{"guid": "c6d8c58f-b209-44f1-a393-fefec373ad68:d2c15a44-cfe7-4222-a763-9d2e7526b9eb", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7513209042.2", "spisova_znacka": "9Co/18/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/18/2024 z 25. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 25. júna 2025, sp. zn. 9Co/18/2024, ECLI:SK:KSKE:2025:7513209042.2", "identifikacne_cislo": "7513209042", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Milan Krajči", "sudca_id": 206, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-krajci-206", "datum_vydania": "2025-06-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2c15a44-cfe7-4222-a763-9d2e7526b9eb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7513209042.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2025:7513209042.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2025:7513209042.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Košice\n9Co/18/2024\n7513209042\n25. 06. 2025\nJUDr. Gizela Majerčák\nECLI:SK:KSKE:2025:7513209042.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov\nsenátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobcov: 1. A. B., C. XXX, D.\nE. - D., nar. X.X.XXXX, 2. B. B., C. XXX, nar. XX.X.XXXX, 3. F. B., C. XXX, nar. X.X.XXXX a 4. G. B.,\nC. XXX, nar. X.X.XXXX, zást. všetkých advokátka JUDr. Martina Gombosová, Floriánska 16, Košice,\nproti žalovanému: B. E., E. XX, E., nar. X.X.XXXX, zást. advokát JUDr. Gerhard Zvolánek, Štúrova 20,\nKošice, za účasti intervenienta: H. I. J. K., G. XX, J., I. F. L.: XXX XX XXX, na Slovensku konajúci\nprostredníctvom H. J., J. J. M. L. I. N., O. P. X/X, C., L.: XX XXX XXX, zást. MST PARTNERS, s. r. o.,\nLaurinská 3, Bratislava, IČO: 36 861 545, za ktorého ako konateľ koná advokát JUDr. Martin Timcsák,\no náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, o odvolaní žalobcov proti rozsudku bývalého Okresného\nsúdu Košice - okolie č. k. 15C/166/2013 - 289 z 8. decembra 2022 v znení jeho opravného uznesenia\nč. k.15C/166/2013 - 316 z 31. mája 2023\nrozhodol:\nM e n í rozsudok v merite veci sčasti tak, že žalovaný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku j e p o v i n\nn ý zaplatiť každému zo žalobcov 1 a 2 po 5 000 € a každému zo žalobcov 3 a 4 po 3 000 €.\nRozsudok v merite veci vo zvyšku p o t v r d z u j e .\nKaždému zo žalobcov proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného i\nodvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Predmetom konania po zrušení predchádzajúceho, v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie\nv tejto veci, zostala náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch pre každého zo žalobcov nad už právoplatne\nprisúdených 5 000 €, resp. 2 000 € do žalobou uplatnených 25 000 € pre každého z nich v prípade\nžalobcov 1 a 2 ako rodičov a v prípade žalobcov 3 a 4 ako súrodencov maloletej obete dopravnej nehody\nspôsobenej 9.6.2010 žalovaným ako vodičom osobného motorového vozidla, ktorého zodpovednosť\nza škodu spôsobenú jeho prevádzkou v tom čase poistená bola u poisťovateľa, ktorého právnym\nnástupcom je intervenient vystupujúci v tomto súdnom spore. Bývalý Okresný súd Košice - okolie ako\nsúd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) v poradí druhým rozsudkom označeným v záhlaví žalobu\nv tomto zvyšnom rozsahu zamietol a žalobcom 1 - 4 priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 %; oprava vykonaná uznesením z 31.5.2023 sa týkala označenia intervenienta v záhlaví rozsudku.\n2. Vychádzal zo zistenia vyplývajúceho z obsahu trestného spisu sp. zn. 3T/147/2012, že 9.6.2010\nvo večerných hodinách žalovaný osobným motorovým vozidlom, ktorého bol prevádzateľom, jazdil\nrýchlosťou 107,5 km/h po ceste II/552, kde na rovnom úseku vozovky pred prvou odbočkou vľavo k\nletisku pri obci Vyšná Myšľa pred ním v tom istom smere jazdy na bicykli jazdili dvaja cyklisti, pričom\nkeď ich chcel predísť a svojím vozidlom sa nachádzal ešte vo svojom jazdnom pruhu pri stredovej čiare,\nv poradí druhý cyklista prešiel z pravej strany k stredu vozovky a následne do ľavého jazdného pruhu,\nkde žalovaný následkom prudkého brzdenia a vykonaním vyhýbacieho manévru vľavo narazil prednou\nčasťou vozidla do ľavej strany bicykla, v dôsledku čoho cyklista utrpel smrteľné zranenia, následkom\n\nktorých na mieste dopravnej nehody podľahol; žalovaný tak závažným spôsobom porušil §16 ods. 2\nzákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej aj len ako „zákon“) a tiež jeho §4 ods. 1 písm. e).\nOkrem zodpovednosti žalovaného z rozsudku súdu v tejto trestnej veci pre súd vyplynulo aj to, že na\nvzniku dopravnej nehody sa spolupodieľala aj samotná jej maloletá obeť, vtedy 16 ročný cyklista, B.\nB. tým, že bez toho, aby sa presvedčil, či situácia za ním mu to umožňuje, porušiac tým §19 ods. 1\nzákona odbočovací manéver uskutočnil bez toho, aby dal znamenie o zmene smeru jazdy (odbočovací\nmanéver bez vzniku kolízie).\n3. Konanie žalovaného vzhľadom na to, že v porovnaní s obeťou miera jeho zavinenia za smrť\npoškodeného bola väčšia (nedodržal základné ustanovenia zákona, ktoré porušil ako vodič motorového\nvozidla/kým nebohý poškodený riadil bicykel a v čase dopravnej nehody mal 16 rokov), jeho konanie\nv trestnom konaní bolo kvalifikované ako prečin ublíženia na zdraví spáchaný vodičom závažnejším\nspôsobom konania, a to porušením dôležitých povinností uložených mu podľa zákona, z čoho bol\nuznaný vinným a bol mu uložený trest; rozsudok v tejto trestnej veci právoplatnosť nadobudol v spojení\ns rozsudkom odvolacieho súdu dňom 2.8.2017.\n4. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov ako rodičov, resp. súrodencov maloletej obete predmetnej\ndopravnej nehody v konaní mal za danú s prihliadnutím na to, že usmrtenie maloletého syna, resp.