Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/11/2019 z 24. 11. 2020
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 24. novembra 2020, sp. zn. 7S/11/2019, ECLI:SK:KSKE:2020:7019200308.1
Krajský súd Košice | 7S/11/2019 | ECLI:SK:KSKE:2020:7019200308.1 | 2020-11-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 190 SSP, § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z., § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., predpis č. 904/2010 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5e186642-0415-4423-a702-8aaa2f14dd2b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7019200308.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/11/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200308
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7019200308.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., a členov
senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v právnom spore žalobcu: MA2R s.r.o.,
ulica Tolstého 3, Košice, IČO: 36 599 620, právne zastúpený advokátom JUDr. Ivom Babjakom, AK
Svidník, ulica Sovietskych hrdinov 200/33, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
ulica Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100500826/2019 zo dňa 21. 02. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu  z a m i e t a .

II. Účastníkom  konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice, č. 101429302/2018
zo dňa 24. 07. 2019, ktorým vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(ďalej len daňový poriadok) rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013 v sume 7
084,22 EUR. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú
kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2013, ktorá bola začatá
dňa 25.11.2014 na základe oznámenia č. 9801403/5/4791480/2014 zo dňa 28. 10. 2014. Rozhodnutím
zo dňa 24. 07. 2015 č. 20567394/2015 správca dane prerušil odo dňa 28.07.2015 daňovú kontrolu z
dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii vo výkone daňovej kontroly, ďalej správca
dane pokračoval v kontrole od 18.10.2016, o čom upovedomil žalobcu oznámením č. 10418785/2016
zo dňa 26.10.2016. Z daňovej kontroly boli vyhotovené dva protokoly, a to protokol č. 100105315/2017
zo dňa 18. 01. 2017 za zdaňovacie obdobie jún až október 2013 a december 2013, pri ktorých nebol
zistený rozdiel dane a protokol č. 100105316/2017 zo dňa 08.01.2017 za zdaňovacie obdobie január až
máj a november 2013, pri ktorých bol zistený rozdiel dane. Tieto boli spolu s výzvou č. 100107833/2017
zo dňa 18.01.2017 zaslané na vyjadrenie sa k zisteniam žalobcovi. Tento v lehote určenej vo výzve
predložil dňa 14. 02.2017 svoje písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole z daňové kontroly,
pričom dňa 27.03.2017 boli prerokované s ním pripomienky a dôkazy, o čom bola vyhotovená zápisnica
o ústnom pojednávaní č. 100529034/2017. Po vyhodnotení všetkých dôkazov o vyrubovacom konaní
správca dane vydal rozhodnutie č. 100563380/2017 zo dňa 03. 04. 2017 proti ktorému podal žalobca
odvolanie, ktoré doplnil dňa 16. 05. 2017 o odvolaní bolo rozhodnuté tak, že rozhodnutie správcu dane
bolo zrušené na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a procesného pochybenia správcu
dane spočívajúceho v odňatí práva daňového subjektu klásť svedkovi otázky pri jeho vypočutí. Po
vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie bolo po doplnení dokazovania vydané správcom dane
rozhodnutie č. 101429302/2018 zo dňa 24.07.2018, ktoré bolo v odvolacom konaní potvrdené. Žalobca
v odvolaní namietal, že v pokračovacom vyrubovacom konaní po odvolacom konaní sa nedá odstrániť
procesná vada, ktorou bolo daňovému subjektu upreté právo ustanovené v § 25 ods. 4 Daňového



poriadku, t. j. zúčastniť sa výsluhu svedka a klásť mu otázky, keďže účelom vyrubovacieho konania nie
je opakovane obstarávať a vykonávať dôkazy. V súvislosti s týmto, žalobca namietal aj to, že Daňový
poriadok neumožňuje odvolaciemu orgánu, aby vo svojom rozhodnutí, ktorým zrušil rozhodnutie správcu
dane, uložil správcovi dane povinnosť vykonať nejaké dokazovanie. Taktiež namietal, že rozhodnutie
správcu dane bolo vydané bez náležitého zistenia skutkového stavu, čo spôsobilo jeho nezákonnosť.
V súvislosti s týmto namietal, aj celú nezákonnosť vyrubovacieho konania, taktiež namietal aj to, že
pri ukladaní nie je prípustná pre správcu dane a ani odvolací orgán žiadna odchýlka od zákona a ich
úkony nemožno posudzovať výlučne podľa ich obsahu ale aj je potrebné ich posudzovať z hľadiska
zákonnosti. Ďalšou odvolacou námietkou bolo nedodržanie ročnej lehoty na výkon daňovej kontroly
z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií do iného členského štátu a namietal
taktiež to, že na daňový subjekt nemôže byť prenášaná zodpovednosť za preukázanie skutočností v
dodávateľskom reťazci, ktorého sa stal súčasťou, iba žeby vedel alebo mohol vedieť, že obchod bol
poznačený podvodom.

2.  Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v pokračujúcom vyrubovacom konaní po odvolacom konaní sa
nedá odstrániť pocestná vada, ktorou bolo daňovému subjektu upreté právo ustanovené v § 25 ods.
4 Daňového poriadku, túto žalovaný považoval za neopodstatnenú. Poukázal na to, že preskúmaním
napadnutého rozhodnutia mal za to, že zo strany správcu dane došlo k procesnej chybe, ktorú v
súlade s ustanovením § 74 ods. 2 Daňového poriadku odvolací orgán uložil odstrániť správcovi dane.
V rozhodnutí o odvolaní uložil správcovi dane, akým spôsobom má vzhľadom k tomuto procesnému
pochybeniu ďalej pokračovať a to, že má vykonať v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom nové
dokazovanie, pričom použije aj všetky doposiaľ zákonne zistené skutočnosti a dôkazy získané počas
daňovej kontroly. Pokiaľ žalobca namietal, že Daňový poriadok neumožňuje odvolaciemu orgánu, aby
vo svojom rozhodnutí v ktorom zruší rozhodnutie správcu dane, uložil správcovi dane povinnosť vykonať
nejaké dokazovanie, poukázal v tomto smere na ust. § 74 ods. 4 Daňového poriadku, z ktorého síce
vyplýva, že správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené je viazaný právnym názorom odvolacieho
orgánu, avšak za právny názor podľa odvolávajúceho sa nemožno považovať uloženie povinnosti
podriadenému štátnemu orgánu. Taktiež za nedôvodnú považoval aj námietku žalobcu, že rozhodnutie
bolo vydané, bez náležitého zistenia skutkového stavu. Žalovaný mal zato, že napadnuté rozhodnutie
má všetky predpísané formálne i obsahové náležitosti podľa § 63 Daňového poriadku a vychádza
z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý je logický vyhodnotený a riadne právne posúdený.
Žalovaný ako odvolací orgán sa stotožnil so skutkovými zisteniami a právnymi závermi. O tom, že
žalobca ako daňový subjekt nesplnil zákonné podmienky pre priznanie odpočítania DPH v zmysle §
49 zákona o DPH a oslobodenie od DPH do iného členského štátu podľa § 43 citovaného zákona o
DPH. Pokiaľ žalobca namietal v odvolaní nezákonnosť vyrubovacieho konania, v ktorom sa pokračovalo
potom, čo odvolací orgán zrušil rozhodnutie správcu dane, túto mal za nedôvodnú. Poukázal na to, že
ak odvolací orgán zruší rozhodnutie správcu dane a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, vráti
správcu dane do vyrubovacieho konania, ktoré začalo dňom po dni doručenia protokolu spolu s  výzvou
podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku. Predmetné vyrubovacie konanie nebolo ukončené, pretože
rozhodnutie správcu dane bolo zrušené. Správca dane tak pokračoval vo vyrubovacom konaní a vydal
napadnuté rozhodnutie do 15 dní od spísania poslednej zápisnice o výsledku a priebehu dokazovania
s daňovým subjektom (posledná zápisnica č. 101328459/2018 spísaná dňa 11.07.2018, rozhodnutie
vydané dňa 24.07.2018) podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Žalovaný sa nestotožnil ani s odvolacou
námietkou ohľadom nedodržania ročnej lehoty na výkon daňovej kontroly z dôvodu zaslania žiadosti
o medzinárodnú výmenu do iného členského štátu. Poukázal na to, že správca dane daňovú kontrolu
prerušil na základe rozhodnutia č. 20567394/2015 zo dňa 24.07.2015 s účinnosťou od 28.07.2015 a to
z dôvodu potreby získania informácii podľa osobitného predpisu. Taktiež poukázal aj na to, že následne
správca dane zaslal splnomocnenému zástupcovi odvolávajúceho oznámenie č. 10418785/2016 zo
dňa 26.10.2016, v ktorom oznámil, že pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.
Po preskúmaní celého spisu, mal žalovaný za to, že daňová kontrola bola ukončená v zákonom
stanovenej lehote jedného roka, keďže bola ukončená dňa 24. 01. 2017. Mal za to, že správca dane
nemohol ovplyvniť lehoty, v ktorých zahraničné daňové správy konali a vzhľadom na potrebu preverenia
skutočností čakal na tieto odpovede a nemohol pokračovať v daňovej kontrole pred ich obdŕžaním.
V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný opätovne poukázal na to, že zákon o DPH vyžaduje na
vznik nároku na odpočet DPH súčasne splnenie tak materiálne ako aj formálne podmienky, teda daňový
subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny na základe ktorých sa uplatňuje odpočet dane,
presne odrážajú skutočne realizované plnenie. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že predložením dokladov podľa §
43 ods. 5 zákona o DPH si splnil svoje dôkazné povinnosti, odvolací orgán k tomu uviedol, že vystavenie



