{"guid": "f4cc4b32-de69-4d4c-bd51-1faf80b76b21:5700835a-31d1-4012-8c39-e081cd1d8e74", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7220201823.2", "spisova_znacka": "7CoP/60/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/60/2020 z 24. 5. 2020", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 24. mája 2020, sp. zn. 7CoP/60/2020, ECLI:SK:KSKE:2020:7220201823.2", "identifikacne_cislo": "7220201823", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2020-05-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5700835a-31d1-4012-8c39-e081cd1d8e74", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7220201823.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2020:7220201823.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2020:7220201823.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/60/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220201823
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7220201823.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú E. Q., nar.
X.X.XXXX, zastúpenú v odvolacom konaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné
námestie č. 9, Košice, dieťa matky I. Q., rod. X., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v A. na H. C. č. XXXX/
XXX, adresa na doručovanie A., D. XX, zastúpenej JUDr. Mariánom Juskom, advokátom so sídlom v
Košiciach, Račí potok č. 3 a otca PhDr. K. Q., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v A. na H. C. č. XXXX/XXX,
zastúpeného JUDr. Evou Hencovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach na Bajzovej ul. č. 2, v konaní
o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 19P/31/2020-25 zo dňa 9.3.2020 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej žiadal upraviť výkon
rodičovských práv a povinností k maloletej. Otec žiadal nariadením neodkladného opatrenia zveriť
maloletú do jeho osobnej starostlivosti.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia posúdil ako nedôvodný, pretože otec v tomto návrhu neosvedčil naliehavosť predbežnej
úpravy pomerov, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziace maloletému dieťaťu, ktoré by
odôvodňovalo okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Z návrhu otca vyplýva,
že starostlivosť o maloletú je zabezpečovaná zo strany otca a matka túto starostlivosť nijakým spôsobom
nenamieta, teda podľa názoru súdu úplne absentuje naliehavosť riešenia situácie v zmysle návrhu otca
na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. zverením maloletej do jeho osobnej starostlivosti, keďže
starostlivosť o maloletú je toho času zabezpečená. Otec je zamestnaný v spoločnosti U.S.Steel Košice,
S.r.o. ako procesný inžinier s priemerným hrubým mesačným príjmom cca 1.837 eur, z čoho zabezpečuje
toho času aj výživu dieťaťa a uhrádza náklady spojené s chodom domácnosti. Na základe týchto
skutočnosti dospel súd k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia, nebola preukázaná naliehavosť zásahu súdu do pomerov účastníkov, ani ohrozenie záujmu
maloletej, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal otec  z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d),  f) a h) CSP
ako aj s poukazom na  § 62 ods. 1 CMP v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Otec má
za to, že súd prvej inštancie na základe nesprávnych skutkových zistení vec nesprávne právne posúdil,
nevysporiadal sa so všetkými relevantnými skutočnosťami majúcimi význam pre jeho rozhodnutie a
z toho dôvodu považuje toto rozhodnutie za nepreskúmateľné. Otec v odvolaní uviedol, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia podal z dôvodu, aby súd upravil pomery najmä po stránke právnej



