Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7Sa/15/2019 z 18. 6. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 18. júna 2020, sp. zn. 7Sa/15/2019, ECLI:SK:KSKE:2020:7019200658.1 Krajský súd Košice | 7Sa/15/2019 | ECLI:SK:KSKE:2020:7019200658.1 | 2020-06-18 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., § 191 ods. 1 písm. e) SSP, § 191 ods. 1 písm. d) SSP, § 167 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/17694d48-e89b-4d6e-b65d-44ba30246934 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7019200658.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Sa/15/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200658
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7019200658.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd, sudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci žalobcu: O. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. P. XX, XXX XX P.O., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava,
Ul. 29 augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 51709-2/2019-BA
zo 26.06.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. 51709-2/2019-
BA zo 26.06.2019, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 7525/2019-KEM-DvN z
12.04.2019 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Správny orgán prvého stupňa - Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím č. 7525/2019-KEM-
DvN z 12.04.2019, ako orgán verejnej správy príslušný na rozhodnutie podľa § 178 ods. 1 písm. a)
piateho bodu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o sociálnom poistení“) vo veci nároku na dávku v nezamestnanosti rozhodol o nepriznaní nároku
na dávku v nezamestnanosti žalobcovi. Prvostupňový správny orgán rozhodnutie odôvodnil s poukazom
na § 104 ods. 1,6 zákona o sociálnom poistení a na ustanovenie čl. 61 ods. 1, 2, 5 písm. a) Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v platnom znení. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dňom 05.03.2019 zaradil žalobcu do evidencie uchádzača
o zamestnanie. Dňa 28.03.2019 si žalobca v Sociálnej poisťovni, pobočka Košice, uplatnil nárok na
dávku v nezamestnanosti. Podkladom na vydanie rozhodnutia boli údaje v informačnom systéme
Sociálnej poisťovne, údaje z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, potvrdenie kompetentnej
inštitúcie príslušného štátu Spojené kráľovstvo - formulár U1, Výpis z obchodného registra, letenky,
sobášny list. V posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. v
období od 05.03.2015 do 04.03.2019 bol na území Slovenskej republiky nasledovné doby poistenia v
nezamestnanosti: 0 dní. Na území iného členského štátu Európskej únie ste preukázali doby poistenia
v nezamestnanosti: od 03.03.2015 do 02.03.2019 v Spojenom kráľovstve.

2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia Sociálna poisťovňa, pobočka Košice č. 7525/2019-KEM-
DvN z 12.04.2019 ďalej vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku konštatovala:



„Z vykonaného dokazovania ohľadne zachovania Vašich pracovných, rodinných, osobných a iných
väzieb na Slovensku počas vykonávania zárobkovej činností na území iného členského štátu Európskej
únie dospela Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, k nasledovným záverom: Celková dĺžka pobytu
mimo územia SR v Spojenom kráľovstve (10/2007 - 02/2019) a stabilné zamestnanie bolo vyhodnotené
silnejšie ako ostatné skutočnosti, ktoré ste uviedli ako väzby na Slovensku. Zo spisového materiálu
vyplynulo a bolo preukázané, že ste dlhodobo pracovali mimo Slovenska a počas dlhodobého výkonu
zamestnania na území Spojeného kráľovstva, ste sa tam zdržiavali, bývali a trávili svoj pracovný i
mimopracovný čas, platili zákonné odvody a dane. Vlastníctvo firmy (nepredložené žiadne doklady),
finančná podpora rodiny, rekonštrukcia rodinného domu starého otca nie sú v porovnaní s celkovou
dĺžkou pobytu a stabilitou zamestnania v Spojenom kráľovstve prevažujúcimi skutočnosťami pri
posudzovaní centra záujmov počas posledného zamestnania práve na území Spojeného kráľovstva.
Ako vyplýva zo všetkých dostupných a preukázaných údajov, za štát Vášho bydliska na účely
aplikácie čl. 61 a 62 základného nariadenia je potrebné považovať štát výkonu zárobkovej činnosti
žalobcu. Vzhľadom na to, že ste bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti
neukončil dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov a počas posledného
zamestnania v inom členskom štáte Európskej únie nebolo bydlisko žalobcu na území Slovenskej
republiky, čl. 65 ods. 2 a 5 základného nariadenia sa na Vás nevzťahuje a nie je možné použiť pravidlo
sčítania dôb poistenia v zmysle čl. 61 základného nariadenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“

3. Žalobca dňa 30.04.2019 podal odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa -
Sociálnej poisťovni, pobočka Košice č. 7525/2019-KEM-DvN z 12.04.2019, v ktorom argumentoval
nasledovne:

„Dôvod, pre ktorý mi bol môj nárok zamietnutý nie je opodstatnený a závery šetrenia nepovažujem
za správne, nakoľko je v rozhodnutí uvedené, citujem: stabilné zamestnanie bolo vyhodnotené, ako
silnejšie ako ostatné skutočnosti, ktoré ste uviedli, ako väzby na Slovensku. Naopak, ja som dal výpoveď
v mojom stabilnom zamestnaní v Spojenom kráľovstve, pretože som musel z rodinných dôvodov vrátiť
na Slovensko natrvalo a mám v úmysle tu aj ostať. Rovnako som si preto prehlásil trvalé bydlisko na
adresu môjho 89 ročného starého otca, ktorému toho času pomáham s domom a záhradou na uvedenej
adrese, nakoľko moja mama má zdravotné ťažkosti s artritídou III. stupňa a robí jej veľký problém starať
sa o starého otca pravidelne, ako tomu bolo doteraz. Jednoducho nevládze. Zrekonštruoval som byt v
dome môjho starého otca z jediného dôvodu - aby som tu mohol ostať žiť natrvalo.
Z uvedených dôvodov žiadam o prehodnotenie zamietnutia a priznanie dávky v nezamestnanosti,
nakoľko spĺňam podmienky podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.“

4. Žalovaný správny orgán - Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava preskúmavaným rozhodnutím č.
51709-2/2019-BA zo 26.06.2019, ako odvolací správny orgán rozhodol podľa § 179 ods. 1 písm. b)
zákona o sociálnom poistení vo veci odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice,
číslo: 7525/2019-KEM-DvN zo dňa 12.04.2019 tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietol a potvrdil
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice. Vo svojom rozhodnutí žalovaná okrem iného uviedla
nasledovné dôvody neuznania nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti:
„V konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzuje zachovanie väzieb navrhovateľa na území
Slovenskej republiky na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií, t.j. údajov a
skutočností, známych z rozhodovacieho procesu a údajov osvedčených navrhovateľom v Žiadosti o
dávku v nezamestnanosti, a v potrebnom Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra
záujmov, predložených Sociálnej poisťovni, pobočka Košice, dňa 28.03.2019.
Centrum záujmov a bydlisko dotknutej osoby je zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia
možné určiť na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými
skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:
a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov - navrhovateľ sa podľa údajov
uvedených vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia bydliska, zo dňa 28.03.2019, zdržiaval na území
Veľkej Británie v období od októbra 2007 do marca 2019, t.j. 11 rokov a 5 mesiacov.
b) situáciu navrhovateľa vrátane:
- povahy a osobitných vlastnosti každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto
činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy - z
informačného systému Sociálnej poisťovne bolo zistené, že pred odchodom do Veľkej Británie nebol
navrhovateľ na území Slovenska poistený v nezamestnanosti (bol v 4 rokoch pracovnoprávnych



