Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/7/2020 z 12. 10. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 12. októbra 2020, sp. zn. 5Saz/7/2020, ECLI:SK:KSKE:2020:7020200511.2 Krajský súd Košice | 5Saz/7/2020 | ECLI:SK:KSKE:2020:7020200511.2 | 2020-10-12 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z., § 219 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/581fa832-0447-4a7f-b0f3-cd2a6c384291 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200511.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Saz/7/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200511
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7020200511.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: Q. Z. W., nar.
XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť H. H. Y., V. Č.. G., trvale bytom mesto A., ulica W.U.Y., č. domu XX,
provincia A., H., toho času umiestnený v Ú. V.Z. G. V. D. W., O. XX, W., zastúpený: Centrum právnej
pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa
14.07.2020 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-83-25/2020-Ž zo dňa 18.06.2020,
takto

r o z h o d o l :

I./ Správnu žalobu z a m i e t a.

II./ Účastníkom konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 14.07.2020 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ČAS:
MU-PO-83-25/2020-Ž zo dňa 18.06.2020. Uviedol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaný v zmysle
§ 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o azyle“ resp. „ZoA“) zamietol žiadosť žalobcu o udelenie
azylu na území Slovenskej republiky (ďalej „SR“) ako neprípustnú, pričom bola podaná výlučne s cieľom
odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia z územia SR. S rozhodnutím žalovaného v celom
rozsahu nesúhlasil a mal za to, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Dodal, že žalovaný po
vyhodnotení výpovede žalobcu v napadnutom rozhodnutí prijal záver, že skutočnosti, ktoré žalobca
uviedol v predmetom konaní o azyle, sú totožné s tými, o ktorých už bolo rozhodnuté v konaní vedenom
pred Migračným úradom sp. zn. ČAS: MU-PO-101-49/2018-Ž zo dňa 25.01.2019 a ktoré boli predmetom
aj súdneho prieskumu. Podľa žalovaného žiadal žalobca dňa 20.04.2020 opakovane o azyl účelovo,
s cieľom odvrátiť výkon rozhodnutia o jeho vyhostení z územia SR. Rovnako mal žalovaný za to, že
ani situácia v krajine pôvodu žalobcu, v H., sa nezmenila oproti času, kedy bolo v predošlom azylovom
konaní žalobcu už raz rozhodnuté. Z týchto dôvodov zamietol jeho žiadosť ako neprípustnú.

2. S danými závermi žalobca nesúhlasil, pričom nespochybňoval fakt, že mu bolo vydané rozhodnutie
o jeho administratívnom vyhostení, avšak žalobca krajinu pôvodu opustil z dôvodu obáv o svoj život,
pretože v krajine pôvodu konvertoval na S., pričom o opakovanú žiadosť o azyl sa rozhodol po tom,
čo mu jeho známy doručil predvolanie na výsluch v krajine pôvodu. Jeho obavy pred prenasledovaním
sú opodstatnené. Mal za to, že žalovaný sa mal v konaní vysporiadať s týmto dôkazom a následne o
veci rozhodnúť riadnym meritórnym rozhodnutím. V prípade návratu do krajiny pôvodu mu nehrozí len
prenasledovanie, ale aj vážne bezprávie v zmysle zákona o azyle, čo v jeho veci odôvodňuje minimálne
poskytnutie doplnkovej ochrany.



3. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-83-25/2020-Ž zo dňa 18.06.2020 podľa § 11 ods. 1 písm. f)
zákona o azyle zamietol žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, pričom žiadosť bola podaná výlučne
s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky, pričom táto žiadosť
bola zamietnutá žiadateľovi Q. Z. W., narodený XX.XX.XXXX v A., H., H. Š. V., V. K., W., Č.. H. D. V.
G.7 s dobou platnosti do XX.XX.XXXX, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu Q. A., T. W., Č.. P. XX,
V. A., H., I. Č. Ú. V. G. V. D. W., W. Y.. V odôvodnení svojej žiadosti uviedol, že cudzinec opakovane
požiadal pred pracovníkmi Ú. W. dňa 20.04.2020 o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej
ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj život v domovskej krajine. Prvýkrát požiadal o medzinárodnú
ochranu na území SR dňa 21.04.2018 pred pracovníkmi R. U. V. Z. z dôvodu obavy o svoj život v
krajine pôvodu, ktorú zdôvodnil: „O udelenie azylu na území Slovenskej republiky žiadam z dôvodu
obavy o svoj život, nemôžem sa vrátiť do H., nakoľko som zmenil náboženstvo z Q. na S..“ Táto jeho
žiadosť bola komplexne posúdená a vydaním rozhodnutia Migračného úradu č. p.: MU-PO-101-49/2018-
Ž z 25.01.2018, ktorou mu nebol udelený azyl a nebola mu ani poskytnutá doplnková ochrana.
Dôvodom bolo, že Migračný úrad vyhodnotil jeho zmenu vierovyznania ako nedôveryhodnú. Zároveň
bolo konštatované, že v prípade návratu do krajiny by nevzbudil pozornosť H.Á. štátnych orgánov, lebo aj
pred odchodom z H., asi dva roky po svojej vnútornej konverzii nemal v H. žiadne problémy. Predmetné
rozhodnutie bolo potvrdené rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4SaZ/4/2019-41, ktorý správnu
žalobu zamietol dňa 29.05.2019. Voči danému rozhodnutiu podal kasačnú sťažnosť, ktorá bola dňa
13.09.2000 zamietnutá Najvyšším súdom Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Sžak/10/2019, ktorý
sa stal právoplatný dňom 15.10.2019. O nadobudnutí právoplatnosti sa dozvedel žalobca v polovici
októbra XXXX a odišiel do K., kde chcel požiadať o azyl. Dňa 22.10.2019 bola dublinským strediskom
Migračného úradu prijatá žiadosť K. W. Y. o jeho prevzatia podľa Nariadenia č. 604/2013 z 26.06.2013.
Dňa 04.11.2019 dublinské stredisko akceptovalo uvedenú žiadosť a dňa 20.02.2020 bol cudzinec
letecky transferovaný na Slovensko. Rozhodnutím Oddelenia hraničnej kontroly PZ Košice - letisko
pod č. PPZ-HCP-PO9-3-021/2020-AV z 20.02.2020 bolo rozhodnuté o jeho zaistení a umiestnení v Ú.
W.. Rozhodnutím OHK PZ Košice - letisko z 20.02.2020 pod č. PPZ-HCP-PO9-3-015/2020-AV bolo
rozhodnuté o jeho administratívnom vyhostení z územia SR na územie H.. V rámci aktuálneho konania
bol dňa 11.06.2020 vykonaný s cudzincom pohovor, počas ktorého uviedol, že v októbri XXXX mu
právna zástupkyňa oznámila, že dostal negatívne rozhodnutie zo súdu a navrhla mu, aby sa za pomoci
medzinárodnej organizácie vrátil do H., v opačnom prípade ho polícia zadrží a eskortuje. Pretože sa
chcel tomu vyhnúť, odišiel do K., odkiaľ bol späť vrátený. Pri pohovore uviedol, že jediným dôvodom
jeho aktuálnej žiadosti je to, že vnútorne konvertoval z Q. K. S.. Predložil potvrdenie od D. O. B. O. a
Y.-S. D. G. E. R. O. o tom, že tam navštevoval bohoslužby. Tieto doklady sú už spomínané v rozsudku
NS SR, ktorým bola zamietnutá jeho kasačná sťažnosť. Potvrdenia mu iniciatívne zabezpečila Liga za
ľudské práva, ktorej boli adresované. Ďalej predložil dve kópie predvolania obvineného z apríla 2018,
ktoré mu mal doniesť jeho známy z K., ktorý pricestoval z H. a odovzdal mu ich v dobe, keď bol v K..
Opakovane ale pri pohovore uviedol, že do svojho odchodu z H. (13.02.2018) nemal problémy s políciou,
ani inými štátnymi orgánmi. Počas zaistenia 25.03.2020 požiadal o nahradenie zaistenia, pričom uviedol,
že sa chce dobrovoľne vrátiť domov, čo svedčí o tom, že jeho obavy z návratu nie sú odôvodnené.
Neskôr si to rozmyslel a o asistovaný návrat už nepožiadal. Žalovaný uviedol, že pri posudzovaní
opakovanej žiadosti posudzoval aj situáciu v krajine pôvodu žiadateľa, pričom nebolo zistené, že by
sa situácia v H. za ostatné dva roky zásadne zmenila. V krajine neprebiehal, ani neprebieha žiaden
vnútroštátny medzinárodný ozbrojený konflikt. Sporadicky sa vyskytujú štrajky za vyššie mzdy, protesty
proti zvyšovaniu cien benzínu, protesty žien proti prísnym pravidlám obliekania a všetky tieto protesty
majú len lokálny a časovo obmedzený rozsah. Nemožno teda konštatovať, že by došlo v domovskej
krajine žiadateľa k závažnej zmene pomerov.

