Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/38/2024 z 30. 1. 2025 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 30. januára 2025, sp. zn. 5Co/38/2024, ECLI:SK:KSKE:2025:7519203033.2 Krajský súd Košice | 5Co/38/2024 | ECLI:SK:KSKE:2025:7519203033.2 | 2025-01-30 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2c75da0-808c-4f49-9c71-9cb13dbe6112 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7519203033.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Košice 5Co/38/2024 7519203033 30. 01. 2025 JUDr. Slávka Zborovjanová ECLI:SK:KSKE:2025:7519203033.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Aleny Mikovej, v spore žalobcu LESMO, s.r.o., Košice, Letná 45, IČO: 46 585 796, zast.: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Košice, Kováčska 53, IČO: 36 730 564, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Bratislava, Tomášikova 14366/64A, IČO: 54 669 464, zast: BADUCCI Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, Mostová 2, Bratislava, IČO: 35 872 900, za účasti intervenienta na strane žalovanej Obec A. B. C., D. XX, A. B. C., IČO: 00 691 313, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku K3-12C/56/2019-436 z 12.1.2024 Mestského súdu Košice rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok. II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1.Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. žalobu zamietol a II. žalovanej priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 2.1.Rozhodol tak v poradí druhým rozsudkom o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanej náhrady škody spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci v zmysle z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci spočívajúcej v skutočnej škode vyčíslenej vo výške 412 826 eur a v ušlom zisku vyčíslenom vo výške 3 035 000 eur, spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 10.8.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2.2.Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že so žalobou nesúhlasí a navrhla ju v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že právoplatné rozhodnutie o povolení stavby bolo zrušené mimo odvolacieho konania pre procesné pochybenia a porušenie stavebného zákona, pričom bez bližšieho odôvodnenia dala do pozornosti fakt, že rozhodnutie nebolo zrušené na základe opravného prostriedku žalobcu. 2.3.Súd po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení vo veci rozhodol prvým rozsudkom z 5.11.2021 tak, že žalobu s výnimkou časti, vo vzťahu ku ktorej konanie pre späťvzatie žaloby žalobcom zastavil (o zaplatenie 35 000 eur) ako nedôvodnú zamietol, majúc za to, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu. 2.4.Proti citovanému rozhodnutiu, proti jeho výrokom II. a III. podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd rozsudkom sp.zn. 5Co/135/2022 z 8.6.2023 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., tzn. v zamietavej časti do sumy 3 131 358,33 eur ako vecne správny potvrdil a v prevyšujúcej časti výroku II. v sume 316 467,67 eur a vo výroku III. o trovách konania, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil zistiac, že v tejto časti súd nedostatočne zistil skutkový stav a v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nevykonal navrhované dôkazy, preto vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 35 000 eur zastavil, nebol odvolaním napadnutý a tento výrok nadobudol právoplatnosť. 2.5.Po vrátení veci súd pokračoval v konaní za účasti sporových strán, ako aj intervenienta. V spore za žalovanú konal s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, keďže s účinnosťou z.č. 172/2022 Z.z. z 27.4.2022, ktorým sa dopĺňa z.č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov na neho ako ústredný orgán štátu prešla dňom 1.6.2022 pôsobnosť Ministerstva dopravy Slovenskej republiky v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia. 2.6.Konštatoval, že po vrátení veci odvolacím súdom predmetom sporu ostal nárok žalobcu uplatnený vo forme skutočnej škody v rozsahu 316 467,67 eur, ktoré predstavujú žalobcom uplatnené pohľadávky splatné po nadobudnutí právoplatnosti nezákonného rozhodnutia. Ide o pohľadávku vo výške 283 551 eur uplatnenú na základe Výkazu nákladov projekt Biometánová stanica Turňa z 23.2.2018 (ďalej len „pohľadávka č. 1“), pohľadávka na sumu 15 916,67 eur uplatnená faktúrou č. 1016016 z 31.12.2016 vystavená spol. KE Inžiniering s.r.o. (ďalej len „pohľadávka č. 2“), pohľadávka na sumu 10 000 eur uplatnená faktúrou č. 201603 z 16.12.2016 od spol. FATUMS s.r.o. (ďalej len „pohľadávka č. 3“), pohľadávka na sumu 3 000 eur uplatnená faktúrou č. 2017001 z 8.6.2017 od spol. FATUMS s.r.o. (ďalej len „pohľadávka č. 4“) a pohľadávka na sumu 4 000 eur uplatnená na základe faktúry č. 201703 z 23.8.2017 od spol. FATUMS s.r.o. (ďalej len „pohľadávka č. 5“). 