Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoEk/32/2024 z 21. 5. 2025
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 21. mája 2025, sp. zn. 8CoEk/32/2024, ECLI:SK:KSKE:2025:7804116708.2
Krajský súd Košice | 8CoEk/32/2024 | ECLI:SK:KSKE:2025:7804116708.2 | 2025-05-21 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: CSP, § 389 CSP, § 391 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d3ba0ea1-09cb-4c68-9626-7579ccab1cd7
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7804116708.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Košice
8CoEk/32/2024
7804116708
21. 05. 2025
JUDr. Agnesa Hricová
ECLI:SK:KSKE:2025:7804116708.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v exekučnej veci oprávneného
Majetkový Holding, a.s., so sídlom v Bratislave na Staromestskej ulici č. 3 IČO: 35 823 364 proti
povinnému A. A. nar. XX.XX.XXXX trvale bytom B. C. XXX vedenej u súdneho exekútora JUDr. Juraja
Kočiho so sídlom Exekútorského úradu v Michalovciach na Okružnej ulici č. 3 IČO: 35 538 589 pod sp.
zn. EX 1415/2004 o vymoženie 288 063,47 Sk (9 561,96 Eur) s príslušenstvom o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 12Er/329/2004 – 80 zo dňa 18.10.2023
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.
2. V odôvodnení uviedol, že dňa 06.12.2004 mu bola doručená žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to na základe notárskej zápisnice NZ 58/02 zo dňa
05.02.2002 spísanej na Notárskom úrade JUDr. Judity Nagyovej a to na uspokojenie pohľadávky
oprávneného voči povinnému vo výške 288 063,47 Sk (9.561,96 Eur) s príslušenstvom. Na podklade
takto predloženého exekučného titulu súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie č. 5808 002896 dňa
21.01.2005. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že po opätovnom preskúmaní úverovej zmluvy uzatvorenej
dňa 24.01.2002 dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi pôvodným oprávneným a povinným je
vzťahom spotrebiteľským.
3. Po citovaní § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 52, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1 a 2 zákona
č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len
„OZ“), § 879g OZ s účinnosťou od 01.04.2004, § 2 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch,
čl. 2 písm. a), b), c), čl. 3 ods. 1, 2, 3, čl. Smernice Rady 93/13 EHS uzavrel, že notárskou
zápisnicou, ktorá je v danej veci exekučným titulom, obsahujúcou vyhlásenie povinnej osoby o súhlase
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku a s
exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, povinný vyslovil súhlas s tým, aby v prípade
nesplnenia jeho záväzku, za podmienok uvedených v predmetnej zmluve o mimoriadnom medziúvere
a o stavebnom úvere, sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia,
a to na celý jeho majetok aj v prípade, že by došlo zo strany oprávneného k odstúpeniu od zmlúv
s tým, že v takom prípade súhlasí s exekúciou celého zostatku dlhu. Podľa názoru súdu je však
predmetné dojednanie o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a s exekúciou k spotrebiteľskej
zmluve neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Ustanovenie
notárskej zápisnice o dôsledkoch odstúpenia od úverovej zmluvy súd nepovažoval za kvalifikované
vysvetlenie vážnych dôsledkov notárskej zápisnice, poukázanie na rozdiely oproti rozhodovaniu na
všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi za primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo

vzťahu k notárskej zápisnici. Možnosť výberu bola len zdanlivá, nakoľko notárska zápisnica znemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom. Dojednanie notárskej zápisnice
priamo ako exekučného titulu spôsobilo, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje
právna úprava, pričom nekalé praktiky oprávneného konštatovala aj Európska komisia vo svojom
stanovisku C(2013)2215 final. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že predmetnú exekúciu
zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko notárska zápisnica, ktorá sa stala
exekučným titulom vo výraznej miere obmedzovala práva povinného ako spotrebiteľa domáhať sa
ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.