vzťahoch nezakladajúcich účasť na poistení v nezamestnanosti, v celkovom trvaní 2 roky a 6 mesiacov).
Vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, predloženom dňa 28.03.2019,
navrhovateľ uviedol, že jeho posledný pracovný pomer na území Veľkej Británie trval od mája 2011
do februára 2019, t.j. takmer 8 rokov. Tento pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, nemal
teda dočasný a ani sezónny charakter. V zmysle formulára U1 (bod 3.4), zo dňa 02.03.2019, bol
tento pracovný pomer ukončený z podnetu navrhovateľa. Vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia
zachovania centra záujmov, predloženom dňa 28.03.2019, navrhovateľ uviedol, že počas pobytu vo
Veľkej Británii si zamestnanie na území Slovenska nehľadal. Zároveň však uviedol, že dňa 11.04.2013,
založil spoločnosť IM HOCKEY, s.r.o., so sídlom Dénešova 33, Košice, v ktorej bol do 04.03.2019
spoločníkom a konateľom, povinnosti, ktoré navrhovateľovi vyplývali z funkcie spoločníka a konateľa
menovanej spoločnosti však evidentne plnil z územia Veľkej Británie, na ktorom sa v čase výkonu týchto
funkcií permanentne zdržiaval. Na základe uvedených skutočností možno navrhovateľovu pracovnú
situáciu vo Veľkej Británii jednoznačne hodnotiť ako stabilnú s prioritnou orientáciou na britský pracovný
trh.
- jeho rodinného stavu a rodinných väzieb - navrhovateľ sa na území Veľkej Británie zdržiaval spolu s
blízkou osobou - manželkou (manželstvo uzavreté v septembri 2018 v Spojených štátoch amerických).
Počas pobytu vo Veľkej Británii mal navrhovateľ na Slovensku rodičov a starého otca, za ktorými
sa podľa údajov uvedených vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov,
predloženom dňa 28.03.2019, vracal sa 5-krát ročne na 10 dní. V súvislosti s navrhovateľovou rodinnou
situáciou upozorňujeme, že právne aj mravné povinnosti voči manželke sú pokiaľ ide o spoločný život
a hospodárenie zásadnejšie ako pravidelné návraty na Slovensko za rodičmi a ostatnými rodinnými
príslušníkmi. Na základe uvedeného bolo vyhodnotené, že rodinná situácia navrhovateľa svedčí o
vytvorení jeho väzieb na území Veľkej Británie.
- jeho bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná - navrhovateľ na území Slovenska nevlastní
nehnuteľnosť na bývanie. V súčasnosti býva spolu s manželkou v rodinnom dome vo vlastníctve jeho
starého otca. Túto nehnuteľnosť rekonštruuje. Na území Veľkej Británie býval spolu s manželkou vo
viacerých podnájmoch.
- členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely (navrhovateľ bol
zamestnaný na území Veľkej Británie, takže daňové povinnosti si plnil na tomto území, z čoho je zrejmé,
že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t. j. Veľká Británia).
V tejto súvislosti zároveň uvádzame, že podľa Rozhodnutia Správnej komisie pre koordináciu systémov
sociálneho zabezpečenia č. U2, z 12. júna 2009 (o rozsahu pôsobnosti čl. 65 ods. 2 nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 týkajúceho sa práv na dávky v nezamestnanosti úplne
nezamestnaných osôb, ktoré nie sú cezhraničnými pracovníkmi a ktoré mali počas svojho posledného
obdobia zamestnanosti alebo samostatnej zárobkovej činnosti bydlisko na území iného členského štátu,
ako je príslušný členský štát), je v súčasnosti prijateľné prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z
príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov (t. j. pracovníkov, ktorí sa do
štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň vracajú) a určitých kategórií pracovníkov, ktorí
udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu. Už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš
širokým výkladom pojmu „bydlisko" mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 základného nariadenia tak,
aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť
v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu. Na dôvažok navrhovateľove
najbližšie osoby - manželka a maloleté deti sa zdržiavali spolu s ním vo Veľkej Británii.
V súlade s týmto rozhodnutím bola celková dĺžka pobytu, orientácia na britský pracovný trh vrátane
stability zamestnania na území Veľkej Británie, prítomnosť blízkej osoby (manželky), vyhodnotené
silnejšie ako ostatné skutočnosti /trvalý pobyt na Slovensku, prítomnosť rodinných príslušníkov na
Slovensku, rekonštrukcia nehnuteľnosti na Slovensku, založenie spoločnosti s ručením obmedzeným
na Slovensku/, ktoré navrhovateľ uviedol ako väzby k Slovensku. Odvolací orgán mal zo spisového
materiálu za preukázané, že počas výkonu zamestnania vo Veľkej Británii sa navrhovateľ v tomto čase
dlhodobo zdržiaval (aj s blízkou osobou), býval, trávil pracovný čas aj mimopracovný čas, platil zákonné
odvody i dane na území Veľkej Británie. Všetky tieto skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov
navrhovateľa počas posledného zamestnania na území Veľkej Británie.
So zreteľom na všetky dostupné informácie nie je možné považovať bydlisko navrhovateľa počas
jeho posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované na území Slovenskej
republiky. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že navrhovateľ nebol bezprostredne pred zaradením
do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych
predpisov, nie je možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Veľkej Británie zohľadniť
na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia.“



