{"guid": "aee56fc0-ec03-4a7b-ac39-3d28ac719889:d2c75da0-808c-4f49-9c71-9cb13dbe6112", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7519203033.2", "spisova_znacka": "5Co/38/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/38/2024 z 30. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 30. januára 2025, sp. zn. 5Co/38/2024, ECLI:SK:KSKE:2025:7519203033.2", "identifikacne_cislo": "7519203033", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Slávka Zborovjanová", "sudca_id": 166, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-slavka-zborovjanova-166", "datum_vydania": "2025-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2c75da0-808c-4f49-9c71-9cb13dbe6112", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7519203033.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2025:7519203033.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2025:7519203033.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Košice\n5Co/38/2024\n7519203033\n30. 01. 2025\nJUDr. Slávka Zborovjanová\nECLI:SK:KSKE:2025:7519203033.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek\nsenátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Aleny Mikovej, v spore žalobcu LESMO, s.r.o., Košice, Letná\n45, IČO: 46 585 796, zast.: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Košice,\nKováčska 53, IČO: 36 730 564, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Úrad pre územné\nplánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Bratislava, Tomášikova 14366/64A, IČO: 54 669 464, zast:\nBADUCCI Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, Mostová 2, Bratislava, IČO: 35 872 900, za\núčasti intervenienta na strane žalovanej Obec A. B. C., D. XX, A. B. C., IČO: 00 691 313, o náhradu\nškody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku K3-12C/56/2019-436 z 12.1.2024 Mestského súdu Košice\nrozhodol:\nI. Potvrdzuje rozsudok.\nII. Žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1.Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. žalobu zamietol a II. žalovanej priznal náhradu\ntrov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.\n2.1.Rozhodol tak v poradí druhým rozsudkom o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanej\nnáhrady škody spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci v zmysle z.č. 514/2003\nZ.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci spočívajúcej v skutočnej škode\nvyčíslenej vo výške 412 826 eur a v ušlom zisku vyčíslenom vo výške 3 035 000 eur, spolu s 5 % ročným\núrokom z omeškania od 10.8.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.\n2.2.Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že so žalobou nesúhlasí a navrhla ju v celom rozsahu zamietnuť.\nUviedla, že právoplatné rozhodnutie o povolení stavby bolo zrušené mimo odvolacieho konania pre\nprocesné pochybenia a porušenie stavebného zákona, pričom bez bližšieho odôvodnenia dala do\npozornosti fakt, že rozhodnutie nebolo zrušené na základe opravného prostriedku žalobcu.\n2.3.Súd po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení vo veci rozhodol prvým rozsudkom z 5.11.2021\ntak, že žalobu s výnimkou časti, vo vzťahu ku ktorej konanie pre späťvzatie žaloby žalobcom zastavil\n(o zaplatenie 35 000 eur) ako nedôvodnú zamietol, majúc za to, že žalobca nepreukázal splnenie\npodmienok vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu.\n2.4.Proti citovanému rozhodnutiu, proti jeho výrokom II. a III. podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol\nKrajský súd v Košiciach ako odvolací súd rozsudkom sp.zn. 5Co/135/2022 z 8.6.2023 tak, že rozsudok\nsúdu prvej inštancie vo výroku II., tzn. v zamietavej časti do sumy 3 131 358,33 eur ako vecne správny\npotvrdil a v prevyšujúcej časti výroku II. v sume 316 467,67 eur a vo výroku III. o trovách konania,\nrozsudok súdu prvej inštancie zrušil zistiac, že v tejto časti súd nedostatočne zistil skutkový stav\na v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nevykonal navrhované dôkazy, preto vec v rozsahu\nzrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok vo výroku I., ktorým\n\nsúd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 35 000 eur zastavil, nebol odvolaním napadnutý a tento\nvýrok nadobudol právoplatnosť.\n2.5.Po vrátení veci súd pokračoval v konaní za účasti sporových strán, ako aj intervenienta. V spore za\nžalovanú konal s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, keďže s účinnosťou\nz.č. 172/2022 Z.z. z 27.4.2022, ktorým sa dopĺňa z.č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády\na organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov na neho ako ústredný orgán\nštátu prešla dňom 1.6.2022 pôsobnosť Ministerstva dopravy Slovenskej republiky v oblasti územného\nplánovania, výstavby a vyvlastnenia.\n2.6.Konštatoval, že po vrátení veci odvolacím súdom predmetom sporu ostal nárok žalobcu uplatnený\nvo forme skutočnej škody v rozsahu 316 467,67 eur, ktoré predstavujú žalobcom uplatnené pohľadávky\nsplatné po nadobudnutí právoplatnosti nezákonného rozhodnutia. Ide o pohľadávku vo výške 283 551\neur uplatnenú na základe Výkazu nákladov projekt Biometánová stanica Turňa z 23.2.2018 (ďalej len\n„pohľadávka č. 1“), pohľadávka na sumu 15 916,67 eur uplatnená faktúrou č. 1016016 z 31.12.2016\nvystavená spol. KE Inžiniering s.r.o. (ďalej len „pohľadávka č. 2“), pohľadávka na sumu 10 000 eur\nuplatnená faktúrou č. 201603 z 16.12.2016 od spol. FATUMS s.r.o. (ďalej len „pohľadávka č. 3“),\npohľadávka na sumu 3 000 eur uplatnená faktúrou č. 2017001 z 8.6.2017 od spol. FATUMS s.r.o. (ďalej\nlen „pohľadávka č. 4“) a pohľadávka na sumu 4 000 eur uplatnená na základe faktúry č. 201703 z\n23.8.2017 od spol. FATUMS s.r.o. (ďalej len „pohľadávka č. 5“).