{"guid": "5aceb9c3-a729-4fad-9e36-ed5d1c0c97be:a37f43ac-c03f-4da8-b44a-8a4c0038ba9c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7019200765.1", "spisova_znacka": "7S/75/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/75/2019 z 18. 8. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 18. augusta 2020, sp. zn. 7S/75/2019, ECLI:SK:KSKE:2020:7019200765.1", "identifikacne_cislo": "7019200765", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Rudolf Čirč", "sudca_id": 383, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-rudolf-circ-383", "datum_vydania": "2020-08-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/291/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 zákona č. 291/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/291/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/291-2004/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/153/#paragraf-24.odsek-14", "nazov": "§ 24 ods. 14 zákona č. 153/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/#paragraf-24.odsek-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/153-2001/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/596/#paragraf-25.odsek-5", "nazov": "§ 25 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/596/#paragraf-25.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/596-2003/paragraf-25"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2004/291#paragraf-1", "/SK/ZZ/2001/153#paragraf-24", "/SK/ZZ/2003/596#paragraf-25"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a37f43ac-c03f-4da8-b44a-8a4c0038ba9c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7019200765.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2020:7019200765.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2020:7019200765.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/75/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200765
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7019200765.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov
senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Petry Vysaníkovej v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra
Spišská Nová Ves, Elektrárenská č. 1, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Obec M., M. XX, M., v
konaní o preskúmanie zákonnosti dekrétu Obce M. zo dňa 24.06.2019 o delegovaní Ing. B. Š.Q. za Obec
M. ako zriaďovateľa školy do Rady školy ustanovenej na funkčné obdobie od 24.06.2019 do 24.06.2023,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd r u š í dekrét Obce M. zo dňa 24.06.2019 o delegovaní Ing. B. Š. za Obec M. ako zriaďovateľa
školy do Rady školy na funkčné obdobie od 24.06.2019 do 24.06.2023.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dekrétom zo dňa 24.06.2019 žalovaný ako zriaďovateľ Základnej školy s materskou školou v M., ul.
Š. XX, M., IČO: XXXXXXXX konajúc starostom Obce M. v súlade s § 25 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z. z o
štátnej správe v školstve a školskej samospráve a § 13 ods. 4 písm.  e) a ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení delegoval Ing. B. Š. za Obec M. ako zriaďovateľa školy do Rady školy na funkčné
obdobie od 24.06.2019 do 24.06.20203.

2. Proti tomuto dekrétu podala Okresná prokuratúra Spišská Nová Ves protest prokurátora zo dňa
26.07.2019 a navrhla predmetný dekrét zrušiť orgánom verejnej správy ako nezákonný. V proteste
uviedla, že je v tomto prípade sporné kto koná za obec ako zriaďovateľa základnej a materskej školy
vo veci delegovania zástupcu do Rady školy. Preto je potrebné zaoberať sa vzťahom medzi zákonom o
obecnom zriadení a zákonom č. 596/2003 Z. z.. Má za to, že zákon o obecnom zriadení je všeobecným
právnym predpisom v oblasti územnej samosprávy, ktorý upravuje postavenie obcí, miest a ich orgánov
a pokiaľ ide o deľbu kompetencii medzi orgánmi obce, t. j. starostu obce a obecné zastupiteľstvo,
je potrebné vychádzať z toho, že žiadna právomoc nemôže byť súčasne zverená aj obecnému
zastupiteľstvu, aj starostovi obce, pričom to, do ktorej právomoci ktorého orgánu je rozhodovanie o
určitej otázke zverené je dané zákonnou úpravou, najmä zákonom o obecnom zriadení, ktorý však
právomoc obecného zastupiteľstva vymedzuje demonštratívne. Pokiaľ ide o pôsobnosť, organizáciu a
úlohy obce v oblasti výkonu štátnej správy v školstve a v školskej samospráve, tá je upravená osobitným
zákonom, t. j. zákonom č. 596/2003 Z. z., ktorý pôsobnosť obce týkajúcu sa správy školstva rieši ucelene
a komplexne a to vrátane deľby kompetencií medzi orgány obce, a preto má vo vzťahu k zákonu o
obecnom zriadení postavenie špeciálneho zákona. Vychádzajúc teda zo zásady lex specialis derogat
legi generali možno teda konštatovať, že vo veciach týkajúcej sa oprávnení, či kompetencií obce v oblasti
správy školstva je potrebné postupovať podľa zákona č. 596/2003 Z. z., ktorým bola obciam zverená
kompetencia zriaďovať aj základné a materské školy a teda nepochybne, že ich zriaďovateľom je



