Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7Sa/7/2019 z 13. 2. 2020
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 13. februára 2020, sp. zn. 7Sa/7/2019, ECLI:SK:KSKE:2020:7019200364.1
Krajský súd Košice | 7Sa/7/2019 | ECLI:SK:KSKE:2020:7019200364.1 | 2020-02-13 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z., § 167 ods. 1 zákona č. 162/2016 Z. z., § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., § 190 zákona č. 162/2016 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/579530fd-86d8-4252-9d9a-46f222a4b7e8
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7019200364.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Sa/7/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200364
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7019200364.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Pavlom Naďom, v právnej veci žalobcu: Q. F., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C.. B. XX, XXX XX K., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29.
augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 37870-3/2019-
BA zo dňa 29.04.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný správny orgán - Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava rozhodnutím č. 37870-3/2019-BA
zo dňa 29.04.2019 ako správny orgán príslušný podľa  § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení  v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) konajúc o
odvolaní žalobcu  proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 200-026578-CA04/2019
zo dňa 08.02.2019, vydanému vo veci zániku nároku na materské, zamietol odvolanie v celom rozsahu
a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava.

2. Správny orgán prvého stupňa - Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, prvostupňovým rozhodnutím
z 08.02.2019 rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) druhého bodu zákona č. 461/2003 Z. z. o zániku
nároku žalobcu na nemocenskú dávku od 07.11.2018, konštatujúc vo výroku rozhodnutia, že „nárok na
materské menovaný nemá v období, kedy neposkytuje dieťaťu starostlivosť prevzatú od matky dieťaťa“.

3. Správny orgán prvého stupňa uviedol vo svojom rozhodnutí z 08.02.2019, že obdobie počas
ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započíta do celkového obdobia trvania
nároku na materské. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím č. 200-004399-CA04/2019
zo dňa 7.1.2019, priznala menovanému materské od 5.11.2018 za obdobie, počas ktorého je splnená
podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti, najdlhšie do uplynutia 28 týždňov od vzniku nároku
na materské za predpokladu, ak sú splnené aj ostatné podmienky nároku na materské vo výške
36,20242500 EUR za deň. Pán F. si uplatnil nárok na materské od 5.11.2018 predložením žiadosti o
materské č. B 1039845, nakoľko dieťa P. F., nar. X.X.XXXX prevzal do svojej starostlivosti na základe
predloženej dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti uzatvorenú s matkou dieťa, od 05.11.2018. Nárok
na materské si uplatnil ako zamestnanec zamestnávateľa HENKEL SLOVENSKO spol. s.r.o.- kde je
evidovaný v období od 1.2.2012. Zároveň od 25.9.2018 je evidovaný ako zamestnanec zamestnávateľa
Webasto Thermo & Comfort Slovakia s.r.o. Sociálna poisťovňa je povinná pri posudzovaní nároku na
nemocenské dávky a nároku na ich výplatu postupovať striktne podľa príslušných ustanovení zákona
v znení neskorších predpisov. pričom v sporných prípadoch vychádza predovšetkým z účelu zákona.
Materské sa v zmysle zákona v znení neskorších predpisov poskytnuté inému poistencovi z dôvodu
prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku. Účelom nemocenského poistenia je okrem



iného poskytnúť poistencom finančnú kompenzáciu pre prípad straty príjmu v dôsledku materstva,  resp.
starostlivosti o dieťa. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti je splnená iba v prípade, ak poistenec
dieťa do starostlivosti aj prevzal. t. j. na splnenie podmienky nestačí iba spísanie formálnej dohody
alebo skutočnosť, že sa o dieťa stará, keďže povinnosť starať sa o dieťa mu vyplýva priamo zo zákona
o rodine. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti je splnená iba v prípade, ak otec prevzal od
matky starostlivosť, ktorú do prevzatia zabezpečovala dieťaťu matka. V prípade, ak sa preukáže, že
otec dieťaťa po tom, čo prevzal dieťa do svojej starostlivosti, opätovne začal vykonávať zárobkovú
činnosť, ktorá mu znemožňuje poskytovať dieťaťu starostlivosť prevzatú od matky dieťaťa, otec dieťaťa
nespĺňa jednu z podmienok nároku iného poistenca na materské (podmienky prevzatia starostlivosti
o dieťa). Podľa predložených pracovných zmlúv nedošlo k úprave pracovného času a zároveň ani k
podstatnému zníženiu príjmu, a teda možno objektívne predpokladať, že aj napriek podpísanej dohode
s matkou dieťaťa, od 5.11.2018 reálne nezabezpečuje tú starostlivosť o dieťa, ktorú do prevzatia dieťaťa
zabezpečovala matka dieťaťa. Z informačného systému Sociálnej poisťovne zároveň vyplýva, že matka
dieťaťa nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť a má evidované prerušenie nemocenského poistenia z
dôvodil čerpania rodičovskej dovolenky.

