Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8To/27/2021 z 24. 5. 2021 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 24. mája 2021, sp. zn. 8To/27/2021, ECLI:SK:KSKE:2021:7121010221.3 Krajský súd Košice | 8To/27/2021 | ECLI:SK:KSKE:2021:7121010221.3 | 2021-05-24 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Poriadok vo verejných veciach Citované ustanovenia: § 348 zákona č. 650/2005 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/57c3c5a8-ef62-4b18-9e87-44b5de1f73ce Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7121010221.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/27/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121010221
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7121010221.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, sudcov
JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Daniely Mitterpákovej v trestnej veci proti obžalovanému E. H.
pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 0T/19/2021 zo dňa 31. 3. 2021, na
verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 25. mája 2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu.

Obžalovanému E. H., nar. XX. júla XXXX v P., trvale
bytom P., A. XXXX/X, t. č.
vo výkone trestu v N. a N.
P.

u k l a d á

podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 2, § 36 písm. l/ a § 37 písm. m/ Tr. zák. trest odňatia
slobody vo výmere

6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. 0T/19/2021 zo dňa 31. 3. 2021 uznal obžalovaného vinným
pre skutok kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/
Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

v Košiciach, v smere od OC Čížik na ulicu Českú, dňa 26.02.2021 o 07:35 hod. riadil osobné motorové
vozidlo továrenskej značky H. XXX, evidenčné číslo LM XXX BF, aj napriek tomu, že trestným
rozkazom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 0T/23/2018 z 10.05.2018, právoplatným identického dňa,
mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 48 mesiacov,
trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 0T/231/2018 z 28.10.2018, právoplatným
identického dňa, mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 36
mesiacov, trestným rozkazom Okresného súdu Košice I sp. zn. 0T/145/2019 z 30.12.2019, právoplatným



identického dňa, mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 12
mesiacov a rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/87/2019 z 18.11.2020, právoplatným
04.12.2020, mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 24
mesiacov.

Súd mu za to uložil podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 2, § 36 písm. l/ a § 37 písm.
m/ Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní dvanásť mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2
písm. b/ Tr. zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktorý uviedol, že trest považuje za neprimeraný,
nakoľko prevažujú poľahčujúce okolnosti.

V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že k spáchaniu skutku
kladenému za vinu sa priznal, svoje protiprávne konanie opakovane úprimne oľutoval a na hlavnom
pojednávaní uskutočnil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré súd
prijal. Má zato, že uložený trest je príliš prísny, pričom na splnenie jeho účelu a to predovšetkým na
zabránenie mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti a jeho prevýchovu postačuje aj kratší trest odňatia
slobody, prípadne aj trest, ktorý nie je nevyhnutne spojený s odňatím slobody.

Z vyššie uvedených dôvodov preto obžalovaný navrhol, aby odvolací súd na verejnom zasadnutí
rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaní napadnutej časti výroku o treste zrušil a sám vo veci rozhodol
tak, že uloží obžalovanému miernejší trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby.

Okresný prokurátor k odvolaniu obžalovaného sa vyjadril v tom smere, že trest obžalovanému bol
uložený v intenciách návrhu prokurátora obsiahnutého v záverečnej reči a možno ho považovať za
adekvátny, rešpektujúci zásady ukladania trestov. Obžalovaný, ako to vyplýva z obsahu vyšetrovacieho
spisu utekal pred policajnou hliadkou na osobnom motorovom vozidle zn. Peugeot 406, spôsobil
škodu na vozidlách zn. Honda a zn. VAZ a plote rodinného domu, do ktorých narazil a po vystúpení
z auta sa dal na útek a až keď sa mu nepodarilo preskočiť vysoký plot, bol hliadkou polície zadržaný.
Obžalovaný má 22 rokov a už bol doposiaľ 9x súdne trestaný, pričom až v 4 prípadoch bol uznaný
za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného
zákona. Zdôraznil, že obžalovaný je paralelne stíhaný aj v ďalších trestných veciach, ktoré ešte nie
sú právoplatne skončené. Bol opakovane vo výkone trestu, je špeciálny recidivista a predmetného
stíhaného skutku sa dopustil v krátkom časovom horizonte po vykonaní 8-mesačného trestu, ktorý mu
bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Košice I sp. zn. 0T/145/19 z 30. 12. 2019, právoplatným
identického dňa (trest vykonal 24. 11. 2020 - skutok spáchal 26. 2. 2021), preto uloženie podmienečného
trestu nie je vôbec namieste. Pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností u obžalovaného je síce
rovnaký, avšak akceptujúc predchádzajúcu kriminálnu minulosť a osobu páchateľa možno vysloviť
odôvodnenú pochybnosť o úprimnosti oľutovania stíhaného trestného činu. Berúc do úvahy mantinely
trestnej sadzby posudzovaného trestného činu a vyššie uvedené skutočnosti považuje uloženie 12-
mesačného nepodmienečného trestu (v strede trestnej sadzby) za plne adekvátne, pričom tento trest je
oveľa miernejší ako trest, ktorý bol pôvodne uložený trestným rozkazom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby krajský súd podľa § 319 Tr. por. odvolanie
obžalovaného zamietol ako nedôvodné.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Okresný súd v posudzovanom konaní zistil všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne a zákonné
uloženie trestu, tieto správne vyhodnotil, pričom zistil a ustálil aj všetky poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti v zmysle § 36 a § 37 Tr. zák. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou,
na základe ktorej dospel okresný súd k záveru o potrebe ukladania nepodmienečného trestu odňatia
slobody a tiež aj pokiaľ ide o vymeranie trestu v strede zákonnom ustanovenej trestnej sadzby.
Z vykonaného dokazovania mal teda okresný súd správne preukázanú pomerne bohatú kriminálnu