5. Ďalej v preskúmavanom rozhodnutí zo 26.06.2019 Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava
argumentovala v nadväznosti na obsah bodu 4. odôvodnenia tohto rozsudku nasledovne:
„V tejto súvislosti ďalej uvádzame, že možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte
inom, ako v štáte posledného zamestnania, je len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje,
že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte
posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad nezamestnanosti. Tým sa podporí
rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie finančných nákladov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné
a následne medzi inštitúciami vyplácajúcimi dávky. Cieľom nariadenia je podporiť hľadanie práce v
tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v
nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti.
Pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania sa neskúma, aké
väzby má žiadateľ v tejto krajine, ale doby poistenia dosiahnuté podľa jeho legislatívy sa zohľadnia
automaticky, čo však nezabezpečuje automaticky vznik nároku na dávku v nezamestnanosti.
Navrhovateľ mal zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Veľkej Británie. V tejto
súvislosti zdôrazňujeme, že nezamestnané osoby, ktoré dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na
území iného členského štátu Európskej únie nemajú v zmysle ustanovení základného a vykonávacieho
nariadenia právo výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom si uplatnila nárok na dávku v
nezamestnanosti. Fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie,
podlieha právnym predpisom tohto štátu, a teda je v tejto krajine aj sociálne poistená podľa podmienok
vnútroštátnej legislatívy, koordinačné predpisy určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti
by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve
skončili zamestnanie. V prípade priznania nároku na dávku v nezamestnanosti má dotknutá osoba v
zmysle čl. 64 základného nariadenia možnosť požiadať o export priznane dávky v nezamestnanosti do
ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie, t.j. aj na územie Slovenskej republiky.
V prípade, keď nezamestnaný nevyužije možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte
posledného zamestnania, a požiada o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský
štát je v zmysle koordinačných predpisov povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti
dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné
zohľadniť podľa len podľa čl. 65 základného nariadenia, t.j. v prípade zachovania pevných väzieb v
členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti. Dobu poistenia v
nezamestnanosti, získanú na území iného členského štátu teda nemôže Sociálna poisťovňa zhodnotiť
automaticky na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, ale je povinná dôsledne vyhodnotiť
všetky relevantné skutočnosti, preukázané v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti.
Záverom poznamenávame, že v zmysle britských právnych predpisov je jedným z dôvodov vylučujúcich
priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti ukončenie pracovného pomeru z podnetu zamestnanca
a v zmysle formulára U1 (bod 3.4.) zo dňa 02.03.2019, bol posledný pracovný pomer navrhovateľa
na území Veľkej Británie ukončený z jeho podnetu. Je teda dôvodný predpoklad, potvrdený aj v bode
6.2, vo formulári U1, zo dňa 02.03.2019, že, navrhovateľovi by podľa britských právnych predpisov
nárok na dávku v nezamestnanosti nevznikol. Podľa názoru odvolacieho orgánu navrhovateľ nemôže
tento fakt zvrátiť tým, že sa domáha vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v inom členskom
štáte, hoci aj takom, kde si zachoval isté väzby. Navrhovateľ si mal a mohol uvedomiť dôsledky svojho
konania (ukončenie pracovného pomeru z vlastného podnetu), z čoho odvolací orgán vyvodzuje jeho
uzrozumenie s následným nezabezpečením po strate zamestnania.
V odvolaní navrhovateľ uvádza, že v zmysle § 104 ods. 1 zákona splnil podmienky nároku na dávku
v nezamestnanosti preukázaním dostatočnej doby poistenia v nezamestnanosti, pretože posledných
7 rokov pracoval u zamestnávateľa, ktorý za neho riadne a pravidelne platil odvody. V tejto súvislosti
uvádzame, že navrhovateľ dosiahol v posudzovanom období iba doby poistenia v nezamestnanosti
na území iného členského štátu Európskej únie, preto bolo v konaní o jeho dávke v nezamestnanosti
potrebné zohľadniť príslušné ustanovenia základného nariadenia (čl. 61 základného nariadenia) a
posúdiť, či je možné doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na území Veľkej Británie zohľadniť
na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti.
Opätovne uvádzame, že čl. 61 a čl. 65 ods. 5 základného nariadenia vyplýva základná zásada, ktorou sa
treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského
štátu Európskej únie, a to že doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území iného členského
štátu Európskej únie (v navrhovateľom prípade na území Veľkej Británie) môže byť zohľadnená na účely
nároku na dávku v nezamestnanosti jedine prípade, ak bezprostredne pred zaradením do evidencie
uchádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na



Slovensku. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území
iného členského štátu Európskej únie pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej
zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského
štátu Európskej únie centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky. Otázka bydliska je
teda v prípadoch, keď žiadateľ o dávku v nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie
uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej
legislatívy (čo je aj navrhovateľov prípad) zásadná.
Na základe všetkých zistení skutočností (podrobne uvedených vyššie) považoval odvolací orgán za
preukázané, že počas výkonu zamestnania vo Veľkej Británii si navrhovateľ nezachoval bydlisko na
Slovensku.
Navrhovateľ v odvolaní namieta, že v stabilnom zamestnaní vo Veľkej Británii podal výpoveď, pretože
sa z rodinných dôvodov musel vrátiť na Slovensko. V tejto súvislosti uvádzame, že na spôsob
skončenia pracovného pomeru navrhovateľa vo Veľkej Británii bolo pri posudzovaní jeho miesta bydliska
prihliadnuté, a to konkrétne pri posudzovaní jeho pracovnej situácie v súlade s čl. 11 ods. 1 písm.
b) vykonávacieho nariadenia. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľov pracovný pomer vo Veľkej
Británii bol ukončený z jeho podnetu, ale taktiež vzhľadom na dĺžku trvania pracovného pomeru
a na skutočnosť, že tento pracovný pomer bol dohodnutý na neurčitý čas, bola pracovná situácia
navrhovateľa vo Veľkej Británii vyhodnotená ako jednoznačne stabilná, svedčiaca o vytvorení centra
záujmov vo Veľkej Británii.
V odvolaní navrhovateľ ďalej uvádza, že si prehlásil trvalé bydlisko na adresu rodinného domu vo
vlastníctve starého otca, ktorému v súčasnosti pomáha. Zdôrazňujeme, že v zmysle koordinačných
nariadení pojem bydlisko je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde fyzická osoba
trvalejšie zdržuje, kde jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Dôležitá na posúdenie
bydliska je aj rodinná situácia a rodinné väzby dotknutej osoby a taktiež povaha vykonávanej zárobkovej
činnosti vo vzťahu k jej trvalosti, stabilite a dĺžke trvania. V tejto súvislosti zároveň uvádzame, že pojem
trvalý pobyt nie je možné stotožňovať s pojmom bydlisko. V zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia
bydlisko je miesto, kde osoba zvyčajne býva. Na základe všetkých dostupných informácií si navrhovateľ
vytvoril počas posledného zamestnania centrum záujmov vo Veľkej Británii.
Navrhovateľ v odvolaní taktiež uvádza, že v dome starého otca zrekonštruoval byt, aby na Slovensku
mohol ostať žiť natrvalo. V tejto súvislosti uvádzame, že v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti
bolo prihliadnuté na skutočnosť, že navrhovateľ má na Slovensku pomerne stabilnú bytovú situáciu
(bývanie v rodinnom dome vo vlastníctve starého otca). Uvedené však v porovnaní s ostatnými
skutočnosťami (najmä v porovnaní s navrhovateľovým dlhodobým pobytom vo Veľkej Británii)
jednoznačným spôsobom nepreukazuje zachovanie bydliska na Slovensku.
Navrhovateľ v odvolaní viackrát uvádza, že jeho úmyslom je ostať na Slovensku natrvalo. V tejto
súvislosti zdôrazňujeme, že v súlade s čl. 65 ods. 2 základného nariadenia preukázanie zachovania
bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí sa hodnotí najmä
počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie. Na súčasný úmysel
navrhovateľa teda nie je možné v konaní o jeho nároku na dávku v nezamestnanosti prihliadať.
Pre úplnosť však uvádzame, že v zmysle čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia aj posúdenie rôznych
kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k určeniu
skutočného miesta bydliska, za rozhodujúci sa považuje úmysel dotknutej osoby, tak ako vyplýva z
uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu. V konaní o nároku
navrhovateľa na dávku v nezamestnanosti bolo posúdené zachovanie jeho väzieb na území Slovenskej
republiky v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Dĺžka prítomnosti na území členského
štátu Európskej únie čl. 11 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia (viac ako 11 rokov) aj situácia
navrhovateľa - čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia (stabilná pracovná situácia vo Veľkej
Británii, orientácia na britský pracovný trh, prítomnosť blízkej osoby na území Veľkej Británie, plnenie
daňových povinností na území Veľkej Británie) jednoznačne preukazujú, že navrhovateľ si väzby so
Slovenskou republikou, počas výkonu činnosti zamestnanca vo Veľkej Británii nezachoval. Nakoľko o
mieste bydliska navrhovateľa uplatnením objektívnych kritérií uvedených v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho
nariadenia pochybnosti nevznikli, nebolo potrebné čl. 11 ods. 2 tohto nariadenia aplikovať a skúmať jeho
subjektívny úmysel, ktorý mal v čase pobytu vo Veľkej Británii.
Na základe takto zisteného skutkového stavu dospela Sociálna poisťovňa, ústredie, k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné. Navrhovateľovi nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti v zmysle
platného právneho stavu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací
orgán, rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“