\n2.7.Súd po doplnenom dokazovaní vec právne posúdil podľa § 3 ods.1,2, § 5 ods.1, § 15 ods.1, §\n16 ods.4, § 17 ods.1 z.č. 514/2003 Z.z. a konštatoval, že pre vznik práva na náhradu škody žalobca\npreukázal splnenie prvej podmienky existencie nezákonného rozhodnutia a odvolací súd uložil súdu\nskúmať splnenie aj druhej a tretej podmienky žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody vo forme\nskutočnej škody v zostávajúcom rozsahu sumy 316 467,67 eur.\n2.8.Konštatoval, že samotná faktúra je dôkazom na preukázanie výšky škody, nie však na preukázanie\nvzniku škody, pretože škoda vzniká dlžníkovi až vtedy, keď svojmu veriteľovi dlžnú čiastku zaplatil. Sama\nskutočnosť, že veriteľ má voči dlžníkovi nejakú pohľadávku, aj keby bola priznaná rozhodnutím súdu, nie\nje škodou. Na porovnanie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/467/2013. Pokiaľ\ndlžník nezaplatil dlžnú pohľadávku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na jej náhradu\nz titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, lebo škoda mu zatiaľ nevznikla.\n2.9.Súd ďalej konštatoval, že ani preukázanie vzniku škody nestačí, pretože pre vyvodenie\nzodpovednosti za škodu je potrebné preukázať vznik takej škody, ktorá vznikla v priamej príčinnej\nsúvislosti s nezákonným rozhodnutím.\n2.10.Spravujúc sa vyššie uvedeným súd skúmal pri posúdení medzi stranami sporu spornej otázky,\nči existuje príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a žalobcom uplatnenou škodou, dospel\nk záveru, že žalobca splnenie podmienok pre vznik zodpovednosti žalovanej za ním uplatnenú škodu\nnepreukázal.\n2.11.Pokiaľ ide o pohľadávku č. 1 vo výške 283 551 eur, ktorú si žalobca uplatnil na podklade Výkazu\nnákladov projekt Biometánová stanica Turňa od AAT BIOGAS TECHNOLOGY Gmbh z 23.2.2018,\nz predmetného výkazu vyplýva, že ide o sumarizáciu nákladov v ňom uvedených služieb, avšak bez\ntoho, aby bolo preukázané, či tieto služby boli aj skutočne poskytnuté/dodané, keď samotný dokument\nnie je relevantným daňovým ani účtovným podkladom a žalobca k nemu nepredložil žiadne doklady\n(faktúry) preukazujúce ich dodanie a ani doklady potvrdzujúce ich úhradu. Konštatovaním uvedeného\nsúd dospel k záveru, že ohľadne tejto pohľadávky žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie\nsamotného vzniku škody v rozsahu týmto dokumentom škody iba vyčíslenej tak, ako na to správne\npoukázala žalovaná. Keďže nebol preukázaný samotný vznik tejto škody, nebolo potrebné sa zaoberať\natribútom príčinnej súvislosti k nezákonnému rozhodnutiu. Napriek uvedenému súd konštatoval, že\nneboli poskytnuté v príčinnej súvislosti plnenia s už získaným stavebným povolením napriek tomu, že\npredmetný dokument je datovaný dňom 23.2.2018, teda po vydaní stavebného povolenia.\n2.12.Vo vzťahu k pohľadávke č. 2 uplatnenej vo výške 15 916,67 eur vyplynulo, že žalobca s výstavbou\nbiometánovej stanice vôbec nezačal, prostredníctvom dodávateľa spoločnosť KE inžiniering, s.r.o.\nzapočal iba s prípravnými prieskumnými a geodetickými prácami, potrebnými vzhľadom na lokalizáciu\npozemku, za ktoré mu menovaná spoločnosť vystavila faktúru, potom je zrejmé, že tieto prieskumné,\ngeodetické práce boli uskutočnené už pred vydaním stavebného povolenia, keď dátum zdaniteľného\nplnenia na predloženej faktúre je 21.9.2016, deň právoplatnosti stavebného povolenia, čo zodpovedá aj\nlogike, keď prieskumné práce na pozemku môžu byť opodstatnené len vtedy, ak sú vykonávané skôr ako\nbude konkrétny stavebný pozemok v stavebnom povolení určený pre uskutočnenie stavby. Na základe\nuvedeného súd prijal záver, že tento náklad žalobcovi nevznikol v príčinnej súvislosti s rozhodnutím,\nteda ako dôsledok dobrej viery žalobcu spoliehajúceho sa na vydané stavebné povolenie.\n\n2.13.Vo vzťahu k pohľadávke č. 3 uplatnenej vo výške 10 000 eur súd zistil, že spoločnosť FATUMS s.r.o.\nzabezpečovala prípravu podkladov pre projekt BMS. V konaní žalobcu zaťažovalo preukázať nielen, že\ntieto práce boli uhradené a vykonané v súlade so zmluvou o sprostredkovaní, ale aj to, o aké konkrétne\npráce sa jednalo, kedy a v akom rozsahu boli tieto práce vykonané, a v čom spočívali, teda či sa\n(ne)týkali prípravy podkladov pre stavebné povolenie. Bez čoho nebolo možné posúdiť, či išlo o činnosti/\npráce, ktorých vznik bol v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, ako i vyhodnotiť\ndôvodnosť vynaloženia tohto nákladu. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, že uvedený náklad\nbol vynaložený dôvodne, účelne a hlavne v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím.\n2.14.Pokiaľ ide o pohľadávku č. 4 na sumu 3 000 eur, ktorej vznik žalobca preukázal úhradou\nvykonanou 19.6.2017, žalobca obdobne ako v prípade pohľadávky č. 3 preukázal síce zmluvný základ\npre sprostredkovateľskú činnosť vyvíjanú spoločnosťou FATUMS s.r.o., ale zo žiadneho dôkazu\nnevyplynulo, že by vyfakturovaná činnosť aj v skutočnosti bola vykonaná spoločnosťou FATUMS s.r.o.\nRovnako nebolo zrejmé, ako bola určená výška odplaty za predmetnú činnosť, keď predmetnú činnosť\nmenovaná spoločnosť fakturovala dvoma faktúrami (pohľadávka č. 4 v sume 3 000 eur a pohľadávka\nč. 5 v sume 4 000 eur), pričom k zmluve o pripojení zariadenia na výrobu biometánu s SPP distribúcia,\na.s. bol predložený iba jeden jej dodatok z 26.6.2017, pričom v sume 4 000 eur bola zahrnutá aj odplata\nza prípravu projektu BMS. Aj v tomto prípade pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom existujú\ndôvodné pochybnosti o účelnosti vynaloženého nákladu.