samotnej faktúry bez DPH pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte a CMR ešte nie
je dôkazom skutočného dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu a je to len splnenie
formálnej stránky na deklarovanie nároku na oslobodenie od dane. Faktúra musí byť odrazom reálneho
plnenia a z hľadiska nároku na oslobodenie od DPH je použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že
údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť a sú preukázané. Taktiež sa žalovaný nestotožnil s námietkou
žalobcu, že na daňový subjekt nemôže byť prenášaná zodpovednosť za preukazovanie skutočností
v dodávateľskom reťazci, ktorého sa stal súčasťou, iba žeby vedel alebo mohol vedieť, že obchod
bol poznačený podvodom a v tejto súvislosti aj poukaz na rozsudky Európskeho súdneho dvora a
rozsudky Najvyššieho súdu SR bola podľa žalovaného nedôvodná. Žalovaný sa stotožnil s prijatým
záverom správcu dane, že v predmetnom prípade sa jednalo o obchodný reťazec, ktorý bol riadený
spoločnosťou Nettix, s.r.o. od ponuky kryštálového cukru spoločnosti MA2R s.r.o., jeho skladovanie v
prenajatom sklade spoločnosťou Nettix s.r.o., cez vyhľadávanie zahraničných odberateľov, pomoc pri
vypĺňaní CMR, ich doručenie do skladu, doručenie faktúr a dodacích listov zahraničným odberateľom.
Zo spisu bolo zrejmé, že ani s prepravcami žalobca neprichádzal do kontaktu a taktiež sa nezúčastňoval
nakládky a vykládky tovaru v sklade a to ani v deň jeho dodania zahraničným odberateľom. Z toho
teda vyplýva, podľa žalovaného, že žalobca nemal vedomosť o tom, a teda nemôže tvrdiť, že obchody
prebiehali tak, ako je to deklarované na dodávateľských a odberateľských faktúrach. Žalovaný mal za to,
že žalobca nepostupoval v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a neprijal žiadne opatrenia
na preverenie svojich obchodných partnerov. Žalovaný poukázal aj na to, že ani v jednom prípade
sa na základe medzinárodnej výmeny informácii nepotvrdilo spoločnosťou MA2R s.r.o. dodanie tovaru
do iného členského štátu a teda odvolávajúc nepreukázal, že tovar bol použitý pre jeho zdaniteľné
plnenia. Vykonaným dokazovaním bola tak spochybnená samotná existencia tovaru - kryštálového
cukru. Žalovaný uzavrel, že správca dane pri výkone daňovej kontroly ako aj vo vyrubovacom konaní
vykonal všetky dôkazy.  Zistené skutočnosti boli rozhodujúce pre správne určenie dane.  Tieto hodnotil vo
vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom dokazovanie bolo
vedené s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami. Správca dane sa snažil presne a
úplne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a
dôkazy. Nebola vykonaná iba formálna kontrola dokladov, ale správca dane sa zameral predovšetkým
na vecné plnenie a to vo všetkých vzájomných súvislostiach vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti.
Správca dane tak dospel k záveru, že obchodné transakcie deklarované vo faktúrach predložených
daňovým subjektom ku kontrole sa neuskutočnili. Žalobca nepreukázal, že zo strany dodávateľa bolo
uskutočnené dodanie tovaru, ktorému podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH vznikla daňová povinnosť a
následné odberateľovi uvedenom na faktúre vzniklo právo na odpočítanie DPH v zmysle § 49 ods. 1 a
2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Žalobca, ako daňový subjekt napriek
tomu, že správca dane mu umožnil splniť si svoju dôkaznú povinnosť nevyvrátil dôvodné a preukázané
pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní tovaru dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach a
vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa Nettix s.r.o.. Vzhľadom k tomu, potvrdil rozhodnutie správcu
dane.

3. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. 101429302/2018 zo dňa 24.07.2018. Namietal
nesprávne právne posúdenie veci ako aj podstatné porušenie ustanovení v konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré podľa žalobcu mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. K
námietke porušenia ustanovení v konaní pred súdom žalobca uviedol, že mu bolo odňaté právo klásť
svedkovi otázky, čo má za následok nezákonnosť vyrubovacieho konania a nezákonnosť vykonania
daňovej kontroly. K tomuto poukázal na tvrdenie žalovaného v jeho prvom  rozhodnutí (zrušujúce
rozhodnutie č. 100563380/2017 zo dňa 03.04.2017), o tom, že v priebehu daňovej kontroly došlo zo
strany správcu dane k porušeniu ustanovenia § 45 ods. 1 písmeno e) Daňového poriadku, podľa
ktorého má kontrolovaný subjekt v priebehu daňovej kontroly právo klásť svedkom a znalcom otázky
pri ústnom pojednávaní, pričom podľa názoru žalovaného „ takýto procesný postup bol v rozpore so
zákonom a daňové konanie je zaťažené vadou, ktorá spôsobila nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.“
Podľa žalobcu daňová kontrola bola zaťažená vadou zákonnosti a vady zákonnosti daňovej kontroly
nie je možné odstrániť v nasledujúcom vyrubovacom konaní . Ak je daňová kontrola postihnutá vadou
zákonnosti, ktoré sa v ďalšom konaní nedajú odstrániť, potom nemožno podľa žalobcu považovať ani
vyrubovacie konanie za zákonné a zákonným nemôže byť ani rozhodnutie správcu dane. Žalobca
k tejto námietke ďalej uvádza, že žalovaný nesprávne právne posúdil túto skutočnosť, ak uviedol v
rozhodnutí že „ odvolací orgán preskúmaním napadnutého rozhodnutia zhliadol, že zo strany správcu
dane došlo k procesnej chybe, ktorú v súlade s ust. § 74 ods. 2 Daňového poriadku odvolací orgán



