{"guid": "70dd8196-babe-42a8-be7d-af6685e7ecb0:0af56a27-6850-44c4-9235-224ad285c4db", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7220204545.2", "spisova_znacka": "5Co/127/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/127/2023 z 11. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 11. júna 2024, sp. zn. 5Co/127/2023, ECLI:SK:KSKE:2024:7220204545.2", "identifikacne_cislo": "7220204545", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Stolárová", "sudca_id": 1142, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-stolarova-1142", "datum_vydania": "2024-06-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0af56a27-6850-44c4-9235-224ad285c4db", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7220204545.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2024:7220204545.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2024:7220204545.2/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Košice\n5Co/127/2023\n7220204545\n11. 06. 2024\nJUDr. Zuzana Stolárová\nECLI:SK:KSKE:2024:7220204545.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek\nJUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom\nD. E. XX, F., zast.: advokaTT, s.r.o., IČO: 50 001 949, so sídlom Nerudova 14, Košice, proti žalovanému:\nSlovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou SR, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o\nnáhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu\nKošice II zo dňa 14. marca 2023 č.k. 25C/28/2020-305\nrozhodol:\nI. M e n í rozsudok v zamietavom výroku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.140 Eur\ndo troch dní od právoplatnosti rozsudku a rozsudok v zamietavom výroku v prevyšujúcej časti potvrdzuje.\nII. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice II (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým rozsudkom I. výrokom\nzaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi 1.520 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku,\nII. výrokom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a napokon III. výrokom rozhodol o trovách konania tak,\nže žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal peňažného plnenia titulom\nnemajetkovej ujmy z dôvodu nezákonného rozhodnutia – uznesenia o vznesení obvinenia, na základe\nktorého neskôr bolo proti nemu vedené trestné konanie, ktoré skončilo oslobodzujúcim rozsudkom.\nŽalobca za nezákonné rozhodnutia pokladá uznesenie vyšetrovateľa Policajného zboru Ministerstva\nvnútra, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby - východ\nKošice sp. zn. SKIS-160/OISV-V-2015 zo dňa 16.11.2015 a uznesenie vyšetrovateľa policajného zboru\nrovnakej policajnej súčasti spisovej značky SKIS-220/OISV-V-2015 zo dňa 9.12.2015, ktorými bolo voči\nžalobcovi vznesené obvinenie za prečin zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa ust § 326 ods.\n1 písm. a) Trestného zákona. Proti obom uzneseniam boli podané sťažnosti, ktoré prokurátor zamietol a\npo podaní obžaloby sa trestné konanie napokon skončilo oslobodzujúcim rozsudkom Okresného súdu\nKošice - okolie sp. zn. 6T/42/2016 z 21.2.2017.\n3. Súd rozhodol prvým v poradí rozsudkom zo dňa 28.10.2021, ktorým žalobu zamietol, ktorý bol\nv dôsledku podaného odvolania žalobcom zrušený Krajským súdom v Košiciach uznesením zo dňa\n25.1.2023 sp.zn. 5Co/25/2022 s pokynom pre súd prvej inštancie, aby opätovne posúdil uplatnený nárok\na zameral sa na jeho posúdenie z hľadiska požadovanej výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.\n4. Vec právne posúdil podľa § 3, § 4 ods. 1 písm. b), f), § 6, § 15, § 17, § 18 zák. č. 514/2003 Z.z.,\nkonštatujúc, že proti žalobcovi boli vznesené obvinenia zo dňa 16.11.2015 a zo dňa 9.12.2015 za prečin\nzneužívania právomoci verejného činiteľa, voči ktorým boli podané sťažnosti, ktoré prokurátor zamietol.\n\nVoči žalobcovi v súvislosti s obomi uzneseniami bola následne podaná obžaloba pre pokračovací prečin\nzneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s tým, že\nžalobca bol rozsudkom zo dňa 21.2.2017 č.k. 6T/42/2016-306 spod obžaloby oslobodený, nakoľko\nnebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol ako obžalovaný stíhaný. Krajský súd v Košiciach\nuznesením č.k. 7To/97/2017-341 odvolanie okresného prokurátora proti tomuto rozsudku zamietol.\nVyslovil, že oslobodením žalobcu spod obžaloby došlo k zrušeniu nezákonného rozhodnutia, tak\no vznesení obvinenia ako aj k zrušeniu obžaloby, a tým k naplneniu predpokladu pre vznik zodpovednosti\nštátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.\n5. Súd pri posudzovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy žalobcu prihliadol v súlade s názorom\nodvolacieho súdu na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva za argumentácie vyslovenej v bode\n25. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Ďalej prihliadol tiež na závery odvolacieho súdu, podľa\nktorého určenie výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy nie je záležitosťou voľnej úvahy, ktorá\nby nepodliehala žiadnemu hodnoteniu a jej základom je zistenie skutkových okolností, ktoré súdu\numožnia úvahu na určitom kvalitatívnom posúdení základných súvislostí, keď v tejto súvislosti je\npotrebné, aby súdy vzali do úvahy aj iné hmotnoprávne predpisy upravujúce odškodnenie napríklad\nzákon č. 215/2006 Z.z. (rozhodnutie NS SR sp.zn. 6MCdo/15/2012). Súd sa musí zaoberať aj otázkou,\nv čom je nemajetková ujma žalobcu v jeho spoločenskom, pracovnom, rodinnom živote spôsobená\nnezákonným rozhodnutím väčšia v porovnaní so smrteľným následkom trestného činu, resp. s morálnou\nškodou spôsobenou trestným činom znásilnenia, sexuálneho násilia, alebo sexuálneho zneužívania. Po\nodcitovaní § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. s odkazom na osobitný zákon zhodnotil, že samotné\nkonštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, a preto žalobcovi priznal náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 1.520 Eur. Pri svojom rozhodnutí zohľadnil dĺžku trestného\nstíhania (od 16.11.2015 do 19.10.2017), prihliadol na výšku trestu, ktorý žalobcovi hrozil v dĺžke odňatia\nslobody od 2 až 5 rokov, prihliadol na okolnosť, že žalobca sa musel podrobovať úkonom trestného\nkonania a po celú dobu žil s vedomím trestného stíhania, a napokon vychádzal aj z nálezu Ústavného\nsúdu SR sp.zn. III.ÚS754/2016, v zmysle ktorého každé trestné konanie negatívne ovplyvňuje osobitný\nživot trestne stíhaného, na ktorého do okamihu právoplatnosti meritórneho rozhodnutia sa prihliada ako\nna nevinného, keď už samotný fakt trestného stíhania je záťažou pre každého obvineného a zasahuje\ndo súkromného a osobného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti. Súd prihliadol na osobu\nžalobcu, ktorý do vznesenia obvinenia uznesením vyšetrovateľa policajného zboru Ministerstva vnútra,\nsekcie kontroly inšpekčnej služby, sp. zn. SK IS - 160/OI SV - V 2015 a uznesenia vyšetrovateľa PZ\nrovnakej policajnej súčasne sp. zn. SK IS - 220/OI SV - V 2015 z 9.12.2015 nebol trestne stíhaný.