2.7.Súd po doplnenom dokazovaní vec právne posúdil podľa § 3 ods.1,2, § 5 ods.1, § 15 ods.1, § 16 ods.4, § 17 ods.1 z.č. 514/2003 Z.z. a konštatoval, že pre vznik práva na náhradu škody žalobca preukázal splnenie prvej podmienky existencie nezákonného rozhodnutia a odvolací súd uložil súdu skúmať splnenie aj druhej a tretej podmienky žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody vo forme skutočnej škody v zostávajúcom rozsahu sumy 316 467,67 eur. 2.8.Konštatoval, že samotná faktúra je dôkazom na preukázanie výšky škody, nie však na preukázanie vzniku škody, pretože škoda vzniká dlžníkovi až vtedy, keď svojmu veriteľovi dlžnú čiastku zaplatil. Sama skutočnosť, že veriteľ má voči dlžníkovi nejakú pohľadávku, aj keby bola priznaná rozhodnutím súdu, nie je škodou. Na porovnanie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/467/2013. Pokiaľ dlžník nezaplatil dlžnú pohľadávku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na jej náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, lebo škoda mu zatiaľ nevznikla. 2.9.Súd ďalej konštatoval, že ani preukázanie vzniku škody nestačí, pretože pre vyvodenie zodpovednosti za škodu je potrebné preukázať vznik takej škody, ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. 2.10.Spravujúc sa vyššie uvedeným súd skúmal pri posúdení medzi stranami sporu spornej otázky, či existuje príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a žalobcom uplatnenou škodou, dospel k záveru, že žalobca splnenie podmienok pre vznik zodpovednosti žalovanej za ním uplatnenú škodu nepreukázal. 2.11.Pokiaľ ide o pohľadávku č. 1 vo výške 283 551 eur, ktorú si žalobca uplatnil na podklade Výkazu nákladov projekt Biometánová stanica Turňa od AAT BIOGAS TECHNOLOGY Gmbh z 23.2.2018, z predmetného výkazu vyplýva, že ide o sumarizáciu nákladov v ňom uvedených služieb, avšak bez toho, aby bolo preukázané, či tieto služby boli aj skutočne poskytnuté/dodané, keď samotný dokument nie je relevantným daňovým ani účtovným podkladom a žalobca k nemu nepredložil žiadne doklady (faktúry) preukazujúce ich dodanie a ani doklady potvrdzujúce ich úhradu. Konštatovaním uvedeného súd dospel k záveru, že ohľadne tejto pohľadávky žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie samotného vzniku škody v rozsahu týmto dokumentom škody iba vyčíslenej tak, ako na to správne poukázala žalovaná. Keďže nebol preukázaný samotný vznik tejto škody, nebolo potrebné sa zaoberať atribútom príčinnej súvislosti k nezákonnému rozhodnutiu. Napriek uvedenému súd konštatoval, že neboli poskytnuté v príčinnej súvislosti plnenia s už získaným stavebným povolením napriek tomu, že predmetný dokument je datovaný dňom 23.2.2018, teda po vydaní stavebného povolenia. 2.12.Vo vzťahu k pohľadávke č. 2 uplatnenej vo výške 15 916,67 eur vyplynulo, že žalobca s výstavbou biometánovej stanice vôbec nezačal, prostredníctvom dodávateľa spoločnosť KE inžiniering, s.r.o. započal iba s prípravnými prieskumnými a geodetickými prácami, potrebnými vzhľadom na lokalizáciu pozemku, za ktoré mu menovaná spoločnosť vystavila faktúru, potom je zrejmé, že tieto prieskumné, geodetické práce boli uskutočnené už pred vydaním stavebného povolenia, keď dátum zdaniteľného plnenia na predloženej faktúre je 21.9.2016, deň právoplatnosti stavebného povolenia, čo zodpovedá aj logike, keď prieskumné práce na pozemku môžu byť opodstatnené len vtedy, ak sú vykonávané skôr ako bude konkrétny stavebný pozemok v stavebnom povolení určený pre uskutočnenie stavby. Na základe uvedeného súd prijal záver, že tento náklad žalobcovi nevznikol v príčinnej súvislosti s rozhodnutím, teda ako dôsledok dobrej viery žalobcu spoliehajúceho sa na vydané stavebné povolenie. 