a zosúladil tak faktický stav so stavom právnym. Apeloval pritom na to, že matka sa rozhodla odísť zo
spoločnej domácnosti dňa 14.2.2020 a nechala mu maloletú, o ktorú sa stará. Dňa 4.3.2020 sa matka
vrátila domov, aby vzala aj maloletú, ktorú odniesla k jej novému priateľovi. On nemal informácie, kedy
mu matka maloletú prinesie. Maloletá sa vrátila od matky vystresovaná a zdôverila sa, že matkin priateľ
vlastní bojové plemeno psa, s ktorým ju zastrašoval. Podľa otca dôvodnosť nariadenia neodkladného
opatrenia vyplýva z toho, že je potrebné preventívne predísť zneužívaniu situácie zo strany matky, ktorá
dieťa ponechala v jeho starostlivosti a domov sa vracia len sporadicky. Poukázal na to, že matka nemá
vybudované zázemie, nevie dieťaťu poskytnúť pocit bezpečia, stability a istoty. S niekoľkými osobnými
vecami sa presťahovala k cudzej osobe, kde už medzičasom odniesla aj dieťa. Má dôvodnú obavu, že
za daného stavu sa môže stať, že sa matka s dieťaťom nevráti. Preto považuje za dôvodné, aby v čase,
keď dieťa prežíva odchod matky zo spoločnej domácnosti, mu bola poskytnutá ochrana v rovine právnej,
keďže neodkladné opatrenie upravuje nielen faktické pomery  účastníkov, ale aj pomery právne, i keď len
predbežne. Je toho názoru, že pokiaľ súd odmietne dočasne upraviť pomery v rodine, bude pretrvávať
stav, ktorý dieťa subjektívne vníma ako neistotu a stratu bezpečia. Takýto stav je v príkrom rozpore so
sledovaným záujmom dieťaťa. Poukázal na súdnu prax, ktorá ustálila potrebu zosúladenia skutkového
stavu s právnym, konkrétne na Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 7CoP/98/2018, Uznesenie
Krajského súdu v  Trnave sp. zn.: 26CoP/23/2016 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
20CoP/63/2014, ako aj rozhodnutie samotného Okresného súdu Košice II sp. zn.: 14P/82/2019, ktorý
zaujal stanovisko o potrebe zosúladenia faktického a právneho stavu. Je preto výrazným zásahom
do právnej istoty účastníka konania, ak súdy v skutkovo podobných prípadoch rozhodujú opačne ako
rozhodol súd v jeho prípade. Namietal, že súd vôbec neodôvodnil ako sa vysporiadal s tým, že toho času
absentuje súlad medzi faktickým a právnym stavom, neozrejmil, prečo v rozpore s ustálenou právnou
praxou súdov, nepovažuje za dôležité zosúladiť tento stav a zároveň nevysvetlil, prečo jeho navrhovanú
úpravu nepovažuje za takú, ktorá by bola v záujme dieťaťa.

4. Postupom podľa  § 329 ods. 1 vety druhej CSP odvolací súd umožnil matke a kolíznemu opatrovníkovi
vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolaniu otca.

5. Matka vo vyjadrení uviedla, že s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nesúhlasí, pretože
na uvedené nie je žiaden dôvod. Nepopiera, že sa k manželovi nemieni vrátiť a plánuje podať návrh
na rozvod ich manželstva. So zverením maloletej do striedavej osobnej starostlivosti súhlasí. Tvrdenia
manžela o tom , že zanedbáva starostlivosť o maloletú nie sú pravdivé, dieťa navštevuje, avšak manžel
jej nechce umožniť zobrať dieťa mimo bydliska, stále ju kontroluje s odôvodnením, že doma si môže
robiť čo chce. Podotkla, že manžel nebol zvyknutý tráviť často čas sám s ich dcérou, i keď je dobrým
otcom a vie sa o dieťa postarať, inak by dieťa s otcom nenechala. Do jej odchodu zabezpečovala v
podstate celú starostlivosť o dieťa sama a manžel tak mohol tráviť čas aj bez nich mimo domu. Toho
času sa zamestnala na plný úväzok a dohodla sa so svojimi rodičmi, že jej prenechajú byt, aby mala
dcéra zázemie aj u nej a mala pokojný život. Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia nevidí, pokiaľ
jej manžel nebude brániť v styku s dcérou, v opačnom prípade podá návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia. Ak však súd bude mať za to, že je potrebná neodkladná úprava ich pomerov, navrhuje zveriť
dieťa do striedavej osobnej starostlivosti, ako navrhol manžel vo veci samej.

6. Kolízny opatrovník sa nevyjadril.

7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

8. Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015  Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), neodkladné
opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je obava, že exekúcia
bude ohrozená.

9. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.  Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie



správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia  § 65 a §
66 CMP a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade neboli
splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom otca. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a na zdôraznenie jeho
správnosti dodáva, že doposiaľ zistené skutočnosti nepreukazujú naliehavú potrebu okamžitého zásahu
súdu vo forme neodkladného opatrenia.