\nSúd vzal do úvahy, že ku dňu začatia trestného stíhania a vydania uznesenia o vznesení obvinenia\nvoči žalobcovi za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa žalobca pracoval v stálej štátnej\nslužbe vo funkcii referenta s územnou a objektovou zodpovednosťou OO PZ Moldava nad Bodvou,\npričom však prihliadol na okolnosť, že žalobca bol personálnym rozkazom č. 324 zo dňa 13.1.2016\nprepustený zo služobného pomeru v tejto štátnej službe príslušníka policajného zboru a uvedené\nprepustenie nebolo v príčinnej súvislosti so začatím trestného stíhania. Na základe uvedeného súd\nuzavrel, že medzi vznikom škody spočívajúcej v nedostatku finančných prostriedkov žalobcu, na ktorú\npoukázal aj na pojednávaní dňa 14.3.2023 a nemožnosťou splácať dlhy z dôvodu prepustenia zo\nslužobného pomeru a začatím trestného stíhania nebola žalobcom preukázaná príčinná súvislosť. Pokiaľ\nžalobca ako následky nezákonného rozhodnutia, pre ktoré žiadal priznať náhradu nemajetkovej ujmy\nvoči štátu, uviedol odlúčenie medzi žalobcom a jeho manželkou, pričom k odlúčeniu malo dôjsť z\ndôvodov ich sporov pre jeho problém zamestnať sa, súd konštatoval, že nemožnosť žalobcu zamestnať\nsa nebola v príčinnej súvislosti so začatím trestného stíhania, keďže dôvodom prepustenia žalobcu zo\nslužobného pomeru nebolo začatie trestného stíhania a pokiaľ žalobca nebol právoplatne odsúdený,\nnemal záznam v registri trestov, nebol povinný uvádzať potencionálnym zamestnávateľom vedenie, resp.\nzačatie trestného stíhania voči jeho osobe. Žalobca taktiež dôvod odlúčenia zo spoločnej domácnosti s\nmanželkou žiadnym spôsobom nepreukázal a nepreukázal ani okolnosť rozvratu jeho vzťahov s rodičmi,\nkeď vo svojej výpovedi naopak potvrdil, že títo ho počas jeho problémov finančne podporovali a\ndôverovali žalobcovi, že trestné stíhanie dopadne v jeho prospech. Ani ďalšie zásahy do sfér žalobcu\nz hľadiska narušenia vzťahov s kolegami, ktorí ho prestali pol roka po vznesení obvinenia kontaktovať,\nžalobca v konaní nepreukázal a v tomto smere nenavrhol dôkazy, pričom sám nevedel uviesť dôvod,\npre ktorý títo ukončili kontakt s ním. Žalobca v konaní nepreukázal ani nenavrhol žiaden dôkaz na\npreukázanie tvrdení, že pre trestné stíhanie sa vytratil zo spoločenského života, keďže nemal finančné\nprostriedky, nezúčastňoval sa verejných podujatí a táto okolnosť vyústila do jeho psychických problémov,\n\nktoré bol nútený konzultovať so psychiatrom, pričom ako už súd vyššie uviedol, nedostatok finančných\nprostriedkov žalobcu nie je v príčinnej súvislosti so začatím trestného stíhania.\n6. Primeranosť nemajetkovej ujmy súd posudzoval podľa ust. § 17 ods. 4 zákona č. 514/2004 Z.z. v\nspojení s ust. § 5 zákona č. 215/2004 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi\nv znení účinnom v čase začatia trestného stíhania žalobcu, podľa ktorého na výpočet odškodnenia, ak\nide o ujmu na zdraví, sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu upravujúceho poskytovanie\nnáhrad za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ak bola trestným činom spôsobená\nsmrť, poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume 50 násobku minimálnej mzdy. Poškodený\ntrestným činom znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania má nárok aj na vyplatenie\nodškodnenia za spôsobenú morálnu škodu v sume 10 násobku minimálnej mzdy. Súd mal za to, že\nvýška náhrady nemajetkovej ujmy v tomto prípade u žalobcu nemôže byť vyššia ako výška náhrady\nposkytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu (zákon č.\n215/2004 Z.z.). Súd vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca v konaní nepreukázal reálny zásah do\njeho osobného a súkromného života začatím trestného stíhania, a to v príčinnej súvislosti s trestným\nstíhaním, preto hodnotil len samotnú okolnosť, že začatie trestného stíhania v súlade s vyššie citovaným\nnálezom ústavného súdu je záťažou pre každého obvineného a zasahuje do súkromného a osobného\nživota jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti a na základe uvedeného za primerané považoval\npriznanie nemajetkovej ujmy vo výške štvornásobku minimálnej mzdy, ktorá bola podľa nariadenia\nvlády č. 279/2015 vo výške 380 Eur mesačne, čo predstavuje spolu sumu 1.520 Eur. K uvedenému\nzáveru súd dospel na základe toho, ako už bolo vyššie uvedené, že u žalobcu trestné stíhanie nemalo\nkonkrétne trvalé a vážne následky v osobnom, pracovnom alebo spoločenskom živote, ale nepochybne\nmu týmto bola spôsobená morálna škoda, pričom súd v súlade s názorom odvolacieho súdu prihliadol\nna výšku náhrady priznanú vnútroštátnymi súdmi v obdobných prípadoch (rozsudok OS KE II č.k.\n27C/56/2020-107, rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č.k. 7C/652/2016-95 potvrdený rozsudkom\nKrajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/14/2022).\n7. Na základe uvedeného súd žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi škodu vo výške 1.520 Eur titulom\nnemajetkovej ujmy a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.\n1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný čiastočne, priznal náhradu trov konania v celom rozsahu,\npretože výška priznanej nemajetkovej ujmy bola závislá od úvahy súdu.\n8. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v rozsahu jeho výrokov II. a III. z odvolacích\ndôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, keď sa predovšetkým nestotožnil so záverom súdu\no tom, že okolnosť, že bol prepustený ako príslušník Policajného zboru so služobného pomeru, nebolo\nv príčinnej súvislosti so začatím trestného stíhania. Opätovne zdôraznil, že konanie vo veci prepustenia\nzo služobného pomeru začalo v dôsledku existencie nezákonného rozhodnutia (uznesenia o vznesení\nobvinenia). V zmysle upovedomenia o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru\nje zrejmé, že konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru, ktoré vyústilo až personálnym\nrozkazom, začalo po doručení uznesenia o vznesení obvinenia. V rámci trestného konania bol žalobca\noslobodený spod obžaloby, pretože nebolo preukázané, že skutok, za ktorý bol nezákonne trestne\nstíhaný sa stal, avšak pre ten istý skutok bol žalobca prepustený zo služobného pomeru. OO PZ\nMoldava nad Bodvou obdržala pokyn na začatie konania o prepustenie zo služobného pomeru na\nzáklade hlásenia vyšetrovateľa MV SR o vznesení obvinenia žalobcovi za prečin zneužívania právomoci\nverejného činiteľa, na ktorého obsah pokynu súčasne v príslušnom znení odkázal. Mal teda za to,\nže týmto je preukázaná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a prepustením žalobcu\nzo služobného pomeru, pretože v prípade, pokiaľ by neexistovalo nezákonné rozhodnutie (uznesenie\no vznesení obvinenia), tak by neexistoval ani personálny rozkaz, ktorým žalobca bol prepustený\nz pracovného pomeru. Žalobca v dôsledku začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia prišiel\no veľmi dobre platenú prácu v služobnom pomere - v Policajnom zbore, už všetky výhody príslušníka\nPolicajného zboru, príplatky a následne s tým spojený aj výsluhový dôchodok, na ktorý by mal nárok\nv prípade, pokiaľ by sa nezačalo samotné nezákonné stíhanie. Žalobca bol ukrátený o svoj sen\nbyť policajtom, čo preukazuje enormnú nemajetkovú ujmu, ktorá tým žalobcovi vznikla. Okrem toho\nsúdom priznanú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.520 Eur ako 4-násobok minimálnej mzdy\npovažoval za neprimerane nízku. Uviedol, že v konaní jednoznačne preukázal príčinnú súvislosť so\nzásahom súkromného, osobného aj pracovného života (žalobca bol prepustený zo služobného pomeru\na prišiel o celoživotný sen byť policajtom), preto výška priznanej nemajetkovej ujmy by mala byť\nminimálne vo výške 10-násobku minimálnej mzdy, hoci aj táto vzhľadom na označené okolnosti (že\n\nprišiel o služobný pomer) a svoj sen byť policajtom, by mala byť ešte vyššia. Vzhľadom k týmto\nskutočnostiam s poukazom tiež na osobitný zákon č. 274/2017 Z.z. (s poznámkou, že súd uvádza\nnesprávne zákon č. 215/2004 Z.z.), tak by mal súd priznať žalobcovi 50-násobok minimálnej mzdy.