4. Žalobca vo včas podanom odvolaní z 19.02.2019 proti prvostupňovému rozhodnutiu z 08.02.2019
uviedol, že vo výrokovej časti rozhodnutia ani  jeho odôvodnení nie je odkaz na žiadne ustanovenie
zákona o sociálnom poistení, ktoré by striktne definovalo pojem starostlivosť o dieťa. Poukázal tiež
na skutočnosť, že po vykonateľnosti rozhodnutia mu bolo vyplatené materské za dva dni, a následne
vyzval pobočku na doplatenie materskej. Až po tejto výzve mu pobočka odňala materskú, hoci vo veci
nenastali žiadne nové skutočnosti. Na základe uvedeného považoval postup Sociálnej poisťovne za
nekompetentný a zmätočný bez právneho odôvodnenia a žiadal o zrušenie rozhodnutia.

5. Žalovaný preskúmavané rozhodnutie z 29.04.2019, ktorým potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočka Bratislava z 08.02.2019 odôvodnil nasledovne:

„Podľa údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne navrhovateľ bol ako
zamestnanec zamestnávateľa HENKEL SLOVENSKO, spol. s r.o. povinne nemocensky poistený od
1. januára 2012, pričom od 5. novembra 2018 mal toto povinné nemocenské poistenie prerušené z
dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. K 5. novembru 2018 navrhovateľ spĺňal všetky podmienky
nároku na materské stanovené zákonom v znení neskorších predpisov, preto mu pobočka rozhodnutím
č. 200-004399-CA04/2019 zo dňa 7. januára 2019 priznala nárok na materské od 5. novembra 2018
za obdobie, počas ktorého je splnená podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti, najdlhšie do
uplynutia 28 týždňov od vzniku nároku na materské za predpokladu, ak sú splnené podmienky nároku
na materské. Od 7. novembra 2018 začal navrhovateľ vykonávať zárobkovú činnosť u zamestnávateľa
Webasto Thermo & Comfort Slovakia s.r.o., na základe čoho mu pobočka zaslala oznámenie o začatí
konania vo veci odňatia materského č. NP 205-81626-2/2018-BAM zo dňa 24. januára 2019. Na uvedené
oznámenie reagoval navrhovateľ stanoviskom k oznámeniu o začatí konania, doručeným pobočke dňa
7. februára 2019, v ktorom vyjadril nesúhlasný postoj k odňatiu materského. Podľa pracovnej zmluvy
zo dňa 7. novembra 2018 uzatvorenej medzi zamestnávateľom Webasto Thermo & Comfort Slovakia
s.r.o. a navrhovateľom je miesto výkonu práce pracovisko zamestnávateľa v meste Košice. Dohodnutý
pracovný čas je 30 hodín týždenne (čo je menší časový rozsah, ako mal navrhovateľ vo svojom
zamestnaní, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku). U navrhovateľa došlo k miernemu zníženiu príjmu
(za obdobie november 2018 až marec 2019 mal priemerný zárobok približne 1 400 EUR) v porovnaní
s príjmom dosahovaným v predchádzajúcom zamestnaní (za obdobie január 2018 až november 2018
mal priemerný zárobok približne 1 500 EUR). Matka dieťaťa čerpá od 25. septembra 2018 rodičovskú
dovolenku u toho istého zamestnávateľa HENKEL SLOVENSKO, spol. s r.o. ako navrhovateľ a súčasne
je od toho dňa prihlásená v Sociálnej poisťovni ako povinne dôchodkovo poistená osoba z dôvodu
riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku, a teda nie je zapojená do pracovného procesu,
ktorý by jednoznačne prezumoval zúžený rozsah jej starostlivosti o dieťa v súvislosti s deklarovaným
nástupom navrhovateľa na rodičovskú dovolenku a prevzatím dieťaťa do starostlivosti navrhovateľom
od 5. novembra 2018.
Pre posúdenie nároku na materské navrhovateľa od 7. novembra 2018 je relevantné celkové
zhodnotenie pracovných podmienok navrhovateľa za účelom zistenia, ako si ich prispôsobil, aby mohol
reálne dieťaťu poskytovať starostlivosť v súlade s vyššie uvedeným účelom nemocenského poistenia
ako i nemocenskej dávky materské.