12. Otec potrebu bezodkladnej úpravy pomerov odôvodňuje neistotou, v ktorej sa odchodom matky
ocitol, preto považuje za dôležité, aby boli súdom upravené ich práva a povinnosti k maloletej v rovine
právnej. Za účelom stability výchovného prostredia je podľa otca potrebné, aby súd aspoň dočasne
upravil výkon ich rodičovských práv a povinností. Otec sa obáva, že by matka mohla vziať dieťa k novému
partnerovi, čo by pre dieťa predstavovalo výrazný negatívny zásah do pocitu bezpečia a istoty domova.
Navyše matkinho priateľa nepozná, a preto k nemu nemá dôveru a nesúhlasí s tým, aby bolo dieťa u
cudzej osoby. Maloletá má podľa tvrdenia otca ťažko znášať matkin nový vzťah, nakoľko je vo veku,
kedy už intenzívne vníma a uvedomuje si dianie okolo seba. Otec uviedol, že s maloletou  trávia aktívne
každú voľnú chvíľu, maloletá je na neho naviazaná, má u neho pocit bezpečia a istoty. Otec má za
to, že nakoľko starostlivosť  o dieťa vykonáva on, keďže matka odišla k novému partnerovi bez dcéry,
vzniká nesúlad medzi faktickým a právnym stavom. Preto zohľadňujúc najlepší záujem dieťaťa považuje
za dôvodné, tento stav zosúladiť a na čas do rozhodnutia súdu o veci samej zveriť maloletú do jeho
osobnej starostlivosti.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletej sú manželmi od roku 2003, aktuálne nebývajú v
spoločnej domácnosti. Medzi rodičmi maloletej  sa od leta minulého roka začali prejavovať partnerské
nezhody, ktoré vyústili do odchodu matky maloletej zo spoločnej domácnosti vo februári 2020.
Rodičovské práva a povinnosti k maloletej doposiaľ neboli upravené rozhodnutím súdu. Maloletá po
odchode matky zo spoločnej domácnosti ostala v starostlivosti otca, ktorý je zamestnaný a z jeho
príjmu zabezpečuje všetky potreby maloletej, ako aj chod domácnosti. Otec dňa 2.3.2020 doručil
spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia aj návrh vo veci samej, ktorým sa domáha
úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletej, a to zverenia maloletej do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch (konanie vedené na Okresnom súde Košice II pod
sp. zn.: 19P/31/2020), pričom výživne otec určiť nežiada. Z návrhu otca je zrejmé, že vo vzťahu medzi
rodičmi maloletej sú problémy, ktoré sú podporované absenciou  komunikácie medzi nimi. Otec má za to,
že matka o maloletú nejaví záujem, čo sa snaží preukázať tým, že k návrhu pripojil z kontextu vytrhnuté
SMS správy.

14. Odvolací súd po preskúmaní veci má za to, že z tvrdení otca, či už v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ako aj z odvolania voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie o jeho návrhu, vyplýva
značná miera protichodnosti jeho tvrdení, nakoľko na jednej strane návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia odôvodňuje tým, že matka by mohla vziať maloletú k novému partnerovi, čo by bol pre maloletú
negatívny zásah do pocitu bezpečia a istoty a že dieťa ťažko znáša matkin nový vzťah, a on ako otec
maloletej nového priateľa matky nepozná, preto k nemu nemá dôveru, na strane druhej návrhom vo
veci samej otec žiada zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, čo by znamenalo, že
dieťa bude v určenom čase s matkou, v byte jej nového priateľa, voči ktorému otec nemá dôveru. Taktiež
ohrozenie maloletej, ktoré vidí otec v tom, že matka by mohla vziať maloletú k sebe, odporuje tomu,
čo otec tvrdí a snaží sa aj preukázať z SMS komunikácie ohľadne nezáujmu matky o maloletú. Navyše
otcom tvrdené riziko negatívneho zásahu vo vzťahu k maloletej, otec nijakým spôsobom neodôvodnil a
súdu nie je zrejmé v čom uvedené riziko spočíva. Preto uvedené tvrdenia odvolací súd považuje len za
obavy zo strany otca, ktoré nie sú ničím podložené.