\nPokiaľ by súd argumentoval, že takáto náhrada sa poskytuje iba v prípade smrti obete (pozostalým),\npotom poukázal na to, že štát svojím nezákonným zásahom mu doslova zničil život a aj takáto maximálna\nvýška nemajetkovej ujmy by bola násobne nižšia ako suma, o ktorú prišiel v dôsledku prepustenia.\nV kontexte uvedeného poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/125/2019, v zmysle\nktorého pri odškodňovaní nemajetkovej ujmy za nezákonné trestné stíhanie každej fyzickej osoby\nsudcom nesvedčí bagatelizovanie závažnosti ujmy, priznávaním neprimerane nízkych, resp. žiadnych\nnáhrad. Zo všetkých uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobcovi\nprizná uplatnený nárok v plnom rozsahu.\n9. Žalovaný k odvolaniu uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za zákonný a správny s akcentom\nna to, že rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru bolo vydané v rámci personálneho konania\nv zmysle zákona č. 73/1998 Z.z., a preto náhrada škody, ktorú si žalobca uplatnil v predmetnom konaní,\nnemôže byť posudzovaná ako zodpovednostný vzťah verejnoprávnej povahy vyplývajúcej z úradného\npostupu orgánov verejnej moci, na ktorý by bolo možné aplikovať zákon č. 514/2003 Z.z., pretože\nuvedené rozhodnutie nebolo vydané Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky pri výkone verejnej\nmoci v oblasti štátnej správy, a teda, že prepustenie žalobcu zo služobného pomeru nebolo v príčinnej\nsúvislosti so začatím trestného stíhania. Napokon aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení\nvyslovil názor, že trestné konanie pred OČTK a konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru je\npotrebné považovať za dve odlišné konania zverené zákonmi odlišným orgánom, upravené odlišnými\nprávnymi predpismi, čo vylučuje príčinnú súvislosť medzi začatým trestným stíhaním a prepustením\nžalobcu zo služobného pomeru. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne\nsprávne potvrdiť.\n10. Žalobca v odvolacej replike k odvolacím súdom vyslovenému právnemu názoru v zrušujúcom\nuznesení poukázal na to, že pre odvolací súd nevyplýva z § 226 O.s.p. jeho viazanosť s vlastným\nprávnym názorom, ktorý sa môže meniť. Súčasne mal za to, že v rámci argumentácie v podanom\nodvolaní dostatočne preukázal a zdôvodnil, prečo by odvolací súd svoj pôvodný právny názor vo vzťahu\nk otázke príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a prepustením žalobcu zo služobného\npomeru mal zmeniť.\n11. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní dané neboli.\n12. Rozsudok vo vyhovujúcom výroku nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto\nnebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný a predmetom odvolacieho prieskumu\ntak bol výlučne zamietavý výrok a výrok o trovách konania ako závislý výrok.\n13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou\nosobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania\nv zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk\nuplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.\n14. Predmetom konania je zaplatenie sumy 21.000 Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch\nuplatnenom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci, o ktorej súd rozhodol čiastočne vyhovujúcim výrokom, keď žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi\nsumu 1.520 Eur a keď súd súčasne v prevyšujúcej časti žalobu zamietol v podobe zamietavého výroku.\n15. Odvolateľ podstatu odvolania založil na prezentovanom názore o tom, že v konaní preukázal príčinnú\nsúvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a prepustením zo služobného pomeru.\n16. Odvolací súd túto nosnú odvolaciu námietku považuje za nedôvodnú.\n17. V predmetnom konaní mal súd za preukázané splnenie podmienky nezákonného rozhodnutia, vzniku\nškody v podobe nemajetkovej ujmy v peniazoch a tiež podmienku, že medzi nezákonným rozhodnutím\na uplatnenou nemajetkovou ujmou je príčinná súvislosť. Napokon bola splnená tiež podmienka podania\nžiadosti o predbežné prejednanie veci.\n\n18. Pokiaľ ide o existenciu nezákonného rozhodnutia, išlo o uznesenie vyšetrovateľa PZ MV, Sekcie\nkontroly a inšpekčnej služby, Úradu inšpekčnej služby, Odboru inšpekčnej služby - Východ Košice zo\ndňa 16.11.2015 sp.zn. SKIS-160/OISV-V-2015 a uznesenie vyšetrovateľa Policajného zboru rovnakej\npolicajnej súčasti, identickej spisovej značky zo dňa 9.12.2015, ktorými voči žalobcovi bolo vznesené\nobvinenie za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného\nzákona, tiež podanie obžaloby v danej trestnej veci, ktoré napokon skončilo oslobodzujúcim rozsudkom\nOkresného súdu Košice - okolie sp.zn. 6T/42/2016 z 21.2.2017, nakoľko nebolo preukázané, že sa\nstali skutky, pre ktoré bol obžalovaný stíhaný. Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. 7To/97/2017\nz 19.10.2017 odvolanie prokurátora voči rozsudku zamietol. V kontexte uvedeného súd dospel k záveru,\nže samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, a preto priznal žalobcovi\nnáhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z., a to vo výške\n1.520 Eur zohľadniac pritom dĺžku trestného stíhania (od 16.11.2015 do 19.10.2017), ďalej výšku trestu,\nktorý žalobcovi hrozil v dĺžke odňatia slobody na 2 až 5 rokov, tiež okolnosť, že žalobca sa počas obdobia\ntrestného stíhania musel podrobovať úkonom trestného konania a po celú dobu žiť s vedomím trestného\nstíhania, keď každé trestné konanie negatívne ovplyvňuje osobný život trestne stíhaného, na ktorého sa\naž do okamihu právoplatnosti meritórneho rozhodnutia prihliada ako na nevinného, avšak už samotný\nfakt trestného stíhania je záťažou pre každého obvineného, zasahuje do jeho súkromného a osobného\nživota, do jeho cti a dobrej povesti. V rámci stanovenia konkrétnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy\nv peniazoch prihliadol na osobu žalobcu, ktorý doposiaľ nebol trestne stíhaný, že žalobca v čase\nvydania uznesení o vznesení obvinenia pracoval v stálej štátnej službe vo funkcii referenta s územnou\na objektovou zodpovednosťou OO PZ Moldava nad Bodvou, keď súčasne uzavrel, že okolnosť, že\nžalobca bol personálnym rozkazom č. 324 zo dňa 13.1.2016 prepustený zo služobného pomeru v tejto\nštátnej službe príslušníka Policajného zboru, nebolo v príčinnej súvislosti so začatím trestného stíhania\nžalobcu.\n19. Niet pochybností o tom, že posúdenie otázky príčinnej súvislosti medzi nezákonnými rozhodnutiami\n(a začatím trestného stíhania) a okolnosťou, že žalobca bol personálnym rozkazom zo dňa 13.1.2016\nprepustený zo služobného pomeru, bola pre súd prvej inštancie významnou z hľadiska ustálenia výšky\nnemajetkovej ujmy v peniazoch, o to viac za situácie, akou bola prejednávaná vec, keď žalobca už\nv samotnej žalobe požadovanú nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 21.000 Eur odôvodňoval\npredovšetkým v súvislosti s okolnosťou prepustenia zo služobného pomeru, pretože kládol dôraz na\nnasledujúce okolnosti:\n- k 25. novembru 2015 žalobca pracoval v stálej štátnej službe vo funkcii referenta s územnou\na objektovou zodpovednosťou OO PZ Moldava nad Bodvou, Odboru poriadkovej polície OR PZ\nv Košiciach s priemerným mesačným platom vo výške 900 Eur,\n- žalobca v stálej štátnej službe pôsobil od roku 2011,\n- od svojho nástupu do pracovného pomeru si žalobca vždy riadne a včas plnil svoje služobné povinnosti,\nmal výborné vzťahy s kolegami aj nadriadenými bez akýchkoľvek konfliktov, nepožíval alkoholické\nani iné návykové látky a taktiež nebol nikdy disciplinárne ani inak stíhaný, práve naopak, bol dvakrát\ndisciplinárne odmenený,\n- dňa 25.1.2016 bol so žalobcom po 5-tich rokoch ukončený pracovný pomer a počas celého trestného\nkonania po ukončení pracovného pomeru mal problémy s hľadaním si práce; v štátnej sfére sa\nzamestnať nemohol a v dôsledku prepustenia zo služobného pomeru prišiel o zdroj príjmu, ako aj\no vyhliadku na dôchodok, ktorý by mu prislúchal, taktiež rodina a priatelia sa mu odvrátili chrbtom, a to\nz dôvodov, že už nemal svoj status, ktorý vyplýval z jeho postavenia v predchádzajúcom služobnom\npomere.