\n2.15.Vo vzťahu k pohľadávke č. 5 na sumu 4 000 eur, pre ktorú platia závery prijaté súdom k pohľadávke\nč. 4, žalobca navyše neuniesol dôkazné bremeno ani jej vzniku, keď v konaní nepreukázal, že predmetnú\npohľadávku aj uhradil. Platbu v hotovosti poprela svedeckou výpoveďou konateľka spoločnosti FATUMS\ns.r.o. E. F., ktorá poprela, aby niektoré z ňou vystavených faktúr boli hradené inak ako bezhotovostným\nstykom na základe čoho úhrada predmetnej faktúry zostala v rovine nepreukázaného tvrdenia.\n2.16.Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca neprodukoval v konaní\ntaké dôkazy, ktorými by spoľahlivo preukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku.\n2.17.O trovách konania súd rozhodol podľa § 251, § 255 ods.1,2, § 256 ods.1, § 257, § 262 ods.1,2 CSP\ntak, že žalovanej, ktorá bola v konaní plne úspešná priznal voči neúspešnému žalobcovi náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %, pričom nezistil dôvody na aplikáciu § 257 CSP.\n3.1.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, a to v celom rozsahu (proti výroku I. a výroku\nII.), ktoré odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods.1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP.\n3.2.Konštatoval, že súd aj po opakovanom dokazovaní dospel k nesprávnemu záveru, že žalobcovi\nnevznikla škoda a ak by aj, tak nie v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. S takýmto\nhodnotením žalobca nesúhlasí, pretože je presvedčený, že škoda mu vznikla v príčinnej súvislosti\ns nezákonným rozhodnutím. Žalobca tvrdí, že v tomto prípade boli kumulatívne splnené všetky tri kritéria\nnáhrady škody.\n3.3.Žalobca v konaní bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázal, že po právoplatnosti\nstavebného povolenia vynaložil finančné prostriedky na ďalší postup v projekte Biometánovej stanice\nv Turni nad Bodvou.\n3.4.Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé a preukázané, že činnosti po získaní právoplatného\nstavebného povolenia boli vykonané pre ďalší rozvoj projektu ako takého, a nemajú byť vnímané ako\nčinnosti týkajúce sa stavebnej dokumentácie – projektu pre stavebné povolenie.\n3.5.Súd nebral do úvahy, že pre realizáciu stavby nestačí projekt pre stavebné povolenie, ale sú\npotrebné ďalšie činnosti. Medzi tieto patria aj prieskumné a geodetické práce, udržiavacie práce, ktoré\nboli realizované a zaplatené po právoplatnosti stavebného povolenia. Rovnako je potrebná úprava\nprojektovej dokumentácie pre realizačnú fázu, v ktorej sa musia zohľadniť práve skutočnosti zistené\npo právoplatnosti stavebného povolenia (podmienky stanovené stavebným povolením, napr. realizačná\nprojektová dokumentácia).\n3.6.Žalobca namietol, že úvahy súdu v bode 41. sú nesprávne. Je pochopiteľné, že po právoplatnosti\nstavebného povolenia a pred samotnou realizáciou stavby sa vykoná také geologické posúdenie danej\nlokality, ktoré zabezpečí dodržanie podmienok stavebného povolenia pre danú stavbu. V konečnom\ndôsledku sa realizuje aj geodetické vytýčenie stavby pred výstavbou. Je to rovnaký postup, ako v prípade\nvytýčenia vedení. Aj vytyčovanie pozemných vedení sa robí vo viacerých fázach v stavebnom konaní\npred vydaním povolenia, pri realizácii výkopových prác po právoplatnosti stavebného povolenia, no tieto\nsúvislosti súd prehliadal. Nemožno teda súhlasiť s tým, že prieskumné práce majú zmysel iba pred\nvydaním stavebného povolenia, ako si to mylne vykladá súd prvej inštancie.\n3.7.Do pozornosti dal nesprávne konštatovanie súdu v bode 41., kde uvádza, že 23.9.2016 bola len\noproti dobropisu vystavená na uvedené práce faktúra. Uvedené je nesprávnou úvahou, lebo podľa\n\núčtovných predpisov sa dobropisuje faktúra (nie fakturuje dobropis), a to v prípade ak napr. sa poskytuje\nzľava z ceny. V tomto prípade práce vykonané boli, dokonca po právoplatnosti stavebného povolenia\na žalobca si nič nemohol dobropisovať, teda, súd tieto skutočnosti posúdil zjavne nesprávne.\n3.8.Ďalšími činnosťami po právoplatnosti stavebného povolenia boli sprostredkovateľské činnosti\nspoločnosti FATUMS s.r.o. spočívajúce v udržiavaní platnosti zmluvy o pripojení zariadenia na výrobu\nbiometánu s SPP distribúcia a.s., bez ktorej by nebolo možné stavbu následne skolaudovať. Namietol,\nže súd činnosti spoločnosti FATUMS s.r.o. realizované po právoplatnosti stavebného povolenia účelovo\nhodnotil ako činnosti do právoplatnosti stavebného povolenia. Z výpovede svedkyne F. je pritom zrejmé,\nže všetky činnosti boli riadne vykonané a po ich vykonaní boli riadne zaplatené. Z bodu 25. rozsudku\npritom vyplýva, že činnosti spoločnosti FATUMS s.r.o. mali byť vykonané po právoplatnosti stavebného\npovolenia (zmluvy s dodávateľmi odpadovej masy majú význam až pri samotnej činnosti biometánovej\nstanice a nie v roku 2014 a aj v tomto čase mala spoločnosť FATUMS vykonávať sprostredkovateľskú\nčinnosť pre žalobcu). Niet teda pochybnosti o tom, že žalobca po právoplatnosti stavebného povolenia\nvynaložil finančné prostriedky na zaplatenie činností, ktoré sa realizovali následne. Konštatoval, že\nžalobca preukázal, že vystavené faktúry boli zaplatené a ich zaplatenie je nesporné.\n3.9.Nárok na náhradu trov konania žalobca odôvodnil tým, že má zato, že úlohou súdu nie je\nlen mechanicky rozhodnúť o náhrade trov konania podľa výsledku sporu, ale je povinný zvážiť, či\nexistujú ďalšie rozhodujúce skutočnosti majúce podstatný vplyv na priznanie alebo nepriznanie účelne\nvynaložených nákladov. Žalobca má zato, že v danom prípade boli splnené zákonné predpoklady pre\nnepriznanie náhrady trov konania, a to existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočných\nokolností.