obec. K zriadeniu škôl obcou dochádza po formálnej stránke prijatím všeobecne záväzného nariadenia,
na čo je výlučne oprávnené obecné zastupiteľstvo, a preto z uvedeného vyplýva, že pokiaľ zákon č.
596/2003 Z. z. hovorí o zriaďovateľovi, rozumie sa ním obec zastúpená obecným zastupiteľstvom. Na
to teda logicky nadväzuje i výlučné oprávnenie obecného zastupiteľstva rozhodovať o delegovaní aj
odvolaní zástupcov obce do Rady školy. Dôvodom na takéto konštatovanie je aj koncepcia samotného
zákona, z ktorej možno konštatovať, že pokiaľ zákonodarca chcel, aby za zriaďovateľa, teda obec
konal starosta, výslovne by ho na to splnomocnil tak, ako to uviedol napr. v ustanovení § 3 ods. 11
zákona č. 596/2003 Z. z. a keďže tento zákon v súvislosti s delegovaním zástupcov obce do Rady školy
výslovne neuvádza, že za obec má konať starosta obce, má prokuratúra za to, že starosta delegovaním
zástupcu zriaďovateľa do Rady školy prekročil svoju právomoc, keďže o delegovaní, teda vymenovaní
a odvolaní je oprávnené rozhodovať za zriaďovateľa výhradne obecné zastupiteľstvo a teda opatrenie
starostu sa dostalo do rozporu s ustanovením § 25 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z. z., ako aj vykonávacím
predpisom k citovanému zákonu a to konkrétne s ustanovením § 1 ods. 2 Vyhlášky č. 291/2004 Z. z..
V proteste prokuratúra poukázala aj na to, že pokiaľ starosta uviedol, že pri delegovaní členov Rady
školy sa riadil usmernením Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, toto
stanovisko je nezáväzným právnym názorom a navyše ministerstvo odvádza kompetenciu starostu obce
pri delegovaní zástupcov zriaďovateľa do Rady školy zo zákona o obecnom zriadení, avšak vo veciach
týkajúcich sa oprávnení, či kompetencií obce v oblasti správy školstva, je potrebné postupovať podľa
zákona č. 596/2003 Z. z.. Vzhľadom na tieto skutočnosti má za to, že protest prokurátora je dôvodný.

3. Obec M. rozhodnutím zo dňa 06. augusta 2019 nevyhovela protestu prokurátora. V odôvodnení
rozhodnutia uviedla, že sa nestotožňuje so záverom obsiahnutým v proteste, nakoľko má za to, že
zákon o štátnej správe v školstve má voči zákonu o obecnom zriadení síce postavenie špeciálneho
zákona, avšak len v otázkach výslovne v zákone o štátnej správe v školstve upravených a v ostatných
otázkach sa podľa obce použije generálna úprava zákona o obecnom zriadení pokiaľ ide o deľbu
kompetencií medzi orgánmi obce. Pokiaľ ide o rozdelenie kompetencií medzi obecné zastupiteľstvo a
starostu obce, podľa obce platí pravidlo, že právomoci obecného zastupiteľstva sú určené konkrétnym
spôsobom, pričom právomoci starostu obce sú určené abstraktným, resp. negatívnym spôsobom a
teda starostovské oprávnenia zahŕňajú  všetky tie kompetencie obce, ktoré nespadajú do kompetencie
obecného zastupiteľstva, pričom zákon o obecnom zriadení ako lex generalis obsahuje výslovný výpočet
oddelených kompetencií pre jednotlivé orgány obce. Taktiež aj zákon o štátnej správe v školstve
rozdeľuje kompetencie zriaďovateľa medzi obecné zastupiteľstvo a starostu obce a to do troch skupín.
Ide o vyhradenú výslovnú kompetenciu obecného zastupiteľstva, napr. zriadenie školy, o vyhradenú
výslovnú kompetenciu starostu obce, napr. vo veciach vymenovania a odvolávania riaditeľa školy a
nevyhradenú kompetenciu, pri ktorej zákon o štátnej správe v školstve iba pojednáva o zriaďovateľovi
a konkrétnu úpravu orgánu oprávneného za zriaďovateľa prejavovať vôľu ponecháva na internú úpravu
zriaďovateľa. Z tohto zákona  je teda expressis verbis zrejmé, že niektoré otázky chcel zákonodarca
zveriť zákonom do kompetencie niektorého z orgánov zriaďovateľa a ostatné ponechať na samosprávnu
úpravu zriaďovateľa. Toto prokuratúra nerešpektuje a prekonáva to svojim subjektívnym výkladom.
Pokiaľ ide o samotné zriadenie alebo zrušenie školy, toto sa realizuje prostredníctvom samosprávneho
aktu najvyššej právnej sily a to všeobecne záväzného nariadenia obce, avšak túto zriaďovateľskú
kompetenciu nemožno  podľa žalovaného bez ďalšieho vykladať extenzívnym spôsobom, v dôsledku
ktorého by všetky otázky a kompetencie súvisiace s existenciou školy boli zverené na základe výkladu
do rúk obecného zastupiteľstva, napr. pokiaľ ide aj o delegovanie zástupcov za zriaďovateľa. Žalovaný
má za to, že § 3 ods. 11 zákona o štátnej správe v školstve nepredstavuje všeobecný interpretačný
základ pre deľbu právomoci, ako sa mylne domnieva prokurátor, ale je základom pre určenie subjektu s
menovacím oprávnením. A contrario, z vylúčenia zákona o obecnom zriadení  v konkrétnom ustanovení
§ 3 ods. 11 zákona o štátnej správe v školstve vyplýva, že pre ostatné časti zákona o štátnej správe
v školstve sa má pre účely určenia právomocí orgánov obce použiť zákon o obecnom zriadení, ako
všeobecný právny predpis. Na základe uvedeného je teda podľa žalovaného možné konštatovať,
že v ostatných prípadoch realizácie výkonnej právomoci vystupuje starosta obce podľa § 13 ods. 1
zákona o obecnom zriadení ako najvyšší výkonný orgán obce. Žalovaný má za to, že z tohto plnenie
v otázke vzťahu zákona o obecnom zriadení a zákona o štátnej správe v školstve možno prijať záver,
že úlohou špeciálneho zákona, ktorý výslovne určuje kompetencie konkrétneho orgánu je všeobecný
predpis dopĺňať a nie na základe nepriameho extenzívneho výkladu vytvárať nové kompetencie, ktoré
sú jednoznačne abstrahovateľné pomocou interpretácie zákonných pravidiel. Má za to, že delegácia
zástupcov zriaďovateľa do Rady školy nie je explicitne obecnému zastupiteľstvu určená a zároveň
subsumovanie tejto kompetencie podľa § 11 ods. 4 písm. l) zákona o obecnom zriadení nie je vo vzťahu