\nsúrodenca pri predmetnej dopravnej nehode je zásahom do práva žalobcov na ochranu súkromného\na rodinného života. Vychádzajúc z obsahu spisu mal za zrejmé, že žalovaný predmetnú dopravnú\nnehodu z nedbanlivosti spôsobil ako vodič motorového vozidla, na ktorého preto sa vzťahujú ustanovenia\no všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa §420 a nasl. o. z. Maloletý syn, resp. brat žalobcov bol\nžiakom strednej školy, v rozhodnom čase dopravnej nehody mal 16 rokov, nemal na sebe reflexnú vestu,\niba tričko, cesta v smere na letisko, po ktorej jazdil, bola uzavretá.\n5. Prípadnú (spolu)zodpovednosť žalujúcich rodičov s maloletým z hľadiska prípadného zanedbania ich\npovinného dohľadu nad maloletým so zreteľom jednak na ich vzťah k maloletému, ktorého títo poučili,\nakým spôsobom má jazdiť na bicykli a berúc do úvahy zároveň aj jeho vek ako takmer dospelého,\nu ktorého objektívne nie je možné dohľad vykonávať 24 hodín denne, nezistil a uzavrel preto, že\nich spoluzavinenie s maloletým neprichádza do úvahy. Pri rozhodovaní vo veci mal však na zreteli,\nže maloletý poškodený porušil §19 ods. 1 zákona tým, že nedal znamenie o odbočovaní a zmene\nsmeru jazdy a že jazdil bez reflexných prvkov, čím spôsobil prekážku na ceste žalovanému, ktorý\nna danom úseku cesty s najvyššou dovolenou rýhlosťou 90 km/h jazdil rýchlosťou vyššou, čím došlo\nk nehode, pri ktorej poškodený utrpel zranenia, ktorým podľahol. Príčinnú súvislosť medzi konaním\nžalovaného a maloletého poškodeného mal preukázanú rozsudkom súdu v zmienenej trestnej veci\nžalovaného, avšak vzhľadom na to, že poškodený vo veku takmer dospelosti bol schopný uvedomiť si\nnebezpečenstvo takejto jazdy na bicykli, ako aj jej možných následkov, obzvlášť ak jazdil na ceste, mal\nza danú aj jeho spoluzodpovednosť, a to v rovnakom pomere, ako u žalovaného a takto zároveň určil\naj percentuálny podiel poškodeného na vzniku dopravnej nehody, ktorá bola príčinou zásahu do práva\nžalobcov na súkromný a rodinný život, v rovnakom pomere 50 % : 50 %.\n6. Pri zvažovaní, aká výška relutárnej náhrady je primeraná žalobcom vzniknutej nemajetkovej ujme,\nprihliadal jednak na (i) závažnosť vzniknutej ujmy, ktorou bola smrť maloletého syna, resp. brata žalobcov\nnásledkom protiprávneho konania škodcu, majúc na zreteli, že ľudský život nie je obchodovateľný\ntovar a jeho hodnota v peniazoch v podstate je nevyčísliteľná, vzhľadom na čo ťažkú citovú ujmu a\nneoprávnený zásah do práva na ochranu poškodeného a pozostalých blízkych osôb možno iba zmierniť\nformou právnych prostriedkov upravených v Občianskom zákonníku, ďalej na to, že (ii) k dopravnej\nnehode došlo v dôsledku hrubej nedbanlivosti žalovaného, (iii) tento svoj čin oľutoval, na pojednávania\nsa riadne dostavil, svoj skutok nikdy nezľahčoval, pričom (iv) táto udalosť mala negatívny vplyv aj\nna neho samotného a na jeho ďalší spôsob života (futbalová kariéra), ako i na to, že (v) žalovaný v\ntrestnom konaní za tento skutok bol odsúdený, že (vi) vzťahy medzi rodičmi a súrodencami v rodine\nboli štandardné, t. j. také, aké je možné očakávať od normálnych rodinných vzťahov, že rodičia veľmi\nťažko niesli stratu najstaršieho syna, so svojimi deťmi, a teda aj súrodenci medzi sebou navzájom trávili\nveľa času, nečakaná smrť maloletého bola pre všetkých žalobcov traumatizujúca, trpeli fyzicky; ďalej\nprihliadal na intenzitu vzťahu žalobcov so zomrelým, na vek zosnulého, ako i pozostalých, ako i na\nskutočnosť, že pozostalí žalobcovia na usmrtenej osobe neboli hmotne závislí, že maloletý mal celý\nživot pred sebou, aktívne pomáhal svojim rodičom a súrodencom. Zároveň posudzoval aj okolnosti na\nstrane žalovaného ako osoby zodpovednej za dopravnú nehodu, jeho postoj k veci a k žalobcom (prejavil\núčinnú ľútosť, ospravedlnil sa, dopravná nehoda zasiahla aj tohto, a to tak jeho osobnostný, ako aj\nkariérny život).\n7. Okrem toho prihliadal aj na princíp proporcionality, porovnávajúc čiastky relutárnych náhrad\nnemajetkovej ujmy prisúdených v iných, a to nielen obdobných prípadoch, v ktorých išlo o zásah\n\ndo iných osobnostných práv, a to v prípade rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš vo veci\n7C/256/2013 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu, kde titulom relutárnej náhrady nemajetkovej\nujmy za smrť otca maloletému dieťaťu bolo prisúdených 23 000 €, manželke zosnulého 20 000 €\na rodičom zosnulého, každému z nich po 10 000 €, pričom pôvodcom zásahu rovnako bola fyzická\nosoba z dôvodu porušenia pravidiel cestnej premávky, alebo v prípade ďalšieho jeho rozsudku vo veci\n7C/276/2011 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu, kedy titulom relutárnej náhrady nemajetkovej\nujmy žalobcom spôsobenej úmrtím ich matky pri dopravnej nehode ako nedbanlivostnom trestnom čine,\nbolo prisúdených 10 000 €.\n8. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil úspechom žalobcov v spore (§255 ods. 1 CSP)\ns argumentom, že pokiaľ ide o výšku prisúdeného plnenia, títo neboli síce úspešní v plnom rozsahu, ako\ntúto si uplatnili predmetnou žalobou, avšak táto závisela od úvahy súdu.\n9. Proti tomuto rozsudku žalobcovia podali odvolanie tvrdiac naplnenie odvolacích dôvodov\nustanovených v §365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak,\nže každému z nich prisúdi žalobou uplatnených 25 000 €. Odvolatelia predovšetkým sa nestotožnili so\nzáverom súdu prvej inštancie o rovnakej miere spoluzavinenia zomrelého maloletého a žalovaného na\nvzniku predmetnej dopravnej nehody a poť. aj na vzniku ich ujmy. Podľa nich spoluzavinenie maloletého\nna ich vzniku je priamo vylúčené z dôvodu, že ako rodičia v konaní uplatňujú relutárnu náhradu ich\nnemajetkovej ujmy z dôvodu smrti svojho maloletého syna. Okrem toho podľa nich to potvrdzujú aj\nzávery znaleckého posudku Q. G. L. R. S. T. R. I. XX/XXXX, vypracovaného v trestnom konaní proti\nobžalovanému vodičovi, v ktorom znalci o. i. sa zaoberali aj otázkami príčin vzniku dopravnej nehody\nz technického hľadiska, ako i otázkou možností účastníkov dopravnej nehody na jej odvrátenie, pričom\npodľa nich mohli nastať dva varianty, a pokiaľ by v danom čase po ceste za použitia nesprávnej techniky\njazdy jazdil iba nebohý cyklista, kým žalovaný by nepochybil, následkom jeho protiprávneho konania\nani v jednom z nich by nebola smrť, ale v prípade