\n3.10.Žalobca konštatoval, že ako z nepráva nikdy nemožno vzniknúť právo, tak z nezákonnosti nemôže\nvzniknúť zákonnosť. Primárnym dôvodom procesného uplatnenia nároku žalobcu prostredníctvom\nsúdneho konania je vydanie rozhodnutia zo strany štátu zrušeného po jeho právoplatnosti pre\nnezákonnosť, čím žalobcovi vznikla škoda. Za situácie, keby neexistovalo nezákonné rozhodnutie\nštátu, by k vzniku škody ani predmetnému konaniu nedošlo. Z tohto pohľadu je práve žalovaný, kto\nsvojim konaním zapríčinil toto súdne konanie. Považuje preto za nespravodlivé a neprimerane prísne\nrozhodnutie súdu, kedy žalovanému prizná náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobcovi\nv spore, v ktorom žalobca sa dovoláva svojich práv, ktoré boli porušené nezákonným rozhodnutím štátu.\nPodľa jeho názoru má § 257 CSP slúžiť práve na odstránenie neprimeranej tvrdosti, resp. dosiahnutie\nspravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Žalobca namieta\nnepriznanie náhrady trov konania žalovanému taktiež z dôvodu neúčelnosti právneho zastúpenia\nžalovaného advokátskou kanceláriou. Poukázal na to, že Ministerstvo dopravy a výstavby SR, ako\naj žalovaný ako jeho právny nástupca, disponuje vlastným aparátom – právnym oddelením, ktorý je\nzriadený aj za účelom zastupovania žalovaného v prípadných súdnych konaniach. Poukázal na nález\nÚstavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/2003 v ktorom konštatoval, že v tomto konkrétnom prípade, keď\nMinisterstvo financií SR disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, neexistuje\ndôvod na to, aby žalovaný využíval služby komerčného právnika.\n3.11.Rovnako dal do pozornosti odvolacieho súdu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, z ktorého\nvyplýva, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je potrebné prihliadať na osobitné\npostavenie žalovaného ako štátu – ekonomicky silného subjektu, ktorého zavinením k vzniku samotného\nsporu došlo. Žalobca poukázal a citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 1Cdo/233/2018.\n3.12.Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe v rozsahu,\nktorý je predmetom konania vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho\nkonania v rozsahu 100 %.\n4.1.K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná (464 až 465), v ktorom v prvom rade namietla oneskorene\npodané odvolanie a k samotnému odvolaniu uviedla, že absentuje v ňom poukaz na konkrétne vady,\nktorými má byť zaťažené konanie pred súdom prvej inštancie alebo už samotné rozhodnutie súdu.\n4.2.Žalobca popri všeobecných úvahách o spravodlivosti uvádza, že žalobou uplatnený nárok bol\nposudzovaný podľa z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.\n4.3.Žalovaná poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 467/08 a s poukazom na\nuvedené uviedla, že v konaní nebolo zo strany žalobcu preukázané, že v dôsledku nezákonného\nrozhodnutia došlo k vzniku škody, pričom žalobca presvedčivo nepreukázal ani vznik škody samotnej\nv takom rozsahu a výške, ako si ju podanou žalobou uplatnil. Na základe uvedeného neboli kumulatívne\nsplnené tri kritéria stanovené z. č. 514/2003 Z.z. a objektívne nedošlo k naplneniu predpokladov pre\npriznanie nároku na náhradu škody žalobcovi z dôvodu vydaného nezákonného rozhodnutia.\n\n4.4.Vo vzťahu k skutočnostiam uvádzaným v tretej časti odvolania týkajúcich sa jednotlivých faktúr\npredložených do konania, žalovaná uviedla, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke úhrady\nfaktúr a vyhlásenie žalobcu o nespornosti zaplatenia faktúr považuje žalovaná za účelové a nepravdivé.\nNámietky k jednotlivým faktúram žalovaná podrobne uviedla v rámci jej písomného vyjadrenia\nz 27.7.2023, ktoré súd vo veľkej časti prevzal aj do samotného odôvodnenia rozhodnutia.\n4.5.V štvrtej časti odvolania žalobca opätovne namieta rozhodnutie súdu vo vzťahu k priznaniu nároku\nnáhrady trov konania žalovanej i napriek skutočnosti, že týmito námietkami sa už zaoberal aj odvolací\nsúd v rámci rozsudku 5Co/135/2022 z 8.6.2023.\n4.6.Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že štát v konaní o náhradu škodu má špecifické postavenie, uvedený\nnázor žalobcu nevyplýva zo z. č. 514/2003 Z.z. ani zo žiadneho iného právneho predpisu. Rovnako\nžalovaná nesúhlasí s analogickým použitím uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/233/2018 ako\nodôvodnením pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania titulom dôvodov hodných osobitného\nzreteľa. Pripustením uvedenej analógie by vznikol neželaný precedens, kedy by si štát de facto\nv ktoromkoľvek postavení ako účastníka konania nemohol nárokovať priznanie náhrady trov konania za\nžiadnych okolností.\n4.7.Nakoľko žalovaná napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, vychádzajúci zo správne\na dostatočne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia a odvolacie dôvody\nnamietané žalobcom podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP nie sú dané, súčasne súd\nneznemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva, navrhol, aby odvolací súd\npotvrdil v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy\nodvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n5.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej\nlehote, preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods.1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce\na bez nariadeného odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP, prejednal odvolanie v rozsahu\nvyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok vo výroku I., II. ako vecne správny potvrdil podľa § 387\nods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením stotožňuje, na čom nič nemení ani podané\nodvolanie.