k rade školy možné, pretože táto nie je kontrolným orgánom, ale je orgánom školskej samosprávy, ktorej
členmi sú aj osoby iné než len zástupcovia obce. Na základe toho možno konštatovať, že delegácia
zástupcov do rady školy patrí do výhradnej pôsobnosti starostu obce, alebo si túto kompetenciu môže
vyhradiť obecné zastupiteľstvo v rámci štatútu obce. Preto je protest prokurátora nedôvodný a postup
starostu obce pri delegovaní zástupcov zriaďovateľa do Rady školy pri Základnej škole s materskou
školou M. bol správny a nedošlo k porušeniu zákona o štátnej správe v školstve ani zákona o obecnom
zriadení.

4. Žalobca žalobou podanou na tunajšom súde elektronicky dňa 07.10.2019 sa domáhal rozhodnutia
podľa § 191 ods. 1 písmeno b) Správneho súdneho poriadku v zmysle výroku tohto rozsudku, nakoľko
žalovaná obec nevyhovela protestu prokurátora a napádané rozhodnutie nezrušila a má za to, že prijatím
napadnutého opatrenia došlo k porušeniu  ustanovenia § 25 ods. 5 zákona o štátnej správe v školstve
a školskej samospráve a ustanovenia § 1 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č.
291/2004 Z. z., ktorou sa určujú podrobnosti o spôsobe ustanovenia orgánov školskej samosprávy, o
ich zložení, o ich organizačnom a finančnom zabezpečení. V žalobe v plnom rozsahu žalobca zotrval
na celej  svojej argumentácii uvedenej v proteste zo dňa 06.08.2019.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 03.01.2020 uviedol, že nesúhlasí s tvrdením, že
došlo k porušeniu ustanovenia § 25 ods. 5 zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve
a ustanovenia § 1 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 291/2004 Z. z.,
ktorou sa určujú podrobnosti o spôsobe ustanovenia orgánov školskej samosprávy, o ich zložení, o
ich organizačnom a finančnom zabezpečení. Zotrval na svojej argumentácii uvedenej v rozhodnutí
o proteste prokurátora. Má za to, že skutočnosť, že školy a školské zariadenia sú zriaďované
prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia prijatého obecným zastupiteľstvom nemožno ipso
facto považovať za interpretačné pravidlo pre deľbu kompetencií medzi starostu a obecné zastupiteľstvo
aj v iných otázkach vzťahu obce a školy. Po zriadení školy sa predpokladá, že sa oba orgány
zriaďovateľa budú rovnocenným spôsobom, zákonom vymedzeným a ohraničeným podieľať na plnení
úloh vyplývajúcim im z právnej úpravy. Pojem zriaďovateľ sa v zákone o štátnej správe a školskej
samospráve vyskytuje na viacerých miestach. Zriaďovateľom sa pritom myslí obec a pojem zriaďovateľ
sa nerovná pojmu obecné zastupiteľstvo. Obecné zastupiteľstvo je len jedným z dvoch orgánov
zriaďovateľa a druhým orgánom je starosta obce. Žalovaný poukázal v rozhodnutí o nevyhovení
protestu prokurátora na usmernenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky k otázke delegovania
do rady školy a hoci usmernenie gestora zákona nie je právne záväzné, nepochybne je teleologickou
interpretačnou pomôckou vyjadrujúcou, o čo sa tvorca zákona usiloval. Poukázal na to, že rovnako ako
žalovaný postupujú pri delegovaní do rád škôl aj iné orgány územnej samosprávy, t. j. samosprávne
kraje, v rámci ktorých dochádza k delegovaniu zástupcov do rady školy zo strany zriaďovateľa výlučne
predsedami samosprávnych krajov, eventuálne predsedami v súčinnosti so zastupiteľstvom a právnym
základom tohto postupu je ustanovenie § 16 ods. 3 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších
územných celkov. Poukázal na ustanovenie § 13 ods. 4 písm. c) a písm. e) zákona o obecnom zriadení,
podľa ktorého starosta zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám.
Starosta rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce
vyhradené obecnému zastupiteľstvo a § 13 ods. 5 zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého starosta
je štatutárnym orgánom obce. Ak by sa teda malo  riadiť výkladom, ktorý naznačuje žalobca, aj pre
tento záver by platila všeobecná kompetencia starostu obce zastupovať obec vo všetkých veciach bez
nevyhnutnosti priamej previazanosti so zákonom zverenými kompetenciami starostu obce. O uvedenom
svedčí aj vydávanie a podpisovanie listín, návrhov a žiadostí alebo iných deklaratórnych dokumentov,
na ktorých sa vždy ocitá podpis starostu obce, či už v pozícií žiadateľa alebo vydavateľa. Odhliadnuc
od orgánu, ktorý určí konkrétneho zástupcu do rady školy, menovací dekrét tomuto delegátovi môže
podpísať jedine starosta. V ostatnom zotrval plne na všetkých záverov uvedených v rozhodnutí o
nevyhovení protestu prokurátora a žiadal, aby súd žalobu zamietol.