4. V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený proti uzneseniu odvolanie. Mal za to, že tvrdenia
exekučného súdu o tom, že ustanovenie notárskej zápisnice obsahujúce vyhlásenie povinného
o súhlase s jej vykonateľnosťou, ako základnou podmienkou toho, aby mohla byť notárska zápisnica
exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
z dôvodu, že právny predchodca oprávneného náležite povinnému ako spotrebiteľovi nevysvetlil čo
tvorí podstatu takejto notárskej zápisnice ako aj z dôvodu, že spotrebiteľ ešte pred vznikom sporu
stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska, neobstoja
a súd vec celkom zjavne nesprávne právne posúdil. Namietal, že úverová zmluva na základe ktorej,
právny predchodca oprávneného poskytol povinnému úver na riešenie jeho bytových potrieb je zo dňa
24.01.2002, a preto s poukazom na § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch účinného ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, táto nemá charakter spotrebiteľského úveru.
V čase uzatvorenia zmluvy Občiansky zákonník ustanovenia § 52 a nasl. vôbec neobsahoval, pričom
ani bezprostredne po zmene Občianskeho zákonníka účinnej od 01.05.2004, ktorou došlo k zavedeniu
§ 52 a nasl. sa predmetná úverová zmluva nepovažovala za spotrebiteľskú zmluvu, a preto sa na ňu
nevzťahovali ani ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Súd podľa jeho názoru nezdôvodnil, prečo sa § 52 ods. 1 OZ vzťahuje na predmetnú úverovú
zmluvu, keďže nespĺňa zákonnú definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ. V tejto časti
považuje napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné a arbitrárne. V dotknutom čase sa na právny vzťah
vzťahoval vo vzťahu k spotrebiteľskému postaveniu povinného len zákon o ochrane spotrebiteľa č.
634/1992 Zb., pričom mal za to, že úverová zmluva neobsahuje neprípustné podmienky podľa § 23a
ods. 2 tohto zákona. Namietal, že posudzovanie ustanovení úverovej zmluvy podľa neskôr prijatých
a účinných ustanovení Občianskeho zákonníka je v rozpore so zákazom retroaktivity právnych predpisov
a v tejto súvislosti poukázal na právne závery vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa
27.08.2014 sp. zn. 2MCdo/9/2013, v náleze Ústavného súdu ČSFR z 10.12.1992 sp. zn. Pl. ÚS
78/92 a v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95. Poukázal na to, že ani právo Európskej
únie sa neaplikuje retroaktívne, pokiaľ to jasne nevyplýva z výslovného ustanovenia príslušnej normy
EÚ. Za nesprávnu považoval aj úvahu súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky úverovej zmluvy,
v zmysle ktorej povinný súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, čím de facto súd vylúčil použitie
notárskych zápisníc en block vo vzťahu k spotrebiteľom. Tvrdenie súdu o vzdaní sa možnosti spotrebiteľa
brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde ak súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice
nie je pravdivé, nakoľko povinný mal právo podať námietky proti exekúcii ako aj návrh na čiastočné
zastavenie exekúcie. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 01.10.2015 vo veci C-32/14,
ERSTE Bank Hungary Zrt. Proti D. E., v ktorom bol vyjadrený právny názor, že samotná exekučná
notárska zápisnica nie je v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS. Oprávnenému nebolo zrejmé,
aké ďalšie informácie o dôsledkoch pre spotrebiteľa by mali byť v notárskej zápisnici inkorporované,
nakoľko mal za to, že vyhlásenie dlžníka v notárskej zápisnici je jednoznačným a jasne formulovaným
ustanovením a zároveň žiaden právny predpis slovenského právneho poriadku ani predpis európskeho
práva dodávateľom takúto informačnú povinnosť neurčoval. Je preto neprípustné aby súd označil určitý
celý právny úkon za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda celý za neplatný len na tom základe, že
dodávateľ nezakomponoval do textu niečo, čo legislatíva nevyžadovala v čase vzniku právneho úkonu
a nevyžaduje ani dnes. V závere poukázal na skutočnosť, že stanovisko Európskej komisie C(2013)2215
final, na ktoré odkázal exekučný súd, sa týkalo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., pričom v stanovisku sa
poukazovalo na zneužívanie rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách touto spoločnosťou
a na jej ďalšie nekalé praktiky. Oprávnený uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) a
h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), nakoľko mal za to, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil oprávnenému, aby uskutočňoval mu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť.

