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o primerané finančné\nzadosťučinenie, o odvolaní žalovanej proti rozsudku sp. zn. 17Csp/2/2022-163 zo dňa 07.11.2023\nOkresného súdu Trebišov\nrozhodol:\nP o t v r d z u j e rozsudok.\nŽalobkyni priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trebišov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví\nzaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 500,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I.) a žalobkyni\npriznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (II.).\n2. Rozhodol tak opätovne o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala priznania primeraného finančného\nzadosťučinenia vo výške 500,- eur s poukazom na konanie vedené pod sp. zn. 13Csp/147/2018,\nv ktorom sa domáhala ochrany svojich práv v súvislosti s úverovou zmluvou, na základe ktorej jej\nbol poskytnutý úver a spolu s ním bola uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy dňa 21.02.2013 č.\n8300057288, zabezpečujúca pohľadávku, ktorá vznikla na základe zmluvy o poskytnutí revolvingového\núveru, o ktorej súd rozhodol, že je neplatná. Poukázala na sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu\nprimeraného finančného zadosťučinenia a svoj nárok odvodzovala od skutočnosti, že si úspešne\nuplatnila porušenie svojich spotrebiteľských práv, pričom nárok na primerané finančné zadosťučinenie\nvo výške, v akej ho požaduje odôvodnila poukazom na skutočnosť, že sa žalovaná na jej úkor chcela\nobohatiť prostredníctvom zrážok zo mzdy až do nedôvodne požadovanej sumy a zároveň vo svojich\nvyjadreniach vo vzťahu k požadovanej výške primeraného finančného zadosťučinenia uviedla, že\nv dôsledku konania žalovanej sa musela domáhať ochrany svojich práv prostredníctvom súdneho\nkonania, ktoré zasahuje do bežného života spotrebiteľa a je spôsobilé privodiť ujmu v súkromnom živote\nvo forme strachu, nepríjemných pocitov a ktorý (spor) je stresujúcim zážitkom, spojeným s obavami\nz výsledku sporu či z možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane\nv prípade neúspechu v spore.\n3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil nasledujúci skutkový stav: z obsahu\nrozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn. 13Csp/147/2018 zo dňa 15.05.2019 zistil, že medzi\nžalobkyňou a žalovanou bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. 8300057288 zo dňa\n\n21.02.2013, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úverový rámec 1.500,- eur, celková čiastka, ktorú\nmusí dlžník zaplatiť bola vo výške 3.375,54 eur, ročná roková sadzba úveru 70,01 %, priemerná ročná\npercentuálna miera nákladov bola 47,29 %. Zároveň v rovnaký deň uzatvorili strany sporu aj dohodu\no zrážkach zo mzdy (iných príjmov), na základe ktorej bol zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať\nmesačné zrážky zo mzdy dlžníka v riadnom výplatnom termíne dlžníka vo výške 80,37 eur mesačne na\nuspokojenie neuhradenej splatnej pohľadávky vo výške 1.844,33 eur, ktorú rozsudkom v konaní sp. zn.\n13Csp/147/2018 súd vyhlásil za neplatnú.\n4. Na takto ustálený skutkový stav aplikoval ust. § 2 písm. a), § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007\nZ. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia dohody, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho\nzákonníka a v prvom rade sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania nároku žalobkyne so záverom,\nže nárok uplatnený v spore nie je premlčaný argumentujúc, že trojročná premlčacia lehota začala\nplynúť dňom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Trebišov, sp. zn.\n13Csp/147/2018 zo dňa 15.05.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.06.2019, t. j. 28.06.2019\nzačala plynúť premlčacia leho a ktorá uplynula dňa 28.06.2022.\n5. Následne mal za preukázané, že v konaní pod sp. zn. 13Csp/147/2018 si žalobkyňa úspešne\nuplatnila svoje právo ako spotrebiteľ, keď súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov\nuzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 21.02.2013 je neplatná a vychádzajúc z právnych\nnázorov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 6Cdo/127/2017 dospel k záveru, že v\ndanom prípade boli splnené predpoklady pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie v\nzmysle ust. § 3 ods. 5 tretej vety zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vychádzal zo zistení, že\nžalovaná sa domáhala nároku prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa žalobkyne\nnapriek tomu, že zmluva neobsahovala imanentné podmienky podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010\nZ. z. (spôsobujúce jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť) a v zmluve o revolvingovom úvere bola úroková\nsadzba vo výške 70,01 % ročne, ktorá je niekoľkonásobne vyššia než úroky pri úveroch poskytovaných\nv tom čase J. H. (v priemere 13 %), čím žalobkyňa ako spotrebiteľ bola nútená uplatňovať svoje práva\na brániť sa v základnom konaní, v ktorom bola úspešná.