uložil odstrániť správcovi dane. „Takéto právne posúdenie považuje žalobca za nesprávne, nakoľko
sa vady zákonnosti daňovej kontroly dajú odstrániť len v priebehu daňovej kontroly a žiadne zákonné
ustanovenie Daňového poriadku neumožňuje správcovi dane, aby vady zákonnosti daňovej kontroly
odstraňoval vo vyrubovacom konaní a to neumožňuje ani ustanovenie § 74 ods. 2 Daňového poriadku.
Podľa žalobcu aj vzhľadom na zaradenie daňovej kontroly do ustanovení § 44 až 47a Daňového
poriadku , pričom daňové konanie je upravené vo štvrtej časti Daňového poriadku v ustanoveniach §
58 až 153 Daňového poriadku, je možné chyby daňového konania odstraňovať len v rámci odvolacieho
konania, t.j. do dňa doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu daňovému subjektu. Po zrušujúcom
rozhodnutí žalovaného bol ďalší postup prvostupňového správneho orgánu v rozpore s príslušnými
ustanoveniami Daňového poriadku. Podľa žalobcu bolo povinnosťou žalovaného po tom, ako zistil
zrejmú nezákonnosť v postupe správcu dane upretím práva žalobcu upraveného v ustanovení § 45 ods.
1 písmeno e) Daňového poriadku zrušiť rozhodnutie správcu dane, vrátiť mu vec na ďalšie konanie
a zaviazať ho svojim právnym názorom, v ktorom by konštatoval nezákonnosť vykonanej daňovej
kontroly, čo spôsobuje nezákonnosť vyrubovacieho konania a zároveň by uložil správcovi dane vydať
v tomto vyrubovacom konaní jedine možné zákonné rozhodnutie, ktorým je rozhodnutie o zastavení
daňového konania podľa § 62 ods. 1 písmeno h) Daňového poriadku. Vo vzťahu k ďalšej námietke
porušenia ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy spočívajúcej v nedodržaní lehoty na
prerušenie daňovej kontroly v zmysle článku 10 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010, čím nebola podľa
žalobcu dodržaná lehota na kontrolu. Daňová kontrola bola začatá dňa 25.11.2014 a bola ukončená
doručením protokolu č. 100105316/2017 dňa 2401.2017. Správca dane vykonával túto kontrolu dva
roky a dva mesiace, čím došlo k porušeniu § 46 ods. 10 Daňového poriadku . Daňová kontrola bola
prerušená od 28.07.2015 rozhodnutím správcu dane č. 20567394/2015 z dôvodu potreby získania
informácii spôsobom podľa osobitného predpisu - zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií
do členských štátov EÚ. Podľa článku 10 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 žiadaný orgán poskytuje
informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni
prijatia žiadosti. Dňa 26.10.2016 vyhotovil správca dane oznámenie č 104180785/2016, ktorým oznámil
žalobcovi, že dňa 18.10.2016 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Z toho teda
vyplýva, že daňová kontrola bola prerušená od 28.07.2015 do 18.10.2016, t. j. po dobu dlhšiu ako
jeden rok a zo strany zahraničných ako aj slovenských orgánov tak došlo k porušeniu citovaného
článku 10 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti
dane z pridanej hodnoty, čo spôsobuje podľa žalobcu nezákonnosť dĺžky prerušenia daňovej kontroly.
Poukázal zároveň na článok 12 predmetného nariadenia, ktorý umožňuje žiadanému orgánu, ktorý nie
je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, aby okamžite písomne informoval žiadajúci orgán
o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom má uviesť, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať.
Avšak v daňovom spise sa taká informácia žiadaného orgánu nenachádza.  Právne posúdenie správcu
dane ohľadom nedodržania lehoty tak ako je uvedené v odvolaní nepovažuje žalobca za správne.
Nariadenia Rady sú zmysle článku 249 Zmluvy o založení európskych spoločenstiev záväzné pre
všetky členské štáty a sú priamo použiteľné a v zmysle článku 7 ods. 2 Ústavy SR majú prednosť
pred zákonmi Slovenskej republiky a to znamená, že pre zákonnosť prerušenia daňovej kontrol z
dôvodu získania informácii z medzinárodnej výmeny je potrebné, aby boli dodržané podmienky uvedené
v právnom predpise upravujúcom medzinárodnú výmenu informácii, pričom v tomto prípade to tak
nebolo. V tomto poukázal na rozhodnutie iných krajských súdov.  Čo sa týka námietky nesprávneho
právneho posúdenia veci vo vzťahu k tomu, že žalobca vedel a mal vedieť že je súčasťou daňového
podvodu žalobca uviedol, že s tým nesúhlasí, pretože vznik daňovej povinnosti tak v priebehu daňovej
kontroly ako aj v nasledujúcom vyrubovacom konaní potvrdili dodávatelia žalobcu a predložili všetky
doklady preukazujúce, že predmetný tovar žalobcovi skutočne dodali. Ak mal správca dane pochybnosti
o tom, od koho nadobudla predmetný tovar spoločnosť Nettix, s.r.o., ktorá bola podľa žalobcu jeho
dodávateľom a nie spoločnosť WORKSTAR s.r.o, tak na preukázanie tejto skutočnosti dôkazným
bremenom v žiadnom prípade nemohol zaťažiť žalobcu. Odvolal sa na judikatúru na ktorú poukázal
aj v odvolaní, podľa ktorej nemožno prenášať zodpovednosť na daňový subjekt za preukazovanie
skutočností v dodávateľskom reťazci, ktorého sa stal súčasťou, ibaže by vedel alebo mohol vedieť,
že obchod je poznačený podvodom. Žalobca poukázal na to, že v celom daňovom spise nie je ani
zmienka o tom, že by žalobca, jeho štatutárni či splnomocnení zástupcovia vedeli alebo mohli vedieť,
že sa pri nákupe tovaru od spoločnosti vedeli alebo mohli vedie , že sa pri nákupe tovaru od spoločnosti
Nettix, s.r.o. zúčastňujú na podvodnom konaní svojho dodávateľa či svojich odberateľov. Žalobca ďalej
uvádza, že zákonný dôvod, pre ktorý žalobcovi nebol správcom dane uznaný nárok na odpočítanie dane
z faktúr vystavených dodávateľom spoločnosťou Nettix, s.r.o. nie je žalobcovi známy a nie je zrejmý
ani z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane. V tomto smere poukázal aj na rozhodnutia Súdneho



dvora v spojených veciach C-354/03,C-355/03 a C-484/03 známe tiež ako Optigen ako aj rozsudok v
spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében a tiež rozsudok C-285/11 BonikEOOD. V zmysle
týchto rozsudkov právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. Smernice 2006/112/ES je
neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Preto nárok na odpočet
dane zdaniteľnej osobe môže byť zamietnutý výlučne v prípade, ak s ohľadom na objektívne skutočnosti
je preukázané, že platiteľ dane ktorému bol tovar dodaný, vedel alebo mal vedieť, že toto plnenie je
súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu. V súvislosti
s touto treťou námietkou žalobca namietal zároveň aj nesprávne právne posúdenie žalovaného vo
vzťahu k tomu, že v prípade, ak správca dane neuzná nárok na odpočet DPH je povinný zistiť objektívne
skutočnosti.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 08.10.2019 žiadal žalobu zamietnuť. V tomto vyjadrení
popísal podrobne skutkový stav veci vyplývajúci z administratívneho spisu. K žalobnej námietke žalobcu
ohľadom toho, že procesné vady spôsobené správcom dane počas výkonu daňovej kontrol nie je
možné odstrániť v nasledujúcom vyrubovacom konaní uviedol, že táto námietka je totožná s námietkou
vznesenou žalobcom v odvolaní pričom sám žalovaný vzhliadol pochybenie správcu dane a uložil mu
odstrániť toto pochybenie v ďalšom konaní. Poukázal na to, že zo žiadneho ustanovenia Daňového
poriadku nevyplýva, že procesné pochybenie takého charakteru ako namietal žalobca a bolo zistené
v tomto prípade,  spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia, preto žalovaný považuje túto námietku za
bezpredmetnú. Toto procesné pochybenie prvostupňového správneho orgánu bolo zhojené  v ďalšom
vyrubovacom konaní a nemožno tvrdiť že týmto boli žalobcovi upreté práva jeho garantované Ústavou
SR a tiež, že správca dane v ďalšom vyrubovacom konaní mohol vydať len rozhodnutie o zastavení
daňového konania podľa § 62 ods. 1 písmeno h) Daňového poriadku.  Pokiaľ ide o žalobnú námietku
vo vzťahu k nedodržaniu zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly, žalovaný zotrváva na svojom
závere, ktorý uviedol v rozhodnutí o odvolaní. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudok Krajského súdu
v Bratislave sp. zn.: 5S/205/2016 zo dňa 10.07.2018, žalovaný to považuje za irelevantné, nakoľko
sa jedná o iný prípad, ktorý je potrebné posudzovať samostatne a správca dane postupoval v tomto
prípade v súlade s Daňovým poriadkom, ktorý je pre neho záväznou procesnou normou. Správca
dane nemohol v tuzemsku ovplyvniť lehoty, v ktorých zahraničné daňové správy konali a vzhľadom
na potrebu preverenia skutočnosti pre správne určenie dane správca dane čakal na tieto odpovede
a nemohol pokračovať v daňovej kontrole pred ich obdŕžaním. Zahraničné daňové správy oznamovali
priebežne správcovi dane priebeh získavania požadovaných informácii, čo je zrejmé zo spisu daňovej
kontroly. Preto námietku žalobcu, že správca dane mal urgovať u zahraničných správcov dane považuje
žalovaný za nedôvodnú.  K žalobnej námietke ktorými je namietané merito veci - nákupu a predaj
tovaru (cukru) žalovaný uvádza, že tieto sú totožné s odvolacími námietkami, s ktorými sa žalovaný
dostatočne vysporiadal vo svojom rozhodnutí a toto súvisí aj s námietkou, že správca dane sa mal
zaoberať, či v predmetnom  prípade sa jednalo o podvodné konanie. Rozhodujúcou skutočnosťou
pre vydanie rozhodnutia Daňového úradu Košice bol záver správcu dane o porušení ustanovenia §
49 ods. 1 a 2 písmeno a) v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 1 písmeno a) a § 19 ods. 1
zákona o DPH žalobcom, v dôsledku čoho správca dane nepriznal odpočítanie dane v sume 10 915,20
EUR za dodanie tovaru - cukru podľa faktúr od dodávateľa Nettix, s.r.o., keď správca dane zistený
skutkový stav posúdil tak, že tovar nedodala osoba uvedená na faktúrach. Žalovaný vo vyjadrení k
tomuto poukázal na to, že vedeným dokazovaním v daňovej kontrole boli preverované okolnosti, za
ktorým mali byť obchody realizované, t.j. okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že dodávateľ mohol,
resp. nemohol fakturované dodávky skutočne dodať. Správca dane nemôže posudzovať a zisťovať, či
bolo spáchané podvodné konanie, táto činnosť prináleží orgánom činným v trestnom konaní. Žalovaný
má za to, že z vykonaných dôkazov vyplynulo, že žalobca si vôbec nepreveril postavenie svojho
dodávateľa - spoločnosti Nettix, s.r.o., nepreveril si, či tento je schopný mu tovar dodať. Žalobca ako
podnikateľský subjekt si musí obchodných partnerov vyberať s určitou dávkou obozretnosti, aby mohol
správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukázali uskutočnenie fakturovaných
prác. Žalovaný v tomto smere poukázal na rozsudku ESD C-80/11 a C-142/11 z 21.06.2012, z ktorých
vyplýva, že Súdny dvor predpokladá obozretnosť daňového subjektu, jeho povinnosť zistiť si informácie
o druhom subjekte, ubezpečiť sa o zákonnom konaní (dodržiavaní daňových povinností) obchodného
partnera, V prípade, ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru
opatrnosti, preberá na seba riziko, že bude v dôkaznej núdzi tak, ako tomu došlo v predmetnom prípade.
Podľa žalovaného žalobca nekonal v súlade so zásadou opatrnosti v obchodnom styku (v súvislosti s
týmto poukazuje žalovaný na rozsudok NS SR sp. zn.: 6Sžf/9/2012 z 24.10.2012), neuniesol dôkazné
bremeno, keď nepreukázal, že sa reálne obchod uskutočnil tak, ako bol fakturovaný. Poukázal aj na to,