5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
6. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 380 CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 29.11.2004, a preto je na dané exekučné
konanie potrebné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.03.2017.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
10. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť
dokazovanie odvolacím súdom.
11. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
14. Odvolací súd na úvod uvádza, že účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná
zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a
predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá
mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím
majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na
druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného, i práva tretích
osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu
rozhodnutí. Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať
len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon,
iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného a výlučne z majetku povinného. Porušenie
ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie
(úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon, medzi nimi aj § 57 ods. 1
Exekučného poriadku v príslušnom znení. Každý z týchto dôvodov neprípustnosti, všeobecných alebo
osobitných, má za následok zastavenie exekúcie. Zastavením exekúcie rozumieme procesný úkon
(uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po
zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj
procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.
15. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu v intenciách
§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku v príslušnom znení alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi
k takémuto rozhodnutiu v intenciách § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v príslušnom znení, upravuje
Exekučný poriadok podrobne, avšak ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je
explicitne ustanovený. Z uvedeného možno potom vyvodiť záver, že exekučný súd rozhodne o
zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie
núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že exekučný súd je povinný v priebehu celého

exekučného konania „ex offo“ skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.
Jedným z týchto predpokladov je aj spôsobilý exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu
vykonať. Súd prvej inštancie, resp. exekučný súd nie je len oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť
exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodov, pre ktorý by
malo byť exekučné konanie zastavené podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v príslušnom znení
(viď R 56/1995, R 58/1997, R 70/1998 a R 72/1998 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ďalej napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011).
16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 29.11.2004
na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice NZ 58/02 zo dňa 05.02.2002. Súdnemu exekútorovi
bolo poverenie na vykonanie exekúcie udelené dňa 21.01.2005.
17. Dôvodom, na ktorom súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie a exekúciu vedenú pod sp. zn.
12Er/328/2004 vyhlásil za neprípustnú a zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku je
dojednanie o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho
poriadku a s exekúciou podľa §41 ods. 2 Exekučného poriadku k spotrebiteľskej zmluve, ktorú považoval
za neprijateľnú zmluvnú podmienku a tak v zmysle § 53 ods. 5 OZ i za neplatnú.
18. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov ((v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len ZoSÚ)), zákon sa nevzťahuje
na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.
19. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase
uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len ZOS), typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva,
ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje.
20. Podľa § 23a ods. 2 ZOS, typová zmluva nesmie obsahovať :
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä
1.podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na
prevzatie inej služby,
2.podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
21. Pokiaľ ide posúdenie predmetnej Zmluvy o úvere, odvolací súd sa stotožňuje s jej posúdením súdom
prvej inštancie ako spotrebiteľskej zmluvy, čo nenamietal ani oprávnený. Podmienkou pre posudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je v prvom rade tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a
spotrebiteľ. V predmetom vzťahu mal odvolací súd za preukázané, že oprávnený vystupoval v postavení
veriteľa/dodávateľa a pôvodná povinná ako druhá zmluvná strana v postavení dlžníka/spotrebiteľa.