\n6. Ohľadom výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd odkázal na účinné znenie ust. § 3\nods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného\nzadosťučinenia, pretože sa poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej\nzákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé\nprivodiť ujmu spotrebiteľovi a vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia\npráva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo\nosobitnými predpismi a vo vzťahu k satisfakčnej a odmeňujúcej funkcii primeraného finančného\nzadosťučinenia uviedol, že požadovanie nedôvodných úrokov a poplatkov zo strany žalovanej od\nspotrebiteľa logicky znamená obmedzenie komfortu spotrebiteľa, ktoré skutočnosti súd zohľadnil pri\nsvojom rozhodnutí, vrátane rozhodovacej praxe súdov s poukazom na zásadu predvídateľnosti súdneho\nrozhodovania. Zároveň uviedol, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na\nfinančné obohatenie sa žalobcu, respektíve kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale musí zostať\nna úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany, preto za primerané finančné\nzadosťučinenie považoval priznanie v sume 500,- eur so zreteľom na sumu 1.844,33 eur, ktorú\nžalovaná od žalobkyne chcela získať, ak by sa žalobkyňa úspešne nebránila v konaní pred súdom.\nPri svojich úvahách bral do úvahy aj skutočnosť, aby priznanie finančného zadosťučinenia nebolo len\nnástrojom bezdôvodného majetkového obohacovania žalobkyne, nakoľko finančné zadosťučinenie je\nnárok priznávaný navyše a pri ktorom má súd umožnené aplikovať voľnú úvahu obmedzenú tak, aby táto\nnebola arbitrárna a logicky nezdôvodniteľná, čím sumu 500,- eur považoval za zodpovedajúcu zákonom\nzvýraznenej ochrane spotrebiteľa a vo vzťahu k žalovanej je sankčnej povahy, vedúcej k upusteniu od\nobdobného konania v budúcnosti.\n7. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, a nakoľko žalobkyňa bola v konaní\núspešná, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z odvolacích\ndôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) Civilného sporového poriadku, ktoré odôvodnila tým,\nže neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie\npodľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. z dôvodu, že rozsudok, ktorým si žalobkyňa uplatňuje\n\nnárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia bol vydaný na základe záveru o porušení\nvšeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré nie sú právnymi normami určenými na ochranu\nspotrebiteľa v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., čím žalobkyni podľa jej tvrdení\nnevznikol žiadny nárok v zmysle uvedeného ustanovenia. Argumentovala, že všeobecné ustanovenia\nObčianskeho zákonníka nepatria medzi ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa, nakoľko o\nneplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy súd nerozhodol na základe žiadneho ustanovenia zákona\nč. 129/2010 Z. z. alebo § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. V súvislosti s uplatnením námietky\npremlčania na podklade záveru dovolacieho súdu vysloveného v rozhodnutí č. k. 6Cdo/127/2017, v\nzmysle ktorého na uplatnenie nároku podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. nie je potrebná\nexistencia sporu a ani predchádzajúce súdne konanie uviedla, že premlčacia doba pre uplatnenie nároku\nzačala plynúť najneskôr pri podaní žaloby, o ktorej sa konanie viedlo pod sp. zn. 13Csp/147/2018, s\nktorým argumentom sa podľa jej tvrdení súd nevysporiadal. Uvedené namietala v kontexte porušenia\njej práva na spravodlivý proces a posúdenie zo strany súdu považuje za nepreskúmateľné pre\narbitrárnosť, nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť a v tejto súvislosti odkázala na nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 736/16. Ďalšou odvolacou námietkou poukázala na to,\nže vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že suma 500,- eur predstavuje primeraný nárok\nfinančného zadosťučinenia, nakoľko súd prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti zodpovedajúce\npovahe primeraného finančného zadosťučinenia, ktorými nie sú zásadne aspekty majetkovej povahy.