Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/82/2018 z 8. 1. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 8. januára 2020, sp. zn. 6S/82/2018, ECLI:SK:KSKE:2020:7018200663.3 Krajský súd Košice | 6S/82/2018 | ECLI:SK:KSKE:2020:7018200663.3 | 2020-01-08 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 177 ods. 1 SSP, § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., § 71 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z., § 18 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z., § 22 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b94eab70-41e8-4c47-a1f2-254761d9fba7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7018200663.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/82/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200663
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7018200663.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu:
U. S. Steel Košice - Labortest, s.r.o., Vstupný areál U. S. Steel, Košice, práv. zast.: DLA PIPER
WEISS-TESSBACH Rechtsanwälte GmbH, organizačná zložka, Suché mýto 1, Bratislava, na základe
splnomocnenia práv. zast.: JUDr. Dr. Michaela Stessl, advokátka, s.r.o., Suché mýto 1, Bratislava,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 180469/2018 zo dňa 28.03.2018 na základe žaloby
žalobcu zo dňa 04.06.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 180469/2018 zo dňa 28.03.2018, ako aj rozhodnutie mesta
Košice č. MK/B/2017/126952/MK/B/2017/00258228/09 zo dňa 27.12.2017 a vec vracia žalovanému na
ďalšie konanie.

II. Žalobcovi voči žalovanému priznáva právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku na základe zákona
č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších
predpisov, zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych
daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších
predpisov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov rozhodlo podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, žalovaný
rozhodol tak, že rozhodnutie Mesta Košice č. MK/B/2017/126952/ MK/B/2017/00258228/09, zo dňa
27.12.2017, ktorým bol v zmysle ustanovenia § 68 ods. 5 a § 63 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 2
Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Košice č. 132 o miestnych daniach v znení neskorších zmien
a doplnkov vyrubený rozdiel dane z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roku 2016 v sume 0,00 eura,
slovom: nula eur nula eurocentov žalobcovi, potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný dôvodil
nasledovne : „Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky preskúmalo odvolaním napadnuté rozhodnutie
Mesta Košice v rozsahu uvedenom v ustanovení § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov“). Odvolávajúci sa daňový subjekt U. S.
Steel Košice - Labortest, s.r.o., Vstupný areál U. S. Steel, 044 54 Košice, IČO: 31699634, v odvolaní
zo dňa 17.01.2018 navrhol, aby odvolací orgán po preskúmaní dôvodov odvolania zrušil odvolaním
napadnuté rozhodnutie Mesta Košice a podľa § 61 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový



poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov“) prerušil daňové konanie, v ktorom bolo vydané uvedené
rozhodnutie, a to až do doby vydania meritórneho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
v konaní, ktoré ďalej opísal v odvolaní. Daňový subjekt uviedol, že z dôvodu nových skutočností na
základe právoplatného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 08.06.2016, v konaní
vedenom pod sp. zn. 4Sžr/32/2016 (ďalej len „rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z roku
2016“), v spore medzi Mestom Košice a Okresným úradom Košice - okolie, podal dňa 17.02.2017
dodatočné daňové priznanie na rok 2016. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z roku
2016 podľa mienky daňového subjektu jasne vyplýva, že Obec D. mala pozemky v spornom území
spravovať pre účely dane z nehnuteľnosti aj v roku 2016. Ako daňový subjekt ďalej uviedol, je mu známe,
že Mesto Košice sa s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z roku 2016 nestotožnilo a
podalo sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č.
III. ÚS 196/2017-65, zo dňa 12.09.2017, okrem iného rozhodol tak, že rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z roku 2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej
republiky do dnešného dňa o merite veci nerozhodol. Daňový subjekt si preto myslí, že správca dane,
Mesto Košice, vydal dotknuté rozhodnutie predčasne. Pre vydanie rozhodnutia je nevyhnutné vychádzať
z rozhodnutia príslušného súdu, ktoré však dodnes nie je právoplatné, nakoľko v predmetnej veci
stále prebieha súdny spor. Daňový subjekt uviedol, že si chce riadne plniť svoje povinnosti, avšak zo
strany príslušných daňových orgánov do dnešného času nie je ozrejmená miestna príslušnosť pre výber
dane. Takisto si myslí, že daňovník by nemal niesť riziko dvojitého zdanenia, ktoré vyplýva z meritórne
nevyriešených sporov. Daňový subjekt preto z dôvodu právnej istoty navrhol vyhovieť jeho odvolaniu
v plnom rozsahu. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky po preskúmaní v odvolaní uvádzaných
skutočností v rozsahu napadnutom v odvolaní na základe predloženého spisového materiálu zistilo
tento skutkový stav: Daňový subjekt podal dňa 31.01.2012 Mestu Košice daňové priznanie na rok
2012, vyplnené dňa 27.01.2012 za nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k. ú. Ž.. Daňový subjekt v V.