\n6.1.Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b), d), e), f) a h) CSP.\n6.2.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP, spočíva v tom, že nesprávny\nprocesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá\nodôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.\n6.3.Skutočnosť, že žalobca sa so skutkovým hodnotením a následne právnym názorom súdu\nnestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nrozhodnutia.\n6.4.Odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolania konštatuje, že žalobca presne nešpecifikuje, v čom\nmá spočívať uplatnený odvolací dôvod, preto tak vo všeobecnosti uvádza, že nezistil z obsahu súdneho\nspisu, taký procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej\npatriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací\nsúd konštatuje, že tento odvolací dôvod nie je daný. Rozhodnutie súdu je preskúmateľné, súd dostatočne\nzistil skutkový stav a správne ho právne posúdil.\n6.5.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu,\nktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú\nsubsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok\nnesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný\npostup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu\nkonania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie\nnedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom\nspôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom\ntakého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci. Odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania\nnedošlo. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu,\nktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred\nsúdom uplatnené. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo\npostupované v súlade s príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola\nvyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz\nbol vykonaný v rozpore s § 204 CSP a p..\n\n6.6.Žalobca v podanom odvolaní žiadnu vadu, ktorú by bolo možné subsumovať pod uplatnený odvolací\ndôvod neuvádza, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný.\n6.7.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP, spočíva v neúplnosti zistenia\nskutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej\ninštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a\nnavrhnutý dôkaz je spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za\nrozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže\nbyť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu\nako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie\ndôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia.\n6.8.Podľa § 185 ods.1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.\n6.9.Ak súd rozhodne, že niektoré z navrhnutých dôkazov nevykoná, je povinný v odôvodnení rozsudku\nodôvodniť, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy.\n6.10.Žalobca v podanom odvolaní neoznačil žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý naplniť uplatnený\nodvolací dôvod.\n6.11.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu\nveci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho\nrozhodnutie je nesprávne, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového\nzistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť. Skutkové zistenie nezodpovedá\nvykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to,\nže buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli,\nani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými\ndôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré\nzaložil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v\núsudku medzi porovnávanými skutočnosťami).\n6.12.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,\nktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu\nskutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové\nzistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.\npoznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti\n(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá\ntomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.\n6.13.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP. Právnym posúdením je činnosť\nsúdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.\n6.14.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne\naplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach\na povinnostiach strán sporu.\n6.15.Predmetom odvolacieho konania je nárok žalobcu uplatnený vo forme skutočnej škody\nv rozsahu 316 467,67 eur, ktorá predstavuje žalobcom uplatnené pohľadávky splatné po nadobudnutí\nprávoplatnosti nezákonného rozhodnutia.\n7.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) a k námietkam uvedeným\nv odvolaní možno doplniť a uviesť nasledovné:\n8.1.Podľa § 5 ods.1 z. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\nmá účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.\n8.2.Podľa § 6 ods.1 z. č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým\nbola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý\nrozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.\n8.3.Podľa § 6 ods.2 z. č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený\npodal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie\ntejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.