\n20. Aj v podanom odvolaní odvolateľ nesúhlas so zamietavým výrokom založil predovšetkým na\nargumentácii o tom, že súd nesprávne posúdil otázku príčinnej súvislosti medzi začatím trestného\nstíhania a okolnosťou, že žalobca bol personálnym rozkazom zo dňa 13.1.2016 prepustený zo\nslužobného pomeru, pretože kládol dôraz na to, že:\n- v dôsledku začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia prišiel o veľmi dobre platenú prácu\nv služobnom pomere (v Policajnom zbore), taktiež o všetky výhody príslušníka Policajného zboru,\npríplatky a následne s tým spojený aj výsluhový dôchodok,\n- žalobca bol v dôsledku nezákonného trestného stíhania ukrátený o svoj sen byť policajtom, čo\npreukazuje enormnú majetkovú ujmu, ktorá žalobcovi v spojení s nezákonným trestným stíhaním vznikla,\n\n- pokiaľ by žalobcovi nebolo vznesené obvinenie, potom by neprišiel o služobný pomer príslušníka\nPolicajného zboru, teda výška priznanej nemajetkovej ujmy by mala byť minimálne vo výške 10-násobku\nminimálnej mzdy, aj keď aj takáto nemajetková ujma v porovnaní s tým, že žalobca prišiel o svoj služobný\npomer a so všetkými z toho plynúcimi výhodami príslušníka PZ a o svoj sen, by mala byť vyššia, aby\nčiastočne nahradila stratu, o ktorú žalobca reálne prišiel,\n- pokiaľ by žalobca zotrval v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru, ak by aj nepočítal\ns valorizáciou platu príslušníka PZ, potom by k dnešnému dňu prišiel o plat minimálne vo výške 59.000\nEur,\n- žalobca by bol k dnešnému dňu v služobnom pomere už 12-ty rok, čiže by mu chýbalo len 13 rokov,\naby mal nárok na výsluhový dôchodok plynúci z jeho služobného pomeru a tým, že bol prepustený zo\nslužobného pomeru, priznaním nemajetkovej ujmy vo výške 1.520 Eur si štát svojím konaním ušetril\nstátisíce Eur,\n- ak by súd argumentoval, že náhrada vo výške 50-násobku minimálnej mzdy podľa zákona č. 274/2017\nZ.z. sa poskytuje len v prípade smrti obete (pozostalým), potom žalobca poukazuje na to, že štát svojím\nnezákonným zásahom doslova zničil žalobcovi život a aj takáto maximálna výška nemajetkovej ujmy by\nbola násobne nižšia ako suma, o ktorú prišiel v dôsledku prepustenia zo služobného pomeru.\n21. Možno konštatovať, že odvolací súd už v zrušujúcom uznesení vyslovil svoj právny názor na\npredmetnú otázku, podľa ktorého táto príčinná súvislosť nie je daná, a aj keď si je odvolací súd vedomý\ntoho, že týmto vysloveným názorom v zrušujúcom uznesení nie je v novom meritórnom rozhodnutí\nviazaný, odvolací súd predmetnú otázku nevyhodnotil odlišným spôsobom.\n22. Odvolateľovi sa ani podaným odvolaním nepodarilo spochybniť záver súdu o tom, že nie je daná\npríčinná súvislosť medzi nezákonnými rozhodnutiami o vznesení obvinenia a prepustením žalobcu zo\nslužobného pomeru, keď odvolateľ iba zopakoval svoju argumentáciu prednesenú už v konaní na súde\nprvej inštancie, následne v odvolacom konaní.\n23. K otázke príčinnej súvislosti medzi začatým trestným stíhaním a prepustením zo služobného pomeru\n(za okolnosti, podľa ktorej žalobca bol prepustený zo služobného pomeru na základe skutkových\nokolností, pre ktoré bolo proti nemu začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie a následne podaná\nobžaloba) zaujal stanovisko tiež Ústavný súd SR vo svojom Náleze sp. zn. IV. ÚS 296/2014 (podobne\nsp. zn. III. ÚS 754/2016) nasledovne: „Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním predmetnej veci v\nprvom rade konštatuje, že v prípade prepustenia príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru\nide o personálne opatrenie za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti, ktoré nemožno\nstotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou. Porušenie služobnej prísahy nemusí dosiahnuť intenzitu\ntrestného činu a dôvody prepustenia príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru môžu\nbyť napriek tomu splnené. V rámci personálneho konania sa konanie príslušníka Policajného zboru\nneposudzuje z hľadiska vykazovania znakov trestného činu, ale ako konanie v rozpore so služobnou\nprísahou. Nie každé porušenie zákona musí byť trestným činom alebo priestupkom. Najvyšší súd vo\nsvojej ustálenej judikatúre k v tomto konaní posudzovanému právnemu problému opakovane uvádza,\nže ?... Trestné konanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní a konanie o prepustení žalobcu zo\nslužobného pomeru sú dve odlišné konania, zverené zákonmi odlišným orgánom, upravené odlišnými\nprávnymi predpismi. Otázka trestnoprávnej zodpovednosti nie je zhodná so skutočnosťami, ktoré tvoria\npodklad pre prijaté personálne opatrenie – prepustenie zo služobného pomeru. ... Správne orgány\nvo veciach služobného pomeru policajtov majú totiž zákonom danú kompetenciu konať samostatne,\nnezávisle od výsledkov iného napr. trestného konania. Ani samotný záver orgánov činných v trestnom\nkonaní o vine resp. nevine žalobcu zo spáchania trestného činu nemôže mať žiaden vplyv na závery\norgánov v personálnom konaní. Prípadný oslobodzujúci rozsudok taktiež neznamená, že žalobca sa\nnedopustil porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, pretože\ntakéto porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti nemusí dosahovať intenzitu trestného\nčinu.\" (napr. rozhodnutia 1 Sžo 113/2008 z 26. mája 2009, 1 Sžo 385/2009 z 22. marca 2011, 4 Sžo\n10/2011 z 23. marca 2011).“\n24. Posúdenie tejto otázky je založené na argumentácii, ktorej podstata spočíva v tom, že trestné konanie\npred orgánmi činnými v trestnom konaní a konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru sú\ndve odlišné konania, zverené zákonmi odlišným orgánom a upravené odlišnými právnymi predpismi. V\nprípade prepustenia príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru ide o personálne opatrenie\nza porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti, ktoré nemožno stotožňovať s trestnoprávnou\nzodpovednosťou. Porušenie služobnej prísahy nemusí dosiahnuť intenzitu trestného činu a dôvody\n\nprepustenia príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru môžu byť napriek tomu splnené.\nV rámci personálneho konania sa konanie príslušníka Policajného zboru neposudzuje z hľadiska\nvykazovania znakov trestného činu, ale ako konanie v rozpore so služobnou prísahou.\n25. Aj keď možno súhlasiť s tým, že podnetom na začatie konania vo veci prepustenia zo služobného\npomeru boli práve rozhodnutia o vznesení obvinenia, uvedené nepostačovalo pre záver o tom,\nže k prepusteniu zo služobného pomeru došlo v príčinnej súvislosti s predmetnými nezákonnými\nrozhodnutiami a samotným vedeným trestným stíhaním, či trestným konaním.