Miesto výkonu práce navrhovateľa, ktoré vyplýva aj z povahy samotnej vykonávanej činnosti (práca
v sklade) sú podľa pracovnej zmluvy zo dňa 7. novembra 2018 uzatvorenej medzi zamestnávateľom
Webasto Thermo & Comfort Slovakia s.r.o. a navrhovateľom priestory zamestnávateľa. Dohodnutý
pracovný čas je 30 hodín týždenne, z čoho je zrejmé, že došlo iba k miernej úprave pracovných
podmienok navrhovateľa. Nedošlo však k podstatnej zmene životnej situácie navrhovateľa. Matka
dieťaťa sa do pracovného procesu nezapojila, čerpá od 25. septembra 2018 rodičovskú dovolenku u toho
istého zamestnávateľa HENKEL SLOVENSKO, spol. s r.o. ako navrhovateľ a súčasne je od toho dňa
prihlásená v Sociálnej poisťovni ako povinne dôchodkovo poistená osoba z dôvodu riadnej starostlivosti
o dieťa do šiestich rokov jeho veku, a teda nie je zapojená do pracovného procesu, ktorý by jednoznačne
prezumoval zúžený rozsah jej starostlivosti o dieťa v súvislosti s deklarovaným nástupom navrhovateľa
na rodičovskú dovolenku a prevzatím dieťaťa do starostlivosti navrhovateľom od 5. novembra 2018.
Otázne je teda, akú časť starostlivosti na seba navrhovateľ prevzal, keď matka dieťaťa čerpá rodičovskú
dovolenku z dôvodu starostlivosti o dieťa, o ktoré mal od 5. novembra 2018 prevziať starostlivosť
navrhovateľ. Starostlivosť navrhovateľa o dieťa, hodnotí Sociálna poisťovňa ako dôsledné naplnenie
ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ktorý ukladá rodičovskú povinnosť rodičom sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie,
výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Túto povinnosť majú obaja rodičia dieťaťa, tak matka
ako aj otec dieťaťa. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ si plní vo vzťahu k svojmu dieťaťu rodičovské
povinnosti, sama o sebe nezakladá nárok navrhovateľa na materské.
K časovému hľadisku a postupnosti vydávania rozhodnutí pobočky uvádzame, že nakoľko k 5.
novembru 2018 navrhovateľ spĺňal všetky podmienky nároku na materské, pobočka mu rozhodnutím
č. 200-004399-CA04/2019 zo dňa 7. januára 2019 v zákonom stanovenej lehote priznala nárok
na materské. Keďže od 7. novembra 2018 začal navrhovateľ vykonávať zárobkovú činnosť u
zamestnávateľa Webasto Thermo & Comfort Slovakia s.r.o., považovala pobočka za potrebné v záujme
riadneho došetrenia skutkového stavu a v záujme umožnenia klientovi vyjadriť sa k prejedávanej
veci, zaslať najprv navrhovateľovi oznámenie o začatí konania vo veci odňatia materského. Na
uvedené oznámenie navrhovateľ aj reagoval, avšak možnosť vecne vyvrátiť, že by začatím výkonu
pracovnej činnosti v priestoroch zamestnávateľa a iba s menšou úpravou pracovného času nedošlo k
obmedzenému poskytovaniu starostlivosti o dieťa, ak je navyše matka dieťaťa naďalej bez pracovného
výkonu, vecne nevyužil. Až následne pobočka rozhodla o zániku nároku na materské. K možnému
diskriminačnému postupu v obdobných prípadoch, uvádzame, že každý jeden prípad si vyžaduje
individuálne posúdenie a zistenie všetkých relevantných skutočnosti, preto aj dva skutkovo obdobné
prípady rovnakého druhu môžu byt' vyhodnotené rozdielne.“

II.
Správna žaloba, vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu k vyjadreniu žalovanej

6. Žalobca v žalobe z 24.05.2019, doručenej do podateľne Krajského súdu v Košiciach 24.05.2019,
v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) namietal nesprávnu aplikáciu relevantných noriem
upravujúcich nárok na materské.

7. Ďalej v správnej žalobe z 24.05.2019 žalobca uviedol na preukázanie svojich tvrdení nasledovnú
skutkovú a právnu argumentáciu:

„Z uvedených podmienok nevyplýva explicitná podmienka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú
činnosť a ani na základe neurčitého pojmu „starostlivosť o dieťa“.  Pojem starostlivosť o dieťa nemá
legálnu definíciu pre účely sociálneho poistenia, ktorá v zákone absentuje a preto nie je možné svojvoľne
podávať výklad ad hoc. Tento pojem je však definovaný v zákone o rodičovskom príspevku. Pojem
starostlivosť o dieťa nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia. Tento pojem je však
definovaný v Zákone o rodičovskom príspevku, podľa ktorého „riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto
zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického
vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie
preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.“ Pre účely priznania nároku na materské je
nutné pojem starostlivosti o dieťa obsiahnutý v § 49 zákona porovnávať v súlade s jeho definíciou podľa
zákona o rodičovskom príspevku, nakoľko v zmysle princípu terminologickej jednoty je nutné rovnaké
pojmy používať v rovnakom význame.