minulosť obžalovaného, pričom treba zdôrazniť, že ide o veľmi mladého obžalovaného, ktorý je výrazným
recidivistom.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí, predmetom ktorého bolo prejednanie jeho odvolania proti výroku
o treste napadnutého rozsudku, zaujal pred senátom odvolacieho súdu veľmi kritický postoj ako k
predmetnému skutku, tak aj k celkovej svojej kriminálnej minulosti, pričom za hlavnú príčinu svojho
doterajšieho kriminálneho správania označil skutočnosť, že po opustení detského domova, v ktorom
bol vychovávaný až do dosiahnutia svojej dospelosti, nemal vytvorené ani len minimálne podmienky
pre riadny život a na zapojenie sa do normálneho spôsobu života, čo bolo pre neho ťažkou životnou
situáciou, ktorú nedokázal riešiť spoločensky akceptovateľným spôsobom a preto začal páchať trestnú
činnosť. Teda páchanie trestnej činnosti bolo pre neho reakciou na bezvýchodiskovú situáciu, v ktorej sa
náhle ocitol bez akejkoľvek podpory zo strany rodiny, či spoločnosti a takýmto spôsobom sa vyrovnával
s danou životnou etapou. Aktuálne si uvedomuje nesprávnosť svojho správania, avšak zo strany
spoločnosti nikdy nepocítil žiadnu podporu, len trestanie, čím sa v ňom prehlboval pocit nespravodlivosti
zo strany spoločnosti, čo ho znova viedlo k tendencii páchania trestnej činnosti.

Krajský súd sa zaoberal uvedeným postojom obžalovaného a jeho životnými podmienkami a dospel
k záveru, že miernejším nepodmienečným trestom možno dosiahnuť lepší výchovný vplyv trestu na
obžalovaného, nakoľko poskytne obžalovanému poslednú šancu, ktorá ho ma povzbudiť k tomu, že
napriek skutočnosti, že mu v istom životnom období, keď to najviac potreboval, neboli zo strany
spoločnosti síce vytvorené vhodné podmienky na začatie normálneho spôsobu života, čo možno
vnímať ako určitý sociálny a morálny dlh, zo strany štátu voči obžalovanému, avšak „mstiť“ sa štátu a
spoločnosti za nespravodlivý štart do dospelého života, páchaním trestnej činnosti, nie je, z dlhodobého
hľadiska absolútne vhodným riešením, pre vedenie zmysluplného a spoločenský hodnotného života
obžalovaného a preto stojí za to sústrediť všetku svoju snahu a životnú energiu na vedenie riadneho
života a pokúsiť sa začleniť do riadnej spoločnosti.

Krajský súd dúfa, že obžalovaný bude vnímať toto zmiernenie trestu ako snahu súdu, aby reálne pocítil
aj istú zhovievavosť zo strany spoločnosti a nielen vždy len jeho trestanie, pričom súd zdôrazňuje, že
takto mu vytvára nový priestor na to, aby preukázal úprimnosť svojich slov, že chce prestať s trestnou
činnosťou a viesť riadny život. Ide o poslednú šancu zo strany súdu, čím si vyčerpáva do budúcna
všetku zhovievavosť, pričom v prípade ďalšieho páchania trestnej činnosti, akákoľvek jeho snaha a
prísľuby vedenia riadneho života, budú mať veľmi nízku presvedčivosť a veľmi pravdepodobne nedokážu
presvedčiť súd, aby neukladal výrazne prísnejšie tresty, ktorých najvýznamnejším účelom bude ochrániť
spoločnosť od obžalovaného jeho dôslednou izoláciou v ústave na výkon trestu odňatia slobody.

Na základe uvedených úvah súd znížil výmeru, inak veľmi správne a zákonne uloženého trestu odňatia
slobody, pričom zaradil obžalovaného do rovnakého ústavu na výkon trestu odňatia slobody, do akého
ho zákonne zaradil aj súd prvého stupňa.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.