2.13.Vo vzťahu k pohľadávke č. 3 uplatnenej vo výške 10 000 eur súd zistil, že spoločnosť FATUMS s.r.o. zabezpečovala prípravu podkladov pre projekt BMS. V konaní žalobcu zaťažovalo preukázať nielen, že tieto práce boli uhradené a vykonané v súlade so zmluvou o sprostredkovaní, ale aj to, o aké konkrétne práce sa jednalo, kedy a v akom rozsahu boli tieto práce vykonané, a v čom spočívali, teda či sa (ne)týkali prípravy podkladov pre stavebné povolenie. Bez čoho nebolo možné posúdiť, či išlo o činnosti/ práce, ktorých vznik bol v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, ako i vyhodnotiť dôvodnosť vynaloženia tohto nákladu. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, že uvedený náklad bol vynaložený dôvodne, účelne a hlavne v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. 2.14.Pokiaľ ide o pohľadávku č. 4 na sumu 3 000 eur, ktorej vznik žalobca preukázal úhradou vykonanou 19.6.2017, žalobca obdobne ako v prípade pohľadávky č. 3 preukázal síce zmluvný základ pre sprostredkovateľskú činnosť vyvíjanú spoločnosťou FATUMS s.r.o., ale zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by vyfakturovaná činnosť aj v skutočnosti bola vykonaná spoločnosťou FATUMS s.r.o. Rovnako nebolo zrejmé, ako bola určená výška odplaty za predmetnú činnosť, keď predmetnú činnosť menovaná spoločnosť fakturovala dvoma faktúrami (pohľadávka č. 4 v sume 3 000 eur a pohľadávka č. 5 v sume 4 000 eur), pričom k zmluve o pripojení zariadenia na výrobu biometánu s SPP distribúcia, a.s. bol predložený iba jeden jej dodatok z 26.6.2017, pričom v sume 4 000 eur bola zahrnutá aj odplata za prípravu projektu BMS. Aj v tomto prípade pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom existujú dôvodné pochybnosti o účelnosti vynaloženého nákladu. 2.15.Vo vzťahu k pohľadávke č. 5 na sumu 4 000 eur, pre ktorú platia závery prijaté súdom k pohľadávke č. 4, žalobca navyše neuniesol dôkazné bremeno ani jej vzniku, keď v konaní nepreukázal, že predmetnú pohľadávku aj uhradil. Platbu v hotovosti poprela svedeckou výpoveďou konateľka spoločnosti FATUMS s.r.o. E. F., ktorá poprela, aby niektoré z ňou vystavených faktúr boli hradené inak ako bezhotovostným stykom na základe čoho úhrada predmetnej faktúry zostala v rovine nepreukázaného tvrdenia. 2.16.Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca neprodukoval v konaní také dôkazy, ktorými by spoľahlivo preukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku. 2.17.O trovách konania súd rozhodol podľa § 251, § 255 ods.1,2, § 256 ods.1, § 257, § 262 ods.1,2 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v konaní plne úspešná priznal voči neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom nezistil dôvody na aplikáciu § 257 CSP. 3.1.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, a to v celom rozsahu (proti výroku I. a výroku II.), ktoré odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods.1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP. 3.2.Konštatoval, že súd aj po opakovanom dokazovaní dospel k nesprávnemu záveru, že žalobcovi nevznikla škoda a ak by aj, tak nie v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. S takýmto hodnotením žalobca nesúhlasí, pretože je presvedčený, že škoda mu vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Žalobca tvrdí, že v tomto prípade boli kumulatívne splnené všetky tri kritéria náhrady škody. 3.3.Žalobca v konaní bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázal, že po právoplatnosti stavebného povolenia vynaložil finančné prostriedky na ďalší postup v projekte Biometánovej stanice v Turni nad Bodvou. 3.4.Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé a preukázané, že činnosti po získaní právoplatného stavebného povolenia boli vykonané pre ďalší rozvoj projektu ako takého, a nemajú byť vnímané ako činnosti týkajúce sa stavebnej dokumentácie – projektu pre stavebné povolenie. 3.5.Súd nebral do úvahy, že pre realizáciu stavby nestačí projekt pre stavebné povolenie, ale sú potrebné ďalšie činnosti. Medzi tieto patria aj prieskumné a geodetické práce, udržiavacie práce, ktoré boli realizované a zaplatené po právoplatnosti stavebného povolenia. Rovnako je potrebná úprava projektovej dokumentácie pre realizačnú fázu, v ktorej sa musia zohľadniť práve skutočnosti zistené po právoplatnosti stavebného povolenia (podmienky stanovené stavebným povolením, napr. realizačná projektová dokumentácia). 