Riadnu starostlivosť je pritom možné poskytovať dieťaťu osobne, pomocou inej plnoletej fyzickej osoby,
ba dokonca aj pomocou právnickej osoby. V intenciách uvedeného je zrejme, že neplynie nevyhnutná
povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečovania starostlivosť o dieťa osobne.
Starostlivosť je možné zabezpečovať aj prostredníctvom iných osôb, ako sú napríklad starí rodičia
dieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné.

O tom, že povinnosť osobnej starostlivosti a zanechania pracovnej činnosti nie je možné vyžadovať na
účely priznávania nároku na materské svedčí aj skutočnosť, že povinnosť osobnej starostlivosti bola z
ust. § 3 ods. 3 zákona o rodičovskom príspevku vypustená s účinnosťou od 1.1. 2011. Do tohto dátumu
sa za riadnu starostlivosť o dieťa považovala len starostlivosť poskytovaná osobne a len vo výnimočných
prípadoch mohla byť zabezpečená inými osobami. Od 1. 1. 2011 sa však môže starostlivosť v každom
jednom prípade poskytovať aj prostredníctvom inej osoby.

Žalobca poukazuje aj na diskriminačný rozmer postupu žalovanej. Je všeobecne známe, že v prípade
rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o
poskytnutí príspevku aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa trvá na
zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so
zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania sociálneho poistenia.

Z vyššie uvedeného jednoznačne plynie, že žalovaná rozhodla o zániku nároku na materské v rozpore
so zákonom, nakoľko súčasťou podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa nie je zanechanie pracovnej
činnosti otcom dieťaťa a pri vydaní rozhodnutia o zániku nároku na materské pochybila aj v procesnom
postupe, nakoľko nenastali nové skutkové okolnosti, na základe ktorých by mala vydať nové rozhodnutie.

Vzhľadom na prezentované skutočnosti žalobca navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach v súlade s §
191 ods. 1 písm. c) d) e) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 37870- 3/2019-BA, ako aj
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 200-026578-  A04/2019, nakoľko vo veci nároku
na materské boli vydané dve rozporuplné rozhodnutia.“

8. Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení z 10.08.2019 navrhol správnu žalobu žalobcu
zamietnuť ako nedôvodnú, argumentujúc nasledovne:

„Materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení
poskytuje z nemocenského poistenia. Je to opakujúca sa peňažná dávka, ktorá nahrádza mzdu alebo
plat (resp. stratu príjmu) počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa.
Účelom materského je hmotné zabezpečenie žien, prípadne v určitých prípadoch aj mužov, v čase,
keď nemôžu pracovať, t. j. keď spoločnosť uznáva, že nemajú pracovať pre pokročilé tehotenstvo
a po pôrode v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa, a z toho dôvodu nemajú príjem.
Nemožnosť vykonávať závislú prácu v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy, v obdobnom
pracovnom vzťahu alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu je základom pre vznik nároku na všetky dávky
nemocenského poistenia (materského, nemocenského i ošetrovného). Uvedené zreteľne vyplýva aj z
vyššie citovaného § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Pri výklade ustanovení zákona v znení
neskorších predpisov Sociálna poisťovňa plne rešpektuje nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. IV. ÚS 71/2013, IV. ÚS 92/2012,1. ÚS 351/2010, m. m. 1. ÚS 306/2010, v zmysle ktorých k výkladu
právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu a to ani
v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu.
Pri posudzovaní nároku na materské Sociálna poisťovňa neskúma striktne len splnenie zákonom
stanovených podmienok vzniku nároku na túto dávku, prihliada aj na všetky okolnosti jednotlivého
prípadu, a súčasne dbá aj na sledovaný kompenzačný účel nemocenského poistenia, z ktorého sa dávka
poskytuje. Ďalšou všeobecnou podmienkou nároku na nemocenskú dávku zamestnanca je podmienka
absencie príjmu ustanovená v § 30 písm. b) zákona v znení neskorších predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa posudzuje z toho nemocenského poistenia, z ktorého bol nárok na nemocenskú dávku
zamestnanca uplatnený, preto v prípade žalobcu sa posúdilo z povinného nemocenského poistenia
zamestnanca zamestnávateľa HENKEL SLOVENSKO, spol. s.r.o., ktoré vzniklo dňa 1. januára 2012.
Žalobca z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý vznikol dňa 1. januára 2012, dňa 5. novembra 2018 začal
čerpať rodičovskú dovolenku. Žalobca následne dňa 7. novembra 2018 uzatvoril so zamestnávateľom
Webasto Thermo & Comfort Slovakia s.r.o. ďalšiu pracovnú zmluvu a z tohto nového pracovnoprávneho
vzťahu začal dosahovať príjem od 7. novembra 2018. Týmto konaním žalobca dosiahol, že napriek