II.
Správna žaloba

6. Proti rozhodnutiu žalovaného č. 51709-02/2019-BA zo dňa 26.06.2019 podal žalobca v zákonom
stanovenej lehote dňa 30.08.2019 správnu žalobu, v ktorej uviedol nasledovné námietky:

„Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia riadne neodôvodnila neoprávnenosť môjho nároku na dávku v
nezamestnanosti.
Mám za to, že: rešpektovaním faktu, podľa spisového materiálu žalobcu - formulár U1 zo dňa 02.03.2019,
v ktorom príslušná britská inštitúcia osvedčila, v bode 2.1.1 - obdobie poisteného zamestnania od 3.
marca 2015 do 02. marca 2019, žalobca, podľa ust. § 104 ods. 1 zákona č 461/2003 Z. z. a tak splnil
podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, keďže podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia príslušná inštitúcia
členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie
alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej
činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatne zárobkovej
činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa
právnych predpisov, ktoré uplatňuje, preto žalobcovi má byť priznaná dávka v nezamestnanosti.
Trvám na tom, že žalovaná v odôvodnení rozhodnutia posúdila nesprávne a neobjektívne, keďže: je
pravdou, že žalobca na území Veľkej Británie sa zdržiaval v období od októbra 2007 do marca 2019, t.j.
11 rokov a 5 mesiacov, kde bol zamestnaný, ale v priebehu uvedeného obdobia si trvale zachovával svoje
väzby na Slovenskú republiku, napriek skutočnosti, že v krátkom období, jún 2018 až február 2019, mal
zriadený trvalý pobyt vo Veľkej Británii, viac menej z dôvodu možnosti právne relevantného uzatvorenia
manželstva, ktoré bolo uzavreté v septembri 2018 v Spojených štátoch amerických. Je pravdou, že moja
manželka, ktorá je taktiež Slovenka, bola so mnou vo veľkej Británii, ale to neznamená, že uzatvorením
manželstvom som sa zbavil povinnosti voči mojej blízkej rodine a to mame a starému otcovi, ktorých
bydlisko je na Slovensku, a to napriek skutočnostiam, že vo Veľkej Británii som mal zamestnanie aj
spoločné bývanie s manželkou, vrátili sme sa, po vzájomnej dohode s manželkou, späť na Slovensko,
aby sme sa mohli postarať najmä o starého otca ktorý má 89 rokov a keďže on aj mama majú vážne
zdravotné problémy a starý otec poberá iba minimálny dôchodok, takže nemá financie zaplatiť si
opatrovateľskú službu. Zdôrazňujem, že rodinný dom starého otca je umiestnený v záhradkárskej oblasti,
ku ktorému vedie iba poľná prístupová cesta, a vo vzdialenosti do cca 3,5 km sa nenachádza žiaden
obchod s potravinami, či služby ako pošta, zdravotné zariadenie a iné. O tom, že na Slovensko som
sa vrátil natrvalo svedčí fakt, že vo Veľkej Británii som odovzdal podnájom a na Slovensko som si
presťahoval okrem osobných vecí aj všetky hnuteľnosti ako nábytok, bielu techniku a pod., čím mi vznikli
náklady na samotné sťahovanie vo výške cca 1200 Eur. Zdôrazňujem, že na Slovensku nevlastním
žiadnu nehnuteľnosť a v záujme pomôcť môjmu starému otcovi sme sa nasťahovali k nemu, do jeho
malého rodinného domu, ktorý bol v pôvodnom stave 70 rokov. Aby sme v ňom mohli bývať, museli sme
časť nebytových priestorov zrekonštruovať na bytové priestory, t.j. bolo nutné uloženie podláh, výmena
okien, dverí, zriadiť vykurovanie zakúpením pece, rozvodov a radiátorov, omietky, maľba, kuchynská
linka, náklady na vykonané práce, čím mi vznikli, výdavky na prestavbu vo výške cca 7556 Eur. Keďže
bezprostredne po návrate na Slovensko som si nenašiel zamestnania, požiadal som dňa 05.03.2019 na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a
žiadosťou zo dňa 28.03.2019 som si uplatnil v Sociálnej poisťovni, pobočka Košice nárok na dávku v
nezamestnanosti, aby som mal z čoho pokryť náklady na živobytie.“
Žalobca v správnej žalobe žiadal predmetné rozhodnutie zrušiť a zaviazať Sociálnu poisťovňu, pobočku
Košice na vydanie nového rozhodnutia, ktorým mu prizná nárok na dávku v nezamestnanosti.

III.
Vyjadrenie žalovanej

7. Žalovaná v písomnom vyjadrení z 14.10.2019 k obsahu žalobných námietok uvedených v správnej
žalobe zo 27.08.2019 argumentovala zhodne s obsahom odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia zo
26.06.2019, poukazujúc na právnu úpravu obsiahnutú v § 104 ods. 1, 6 zákona o sociálnom poistení, a v
článku 61 ods. 1, 2 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov



sociálneho zabezpečenia v právnej nadväznosti na článok 65 ods. 5 písm. a) uvedeného „základného
nariadenia“. V právnej nadväznosti na citovanú právnu úpravu žalovaný správny orgán argumentoval
vo vyjadrení z 14.10.2019 nasledovne:

„V žalobe žalobca uvádza, že formulárom U1 zo dňa 2. marca 2019 preukázal dosiahnutie dostatočnej
doby poistenia v nezamestnanosti, čím podľa § 104 ods. 1 zákona splní podmienku nároku na dávku
v nezamestnanosti. Domnieva sa, že na dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú podľa britských
právnych predpisov malo byť v súlade s čl. 61 ods. 1 zákona nahliadané ako keby bolo dosiahnutá
podľa slovenských právnych predpisov. V tejto súvislosti upozorňujeme, že v zmysle čl. 61 ods. 2
základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) t.j. prípadov
kedy si dotknutá osoba zachovala bydliska na Slovensku počas pobytu v zahraničí sa uplatňovanie
odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila doby poistenia v súlade
s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky (t.j. podľa slovenských právnych
predpisov). Žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie neukončil
doby poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov (ale podľa britských právnych
predpisov, keďže poistený v nezamestnanosti bol vo Veľkej Británii).
Z uvedených ustanovení základného nariadenia (t.j. z čl. 61 a čl. 65 ods. 5 základného nariadenia)
vyplýva základná zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti
dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie, a to že doba poistenia v nezamestnanosti
dosiahnutý na území iného členského štátu Európskej únie (v prípade žalobcu na území Veľkej Británie)
môže byť zohľadnená na účely nároku na dávku v nezamestnanosti jedine v prípade, ak bezprostredne
pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia v
nezamestnanosti dosiahnuté na Slovensku. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu
poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie pokiaľ je dosiahnutá ako posledná.
Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti
na území iného členského štátu Európskej únie centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej
republiky. Otázka bydliska je teda v prípadoch, keď žiadateľ o dávku v nezamestnanosti bezprostredne
pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti
v zmysle platnej slovenskej legislatívy (čo je žalobcov prípad) zásadná.
Na základe všetkých zistených skutočností (podrobne považoval odvolací orgán za preukázané, že
počas výkonu zamestnania vo Veľkej Británii si žalobca zachoval bydlisko na Slovensku. Z uvedeného
je zrejmé, že dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú žalobca dosiahol na území Veľkej Británie nebolo
možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti.
Žalobca v žalobe uvádza, že napriek dlhodobému pobytu vo Veľkej Británii si zachoval väzby na území
Slovenska, o čom podľa jeho názoru svedčí
- trvalý pobyt na Slovensku (aj keď počas krátkeho obdobia jún 2018 až február 2019 mal trvalý
pobyt vo Veľkej Británii) v zmysle koordinačných nariadení pojem bydlisko je potrebné chápať v širších
súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi
čas v mimopracovnom čase. V tejto súvislosti zároveň upozorňujeme, že pojem trvalý pobyt nie je možné
stotožňovať s pojmom bydlisko. V zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia bydlisko je miesto, kde
osoba zvyčajne býva. V nadväznosti na uvedené poukazujeme na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Sžk/38/2017 zo dňa 27. novembra 2018, v ktorom NS SR jednoznačne konštatoval, že na zachovania
bydliska a centra záujmov na Slovensku nepostačuje len zachovanie si evidovaného trvalého pobytu,
čo je do veľkej miery len administratívna skutočnosť, ktorá neodzrkadľuje realitu,
- rodinná situácia (pričom žalobca namieta, že uzavretím manželstva sa nezbavil povinnosti voči jeho
blízkej rodine, konkrétne voči mame a starému otcovi) - na rodinné väzby žalobcu bolo v konaní jeho
nároku na dávku v nezamestnanosti prihliadnuté. V prípade rodičov (aj starých rodičov) je prirodzené
osamostatnenie sa plnoletých detí a vytvorenie vlastných samostatných domácnosti, preto prítomnosť
rodičov (a starých rodičov) na Slovensku nepreukazuje jednoznačne zachovanie bydliska dotknutej
osoby na Slovensku počas pobytu v zahraničí. V tejto súvislosti poukazujeme na rozsudok NS SR sp.
zn. 1Sžo/38/2017 zo dňa 27. novembra 2018, v ktorom NS SR výslovne uviedol, že nie je správne bez
ďalšieho klásť na roveň vzťahy k rodičom a vzťahy k prípadnej manželke. Žalobca sa na území Veľkej
Británie dlhodobo zdržiaval s najbližšou osobou - manželkou, s ktorou si na tomto území vytvoril vlastnú
spoločnú domácnosť. Na základe uvedeného bolo vyhodnotené, že rodinná situácia žalobcu svedčí o
vytvorení jeho väzby na území Veľkej Británie,
- návrat žalobcu na Slovensko natrvalo - v tejto súvislosti upozorňujeme, že v súlade s čl. 65 ods.
2 základného nariadenia preukázanie zachovania bydliska na území SR počas výkonu zárobkovej
činnosti v zahraničí sa hodnotí najmä počas výkonu posledného zamestnania na území členského



štátu Európskej únie. Skutočnosti, na ktoré žalobca poukazuje (trvalý návrat na Slovensko, ukončenie
podnájmu vo Veľkej Británii, presťahovanie všetkých hnuteľných vecí na Slovensko) nastali až po
ukončení jeho posledného zamestnania vo Veľkej Británii, preto na ne nebolo možné prihliadať,
- bytová situácia žalobcu na Slovensku (ubytovanie v dome starého otca, ktoré na vlastné náklady
rekonštruuje) - pri posudzovaní bydliska žalobcu bolo prihliadnuté na skutočnosť, že má na Slovensku
pomerne stabilnú bytovú situáciu (aj keď nie je vlastníkom nehnuteľnosti na bývanie na Slovensku).
Uvedené však v porovnaní s ostatnými, zistenými skutočnosťami (najmä v porovnaní s dlhodobým
pobytom vo Veľkej Británii, jeho stabilnou pracovnou situáciou, orientáciou na britský pracovný trh
a rodinnou situáciou vo Veľkej Británii) jednoznačným spôsobom nepreukazuje zachovanie bydliska
žalobcu na Slovensku počas výkonu zárobkovej činnosti vo Veľkej Británii.
V žalobe žalobca namietam, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s platnou legislatívou SR a v
súlade s čl. 61 ods. 1 a ods. 2 a čl. 65 ods. 5 písm. 5 písm. a) základného nariadenia a čl. 11 ods. 11
vykonávacieho nariadenia. V tejto súvislosti uvádzame, že v konaní o žalobcovom nároku na dávku v
nezamestnanosti postupovala príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne v súlade s predmetnými
ustanoveniami zákona, základného nariadenia aj vykonávacieho nariadenia. Zdôrazňujeme, že keďže
miesto bydliska žalobcu počas výkonu zárobkovej činnosti vo Veľkej Británii, bolo v konaní o jeho
nároku na dávku v nezamestnanosti zásadným kritériom ovplyvňujúcim zohľadnenie dôb poistenia v
nezamestnanosti na území Veľkej Británie a tým pádom aj vznik nároku na dávku v nezamestnanosti,
bolo žalovanou dôsledne posúdené. Žalovaná pri skúmaní bydliska žalobcu postupovala v súlade s
koordinačnými predpismi, a to v súlade s čl. 1 písm. j) základného nariadenia, v zmysle ktorého je
bydliskom miesto, kde osoba zvyčajne býva (je nepochybné, že počas výkonu zárobkovej činnosti vo
Veľkej Británii býval žalobca zvyčajne vo Veľkej Británii) a v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho
nariadenia.
Záverom poukazujeme na aktuálne rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci posúdenia
bydliska, a to rozsudok sp. zn. 10Sžk/5/2016 zo dňa 13. decembra 2017, rozsudok sp. zn. 1Sžso/26/2016
zo dňa 30. januára 2018 a rozsudok sp. zn. 1Sžk/38/2017 zo dňa 27. novembra 2018 v zmysle ktorých
Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil s právnym názorom žalovanej ohľadne bydliska. Obdobne
rozhodli v roku 2018 a 2019 viacerými rozsudkami aj krajské súdy (napr. Krajský súd v Žiline v rozsudku
sp. zn. 25Sa/13/2017 zo dňa 27. septembra 2018, Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn.
24Sa/5/2018-54 zo dňa 26. júla 2018, aj rozsudku sp. zn. 24Sa/7/2018-42 zo dňa 11. októbra 2018,
Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp. zn. 18Sa/4/2019-53 zo dňa 6. júna 2019, aj rozsudku sp. zn.
2Sa/49/2018 zo dňa 5. marca 2019, aj v rozsudku sp. zn. 1Sa/50/2018 zo dňa 13.09.2019).
Na základe vyššie uvedených skutočností považuje žalovaná zistenie skutočného stavu veci za
presné a úplné. V konaní o nároku žalobcu ma dávku v nezamestnanosti boli bez pochybností
preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti - doba trvania poistenia v nezamestnanosti žalobcu na
území dotknutého členského štátu Európskej únie, charakter vykonávanej činnosti na území Veľkej
Británie, jeho rodinná aj bytová situácia a ktorý členský štát sa považuje za bydlisko žalobcu na
daňové účely. Nakoľko žalobca nemal počas posledného zamestnania vo Veľkej Británii zachované
bydlisko na území SR a bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol
poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nebolo možné doby poistenia
v nezamestnanosti získané na území Veľkej Británie zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v
nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia.
Vzhľadom na uvedené navrhujeme, aby Krajský súd v Košiciach žalobu zamietol podľa § 190 Správneho
súdneho poriadku.“