že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu
dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochyby nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým
spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť  zvrátiť závery vyplývajúce
z realizovaného dokazovania z nich vyvodí a to predovšetkým na skutočnosti a dôkazy vplývajúce
zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Správca dane nie je povinná
dokazovať pôvod tovaru a služieb a zisťovať ako bolo podvodné konanie spáchané, ale daňový subjekt
musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach,
pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr.

5. Žalobca v replike zo dňa 21.11.2019 uviedol, že vyjadrenie žalovaného považuje za účelové.
K svojej žalobnej námietke ohľadom nedodržania zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4Sžfk/62/2018 zo dňa 02.07.2019, ktorý v bode
61 odôvodnenia uviedol, že „ podľa názoru kasačného súdu dĺžka prerušenia daňového konania z
dôvodu medzinárodnej výmeny informácií je determinovaná lehotou, v ktorej sú žiadané orgány povinné
poskytnúť informácie na základe článkov 7, 9 a 10 nariadenia Rady (EÚ) č 904/2010 zo dňa 07. októbra
2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, čím potvrdil
citovaného závery Krajských súdov v Trnave a Bratislave. Za zákonné je podľa žalobcu potrebné v
tomto prípade považovať prerušenie daňovej kontroly na základe rozhodnutia č. 20567394/2015 zo dňa
24.07.2015 na dobu maximálne tri mesiace, a preto daňová kontrola mala byť ukončená najneskoršie
dňa 25.02.2016. Vo vzťahu k svojej žalobnej námietke nesprávneho posúdenia žalovaného ohľadom
záveru o neuznaní odpočítania dane na porušení ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 22/2004 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty ešte v replike uviedol, že z obchodu medzi žalobcom a jeho dodávateľom pri
nákupe kryštálového cukru nedošlo k daňovému úniku. Dodávateľ priznal daň z pridanej hodnoty z faktúr
vystavených žalobcovi so svojej účtovnej evidencii a daň odviedol. V celom spise sa nenachádza ani
zmienka o tom, že by správca dane či žalovaný poukazovali na podvodné konanie žalobcu v súvislosti s
nákupom kryštálového cukru od jeho dodávateľa spoločnosti Nettix s.r.o.. Poukázal na to, že nemožnosť
preveriť účtovnú evidenciu dodávateľovho dodávateľa žalobcu (bez ohľadu na to, či tým subdodávateľom
je spoločnosti VEKOMIN s.r.o. alebo spoločnosť WORKSTAR s.r.o.) nie je zákonným dôvodom pre
neuznanie nároku na odpočítanie dane. V tomto smere dal súdu do pozornosti materiál Finančného
riaditeľstva SR č. 243952/2019 označovaný ako pracovná pomôcka č. 6/2019/1900202  k posudzovaniu
daňových únikov pri daňovej kontrole, ktorým Finančné riaditeľstvo usmerňuje svojich zamestnancov
pri výkone daňovej kontroly nadane z pridanej hodnoty a v tomto smere na to, že správca dane musí
každú transakciu posudzovať samostatne . Opätovne žalobca zotrval na tom, že v jeho prípade nedošlo
k daňovému úniku, bola zachovaná zásada neutrality dane z pridanej hodnoty, pretože dodávateľ daň
preukázateľne priznal pri vzniku svojej daňovej povinnosti a ani správcom dane a ani žalovaným nebola
preukázaná účasť žalobcu na nejakom podvodnom konaní s DPH.

6. Žalobcovi bolo zaslané vyjadrenie žalovaného ktoré prevzal dňa 30.10.2019 avšak tento  naň duplikou
nereagoval.

7. Na prejednanie veci samej nariadil správny súd na základe návrhu žalobcu  v zmysle ust. § 107 ods. 1
písmeno a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP ) pojednávanie, na ktorom
žalobca zotrval na podanej žalobe.

8. Správny súd v konaní podľa § 194 a nasledujúce SSP po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a
oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu dospel
k záveru, že žalobca žalobcu nie je dôvodná a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

9. Z obsahu administratívneho spisu bol zistený tento skutkový stav :

10. Oznámením zo dňa 28.10.2014 oznámil správca dane - Daňový úrad Košice žalobcovi
výkon daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za obdobie január - december 2013 s tým, že
táto začne dňa 25.11.2014. V spise sa nachádza množstvo dokladov predložených správcovi dane za
uvedené kontrolované obdobie žalovaným ako odberateľské a dodávateľské faktúry, dodacie doklady,
zmluva o skladovaní, Rámcová kúpna zmluva, výpis z účtu VÚB a.s.,  účtovníctvo - hlavná kniha
a účtovný denník, kniha odberateľských a dodávateľských faktúr, evidencia DPH, doklady o úhrade



dodávateľských faktúr a iné predložené žalobcom alebo vyžiadané správcom dane k výkonu daňovej
kontroly.

11. Dňa 23.01.2015 sa na Daňovom úrade v Košiciach uskutočnilo ústne pojednávanie vo veci
preverenia ekonomickej činnosti daňového subjektu spoločnosti Nettix s.r.o. , ul. Z. X, G. za zdaňovacie
obdobie roku 2013 vo vzťahu k daňovému subjektu  - žalobcovi, ktorého sa za spoločnosť Nettix s.r.o.
zúčastnil jeho konateľ Ing. Z. H..

12. Zo spisu je ďalej zrejmé, že správca dane dožiadaním na príslušných daňových úradoch zisťoval
skutočnosti vo vzťahu k uskutočneným žalobcom deklarovaným obchodom.

13. Dňa 28. apríla 2015 správca dane požiadal maďarský daňový orgán v zmysle článku 7
Nariadenia Rady č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH o
medzinárodnú výmenu informácii vo veci daňovej kontroly žalobcu.

14. Dňa 07.05. 2015 sa uskutočnilo ústne pojednávanie vo veci daňovej kontroly žalobcu
na ktorom sa zúčastnila bývalá zamestnankyňa žalobcu O. O., s tým, že zo zápisnice je zrejmé, že
odpovedala na otázky správcu dane a nemala žiadne návrhy ani námietky k obsahu zápisnice.

15. Následne správca dane rozhodnutím číslo 20567367394/2015 zo dňa 24.07.2015 rozhodol podľa
§ 61 ods. 1 Daňového poriadku o prerušení daňovej kontroly z dôvodu potreby zistenia informácií
spôsobom podľa osobitného predpisu. Oznámením zo dňa 26.10.2016 oznámil žalobcovi, že pominuli
dôvody, pre ktoré bola daňové kontrola u žalobcu za obdobie roka 2013  prerušená rozhodnutím číslo
20567367394/2015 zo dňa 24.07.2015, nakoľko dňa 18.10.2016 bola správcovi dane doručená v tejto
predmetnej veci posledná odpoveď.

16. Výzvou zo dňa 23.11.2016 vyzval správca dane žalobcu na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu
dane o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených daňovým subjektom vo veci
prebiehajúcej daňovej kontroly na DPH za obdobie roka 2013, ku ktorému podal žalobca písomné
vyjadrenie zo dňa 02.12.2016. Následne  sa dňa 11.01.2017 uskutočnilo ústne pojednávanie vo veci
predmetnej daňovej kontroly za účelom oboznámenia žalobcu s priebehom a výsledkami kontrolných
zistení. Zo samotnej zápisnice je zrejmé, že zástupkyňa žalobcu nemal žiadne návrhu ani námietky voči
obsahu zápisnice a svojim podpisom potvrdila, že súhlasí s jej obsahom.