\nĎalej konštatovala, že hoci finančné zadosťučinenie je nárokom nemajetkovej povahy a pri určovaní jeho\nvýšky je možné prihliadať len na skutočnosti, ktoré majú takýto charakter, žalobkyňa takéto skutočnosti\nv žalobe ani neoznačila a ani nepreukázala a v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie R 52/2020\n(uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo 14/2020 z 23.06.2020), v zmysle ktorého je potrebné vykladať aj ust. §\n3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne a nedôvodne vyhodnotil\ndobu trvania predchádzajúceho konania ako skutočnosť na ťarchu žalovanej odôvodňujúcu priznanie\nsumy 500,- eur. V kontexte zásahu súdu do bežného života spotrebiteľa, ktorý je spôsobilý privodiť\nmu ujmu v súkromnom živote vo forme psychického vypätia, strachu a nepríjemných pocitov uviedla,\nže žalobkyňa opakovane iniciuje samostatné konania pred súdom, teda sama sebe spôsobuje zásahy\nspôsobilé privodiť jej ujmu v súkromnom živote vo forme psychického vypätia, strachu a nepríjemných\npocitov a v tomto kontexte skonštatovala, že žalobkyňa sa konaní ani osobne nezúčastnila.\n9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že úspešným uplatnením nároku na určenie\nneplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy (v konaní vedenom pod. sp. zn. 13Csp/147/2018) splnila\nzákonný predpoklad pre uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nv zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko si úspešne uplatnila\nprávo na určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. V tejto súvislosti poukázala na tú časť\nodôvodnenia rozsudku vydaného v konaní pod sp. zn. 13Csp/147/2018 zo dňa 15.5.2019, v ktorej\nsúd konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala konkrétnu výšku pohľadávky, preto\npre nedostatok určitosti s poukazom na ust. § 37 ods. 1 OZ je absolútne neplatná s poukazom na\nto, že sa v nej uvádza pohľadávka, ktorá ešte len v budúcnosti má vzniknúť a zároveň zabezpečuje\nplnenie zo zmluvy, ktoré obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky (úžernícky úrok) a teda aj z tohto\ndôvodu je neplatná. Odkazom na uvedenú časť odôvodnenia rozsudku skonštatovala, že súd určil\nneplatnosť Dohody o zrážky zo mzdy nielen z dôvodu nedostatku určitosti podľa ust. § 37 ods.\n1 OZ, ale aj z dôvodu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečovala plnenia z neprijateľných\nzmluvných podmienok. V závere poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/31/2020\nzo dňa 25.5.2022, v zmysle ktorého splnením podmienky úspešného uplatnenia porušenia práva alebo\npovinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, zakladajúcej právo\nspotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa ust. § 3 ods. 5 tretej vety zákona č. 250/2007\nZ. z., je vyslovenie súdom o porušení práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými\npredpismi v akomkoľvek rozhodnutí v prospech spotrebiteľa, a to aj vo forme konštatovania porušenia\nlen v odôvodnení rozhodnutia ako otázky predbežnej.\n10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalovanej bolo podané\nvčas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné\n(§§ 355 až 358 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP),\nv rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa\nust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok\nkonania v zmysle § 380 ods. 2 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je nedôvodné.\n\n11. Odvolací dôvod podľa ust. 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi\njeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo\nna nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej\nlehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý a navrhovať\ndôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí,\nzákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany\nsúdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na jeho preskúmanie.\n12. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového\nstavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej\ninštancie je nesprávne, to znamená musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po\nprávnej stránke a ktoré je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi\nchybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou\nnesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého\nzisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové\nzistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.\n§ 191 CSP, a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov\nalebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce\nskutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne\nsú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický\nrozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli\nnajavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo,\nkeď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z\nust. § 192 a nasl. CSP.\n13. Záver o skutkovom stave veci slúži k lepšej prehľadnosti rozsudku v jeho tzv. skutkovej časti potiaľ, že\npredstavuje (z dielčích skutkových zistení) logicky prepojený skutkový nález, ku ktorému súd nachádza\n(aplikuje) príslušnú právnu normu, ktorú je potrebné na daný skutkový stav aplikovať. Uvedený záver\nprichádza do úvahy za stavu, ak žalobcom opísaný tzv. žalobný skutok bol v konaní preukázaný,\nlebo v opačnom prípade je jeho žaloba zamietnutá, čo nie je dôsledkom aplikácie právnej normy, ale\nnepreukázaním právne významných skutočností. Pretože skutková právna veta, ako sumarizácia právne\nrelevantných skutkových zistení, je množinou informácií zistených v civilnom súdnom procese, ku ktorej\nsúd vyhľadáva príslušné pravidlo správania, je nutné, aby bola úplná a aby o jej validite súd nemal\npochybnosti. Ak totiž sú (hoci i nepatrné) pochybnosti o skutkových okolnostiach, ktoré sú inak identické\nso skutkovými okolnosťami predvídanými v hypotéze príslušnej právnej normy, nemožno v tejto (neistej)\nskutkovej situácii vôbec uvažovať o aplikácii predmetnej právnej normy na takto zistený skutkový stav.\nSúd teda môže pristúpiť k aplikácii danej právnej normy až v procesnej situácii, kedy zistí relevantný\nskutkový stav, nie však v situácii, ak má sám pochybnosti o úplnosti žalobcom tvrdeného skutku,\nsprávnosti skutkových zistení, resp. validite získaných informácií i po zhodnotení v konaní vykonaných\ndôkazov, a to s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Inými slovami, po vykonanom\nzhodnotení dôkazov musí byť naisto zistený skutkový stav, ktorý (pri existencii príslušnej právnej normy)\nalebo bude podraditeľný pod príslušné pravidlo správania (právnu normu) alebo nie (napr. preto, že sa\nžalobcovi nepodarilo preukázať žalobné tvrdenia a nebol tak zistený skutkový stav, na ktorý by bolo\nmožné aplikovať príslušnú právnu normu), teda aby súd zistený skutkový stav podradil príslušnej právnej\nnorme, ktorá vedie k záveru o právach a povinnostiach strán sporu. I v tomto smere súd musí podať\nzreteľný a zrozumiteľný výklad o tom, z akého právneho ustanovenia či právnych ustanovení vychádzal\na prečo pod tieto ustanovenia nakoniec podradil zistený skutkový stav veci.\n14. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti\nprávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový\nstav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného\npráva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda\nnesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak\nsúd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť,\nalebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny\npredpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil,\n\nv skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach\nstrán.\n15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie\nskutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k\nsprávnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu\nvyvodil aj správny právny záver a neboli zistené žiadne vady, týkajúce sa procesných podmienok, ktoré\nby mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok v časti priznaného\nfinančného zadosťučinenia v sume 500,- eur podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.\n16. Ani v priebehu odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti a dôvody, ktoré by odôvodňovali\niné rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobkyne voči žalovanej.