4. Doplnil, že pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti ako neprípustnej ide o rozhodovanie, ktorým sa
neposudzuje žiadosť o azyl v jej merite, teda sa ani neskúma, či sú splnené predpoklady na udelenie
azylu, respektíve poskytnutie doplnkovej ochrany a konštatuje sa iba splnenie predpokladov v § 11 ods.
1 písm. f) zákona o azyle (bod 38 rozsudku NS SR 1Sžak/7/2019 z 30.0.2019).

5. V novom konaní o opakovanej žiadosti o azyl je teda podstatná len tá skutočnosť, či sa už v minulosti
právoplatne rozhodlo a či od tohto právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá
môže byť v uvádzaných dôvodoch, respektíve môže sa jednať o závažnú zmenu pomerov v krajine
pôvodu žiadateľa. Keďže v minulosti už bolo v prípade menovaného právoplatne rozhodnuté o neudelení
azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany a menovaný po podaní opakovanej žiadosti neuviedol žiadne
také nové skutočnosti, ktoré by poukazovali na podstatnú zmenu skutkového stavu a ani nedošlo k



závažnej zmene pomerov v krajine jeho pôvodu, ministerstvo zamietlo jeho žiadosť o udelenie azylu na
území SR ako neprípustnú v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) ZoA. Rovnako rozhodlo, že žiadosť o udelenie
azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo SR. K tomu
záveru dospel Migračný úrad po tom, ako komplexne posúdil jeho opakovanú žiadosť, ako aj situáciu v
krajine pôvodu, pričom nezistil žiadnu takú podstatnú zmenu v dôvodoch, ako aj v pomeroch v krajine
pôvodu žiadateľa, ktorá by v konkrétnom vzťahu k nemu odôvodňovala iné rozhodnutie vo veci.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 04.08.2020 uviedol, že v žalobcovom prípade
ide v poradí o jeho druhú žiadosť o udelenie azylu. Prvýkrát požiadal o udelenie azylu dňa 21.04.2018
po tom, čo mu skončila na území SR platnosť víz za účelom návštevy rodiny dňa 29.03.2018. Žiadosť
odôvodnil tým, že konvertoval na S. a títo ľudia sú v H. perzekvovaní. Z azylového spisu bolo zrejmé,
že o udelenie azylu nepožiadal bezprostredne po príchode na územie SR, ako to predpokladá § 19
ods. 1 písm. d) ZoA. Dané ustanovenie vychádza z predpokladu, že žiadateľ po opustení krajiny
vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na
požadovanie medzinárodnej ochrany. Po komplexnom a objektívnom vyhodnotení dôvodov žalobcovej
žiadosti Migračný úrad rozhodnutím ČAS: MU-PO-101-49/2018-Ž neudelil azyl a neposkytol doplnkovú
ochranu. Rozhodnutie bolo preskúmané Krajským súdom v Bratislave, ktorý správnu žalobu proti tomuto
rozhodnutiu rozhodnutím sp. zn. 4SaZ/4/2019-41 zo dňa 29.05.2019 zamietol. Proti rozhodnutiu podal
žalobca kasačnú sťažnosť na Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom 1Sžak/10/2019 zo dňa 13.09.2019
kasačnú sťažnosť zamietol, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2019. Následne
odišiel do W. Y. K., kde požiadal o udelenie azylu a v zmysle Nariadenia č. 604/2013 z 26.06.2013
bol dňa 20.02.2020 vrátený na územie SR. Rozhodnutím Oddelenia hraničnej kontroly PZ Košice -
letisko č.p. PPZ-HCP-PO9-3-021/2020-AV zo dňa 20.02.2020 bol administratívne vyhostený z územia
SR. Dňa 20.04.2020 opakovane požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na
území SR. Dňa 11.06.2020 bol vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého neboli zistené žiadne nové
skutočnosti ohľadne jeho opakovanej žiadosti o udelenie azylu. Počas pohovoru predložil dve kópie
predvolania obvineného z apríla 2018, ktoré mu mal doviesť jeho známy z H. a dal mu ich počas
jeho pobytu v K.. Skutočnosť, ako sa známy k týmto dokumentom dostal a prečo mu ich neposlal
skôr prostredníctvom internetu, nekomentoval. Išlo o dokumentované datované ku dňu 17.04.2018.
V dnešnej dobe počítačovej grafiky je veľmi jednoduché vyrábať rôzne druhy dokumentov. Ide o
dokumenty, ktoré ho vyzývajú na dostavenie sa k súdu, dokonca jeho predvedenie ak neuposlúchne,
pričom na jednom dokumente nie je uvedený ani dátum vydania. Opakovane ale pri pohovore uvádzal,
že do svojho odchodu z krajiny pôvodu dňa 13.02.2018 nemal problémy s políciou, ani inými štátnymi
orgánmi. Počas zaistenia v Ú. W. požiadal dňa 25.03.2020 o nahradenie zaistenia, pričom v žiadosti
uviedol, že sa chce dobrovoľne vrátiť domov. Táto skutočnosť potvrdzuje, že jeho obavy z návratu
do krajiny nie sú opodstatnené, aj keď si to neskôr rozmyslel a o asistovaný dobrovoľný návrat už
nepožiadal. Rovnako je neopodstatnené aj odôvodnenie správnej žaloby, v zmysle ktorej má žalobca za
to, že správny orgán nesprávne právne vec posúdil. V zmysle judikatúry NS SR ide o situáciu, keď bol na
správne zistenú skutkovú podstatu aplikovaný nesprávny predpis alebo bol aplikovaný správny predpis,
ale bol zle vyložený. Dodal, že keďže v minulosti už bolo v prípade žalobcu právoplatne rozhodnuté o
neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany a žalobca po podaní opakovanej žiadosti neuviedol
žiadne také nové skutočnosti, ktoré by poukazovali na zmenu skutkového stavu a ani nedošlo k závažnej
zmene pomerov v krajine pôvodu, navrhol, aby krajský súd správnu žalobu zamietol.