\n26. Žalobca totiž netvrdí a ani objektívne nemôže tvrdiť, že dôvodom jeho prepustenia zo služobného\npomeru boli, či už rozhodnutia o vznesení obvinenia alebo vedenie trestného stíhania/konania, pretože\ndôvodmi prepustenia zo služobného pomeru môžu byť iba okolnosti taxatívne vymenované v § 192 zák.\nč. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru\nväzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, medzi ktoré okolnosť vzneseného\nobvinenia a ani vedeného trestného stíhania/ konania nepatrí.\n27. Žalobca bol prepustený zo služobného pomeru v konaní odlišnom od trestného konania, výsledkom\nktorého bolo vydanie personálneho rozkazu, voči ktorému navyše žalobca podal žalobu v správnom\nkonaní, ktoré doposiaľ nebolo skončené (podľa oznámenia žalobcu). V konaní pritom nebolo sporným,\nže z odôvodnenia personálneho rozkazu zo dňa 13.1.2016 vyplýva prepustenie žalobcu zo služobného\npomeru pre porušenia služobnej prísahy; služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, pretože\nžalobca konal úmyselne pri získaní neoprávnenej výhody, čím naplnil znaky skutkovej podstaty\nprepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) Zákona č. 73/1998 Z. z.\n28. Nie je teda daná príčinná súvislosť medzi nezákonnými rozhodnutiami o vznesení obvinenia (a\nnásledným trestným konaním, ktoré skončilo oslobodzujúcim rozsudkom) a okolnosťou prepustenia\nžalobcu zo služobného pomeru. Z uvedeného dôvodu potom súd opodstatnene pri ustálení výšky\nnemajetkovej ujmy v peniazoch neprihliadal na všetky tie žalobcom tvrdené okolnosti, ktoré mali súvis\ns jeho prepustením zo služobného pomeru.\n29. Navyše odvolateľ na strane jednej síce uvádza, že jednoznačne preukázal príčinnú súvislosť so\nzásahom súkromného, osobného a pracovného života, na strane druhej v podstate podaným odvolaním\nani nespochybňuje závery súdu, podľa ktorých:\n- žalobca dôvod odlúčenia zo spoločnej domácnosti s manželkou žiadnym spôsobom nepreukázal,\n- žalobca nepreukázal ani okolnosť rozvratu jeho vzťahov s rodičmi, keď vo svojej výpovedi naopak\npotvrdil, že títo ho počas jeho problémov finančne podporovali a dôverovali žalobcovi, že trestné stíhanie\ndopadne v jeho prospech,\n- žalobca nepreukázal ani ďalšie zásahy do sfér žalobcu z hľadiska narušenia vzťahov s kolegami, ktorí\nho prestali pol roka po vznesení obvinenia kontaktovať; žalobca v tomto smere nenavrhol dôkazy, pričom\nsám nevedel uviesť dôvod, pre ktorý títo ukončili kontakt s ním,\n- žalobca v konaní nepreukázal ani nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie tvrdení, že pre trestné\nstíhanie sa vytratil zo spoločenského života, keďže nemal finančné prostriedky, nezúčastňoval sa\nverejných podujatí a táto okolnosť vyústila do jeho psychických problémov, ktoré bol nútený konzultovať\nso psychiatrom, pričom ako už súd vyššie uviedol, nedostatok finančných prostriedkov žalobcu nie je v\npríčinnej súvislosti so začatím trestného stíhania.\n30. Odhliadnuc od uvedeného, odvolací súd mal za to, že odvolateľ čiastočne opodstatnene namietal,\nže súdom priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 1.520 Eur ako 4-násobok minimálnej mzdy (za\nrok 2015, pozn. odvolacieho súdu) je neprimerane nízka.\n31. Súd pri posudzovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy žalobcu postupoval správne, ak prihliadol\nv súlade s názorom odvolacieho súdu na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej\nnáhrada nemajetkovej ujmy musí byť rozumne primeraná utrpenej ujme na povesti (napríklad D. G.\nverzus Spojené kráľovstvo). Európsky súd pre ľudské práva tiež konštatoval, že pri určovaní výšky\nnáhrady ujmy treba vychádzať z dôkazov preukazujúcich výšku ujmy (napríklad Flux verzus Moldavsko,\nSteel a Morris verzus Spojené kráľovstvo). Okrem toho Európsky súd pre ľudské práva vyjadril názor,\npodľa ktorého výška náhrady v konkrétnom prípade musí zohľadňovať výšku náhrady priznávanú\nvnútroštátnymi súdmi v iných prípadoch týkajúcich sa poškodenia dobrej povesti (napríklad Publico Comunicacáo Social, S.A. v. Portugalsko). Napokon Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil, že pri\nurčovaní výšky náhrady za porušenie osobnostných práv musí byť zohľadnená výška náhrady, ktorá\nje priznávaná za telesné zranenia, alebo ktorá je priznávaná obetiam násilných činov, pričom náhrada\n\nza porušovanie iných osobnostných práv by nemala bez existencie závažných a dostatočných dôvodov\nprevyšovať maximálnu výšku náhrady priznávanú za telesné zranenia, alebo násilné činy (napríklad\nIltalehti a Karhuraara v. Fínsko).\n32. Správnym bolo zo strany súdu tiež posudzovanie a zhodnotenie kritérií (spolu)určujúcich výšku\nnemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 3 písm. a) až d) zák. č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších zmien\na predpisov, keď súd prihliadol na dĺžku trestného stíhania u žalobcu t. j. od začatia trestného stíhania od\n16.11.2015 do zamietnutia odvolania Krajského prokurátora do 19.10.2017, prihliadol na výšku trestu,\nktorý hrozil žalobcovi v dĺžke odňatia slobody na 2 až 5 rokov, prihliadol na osobu žalobcu, ktorý do\nvznesenia obvinenia uznesením vyšetrovateľa policajného zboru Ministerstva vnútra, sekcie kontroly\ninšpekčnej služby, sp. zn. SK IS - 160/OI SV - V 2015 a uznesenia vyšetrovateľa PZ rovnakej policajnej\nsúčasne sp. zn. SK IS - 220/OI SV - V 2015 z 9.12.2015 nebol trestne stíhaný. Súd vzal do úvahy, že\nku dňu začatia trestného stíhania a vydania uznesenia o vznesení obvinenia voči žalobcovi za prečin\nzneužívania právomoci verejného činiteľa žalobca pracoval v stálej štátnej službe vo funkcii referenta s\núzemnou a objektovou zodpovednosťou OO PZ Moldava nad Bodvou a napokon prihliadol na okolnosť,\nže žalobca sa od vznesenia obvinenia do skončenia trestného stíhania musel podrobovať úkonom\ntrestného konania a po celú dobu žil s vedomím trestného stíhania a vychádzal aj z nálezu Ústavného\nsúdu SR sp. zn. III ÚS 754/2016 zo dňa 24.1.2017, v zmysle ktorého každé trestné konanie negatívne\novplyvňuje osobný život trestne stíhaného, na ktorého sa síce do okamihu právoplatnosti meritórneho\nrozhodnutia prihliada ako na nevinného, ale už samotný fakt trestného stíhania je záťažou pre každého\nobvineného a zasahuje do súkromného a osobného života jednotlivca, do jeho cti a dobre povesti.\n33. Súd pri ustálení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch neopomenul ani na zákonný limit podľa § 17\nods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov, a aj keď súd v kontexte uvedeného\nneuviedol správny osobitný zákon, limity a výšku minimálnej mzdy, z ktorej sa odškodnenie realizuje,\nuviedol čiastočne správne.\n34. Zákon č. 514/2003 Z.z. vo svojom § 17 ods. 4 odkazuje v poznámke na osobitný zákon č. 215/2006\nZ.z. s tým, že aktuálne je platný zákon č. 274/2017 Z.z.