6. So žalovaným predloženého stanoviska Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej
republiky, sekcie regionálneho školstva k delegovaniu zástupcov zriaďovateľov do Rady školy zo dňa
06.03.2017 z jeho záveru vyplýva, že ministerstvo zastáva názor, že starosta, ktorý vo veciach výchovy a
vzdelávania vystupuje za zriaďovateľa má plne právo delegovať zástupcov zriaďovateľa do Rady školy a
to aj bez predchádzajúceho prerokovania v obecnom zastupiteľstve. Zároveň ale ministerstvo nevylúčilo
ani taký postup, že starosta svoj návrh delegovaných zástupcov zriaďovateľa do príslušnej Rady školy
prerokuje v obecnom zastupiteľstve. Ministerstvo poukázalo aj na ustanovenie článku 2 ods. 2 Ústavy



Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Stanovisko Ministerstva školstva, vedy a výskumu a športu
Slovenskej republiky ako orgánu príslušného na prípravu zákonov v jeho pôsobnosti však nemá právnu
záväznosť a je len podpornou pomôckou pre aplikačnú prax.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 31.01.2020, ktoré bolo súdu doručené dňa 03.02.2020 uviedol, že
je potrebné akúkoľvek právnu normu je nutné vykladať komplexne pri zachovaní zmyslu a účelu zákona,
ktorý zamýšľal zákonodarca právnou normou dosiahnuť. Poukázal na ustanovenie § 10 ods. 1 zákona
o obecnom zriadení, v zmysle ktorého obec ako orgán územnej samosprávy koná prostredníctvom
starostu obce a obecného zastupiteľstva, pričom rozsah kompetencii medzi týmito dvoma orgánmi je v
prvom rade vymedzený samotným zákonom o obecnom zriadení. Tento môže byť doplnený aj ďalšími
právomocami, ktoré sú upravené v osobitných právnych predpisoch, ktoré sú v pomere k zákonu o
obecnom zriadení v pomere špeciality. V prejednávanej veci nie je sporné kto obec zastupuje navonok,
ale spornou je otázka, do kompetencie ktorého orgánu obec ako zriaďovateľa školy patrí delegovanie
a odvolávanie zástupcov obce do Rady školy. Pri právnických osobách, ktorou je i obec treba vo
všeobecnosti rozlišovať medzi vykonávaním právnych úkonov a rozhodovaním o právnych úkonoch.
Kým rozhodovanie o právnych úkonoch znamená vytváranie vôle vo vnútri, vykonávanie právnych
úkonov je prejavením už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť
alebo zrušiť právny vzťah. V tomto konkrétnom prípade je delegovanie zástupcov obce do Rady školy
svojím charakterom rozhodnutím o tom, kto bude nasledujúce štyri roky členom Rady školy a teda je
výsledkom určitej rozhodovacej činnosti, nie však v zmysle vydávania formálneho rozhodnutia, pričom
s členstvom sú nepochybne spojené aj určité práva a povinnosti delegovaného člena a za túto činnosť
sa delegovaní členovia zodpovedajú zriaďovateľovi. Pokiaľ ide o funkciu štatutárneho orgánu právnickej
osoby, ktorým starosta obce nesporne je, znamená to výhradné oprávnenie konať menom obce navonok,
t. j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám, pričom táto funkcia sama o sebe nezahŕňa jeho
výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je potom prejavovaná navonok v podobe právnych úkonov
urobených na základe oprávnenia zákona. Preto v tomto zmysle je potrebné spresniť argumentáciu
uvedenú v žalobe s tým, že za zriaďovateľa podľa zákona č. 596/2003 Z. z. koná obecné zastupiteľstvo
vždy v prípade ak výkon konkrétneho oprávnenia zriaďovateľa je svojim charakterom rozhodnutím, s
ktorým je spojený vznik, zmena alebo zánik určitého právneho vzťahu.

8. Žalovaný na výzvu súdu predložil administratívny spis, ktorý pozostáva len z kópie protestu
prokurátora zo dňa 26.07.2019, z rozhodnutia žalovaného o proteste prokurátora zo dňa 06.08.2019
a z kópie žaloby žalobcu zo dňa 04.10.2019, obsah ktorých listín súd už popísal vo vyššie uvedených
bodoch odôvodnenia tohto rozhodnutia.

9. Keďže administratívny spis neobsahoval doručenky, súd pri posúdení včasnosti podania žaloby
vychádzal z dátumov na rozhodnutí o proteste prokurátora zo dňa 06.08.2019 a z dátumu podania
žaloby na tunajšom súde dňa 07.10.2019, z ktorých je zrejmé, že medzi vydaním rozhodnutia o proteste
prokurátora (k oznámeniu tohto rozhodnutia zrejme došlo buď v tento alebo neskorší deň) a podaním
žaloby neuplynula lehota dvoch mesiacov v zmysle ust. § 181 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej len SSP),  preto mal za to, že bola zachovaná na podanie žaloby.