7. Podľa § 8 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o z mene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
ako „zákon o azyle“), Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

8. Podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle, Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako
neprípustnú, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne
rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl,
nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia
nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu
bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky.

9. Pokiaľ sa týka žalobných námietok, správny súd právne uzatvára:



10. Žalobca prvýkrát požiadal o medzinárodnú ochranu na území SR 21.04.2018 z dôvodu obavy o svoj
život v krajine pôvodu. Rozhodnutím Migračného úradu č. p. MU-PO-101-49/2018-Ž z 25.01.2018 mu
nebol udelený azyl a nebola mu ani poskytnutá doplnková ochrana. Dôvodom bolo, že Migračný úrad
vyhodnotil jeho zmenu vierovyznania ako nedôveryhodnú. Zároveň bolo konštatované, že v prípade
návratu do krajiny by nevzbudil pozornosť H. štátnych orgánov, lebo aj pred odchodom z H., asi dva
roky po svojej vnútornej konverzii, nemal v H. žiadne problémy. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca
správnu žalobcu, ktorá bola zamietnutá rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4SaZ/4/2019-41z
29.05.2019. Voči danému rozhodnutiu podal kasačnú sťažnosť, ktorá bola zamietnutá Najvyšším súdom
Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Sžak/10/2019 zo dňa 13.09.2019, ktorý sa stal právoplatný
dňom 15.10.2019.

11. Pre posúdenie žalobcovho prípadu na individuálnom princípe nie je bez významu aj tá skutočnosť,
že po rozhodnutí kasačného súdu o jeho prvej žiadosti o azyl následne žalobca v polovici októbra
2019 odišiel do K.. Dňa 22.10.2019 bola dublinským strediskom Migračného úradu prijatá žiadosť
K. W. Y. o jeho prevzatia podľa Nariadenia č. 604/2013 z 26.06.2013. Dňa 04.11.2019 dublinské
stredisko akceptovalo uvedenú žiadosť a dňa 20.02.2020 bol cudzinec letecky transferovaný na
Slovensko. Rozhodnutím OHK PZ Košice - letisko z 20.02.2020 pod č. PPZ-HCP-PO9-3-015/2020-AV
bolo rozhodnuté o jeho administratívnom vyhostení z územia SR na územie H..