8. Na výzvu správneho súdu v súlade s ustanovením § 106 ods. 1, posledná veta SSP zaslanú žalobcovi
dňa 18.10.2019 neobdŕžal správny súd v stanovenej lehote (do 10.11.2019) repliku.

IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu

9. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny
poriadok) o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP) preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie, ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k
záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov je potrebné zrušiť z procesnoprávnych
dôvodov uvedených v ustanoveniach § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP.



10. Konanie v preskúmavanej právnej veci sa riadi právnou úpravou obsiahnutou v zákone o sociálnom
poistení (konanie vo veciach sociálneho poistenia - § 172 a nasl. uvedeného zákona).

11. Podľa § 195 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne
pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel
obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôsledne všetky
rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania.

12. Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede
účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky,
správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Organizačná
zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich
povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede (§ 196
ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení).

13. Podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti,
ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v
nezamestnanosti najmenej dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 104 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia
v nezamestnanosti.

15. Podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa
vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

16. Podľa § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

17. Podľa § 209 ods. 1, druhá veta, ods. 4 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie musí byť v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej
poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

18. Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 (ďalej len „základné
nariadenie“) príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie,
zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania
alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania
alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského
štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné
právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania
alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu
sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s
uplatniteľnými právnymi predpismi.

19. V zmysle čl. 61 ods. 2 základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5
písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že dané osoba bezprostredne ukončila
v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:

• doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
• doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo
• doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej
činnosti.



20. V zmysle čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej vete
odseku 2 (úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo
samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá
má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu) poberá dávky v súlade s právnymi
predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej
poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje
inštitúcia miesta bydliska.

21. Podľa článku 1 písm. j) základného nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004
z 29.04.2004 (ďalej len "Nariadenie") o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia na účely tohto
Nariadenia "bydlisko" znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

22. Podľa článku 1 písm. k) základného nariadenia "pobyt" znamená prechodné bydlisko.

23. Podľa článku 11 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa
16.9.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcii
dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné
Nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe
celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré
môžu obsahovať:
a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;
b) situáciu dotknutej osoby vrátane:
i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto
činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;
ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb;
iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;
iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov;
v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;
vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

24. Podľa čl. 11 ods. 2 uvedeného nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z
príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami,
na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako
vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

25. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy, na základe ktorej mala byť preskúmavaná právna vec
žalobcu vykonaním dokazovania v administratívnom konaní a následne právne posúdená, súd dospel
k záveru, že správne orgány oboch stupňov sa uvedenými právnymi predpismi dôsledne neriadili.

26. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca požiadal o dávku v nezamestnanosti dňa
28.03.2019 potom, ako bol rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dňa 05.03.2019
zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V predmetnej veci nevykonal správny orgán prvého
stupňa a ani žalobca žiaden výsluch na bližšie zistenie skutkového stavu a tak isto tieto správne orgány
nepožiadali príslušné britské inštitúcie o poskytnutie informácie, ktoré by bližšie objasnili skutkový stav. V
administratívnom spise sa nachádza len formulár U1 zo dňa 02.03.2019, kde príslušná britská inštitúcia
osvedčila, že žalobca bol v období od 03.03.2015 do 02.03.2019 zamestnaný, ukončenie zamestnania
bolo na podnet zamestnanca. Tento formulár je súčasťou administratívneho spisu v anglickom jazyku
bez doslovného prekladu v slovenskom jazyku, v dôsledku čoho nie je možné zistiť a verifikovať jeho
obsah. Súd na základe uvedeného považuje tento dokument za nepreskúmateľný, pretože nie je zrejmé,
čo sa v ňom doslovne uvádza.

27. Vychádzajúc zo záverov obsiahnutých v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, žalobca
mohol dosiahnuť dobu poistenia v nezamestnanosti započítaním doby poistenia v nezamestnanosti
dosiahnutej na území Veľkej Británie do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61
ods. 1 základného nariadenia, ak by preukázal zachovanie bydliska na území Slovenskej republiky
počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie. Správny orgán
prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ si počas zamestnania na území Veľkej Británie centrum



záujmov na území Slovenskej republiky nezachoval, naopak, centrum svojich záujmov a bydlisko si v
danom období preniesol na územie Veľkej Británie. S týmto záverom sa stotožnil aj žalovaný správny
orgán. Vychádzali z toho, že navrhovateľ od 05.03.2015 do 04.03.2019 pracoval vo Veľkej Británii.
Išlo o dlhodobý výkon zamestnania vo Veľkej Británii. Spolu s navrhovateľom vo Veľkej Británii aj jeho
manželka, kde sa dlhodobo zdržiavali, bývali a svoj pracovný i mimopracovný čas trávili vo Veľkej Británii,
dokonca v tejto krajine platil zákonné odvody a dane.