variantu A, ak by vodič jazdil rýchlosťou 90 km/h,\nmotorové vozidlo riadené žalovaným by narazilo do zadnej časti bicykla rýchlosťou 30 km/h, pričom\ncyklista by sa nachádzal mimo koridoru pohybu vozidla a za týchto podmienok pravdepodobne by\ndošlo k pádu cyklistu, avšak ku kontaktu vozidla a tela cyklistu pravdepodobne by nedošlo, a teda\nprekročenie rýchlosti jazdy vozidla v kombinácii s oneskorenou reakciou vodiča mali za následok, že\npočas nehodového deja došlo k nárazu vozidla do cyklistu rýchlosťou cca 112 km/h, kým v prípade\nvariantu B pri správnej technike jazdy vodiča by došlo k zabráneniu dopravnej nehode vyrovnaním\nrýchlosti jazdy vozidla a cyklistu. Keďže z týchto dôvodov následkom protiprávneho konania maloletého\ncyklistu, by nebola smrť, odvolatelia argumentovali, že nebohému ani nemožno pričítať spoluzavinenie\nza svoju smrť a v týchto intenciách následne krátiť náhradu nemajetkovej ujmy uplatňovanej žalobcami.\n10. Odvolatelia okrem toho nie sú spokojní ani s výškou prisúdenej relutárnej náhrady namietajúc, že už\nv konaní pred súdom prvej inštancie podaním zo 16.11.2018 poukázali na mnohé rozhodnutia súdov, kde\nv obdobných konaniach pozostalým boli priznané náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v rozmedzí\nod 10 000 do 50 000 €. Konkrétne zmienili rozsudok Krajského súdu v Trenčíne vo veci 5Co/133/2016 a\nKrajského súdu v Prešove vo veci 24C/132/2017 s tým, že aj v Bulletine slovenskej advokácie č. 9/2017\nprehľadne sú uvedené výšky relutárnych náhrad nemajetkovej ujmy súdmi priznávaných pozostalým\npri dopravných nehodách, akou bola aj táto v posudzovanej veci. S poukazom na jednotlivé kritériá,\nna ktoré súd pri zvažovaní výšky prisudzovanej relutárnej náhrady by mal prihliadať, namietali pritom,\nže napr. aj v nimi zmienenom prípade riešenom v konaní na Krajskom súde v Prešove, pozostalým\nboli prisúdené oveľa vyššie náhrady, ako je výška žiadaná žalobcami v tomto súdnom spore a rovnako\ntak aj v prípadoch spomínaných v zmienenom bulletine, keď napr. manželovi zrazenej chodkyne bolo\nprisúdených 50 000 €, resp. v inom prípade zrazenej cyklistky, kde jej spoluvina bola určená na 20 %,\nmanželovi zosnulej bolo prisúdených 40 000 €.\n11. Odvolatelia nesúhlasia ani so záverom súdu, že žalovaný prejavil účinnú ľútosť, keďže v trestnom\nkonaní v jeho veci až do jej právoplatného skončenia svoju vinu popieral, čo v žalobcoch rovnako\numocnilo vnímanie ich ujmy, pričom ospravedlnenie žalovaného ako človeka, ktorého pričinením títo\nstratili svojho syna, resp. brata, poskytnuté im s dodatkom, že on tiež sa cíti poškodený, nakoľko táto\nudalosť mu zničila športovú kariéru, nemohli považovať ani za adekvátne a ani za slušné. Odvolatelia aj\npreto namietali, že predmetný nárok v nimi uplatnenej výške je dôvodný, opodstatnený a plne zodpovedá\nzákonným kritériám primeranosti a závažnosti vzniknutej ujmy v dôsledku neoprávneného zásahu do\npráva na ochranu ich osobnosti, ako aj okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva žalovaným došlo\na v konečnom dôsledku aj spôsobenému zásahu a jeho následkom.\n12. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne\nsprávny. Napadnuté rozhodnutie považoval za zákonné a spravodlivé, ktoré podľa neho zohľadňuje\n\nvšetky okolnosti na strane poškodených, ale aj na strane žalovaného, pričom zohľadnilo aj všeobecne\nzdieľané predstavy o spravodlivosti a použitie princípu proporcionality.\n13. Podľa vyjadrenia intervenienta k odvolaniu protistrany odvolatelia opomenuli, že aj odvolací súd vo\nsvojom rozsudku v trestnej veci obžalovaného vodiča (z 2.8.2017, sp. zn. 4To/15/2017) uzavrel rovnakú\nmieru spoluzavinenia tak žalovaného, ako aj zomrelého cyklistu ako poškodeného na vzniku predmetnej\ndopravnej nehody. Súd v tejto civilnoprávnej veci aj pri rozhodovaní o výške prisudzovanej relutárnej\nnáhrady nemajetkovej ujmy podľa intervenienta správne preto prihliadol na uvedené rozhodnutie\nv trestnom konaní a akékoľvek spochybňovanie tohto záveru o spoluzavinení poškodeného je preto\nzbytočné a nesprávne. Pokiaľ ide o zmienený znalecký posudok, odvolatelia podľa neho z tohto účelovo\npoukázali len na závery o príčinnej súvislosti medzi nesprávnou technikou jazdy vodiča a následkom\ndopravnej nehody, a hoci žalovaný ako vodič motorového vozidla za spôsobenie tejto dopravnej nehody\nbol právoplatne uznaný vinným, uvedené neznamená, že by sa nebohý poškodený nemohol podieľať\nna spôsobení nehody rovnakou mierou. A pokiaľ odvolatelia citovali zo znaleckého posudku, že aj pri\nsprávnej technike jazdy vodiča by „pravdepodobne došlo k pádu bicyklistu, avšak ku kontaktu vozidla\na tela bicyklistu by pravdepodobne nedošlo“, podľa intervenienta z tohto nemožno usudzovať s istotou,\nale len s určitou mierou pravdepodobnosti, že pri neporušení povinnosti zo strany vodiča by nedošlo\nk smrti poškodeného, ako namietali odvolatelia a z čoho títo následne nesprávne usúdili, že nebohému\npoškodenému nemožno pričítať žiadne spoluzavinenie a krátiť preto prisudzovanú relutárnu náhradu\nuplatňovanú v tomto sporovom konaní. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku pritom vyplynulo, že súd\nprvej inštancie pri určovaní výšky prisudzovanej náhrady nemajetkovej ujmy okrem ostatných okolností\nna strane poškodených, akými sú intenzita vzťahu žalobcu so zomrelým, vek zomrelého, otázka\nhmotnej závislosti pozostalých na usmrtenej osobe, sa zaoberal aj mierou spoluzavinenia nebohého\npoškodeného, pričom podľa intervenienta súd všetky podstatné skutočnosti posúdil správne a svoje\núvahy aj dostatočne odôvodnil. Navrhol preto, aby odvolací súd odvolaniu žalobcov nevyhovel a aby\nintervenientovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania\npodaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež\nviazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia pojednávania preskúmal\nnapadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov\nje dôvodné sčasti.