oddiele - Sumarizácia uviedol, že daň za 3 stavby (riadok č. 03) predstavuje sumu XX XXX,XXX
eura (riadok č. 07), po zaokrúhlení v zmysle zákona sumu XX XXX,XX eura (riadok č. 08). Daňový
subjekt zároveň vyhlásil, že všetky údaje uvedené v daňovom priznaní sú správne a úplné, čo potvrdil
svojim podpisom. Správca dane, Mesto Košice, z dôvodu, že nedošlo k žiadnej zmene, ktorá by mala
vplyv na daňovú povinnosť, rozhodnutím č. B/2016/116601/B/2016/00191721/09, zo dňa 08.04.2016,
vyrubilo daňovému subjektu na základe údajov o nehnuteľnostiach, uvedených v daňovom priznaní
podanom na rok 2012 aj daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roku 2016, a to v sume XX
XXX,XX eura. Rozhodnutie č. B/2016/116601/B/2016/00191721/09, zo dňa 08.04.2016, nadobudlo
právoplatnosť dňa 03.05.2016. Správcovi dane bolo dňa 20.02.2017 spolu so sprievodným listom
daňového subjektu zo dňa 14.02.2017 doručené daňové priznanie k dani z nehnuteľností, dani za psa, k
dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje na rok 2016, označené ako dodatočné
(ďalej len „dodatočné daňové priznanie na rok 2016“). Listom č. MK/B/2017/126952/121568, zo dňa
24.02.2017, správca dane oznámil daňovému subjektu výkon daňovej kontroly dane z nehnuteľností
za zdaňovacie obdobia rokov 2013, 2014, 2015 a 2016, so začiatkom dňa 28.03.2017. Správca dane
spísal dňa 28.03.2017 zápisnicu o začatí daňovej kontroly č. MK/B/2017/126952/189380. Správca
dane dňa 14.06.2017 vyhotovil protokol o daňovej kontrole č. MK/B/2017/126952/210141, v ktorom
uviedol súpis kontrolovaných dokladov, preukázané kontrolné zistenia a vyčíslil rozdiel dane na rok
2016 v sume 0,00 eura. Protokol o daňovej kontrole spolu s výzvou č. MK/B/2017/126952/210173
zo dňa 14.06.2017, na vyjadrenie sa k protokolu o daňovej kontrole prevzal daňový subjekt dňa
23.06.2017. Daňový subjekt vo vyjadrení k protokolu o daňovej kontrole zo dňa 07.07.2017 uviedol, že
vychádzajúc z rozhodnutí katastrálneho úradu z roku 2007 a 2013, definitívne potvrdených Najvyšším
súdom Slovenskej republiky, ktorého účinky nastávajú spätne, správcom dane ani v rokoch 2012 až
2016 nemohlo byť pre sporné územie Mesto Košice a že jediným oprávneným daň z nehnuteľností
za toto územie vyberať je v uvedených zdaňovacích obdobiach Obec D.. Preto daňový subjekt podal
podľa § 16 ods. 4 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov dodatočné priznania,
nakoľko daň uvedená v daňovom priznaní má byť nižšia. Daňový subjekt ďalej na 4. strane vyjadrenia
vyčíslil rozdiel dane (preplatok) na jednotlivé zdaňovacie obdobia rokov 2013 až 2016 v sume po -
X XXX,XX eura. Prílohu vyjadrenia daňového subjektu tvoria rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. 4Sžr/32/2016, zo dňa 08.06.2016, rozhodnutie Katastrálneho úradu v Košiciach zo dňa
20.06.2007 o určení priebehu hranice, rozhodnutie OU Košice -okolie zo dňa 25.10.2013 o určení
priebehu hraníc medzi Obcou D. a Mestom Košice a zápisnicu z plenárneho zasadania MNV Hutníky
zo dňa 16.08.1979, ktoré považuje za rozhodujúce v merite veci. Vzhľadom na skutočnosť, že daňový
subjekt nenavrhol termín prerokovania pripomienok k protokolu o daňovej kontrole, správca dane



ho listom č, MK/B/2017/126952/222053, zo dňa 28.07.2017, určil na 04.09.2017. Správca dane o
prerokovaní pripomienok k protokolu o daňovej kontrole vyhotovil dňa 04.09.2017 zápisnicu č. MK/
B/2017/126952/228575, v ktorej uviedol vyjadrenie daňového subjektu, že daňový subjekt trvá na svojom
vyjadrení k protokolu o daňovej kontrole a žiada, aby bolo jeho prílohou. Správca dane vydal dňa
07.09.2017 rozhodnutie č. MK/B/2017/126952/MK/B/2017/00230083/09, ktorým daňovému subjektu
vyrubil rozdiel dane z nehnuteľností na rok 2016 v sume 0,00 eura. Rozhodnutie bolo daňovému subjektu
doručené dňa 12.09.2017. Daňový subjekt sa voči predmetnému rozhodnutiu odvolal podaním, v ktorom