3.6.Žalobca namietol, že úvahy súdu v bode 41. sú nesprávne. Je pochopiteľné, že po právoplatnosti stavebného povolenia a pred samotnou realizáciou stavby sa vykoná také geologické posúdenie danej lokality, ktoré zabezpečí dodržanie podmienok stavebného povolenia pre danú stavbu. V konečnom dôsledku sa realizuje aj geodetické vytýčenie stavby pred výstavbou. Je to rovnaký postup, ako v prípade vytýčenia vedení. Aj vytyčovanie pozemných vedení sa robí vo viacerých fázach v stavebnom konaní pred vydaním povolenia, pri realizácii výkopových prác po právoplatnosti stavebného povolenia, no tieto súvislosti súd prehliadal. Nemožno teda súhlasiť s tým, že prieskumné práce majú zmysel iba pred vydaním stavebného povolenia, ako si to mylne vykladá súd prvej inštancie. 3.7.Do pozornosti dal nesprávne konštatovanie súdu v bode 41., kde uvádza, že 23.9.2016 bola len oproti dobropisu vystavená na uvedené práce faktúra. Uvedené je nesprávnou úvahou, lebo podľa účtovných predpisov sa dobropisuje faktúra (nie fakturuje dobropis), a to v prípade ak napr. sa poskytuje zľava z ceny. V tomto prípade práce vykonané boli, dokonca po právoplatnosti stavebného povolenia a žalobca si nič nemohol dobropisovať, teda, súd tieto skutočnosti posúdil zjavne nesprávne. 3.8.Ďalšími činnosťami po právoplatnosti stavebného povolenia boli sprostredkovateľské činnosti spoločnosti FATUMS s.r.o. spočívajúce v udržiavaní platnosti zmluvy o pripojení zariadenia na výrobu biometánu s SPP distribúcia a.s., bez ktorej by nebolo možné stavbu následne skolaudovať. Namietol, že súd činnosti spoločnosti FATUMS s.r.o. realizované po právoplatnosti stavebného povolenia účelovo hodnotil ako činnosti do právoplatnosti stavebného povolenia. Z výpovede svedkyne F. je pritom zrejmé, že všetky činnosti boli riadne vykonané a po ich vykonaní boli riadne zaplatené. Z bodu 25. rozsudku pritom vyplýva, že činnosti spoločnosti FATUMS s.r.o. mali byť vykonané po právoplatnosti stavebného povolenia (zmluvy s dodávateľmi odpadovej masy majú význam až pri samotnej činnosti biometánovej stanice a nie v roku 2014 a aj v tomto čase mala spoločnosť FATUMS vykonávať sprostredkovateľskú činnosť pre žalobcu). Niet teda pochybnosti o tom, že žalobca po právoplatnosti stavebného povolenia vynaložil finančné prostriedky na zaplatenie činností, ktoré sa realizovali následne. Konštatoval, že žalobca preukázal, že vystavené faktúry boli zaplatené a ich zaplatenie je nesporné. 3.9.Nárok na náhradu trov konania žalobca odôvodnil tým, že má zato, že úlohou súdu nie je len mechanicky rozhodnúť o náhrade trov konania podľa výsledku sporu, ale je povinný zvážiť, či existujú ďalšie rozhodujúce skutočnosti majúce podstatný vplyv na priznanie alebo nepriznanie účelne vynaložených nákladov. Žalobca má zato, že v danom prípade boli splnené zákonné predpoklady pre nepriznanie náhrady trov konania, a to existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočných okolností. 3.10.Žalobca konštatoval, že ako z nepráva nikdy nemožno vzniknúť právo, tak z nezákonnosti nemôže vzniknúť zákonnosť. Primárnym dôvodom procesného uplatnenia nároku žalobcu prostredníctvom súdneho konania je vydanie rozhodnutia zo strany štátu zrušeného po jeho právoplatnosti pre nezákonnosť, čím žalobcovi vznikla škoda. Za situácie, keby neexistovalo nezákonné rozhodnutie štátu, by k vzniku škody ani predmetnému konaniu nedošlo. Z tohto pohľadu je práve žalovaný, kto svojim konaním zapríčinil toto súdne konanie. Považuje preto za nespravodlivé a neprimerane prísne rozhodnutie súdu, kedy žalovanému prizná náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobcovi v spore, v ktorom žalobca sa dovoláva svojich práv, ktoré boli porušené nezákonným rozhodnutím štátu. Podľa jeho názoru má § 257 CSP slúžiť práve na odstránenie neprimeranej tvrdosti, resp. dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Žalobca namieta nepriznanie náhrady trov konania žalovanému taktiež z dôvodu neúčelnosti právneho zastúpenia žalovaného advokátskou kanceláriou. Poukázal na to, že Ministerstvo dopravy a výstavby SR, ako aj žalovaný ako jeho právny nástupca, disponuje vlastným aparátom – právnym oddelením, ktorý je zriadený aj za účelom zastupovania žalovaného v prípadných súdnych konaniach. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/2003 v ktorom konštatoval, že v tomto konkrétnom prípade, keď Ministerstvo financií SR disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, neexistuje dôvod na to, aby žalovaný využíval služby komerčného právnika. 3.11.Rovnako dal do pozornosti odvolacieho súdu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, z ktorého vyplýva, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je potrebné prihliadať na osobitné postavenie žalovaného ako štátu – ekonomicky silného subjektu, ktorého zavinením k vzniku samotného sporu došlo. Žalobca poukázal a citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 1Cdo/233/2018. 3.12.Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe v rozsahu, ktorý je predmetom konania vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 4.1.K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná (464 až 465), v ktorom v prvom rade namietla oneskorene podané odvolanie a k samotnému odvolaniu uviedla, že absentuje v ňom poukaz na konkrétne vady, ktorými má byť zaťažené konanie pred súdom prvej inštancie alebo už samotné rozhodnutie súdu. 4.2.Žalobca popri všeobecných úvahách o spravodlivosti uvádza, že žalobou uplatnený nárok bol posudzovaný podľa z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. 4.3.Žalovaná poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 467/08 a s poukazom na uvedené uviedla, že v konaní nebolo zo strany žalobcu preukázané, že v dôsledku nezákonného rozhodnutia došlo k vzniku škody, pričom žalobca presvedčivo nepreukázal ani vznik škody samotnej v takom rozsahu a výške, ako si ju podanou žalobou uplatnil. Na základe uvedeného neboli kumulatívne splnené tri kritéria stanovené z. č. 514/2003 Z.z. a objektívne nedošlo k naplneniu predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody žalobcovi z dôvodu vydaného nezákonného rozhodnutia. 4.4.Vo vzťahu k skutočnostiam uvádzaným v tretej časti odvolania týkajúcich sa jednotlivých faktúr predložených do konania, žalovaná uviedla, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke úhrady faktúr a vyhlásenie žalobcu o nespornosti zaplatenia faktúr považuje žalovaná za účelové a nepravdivé. Námietky k jednotlivým faktúram žalovaná podrobne uviedla v rámci jej písomného vyjadrenia z 27.7.2023, ktoré súd vo veľkej časti prevzal aj do samotného odôvodnenia rozhodnutia. 4.5.V štvrtej časti odvolania žalobca opätovne namieta rozhodnutie súdu vo vzťahu k priznaniu nároku náhrady trov konania žalovanej i napriek skutočnosti, že týmito námietkami sa už zaoberal aj odvolací súd v rámci rozsudku 5Co/135/2022 z 8.6.2023. 4.6.Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že štát v konaní o náhradu škodu má špecifické postavenie, uvedený názor žalobcu nevyplýva zo z. č. 514/2003 Z.z. ani zo žiadneho iného právneho predpisu. Rovnako žalovaná nesúhlasí s analogickým použitím uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/233/2018 ako odôvodnením pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania titulom dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pripustením uvedenej analógie by vznikol neželaný precedens, kedy by si štát de facto v ktoromkoľvek postavení ako účastníka konania nemohol nárokovať priznanie náhrady trov konania za žiadnych okolností. 4.7.Nakoľko žalovaná napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, vychádzajúci zo správne a dostatočne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia a odvolacie dôvody namietané žalobcom podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP nie sú dané, súčasne súd neznemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva, navrhol, aby odvolací súd potvrdil v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 5.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote, preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods.1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce a bez nariadeného odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP, prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok vo výroku I., II. ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 6.1.Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b), d), e), f) a h) CSP. 6.2.