\n15. Rozsudok na Krajskom súde v Košiciach verejne bol vyhlásený 25.6.2025 o 9.40 hod. v pojednávacej\nmiestnosti č. dv. 210, II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 19.6.2025\nboli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a tiež na jeho webovej stránke (§219 ods. 1 a ods.\n3 za použitia §378 ods. 1 CSP).\n16. Súd prvej inštancie vo veci dokazovanie vykonal v potrebnom rozsahu, na základe ktorého náležite\nzistil všetky rozhodujúce skutočnosti, skutkový stav vyhodnotil podľa zásad ustanovených v §191 ods.\n1 CSP a na základe neho o uplatnenom nároku na poskytnutie materiálneho zadosťučinenia za zásah\ndo práva na ochranu osobnosti žalobcov usmrtením ich maloletého syna, resp. brata pri inkrimnovanej\ndopravnej nehode z 9.6.2010 spôsobenej spoluzavineným konaním tak žalovaného vodiča, ktorý svoje\nosobné motorové vozidlo v čase kolízie s maloletým cyklistom riadil vyššou než je najvyššia dovolená\nrýchlosť v danom úseku cesty, ako aj maloletého cyklistu vo veku 16 rokov, ktorý v čase kolízie po ceste\njazdil nesprávnou technikou (esíčka), aj správne rozhodol, pokiaľ žalobou uplatnené zadosťučinenie\nžalobcom vôbec poskytol. V konaní nebola zistená ani žiadna vada, ktorá by mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd sa stotožnil so správnymi a skutkovými zisteniami súdu\nprvej inštancie o rovnakej miere zavinenia oboch aktérov dopravnej nehody na jej vzniku a pretože\ndospel k odlišnému právnemu posúdeniu primeranosti výšky žalobcom prisudzovanej relutárnej náhrady\nich nemajetkovej ujmy, časť zamietavého výroku postupom podľa §388 CSP zmenil, keďže neboli\nsplnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie a vo zvyšku ho potvrdil.\n17. Napadnutý rozsudok z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nje plne akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede\nna všetky otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, dostatočne a presvedčivo objasnil skutkový\na právny základ rozhodnutia a nemožno mu vytknúť ani že by sa nevysporiadal s podstatnými\nskutkovými tvrdeniami a právnou argumentáciou žalobcov, resp. s námietkami žalovaného, resp.\nintervenienta, uplatnenými proti žalobe. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu po oboznámení sa\ns dôvodmi napadnutého rozsudku, ako aj s obsahom a dôvodmi odvolania (až na odvolateľmi namietanú\nneprimeranosť výšky prisúdenej relutárnej náhrady) nezistil žiaden podstatný dôvod, aby od týchto sa\nodchýlil. Naopak odvolací súd s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie, ako tieto zhora odvolacím\nsúdom sú reprodukované, až na zmienenú výhradu neprimeranosti prisúdenej náhrady, plne sa stotožnil\n\na v odôvodnení svojho rozsudku v súlade s §387 ods. 2 CSP preto sa obmedzil len na konštatovanie\nich správnosti, na tieto plne odkazuje a nadbytočne ich preto už nezopakoval.\n18. Odvolací súd, súc byť viazaný uplatnenými odvolacími dôvodmi (§380 ods. 1 CSP) posudzoval\nsprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie výlučne z hľadiska námietok obsiahnutých v odvolaní\nžalobcov, t. j. či súdom prvej inštancie stanovená miera spoluzavinenia žalovaného a maloletej obete\ndopravnej nehody je správna a či súdom prisúdená náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch (v poradí\nprvým rozsudkom súdu prvej inštancie v tejto veci pre každého zo žalobcov 1 a 2 po 5 000 €, resp.\npre každého zo žalobcov 3 a 4 po 2 000 €) (ne)zodpovedá kritériám primeranosti a súdnej praxi,\nto všetko s ohľadom na primeranosť pokrytia takej závažnej ujmy, aká nastala na strane žalobcov\nvzhľadom na ústavou chránené právo na súkromie, ktorého súčasťou je aj právo na rodinný život, a\nto za účelom prijatia záveru, či žalobcovia (ne)opodstatnene spochybňujú primeranosť výšky súdom\nprisúdeného peňažného plnenia ako hmotnej peňažnej satisfakcie titulom náhrady za žalovaným\nzavinene spôsobenú nemajetkovú ujmu v podobe smrteľného následku u ich maloletého syna, resp.\nbrata v dôsledku dopravnej nehody spoluzavinenej aj samotnou zosnulou obeťou.\n19. Žalobcovia uplatnili odvolacie dôvody podľa §365 ods. 1 písm. f) (súd prvej inštancie na základe\nvykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. h) CSP (rozhodnutie súdu\nprvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), o ktorých odvolací súd dospel k\nzáveru, že tieto, a to vo vzťahu ku každému z odvolateľov, sčasti sú naplnené, kým vo zvyšku tieto\nnaplnené nie sú.\n20. Výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle §13 o. z. je určovaná voľnou úvahou\nsúdu, vždy však s prihliadnutím na zákonné kritériá závažnosti vzniknutej ujmy ako aj okolností, za\nktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti došlo. Pri určení konkrétnej výšky tejto náhrady súd musí\nvychádzať z úplne zisteného skutkového stavu, zohľadňovať všetky okolnosti konkrétneho prípadu, táto\nmusí byť v súlade s požiadavkou spravodlivosti a opierať sa o úplne konkrétne a preskúmateľné hľadiská.\nTýmito, ako súd prvej inštancie správne konštatoval, predovšetkým sú zistená závažnosť nemajetkovej\nujmy a overené okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo.\nZávažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa pritom posudzuje najmä s poukazom na jej intenzitu, rozsah\na trvanie.\n21. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že zásahy, aké sa posudzujú v tomto súdnom konaní\nspravidla vyvolávajú ujmu dlhotrvajúcu, rozsiahlu a v zásade ničím nereparovateľnú, k čomu došlo\naj v prejednávanom prípade. Smrť maloletého syna, resp. súrodenca žalobcov nepochybne bola\nnečakaná, tragická a žalobcami nijako nezavinená udalosť, ktorá do ich života zasiahla a nenávratne\npretrhla dovtedajšie pevné citové väzby, čím títo navždy stratili možnosť realizovať a ďalej rozvíjať\nsvoj rodinný a súkromný život vo vzťahu k zomrelému maloletému synovi, resp. bratovi, nepriaznivý\ndopad úmrtia ktorého na život žalobcov je nespochybniteľný. Charakter a intenzitu vzájomných\nvzťahov a väzieb medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a takisto medzi súrodencami navzájom súd\nzistil z výsledkov vykonaného dokazovania, ktorého zhrnul v písomnom odôvodnení napadnutého\nrozsudku (blízke rodinné puto, pevné väzby medzi rodičmi i zosnulým maloletým a takisto medzi\nsúrodencami navzájom). V dôsledku posudzovaného neoprávneného zásahu do práva na ochranu\nosobnosti žalobcov nesporne došlo preto k náhlemu, trvalému a nereparovateľnému zániku všetkých ich\nvzájomných väzieb s maloletým synom, resp. bratom, kedy rodičia vo veku 36, resp. 40 rokov a bratia\nvo veku 15, resp. 7 rokov náhle, tragicky a nenavrátiteľne stratili svojho 16 ročného syna, resp. brata.