17. Následne boli z vykonanej daňovej kontroly vyhotovené dva protokoly a to jeden pod
č. 100105315/2017 zo dňa 18.01.2017 a druhý pod č. 100105316/2017 zo dňa 18.01.2017. Pokiaľ
ide o protokol  č. 100105315/2017 zo dňa 18.01.2017 tento je za mesiace jún 2013, júl 2013, august
2013 september 2013, október 2013 a december 2013 za ktoré mesiace kontrolovaného obdobia neboli
zistené žiadne nedostatky. Druhý protokol č. 100105316/2017 zo dňa 18.01.2017 pojednáva o výsledku
kontroly za kontrolované obdobie roku 2013 s konkrétnym zistením nedostatkov za mesiace január 2013
rozdiel na DPH vo výške 21 632,- EUR, za mesiac február 2013 rozdiel na DPH vo výške 6 160,- EUR,
za mesiac marec 2013 vo výške 12 320,- EUR, za mesiac apríl 2013 vo výške 6 078,- EUR, za mesiac
máj 2013 vo výške 17 992,- EUR a za mesiac november vo výške 2 820,- EUR. Súčasťou protokolu sú
preukázané daňové zistenia a vyhodnotenie dôkazov. Spolu s týmito protokolmi bola žalobcovi doručená
aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca sa k tomuto vyjadril písomným
podaním zo dňa 14.02.2017 tak, že so závermi správcu dane nesúhlasí a namietal vyhotovenie dvoch
protokolov, čo považoval za neodstrániteľnú vadu konania a žiadal konanie zastaviť. Dňa 27.03.2017 sa
uskutočnilo ústne pojednávanie vo veci prerokovania pripomienok daňového subjektu k protokolom, z
ktorého bola vyhotovená zápisnica. Na tomto pojednávaní žalobca aj napriek stanovisku správcu dane
aj naďalej nesúhlasil so záverom správcu dane ohľadom vyhotovenia dvoch protokolov.

18. Rozhodnutím č. 100563380/2017 zo dňa 03.04.2017 správca dane rozhodol podľa §
68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty vo v sume 17 992,80
EUR za zdaňovacie obdobie máj 2013, proti ktorému podal žalobca odvolanie zo dňa 20.04.2017, ktoré
na základe výzvy správcu dane doplnil písomným podaním zo dňa 16.05.2017.

19. O predmetnom odvolaní bolo rozhodnuté rozhodnutím č. 102290335/2017 zo dňa 02.11.2017 tak,
že rozhodnutie správcu dane číslo 100563380/2017 zo dňa 03.04.2017 bolo zrušené a vec bola vrátená



na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia rozhodnutia  vyplýva, že žalovaný zistil, že správca
dane pri vyrubení rozdielu dane nepostupoval v súlade s platnými právnymi predpismi (zákona o DPH,
daňový poriadok). V priebehu konania u správcu dane nebol dostatočne zistený skutkový stav vo
vzťahu k prevereniu oprávnenosti nároku na odpočítanie dane z faktúr za nákup tovaru - cukru od
spoločnosti Nettix, s.r.o. a v konaní sa vyskytli vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia a preto jeho záver bol predčasný. Žalovaný vytkol správnemu orgánu prvého stupňa jeho
postup pri výsluchu Ing. Z. H. dňa 23.01.2015, keď o tomto výsluchu nebol žalobca upovedomený
aby prípadne mohol realizovať svoje procesné práva. Takýto procesný postup podľa žalovaného bol v
rozpore so zákonom a daňové konanie je zaťažené vadou, ktorá spôsobila nezákonnosť rozhodnutia.
Vzhľadom na tento procesný nedostatok spočívajúci v odňatí práva odvolávajúceho sa na položenie
otázok svedkovi na ústnom pojednávaní je potrebné, aby správca dane v ďalšom konaní vypočul
zástupcov spoločnosti Nettix s.r.o. sa účasti daňového subjektu aby sa vyjadril k realizácii predmetných
zdaniteľných obchodov.  Takýmto postupom správcu dane tento odňal daňovému subjektu - žalobcovi
právo preukazovať svoje skutkové tvrdenia upravené v § 24 ods. 1 v spojení s §45 ods. 1 písmeno
e) Daňového poriadku, pričom v tomto práve je podľa žalovaného súčasne subsumované aj právo
klásť svedkom otázky, vyjadrovať sa k obsahu vykonaných dôkazov  (výsluchu svedkov). V súvislosti
s nákupom tovaru - kryštálového cukru od spoločnosti Nettix s.r.o. v odôvodnení rozhodnutia správca
dane uviedol, že šetrením bolo zistené, že spoločnosť Nettix, s.r.o. tento tovar nadobudla od spoločnosti
VEKOMIN s.r.o.. Z dôvodu nekontaktnosti tejto spoločnosti nebolo možné správcom dane preveriť
dodanie tovaru pre spoločnosť Nettix, s.r.o., a preto správca dane konštatoval, že spoločnosti VEKOMIN
s.r.o. nevznikla podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť. Zároveň v spoločnosti Nettix s.r.o.
nespochybnil vznik daňovej povinnosti, t. j. dospel k záveru, že tento dodávateľ dodal daňovému subjektu
tovar podľa predložených faktúr a uznal odpočítanie dane na vstupe z predložených faktúr v celkovej
sume 14 172,86 EUR. Správca dane vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že keďže v predmetnom
bolo preukázané, že spoločnosť Nettix, s.r.o. nadobudla od spoločnosti VEKOMIN, s.r.o. u ktorej nebol
preukázaný vznik daňovej povinnosti, t. j. nedošlo k fyzickej dodávke tovaru, nemohla spoločnosť Nettix,
s.r.o. následne tento tovar dodať daňovému subjektu. Žalovaný v tomto zrušujúcom rozhodnutí ďalej
uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane nie je zrejmá skutočnosť, na základe akého dôkazu
resp. skutočnosti správca dane dospel k záveru, že daňový subjekt nadobudol tovar od spoločnosti
Nettix, s.r.o.. Len predloženie zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov je
nepostačujúce. Existencia faktúry a ďalších dokladov ešte neznamená, že došlo k  dodaniu tovarov
a služieb. Preukázanie dodania nevychádza len zo zisťovania, ale musí byť preukázané (z reálneho
plnenia, ktoré musí byť preukázané). V tomto prípade preukázanie tejto skutočnosti ( fyzické dodanie
tovaru ) absentuje a rozhodnutie správcu dane tak bolo vydané bez náležitého zistenia skutkového
stavu veci. Žalovaný v tomto rozhodnutí uviedol, že v ďalšom konaní bude povinnosťou správcu
dane postupovať v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a v súlade s ustanovením § 3 ods. 3
Daňového poriadku vyhodnotí dôkaz podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkaz vo
vzájomnej súvislosti, pritom prihliadne na všetko, čo v daňovom konaní vyjde najavo, prípadne vykoná
ďalšie dokazovanie. Správca dane opätovne posúdi skutkový stav, vec znova právne posúdi a vo veci
rozhodne, pritom zo zistenými skutočnosťami oboznámi daňový subjekt.

20. Z administratívneho spisu je ďalej zrejmé, že po vrátení veci správcovi dane, tento
predvolal na výsluch svedka Ing. Z. H. a W. G. - konateľov  daňového subjektu spoločnosti Nettix, s.r.o.,
o čom aj upovedomil žalobcu, ktorý predmetné upovedomenie prevzal prostredníctvom svojho zástupcu
JUDr. M. S. dňa 27.12.2017. Zároveň písomnou žiadosťou zo dňa 18.01.2018 požiadal správca dane
žalovaného o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní,  z dôvodu vrátenia veci
správcovi dane po zrušení rozhodnutia o vyrubení dane a v ďalšom konaní je tak správca dane viazaný
právnom názorom odvolacieho orgánu, v zmysle ktorého má správca dane v ďalšom konaní vykonať
výsluch svedkov - konateľov spoločnosti Nettix, s.r.o.. Žalovaný povolil predĺženie lehoty písomným
oznámením z o dňa 23.01.2018, ktoré bolo zaslané žalobcovi na vedomie. Výsluch predvolaného svedka
W. G. sa uskutočnil dňa 24.01.2018, avšak žalobca ani napriek upovedomeniu o týchto výsluchoch
sa ich nezúčastnil. V ďalšom konaní správca dane dožiadaním na Daňovom úrade Bratislava zisťoval
ďalšie skutočnosti potrebné k objasneniu skutkového stavu veci ohľadom daňového subjektu ČSAD
Invest Logistics s.r.o., IČO : 35770082, čo vyplýva zo samotného dožiadania ako aj zo Zápisnice o
ústnom pojednávaní zo dňa 23.03.2018. Výsluch svedka Ing. Z. H. sa uskutočnil dňa 18.04.2018, po
predchádzajúcich jeho ospravedlneniach sa , pričom o tomto výsluchu bol zástupca žalobcu JUDr. S.
upovedomený a to telefonicky  dňa 13.04.2018, čo vyplýva z úradného záznamu spísaného tohto dňa.
Zo zápisnice o výsluchu Ing. Z. H. zo dňa 18.04.2018 je zrejmé, že žalobca sa výsluchu nezúčastnil.