dosahovaniu príjmu zo zamestnania podmienka absencie príjmu bola splnená. Toto konanie žalobcu
možno považovať za obchádzanie zákona o sociálnom poistení. Výkon inej zárobkovej činnosti nie je
prekážkou vzniku nároku na materské inému poistencovi, pokiaľ sú pracovné podmienky jej výkonu
upravené tak, aby za ich plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu skutočnú starostlivosť,  nakoľko tá je
dôvodom poskytovania materského inému poistencovi. Vznikom pracovného pomeru od 7. novembra
2018 sa žalobcov nástup na rodičovskú dovolenku stal len formálnym a rovnako formálnym sa stalo
prevzatie starostlivosti o dieťa žalobcom. Žalobca tak neutrpel stratu príjmu zo zárobkovej činnosti, v
dôsledku čoho tak v jeho prípade nedošlo ani k naplneniu vyššie zmieneného kompenzačného účelu
nemocenského poistenia.

K námietke právneho zástupcu žalobcu uvedenej v žalobe týkajúcej sa neakceptovania pojmu
starostlivosť o dieťa, ktorý je definovaný v zákone č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, uvádzame. Materské a rodičovský príspevok sú úplne rozdielne dávky,
čo do charakteru, účelu, za ktorým sú poskytované, podmienok ich poskytovania, ich právnej úpravy,
oprávnených subjektov, ktorým sa dávka poskytuje, ako aj subjektu, ktorý tieto dávky vypláca materské
je sociálnou dávkou poskytovanou Sociálnou poisťovňou z nemocenského poistenia za podmienok,
ktoré upravuje výlučne zákon a jeho účelom (v zmysle § 2 písm. a) zákona) je kompenzácia straty
príjmu, ktorá vznikla priamo poistencovi  uplatňujúcemu si nárok na materské, v dôsledku tehotenstva,
materstva, resp. tým, že prevzal dieťa do svojej starostlivosti a o toto dieťa sa následne skutočne stará.
Rodičovský príspevok je štátnou dávkou, jeho podmienky upravuje zákon č. 571/2009 Z. z., a ako je
uvedené v §1 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z., štát ním prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie
riadnej starostlivosti o dieťa, rozhodovanie o ňom a jeho poskytovanie spadá do kompetencie Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny. Z uvedeného je zrejmé, že tieto dávky si nemožno zamieňať, resp.
vzťahovať podmienky jednej dávky na druhú. Materské má svoju konkrétnu právnu úpravu, tzv. lex
specialis, a tou je zákon. Ten má rovnakú právnu silu ako zákon č. 571/2009 Z. z., ktorý je špeciálnym
právnym predpisom vo vzťahu k rodičovskému príspevku. Medzi týmito právnymi predpismi neexistuje
vzťah generálneho predpisu voči špeciálnemu predpisu, umožňujúci vzájomné prelínanie týchto úprav.
Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je daný právny základ pre analogické použitie ustanovení zákona č.
571/2009 Z. z., resp. iného špeciálneho predpisu na materské ako sa v žalobe domnieva žalobca, a
teda ani vysvetľovanie zákonom zavedeného pojmu starostlivosť ako riadna starostlivosť. Pojem riadna
starostlivosť zavedený zákonom č. 571/2009 Z. z., umožňujúci (ako vyplýva z § 3 ods. 4) poskytovanie
starostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej, či právnickej osoby, zodpovedá účelu rodičovského
príspevku, ktorým je zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, nie však vyššie vymedzenému účelu
dávky materské. Pod bližšie nešpecifikovaným pojmom starostlivosť má zákon na mysli starostlivosť o
dieťa vykonávanú priamo osobou, uplatňujúcou si práve z dôvodu výkonu starostlivosti o dieťa s tým
spojený nárok na materské, o čom svedčí okrem iného aj ustanovenie § 51 zákona, ktorý s ukončením,
resp. prerušením starostlivosti o dieťa z iných ako zdravotných dôvodov, spája zánik nároku na materské,
a to už dňom ukončenia starostlivosti o dieťa. Vychádzajúc z uvedeného, prevzatím dieťaťa do svojej
starostlivosti by mal priamo otec skutočne prebrať na seba starostlivosť o dieťa, ktorú do okamihu
prevzatia (minimálne počas 6 týždňov po pôrode) poskytovala dieťaťu spravidla matka. Takýto rozsah
starostlivosti môže otec dieťaťu poskytnúť len v prípade, ak tomu prispôsobí svoje pracovné podmienky
dojednané v súvislosti s ďalším výkonom práce (mimo pracovného vzťahu, z ktorého mu je poskytovaná
rodičovská dovolenka), napr. primeranou úpravou pracovného času. Na účely preukázania prevzatia
dieťaťa do svojej starostlivosti žalobca predložil dohodu rodičov, v ktorej čestne prehlásil, že počnúc
dňom 5. novembra 2018 prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Tu je potrebné uviesť, že dohoda
rodičov o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca samotná nie je spôsobilá preukázať skutočné prevzatie
starostlivosti o dieťa otcom.