uviedol zjavne nesprávny dátum jeho vyhotovenia dňa 14.02.2017. Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky rozhodnutím č. 1489731/2017, zo dňa 05.12.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom
doručenia 11.12.2017, z procesných dôvodov zrušilo rozhodnutie Mesta Košice č. MK/B/2017/126952/
MK/B/2017/00230083/09, zo dňa 07.09.2017 a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dňa
27.12.2017 správca dane vydal predmetné rozhodnutie č. MK/B/2017/126952/MK/B/2017/00258228/09,
ktorým daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane z nehnuteľností na rok 2016 v sume 0,00 eura.
Rozhodnutie bolo daňovému subjektu doručené dňa 04.01.2018. Daňový subjekt sa voči rozhodnutiu
odvolal podaním zo dňa 17.01.2018. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky k námietkam daňového
subjektu na základe predloženého spisového materiálu uvádza: Daňový subjekt v podanom odvolaní
uviedol, že z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 08.06.2016 sp. zn. 4Sžr/32/2016
jasne vyplýva, že daň z nehnuteľností mala v spornom území aj v roku 2016 spravovať Obec D. a
že po zrušení tohto rozsudku Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 196/2017-65,
zo dňa 12.09.2017, Najvyšší súd Slovenskej republiky ešte v merite veci nerozhodol. Nakoľko vo veci
prebieha súdny spor, daňový subjekt považuje predmetné rozhodnutie za predčasné a obáva sa rizika
dvojitého zdanenia. Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7
sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Katastrálny úrad v Košiciach, Správa katastra Košice - okolie,
vydal dňa 20.6.2007 rozhodnutie č. H-2/97/d-Bj, ktorým na základe návrhu Obce D., ako príslušný orgán,
rozhodol o určení priebehu hranice medzi Obcou D. a Mestom Košice - Mestskou časťou Šaca a o
priebehu hranice medzi k. ú. D. a k. ú. Ž. v prospech Obce D., a to v zmysle geometrického plánu č.
16/2007, vyhotoveného spoločnosťou Geotop s.r.o., úradne overeného Správou katastra Košice dňa
10.05.2007 pod č. 317/07. Krajský súd v Košiciach vydal dňa 22.11.2007 rozsudok č. 6Sp/18/2007-29,
ktorým potvrdil rozhodnutie Katastrálneho úradu v Košiciach, Správy katastra Košice - okolie č. H-2/97/
d-Bj zo dňa 20.06.2007, ktorého preskúmanie navrhlo Mesto Košice. Mesto Košice sa dňa 17.01.2008
proti vyššie uvedenému rozsudku odvolalo. Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal dňa 29.10.2008
uznesenie č. 6Sžo/43/08, právoplatné 11.11.2008, ktorým ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a odvolanie Mesta Košice ako oneskorene podané odmietol. Rozsudok
Krajského súdu v Košiciach nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.2008, čím nadobudlo právoplatnosť
rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. H-2/97/d-BJ, zo dňa 20.06.2007, ktorým bola zmenená
hranica medzi katastrálnymi územiami D. a Ž. v prospech Obce D.. Až do dňa 11.11.2008, kedy sa
nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia štátneho orgánu (H-2/97/d-BJ, zo dňa 20.06.2007) preukázal
opak, bolo sporné územie evidované v k. ú. Ž., t.j. bolo súčasťou územia Mesta Košice. Zápis tohto
rozhodnutia katastra bol v katastri nehnuteľností vykonaný v priebehu mesiaca august v roku 2009. Dňa
08.11.2010 nadobudol právoplatnosť nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 65/2010-49,
zo dňa 27.10.2010, ktorým bolo zrušené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Sžo/43/08, zo dňa 29.10.2008 o odmietnutí odvolania Mesta Košice voči rozsudku Krajského súdu v
Košiciach č. 6Sp/18/2007-29, zo dňa 22.11.2007 a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie (do
odvolacieho konania). Dňom právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sa vec vrátila
do odvolacieho konania, kedy o odvolaní Mesta Košice voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.