10. Súd zároveň konštatuje, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou - prokurátorom príslušnej
prokuratúry po zachovaní predchádzajúceho postupu v konaní o proteste prokurátora podľa ustanovenia
§ 24 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre a smeruje k ochrane verejného záujmu nad zachovaním
zákonnosti v oblasti úpravy právomoci orgánov obce vo veciach preneseného výkonu štátnej správy na
obce v oblasti školstva.

11. Podľa § 1 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje pôsobnosť, organizáciu a úlohy orgánov štátnej
správy v školstve, obcí, samosprávnych krajov a orgánov školskej samosprávy a určuje ich pôsobnosť
v oblasti výkonu štátnej správy v školstve a školskej samosprávy, v oblasti tvorby siete škôl a školských
zariadení Slovenskej republiky (ďalej len „sieť“), zaraďovania, vyraďovania a zmien v sieti a v oblasti
zriaďovania a zrušovania škôl a školských zariadení.

12. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. obec pri prenesenom výkone štátnej správy zriaďuje a
zrušuje všeobecne záväzným nariadením základné školy podľa siete (§ 15).



13. Podľa § 6 ods. 2 písmeno b) zákona č. 596/2003 Z. z. obec pri výkone samosprávy  zriaďuje a
zrušuje všeobecne záväzným nariadením podľa siete materské školy.

14. Podľa § 2 ods. 2 písmeno a) zákona č. 596/2003 Z. z. školskú samosprávu podľa tohto zákona
vykonávajú rada školy alebo rada školského zariadenia (ďalej len „Rada školy“).

15. Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z. z. členmi Rady školy pri základnej škole, základnej škole
pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, materskej škole, základnej umeleckej
škole alebo členmi rady školského zariadenia pri školskom internáte a centre voľného času sú dvaja
zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov, jeden zvolený zástupca ostatných zamestnancov,
štyria zvolení zástupcovia rodičov, ktorí nie sú zamestnancami školy alebo školského zariadenia, a štyria
delegovaní zástupcovia zriaďovateľa.

16. Podľa § 25 ods. 15 zákona č. 596/2003 Z. z. podrobnosti o zložení orgánov školskej samosprávy, o
spôsobe ich ustanovenia, o ich organizačnom a finančnom zabezpečení ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

17. Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 15. apríla 2004, ktorou
sa určujú podrobnosti o spôsobe ustanovenia orgánov školskej samosprávy č. 291/2004 Z. z. , o
ich zložení, o ich organizačnom a finančnom zabezpečení voľby členov Rady školy z pedagogických
zamestnancov, nepedagogických zamestnancov, rodičov žiakov školy alebo školského zariadenia a
žiakov príslušných stredných škôl zabezpečí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia najneskôr
30 dní pred termínom určeným na ustanovenie obecnej školskej rady alebo územnej školskej rady alebo
najneskôr v termíne skončenia funkčného obdobia rady školy. Zároveň deleguje svojich zástupcov do
rady školy zriaďovateľ.

18. Podľa § 2 Vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 291/2004 Z. z. základných
školách, v špeciálnych základných školách, v materských školách, v špeciálnych materských školách, v
základných umeleckých školách, v školských internátoch a v centrách voľného času radu školy tvoria
a) dvaja zástupcovia pedagogických zamestnancov zvolení vo voľbách pedagogickými zamestnancami
školy alebo školského zariadenia,
b) jeden zástupca nepedagogických zamestnancov zvolený vo voľbách nepedagogickými
zamestnancami školy alebo školského zariadenia,
c) štyria zástupcovia rodičov zvolení vo voľbách rodičmi školy alebo školského zariadenia a
d) štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa.

19. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení  Orgánmi obce sú
a) obecné zastupiteľstvo,
b) starosta obce (ďalej len \"starosta\").

20. Podľa 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. (4) Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach
života obce, najmä je mu vyhradené
a) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu,
ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním
b) schvaľovať rozpočet obce a jeho zmeny, kontrolovať jeho čerpanie a schvaľovať záverečný účet obce,
schvaľovať emisiu komunálnych dlhopisov, schvaľovať zmluvu uzavretú podľa § 20 ods. 1, rozhodovať
o prijatí úveru alebo pôžičky, o prevzatí záruky za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho
rozpočtu; v rozsahu určenom zastupiteľstvom môže zmeny rozpočtu vykonávať starosta,
c) schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce,
d) rozhodovať o zavedení a zrušení miestnej dane a ukladať miestny poplatok, 5a)
e) určovať náležitosti miestnej dane alebo miestneho poplatku a verejnej dávky a rozhodovať o prijatí
úveru alebo pôžičky,
f) vyhlasovať miestne referendum o najdôležitejších otázkach života a rozvoja obce a zvolávať
zhromaždenie obyvateľov obce,
g) uznášať sa na nariadeniach,
h) schvaľovať dohody o medzinárodnej spolupráci a členstvo obce v medzinárodnom združení podľa
§ 21 ods. 1,