\n17. Podstatou odvolacej argumentácie žalovanej boli tvrdenia, ktorými spochybnila správnosť právneho\nposúdenia veci súdom prvej inštancie spočívajúceho v priznanom finančnom zadosťučinení, ktorým mal\nsúd preukázané splnenie predpokladov pre jeho priznanie a proti týmto záverom súdu argumentovala\ntým, že rozhodnutie, ktoré je podkladom pre jeho priznanie nekonštatuje porušenie práv spotrebiteľa\nv zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch alebo ustanovení Občianskeho zákonníka určených na\nochranu spotrebiteľa a zároveň namietala premlčanie žalobou uplatneného nároku. Taktiež z obsahu\njednotlivých námietok žalovanej je zrejmé, že nimi poukazuje na arbitrárnosť, nedostatočné odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku jednak vo vzťahu k existencii samotného nároku a rovnako aj k súdom priznanej\nvýške nároku v kontexte porušenia práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP).\n18. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo preto posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne\nsprávne jednak vo vzťahu k nároku, ktorý odvodzoval z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.\no ochrane spotrebiteľa a zároveň, či svoje rozhodnutie o ním priznanej výške primeraného finančného\nzadosťučinenia náležite odôvodnil.\n19. Odvolací súd nemá preukázané naplnenie žiadneho z odvolacích dôvodov a v plnom rozsahu sa\nstotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku na ktoré odkazuje a len na zdôraznenie správnosti\nrozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej uvádza nasledovné:\n20. Predmetom sporu je nárok na primerané finančné zadosťučinenie, ktoré si žalobkyňa uplatnila\nv zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa na tom skutkovom základe,\nže v konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov sp. zn. 13Csp/147/2018 súd rozhodol, že dohoda\no zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorú žalobkyňa uzatvárala spolu s úverovou zmluvou a ktorá bola\nzároveň podmienkou jej uzatvorenia je neplatná jednak z dôvodu neurčitosti (neobsahovala konkrétnu\nvýšku pohľadávky), ale zároveň dôvodom jej neplatnosti bol záver súdu, že zabezpečuje plnenie zo\nzmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky (úžernícky úrok).\n21. Z uvedeného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva,\nže spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto\nzákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za\nporušenie práva alebo povinnosti zodpovedá. Jediným predpokladom vzniku práva na primerané\nfinančné zadosťučinenie je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane\nspotrebiteľa a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi\nbola privodená nejaká ujma; postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.\nInštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku\núčinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo\npovinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny\nnárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného\nobohatenia alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky\npoužívanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.\nzn. 6Cdo/389/2015). Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu,\nkeď na rozdiel od nároku na náhradu škody či bezdôvodného obohatenia, je dôkazné bremeno na strane\nspotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej\nsúvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany.\n\n22. V kontexte splnenia hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku na primerané finančné\nzadosťučinenie podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa považuje odvolací\nsúd za nedôvodnú odvolaciu námietku žalovanej, ktorou poukazovala na skutočnosť, že rozhodnutie, od\nktorého žalobkyňa odvíja vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie tieto podmienky nenapĺňa\na k jej tvrdeniam, že súd v rozhodnutí, od ktorého žalobkyňa odvodzuje svoj nárok na primerané\nfinančné zadosťučinenie rozhodol „na základe všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka a tieto\nustanovenia nepatria medzi ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa,“ odvolací súd uvádza, že\nz odôvodnenia rozsudku vydaného v konaní sp. zn. 13Csp/147/2018 vyplýva, že súd vyhodnotil dohodu\no zrážkach zo mzdy ako neplatnú aj so zreteľom na neprimerane vysokú úrokovú sadzbu dohodnutú\nv úverovej zmluve, a ktorá (dohoda) by umožňovala veriteľovi domôcť sa prostredníctvom zrážok zo\nmzdy plnenia zo zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Aj keď súd určil, že dohoda\no zrážkach zo mzdy je neplatná v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatnosť konštatoval\naj v dôsledku neplatnosti zmluvných dojednaní ohľadom úrokovej sadzby, teda posúdil neprijateľnosť\nzmluvných podmienok nielen v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ale zároveň\naj v zmysle ustanovení určených na ochranu spotrebiteľa.