\n8.4.Podľa § 15 ods.1 z. č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,\nnezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,\no ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti\n\npoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len \"žiadosť\") s príslušným orgánom podľa § 4\na 11.\n8.5.Podľa § 16 ods.4 z. č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody\nalebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán\npísomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený\ndomáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde\nmôže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z\ntitulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj\núrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že\nneuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania\nnároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.\n8.6.Podľa § 17 ods.1 z. č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis\nneustanovuje inak.\n9.Z citovaných zákonných ustanovení vznik zodpovednosti štátu za škodu predpokladá:\nnezákonné rozhodnutie;\nexistenciu škody;\npríčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou.\n10.1.Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním žalobcu v odvolaní, že nespornou bola skutočnosť,\nustálená v konaní pred prvoinštančným súdom, že výsledkom správneho konania bolo nezákonné\nrozhodnutie.\n10.2.Žalobca, ale nesúhlasí so záverom súdu, že neboli kumulatívne splnené všetky tri predpoklady\npotrebné pre náhradu škody.\n11.1.Odvolací súd k tejto námietke žalobcu uvádza, že škodou je potrebné rozumieť majetkovú ujmu,\nktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom\nt. j. peniazmi.\n11.2.O vzťah príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi nezákonným rozhodnutím a škodou\npôjde vtedy, keď medzi škodou žalobcu a rozhodnutím žalovaného, ktoré bolo zrušené pre nezákonnosť\nexistuje príčinná súvislosť, t. j. ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia. Ak by nezákonné\nrozhodnutie neexistovalo, škoda by nevznikla, resp. ak žalobca v rámci prezumpcie správnosti vydaného\nrozhodnutia postupoval v súlade s týmto rozhodnutím, v dôsledku čoho mu vznikla škoda.\n11.3.Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu uvedený v bode\n37. rozhodnutia, ktorý svoje závery oprel o rozhodnutie NS SR 3Cdo 467/2013.\n12.1.K pohľadávke č.1 sa súd vyjadril v bode 40. rozhodnutia.\n12.2.Žalobca tvrdil, že suma 283 551 eur, predstavuje vynaložené finančné prostriedky po právoplatnosti\nstavebného povolenia na ďalší postup v projekte Biometánovej stanice v Turni nad Bodvou.\n12.3.Bez ohľadu na skutočnosť, ako súd vykladá pojem „projekt“ odvolací súd sa stotožňuje\ns vysloveným záverom, že žalobca nepreukázal vykonanie (dodanie) prác v projekte Biometánovej\nstanice v Turni nad Bodvou a ani nepreukázal doklady potvrdzujúce ich úhradu. Záver súdu, že žalobca\nnepreukázal samotný vznik škody je správny a ani podané odvolanie nie je spôsobilé tento záver vyvrátiť.\nNavyše z predložených dôkazov nie je možné zistiť, kedy práce mali byť vykonané a to s prihliadnutím\nna skutočnosť, že rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2017/025692 z 19.9.2017 bolo rozhodnutie o povolení\nstavby zrušené pre nezákonnosť a výkaz nákladov bol z 23.2.2018.\n13.1.Vo vzťahu k pohľadávke č. 2, súd konštatoval, že žalobca vznik škody preukázal, ale nepreukázal\npríčinnú súvislosť s nezákonným rozhodnutím (bod 41 rozhodnutia).\n13.2.Z faktúry (č. l. 44/2) je zrejmé, že tá bola vystavená za projektovú, inžiniersku činnosť, prieskumné\npráce a geodetické práce na akciu Biometánová stanica Turňa nad Bodvou.\n13.3.Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že pred realizáciou stavby sa vykoná také geologické\nposúdenie danej lokality, ktoré zabezpečí dodržanie podmienok stavebného povolenia pre danú stavbu\na realizuje sa aj geodetické vytýčenie stavby pred výstavbou.\n13.4.Z predloženej faktúry a jej popisu nevyplynulo, či práce ktoré boli fakturované 21.9.2016 boli\nvykonané (dodané) pred vydaním stavebného povolenia alebo v súvislosti už s realizáciou stavby,\nna základe právoplatného stavebného povolenia. Rovnako z faktúry nie je možné určiť, ani druh a\nrozsah vykonaných. Žalobca nepredložil súdu také dokazy, ktoré by boli spôsobilé posúdiť, či finančné\n\nprostriedky boli vynaložené za práce v súvislosti s realizáciou stavby. Ak súd prijal záver, že tento náklad\nnevznikol v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje,\nlebo žalobca neuniesol dôkazné bremeno.\n14.1.K pohľadávke č. 3 súd prijal záver (bod 42 rozhodnutia), že na základe predložených dôkazov\nnebolo možné vyhodnotiť, o aké konkrétne práce sa jednalo, kedy a v akom rozsahu boli tieto práce\nvykonané, a v čom spočívali, teda či sa (ne)týkali prípravy podkladov pre stavebné povolenie. Bez\nčoho nebolo možné posúdiť, či išlo o činnosti/práce, ktorých vznik bol v priamej príčinnej súvislosti\ns nezákonným rozhodnutím, ako i vyhodnotiť dôvodnosť vynaloženia tohto nákladu a teda, či boli\nvynaložené dôvodne, účelne a v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím.\n14.2.Odvolací súd aj v tomto prípade potvrdzuje závery prijaté súdom prvej inštancie. Navyše žalobca\nani v jednom prípade nepredložil dôkaz (objednávku), že fakturované práce boli objednané po vydaní\nstavebného povolenia, a že tieto práce boli reálne dodané (prevzaté) a vykonané v súvislosti so\nzapočatím realizácie stavby.\n15.Uvedené závery platia rovnako aj pre pohľadávky 4. a 5., ktoré súd odôvodnil v bodoch 43. a 44.,\nv ktorých malo ísť o úhradu za služby pre spoločnosť FATUMS s. r. o. za predĺženie zmluvy o pripojení\nzariadenia na výrobu biometánu s SPP distribúcia a. s.. Z predložených dôkazov nie je zrejmé, o aké\nslužby malo ísť, čo bolo ich obsahom, či tieto služby boli reálne poskytnuté žalobcovi v súvislosti so\nstavebnými prácami na biometánovej stanici.