\nBoli preto preukázané tvrdenia žalobcov, že došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ich súkromie,\nkam spadá aj právo na rodinný život a že došlo i k bezpochyby nenávratnej, trvalej a definitívnej\ndeštrukcii rodinných väzieb predstavujúcich základ súkromného života pozostalých, ktorým tak vznikla\nnenapraviteľná, žiadnymi prostriedkami neodčiniteľná ujma, ktorá negatívne ovplyvnila ich ďalší život,\npričom uvedené je potrebné vnímať v kontexte harmonicky fungujúceho rodinného zväzku, ako tento\nvykonaným dokazovaním v konaní bol preukázaný.\n22. Pretože však zosnulej osobe život nikto a nič vrátane akokoľvek vysokej relutárnej náhrady nevráti, je\npotrebné si uvedomiť, že následky takého zásahu nikdy nie je možné odstrániť len morálnou satisfakciou,\nnakoľko každá jej forma na primerané vyváženie či zmiernenie vzniknutej ujmy na rodinnom živote,\nje nepostačujúca. Výška relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá je len akousi satisfakciou pre\npozostalých, ktorým takto je umožnené do určitej miery kompenzovať utrpenú ujmu, nie je pritom\nlimitovaná či upravená zákonom čo do presného vyčíslenia či úplnosti kvalifikačných kritérií, pričom\nzároveň je nespochybniteľné, že negatívny zásah pôsobí zraňujúco, individuálne a rozmanito u každej\nfyzickej osoby, keďže každý človek a jeho vzťahy k iným sú veľmi individuálne, osobité, neopakovateľné\na jedinečné a vždy si preto vyžadujú individuálne posúdenie každého jedného prípadu. Keďže priznaná\nrelutárna náhrada, nech by bola akokoľvek vysoká, nemôže odčiniť škodlivý následok, ktorý v živote\n\nžalobcov nastal, pri zvažovaní jej výšky rozhodovaním súdu, je potrebné mať na zreteli, že cieľom jej\nposkytnutia je snaha vyvážiť duševné utrpenie, ktoré žalobcovia preukázane zažívali a zažívajú, ako\nosobné nešťastie, pričom bezpochyby každý iný rodič, resp. súrodenec na ich mieste, by sa takouto\nnáhlou, tragickou a nezvrátiteľnou udalosťou, cítili rovnako vážne dotknutí na svojich právach.\n23. Vychádzajúc zo zákonnej úpravy v §13 o. z., ako i zo súdnej praxe (pozri napr. rozhodnutia\nNS SR vo veciach 3Cdo/1374/2008, 4Cdo/15/2003, 3Cdo/106/2012, 4Cdo/171/2005, 5Cdo/126/2007,\n7Cdo/180/2012, 3Cdo/19/2018), pri posudzovaní opodstatnenosti prisúdenia relutárnej náhrady\nnemajetkovej ujmy je potrebné zohľadniť požiadavku spravodlivého zadosťučinenia za utrpené ujmy\nv závislosti od intenzity a následkov na osobnostných právach poškodených, ako i to (prihliadajúc na\nprincíp proporcionality), aby prisúdená náhrada s ohľadom na individuálne okolnosti prípadu sa nestala\nprostriedkom majetkového obohatenia a aby súčasne nepôsobila na zodpovedný subjekt likvidačne.\nPodľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pri určovaní výšky relutárnej náhrady za porušenie\nosobnostných práv musí byť zohľadnená aj výška náhrady priznávaná za telesné zranenia alebo\nobetiam násilných trestných činov, pričom náhrada za porušenie iných osobnostných práv by nemala\nbez existencie závažných a dostatočných dôvodov prevyšovať maximálnu výšku náhrady za telesné\nzranenia alebo násilné trestné činy (napr. Iltalehti a Karhuvaara v. Fínsko). Výška relutárnej náhrady\nmusí pritom odrážať všeobecne zdieľané predstavy o spravodlivosti, táto má plniť účel kompenzácie pre\nobete zásahu, zohľadňovať životnú úroveň krajiny, nemá vybočovať z právnej tradície a má zohľadňovať\nsumy prisúdené v porovnateľných konaniach.\n24. Nemôžu preto nastať pochybnosti, že jedným zo základných princípov poskytovania spravodlivej\nochrany práv pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch preto je zohľadnenie výšky už\nprisúdenej náhrady nemajetkovej ujmy ako nemerateľnej kategórie priznávanej v obdobných prípadoch,\nktorý vychádza z princípu „rovnakých“ rozhodnutí v podobných veciach tak, aby medzi závažnosťou\nujmy a výškou prisúdenej náhrady existovala úmernosť.\n25. Duševné útrapy spojené s prežívaním usmrtenia blízkej osoby pri stanovení výšky náhrady\nnemajetkovej ujmy v peniazoch primárne sa posudzujú z pohľadu priemerného človeka a prípadné\nzníženie či zvýšenie je možné odvíjať od preukázania konkrétnych okolností a jednotlivých kritérií.\nPodľa odvolacieho súdu v danom prípade žalobcom okresným súdom bola prisúdená relutárna náhrada\nnemajetkovej ujmy, pri ktorej k jej zníženiu došlo s prihliadnutím na mieru spoluzavinenia maloletej\nzosnulej obete dopravnej nehody na spoluspôsobení jej vzniku. V súlade s princípom proporcionality\npri zohľadnení obdobných posudzovaných prípadov v doterajšej judikatúre súdov SR rôznych inštancií\nzákladné rozpätie výšky náhrady pre skupinu citovo najbližšie spätých osôb, akými sú žalobcovia vo\nvzťahu k zosnulej obete dopravnej nehody, za zásah do práva na súkromie v dôsledku usmrtenia\ntakejto blízkej osoby v niektorých typovo neutrálnych prípadoch sa pohybuje už aj s prihliadnutím na\nspoluzavinenie obete dopravnej nehody, od 6 638 € cez 8 600, 10 000 až po 15 000 € pre rodiča\n(Krajský súd Banská Bystrica 14Co/332/2007, Krajský súd Trenčín 17Co/243/2015, Krajský súd Žilina\n8Co/39/2019, NS SR 4Cdo 139/2011), resp. od 2 000 € cez 5 000 až po 10 000 € pre súrodenca.