6Sp/18/2007-29 zo dňa 22.11.2007 vo veci rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. H-2/97/d-
BJ, zo dňa 20.06.2007 mal rozhodnúť Najvyšší súd Slovenskej republiky. Týmto dňom sa rozhodnutie
Správy katastra Košice - okolie č. H-2/97/d-BJ, zo dňa 20.06.2007, vo veci určenia priebehu hranice
obce D. a hranice katastrálneho územia D. stalo neprávoplatným a právny stav sa na základe nálezu dňa
08.11.2010 vrátil do pôvodnej podoby, kedy bolo sporné územie súčasťou územia Mesta Košice, keďže
žiadne iné rozhodnutie katastra (o tom, že sporné územie patrí Obci D.), ktoré by bolo právoplatné,
neexistovalo. Na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky bola preto obnovená pôvodná
hranica medzi katastrálnymi územiami D. a Ž. v prospech Mesta Košice. Samotný zápis tohto právneho
stavu, keďže právo vzniklo na základe právoplatného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
(rozhodnutia štátneho orgánu) nemá, vzhľadom na ustanovenie § 5 ods. 2 a § 34 ods. 1 Katastrálneho
zákona vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv, a plní iba evidenčnú funkciu. Konanie ďalej pokračovalo
na Najvyššom súde Slovenskej republiky a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
1Sžr/43/2012, zo dňa 14.05.2013 bolo neprávoplatné rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č.



H-2/97/d-BJ, zo dňa 20.06.2007, zrušené a vec bola vrátená na Správu katastra Košice - okolie na ďalšie
konanie. Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor následne vydal dňa 25.10.2013 rozhodnutie č.
OU-KS-KOl-H-2/97/d-BJ, ktorým vyhovel návrhu Obce D. a rozhodol o určení priebehu hranice medzi
Obcou D. a Mestom Košice - Mestskou časťou Šaca a o priebehu hranice medzi k. ú. D. a k. ú.
Ž. v prospech Obce D., a to v zmysle geometrického plánu č. 16/2007, vyhotoveného spoločnosťou
Geotop s.r.o., úradne overeného Správou katastra Košice dňa 10.05.2007 pod č. 317/07. Mesto Košice
podalo dňa 14.12.2013 odvolanie voči rozhodnutiu č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ, zo dňa 25.10.2013.