i) určiť plat starostu podľa osobitného zákona a určiť najneskôr 90 dní pred voľbami na celé funkčné
obdobie rozsah výkonu funkcie starostu; zmeniť počas funkčného obdobia na návrh starostu rozsah
výkonu jeho funkcie,
j) voliť a odvolávať hlavného kontrolóra obce (ďalej len \"hlavný kontrolór\"), určiť rozsah výkonu funkcie
hlavného kontrolóra a jeho plat, schvaľovať odmenu hlavnému kontrolórovi,
k) schvaľovať štatút obce, rokovací poriadok obecného zastupiteľstva a zásady odmeňovania poslancov,
l) zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce a na návrh starostu
vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné
právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj
schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe,
m) schvaľovať združovanie obecných prostriedkov a činností a účasť v združeniach, ako aj zriadenie
spoločného regionálneho alebo záujmového fondu,
n) zriaďovať a zrušovať orgány potrebné na samosprávu obce a určovať náplň ich práce,
o) udeľovať čestné občianstvo obce, obecné vyznamenania a ceny,
p) ustanoviť erb obce, vlajku obce, pečať obce, prípadne znelku obce.

21. Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. starosta
a) zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady, ak tento zákon neustanovuje
inak, a podpisuje ich uznesenia,
b) vykonáva obecnú správu,
c) zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám,
d) vydáva pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a poriadok odmeňovania
zamestnancov obce; informuje obecné zastupiteľstvo o vydaní a zmenách organizačného poriadku
obecného úradu,
e) rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené
obecnému zastupiteľstvu.

22. Po preskúmaní administratívneho spisu má súd za to, že je žaloba žalobcu dôvodná a preto je
namieste zrušiť podľa § 191 ods. 1 písmeno b) SSP napadnuté opatrenie žalovaného zrušiť, nakoľko
ho vydal orgán, ktorý zo zákona nebol na to oprávnený.

23. Ustanovenie § 191 ods. 1 písmeno v) SSP sa vzťahuje na prípady, keď rozhodnutie alebo opatrenie
vydal orgán, ktorý zo zákona na to nebol oprávnený a teda ide o tzv. nulitný právny akt. Nulitný (ničotný)
právny akt je taký, z ktorého nevyplývajú žiadne následky, ktoré sú s ním inak spájané, pretože vôbec
nie je rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo síce je ale mimo zákonom zverenú právomoc. Preto
je takéto rozhodnutie alebo opatrenie neplatné od samého počiatku - ex tunc, teda od jeho vydania
a z právneho hľadiska z tohto dôvodu neexistuje a ani nikoho nezaväzuje na plnenie povinnosti ani
nepriznáva žiadne práva, pretože sa na neho hľadí, ako keby nebolo vôbec vydané. Takýto ničotný
akt teda nikoho nezaväzuje, nikto ho nie je povinný rešpektovať a ani ho nemožno zhojiť uplynutím
času a nesvedčí mu prezumpcia správnosti. Nulita správneho aktu nastáva z dôvodu neexistencie
kompetencie správneho orgánu správny akt vydať, z dôvodu absolútneho nedostatku predpísanej formy
aktu, z dôvodu absolútneho omylu adresáta aktu, z dôvodu neurčitosti alebo nezmyselnosti aktu alebo
z dôvodu založenia požiadavky fakticky nemožného  plnenia. Ak ide o nulitné rozhodnutie, súd zruší
takéto rozhodnutie, čím zároveň vysloví jeho nulitu. Zároveň však z tohto dôvodu logicky neprichádza
do úvahy vrátenie veci na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.

24. Pre posúdenie tejto veci, v ktorej je sporné, ktorý orgán obce je oprávnený delegovať zástupcu
zriaďovateľa do Rady školy podľa § 25 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z. z. a § 1 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva
školstva SR č. 291/2004 Z. z. súd vychádzal z toho, v akom postavení sú navzájom voči sebe zákon
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej
samospráve (školský zákon), ktorý vymedzuje pôsobnosť obcí pri výkone štátnej správy a školskej
samospráve. Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 8Sžo 171/2008
zo dňa 24. decembra 2008 sa primárne zaoberal vzťahom medzi zákonom o obecnom zriadení a
školským zákonom.  Zákon o obecnom zriadení upravuje postavenie obcí, miest a ich orgánov. Je
základným všeobecným právnym predpisom v oblasti územnej samosprávy. Na druhej strane, školský
zákon upravuje pôsobnosť, organizáciu a úlohy orgánov štátnej správy v školstve, obcí, samosprávnych
krajov a orgánov školskej samosprávy a určuje ich pôsobnosť v oblasti výkonu štátnej správy v školstve
a školskej samosprávy, v oblasti tvorby siete škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania



a pracovísk praktického vyučovania Slovenskej republiky, zaraďovania, vyraďovania a zmien v sieti a v
oblasti zriaďovania a zrušovania škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk
praktického vyučovania (§ 1 školského zákona). Keďže sa školský zákon týka určitej, presne vymedzenej
časti pôsobnosti obcí v oblasti správy školstva, jednoznačne z toho vyplýva, že vzťah medzi zákonom
o obecnom zriadení a školským zákonom je na úrovni všeobecný - špeciálny zákon. Všeobecným
zákonom v tomto prípade je zákon o obecnom zriadení a špeciálnym zákonom je školský zákon.
Na základe toho sa uplatní zásada lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon alebo jeho
ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo jeho ustanovenie). Súd sa stotožňuje s týmto právnym názorom
a vychádzajúc z neho má za to, že obec, resp. starosta obce mal postupovať podľa ustanovení školského
zákona, ktorý je špeciálnym zákonom vo vzťahu k zákonu o obecnom zriadení a má v prípade určenia
právomoci vo veciach delegovania zástupcu zriaďovateľa do Rady školy prednosť pred zákonom o
obecnom zriadení.