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP, spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. 6.3.Skutočnosť, že žalobca sa so skutkovým hodnotením a následne právnym názorom súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia. 6.4.Odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolania konštatuje, že žalobca presne nešpecifikuje, v čom má spočívať uplatnený odvolací dôvod, preto tak vo všeobecnosti uvádza, že nezistil z obsahu súdneho spisu, taký procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd konštatuje, že tento odvolací dôvod nie je daný. Rozhodnutie súdu je preskúmateľné, súd dostatočne zistil skutkový stav a správne ho právne posúdil. 6.5.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore s § 204 CSP a p.. 6.6.Žalobca v podanom odvolaní žiadnu vadu, ktorú by bolo možné subsumovať pod uplatnený odvolací dôvod neuvádza, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný. 6.7.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP, spočíva v neúplnosti zistenia skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a navrhnutý dôkaz je spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. 6.8.Podľa § 185 ods.1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 6.9.Ak súd rozhodne, že niektoré z navrhnutých dôkazov nevykoná, je povinný v odôvodnení rozsudku odôvodniť, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy. 6.10.Žalobca v podanom odvolaní neoznačil žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý naplniť uplatnený odvolací dôvod. 6.11.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami). 6.12.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. 6.13.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. 6.14.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 6.15.Predmetom odvolacieho konania je nárok žalobcu uplatnený vo forme skutočnej škody v rozsahu 316 467,67 eur, ktorá predstavuje žalobcom uplatnené pohľadávky splatné po nadobudnutí právoplatnosti nezákonného rozhodnutia. 7.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) a k námietkam uvedeným v odvolaní možno doplniť a uviesť nasledovné: 8.1.Podľa § 5 ods.1 z. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. 8.2.Podľa § 6 ods.1 z. č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. 8.3.Podľa § 6 ods.2 z. č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. 8.4.Podľa § 15 ods.1 z. č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. 8.5.Podľa § 16 ods.4 z. č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. 8.6.Podľa § 17 ods.1 z. č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 9.Z citovaných zákonných ustanovení vznik zodpovednosti štátu za škodu predpokladá: nezákonné rozhodnutie; existenciu škody; príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. 10.1.Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním žalobcu v odvolaní, že nespornou bola skutočnosť, ustálená v konaní pred prvoinštančným súdom, že výsledkom správneho konania bolo nezákonné rozhodnutie. 10.2.Žalobca, ale nesúhlasí so záverom súdu, že neboli kumulatívne splnené všetky tri predpoklady potrebné pre náhradu škody. 11.1.Odvolací súd k tejto námietke žalobcu uvádza, že škodou je potrebné rozumieť majetkovú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom t. j. peniazmi. 11.2.O vzťah príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi nezákonným rozhodnutím a škodou pôjde vtedy, keď medzi škodou žalobcu a rozhodnutím žalovaného, ktoré bolo zrušené pre nezákonnosť existuje príčinná súvislosť, t. j. ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia. Ak by nezákonné rozhodnutie neexistovalo, škoda by nevznikla, resp. ak žalobca v rámci prezumpcie správnosti vydaného rozhodnutia postupoval v súlade s týmto rozhodnutím, v dôsledku čoho mu vznikla škoda. 11.3.Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu uvedený v bode 37. rozhodnutia, ktorý svoje závery oprel o rozhodnutie NS SR 3Cdo 467/2013. 12.1.K pohľadávke č.1 sa súd vyjadril v bode 40. rozhodnutia. 12.2.Žalobca tvrdil, že suma 283 551 eur, predstavuje vynaložené finančné prostriedky po právoplatnosti stavebného povolenia na ďalší postup v projekte Biometánovej stanice v Turni nad Bodvou. 