\n35. V zmysle zák. č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi,\nak bola trestným činom spôsobená smrť, poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume\npäťdesiatnásobku minimálnej mzdy. Poškodený trestným činom znásilnenia, sexuálneho násilia alebo\nsexuálneho zneužívania má nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu v sume\ndesaťnásobku minimálnej mzdy. Pokiaľ ide o aktuálne platný zák. č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných\nčinov, ak bola trestným činom spôsobená smrť, obeť násilného trestného činu má nárok na vyplatenie\nodškodnenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu vo výške dvadsaťpäťnásobku sumy mesačnej minimálnej\nmzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu; ak je len\njedna pozostalá obeť násilného trestného činu s následkom smrti, ktorá bola odkázaná výživou na\nzomretého, má nárok na vyplatenie odškodnenia vo výške päťdesiatnásobku sumy mesačnej minimálnej\nmzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu a pri trestnom\nčine obchodovania s ľuďmi, trestnom čine znásilnenia, trestnom čine sexuálneho násilia, trestnom čine\nsexuálneho zneužívania, trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo trestnom čine\nnedobrovoľného zmiznutia má obeť násilného trestného činu nárok aj na vyplatenie odškodnenia za\nspôsobenú nemajetkovú ujmu vo výške desaťnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na\nobdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu.\n36. Aj keď oba označené zákony upravujú maximálnu výšku odškodnenia odlišne vo vzťahu k násilným\ntrestným činom, pri ktorých bola spôsobená smrť ( vo výške päťdesiatnásobku minimálnej mzdy – zák.\nč. 215/2006 Z.z. a vo výške dvadsaťpäťnásobku – zák. č. 274/2017 Z.z.; iba v prípade jednej pozostalej\nobete násilného trestného činu s následkom smrti, ktorá bola odkázaná výživou na zomretého ide\npodľa zák. č. 274/2017 Z.z. o odškodnenie vo výške päťdesiatnásobku minimálnej mzdy), vo vzťahu k\ntrestným činom znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania a obchodovania s ľuďmi\na niektorých ďalších trestných činov, oba tieto zákony stanovujú jednotne limit desaťnásobku sumy\nmesačnej minimálnej mzdy za rozhodné obdobie. Podľa názoru odvolacieho súdu ujmu spôsobenú\nnezákonným rozhodnutím nemožno stotožniť s ujmou s následkom smrti, preto namieste bolo poukázať\nna limit odškodnenia, aký prináleží pri trestnom činom znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho\nzneužívania a ďalších TČ predstavujúci desaťnásobok sumy mesačnej minimálnej mzdy za rozhodné\nobdobie. Rozhodným bol rok 2015, v ktorom boli vydané nezákonné uznesenia o vznesení obvinenia,\nkedy minimálna mzda činila sumu 380 Eur mesačne.\n\n37. A napokon, súd prihliadol aj na výšku náhrady priznávanú vnútroštátnymi súdmi v obdobných\nprípadoch (Rozsudok OS KE II č.k. 27C 56/2020-107, Rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č.k. 7C\n652/2016-95 potvrdený rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co 14/2022), avšak podľa názoru\nodvolacieho súdu nedostatočným spôsobom.\n38. V dôsledku podaného odvolania z pohľadu odvolacieho súdu bolo potrebné skorigovať v konečnom\ndôsledku súdom priznanú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch na sumu spolu vo výške 2.660\nEur, a to zohľadniac aj aktuálnu rozhodovaciu prax Krajského súdu v Košiciach v obdobných súdnych\nkonaniach (ktorých predmetom sú nároky na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za nezákonné\nrozhodnutia o vznesení obvinenia), pretože v opačnom prípade by sa súd (v tomto prípade odvolací súd)\ndopustil porušenia princípu právnej istoty tak, ako vyplýva z už aktuálnej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu.\n39. Napr. v uznesení NS SR zo dňa 28.3.2023 sp. zn. 4Cdo/52/2022, ktorým dovolací súd zrušil rozsudok\nKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/21/2021 v konaní o náhradu škody uplatnenej podľa zákona č.\n514/2003 Z.z., dovolací súd o.i. uviedol: „23.4. Dovolací súd tiež dáva odvolaciemu súdu do pozornosti,\na to z hľadiska princípov právnej istoty, predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, že judikatúra ústavného\nsúd (viď nález III. ÚS 289/2017 z 21. novembra 2017) už tiež konštatovala, že súd má poznať svoju\nvlastnú judikatúru, t.j. aj rozhodnutia iných sudcov (resp. senátu) toho istého súdu, a túto judikatúru\nmusí zohľadniť bez ohľadu na to, či na ňu samotné strany sporu poukazujú (v danom prípade ide už\no spomínané rozhodnutie sp. zn. 1Co/169/2018). Naopak, postoj všeobecných súdov vyznačujúci sa\nodlišnosťou prístupu k prejednávaným veciam, ktoré sú v podstate identické, bez toho, aby svoj odklon\nodôvodnili, je prejavom svojvôle, ktorá odporuje základnému princípu materiálneho právneho štátu. V\nďalšom konaní bude preto potrebné, aby sa odvolací súd oboznámil aj s (prípadnými) rozhodnutia v\niných obdobných veciach a vysporiadal sa s nimi v dôvodoch svojho rozhodnutia.“\n40. Aj keď odvolací súd videl v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie snahu prihliadnuť na\nvýšku náhrady priznanú vnútroštátnymi súdmi v obdobných prípadoch, tak ako mu to odvolací súdu\nuložil v zrušujúcom uznesení, podľa názoru odvolacieho súdu išlo o nedostatočné zohľadnenie súdnych\nrozhodnutí v obdobných sporoch, o čom svedčí aj nasledovný poukaz odvolacieho súdu na rozhodovaciu\nprax odvolacieho súdu (a tým aj súdov prvej inštancie spadajúcich do obvodu tohto odvolacieho súdu)\nv podobe označených súdnych rozhodnutí, ktoré súčasne odvolací súd aspoň v základných bodoch\npopísal.\n41. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.3.2023 sp. zn. 3Co/144/2022 bol potvrdený\nrozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 24C/3/2020 v časti priznanej náhrady nemajetkovej ujmy\nv peniazoch 6.000 Eur (z toho 3.000 Eur za nezákonnú väzbu); v prejednávanej veci išlo o vznesené\nobvinenie zo dňa 4.11.2017 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b)\nTrestného zákona; trestné konanie bolo skončené oslobodzujúcim rozsudkom okresného súdu v spojení\ns uznesením odvolacieho súdu dňa 5.12.2018, pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok.\n42. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18.4.2023 sp. zn. 6Co/33/2022 bol rozsudok\nOkresného súdu Rožňava sp. zn. 5C/41/2021 potvrdený v rozsahu priznaných 3.000 Eur (s prísl.)\na zmenený v prevyšujúcej časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nad priznanú sumu .3000 Eur\ns prísl. tak, že súd žalobu zamietol. V prejednávanej veci išlo o vznesené obvinenie zo dňa 20.3.2019\npre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu; trestné konanie bolo\nskončené oslobodzujúcim rozsudkom okresného súdu právoplatného dňa 2.10.2020, pretože skutok nie\nje trestným činom.\n43. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.2.2023 sp. zn. 3Co/43/2022 bol rozsudok\nOkresného súdu Košice II sp. zn. 17C/144/2013 zmenený vo výroku III. tak, že žalovaný bol povinný\nzaplatiť žalobcovi 2.000 Eur (oproti pôvodne priznanej náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 Eur)\na v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. V prejednávanej veci išlo o vznesené obvinenie zo dňa\n7.10.2010 pre pokračujúci prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona; trestné konanie bolo\nskončené oslobodzujúcim rozsudkom okresného súdu právoplatného dňa 18.7.2011, pretože nebolo\npreukázané, že sa stal skutok.\n44. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.12.2023 sp. zn. 6Co/170/2023 odvolací súd\nodmietol odvolanie proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 30. júna 2023 č.k. 40C/26/2019-303 vo\n\nvýroku II. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 2.025 Eur titulom nemajetkovej ujmy, zmenil rozsudok\nvo výroku III. v časti zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti titulom náhrady nemajetkovej ujmy tak, že\nžalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1.215 Eur titulom nemajetkovej ujmy a v prevyšujúcej zamietavej\nčasti titulom nemajetkovej ujmy rozsudok vo výroku III. potvrdil. V prejednávanej veci išlo o vznesené\nobvinenie zo dňa 17.5.2016 pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a)\nTrestného zákona; trestné stíhanie bolo zastavené uznesením právoplatným dňa 25.4.2017, pretože\nskutok nie je trestným činom.