V administratívnom spise sa nachádza aj zápisnica o výsluchu O. O., o ktorom bol taktiež žalobca
upovedomený písomným podaním zo dňa 05.02.2018, avšak zo zápisnice je zrejmé, že sa tohto
výsluchu nezúčastnil. Správca dane za účelom objasnenia skutkového stavu veci vypočul aj pani O.
C. ako svedkyňu, o čom bol žalobca upovedomený avšak ani tohto výsluchu sa nezúčastnil o čom
svedčí zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 04.06.2018. Písomnou výzvou zo dňa 11.06.2018 vyzval
správca dane žalobcu aby sa dňa 11.07.2018 dostavil za účelom spísania zápisnice o priebehu a
výsledkoch dokazovania. Z tejto zápisnice je zrejmé, že zástupca žalobcu JUDr. S. zotrval na všetkých
svojich námietkach, uvedených vo vyjadrení zo dňa 14.02.2017 k protokolu č. 100105316/2017 a tiež na
odvolacích námietkach uvedených v jeho odvolaniach. Poukázal na nezákonnosť prerušenia daňovej
kontroly, ktorá bola prerušená podľa neho na dobu dlhšiu ako to stanovuje Nariadenie Rady č. 904/2010.
Do zápisnice ďalej uviedol, že vzhľadom na nezákonnosť daňovej kontroly nie je možné považovať ani
prebiehajúce daňové konanie za zákonné a z tohto dôvodu navrhol aby správca dane vydal rozhodnutie
o zastavení daňového konania.

21. Rozhodnutím číslo 1010429302/2018 zo dňa 24.07.2018 správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel
dane v sume 7084,22 EUR za zdaňovacie obdobie máj 2013 po vykonanej daňovej kontrole na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2013 V odôvodnení rozhodnutia poukázal
na svoje predchádzajúce rozhodnutie ako aj na rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcu. Uviedol,
že žalobca ako platiteľ dane si uplatnil odpočítanie dane od tuzemských platiteľov v sume 17 889,69
EUR, pričom deklaroval nadobudnutie kryštálového cukru od dodávateľa - spoločnosti Nettix, s.r.o. na
základe faktúr spolu vo výške 42 505,32 EUR, nájom priestorov od spoločnosti GALAXY Real s.r.o. a
iné  ako vedenie účtovníctva, pracovné odevy, stravné lístky atď.. Za účelom preverenia zdaniteľných
obchodov - kryštálového cukru boli správcom dane vykonané úkony popísané v odôvodnení rozhodnutia.
Zároveň správca dane v odôvodnení popísal aj úkony nasledujúce po ukončení daňovej kontroly a
po odvolacom konaní a uviedol zhodnotenie všetkých vykonaných dôkazov a to každý jednotlivo a
všetky vo vzájomnej súvislosti, na základe ktorých dospel k záveru, že neprizná žalobcovi odpočítanie
dane na vstupe z dodávateľských faktúr od daňového subjektu Nettix, s.r.o. uplatnené v zdaňovacom
období máj 2013, pričom nepriznaný nárok predstavuje sumu 7 084,22 EUR.  Mal za to, že všetky
skutočnosti získané v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania súd dôkazom, že k dodaniu
tovaru daňovým subjektom Nettix, s.r.o. nedošlo  a  v nadväznosti na to nedošlo ani k dodaniu tovaru
žalobcom v tuzemsku do iných členských štátov, čo potvrdzujú odpovede na žiadosť o medzinárodnú
výmenu informácií, ako aj nezodpovedané resp. rozdielne zodpovedané otázky pri výsluchu svedkov.
Z vykonaných dôkazov uzavrel, že má za to, že v deklarovaných obchodoch s kryštálovým cukrom
došlo k podvodnému konaniu vo vzťahu  k dani z pridanej hodnoty. Konštatoval, že žalobca sa vo
všetkom (priebeh obchodov  - od ponuky kryštálového cukru žalobcovi, jeho skladovanie v sklade)
prenajatom spoločnosťou Nettix, s.r.o., cez vyhľadávanie zahraničných odberateľov, pomoc pri vypĺňaní
CMR, ich doručenie do skladu, doručenie faktúr a dodacích listov zahraničným odberateľom, prevzatie
a dodanie tovaru  spoľahol na spoločnosť Nettix, s.r.o. v domnení, že všetko prebieha v poriadku. Z
uvedeného podľa správcu dane vyplýva, že kontrolovaný subjekt nevykonal žiadne opatrenia, aby sa
uistil, že prijatými plneniami sa nezúčastní na podvodnom konaní vo vzťahu k DPH. Z vlastnej vôle
sa stal medzičlánkom dodávateľského reťazca, v ktorom jeho úlohou bolo prijať faktúry od spoločnosti
Nettix, s.r.o. a vydať faktúry pre zahraničné subjekty. Žalobca nepripúšťa, že o podvodnom konaní
v obchode s kryštálovým cukrom vedel, avšak svojou nedbanlivosťou sa stal súčasťou podvodného
konania. Správca dane mal za to, že v procese daňovej kontroly ani v procese vyrubovacieho konania
žalobca ako daňový subjekt nepreukázal, že nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, čo
je podmienkou vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona č 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov: „ Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník „ Keďže podľa
správcu dane pri preverovaných obchodoch nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19
citovaného zákona, daňový subjekt nesplnil podmienky pre odpočítanie  dane vyplývajúce z ustanovenia
§ 49 - § 51 citovaného zákona o dani z pridanej hodnoty. Samotná existencia faktúry a zúčtovanie
faktúry v súlade so zásadami účtovníctva ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na
odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných dodávok ( tovarov a služieb ), nakoľko podľa § 49 ods. 2
písmeno a) zákona č. 222/2004 Z. z. môže platiteľ od dane, ktorý je povinný platiť odpočítať len daň,
ktorá je voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo
majú byť platiteľovi dodané  a ktoré použije na účel svojho podnikania ako platiteľ. To znamená, že
zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len
vo formálnej deklarácií, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu



faktu, t.j. musia nesporne preukazovať  vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej
skutočnosti, v objekte a v subjekte. Pre účely § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. je nevyhnuté
kumulatívne splnenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, t.j. vrátane
preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ
dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku
dane ako správca uviedol nepostačuje predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové
doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t.j. skutočnosť, že zdaniteľné
plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by
tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná
existencia samotného dokladu, hoci by obsahoval všetky formálno-právne náležitosti.

22. Rozhodnutie správneho orgánu bolo žalobcovi doručené dňa 30.07.2018 a tento proti
nemu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom vzniesol námietky tak, ako to súd uviedol
vyššie v bode 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia.

23. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká
dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom
ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti
do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania
deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň
odovzdania tovaru nájomcovi.

24. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať
daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť.

25. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od
dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

26. Podľa § 51 ods. 1 písmeno a ) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty právo na
odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak  pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a)
má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

27. Podľa § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len Daňový poriadok) lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový
orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť
najviac o 12 mesiacov.

28. Podľa  § 61 ods. 1 písmeno b) Daňového poriadku  správca dane daňové konanie môže prerušiť,
ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

29. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu
požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom
konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri
rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť
odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací
orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo
odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.



30. Podľa článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti
podvodom v oblasti dani z pridanej  hodnoty Žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a
9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti.

31. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho  orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

32. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako  i správneho
orgánu prvého stupňa tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení
sa s administratívnymi spismi  dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade
s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je správne a zákonné. V správnom
konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe  bol vyvodený aj správny právny
záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej
stráne. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami
žalobcu v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou
dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný
prípad.

33. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom porušenia ustanovení v konaní spočívajúcu
v nezákonnosti vykonania daňovej kontroly nakoľko došlo k odňatiu práva klásť svedkovi otázky, čo
má za následok nezákonnosť vyrubovacieho konania túto súd považoval za nedôvodnú. Daňovou
kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo
dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku). V zmysle ustanovenia
§ 46 ods. 9 písmeno a) Daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu
podľa odseku 8 tohto ustanovenia (protokol o výsledku daňovej kontroly). Z ustanovenia § 45 Daňového
poriadku nesporné vplývajú okrem povinností aj práva daňového subjektu pri daňovej kontrole, medzi
ktoré okrem iných patrí aj právo klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní (§ 45 ods. 1 písmeno
e) Daňového poriadku).  Z administratívneho spisu je zrejmé a je to nesporné, že prvé rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty bolo zrušené žalovaným
z dôvodu porušenia ustanovení v konaní a to pre porušenie práva žalobcu klásť svedkom otázky a
pre nedostatočne zistený skutkový stav. Z administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa
je zrejmé, že tento preto pri viazanosti právnym názorom žalovaného predvolal opätovne na výsluch
svedkov - konateľov spoločnosti Nettix, s.r.o. ako aj ďalších svedkov (viď bod 20 odôvodnenia tohto
rozsudku) a o tejto skutočnosti upovedomil žalobcu a umožnil mu tak byť prítomný pri výsluchu týchto
svedkov a klásť im otázky, čím v postupoval v súlade s právnym názorom žalovaného uvedenom v
rozhodnutí o odvolaní a odstránil vadu daňového konania spočívajúcu v porušení ustanovenia § 45
ods. 1 písmeno e) Daňového poriadku. Žalobca upovedomenia o výsluchoch prevzal prostredníctvom
svojho zástupcu JUDr. S., avšak žiadneho z výsluchov sa nezúčastnil, čo je zrejmé zo zápisníc o ústnom
pojednávaní (viď bod 20 odôvodnenia tohto rozsudku).  Aj keď predmetné výsluchy sa uskutočnili v rámci
vyrubovacieho konania, čo aj sám žalovaný konštatoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutie, že vec
bola vrátená do vyrubovacieho konania, ktoré nebolo ukončené a ktoré začalo dňom nasledujúcom po
dni doručenia protokolu, nemožno súhlasiť s námietkou žalobcu, že v tomto prípade, keď v rámci daňovej
kontroly neboli vykonané tieto výsluchy bola daňová kontrola nezákonná a nezákonné je aj vyrubovacie
konanie a že vady zákonnosti daňovej kontroly sa dajú odstrániť len v priebehu daňovej kontroly. Súd
tu  poukazuje na samotný daňový poriadok, ktorý v ustanovení § 74 ods. 2 hovorí o tom, že: „v rámci
odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby
konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.“
Z uvedeného tak vyplýva záver, že odvolací orgán nie je viazaný záverom prvostupňového správneho
orgánu a sám posúdi vec, a to jednak z hľadiska vykonaného dokazovania a urobených záverov ako aj



z právnej stránky a v rámci tohto odvolacieho konania môže buď sám odstrániť chyby konania alebo to
uložiť prvostupňovému správnemu orgánu, čo aj v tomto prípade po zistení vady konania urobil. Žalobca
túto námietku uviedol aj v odvolaní a súd má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že vzhľadom na takéto
právne posúdenie odstraňovania vád v rámci odvolacieho konania  žalovaný správne v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia uviedol s popísaním postupu správneho orgánu po zrušení rozhodnutia, že
táto námietka je nedôvodná a preto sa aj stotožňuje s vyjadrením žalovaného zo dňa 08.10.2019, že
procesné pochybenie správcu dane bolo zhojené v ďalšom vyrubovacom konaní a nemožno tvrdiť, že
boli žalobcovi upreté jeho práva garantované Ústavou SR a že správca dane v ďalšom vyrubovacom
konaní mohol vydať len rozhodnutie o zastavení daňového konania. Súd tu ešte naviac poukazuje na
to, že žalobca túto skutočnosť žiadnym spôsobom nenamietal vo vyjadrení k protokolu, ktorým sa končí
daňová kontrola, čím možno mať za to, že táto jeho námietka je účelová.

34.  Za nedôvodnú súd považoval aj druhú námietku žalobcu ohľadom porušenia ustanovení v konaní
spočívajúcu v nedodržaní lehoty na prerušenie daňovej kontroly v zmysle ustanovenia článku 10
Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010.  Z administratívneho spisu je zrejmé a nebolo to ani v konaní
sporné, že daňová kontrola bola prerušená podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku rozhodnutím č.
20567367394/2015 zo dňa 24.07. z  dôvodu potreby zistenia informácií spôsobom podľa osobitného
predpisu. Taktiež nebolo sporné aj je to zrejmé z administratívneho spisu, že Oznámením zo dňa
26.10.2016 oznámil žalobcovi, že pominuli dôvody, pre ktoré bola daňové kontrola u žalobcu za
obdobie roka 2013  prerušená rozhodnutím číslo 20567367394/2015 zo dňa 24.07.2015, nakoľko dňa
18.10.2016 bola správcovi dane doručená v tejto predmetnej veci posledná odpoveď.  Žalobca k tejto
žalobnej námietke poukazuje na rozhodnutie iných Krajských súdov SR. V súvislosti s možnosťou
výskytu okolností v rámci jednotlivých etáp daňového konania, ktoré ovplyvňujú jeho plynulý priebeh a
znemožňujú v konaní pokračovať dáva Daňový poriadok správcovi možnosť konanie prerušiť.     Daňový
poriadok rozlišuje obligatórne a fakultatívne prerušenie daňovej kontroly. Daňová kontrola je prerušená
dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení kontroly. Správca dane následne v daňovej kontrole pokračuje
z vlastného podnetu alebo na podnet kontrolovaného daňového subjektu v prípade, ak pominuli dôvody,
pre ktoré bolo konanie prerušené. Keď je daňová kontrola prerušená, lehota na jej vykonanie neplynie, t.
j. daňová kontrola sa predlžuje o čas, po ktorý bola prerušená. Prerušenie daňovej kontroly znamená, že
časový interval medzi jej začatím a jej ukončením môže byť dlhší než jeden rok, čo je maximálna zákonná
dĺžka uskutočnenia daňovej kontroly. Pokiaľ predmetná situácia nastane a daňová kontrola trvá dlhšie
ako jeden rok, súd je povinný skúmať dôvodnosť (zákonnosť) jej prerušenia. Jednou z fakultatívnych
možností prerušenia konania podľa Daňového poriadku je potreba získania  informácie prostredníctvom
príslušného orgánu v zahraničí podľa zákona č. 76/2007 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri
správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z dikcie zákonného znenia prerušenia daňového
konania je zrejmé, že Daňový poriadok neurčuje žiadne konkrétne časové mantinely, ohraničujúce
trvanie samotného prerušenia daňovej kontroly. Vnútroštátna právna úprava sa v tomto obmedzuje iba
na všeobecnú formuláciu, podľa znenia ktorej správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného
podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania vtedy, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie
prerušilo. Podľa názoru kasačného súdu vysloveného v rozhodnutí pod sp. zn.: 4Sžfk/62/2018 „dĺžka
prerušenia daňového konania z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií je determinovaná lehotou, v
ktorej sú žiadané orgány povinné poskytnúť informácie na základe článkov 7, 9 a 10 nariadenia Rady
(EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti
dane z pridanej hodnoty. Pričom žiadaný orgán poskytuje informácie tak rýchlo, ako je to možné, no
najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť
v stanovenej lehote, okamžite informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil pričom uvedie,
kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať (článok 12 citovaného Nariadenia Rady (EÚ) č. 904
(2010). „Na predmetné rozhodnutie poukázal v replike sám žalobca a s touto časťou rozhodnutia sa
súd aj stotožňuje. Avšak Najvyšší súd SR ďalej v citovanom rozhodnutí zdôrazňuje ( bod 62 citovaného
rozhodnutia ): „ že napriek absencii stanovenia konkrétnych lehôt, ako aj bližšej špecifikácie podmienok
uplatniteľných vo vzťahu k preukázaniu možnosti prerušiť daňovú kontrolu, túto nemožno chápať
neobmedzene. Ako významné ustanovenie v súvislosti s oprávnením správcu dane prerušiť daňovú
kontrolu je potrebné podľa Najvyššieho súdu SR chápať ustanovenie § 44 Daňového poriadku, v zmysle
ktorého sa daňová kontrola vykonáva vždy iba v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej
účelu (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), čo znamená, že správca dane by nemal pri jej výkone zbytočne zaťažovať
daňový subjekt, no zároveň ju musí vykonať v takom rozsahu, aby čo najpresnejšie a najobjektívnejšie
zistil potrebné skutočnosti na splnenie jej účelu. Rozsah a spôsob daňovej kontroly, ktorý zvolí
správca dane, musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti. Predmetné ustanovenie