25. Otázku spôsobu, akým obec ako zriaďovateľ školy deleguje svojich zástupcov do príslušnej
rady školy nie je osobitne upravená v žiadnom právnom predpise. Z uvedeného dôvodu je potrebné
vychádzať zo všeobecných ustanovení upravujúcich kompetencie jednotlivých orgánov obce v zákone
o obecnom zriadení a v školskom zákone pri zachovaní vzájomného vzťahu medzi týmito zákonmi v
zmysle už vyššie uvedenej zásady lex specialis derogat legi generali. Podľa ustanovenia § 11 ods. 4
písm. l) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o obecnom zriadení“) „obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä
je mu vyhradené zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce a
na návrh starostu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), zakladať a zrušovať obchodné
spoločnosti a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj schvaľovať
majetkovú účasť obce v právnickej osobe“. Úprava kompetencií obecného zastupiteľstva v zákone o
obecnom zriadení v ustanovení § 11 ods. 1 je daná demonštratívnym výpočtom, t. j. príkladmo, nejde
o vyčerpávajúci výpočet kompetencií obecného zastupiteľstva, z čoho vyplýva, že jeho kompetencie
môžu byť upravené aj v iných zákonoch. Naproti tomu je úprava kompetencií starostu v ustanovení § 13
ods. 4 zákona o obecnom zriadení je presne určená, pričom pre vzťah medzi kompetenciami obecného
zastupiteľstva a starostu platí, že žiadna právomoc nemôže byť súčasne zverená aj starostovi obce, aj
obecnému zastupiteľstvu. Vo vzťahu k žiadnej rozhodovacej právomoci teda nemožno dospieť k záveru,
že o nej má alternatívne rozhodovať buď obecné zastupiteľstvo alebo starosta obce. Vždy je založená
právomoc iba jedného z orgánov obce, na ktorú sa viaže aj následná zodpovednosť za prípadné
protiprávne konanie alebo opomenutie zverenej povinnosti. Platí teda pravidlo, že zákonná úprava
alebo štatút obce dáva výslovnú odpoveď na otázku, do právomoci ktorého orgánu je rozhodovanie o
určitej otázke zverené. A ak zákon ani štatút obce výslovne nezveruje rozhodovanie o určitej otázke do
právomoci žiadneho z orgánov obce, tak v zmysle princípov budovania kompetencie orgánov obce (t.j.
kompetencia obecného zastupiteľstva daná pozitívne, kompetencia starostu obce daná negatívne) je v
danej veci založená právomoc starostu obce.

26. Pokiaľ ide o školský zákon, ktorý je špeciálnym právnym predpisov v oblasti školstva vo vzťahu k
zákonu o obecnom zriadení z vyššie citovaných ustanovení školského zákona je zrejmé, že ustanovením
§ 6 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. zákonodarca výslovne delegoval na obce kompetenciu v rámci
preneseného výkonu štátnej správy zriaďovať základné školy s tým, že na realizáciu tejto kompetencie,
t.j. na zriadenie základnej. školy, je potrebné, aby obecné zastupiteľstvo prijalo všeobecne záväzné
nariadenie. Zriaďovateľom základnej školy je teda s poukazom na § 6 ods. 1 zákona č. 596/2003
Z. z. obec, v rámci ktorej prináleží kompetencia zriadiť školy tam uvedené obecnému zastupiteľstvu,
ktoré ju po formálnej stránke realizuje prijatím všeobecne záväzného nariadenia. Z uvedeného možno
následne vyvodiť, že pokiaľ zákon č. 596/2003 Z. z. hovorí o zriaďovateľovi, rozumie sa ním obec
zastúpená obecným zastupiteľstvom (na zriadenie školy bolo nevyhnutné prijatie všeobecne záväzného
nariadenia obecným zastupiteľstvom, nie úkon starostu) za predpokladu, že zákon výslovne neustanoví
inak. Vychádzajúc z toho má súd za to, že  zo zákona č. 596/2003 Z. z. je zrejmé, že jeho koncepcia
je založená na konštrukcii rozhodovania obce ako zriaďovateľa školy, a to v zastúpení obecným
zastupiteľstvom. Iba vo výnimočných prípadoch, a to výlučne vtedy, ak to zákon č. 596/2003 Z. z.
výslovne (priamo) v konkrétnom ustanovení určuje, prechádza oprávnenie konať v mene zriaďovateľa
na starostu obce, prípadne iný subjekt (napr. § 3 ods. 11 alinea prvá zákona č. 596/2003 Z. z., podľa
ktorého vo veci vymenúvania a odvolávania riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia, ktorého
zriaďovateľom je orgán podľa § 2 ods. 1 písm. b) až d), vystupuje za zriaďovateľa starosta obce,
predseda samosprávneho kraja alebo prednosta okresného úradu v sídle kraja. Na vymenúvanie a



odvolávanie riaditeľa sa nevzťahuje osobitný predpis. Keďže školský zákon výslovne v žiadnom jeho
ustanovení nezveruje právomoc delegovať zástupcu obce ako zriaďovateľa do Rady školy starostovi,
má súd za to, vychádzajúc z vyššie uvedenej konštrukcie zákona, že v tejto veci patrí kompetencia
obecnému zastupiteľstvu.