Povinnosť sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa je rodičovskou povinnosťou, ktorú majú obaja rodičia dieťaťa, tak matka ako aj otec dieťaťa.
Túto rodičovskú povinnosť rodičom ukladá § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a
o zmene a doplnení niektorých zákonov. Samotná skutočnosť, že žalobca si plní vo vzťahu k svojmu
dieťaťu rodičovské povinnosti, sama o sebe nezakladá nárok žalobcu na materské.

K námietke žalobcu uvedenej v  žalobe týkajúcej sa diskriminačného rozmeru pri priznaní materského
otcom za rovnakých podmienok v období pred septembrom 2018 bez legislatívnej zmeny, uvádzame.



Sociálna poisťovňa posudzuje a rozhoduje o všetkých zákonných podmienkach nároku na materské
uplatneného iným poistencom individuálne, pričom prihliada na všetky okolnosti jednotlivého prípadu a
na všetky ustanovenia zákona, ktoré súvisia s konkrétnym prípadom, a zároveň berie tieto ustanovenia
ako jeden celok a vo vzájomnej súvislosti.

Sociálna poisťovňa od septembra 2018 kladie väčší dôraz na dôslednejšie sledovanie a posudzovanie
podmienok nároku na materské za účelom eliminovania prípadov súvisiacich s obchádzaním zákona.

Vychádzajúc z predložených dokladov, z informácií známych žalovanej zo svojej činnosti, resp. z
predložených dokladov, rešpektujúc Ústavu Slovenskej republiky a nálezy Ústavného súdu Slovenskej
republiky a aplikujúc príslušné ustanovenia zákonov znení neskorších predpisov, berúc ich vo vzájomnej
súvislosti a súčasne sledujúc ich účel, možno konštatovať, že žalobcovi podľa § 51 ods. 2 zákona nárok
na materské z dôvodu prestania spĺňania podmienky starostlivosti o dieťa zanikol. Opačný názor by
bol v príkrom rozpore s účelom zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
žalovaná trvá na tom, že jej rozhodnutie č. 37870-3/2019-BA zo dňa 29. apríla 2019 je rozhodnutím
zákonným, vydaným v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, príslušnými ustanoveniami
zákona o sociálnom  poistení v znení neskorších predpisov a v súlade s účelom ním sledovaným.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujeme, aby Krajský súd v Košiciach správnu žalobu
žalobcu zo dňa 24. mája 2019 zamietol.“

9.  V replike zo dňa 26.07.2019 sa žalobca vyjadril obdobne ako v odôvodnení žaloby a to, že žalovaná vo
vyjadrení sa odvoláva na všeobecné predpisy, floskuly, názory, a ničím nepodložené tvrdenia, nakoľko
ich prezentácia nemá oporu v jednotlivých ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Žalovaná nie je
kompetentná vykladať jednotlivé ustanovenie zákona. Výklad zákona je oprávnený vykonávať príslušný
súd. Žalobca dáva do pozornosti, že absentuje konkrétne ustanovenie v zákone, ktoré by jednoznačne
definovalo podmienky nároku na materské iného poistenca bez potreby „individuálneho“ posudzovania
každej veci. Každá pobočka žalovanej posudzuje nároky rozdielne, nie je stanovený limit príjmu, t.j. o
koľko má byť znížený príjem resp. znížený počet hodín, aby bola splnená podmienka, ktorú si svojvoľne
stanovila žalovaná - ako príklad uvádzam z rozhodovacej činnosti SP, že pobočka Bratislava rozhodla
o priznaní nároku na materské iného poistenca, ktorý v novom pracovnom pomere pracoval 25 hod./
týždeň, pričom mne ako žalobcovi nepostačoval 30 hod./týždeň úväzok na priznanie nároku. Žalobca
je toho názoru, že zákonodarca určite nesledoval ustanovenie o  materskom iných poistencoch také
svojvoľné posudzovanie zo strany SP.