\nPorovnaním tohto rozmedzia s posudzovaným prípadom možno dospieť k záveru, že súd prvej inštancie\npri zvažovaní výšky prisúdenej náhrady pri svojom rozhodovaní z tejto judikatúry mierne vybočil, a to\nnajmä v prípade žalujúcich rodičov maloletého zosnulého, kedy prejednávaný prípad v 37. odseku\nsvojho odôvodnenia porovnal s dvomi prípadmi riešenými okresným, resp. odvolacím súdom, pričom\nv oboch išlo o prípady súvisiace s usmrtením dospelých osôb. Odvolatelia v tomto smere síce namietali,\nže súd prvej inštancie pochybil, keď pri zvažovaní výšky prisudzovanej relutárnej náhrady nijako sa\nnevysporiadal so žalobcami namietanými mnohými rozhodnutiami v ich podaní zo 16.11.2018, podanie\nžalobcov takéhoto obsahu ani dáta v spise sa však nenachádza, a jeho podanie do spisu nevyplýva\nani zo súdneho registra či ďalších evidenčných pomôcok a pretože takéhoto podania v spise niet, súd\nnemohol pochybiť, keď sa k jeho údajnému obsahu vo svojom rozhodnutí vo veci nevyjadroval.\n26. Pretože žalobcom prisudzované „odškodnenie“, pokiaľ má zodpovedať princípom spravodlivosti,\nmusí odrážať úroveň odškodnenia priznávaných v skutkovo a právne obdobných prípadoch, ako je\nprejednávaná vec, žiadalo sa preto prípad žalobcov porovnať aj s inými prípadmi, kde usmrtená\nrovnako bola maloletá osoba, ktorá porovnateľne významnou mierou, ako v prejednávanej veci, sa\nspolupodieľala na vzniku dopravnej nehody, pričom žalujúci rodičia, pretože dohľad nad maloletým\nnezanedbali, za vznik spôsobenej škody neboli spoluzodpovední s maloletým poškodeným. Titulom\nrelutárnej náhrady nemajetkovej ujmy tak bolo prisúdených napr. matke maloletej osoby usmrtenej\nnedbanlivostným trestným činom vodiča osobného motorového vozidla, kde bolo zistené blízke\nrodinné puto, 13 500 € (Okresný súd Ružomberok v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu sp. zn.\n5Co/226/2012); každému z rodičov usmrteného 29 ročného syna, po 15 000 €, resp. súrodencom po\n2 000 € (Krajský súd v Trnave 16.3.2011 vo veci 11Co/90/2010); rodičom 20 ročného syna po 10 000\n\n€, resp. súrodencovi 5 000 € (Krajský súd v Trenčíne vo veci 17Co/243/2015, rovnako tak Krajský súd\nv Nitre vo veci 9Co/372/2017); otcovi 18 ročného syna zrazeného ako chodec na diaľnici v strednej\nopitosti, 25 000 € (Okresný súd Trnava, 12C/71/2009); rodičom pri dopravnej nehode v obci rýchlosťou\n105 km/h zrazeného chodca na priechode pre chodcov po 10 000 € (Okresný súd Liptovský Mikuláš,\n7C/256/2011); každému z rodičov plnoletého zrazeného chodca vodičom jazdiacim bez oprávnenia,\nzistený alkohol, po 20 000 € (Okresný súd Humenné, 12C/60/2011); v spoločnej domácnosti žijúcemu\nplnoletému bratovi opitého chodca zrazeného na ceste, 15 000 € (Okresný súd Humenné, 18C/13/2013);\nrodičom opitého plnoletého zomrelého, ktorý vedel o opitosti vodiča, po 15 000 €, resp. staršiemu bratovi\n5 000 € (Okresný súd Vranov nad Topľou, 5C/38/2012); rodičom chodkyne zrazenej na priechode pre\nchodcov, ktorá žila v spoločnej domácnosti so všetkými žalobcami, po 15 000 €, resp. jej súrodencom\npo 2 000 € (Okresný súd Trnava, 37C/178/2009); matke maloletého chodca zrazeného na priechode\npre chodcov vodičom, ktorý nezastavil na červenú, 10 000 € (Okresný súd Prešov, 12C/98/2010);\nrodičom maloletého cyklistu (13) zrazeného po tom, ako vošiel do jazdnej dráhy auta, po 10 000 €\n(Okresný súd Liptovský Mikuláš, 7C/162/2011); rodičom maloletého chodca (8) zrazeného po tom, ako\nvošiel do vozovky, 10 000 €, resp. 8 000 € (Okresný súd Stará Ľubovňa, 2C/284/2014); rodičom pri\nnesprávnej jazde, na nesprávnej strane cesty, zrazeného chodca, po 8 600 € (Okresný súd Žiar nad\nHronom, 13C/87/2006). Okrem toho v časopise C. slovenskej advokácie č. 9/2017 na str. 6-19 autor\nčlánku „Náhrada nemajetkovej ujmy (bolestné za smútok) pozostalého príbuzného, stav a východiská“\nsa venoval skúmaniu a prehľadu súdnych rozhodnutí týkajúcich sa náhrady nemajetkovej ujmy v\npeniazoch, v zmysle záverov ktorého je možné konštatovať, že relutárne náhrady nemajetkovej ujmy\nsúdmi v skutkovo obdobných veciach prisudzované rodičom, sa pohybujú v rozmedzí 8 000 € - 25 000 €,\nresp. súrodencom v rozmedzí 2 000 € - 15 000 €, pričom aj v týchto intenciách je vidieť, že súdom prvej\ninštancie prisúdená relutárna náhrada nemajetkovej ujmy v posudzovanej veci je na spodnej hranici,\nresp. niekde až mimo tohto rozmedzia.\n27. Pocity nenahraditeľnej straty, smútku, psychickej bolesti, aké vyplynuli aj z výpovedí žalobcov, sú\ndané ľudskou prirodzenosťou, ako reakcia na úmrtie blízkeho človeka, avšak pri určení výšky relutárnej\nnáhrady nemajetkovej ujmy rozhodujúcimi sú až následky tohto úmrtia na chod života pozostalých\na osobitnosť vzťahov medzi zomrelým a poškodenými pozostalými, do ktorých bolo zasiahnuté. Súčasne\nale z vykonaného dokazovania, ako ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplynulo, že by\núroveň vzťahov medzi žalobcami a zosnulým čo do rodinných a citových väzieb, prípadne finančnej\nzávislosti na zomrelom, ktorá v danom prípade zistená nebola, sa vymykala z obvyklého spôsobu\nživota iných, normálne fungujúcich rodín, ktoré spolu zdieľajú každodenný život alebo že by následky\nnapr. na život oboch súrodencov zomrelého, ktorí tragickú smrť svojho súrodenca prirodzene spracovali\nrýchlejšie, nakoľko stále majú jeden druhého, ako i oboch svojich rodičov, boli mimoriadne nepriaznivé,\naž zdrvujúce alebo že by ich táto udalosť zasiahla v čase ťažkej osobnej situácie alebo že by išlo\no zásah výnimočný ďalšími okolnosťami prípadu. Z hľadiska hodnotenia intenzity a kvality vzájomného\nvzťahu, ako najintenzívnejší zásah je vždy konštatovaný zásah u životného partnera, o aký v danom\nprípade nešlo, ďalej je to zásah medzi rodičom a maloletým dieťaťom, aký v danom prípade je\nmedzi žalobcami 1 a 2 a poškodenou obeťou dopravnej nehody, potom sú to vzťahy medzi rodičmi a\nplnoletými deťmi, o aké v danom prípade nejde a až následne ide o vzťahy medzi súrodencami, pričom\nu všetkých týchto blízkych rodinných vzťahov je vysoká miera citového vzťahu, ktorá pri obvyklom\nchode vecí, ak z dokazovania nevyplýva zjavná odchýlka od štandardnej kvality týchto vzťahov, sa\nprezumuje v tom zmysle, že ide o vážnu nemateriálnu ujmu pre rozvíjanie a napĺňanie osobnosti\npostihnutých osôb vzhľadom na vzájomne úzke a pevné citové a kultúrne väzby v najužšej rodine. Mieru\nrozsahu zásahu ovplyvňuje tiež vek pozostalých i zomrelého, osobitne vzhľadom na nečakané úmrtie,\nktoré vždy je ťaživé, no inak znášané pri mladej, perspektívnej, zdravým prekvitajúcej osobe, ako pri\nseniorovi so zdravotnými ťažkosťami, či inej osobe trpiacej ťažkým zdravotným postihnutím. Otázka veku\npoškodeného aj pozostalých tiež podmieňuje intenzitu vybudovania vzťahov, ako tento mal možnosť sa\nrozvíjať, kultivovať a determinuje mieru odkázanosti a mieru straty šance takýto vzťah rozvíjať.