12. Dňa 20.04.2020 žalobca druhýkrát, t.j. opakovane, požiadal pred pracovníkmi Ú. W. o udelenie
azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj život v domovskej
krajine. Dňa 11.06.2020 pri vykonanom pohovore uviedol, že jediným dôvodom jeho žiadosti je to,
že vnútorne konvertoval z Q. K. S.. Predložil dve kópie predvolania obvineného z apríla 2018, ktoré
mu mal doniesť jeho známy z K., ktorý pricestoval z H. a odovzdal mu ich v dobe, keď bol v K..
Teda svoju v poradí druhú žiadosť odôvodnil rovnakými dôvodmi ako predchádzajúcu žiadosť, pričom
od vydania predchádzajúceho rozhodnutia správneho orgánu nedošlo k podstatnej zmene pomerov v
krajine pôvodu žalobcu. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o
azyle zamietol jeho žiadosť ako neprípustnú s tým, že žiadosť bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť
bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky.

13. Správny súd dáva do pozornosti, že pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej
sa jedná o rozhodovanie vo svojej podstate procesného charakteru a neposudzuje sa žiadosť o azyl
v jeho merite, teda sa ani neskúma, či sú splnené predpoklady na udelenie azylu, resp. poskytnutia
doplnkovej ochrany a konštatuje sa iba splnenie jedného z predpokladov v § 11 ods. 1 zákona o azyle.
Z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle vyplýva, že žiadosť o udelenie azylu sa zamietne
ako neprípustná v prípade, že sa jedná o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní
o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje
sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od
právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. V novom konaní o opakovanej
žiadosti o azyl je teda podstatná tá skutočnosť, či už v minulosti bolo o žiadosti o azyl právoplatne
rozhodnuté a či od tohto právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá môže
byť jednak v uvádzaných dôvodoch o azyl, resp. sa môže jednať o závažnú zmenu pomerov v krajine
pôvodu žiadateľa.

14. Ohľadne predvolaní obvineného (datované ku dňu 17.04.2018), ktoré predložil žalobca v
prípade podania svojej druhej žiadosti o udelenie azylu, má správny súd za to, že pre posúdenie
preskúmavaného rozhodnutia žalovaného sú dôležité samotné tvrdenia žalobcu, ktorý v pohovore počas
svojich azylových konaní uvádzal, že do svojho odchodu z H., t.j. 13.02.2018, nemal problémy s políciou,
ani inými štátnymi orgánmi. Navyše, pokiaľ ide o samotné predvolania, ide o kópie podaní, pričom
žalobca nevysvetlil bez akýchkoľvek pochybností, čoho by sa mali týkať, ako ich nadobudol, pričom na
jednom podaní nie je dokonca ani uvedený dátum.

15. Rovnako pri posúdení dôvodnosti jeho obáv o svoj život pri návrate do krajiny pôvodu nie je možné
opomenúť tú skutočnosť, že žalobca počas zaistenia v Ú. W. požiadal dňa 25.03.2020 o nahradenie
zaistenia a v žiadosti uviedol, že sa chce dobrovoľne vrátiť domov. Daná skutočnosť teda potvrdzuje, že
jeho obavy z návratu do krajiny nie sú opodstatnené. Navyše, ako vyplýva z azylových konaní žalobcu,
tento o udelenie azylu nepožiadal bezprostredne po príchode na územie SR, ako to predpokladá § 19



ods. 1 písm. d) ZoA, ale až po tom, čo mu skončila na území SR platnosť víz za účelom návštevy rodiny,
dňa 29.03.2018.

16. Preto súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu podľa § 219 Správneho súdneho
poriadku zamietol, majúc zato, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná,
keďže vzhľadom na obsah administratívnych spisov žalovaného, týkajúcich sa žiadosti o udelenie azylu
žalobcovi, ako aj obsah súdneho spisu a materiálov na ktoré žalobca poukazoval, súd má zato, že
nedošlo k naplneniu podmienky v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) ZoA, teda k podstatnej zmene skutkového
stavu od právoplatného predchádzajúceho rozhodnutia. Navyše, vzhľadom na vydané rozhodnutie o
administratívnom vyhostení žalobcu, jeho odchod do K. v októbri 2019 a následné vrátenie v rámci
Nariadenia Dublin III, počiatočnú ochotu vrátiť sa prostredníctvom asistovaného dobrovoľného návratu
do krajiny pôvodu, ktorú si následne rozmyslel, je aj dôvod sa domnievať, že žalobca svoju druhú žiadosť
podal výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že nepriznal ich
náhradu účastníkom konania, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému právo na náhradu
trov konania nepatrí.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.



Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.