\n15.2.Odvolací súd aj v tejto súvislosti konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.\n16.1.Odvolací súd záverom uvádza, že sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená\nzásada určuje, že tvrdenie skutočností, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne\nvecou strán sporu. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na\nstranách sporu, nie na súde. Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť\ntvrdenia a povinnosť dôkaznú a z tohto dôvodu strany sporu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné\nbremeno.\n16.2.Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež vo vyjadrení\nžalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné\nbremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Dôkazným bremenom\n(v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý\nzávisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov.\n16.3.Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na\npreukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer\núčastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,\nktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena (rozsudok Najvyššieho súdu SR z\n22.09.2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010). Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom\núčastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;\nide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z\n24.6.2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).\n16.4.Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá\npriamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje\ntvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom,\nako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce\nžalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.\nBremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V\npriebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní\ndôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu,\nt.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje (uznesenie\nNS SR sp. zn. 6 Cdo 81/2010).\n16.5.V situácii, ak existuje spor v skutkových tvrdeniach medzi sporovými stranami, zaťažuje povinnosť\ntvrdenia a dôkazná povinnosť tú sporovú stranu, ktorá zo skutkovej okolnosti vyvodzuje záver svedčiaci\nv jej prospech.\n17.1.Vychádzajúc z uvedeného bolo povinnosťou žalobcu v konaní tvrdiť a svoje tvrdenie preukázať, že\nv priamej príčinnej súvislosti s vydaným nezákonným rozhodnutím mu vznikla škoda. Žalobca v konaní\n\nnepreukázal, že nastal u neho stav daný hypotézou hmotnoprávnej normy, a že sa naplnili predpoklady\nzodpovednosti žalovaného za škodu.\n17.2.Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku I.\n18.1.Žalobca podaným odvolaním napadol aj závislý výrok o trovách konania, opierajúc sa o to, že\nprimárnym dôvodom podanej žaloby bolo vydanie rozhodnutia zo strany štátu zrušeného po jeho\nprávoplatnosti pre nezákonnosť, čím žalobcovi vznikla škoda.\n18.2.V konaní bolo preukázané, že nezákonné rozhodnutie nevyvolalo také následky, ktoré by boli\nspôsobilé privodiť žalobcovi škodu, čo vyústilo v jeho neúspech v konaní. Preto je nedôvodné tvrdenie\nžalobcu, že za situácie, keby neexistovalo nezákonné rozhodnutie štátu, by k vzniku škody ani\npredmetnému konaniu nedošlo.\n19.1.Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\n19.2.Aplikácia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na\npriznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú aj dôvody hodné osobitného zreteľa,\npre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý\nmusí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj\nv okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa\ntreba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na\nokolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady\ntrov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich\nhľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby\nneodporovalo dobrým mravom. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje\npredovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať\nnáhradu trov konania. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o\nustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol\nprihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej\ntvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí\nvychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.\n19.3.Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade\nk majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať\ndo úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto\nrozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie §\n257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu\nkonania a pod. teda nebolo konkretizované, v čom ide o výnimočný prípad a aké boli dané dôvody\nhodné osobitného zreteľa z hľadiska § 257 CSP. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež\nokolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a\npod. (R 82/2006, Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 M Cdo 5/2006). Vždy musí ísť o celkom\nvýnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležíte odôvodnený (porov. nález Ústavného súdu SR,\nsp. zn. I. ÚS 248/2010 z 21.10.2010, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 638/2016 z 21.2.2017), v\nopačnom prípade by tým došlo k závažnému zásahu do základných pravidiel rozhodovania o náhrade\ntrov konania, kedy platí zásada úspechu v konaní.