Krajský súd v Košiciach rozhodol vo veci dňa 25.03.2014 rozsudkom č. 2Sp/59/2013-53, ktorým zrušil
rozhodnutie č. OU-KS-KOl-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013 a vec vrátil Okresnému úradu Košice - okolie,
katastrálnemu odboru na ďalšie konanie. Voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 2Sp/59/2013-53,
zo dňa 25.03.2014 sa odvolala Obec D.. Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal dňa 10.09.2015
uznesenie č. k. 4Sžr/75/2014-128, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach rozhodol dňa 01.12.2015 rozsudkom č. 2Sp/59/2013-145,
ktorým zrušil rozhodnutie č. OU-KS-KOl-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013 a vrátil ho Okresnému úradu
Košice - okolie, katastrálnemu odboru na ďalšie konanie z dôvodu, že odporca podľa názoru súdu po
vyhodnotení podkladov, ktoré boli predmetom rokovania na plenárnom zasadnutí MNV Hutníky dospel k
nesprávnemu právnemu záveru. Obec D. sa dňa 21.01.2016 voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach
odvolala. Najvyšší súd Slovenskej republiky opätovne rozhodoval vo veci a dňa 08.06.2016 vydal
rozsudok č. 4Sžr/32/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.08.2016. Týmto rozsudkom zmenil
rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Sp/59/2013-145, zo dňa 01.12.2015, tak, že rozhodnutie
Okresného úradu Košice - okolie, katastrálny odbor, č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013 (v
prospech Obce D.) potvrdil. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) miestnymi orgánmi štátnej správy na
úseku katastra sú okresné úrady, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Okresný úrad zapisuje práva k
nehnuteľnostiam (§ 18 ods. 2 písm. b) Katastrálneho zákona), spravuje a aktualizuje kataster v súlade s
právnym stavom a so skutočným stavom na základe ohlásených zmien, zmien zistených pri prešetrovaní
údajov katastra, zmien zistených pri revízii údajov katastra a zmien zistených pri obnove katastrálneho
operátu; kataster spravuje a aktualizuje v súčinnosti s vlastníkmi, s inými oprávnenými osobami, obcami
a so štátnymi orgánmi (§ 18 ods. 2 písm. c) Katastrálneho zákona) a poskytuje informácie z katastra
(§ 18 ods. 2 písm. i) Katastrálneho zákona). Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky preto výzvou
č. 1704262/2016, zo dňa 15.11.2016, požiadalo Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor, ako
príslušný miestny orgán štátnej správy na úseku katastra o stanovisko, v katastrálnom území, ktorej obce
boli zaradené nehnuteľnosti z územia, ktoré bolo predmetom sporu ukončeného meritórnym rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Sžr/32/2016 zo dňa 08.06.2016, a to s definovaním časovej
osi s presnými dátumami príslušnosti nehnuteľností do katastrálnych území podľa účinkov jednotlivých
rozhodnutí katastra alebo rozsudkov súdov. Katastrálny odbor Okresného úradu Košice - okolie, Južná
trieda 82 v Košiciach, v odpovedi č. OU-KS-KOl-2938/2016, zo dňa 25.11.2016, na výzvu Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1704262/2016 zo dňa 15.11.2016 uviedol: „Na základe Vášho listu zo
dňa 15.11.2016, v ktorom nás vyzývate na poskytnutie údajov potrebných na určenie správcu dane, Vám
oznamujeme nasledovné: Dňa 11.11.2008 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Správy katastra Košice
- okolie č. H-2/97/d-BJ zo dňa 20.06.2007, ktorým bola zmenená hranica medzi katastrálnymi územiami
D. a Ž. v prospech Obce D.. Dňa 08.11.2010 nadobudol právoplatnosť nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. II. ÚS 65/2010, ktorým stratilo právoplatnosť rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č.
H-2/97/d-BJ zo dňa 20.06.2007 vo veci určenia priebehu hranice Obce D. a hranice k. ú. D.. Na základe
tohto nálezu bola obnovená pôvodná hranica medzi katastrálnymi územiami D. a Ž.R. v prospech mesta
Košice. Konanie ďalej pokračovalo na Najvyššom súde SR a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. 1Sžr/43/2012 zo dňa 14.05.2013 bolo rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č.
H-2/97/d-BJ zo dňa 20.06.2007 zrušené a vec bola vrátená na Správu katastra Košice - okolie na
ďalšie konanie. Dňa 10.08.2016 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie,
katastrálneho odboru č. OU-KS-KOl-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013, ktorým bola zmenená hranica
medzi katastrálnymi územiami D. a Ž. v prospech Obce D..“ Následne bolo Finančnému riaditeľstvu
Slovenskej republiky doručené Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 196/2017-17,
zo dňa 21.03.2017, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky prijal sťažnosť Mesta Košice vo veci
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/32/2016, zo dňa 08.06.2016 a odložil vykonateľnosť uvedeného
rozsudku. Dňa 19.10.2017 bol Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky doručený Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 196/2017-65, zo dňa 12.09.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť



dňa 10.10.2017. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze uviedol, že základné právo Mesta Košice na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/32/2016, zo dňa 08.06.2016 boli porušené. Ústavný súd Slovenskej
republiky v 2. bode výroku rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/32/2016, zo
dňa 08.06.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa ustanovenia § 99 ods. 1 zákona č.