\n28. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov je nepochybné, že žalobcovia 1 a 2 ako rodičia, resp.\nostatní žalobcovia ako maloletí súrodenci zosnulého rovnako maloletého člena ich najužšej rodiny v čase\ntragickej udalosti vo veku 40 a 37 (rodičia), resp. 15 a 7 (súrodenci), v danom prípade nepochybne utrpeli\nzásah do práva na vedenie rodinného a súkromného života podľa §11 o. z., pričom vzhľadom na stupeň\npríbuzenstva so zosnulým v ich prípade ide o jeden z najintenzívnejších vzťahov, najmä u žalobcov 1 a 2,\npričom v čase tragickej straty všetci žalobcovia s maloletým synom, resp. bratom B. B. žili v spoločnej\ndomácnosti, mali medzi sebou blízke rodinné a citové väzby, vzájomne si pomáhali, plánovali spolu\nbudúcnosť, pred dopravnou nehodou išlo o funkčnú rodinu charakterizovanú dobrými vzťahmi medzi\njej jednotlivými členmi, ktorí však aj po tejto tragickej udalosti naďalej stále majú jeden druhého, rodičia\n\nnaďalej majú pevný citový vzťah tak medzi sebou navzájom, ako aj ku svojim zostávajúcim deťom a majú\nnaďalej možnosť a šancu všetci prežiť plnohodnotný život, aj keď už v takto oklieštenej rodine, touto\ntragickou udalosťou poznačenej navždy.\n29. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne pritom vyplýva, že súd prvej inštancie výšku\nžalobcom prisúdenej relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy prisúdil s prihliadnutím na spoluzavinenie\nusmrteného maloletého cyklistu na vzniku dopravnej nehody v rovnakej miere, akým bolo aj zavinenie\nžalovaného na jej vzniku, odvolávajúc sa pritom na znalecký posudok vyhotovený v trestnom konaní\na rovnako na odôvodnenie rozsudkov súdov oboch inštancií v trestnej veci obžalovaného vodiča.\nZ týchto jednoznačne vyplynulo, že tak žalovaný, ako aj maloletý cyklista ako účastník cestnej premávky\nkonal v rozpore s povinnosťami pre neho vyplývajúcimi zo zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke,\nlebo sa nesprával dostatočne disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej\npremávky, keď tento v mylnej domnienke, že jazdí na ceste pre motorové vozidlá v tom čase uzavretej,\nna bicykli v poradí ako druhý/posledný jazdil tak, že robil tzv. esíčka, čím však prešiel do koridoru\njazdnej dráhy za ním jazdiaceho auta riadeného žalovaným, ktorý cyklistov jazdiacich pred ním sa snažil\npredbehnúť, pričom jazdil rýchlosťou neprimeranou situácii na vozovke, ako aj rýchlosťou vyššou než\nje najvyššia dovolená rýchlosť v danom úseku cesty. Vodič motorového vozidla neprispôsobil teda\nrýchlosť jazdy vozidla okolnostiam na vozovke, pričom maloletý zároveň neodhadol nebezpečenstvo\nsvojho konania na bezpečné uskutočnenie manévru, ktorý realizoval na ceste pre motorové vozidlá v tom\nčase „uzavretej“, dôsledkom čoho bola smrť maloletého na následky zranení utrpených pri predmetnej\ndopravnej nehode.\n30. V trestnom konaní (rozsudok súdu prvej inštancie) bolo jednoznačne konštatované, že škodlivý\nnásledok smrti bez konania samotného poškodeného B. B. by nenastal, pričom súd prvej inštancie\nkonštatoval, že miera zavinenia obžalovaného za smrť poškodeného, a to vzhľadom na závažnosť\nustanovení zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktoré obžalovaný ako vodič motorového vozidla\nporušil, ako aj vzhľadom na to, že poškodený B. B. riadil bicykel a mal v čase dopravnej nehody len\n16 rokov, je väčšia, predmetný skutok však hodnotil ako ojedinelé zlyhanie v správaní sa obžalovaného\na pri zohľadnení miery zavinenia samotného poškodeného obžalovanému trest odňatia slobody uložil\nna dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, výkon ktorého podmienečne odložil. Odvolací\nsúd časť týchto záverov súdu prvej inštancie korigoval, keď v odôvodnení rozsudku z 2.8.2017, sp.\nzn. 4To/15/2017 dospel k jednoznačnému záveru, že miera účasti obžalovaného a poškodeného na\nvzniku dopravnej nehody je rovnaká, čo odôvodnil tým, že v prípade, ak by poškodený cyklista sa\nnepohyboval po ceste esíčkovitým spôsobom, k dopravnej nehode by nedošlo a obžalovaný by sa\ndopustil iba priestupku za prekročenie najvyššie dovolenej rýchlosti, ktorá na mieste zrážky bola 90 km/h.\n31. Nehodový dej nemožno a ani nie je potreba rozobrať tak izolovane, ako to učinili odvolatelia\nv odvolaní, keďže touto svojou obranou odvolatelia broja, ako keby proti záveru, že dopravnú nehodu\nzavinil výlučne maloletý. Súd prvej inštancie takýto záver v napadnutom rozsudku však neurobil, ale\nodvolávajúc sa na výsledky znaleckého dokazovania v trestnej veci žalovaného vodiča motorového\nvozidla, ktorého prevádzkou sporná dopravná nehoda bola spôsobená a celkom v súlade s výsledkami\ndokazovania vyjadrenými v rozsudkoch súdov oboch inštancií v tejto jeho trestnej veci uzavrel, že\nzavinenie na vzniku dopravnej nehody, a to v rovnakej miere, mali obaja aktéri kolízie, t. j. tak zosnulý\nmaloletý cyklista, ako aj vodič motorového vozidla. Nebolo preto potrebné modelovaním odvolateľmi\nzmieňovaných variantov brániť sa proti takému záveru, ktorý súd v tejto veci ani neprijal. Pokiaľ\nžalobcovia zavinenie na strane ich zosnulej blízkej osoby nevidia, a toto vzhliadajú jedine na strane\nžalovaného, t. j. bránia sa argumentom, že pred kolíziou pochybil len samotný žalovaný, kým maloletý\ncyklista jazdil správne, je potrebné si uvedomiť, že pokiaľ by tomu bolo skutočne tak, ku kolízii by\nvôbec nedošlo. V tom prípade žalovaný by totiž pri predbiehaní cyklistov pri tomto manévri jazdiac\nv protismernom jazdnom pruhu, týchto bezpečne minul a ako to konštatoval aj súd v jeho trestnej\nveci, dopustil by sa len priestupku vo forme prekročenia