10.   Pojednávanie v predmetnej veci sa konalo dňa 14.02.2020 za prítomnosti zástupcu žalovanej, ktorý
uviedol, že poukazuje na obsah vyjadrenia žalovanej k správnej žalobe z 10.06.2019, predloženého
správnemu súdu, ako aj na samotný obsah preskúmavaného rozhodnutia a tiež prvostupňového
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava z 08.02.2019. Pojednávanie sa konalo v
neprítomnosti žalobcu, ktorý sa z pojednávania ospravedlnil a dal súhlas na konanie sa v jeho
neprítomnosti.

III.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu

11.   Krajský súd v Košiciach ako správny súd konajúc podľa procesnoprávnych podmienok uvedených
v zákone č. 162/2015 (Správny súdny poriadok) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199
a nasl. SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj obsah administratívneho konania, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné vyhovieť.

12.  Podľa § 30 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamestnanec má nárok na
nemocenskú dávku, ak
a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského
poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a
b)  nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý
sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie
nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods.



13.   Podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, a
ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28
týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej
starostlivosti, má  nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec,
ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské
37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia
troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol
nemocensky poistený najmenej 270 dní.

14.   Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení účinným do 31.  decembra 2018, iný
poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po
uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.

15.   Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení účinnom od 01.01.2019  iný poistenec, ktorý
prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich
týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.

16.   Podľa § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení účinnom od 01.01.2019, ak sa poistenec prestal
starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom
skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa.
Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového
obdobia trvania nároku na materské.

17.   Správny súd preskúmal rozhodnutie prvostupňového orgánu z 08.02.2019 ako aj rozhodnutie
žalovaného z 29.04.2019, vychádzajúc pritom z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení,
aby v rámci súdneho prieskumu predovšetkým objasnil, či sa žalovaný ako aj prvostupňový správny
orgán dostatočným spôsobom vysporiadali s argumentáciou žalobcu o jeho nároku na materské.

18.   Z pripojeného administratívneho spisu je zrejmé, že prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej
poisťovne, pobočky Bratislava č. 200-026578-CA04/2019 zo dňa 08.02.2019 bolo rozhodnuté, že
žalobcovi sa  odníma nárok na materské z dôvodu zániku starostlivosti o maloleté dieťa. Dôvodom
odňatia nároku na materské bolo, že žalobca začal vykonávať pracovnú činnosť pre zamestnávateľa
Webasto Thermo & Comfort Slovakia s.r.o.. Pracovná zmluva bola uzavretá dňa 07.11.2018 s miestom
výkonu práce v meste Košice, s dĺžkou pracovného času stanovenej na 30 hodín týždenne. Príjem z
tejto pracovnej činnosti bol v porovnateľnej výške ako z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské
poistenie, z ktorého si nárok na materské uplatnil u zamestnávateľa HENKEL SLOVENSKO, spol. s.r.o.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 19.02.2019 odvolanie, v ktorom uviedol, že podľa zákona
môže osoba starajúca sa o dieťa pracovať, ak má skrátený pracovný čas.

19.   Žalovaný správny orgán - Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 37870-3/2019-BA zo dňa
29.04.2019  zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení a potvrdil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č.
200-026578-CA04/2019 zo dňa 08.02.2019. Odvolací správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal
predovšetkým z osobitných podmienok nároku na materské, kde ako jeden z bodov, ktorý musí žiadateľ
o materské naplniť je prevzatie dieťaťa do starostlivosti a následné poskytovanie starostlivosti tomuto
dieťaťu. Prevzatím dieťaťa do starostlivosti otcom sa rozumie, že otec dieťaťa prevzal na seba tú časť
starostlivosti, ktorú do okamihu prevzatia poskytovala dieťaťu matka, aby sa matka mohla opätovne
zaradiť do pracovného procesu. Táto podmienka nie je splnená, ak sa matka aj po prevzatí otcom
stará naďalej o dieťa a išlo len o fiktívne prevzatie starostlivosti za účelom poberanie materského. Na
splnenie podmienky musí ísť o faktické prevzatie starostlivosti o dieťa. Podľa údajov z informačného
systému bolo zistené, že otec bol ako zamestnanec zamestnávateľa HENKEL SLOVENSKO, spol.
s.r.o. povinne nemocensky poistený od 01.01.2012, pritom od 05.11.2018 mal toto povinné nemocenské
poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. K dátumu 05.11.2018 spĺňal všetky
podmienky nároku na materské, na základe čoho mu pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím
č. 200-004399-CA04/2019 zo dňa 07.01.2019 priznala nárok na materské. Následne podľa zistení
Sociálnej poisťovne od 07.11.2018 začal žalobca vykonávať zárobkovú činnosť u zamestnávateľa
Webasto Thermo & Comfort Slovakia s.r.o., na základe čoho mu bolo rozhodnutím č. 200-026578-



CA04/2019 zo dňa 08.02.2019 odňatý nárok na materské z dôvodu zániku potrebných podmienok na
poberanie materského.