28. Žalovaný správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí zo 26.06.2019 citoval rozhodnutie Správnej
komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12. júna 2009 o rozsahu pôsobnosti
či. 65 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 cezhraničnými pracovníkmi
a ktoré mali počas svojho posledného obdobia zamestnanosti alebo samostatnej zárobkovej činnosti
bydlisko na území iného členského štátu, ako je príslušný členský štát, „je v súčasnosti prijateľné
prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných
pracovníkov (t. j. pracovníkov, ktorí sa do štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň
vracajú) a určitých kategórií pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu.
Už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu „bydlisko“ mala rozšíriť oblasť
uplatnenia čl. 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné
zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo
svojej krajine pôvodu.“

29. Z obsahu skutkovej a právnej argumentácie správnych orgánov oboch stupňov zároveň vyplýva,
že správne orgány uviedli, že v zmysle koordinačných nariadení pojem „bydlisko“ je potrebné chápať
v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov,
kde trávi svoj voľný čas. Dôležitá na posúdenie bydliska je aj rodinná situácia a rodinné väzby dotknutej
osoby a taktiež povaha vykonávanej zárobkovej činnosti vo vzťahu k jej trvalosti, stabilite a dĺžke trvania.
V tejto súvislosti zároveň pojem „trvalý pobyt“ nie je možné stotožňovať s pojmom „bydlisko“. V zmysle
čl. 1 písm. j) základného nariadenia „bydlisko“ je miesto, kde osoba zvyčajne býva. Na základe všetkých
dostupných informácií si navrhovateľ vytvoril počas posledného zamestnania centrum záujmov na území
Veľkej Británie.

30. Preto uplatniť nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte inom, ako v štáte posledného zamestnania,
je výnimkou z pravidla, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba
prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania. Cieľom nariadenia je podporiť hľadanie práce v
tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie
v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti.
Koordinačné predpisy všeobecne určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní
mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie.
V takýchto prípadoch sa žiadosť o dávku v nezamestnanosti posudzuje podľa právnych predpisov
príslušnej krajiny. Keď nezamestnaný nevyužije možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti
v štáte posledného zamestnania (bez ohľadu na dôvody) a požiada o dávku v nezamestnanosti v inom
členskom štáte, tento členský štát je v zmysle koordinačných predpisov povinný skúmať, či je možné
dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v
nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len podľa čl. 65 základného nariadenia, t. j. v prípade
zachovania pevných väzieb v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku
v nezamestnanosti. Preto článok 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia nebol v tomto prípade podľa
žalovaného rozhodujúci, keďže otázka bydliska bola ustálená kritériami čl. 11 ods. 1 vykonávacieho
nariadenia.

31. Z obsahu žaloby vyplýva, že spornou skutočnosťou zásadného právneho významu, na základe
ktorej žalovaný správny orgán nepriznal žalobcovi nárok na dávku v nezamestnanosti, je posúdenie
zachovania centra záujmov žalobcu počas jeho pobytu a vykonávania zamestnania vo Veľkej Británii a
záver, že dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Veľkej Británie nie je možné zohľadniť
na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia.

32. So zreteľom na uvedené správny súd konštatuje, že v administratívnom konaní nebolo podľa
jeho názoru dostatočne vykonané dokazovanie za účelom zistenia, či by bola možná a dosiahnuteľná
dohoda členských štátov, alebo štátov Európskeho hospodárskeho priestoru podľa čl. 11 ods. 1
Nariadenia č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia



(ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (spôsob určenia bydliska). Pre
prípad, že by dohoda nebola možná medzi štátmi, je potrebné vykonať dôsledné dokazovanie, pre
objasnenie všetkých východiskových právnych kritérií postupu podľa článku 11 ods. 2 vykonávacieho
nariadenia (v nadväznosti na článok 11 ods. 1), a až potom právne ustáliť, či je možné považovať
bydlisko navrhovateľa počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie priestoru
za zachované na území Slovenskej republiky.

33. Správne orgány dostatočne nezisťovali, či došlo, resp. nedošlo k dohode medzi dotknutými
inštitúciami na určenie skutočného miesta bydliska žalobcu a tiež vôbec nezisťovali úmysel žalobcu
objektívne vzhľadom na okolnosti a dôvody, ktoré ho viedli k pobytu a k zamestnaniu vo Veľkej Británii
počas tam vykonávaných dôb zamestnania zachovať alebo nezachovať si prioritne pevné väzby a
centrum záujmov na území SR. Úmysel žalobcu aké skutočnosti a okolnosti ho viedli k tomu, že v
rozhodujúcom období, pracoval v zahraničí správne orgány bližšie neskúmali. Prvostupňový správny
orgán, ale ani žalovaný správny orgán v preskúmavanej veci nepostupovali súdom uvádzaným
spôsobom a preto sa s týmito skutočnosťami nemohli v odôvodnení rozhodnutí dostatočne ani
vysporiadať.

34. Správny súd konštatuje, že správne orgány bez náležitého zistenia skutkového stavu nedôsledne
posúdili centrum záujmu žalobcu a následne vec uzavreli s tým, že pred uplatnením nároku na dávku
v nezamestnanosti žalobca nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych
predpisov a počas posledného zamestnania v inom členskom štáte Európskej únie mu vzhľadom na
jeho bydlisko v zmysle čl. 65 ods. 5 základného nariadenia sa na žalobcu nevzťahuje čl. 61 základného
nariadenia.

35. Z vykonaného dokazovania ohľadne zachovania pracovných, rodinných, osobných a iných väzieb
na Slovensku počas vykonávania zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie
teda dospeli oba správne orgány k predčasným záverom.

36. Preto podľa správneho súdu podstatným nedostatkom tohto konania pred prvostupňovým správnym
orgánom, ktorý ovplyvnil aj zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia je skutočnosť, že z odôvodnenia
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vyplýva iba to, že nárok na dávku v nezamestnanosti
žalobca nemá podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení preto, že žalobca preukázal iba dobu
poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie a to Veľkej Británie.

37. Žalovaný správny orgán v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia síce poukázal na článok 11
ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/209 písm. a), b), i), ii), iii), iv), vi),
avšak sa náležite nevyporiadal s dikciou ust. čl. 11 ods. 1 uvedeného Nariadenia, t. j. zisťovaniu
či posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, uvádzaných v čl. 11 ods.
1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami členských štátov. Až po tomto zistení vystupujú z
hľadiska dôkazného do popredia okolnosti týkajúce sa určenia miesta bydliska žalobcu, pričom aj vtedy
sa za rozhodujúce považuje úmysel, tak ako to vyplýva zo skutočností a dôvodov, ktoré žalobcu viedli k
pobytu na území Veľkej Británie. Práve uvedené nariadenie sleduje podľa názoru súdu najmä zámer, aby
občan členského štátu bez dohody a komunikácie o podstatných okolnostiach posudzovaného prípadu
sa neocitol napokon bez krytia touto dávkou sociálnych systémov členských krajín, vzhľadom na záver
tohto členského štátu, ktorý vybavuje žiadosť uchádzača o tento typ dávky poistenia zamestnanej osoby.

38. Správny súd poukazuje na povinnosť správneho orgánu zisťovať skutkový stav podľa § 195 ods. 1
a 3 zákona o sociálnom poistení, ktorý ukladá organizačnej zložke sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel jej ukladá obstarať
potrebné podklady na rozhodnutie. Pri posudzovaní veci má povinnosť objasňovať rovnako dôsledne
všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka
konania. Preto je dôležité v rámci koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia zabezpečiť, aby
nedošlo nielen k neoprávnenému prekrývaniu dávok z rôznych členských štátov, ale i to, aby následne
žalobca nezostal mimo systému sociálneho zabezpečenia oboch dotknutých členských štátov.