\n23. Vychádzajúc z takto ustálených záverov možno konštatovať, že súd prvej inštancie v posudzovanom\nprípade správne vychádzal z hypotézy právnej normy § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane\nspotrebiteľa a správne z neho vyvodil, že právny základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie\nje daný tým, že žalobkyňa v konaní vedenom pod sp. zn. 13Csp/147/2018 úspešne uplatnila porušenie\npráva ako spotrebiteľ v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa, čím možno\nkonštatovať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku na priznanie primeraného finančné\nzadosťučinenie podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Od 1.7.2024 je\núčinný zákon č. 108/2024 Z.z., avšak nároky a konania neukončené pred 1. júlom 2024 sa dokončujú\npodľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024 (§ 53 zák. č. 108/2024 Z.z.).\n24. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej smerujúcej k nedostatočnému odôvodneniu rozsudku\nohľadom začatia plynutia premlčacej lehoty pre uplatnenie nároku na priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia odvolací súd uvádza, že ani táto nie je dôvodná, nakoľko z odôvodnenia\npreskúmavaného rozsudku vyplývajú závery, ktorými mal súd preukázané, že nárok žalobkyne nie je\npremlčaný a z ktorých možno bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť, akými úvahami sa súd spravoval,\nktoré skutočnosti bral do úvahy a z ktorých vyvodil zákonu zodpovedajúce závery ohľadom včasnosti\npodanej žaloby, čím nemožno konštatovať naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 356 ods. 1\npísm. b) CSP.\n25. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že sa stotožnil s právnym posúdením veci súdom\nprvej inštancie v otázke premlčania nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, keď\njediným predpokladom na uplatnenie tohto nároku je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil porušenie\npráva alebo povinnosti. Žalovaná síce v odvolaní argumentovala závermi vyslovenými v rozhodnutí\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/127/2017, že „pre úspešné uplatnenie tohto nároku\nzákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a ani to, aby žalobcovia\npreukazovali existenciu a výšku vzniknutej ujmy“, avšak vyvodila z neho nesprávne právne závery,\nktoré podľa názoru odvolacieho súdu nesúvisia s ustálením začiatku plynutia premlčacej lehoty na\nuplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Práve naopak, v uvedenom\nrozhodnutí najvyšší súd konštatuje, že pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie je potrebné\nsplnenie predpokladu, že žalobcovia ako spotrebitelia úspešne uplatnili na súde porušenie svojich práv\nna ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. S poukazom na\nuvedené sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že premlčacia doba na uplatnenie\ntohto nároku nemohla začať plynúť skôr, než dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia\nvydaného v konaní sp. zn. 13Csp/147/2018, v ktorom súd určil neplatnosť dohody o zrážkach zo\nmzdy a z iných príjmov ako predpoklad pre uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia. Ide o vyústenie princípu, podľa ktorého predpokladom uplatnenia práva spotrebiteľa na\nprimerané finančné zadosťučinenie je vyslovenie sa súdom o poručení práva spotrebiteľa v akomkoľvek\nrozhodnutí v jeho prospech (k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 3Cdo/31/2020 z 25.5.2022), čo teda implicitne predpokladá prebehnutie „základného“ konania\npredchádzajúceho konaniu o zaplatenie zadosťučinenia.\n\n26. Napokon ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku týkajúcu sa výšky súdom priznaného\nfinančného zadosťučinenia.\n27. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, zákon neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo\npotrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť požadovaného\nzadosťučinenia a je preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého\nprípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6Cdo/389/2015, 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019, tiež uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/92/2021 zo dňa 30.6.2022).\n28. Nemôže ísť teda o úvahu svojvoľnú a túto musí súd v odôvodnení rozsudku vysvetliť tak, aby bolo\nzrejmé, prečo práve priznanú sumu finančného zadosťučinenia považuje za primeranú s ohľadom na\nokolnosti prejednávaného prípadu.\n29. Z rozhodnutia v tomto smere musí byť zrejmé, o aké skutkové zistenia sa súd pri stanovení\nkonkrétneho rozsahu finančného zadosťučinenia opieral. Zákonom stanovená možnosť štátneho orgánu\nrozhodnúť voľnou úvahou nemôže totiž znamenať ničím nelimitovanú a vecne nepreskúmateľnú\nsvojvôľu. Takáto svojvôľa by bola v rozpore s princípom právneho štátu, keďže vo svojich dôsledkoch by\nznamenala nepredvídateľnosť rozhodnutia štátneho orgánu, a teda ústavne neprípustnú mieru právnej\nneistoty (II. ÚS 117/2011).\n30. Súdna prax doposiaľ vychádzala pri posudzovaní primeranosti finančného zadosťučinenia z kritérií,\nakými sú vzniknutá, resp. hroziaca ujma, rozsah, v akom dodávateľ porušil svoje povinnosti a výška\nmajetkového plnenia, ktoré tým dodávateľ na úkor spotrebiteľa získal, doba trvania protiprávneho stavu,\nnevyhnutnosť domáhania sa práv v súdnom konaní a tým spôsobený zásah do súkromného života\nspotrebiteľa. Súd má pri rozhodovaní o výške finančného zadosťučinenia k dispozícii viacero kritérií,\nktoré má možnosť aj okrem iných okolností prejednávanej veci pri priznaní finančného zadosťučinenia\nzohľadniť.\n31. Súdu prvej inštancie pochybenia pri odôvodnení výšky priznaného finančného zadosťučinenia\nv tomto smere nemožno vytknúť, nakoľko pri jej určení poukázal na závery súdnej praxe, že súdne\nkonania sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej\nmajetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane v prípade neúspechu, ako aj na skutočnosť,\nže požadovanie nedôvodných úrokov a poplatkov zo strany žalovanej od spotrebiteľa predstavuje zásah\ndo práv spotrebiteľa, k čomu odvolací súd dodáva, že ak by došlo k prípadnej pasivite žalobkyne\ndomáhať sa neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, došlo by k nezákonnému\nporušeniu jej práv spočívajúcich v zásahu do jej majetkovej sféry spôsobom, ktorým by sa žalovaná\nprostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy mohla domôcť aj neprimerane vysokej úrokovej sadzby.\nZároveň sa možno stotožniť s dôrazom súdu prvej inštancie na účelnosť inštitútu primeraného\nfinančného zadosťučinenia, ktorý neslúži „na finančné obohatenie sa žalobcu, respektíve kompenzáciu\njeho majetkovej škody“, ale napĺňa požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany a ktorý\npriznanú sumu (500,- eur) považoval za primeranú aj vzhľadom na sumu 1.844,33 eur, zaplatenie ktorej\nsi žalovaná uplatnila prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, pričom vychádzal\naj z rozhodovacej praxe súdov ohľadom výšky priznaného primeraného finančného zadosťučinenia.\nZároveň ako nedôvodná je odvolacia argumentácia žalovanej, ohľadom osobnej neúčasti žalobkyne\nv sporoch (o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia), ktorá podľa názoru odvolacieho súdu nemá vplyv na posúdenie súdom priznanej\nvýšky finančného zadosťučinenia, nakoľko aj keď sa žalobkyňa osobne pojednávaní nezúčastnila\na na zastúpenie svojej osoby v predmetom spore splnomocnila právneho zástupcu, nemožno tým\nkonštatovať, že z dôvodu jej neúčasti na pojednávaniach nemohlo dôjsť k spôsobeniu ujmy alebo\nnepríjemných pocitov, nakoľko ani právne zastúpenie nebolo pre žalobkyňu zárukou jej úspechu v spore.\n32. Z uvedeného má odvolací súd preukázané, že súd prvej inštancie okolnosti prejednávaného prípadu\nzohľadnil a ním priznanú výšku finančného zadosťučinenia možno považovať za primeranú, slúžiacu\nzároveň ako prostriedok odrádzajúci dodávateľa od koncipovania tohto spôsobu vymáhania dlhu v\núverovej zmluve od spotrebiteľa bez akéhokoľvek súdneho prieskumu.\n\n33. Z týchto dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že žalovanej sa odvolacími námietkami nepodarilo\nspochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods.\n1 CSP ako vecne správny potvrdil.