Daňového poriadku je potrebné vykladať v spojení so zásadou daňového konania vyjadrenou v §
3 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorej je správca dane povinný vybaviť vec bezodkladne a bez
zbytočných prieťahov, pričom je povinný použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré najmenej zaťažujú
daňový subjekt a ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.“ Z obsahu administratívneho
spisu je zrejmé, že v priebehu prerušenia daňovej kontroly prvostupňový správny orgán - správca dane
zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii príslušnému daňovému orgánu Maďarskej republiky v
súvislosti s preverovaním kontraktov žalobcu s maďarskými spoločnosťami. Účelom daňového konania
vo všeobecnosti je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi
svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, je správca dane oprávnený
aj prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií preverovať skutočnosti týkajúce sa splnenia
podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu pre
vybraných odberateľov v zmysle § 43 zákona o DPH, skutočnosti týkajúce sa prepravy tovaru do
iného členského štátu a skutočnosti týkajúce sa správneho posúdenia miesta dodania v zmysle § 19
zákona o DPH. Ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej
výmeny informácií, nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej
kontroly, a preto lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynie, a teda uplynúť nemôže. Prerušenie
daňovej kontroly musí byť vykonané vždy v súlade so zákonom, t. j. musí byť účelné a nevyhnutné
na preukázanie takých skutočností, ktoré nie sú správcovi dane v čase prerušenia daňovej kontroly
známe a ktoré majú relevantný vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je daňová
kontrola realizovaná. Súd tu dáva do pozornosti bod 77 odôvodnenia vyššie citovaného rozsudku v
ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval: „že nedodržanie maximálnej lehoty na vybavenie
žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií nesmie byť na ťarchu práv žalobcu, nakoľko uvedené by
malo za následok porušenie princípu proporcionality v daňovom konaní.“ Je preto potrebné skúmať
účelnosť a dôvodnosť prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií a aj
primeranosť dĺžky prerušenia. Dôležité je teda zistiť, či na prerušenie bol reálny dôvod, teda posúdiť
predmet žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií vo vzťahu k predmetu kontroly, či správca dane
nepostupoval svojvoľne a či dodržal účel kontroly. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu je zrejmé, že
prerušenie konania za účelom medzinárodnej výmeny informácií poskytlo odpoveď správcovi dane na
otázku, či došlo k dodaniu tovaru - kryštálového cukru žalobcom maďarskej spoločnosti Száguldó Vonat
Kft.  a teda získané informácie mali význam na vyvodenie záverov pre správcu dane, či reálne došlo k
fyzickej dodávke pre maďarskú spoločnosť a či vznikol na základe toho žalobcovi nárok na odpočet dane
z pridanej hodnoty z uskutočneného obchodu a tieto informácie boli podkladom pre jeho rozhodnutie a
výsledky medzinárodnej výmeny informácií sú premietnuté do záverov správnej úvahy správcu dane.
Súd má vychádzajúc z vyššie uvedeného v kontextu s obsahom administratívneho spisu za to, že
prerušenie daňovej kontroly od 28.07.2015 do 26.10.2016 nebolo svojvoľné a neúčelné a informácie
získané z medzinárodnej výmeny informácií prispeli k účelu daňovej kontroly a k prevereniu okolností,
za ktorým mali byť žalobcom realizované obchody vo vzťahu k maďarskej spoločnosti. Vzhľadom k
tomu nemožno hovoriť o nedodržaní lehoty na prerušenie konania z dôvodu medzinárodnej výmeny
informácií v zmysle ustanovenia článku 10 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010. Vychádzajúc z tohto
právneho posúdenia súd zároveň konštatuje že nedošlo ani k porušeniu ustanovenia § 46 ods. 10
Daňového poriadku, nakoľko daňová kontrola trvala necelých 12 mesiacov: začala dňa 25.11.2014 do
28.07.2015 (t. j. 8 mesiacov) kedy bola prerušená pre medzinárodnú výmenu informáciu a následne
pokračovala od 19.10.2016 do 24.01.2017 (3,5 mesiaca) kedy bola ukončená.

35. Nedôvodnou námietkou v konaní bola aj žalobná námietka ohľadom nesprávneho právneho
posúdenia vo vzťahu k záveru správcu dane ako aj žalovaného o tom, že žalobcovi ako dodávateľovi
nevznikla daňová povinnosť a tým mu ani následne nevznikol nárok na odpočet DPH nakoľko žalobca
mal vedieť že je súčasťou podvodného konania. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia
konštatuje po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, že daňový subjekt pre odpočítanie dane
nesplnil podmienky vplývajúce z ustanovenia § 49 ods. 1 zákona, tzn. pri tovare  - kryštálový cukor,
pri ktorom deklaroval jeho dodanie inému subjektu nevznikla daňová povinnosť a v nadväznosti na to
nesplnil ani podmienky § 49 ods. 2 zákona, že prijaté zdaniteľné plnenie použil pre svoje uskutočnené
plnenia, keďže sa nepotvrdilo dodanie tovaru odberateľom v iných členských štátoch a na základe toho
mu nepriznal právo na odpočítanie dane (strana 14 rozhodnutia). Zároveň aj v svojej správnej úvahe
uvádza, že vo všetkom ustanovenia článku 10 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010.  Súd sa stotožňuje
s vyjadrením žalovaného k tejto tretej žalobnej námietke a má za to, že žalobca nekonal v spade so
zásadou opatrnosti v obchodnom styku a nepreveril si postavenie jeho dodávateľa - spoločnosti Nettix,
s.r.o., či tento je schopný mu tovar dodať. V tomto taktiež ako žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje sú



na rozsudky Európskeho súdneho dvora C - 80/11 a C 142/11 z 21.06. 2012, z ktorých vyplýva, že Súdny
dvor predpokladá obozretnosť daňového subjektu, jeho povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte,
ubezpečiť sa o zákonnom konaní (dodržiavaní daňových povinností) obchodného partnera. V prípade,
ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieri opatrnosti, preberá na seba
riziko, že bude v dôkaznej núdzi. Súd má za to, že aj žalovaný správne vec právne posúdil v otázke
vzniku nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty, keď v rámci odvolacieho konania po preskúmaní
spisu uzavrel, že „ v predmetnom sa jedná o obchodný reťazec, ktorý bol riadený spoločnosťou Nettix,
s.r.o. - od ponuky kryštálového cukru žalobcovi, jeho skladovanie v prenajatom sklade spoločnosťou
Nettix, s.r.o. cez vyhľadávanie zahraničných odberateľov, pomoc pri vypĺňaní CMR, ich doručenie do
skladu, doručenie faktúr a dodacích listov zahraničným odberateľom. Odvolávajúci neprichádzal do
kontaktu ani s prepravcami. Tiež sa odvolávajúci nezúčastňoval nakládky a vykládky tovaru v sklade a
to ani v deň jeho dodania zahraničným odberateľom. Z uvedených skutočnosti vyplýva, že odvolávajúci
sa nemal vedomosť o tom, a teda nemôže tvrdiť, že obchody prebehli tak, ako je to deklarované na
dodávateľských a odberateľských faktúrach. Odvolávajúci nepostupoval v súlade so zásadou poctivého
obchodného styku a neprijal žiadne opatrenia na preverenie svojich obchodných partnerov. „V súlade
s vyššie citovanými rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora tak má súd za to, že právne posúdenie
tak ako ho uviedol žalovaný správny orgán aj správca dane bolo vo vzťahu k otázke vzniku nároku na
odpočet DPH správne.

36. A nakoniec po preskúmaní rozhodnutí a oboznámení sa s administratívnymi spismi súd uzavrel
že v konaní nebola úspešná ani štvrtá žalobná námietka ohľadom nesprávneho právneho posúdenia
veci žalovaným vo vzťahu k povinnosti správcu dane, ktorý neuzná nárok na odpočítanie dane z
faktúr vystavených jeho dodávateľom, zistiť objektívne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že odberateľ
uplatňujúci si nárok na odpočítanie dane vedel alebo mohol vedieť, že sa dopúšťa podvodného
konania. Z odôvodnení tak rozhodnutia správcu dane ako aj z rozhodnutia žalovaného je zrejmé,
že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obchodné transakcie deklarované vo faktúrach
predložených žalobcom ku dňu daňovej kontroly sa neuskutočnili a teda bola spochybnená samotná
existencia tovaru - kryštálového cukru. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že sa
reálne obchod uskutočnil tak, ako ho deklaroval. Súd tu poukazuje na rozloženie dôkazného bremena
medzi platiteľa správcu dane v súlade so zákonom (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku - čo preukazuje
daňový subjekt a § 24 ods. 3 Daňového poriadku - čo preukazuje správca dane). Správca dane
nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí
presvedčivo  preukázať jeho existenciu. Vo vzťahu k tomu rozloženiu dôkazného bremena súd poukazuje
aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 1Sždk/20/2017 z 11.09.2018, na bod 24 odôvodnenia
tohto rozhodnutia, v ktorom Najvyšší súd SR konštatuje, že v prípade, že je preukázaná existencia
obchodovaného tovaru, je na správcovi dane, aby objasnil a preukázal, že došlo , že došlo k porušeniu
či zneužitiu práva na odpočet dane z pridanej hodnoty. Súd sa stotožňuje aj s vyjadrením žalovaného
k žalobe zo dňa 08.10.2019, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje
absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia
tvrdenia daňového subjektu. Správca dane nie je povinná dokazovať pôvod tovaru a služieb a zisťovať, či
bolo spáchané podvodné konanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného
plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane
z dodávateľských faktúr. Vzhľadom na tento právny názor má súd za to, že tak správca dane ako aj
žalovaný správne po právnej stránke posúdili, že sám žalobca ako daňový subjekt v súlade s jeho
dôkaznou povinnosťou upravenou v ustanovení § 24 ods. 1 Daňového poriadku mal preukázať a vyvrátiť
zistenie správcu dane o tom, že nedošlo k realizácii daňových plnení.

37. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 168 SSP, v zmysle
ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech
celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by
bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

38. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).  (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).