27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti možno teda konštatovať, že pokiaľ v tomto prípade
do rady školy delegoval zástupcu za zriaďovateľa starosta Obce M., konal bez opory v zákone a
realizoval právomoc zverenú zákonom č. 596/2003 Z. z. obci ako zriaďovateľovi, za ktorú má v danej
oblasti právomoc konať s poukazom na vyššie uvedený právny názor súdu obecné zastupiteľstvo. V
kontexte uvedeného je následne nevyhnutné zdôrazniť, že v prípade právnych úkonov, ktoré patria
do výlučnej právomoci niektorého z orgánov územnej samosprávy, nemôže iný orgán o takejto veci
právne relevantne rozhodnúť, lebo nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik,
zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Konanie starostu Obce M. tak bolo v rozpore s ustanovením §
25 ods. 5 školského zákona, nakoľko tento prekročil svoju právomoc zverenú mu týmto zákonom a
teda  vydal rozhodnutie mimo rámec svojej rozhodovacej právomoci. Z tohto dôvodu je dekrét starostu
Obce M. zo dňa 24.06.2019 tak nulitným, ničotným aktom, ktorý nemohol vyvolať žiadne právne účinky.
Zároveň sa na neho hľadí  ako keby ho správny orgán vôbec nevydal a nemožno u neho použiť
ani zásadu prezumpcie správnosti, pretože  vo svojej podstate nejde o správny akt ale paakt. Na
naplnenie zákonnej požiadavky kladenej na obce vo vyššie citovanom § 25 ods. 5 zákona č. 596/2003
Z. z. a odstránenie pretrvávajúcej nezákonnosti bude potrebné, aby obecné zastupiteľstvo realizovalo
kompetenciu vyplývajúcu mu z tohto ustanovenia a bez zbytočného odkladu delegovalo do rady školy
chýbajúceho zástupcu/zástupcov zriaďovateľa.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné zrušiť napadnuté opatrenie - dekrét žalovaného so
záverom, že ide o nulitný správny akt. Súd však zároveň nevyslovil vo výroku rozsudku ďalší procesný
postup o vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie nakoľko v tomto prípade ide o nulitné
opatrenie - dekrét, ktorý z dôvodu nulity z právneho hľadiska od samého počiatku  neexistuje.

29. Podľa § 32 ods. 3 SSP ďalšími účastníkmi sú tí,
a) ktorí boli účastníkmi administratívneho konania,
b) na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv a povinností so žalobcom alebo účastníkmi
administratívneho konania musí tiež vzťahovať rozhodnutie správneho súdu,
c) ktorých za účastníkov označuje zákon.

30. Súd ešte považuje za potrebné zaujať stanovisko k ďalšiemu účastníkovi konania označenému v
žalobe žalobcom a k tomu prečo s ním nekonal. SSP v ustanovení § 32 ods. 3 určuje, kto je ďalším
účastníkom konania. V tomto prípade by mohlo do úvahy pripadať osobe, ktorá bola napadnutým
dekrétom ustanovená do Rady školy účastníctvo v konaní podľa písmena a) § 32 ods. 3 SSP, teda že
ide o osobu, ktorá bola účastníkom administratívneho konania. Pokiaľ ide o osoby, ktoré boli účastníkmi
administratívneho konania, v ktorom bolo vydané žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, tieto
by mohli byť na svojich subjektívnych právach právach dotknuté aj rozhodnutím súdu, preto tieto musia
mať možnosť byť účastníkom konania pred správnym súdom. V tomto prípade však napadnuté opatrenie
žalovaného bolo vydané v administratívnom konaní, v ktorom nie je výslovne určené účastníctvo konania
(okruh účastníkov konania neurčuje ani zákon č. 596/2003 Z. z. a ani Vyhláška Ministerstva školstva
SR č. 291/2004 Z. z.), preto v tomto prípade nebolo možné konať s osobou označenou žalobcom ako
s ďalším účastníkom konania. Súd má za to, že takáto osoba, ktorá v konečnom dôsledku môže byť
dotknutá na svojich právach mala možnosť domáhať sa v tomto konaní ochrany svojich práv v postavení
procesného inštitútu zúčastnenej osoby podľa § 41 ods. 2 SSP, o ktorom však súd rozhoduje len na
návrh, ktorý v tomto prípade nebol podaný. A zároveň sa osoba ktorej sa napadnuté rozhodnutie priamo
dotýka ak má za to, že jej v dôsledku konania žalovaného vznikla škoda môže domáhať svojich práv
v civilnoprávnom konaní.

31. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 170 písmeno c)  SSP, podľa ktorého žiaden z
účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby
prokurátora.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu v pomere 3 : 0 (§ 139 ods. 4 Správneho súdneho
poriadku).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).  (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,



c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}