20.   Súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správnych orgánov v konkrétnej právnej veci
sa teda zameral na posúdenie, či dôvody, z ktorých správne orgány vychádzali sú v súlade s právnymi
predpismi a či bola správne aplikovaná a  dodržaná dotknutá právna úprava zákona o sociálnom poistení,
ktorá má predovšetkým zabezpečiť náhradný príjem v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti,
tehotenstva a materstva.

21.   Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dôsledne preskúmal predmetné rozhodnutia a
dospel k záveru, že žalovaný a správny orgán prvého stupňa dostatočne svoje rozhodnutia odôvodnili
a nedošlo k porušeniu zákonnosti. O správnosti rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov svedčí
podľa názoru správneho súdu  aj žalovaným uvedené stanovisko Slovenského národného strediska pre
ľudské práva zo dňa 30.01.2019 (voľne dostupné na internetovej stránke inštitúcie), s ktorým sa súd
stotožnil, prikláňajúc sa  k názoru, že účelom priznania materského z nemocenského poistenia je tak,
ako to uvádza explicitne zákon o sociálnom poistení kompenzácia straty príjmu zo zárobkovej činnosti,
ku ktorej môže dôjsť v rôznych životných situáciách (napr. tehotenstvo, materstvo, alebo práve prevzatie
starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku).

22.  Správny súd sa ďalej v preskúmavanej veci právne stotožnil aj so stanoviskom Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2019 k problematike priznávania materského pre otca
maloletého dieťaťa, poukazujúc najmä na nasledovné konštatovanie:

„súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej výške za
nezmenený pracovný čas, je v rozpore s účelom nemocenského poistenia a považuje sa za obchádzanie
zákona. Je nesporné, že v takýchto prípadoch ide o snahu žiadateľov o materské dosiahnuť
neoprávnený finančný prospech uplatnením si nároku na materské. Odklon od doterajšej rozhodovacej
praxe Sociálnej poisťovne v súlade s účelom a zmyslom zákona, hodnotí Generálna prokuratúra SR ako
nápravu predchádzajúceho nesprávneho výkladu Sociálnou poisťovňou, ktorý umožnil nárast prípadov
hraničiacich s obchádzaním zákona zo strany žiadateľov.“

23.   Žalobná námietka žalobcu uvádzaná v správnej žalobe týkajúca sa žalobcom tvrdenej  diskriminácie
z dôvodu pohlavia nie je podľa názoru správneho súdu opodstatnená, keďže Sociálna poisťovňa
pri posudzovaní nároku na materské neberie do úvahy, či ide o otca alebo matku, ale posudzuje
každý prípad individuálne. Pri samotnom posudzovaní pritom dbá nielen na dodržiavanie formálnych
podmienok, ale dbá aj na reálne naplnenie podmienok, pre priznanie uplatneného nároku, pretože je
podstatné aby nemocenská dávka, ktorá je poskytovaná ako kompenzácia pri strate príjmu z dôvodu
starostlivosti o dieťa nebola  zneužívaná.

24.   Pokiaľ ide o ďalšiu žalobnú námietku žalobcu týkajúcu sa výkladu definície pojmu starostlivosť o
dieťa správny súd poznamenáva, že ustanovenie § 49 zákona o sociálnom poistení, obsahujúce pojem
„prevzal dieťa do starostlivosti“ a obsah pojmu riadna starostlivosť v zákone o rodičovskom príspevku,
nie je možné si zamieňať.  Správne orgány sa s danou problematikou náležite vysporiadali, zdôrazňujúc
pritom dikciu § 51 zákona o sociálnom poistení, výklad ktorého zahŕňa potrebu faktického prevzatia
dieťaťa do starostlivosti. Materské je nemocenskou dávkou poskytovanou z nemocenského poistenia,
ktorého účelom je tak, ako uvádza zákon o sociálnom poistení, kompenzáciou za stratu príjmu zo
zárobkovej činnosti, ku ktorej môže dôjsť v rôznych životných situáciách (napr. tehotenstvo, materstvo
alebo prevzatie starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku).

25.   Krajský súd ako správny súd po podrobnom preskúmaní daného prípadu zistil, že správne orgány v
administratívnom konaní rozhodli na základe správnej interpretácie zákonných ustanovení  a predmetné
rozhodnutia nemajú za následok ukrátenie žalobcu na jeho subjektívnych právach.  Súd preto po zvážení
všetkých uvedených skutočností v súlade s § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.

26.   O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých
účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani



sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné
od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského
súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.