\n34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP\nv spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, tak že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal\nnárok na ich náhradu v plnom rozsahu proti neúspešnej žalovanej. O výške tejto náhrady rozhodne súd\nprvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§\n262 ods. 2 CSP).\n35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní\nvystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať\npred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej\nveci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený\nsudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý\nvýrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje\ndvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania\nlen príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje\nsumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je\nrozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti\ndôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech\nbolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané\nopravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej\nopravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická\nosoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba\na jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do\n\nuplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky\nprocesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a\nvčasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17Csp/2/2022", "guid": "2afeeab1-1b6b-4ddd-933b-3b321d132767:f8e9c5ae-ceec-4e3b-9dc3-3e49ff141f41", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:04b71f20-ce8a-4bd6-bfe6-c0945c7a9c74", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/2011 z 30. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-30", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04b71f20-ce8a-4bd6-bfe6-c0945c7a9c74"}, {"guid": "e7a412dd-b194-4c0e-a52c-0732fa7e2ba7:812b6524-a8da-4f80-8f1b-663936093aa5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:3818204886.1", "spisova_znacka": "7Cdo/92/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/92/2021 z 30. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:3818204886.1"}, {"guid": "68480825-3723-4e2f-ba54-631d950fe64e:04e34441-aa77-4935-85e6-e33604968acc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8717210821.1", "spisova_znacka": "3Cdo/31/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/31/2020 z 25. 5. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-05-25", "citacie_n": 130, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8717210821.1"}, {"guid": "0ac1c6f7-8d39-48cf-90fe-1a46490dd66d:09588caa-93f4-44a6-90f6-0c62464e849a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5113237647.2", "spisova_znacka": "5Obdo/14/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/14/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5113237647.2"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "f2d690eb-1f80-4594-86c8-2bb484cfc8fd:1b8d713f-d529-48bd-89fa-dda5b4fabb36", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Csp/147/2018", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Prešov sp. zn. 13Csp/147/2018 z 6. 8. 2018", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2018-08-06", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f2d690eb-1f80-4594-86c8-2bb484cfc8fd:1b8d713f-d529-48bd-89fa-dda5b4fabb36"}], "citovane_v": [{"guid": "24704ff2-8aba-4518-abe2-6925d510d62e:34258998-fc2e-41cc-a38b-fc75d15ef235", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7925200982.1", "spisova_znacka": "2CoCsp/39/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2CoCsp/39/2025 z 12. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7925200982.1"}, {"guid": "fbbca07d-5197-43d4-8827-6d9911e05094:b1f8695c-3cb9-4e2c-9d89-1d277f3e7f0f", "ecli": "ECLI:SK:OSTV:2025:7925200731.6", "spisova_znacka": "17C/14/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 17C/14/2025 z 4. 11. 2025", "sud": "Okresný súd Trebišov", "datum_vydania": "2025-11-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTV:2025:7925200731.6"}, {"guid": "2c5dd22c-abea-40b0-9299-96d1b84d2b0b:6f72f725-b8a6-4553-bd47-ec5c6a14f459", "ecli": "ECLI:SK:OSTV:2025:7925200982.5", "spisova_znacka": "17Csp/32/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 17Csp/32/2025 z 11. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Trebišov", "datum_vydania": "2025-09-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTV:2025:7925200982.5"}]}