12.3.Bez ohľadu na skutočnosť, ako súd vykladá pojem „projekt“ odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným záverom, že žalobca nepreukázal vykonanie (dodanie) prác v projekte Biometánovej stanice v Turni nad Bodvou a ani nepreukázal doklady potvrdzujúce ich úhradu. Záver súdu, že žalobca nepreukázal samotný vznik škody je správny a ani podané odvolanie nie je spôsobilé tento záver vyvrátiť. Navyše z predložených dôkazov nie je možné zistiť, kedy práce mali byť vykonané a to s prihliadnutím na skutočnosť, že rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2017/025692 z 19.9.2017 bolo rozhodnutie o povolení stavby zrušené pre nezákonnosť a výkaz nákladov bol z 23.2.2018. 13.1.Vo vzťahu k pohľadávke č. 2, súd konštatoval, že žalobca vznik škody preukázal, ale nepreukázal príčinnú súvislosť s nezákonným rozhodnutím (bod 41 rozhodnutia). 13.2.Z faktúry (č. l. 44/2) je zrejmé, že tá bola vystavená za projektovú, inžiniersku činnosť, prieskumné práce a geodetické práce na akciu Biometánová stanica Turňa nad Bodvou. 13.3.Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že pred realizáciou stavby sa vykoná také geologické posúdenie danej lokality, ktoré zabezpečí dodržanie podmienok stavebného povolenia pre danú stavbu a realizuje sa aj geodetické vytýčenie stavby pred výstavbou. 13.4.Z predloženej faktúry a jej popisu nevyplynulo, či práce ktoré boli fakturované 21.9.2016 boli vykonané (dodané) pred vydaním stavebného povolenia alebo v súvislosti už s realizáciou stavby, na základe právoplatného stavebného povolenia. Rovnako z faktúry nie je možné určiť, ani druh a rozsah vykonaných. Žalobca nepredložil súdu také dokazy, ktoré by boli spôsobilé posúdiť, či finančné prostriedky boli vynaložené za práce v súvislosti s realizáciou stavby. Ak súd prijal záver, že tento náklad nevznikol v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje, lebo žalobca neuniesol dôkazné bremeno. 14.1.K pohľadávke č. 3 súd prijal záver (bod 42 rozhodnutia), že na základe predložených dôkazov nebolo možné vyhodnotiť, o aké konkrétne práce sa jednalo, kedy a v akom rozsahu boli tieto práce vykonané, a v čom spočívali, teda či sa (ne)týkali prípravy podkladov pre stavebné povolenie. Bez čoho nebolo možné posúdiť, či išlo o činnosti/práce, ktorých vznik bol v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, ako i vyhodnotiť dôvodnosť vynaloženia tohto nákladu a teda, či boli vynaložené dôvodne, účelne a v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. 14.2.Odvolací súd aj v tomto prípade potvrdzuje závery prijaté súdom prvej inštancie. Navyše žalobca ani v jednom prípade nepredložil dôkaz (objednávku), že fakturované práce boli objednané po vydaní stavebného povolenia, a že tieto práce boli reálne dodané (prevzaté) a vykonané v súvislosti so započatím realizácie stavby. 15.Uvedené závery platia rovnako aj pre pohľadávky 4. a 5., ktoré súd odôvodnil v bodoch 43. a 44., v ktorých malo ísť o úhradu za služby pre spoločnosť FATUMS s. r. o. za predĺženie zmluvy o pripojení zariadenia na výrobu biometánu s SPP distribúcia a. s.. Z predložených dôkazov nie je zrejmé, o aké služby malo ísť, čo bolo ich obsahom, či tieto služby boli reálne poskytnuté žalobcovi v súvislosti so stavebnými prácami na biometánovej stanici. 15.2.Odvolací súd aj v tejto súvislosti konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. 16.1.Odvolací súd záverom uvádza, že sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie skutočností, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne vecou strán sporu. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie na súde. Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a z tohto dôvodu strany sporu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. 16.2.Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. 16.3.Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.09.2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010). Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.6.2010, sp. zn. 5Obo/52/2010). 16.4.Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje (uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo 81/2010). 16.5.V situácii, ak existuje spor v skutkových tvrdeniach medzi sporovými stranami, zaťažuje povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť tú sporovú stranu, ktorá zo skutkovej okolnosti vyvodzuje záver svedčiaci v jej prospech. 