39. Rozhodnutie správneho orgánu o požadovaných nárokoch žalobcu musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného skutočného stavu veci. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho nového
rozhodnutia následne uvedie, vychádzajúc zo znenia § 191 ods. 6, prvá veta SSP (viazanosť správneho



orgánu právnym názorom správneho súdu v ďalšom konaní), ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho
rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a aké právne predpisy aplikoval, súc
viazaný právnym názorom správneho súdu, uvedeného v odôvodnení tohto rozsudku.

40. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa odstrániť súdom
vytýkané nedostatky administratívneho konania a obsahu rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov,
a to podľa obsahu odôvodnenia tohto rozsudku. V tejto súvislosti sa javí byť nevyhnutným aj vypočutie
žalobcu a vysporiadanie sa aj s jeho prípadnými dôkaznými návrhmi, poprípade požiadať príslušnú
britskú inštitúciu o vyjadrenie sa k predmetnej veci.

41. Záverom k predmetu konania správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7 Sžso/5/2012 z 30.1.2013. „Podľa základného pravidla obsiahnutého v čl. 61
ods. 1 a 2 základného nariadenia sa doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych
predpisov ktoréhokoľvek členského štátu zohľadnia ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských
právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov
o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. Z dôvodu, že
žalobkyňa takto doby poistenia podľa slovenských právnych predpisov bezprostredne pred jej zaradením
do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla, bolo potrebné posúdiť, či sa doby poistenia získané
v Českej republike môžu zohľadniť podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, ktoré predstavuje
výnimku z uvedeného základného pravidla, a podľa ktorého by žalobkyňa poberala dávky v súlade s
právnymi predpismi slovenskej republiky, ako keby sa na ňu tieto predpisy vzťahovali počas jej poslednej
činnosti zamestnanca a to v prípade, ak si na území Slovenskej republiky zachovala bydlisko.
V administratívnom konaní mali preto správne orgány okrem iného povinnosť zistiť skutočný stav veci
tak, aby neboli žiadne pochybnosti o tom, či žalobkyňa mala zachované bydlisko na území Slovenskej
republiky a pevné väzby (v zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia čl. 11 vykonávacieho nariadenia)
a v tomto smere mali vykonať potrebné dokazovanie, a to aj výsluchom žalobkyne, prípadne aj jej rodičov
a priateľa či iných osôb.
Bez podrobného a bezprostredného vypočutia žiadateľa o dávku v nezamestnanosti nie je možné určiť
„centrum záujmov dotknutej osoby“ podľa čl. 11 vykonávacieho nariadenia. Závery žalovanej však nie
sú doložené dostatočne vykonaným dokazovaním. Najmä otázku rodinných väzieb nemohla žalovaná
posúdiť len na základe formalizovaného tlačiva, ktorého samotné vyplnenie len požadovaných údajov
môže byť bez uvedenia súvislostí aj na ujmu žiadateľa.
Na základe doterajšieho dokazovania sa preto nemožno bez akýchkoľvek pochybností stotožniť s
názorom žalovanej, že o mieste bydliska žalobkyne na základe kritérií uvedených v čl. 11 ods. 1
vykonávacieho nariadenia pochybnosti nevznikli.
Ďalej treba pripomenúť, že súčasťou skúmania a zistenia „miesta bydliska“ nie je len preukázanie
skutočností svedčiacich o nezachovaní bydliska v Slovenskej republike, ale aj skúmanie reálnych
podmienok existencie bývania o mieste pobytu - výkonu zamestnania. O tejto skutočnosti žalovaná
nevykonala žiadne dokazovanie. Prítomnosť žalobkyne na území Gibraltáru nemohla žalovaná
považovať bez ďalšieho skúmania za trvalé a stabilné bez zisťovania aj otázky reálneho bydliska (okrem
iného).
Napokon bude potrebné, aby žalovaná osvedčila zhodu názorov na bydlisko žalobkyne v zmysle čl.
11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia s príslušnou inštitúciou na území Gibraltáru a následne určila po
vzájomnej dohode s touto inštitúciou „centrum záujmov“ dotknutej osoby. Bez vykonania dokazovania
o uvedených skutočnostiach rozhodnutie žalovanej nebolo doložené riadne vykonaným dokazovaním a
preto súd prvého stupňa nepochybil, keď jej rozhodnutie ako nezákonné zrušil a vec jej vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.“

42. Záverom správny súd poznamenáva, že sa oboznámil aj s obsahom rozsudkov NS SR č.k.
1Sžak/38/2017 z 27.11.2018, 10Sžak/5/2016 z 13.12.2017 a 1Sžso/26/2016 z 13.01.2018, na ktoré
poukázala žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 14.10.2019. Predmetné súdne rozhodnutie podľa
názoru súdu neobsahujú zovšeobecňujúce právne závery majúce zároveň zásadný právny význam pre
závery súdu v preskúmavanej právnej veci.

43. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na obsah prvostupňového rozhodnutia z 12.04.2019 a na jeho
„holé“ konštatovania o dĺžke pobytu mimo územia SR, dobe zamestnania žalobcu atď. a to bez ich hlbšej
skutkovej a právnej analýzy a bez predchádzajúceho zistenia subjektívnych hľadísk a postojov žalobcu
k otázke zachovania bydliska a centra záujmov na území Slovenskej republiky.



44. Správny súd dospel k záveru o potrebe zrušenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov
v rozsahu a z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP, keďže zistenie
skutkového stavu žalovaným, ako aj prvostupňovým správnym orgánom bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci. Je preto predčasným a nepreskúmateľným i právne hodnotenie veci správnymi orgánmi,
čo zakladá právny dôvod pre zrušenie administratívnych rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
Bez komplexného posúdenia zásadných otázok týkajúcich sa predmetného konania sú teda rozhodnutia
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov predovšetkým v otázkach hodnotenia centra záujmov žalobcu
a zachovania obsahu pojmu jeho bydliska, s ktorými sa správne orgány v administratívnom konaní
dôsledne nevysporiadali. Úlohou prvostupňového správneho orgánu bude predovšetkým v nadväznosti
na právny názor správneho súdu týkajúci sa ďalšieho priebehu administratívneho konania doplniť vo
veci dokazovanie jednak z úradnej povinnosti, ako aj na základe možných dôkazných návrhov účastníka
konania (žalobcu). Po doplnení dokazovania bude povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa vydať
vo veci nové rozhodnutie spĺňajúce všetky procesnoprávne kritéria obsiahnuté v ustanoveniach zákona
o sociálnom poistení citovaných v bodoch 11 a nasl. odôvodnenia tohto rozsudku.

45. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust § 167 a nasl. SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní
úspešný, priznal úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 175 ods.
2 SSP správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského
súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,



h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.