najvyššej dovolenej rýchlosti na mieste\nzrážky. Keďže však ku kolízii medzi vozidlom riadeným žalovaným a maloletým cyklistom jazdiacim za\nsvojím kamarátom v poradí ako druhý, reálne došlo, logicky tento cyklista musel mať nejaký podiel na\nspoluspôsobení vzniknutého následku. Z rovnakých dôvodov v odvolacom konaní nemohli obstáť ani tie\nnámietky odvolateľov, ktorými títo argumentovali, že pokiaľ by žalovaný pred kolíziou jazdil najvyššou\ndovolenou rýchlosťou v úseku zrážky (90 km/h), pri kolízii s maloletým cyklistom k smrteľnému následku\nu tohto by nedošlo. Odvolateľmi takto modelovaná dopravná situácia na žalovaného totiž znova hľadí,\nako na účastníka cestnej premávky, ktorý predpisy cestnej premávky neporušil, pričom takéto závery\nv konaní súdom prijaté neboli a namietať proti nim v odvolaní je preto úplne irelevantné. Súd prvej\ninštancie jednoznačne stanovil mieru spoluzavinenia žalovaného i maloletého cyklistu v pomere 50:50,\ns čím odvolací súd rovnako vychádzajúc zo záverov trestného konania, ktoré súd prvej inštancie si osvojil\n\naj v tomto civilnom sporovom konaní, plne sa stotožnil, keďže správnosť týchto záverov či už súdu alebo\nznaleckého dokazovania žalobcovia v konaní nevedeli relevantne spochybniť. Ich odvolacie námietky\nnemohli preto obstáť a ani súd prvej inštancie pri prijatí týchto svojich záverov preto nijako nepochybil.\n32. S prihliadnutím na tieto aj súdom prvej inštancie nepochybne zistené skutočnosti, ktoré vyplynuli\nz vykonaného dokazovania, ako i z odôvodnenia napadnutého rozsudku, za spravodlivé a primerané\nzadosťučinenie za účelom zmiernenia nepriaznivých následkov zásahu žalovaného do osobnostných\npráv žalobcov, odvolací súd za primeranú relutárnu náhradu nemajetkovej ujmy, hodnotiac mieru\nintenzity zásahu i celkovej emočnej naviazanosti, a to aj s prihliadnutím tak na spoluzavinenie maloletého\nzosnulého, ako aj na uvedené rozmedzie výšky relutárnych náhrad súdmi rôznych inštancií prisúdených\nv typovo porovnateľných prípadoch, v prípade žalujúcich rodičov považoval relutárnu náhradu 10 000 €\nako náhradu, ktorá primerane zohľadňuje zmeny v ich takto postihnutej rodine a v prípade maloletých\nsúrodencov zosnulej obete dopravnej nehody za primeranú považoval relutárnu náhradu 5 000 € pre\nkaždého z nich s prihliadnutím najmä na to, že títo nestratili svojho najbližšieho príbuzného a stále\nmajú šancu jeden s druhým rozvíjať vzťahy súrodenecké, ako aj vzťahy so svojimi rodičmi, ktorí sú ich\nnajbližšími príbuznými a spolu s nimi viesť prirodzený, uspokojivý a plnohodnotný osobný i rodinný život.\n33. Zo všetkých týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie na odvolanie\nžalobcov v merite veci postupom podľa §388 CSP s prihliadnutím na už právoplatne prisúdenú relutárnu\nnáhradu ich nemajetkovej ujmy v poradí prvým rozsudkom súdu prvej inštancie z 22.11.2018 v tejto veci\n(v spise na č. l. 127) sčasti zmenil tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku a zamietnutie žaloby\nvo zvyšku postupom podľa § 387 CSP potvrdil ako jeho vecne správne rozhodnutie.\n34. Pretože odvolací súd napadnutý rozsudok, ktorým konanie sa končí, zmenil, pričom odvolatelia,\nktorým relutárna náhrada ich nemajetkovej ujmy súdom bola prisúdená, boli plne úspešní v základe\nžalobou uplatneného nároku, ktorého výška, ako sprevádzajúca, v konaní plne závisela od úvahy súdu\na ktorú títo preto nemohli predvídať a byť procesne zodpovednými za to, že výšku žalobou uplatnenej\nrelutárnej náhrady nemajetkovej ujmy nepredvídali v súdom napokon prisúdenej výške a táto vo zvyšku\nmusela byť preto zamietnutá, odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 2 CSP týmto proti neúspešnému\nžalovanému priznal preto plný nárok na náhradu ich trov, a to tak v konaní na súde prvej inštancie, ako\naj v odvolacom konaní (§255 ods. 1 CSP). Dôvody na aplikáciu §257 CSP v prospech neúspešného\nžalovaného odvolací súd vzhľadom na povahu prejednávaného nároku nepovažoval za možnú. O výške\nnáhrady trov konania po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie samostatným\nuznesením (§262 ods. 2 CSP).\n35. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nProti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak jeho rozhodnutie záviselo od\nvyriešenia právnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.\nS výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť\nzastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/166/2013", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "f4c73fa6-2804-4ea0-a904-be2bdd7b2b36:455b267b-5826-4a44-8a54-c39a8ef71738", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4218202960.1", "spisova_znacka": "8Co/39/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/39/2019 z 21. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-02-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4218202960.1"}, {"guid": "b7cfa1eb-1626-4b09-81a5-22b4d162cdb9:7089eea2-f702-416f-89fa-fc896af1edd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/372/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/372/2017 z 18. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-07-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b7cfa1eb-1626-4b09-81a5-22b4d162cdb9:7089eea2-f702-416f-89fa-fc896af1edd2"}, {"guid": "1507bb5e-b55e-43ac-8d74-7b6d2d622644:4394d9f5-dd7e-4507-8732-6085893284bd", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7114224910.1", "spisova_znacka": "5Co/133/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/133/2016 z 2. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-11-02", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7114224910.1"}, {"guid": "8ba74115-409d-4b5a-a1ed-eb15a83fa7c3:87c43579-6dcb-449c-bdfc-20d6cb092c9a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8614200740.1", "spisova_znacka": "17Co/243/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/243/2015 z 16. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-09-16", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8614200740.1"}], "citovane_v": []}