17.1.Vychádzajúc z uvedeného bolo povinnosťou žalobcu v konaní tvrdiť a svoje tvrdenie preukázať, že v priamej príčinnej súvislosti s vydaným nezákonným rozhodnutím mu vznikla škoda. Žalobca v konaní nepreukázal, že nastal u neho stav daný hypotézou hmotnoprávnej normy, a že sa naplnili predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu. 17.2.Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku I. 18.1.Žalobca podaným odvolaním napadol aj závislý výrok o trovách konania, opierajúc sa o to, že primárnym dôvodom podanej žaloby bolo vydanie rozhodnutia zo strany štátu zrušeného po jeho právoplatnosti pre nezákonnosť, čím žalobcovi vznikla škoda. 18.2.V konaní bolo preukázané, že nezákonné rozhodnutie nevyvolalo také následky, ktoré by boli spôsobilé privodiť žalobcovi škodu, čo vyústilo v jeho neúspech v konaní. Preto je nedôvodné tvrdenie žalobcu, že za situácie, keby neexistovalo nezákonné rozhodnutie štátu, by k vzniku škody ani predmetnému konaniu nedošlo. 19.1.Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 19.2.Aplikácia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú aj dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. 19.3.Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. teda nebolo konkretizované, v čom ide o výnimočný prípad a aké boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa z hľadiska § 257 CSP. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. (R 82/2006, Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 M Cdo 5/2006). Vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležíte odôvodnený (porov. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 248/2010 z 21.10.2010, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 638/2016 z 21.2.2017), v opačnom prípade by tým došlo k závažnému zásahu do základných pravidiel rozhodovania o náhrade trov konania, kedy platí zásada úspechu v konaní. 19.4.Dôvodom hodným osobitného zreteľa - je vzťah k určitým druhom konaní (konanie o určenie otcovstva, ak maloletý nemal úspech), charakter procesnej situácie (zmena zákonnej úpravy, účastník nevedel posúdiť svoj zdravotný stav) - sociálna situácia - okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a postoj účastníkov v konaní. (porovnaj NS SR 4Cdo 2/2008) 19.5.V danom prípade súd nevyužil tzv. moderačné absolučné právo. 19.6.Argumentácia žalobcu, že žalovaný zavinil, že musel podať žalobu a domáhať sa svojho práva je už z vyššie uvedených dôvodov neprijateľná, keďže žalobca nepreukázal svoj nárok, neuniesol dôkazné bremeno. 19.7.Rovnako nedôvodná je námietka žalobcu, ktorý namietal splnomocnenie na zastupovanie v konaní advokátskou kanceláriou, keďže má zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí ho mohli v konaní zastupovať a poukázal na Nález ÚS SR II ÚS 78/2003 a Uznesenie NS SR 1Cdo/233/2018, jednak preto, že dôvodom hodným osobitného zreteľa je skutkovo odlišná situácia. 19.8.Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 ústavy (súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Právo na právnu pomoc trvá až do skončenia konania, t. j. do právoplatného rozhodnutia. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. Účastník konania má právo zvoliť si právneho zástupcu v občianskoprávnom konaní v zmysle zákonom ustanovených možností. 19.9.Podľa názoru odvolacieho súdu námietka žalobcu týkajúca sa zastupovania žalovaného zvolenou advokátskou kanceláriou nepredstavuje možnosť použitia § 257 CSP. Vznesenú námietku je potrebné posúdiť pri priznávaní trov vo vzťahu k účelnosti. 19.10.Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci neexistuje dôvod na aplikáciu § 257 CSP, lebo v prejednávanom prípade žalobcu súčasná existencia oboch vyššie špecifikovaných podmienok sa nepotvrdila. V tejto súvislosti je potrebné zopakovať, že uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne a má sa vykladať prísne reštriktívne. 20.1.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 20.2.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 20.3.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20.4.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 21.Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto žalovanému bola priznaná proti žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 22.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.