\n19.4.Dôvodom hodným osobitného zreteľa\n- je vzťah k určitým druhom konaní (konanie o určenie otcovstva, ak maloletý nemal úspech), charakter\nprocesnej situácie (zmena zákonnej úpravy, účastník nevedel posúdiť svoj zdravotný stav)\n- sociálna situácia\n- okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a postoj účastníkov v konaní. (porovnaj NS SR\n4Cdo 2/2008)\n19.5.V danom prípade súd nevyužil tzv. moderačné absolučné právo.\n19.6.Argumentácia žalobcu, že žalovaný zavinil, že musel podať žalobu a domáhať sa svojho práva je\nuž z vyššie uvedených dôvodov neprijateľná, keďže žalobca nepreukázal svoj nárok, neuniesol dôkazné\nbremeno.\n19.7.Rovnako nedôvodná je námietka žalobcu, ktorý namietal splnomocnenie na zastupovanie v konaní\nadvokátskou kanceláriou, keďže má zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí ho mohli v konaní\nzastupovať a poukázal na Nález ÚS SR II ÚS 78/2003 a Uznesenie NS SR 1Cdo/233/2018, jednak\npreto, že dôvodom hodným osobitného zreteľa je skutkovo odlišná situácia.\n\n19.8.Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu\norgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v\ntom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 ústavy (súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy) majú\nzodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Právo\nna právnu pomoc trvá až do skončenia konania, t. j. do právoplatného rozhodnutia. Súčasťou základného\npráva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. Účastník konania\nmá právo zvoliť si právneho zástupcu v občianskoprávnom konaní v zmysle zákonom ustanovených\nmožností.\n19.9.Podľa názoru odvolacieho súdu námietka žalobcu týkajúca sa zastupovania žalovaného zvolenou\nadvokátskou kanceláriou nepredstavuje možnosť použitia § 257 CSP. Vznesenú námietku je potrebné\nposúdiť pri priznávaní trov vo vzťahu k účelnosti.\n19.10.Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci neexistuje dôvod na aplikáciu § 257 CSP,\nlebo v prejednávanom prípade žalobcu súčasná existencia oboch vyššie špecifikovaných podmienok\nsa nepotvrdila. V tejto súvislosti je potrebné zopakovať, že uplatnenie tohto osobitného kritéria na\nnepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne a má sa vykladať prísne\nreštriktívne.\n20.1.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n20.2.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n20.3.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po\nprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n20.4.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n21.Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto žalovanému bola priznaná proti žalobcovi náhrada\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\n22.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).\nPoučenie:\nProti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní\nvystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať\npred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej\nveci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený\nsudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde.\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,\nktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej\nzamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)\ndovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania.\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení.\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom.\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/56/2019", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f99a4182-ad3e-4528-ba3b-3f993b006ce8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.638.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 638/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 638/2016 z 21. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-21", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.638.2016.1"}, {"guid": "ussr:87e17f5c-b756-46dd-b5a9-8fbaa6f6ee0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 248/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 248/2010 z 21. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-21", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:87e17f5c-b756-46dd-b5a9-8fbaa6f6ee0c"}, {"guid": "ussr:a30a2b6b-7398-46ef-8ceb-606549477095", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 467/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 467/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 181, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a30a2b6b-7398-46ef-8ceb-606549477095"}, {"guid": "43ebe274-3bcc-433f-b70e-d63268762b7f:fe264857-584c-4b7b-b620-5f059fd1b728", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1112205993.1", "spisova_znacka": "1Cdo/233/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/233/2018 z 24. 8. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-08-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1112205993.1"}, {"guid": "b76ae184-565f-4501-a4ad-de40a6861c0d:28651284-82e9-4cca-a22a-fe34dbe2e9ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/135/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/135/2022 z 30. 11. 2022", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b76ae184-565f-4501-a4ad-de40a6861c0d:28651284-82e9-4cca-a22a-fe34dbe2e9ac"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7cbe64f5-bff6-4759-9d57-810e7017c83f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.364.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 364/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 364/2026 z 18. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.364.2026.1"}]}