Charakteristickým znakom spotrebiteľskej zmluvy je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky
individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd uvádza, že právny vzťah
medzi oprávneným a povinným, založený zmluvou o úvere zo dňa 05.02.2002, je právnym vzťahom
zo spotrebiteľskej zmluvy a vzťahujú sa naň ustanovenia upravujúce právne vzťahy spotrebiteľského
charakteru, avšak spotrebiteľskú ochranu podľa ZoSÚ nemožno vzhľadom na § 1 ods. 2 písm. a) ZoSÚ
na predmetnú zmluvu aplikovať, keďže finančné prostriedky medziúveru boli poskytnuté pôvodným
oprávneným za účelom riešenia bytových potrieb povinného.
22. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní aplikoval právnu
úpravu, ktorá nebola účinná v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Predmetná zmluva o úvere bola medzi

pôvodným oprávneným a povinným uzatvorená dňa 05.02.2002 a k tomuto dátumu platné a účinné
znenie Občianskeho zákonníka neobsahovalo ustanovenia § 52 a nasl. o spotrebiteľských zmluvách.
Ustanovenia § 52, § 53 a § 54 OZ boli prijaté novelou Občianskeho zákonníka č. 150/2004 účinnou od
01.04.2004, a teda nie je ich možné na predmetnú zmluvu aplikovať. Súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo by sa mala na danú vec aplikovať
vyššie uvedená právna úprava a tým porušiť zákaz retroaktivity právnych noriem patriaci k základným
princípom právneho štátu.
23. V exekučnom konaní, teda v konaní o výkon právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, v
zásade nemožno preskúmavať správnosť a zákonnosť tohto rozhodnutia ako exekučného titulu, či
konanie, ktoré mu predchádzalo. Právoplatné rozhodnutie môže účastník napadnúť len mimoriadnymi
opravnými prostriedkami. V exekučnom konaní sa správnosť tohto rozhodnutia predpokladá, pokiaľ
nenastanú skutočnosti ustanovené Exekučným poriadkom, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie vedenej
na základe tohto rozhodnutia. V zmysle Exekučného poriadku ide o okolnosti, ktoré nastali po vzniku
exekučného titulu (nie pred jeho vydaním) a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia
jeho vymáhateľnosti alebo ak sú dané iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (§ 50 Exekučného
poriadku v znení do 31. marca 2017).
24. Exekučnému súdu prislúcha prieskumná právomoc voči exekučnému titulu len v rozsahu posúdenia,
či tento spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti. Pod formálnou vykonateľnosťou
rozumieme splnenie formálnych predpokladov na to, aby rozhodnutie mohlo byť označené ako
vykonateľné. Formálna vykonateľnosť rozhodnutia sa označuje tzv. doložkou vykonateľnosti, ktorou
rozhodnutie opatrí príslušný orgán. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti je rozhodnutie vykonateľné
len vtedy, ak obsahuje presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a
povinností k plneniu, presný rozsah a obsah plnenia a presne stanovenú lehotu na plnenie.
25. Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade, ak je exekučným titulom notárska zápisnica, nejde
o judikované právo, a preto ju možno podrobiť materiálnemu prieskumu. Teda aj keď už súd udelil
súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, nedostatok materiálnej vykonateľnosti notárskej
zápisnice je dôvodom na zastavenie exekúcie v ďalšom štádiu exekúcie.
26. Pre účely preskúmavanej veci treba uviesť, že v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku
v znení do 31.01.2017, možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú
právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet
a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Odvolací súd
zdôrazňuje, že pri notárskych zápisniciach sa vykonateľnosť skúma rovnako ako pri vykonateľných
rozhodnutiach. Formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice
upravenej v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov. Materiálna stránka je predpísaná v ustanovení § 41 ods. 2 Exekučným poriadkom,
podľa ktorého nevyhnutnými náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu je právny záväzok,
vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, čas, súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou
a taktiež presné vymedzenie rozsahu a obsahu plnenia.
27. Nakoľko súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie v konaní riadne pokračovať.
V prípade zistenia skutočností odôvodňujúcich zastavenia exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku
bude úlohou súdu na prejednávanú vec správne aplikovať platnú a účinnú právnu úpravu.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).