\n45. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.1.2023 sp. zn. 5Co/81/2022 bol rozsudok\nOkresného súdu Košice I sp. zn. 41C/5/2017 potvrdený vo vyhovujúcom výroku priznanej náhrady\nnemajetkovej ujmy vo výške 2.000 Eur a zmenený prevyšujúcej časti tak, že žaloba bola v prevyšujúcej\nčasti zamietnutá. V prejednávanej veci išlo o vznesené obvinenie zo dňa 9.11.2012 pre prečin\nnebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. e) Trestného zákona, ktoré bolo zrušené pre\nnezákonnosť uznesením GP SR z júna 2012.\n46. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.4.2024 sp. zn. 5Co/78/2023 bol rozsudok\nOkresného súdu Košice-okolie sp. zn. 20C/24/2022 potvrdený (okrem iných nárokov) v priznanej\nnáhrade nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 Eur za nezákonné stíhanie. V prejednávanej veci išlo\no vznesené obvinenie zo dňa 22.3.2019 pre prečin nebezpečného vyhrážania; vec bola postúpená na\npriestupkové konanie dňa 26.5.2020.\n47. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.3.2019 sp. zn. 5Co/116/2020 bol rozsudok\nOkresného súdu Košice II sp. zn. 20C/87/2018 potvrdený do priznanej sumy 3.000 Eur ako náhrady\nnemajetkovej ujmy v peniazoch. V prejednávanej veci išlo o vznesené obvinenie z 10.11.2011 pre\nprečin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm.\na) Trestného zákona, v jednočinnom súbehu so zločinom subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1,\nods. 4 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva v štádiu pokusu; trestné konanie skončilo\noslobodzujúcim rozsudkom právoplatným dňa 6.10.2014, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok.\n48. Odvolací súd si je ale súčasne vedomý toho, že určenie primeranej výšky náhrady nemajetkovej\nujmy konkrétnou sumou je vždy závislé od výsledku posúdenia takých individuálnych, jedinečných\nokolností každej prerokovávanej veci, ktoré sú spravidla neopakovateľné a nezameniteľné s okolnosťami\nrelevantnými v iných veciach (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 204/2018).\n49. V prejednávanom prípade išlo o proti žalobcovi vedené trestné konanie na základe uznesenia\nvyšetrovateľa Policajného zboru Ministerstva vnútra, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu\ninšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby - východ Košice sp. zn. SKIS-160/OISV-V-2015 zo dňa\n16.11.2015 a zo dňa 9.12.2015, ktorými bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie za prečin zneužívanie\nprávomoci verejného činiteľa podľa ust § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, proti ktorým boli\npodané sťažnosti, ktoré prokurátor zamietol a po podaní obžaloby sa trestné konanie napokon skončilo\noslobodzujúcim rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 6T/42/2016 z 21.2.2017, nakoľko\nnebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol ako obžalovaný stíhaný. Krajský súd v Košiciach\nuznesením zo dňa 19.10.2017 č.k. 7To/97/2017-341 odvolanie okresného prokurátora proti tomuto\nrozsudku zamietol. Išlo teda o trestné stíhane žalobcu od 16.11.2015 do 19.10.2017, pričom žalobcovi\nv súvislosti so vzneseným obvinením hrozil trest odňatia slobody v dĺžke 2 a ž 5 rokov. Žalobca až do\nvznesenia obvinenia nebol trestne stíhaný a ku dňu začatia trestného stíhania a vydania uznesenia o\nvznesení obvinenia voči žalobcovi za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa žalobca pracoval\nv stálej štátnej službe vo funkcii referenta s územnou a objektovou zodpovednosťou OO PZ Moldava\nnad Bodvou. Žalobca sa od vznesenia obvinenia do skončenia trestného stíhania musel podrobovať\núkonom trestného konania a po celú dobu žil s vedomím trestného stíhania. V prejednávanom prípade\nnebolo možné prihliadať na všetky tie žalobcom tvrdené okolnosti, ktoré mali súvis s jeho prepustením zo\nslužobného pomeru a ktoré mali súvis s odlúčením od manželky, keď žalobca v konaní nepreukázal ani\nokolnosť rozvratu jeho vzťahov s rodičmi, ani ďalšie zásahy do sfér žalobcu z hľadiska narušenia vzťahov\ns kolegami a že pre trestné stíhanie sa vytratil zo spoločenského života. Napokon odvolací súd vzniknutú\nnemajetkovú ujmu žalobcu v súvislosti s predmetnými nezákonnými rozhodnutiami nevzhliadol za väčšiu\nv porovnani´ so smrtelˇny´m na´sledkom trestne´ho cˇinu, respekti´ve s ujmou spo^sobenou trestny\n´m cˇinom zna´silnenia, sexua´lneho na´silia alebo sexua´lneho zneuzˇi´vania a niektorých ďalších TČ\n\n(konkrétne vo vzťahu ku ktorým by maximálna výška odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu za čin\nspáchaný v roku 2015 predstavovala sumu 3.800 Eur).\n50. Komplexným zhodnotením vyššie uvedeného, so zreteľom na zákonnú konštrukciu § 17 ods. 3\nzákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov, v zmysle ktorej výška nemajetkovej\nujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a\nprostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,\nzávažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré\nvznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení, ktorá ale predstavuje normu s relatívne neurčitou\nhypotézou, pretože prenecháva súdu uplatnenie volˇnej u´vahy pre stanovenie výšky odškodnenia\nuplatnenej nemajetkovej ujmy, súčasne však preskúmateľným spôsobom, pričom na strane jednej síce\nide o konkrétne okolnosti ako kritériá pre stanovenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch, na strane\ndruhej ale ich zohľadnenie a vyhodnotenie súdom bude vždy závisieť od toho, s akým obsahom a v akom\nrozsahu budú predmetom jednak tvrdenia žalobcu a napokon v akom rozsahom ich existenciu žalobca\ntiež preukáže; v spojení so závermi judikatúry Najvyššieho súdu SR v označených rozhodnutiach (aj\npokiaľ išlo o označené rozhodnutia NS SR zo strany súdu prvej inštancie), zohľadnením spomínaných\niných právnych predpisov slovenského právneho poriadku, označenej judikatúry Európskeho súdu pre\nľudské práva a napokon berúc do úvahy tiež aktuálnu rozhodovaciu prax súdov v konania o náhradu\nnemajetkovej ujmy uplatnenej podľa zák č. 514/2003 Z.z. v súvislosti s nezákonými trestnými konaniami\n(konkrétne Krajského súdu v Košiciach známu odvolaciemu súdu z úradnej činnosti), odvolací súd\ndospel k záveru, že primeranou výškou nemajetkovej ujmy v prejednávanom prípade je suma 2.660\nEur (predstavujúca 7- násobok minimálnej mzdy za rok 2015 oproti priznanej náhrade vo výške 1.520\nEur súdom prvej inštancie predstavujúcej 4-násobok minimálnej mzdy za rok 2015, čo ale odvolací súd\nuvádza výlučne z dôvodu porovnania priznanej sumy súdom prvej inštancie s korigovanou sumou zo\nstrany odvolacieho súdu).\n51. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom zamietavom\nvýroku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.140 Eur, pretože v tejto časti rozsudku\nneboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 CSP) a súčasne rozsudok\nv napadnutom zamietavom výroku v prevyšujúcej časti potvrdil ako vecne správny v súlade s § 387\nods. 1 CSP.\n52. V súlade s § 396 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o trovách celého\nkonania (prvoinštančného a odvolacieho). Žalobca bol v konaní plne úspešný čo do základu nároku\na v časti neúspešný, pokiaľ išlo o priznanie konkrétnej výšky nemajetkovej ujmy, ktorej posúdenie bolo\nzávislé od úvahy súdu. V kontexte vyššie uvedeného mu preto odvolací súd priznal proti žalovanému\nnáhradu trov celého konania v plnom rozsahu. Iba pre upresnenie odvolací súd uváza, že základom pre\nvýpočet konkértnej výšky priznanej náhrady trov konania bude v konečnom dôsledku súdom priznaná\nnáhrada.