15. K odvolacej námietke otca, že súd vôbec neodôvodnil ako sa vysporiadal s absenciou súladu medzi
faktickým a právnym stavom a neozrejmil, prečo v rozpore s ustálenou súdnou praxou, nepovažuje
za dôležité zosúladiť tento stav a zároveň nevysvetlil, prečo ním navrhovanú úpravu nepovažuje za
takú, ktorá je v záujme maloletého dieťaťa, odvolací súd zdôrazňuje,  že súd prvého stupňa  svojim
rozhodnutím nekonal v rozpore s ustálenou praxou súdov o potrebe zosúladenia faktického stavu s
právnym stavom, nakoľko v konkrétnom prípade nemožno daný stav hodnotiť ako nesúlad faktického a



právneho stavu. Vo veci maloletej doposiaľ rodičovské práva a povinnosti neboli  upravené rozhodnutím
súdu. Rodičovské práva a povinnosti, a teda aj právo zabezpečovať starostlivosť o maloletú,  patria
obom rodičom v rovnakej miere. Maloletá bola v starostlivosti oboch rodičov, ktorí zabezpečovali všetky
jej potreby. Aktuálne starostlivosť o maloletú  zabezpečuje otec a matka túto starostlivosť nijakým
spôsobom nenamieta. V uvedenom prípade nebolo preukázané, že by dochádzalo k ohrozeniu  záujmov
maloletej konaním zo strany niektorého z rodičov. Aktuálne, tak ako súd prvej inštancie, aj odvolací
súd má za to, že maloletej nehrozí žiadne bezprostredne hroziace nebezpečenstvo ohrozujúce jej život,
zdravie či najlepší záujem. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že každé rozhodnutie súdu musí vychádzať
z konkrétnych okolností toho ktorého prípadu a v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté dieťa
z individuálnych a aktuálnych pomerov konkrétneho dieťaťa, ktoré takmer nikdy nie sú totožné s inými
prípadmi. Navyše predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je naliehavosť zásahu súdu do
pomerov mal. dieťaťa a preto i prípadné zosúladenie faktického stavu so stavom právnym musí vyplývať
z tejto naliehavosti, čo v tomto prejednávanom prípade osvedčené nebolo.

16. K námietke otca, že súd na základe  nesprávnych skutkových zistení vec nesprávne právne posúdil,
odvolací súdu uvádza, že úvahy súdu prvej inštancie vychádzali z obsahu spisu a samotného návrhu
otca na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom hodnotiaci úsudok súdu o nesplnení podmienok pre
nariadenie neodkladného  opatrenia, ktorý je v rozpore s predstavou otca nemôže byť vadou konania
majúcou za následok nesprávnosť rozhodnutia a v zmysle uvedeného nemôže  byť relevantný ani
odvolací dôvod týkajúci sa nesprávnych skutkových zistení, ku ktorým mal súd dospieť, či nesprávneho
právneho posúdenia veci.

17. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci
v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, posúdil ho
podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého uznesenia
presvedčivé a odvolací súd sa s jeho závermi stotožňuje. Otec maloletej ani v priebehu odvolacieho
konania neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Otcom uvádzané skutočnosti budú predmetom rozsiahleho
dokazovania v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti vo veci samej, prebiehajúcom na
Okresnom súde Košice II pod sp. zn.: 19P/31/2020, nie sú však relevantné pre okamžitý (bezodkladný)
zásah súdu formou neodkladného opatrenia.

18. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP, a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v odôvodnení
sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a  na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.

19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19P/31/2020", "guid": "76476a1c-904a-461b-a277-5325b76c0e5d:42b0734c-08e3-40e4-ad60-22968ab6f3f3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "18226dba-6e60-4b7b-9738-5c2d6fb7744a:68957871-ba24-456e-b96b-1196811be4dc", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7117223406.1", "spisova_znacka": "7CoP/98/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/98/2018 z 17. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-06-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7117223406.1"}, {"guid": "80f763d0-16cf-4456-8fa6-7c8bc9c5ba89:d95cc132-354d-42f7-9381-178e6cf0d449", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2616204020.1", "spisova_znacka": "26CoP/23/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoP/23/2016 z 14. 7. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-07-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2616204020.1"}, {"guid": "9dd027e4-bcb9-4e69-b248-7c3328060fba:d8b09eb2-f25f-4c32-b376-5ec69dd1bfe6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1713205308.1", "spisova_znacka": "20CoP/63/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/63/2014 z 27. 1. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-01-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1713205308.1"}], "citovane_v": []}