\n53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná\nveta CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\n\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1, 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25C/28/2020", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ae1035c5-8851-4fc7-9d49-7e36a8166364", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.289.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 289/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 289/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 225, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.289.2017.2"}, {"guid": "ussr:a2d34921-264d-4d63-93e6-eaabf803fac8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.754.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 754/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 754/2016 z 24. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-24", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.754.2016.1"}, {"guid": "ussr:cb5e8a84-dab0-445d-895c-20de2c6f2303", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:4.US.296.2014.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 296/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/2014 z 6. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-06", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:4.US.296.2014.1"}, {"guid": "b421e03a-ebfc-42db-afba-5de510c7992c:fbc393fb-2feb-4281-9ffe-ddb7b5870dc0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1109221786.1", "spisova_znacka": "7Cdo/204/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/204/2018 z 25. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1109221786.1"}, {"guid": "70433c45-3329-4fdd-a6f3-8e55cec22aff:2f4cd0a2-4968-4f78-a350-399924160937", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:4608207941.1", "spisova_znacka": "6MCdo/15/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/15/2012 z 29. 9. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-09-29", "citacie_n": 156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:4608207941.1"}, {"guid": "f0f6d889-7ddc-4401-a49e-bccf72ceb7e6:24b1840c-874f-4335-9fe4-3ec361ed951b", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/78/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/78/2023 z 25. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f0f6d889-7ddc-4401-a49e-bccf72ceb7e6:24b1840c-874f-4335-9fe4-3ec361ed951b"}, {"guid": "c5c18073-0182-499c-80cc-314fc6bdc844:1c1a4117-62c3-4536-89ac-647896d5c0f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/170/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/170/2023 z 12. 12. 2023", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2023-12-12", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c5c18073-0182-499c-80cc-314fc6bdc844:1c1a4117-62c3-4536-89ac-647896d5c0f7"}, {"guid": "13b3805f-c53f-4f80-9798-6490cbc1850a:6dd6baa5-d3ed-42c7-925e-23191d5c24a5", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Co/144/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/144/2022 z 23. 3. 2023", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2023-03-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/13b3805f-c53f-4f80-9798-6490cbc1850a:6dd6baa5-d3ed-42c7-925e-23191d5c24a5"}, {"guid": "0aaf374e-136b-41c6-99cf-dcb8d69fcb80:f1b00e00-64ea-46bf-a929-7555ef0e5b50", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/81/2022", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/81/2022 z 7. 12. 2022", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2022-12-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0aaf374e-136b-41c6-99cf-dcb8d69fcb80:f1b00e00-64ea-46bf-a929-7555ef0e5b50"}, {"guid": "c0fd049a-36c6-4c28-93d6-d8e2c8ab12e0:1aa84843-d066-4c32-a505-486cb027a9ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Co/43/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/43/2022 z 20. 9. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-09-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c0fd049a-36c6-4c28-93d6-d8e2c8ab12e0:1aa84843-d066-4c32-a505-486cb027a9ad"}, {"guid": "d6516a1a-0305-4906-9458-ad5881400e8f:3c436dfe-d1a3-4121-a209-c8ff21e54377", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/33/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/33/2022 z 27. 7. 2022", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2022-07-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d6516a1a-0305-4906-9458-ad5881400e8f:3c436dfe-d1a3-4121-a209-c8ff21e54377"}, {"guid": "903dc128-6d9e-4fd8-beab-127703628e18:3074c7c8-e83a-452e-8b35-af3b34765a78", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/25/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/25/2022 z 16. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2022-03-16", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/903dc128-6d9e-4fd8-beab-127703628e18:3074c7c8-e83a-452e-8b35-af3b34765a78"}, {"guid": "ed8cf8be-a094-405d-ab3a-b8895308e3b0:e122bb41-29d3-4816-a80d-3a9b3bb75150", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Co/14/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/14/2022 z 3. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2022-03-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ed8cf8be-a094-405d-ab3a-b8895308e3b0:e122bb41-29d3-4816-a80d-3a9b3bb75150"}, {"guid": "957597a6-12b1-4ae0-a36d-79e7cb7d8986:a11792ac-ec55-4196-b937-df3c29689d66", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/116/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/116/2020 z 28. 7. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-07-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/957597a6-12b1-4ae0-a36d-79e7cb7d8986:a11792ac-ec55-4196-b937-df3c29689d66"}, {"guid": "0e6bc355-3d0f-4b8c-956e-8d7eb59c0ef3:bb8eb33b-2b46-40e5-b32a-16bf268544d8", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Co/21/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/21/2021 z 26. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-02-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0e6bc355-3d0f-4b8c-956e-8d7eb59c0ef3:bb8eb33b-2b46-40e5-b32a-16bf268544d8"}, {"guid": "9a862def-6471-497e-914d-3c97f2e50b38:b492800f-6ea6-4423-8621-44800a0fda32", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7516010188.1", "spisova_znacka": "7To/97/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7To/97/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7516010188.1"}], "citovane_v": [{"guid": "6e9fb1e1-e5a1-45aa-86e8-24f248c17212:a1d3f5cc-701e-4233-9281-34a1e42c8928", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2025:7124200568.8", "spisova_znacka": "73C/1/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 73C/1/2024 z 19. 3. 2025", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2025-03-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2025:7124200568.8"}, {"guid": "a278ecf5-5bf2-47e2-87d3-0245c041ca0e:785d7c14-bd13-490d-b0f1-81ad9e81bf15", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2025:7223202949.14", "spisova_znacka": "K2-13C/20/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. K2-13C/20/2023 z 12. 2. 2025", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2025-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2025:7223202949.14"}]}