582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov správu dane z nehnuteľností podľa § 2 ods. 1 písm. a)
vykonáva obec, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza. Podľa ustanovenia § 18 ods. 2 zákona č.
582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je na vyrubenie dane z nehnuteľností rozhodujúci stav k l.
januáru zdaňovacieho obdobia. Ako bolo uvedené vyššie, Katastrálny odbor Okresného úradu Košice
- okolie, Južná trieda 82 v Košiciach, v odpovedi č. OU-KS-KOl-2938/2016, zo dňa 25.11.2016 uviedol,
že dňa 08.11.2010 nadobudol právoplatnosť nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS
65/2010, ktorým stratilo právoplatnosť rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. H-2/97/d-BJ zo dňa
20.06.2007, vo veci určenia priebehu hranice Obce D.Ľ. a hranice k. ú. D. a že na základe tohto nálezu
bola v priebehu mesiacov apríl až jún 2011 obnovená pôvodná hranica medzi katastrálnymi územiami D.
a Ž. v prospech mesta Košice. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval vo veci a dňa 08.06.2016
vydal rozsudok č. 4Sžr/32/2016 (ktorým rozhodol v prospech Obce D.), ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 10.08.2016, avšak Ústavný súd Slovenskej republiky Uznesením č. III. ÚS 196/2017-17, zo dňa
21.03.2017, odložil vykonateľnosť uvedeného rozsudku. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. III. ÚS 196/2017-65, zo dňa 12.09.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2017 bol rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej 4Sžr/32/2016, zo dňa 08.06.2016, zrušený a vec mu bola vrátená na
ďalšie konanie. Dňom 10.10.2017 sa rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie. katastrálneho
odboru, č. OU-KS-KOl-H-2/97/d-BJ, zo dňa 25.10.2013, stalo neprávoplatným. Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky k námietke daňového subjektu týkajúcej sa miestnej príslušnosti uvádza, že z
odpovede príslušného orgánu štátnej správy na úseku katastra vyplýva, že hranica medzi katastrálnymi
územiami bola obnovená na základe právoplatného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II.
ÚS 65/2010, zo dňa 27.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.11.2010, keďže týmto dňom
stratilo právoplatnosť rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. H-2/97/d-BJ, zo dňa 20.06.2007.
Vzhľadom na právoplatný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 65/2010 Najvyšší súd
Slovenskej republiky už v roku 2010 pokračoval v odvolacom konaní. Konanie ďalej pokračovalo na
Najvyššom súde SR a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1Sžr/43/2012 zo dňa
14.05.2013 bolo rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. H-2/97/d-BJ zo dňa 20.06.2007 zrušené a
vec bola vrátená na Správu katastra Košice - okolie na ďalšie konanie. Až dňa 10.08.2016 (t. j. v priebehu
roku 2016) nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru
č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013, ktorým bola zmenená hranica medzi katastrálnymi
územiami D. a Ž. v prospech Obce D.. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky pri rozhodovaní o
námietke žalobcu rozhodlo podľa ustanovenia § 99 ods. l a § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov (rozhodujúci je stav k 01.01 zdaňovacieho obdobia; na zmeny počas zdaňovacieho
obdobia sa, až na výnimky, neprihliada) na základe vyjadrenia orgánu štátnej správy na úseku katastra, z
ktorého vyplýva právny stav k 01.01.2016, a teda miestna príslušnosť v zdaňovacom období roku 2016.
Správu dane z nehnuteľností podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov vykonáva obec, na území ktorej sa nehnuteľnosti (v spornom území) nachádzajú (nachádzali)
k 01.01.2016, čo vzhľadom na skutkový a právny stav je (bolo) Mesto Košice. Z rovnakého dôvodu nie
je na mieste obava daňového subjektu z prípadného dvojitého zdanenia (aj Obcou D.). Naviac, nálezom
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 196/2017-65, zo dňa 12.09.2017, ktorý nadobudol
právoplatnosť 10.10.2017, bol rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/32/2016,
zo dňa 08.06.2016 zrušený, v dôsledku čoho týmto dňom rozhodnutie Okresného úradu Košice -
okolie, katastrálneho odboru č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ, zo dňa 25.10.2013 (na ktorého spätnú platnosť
poukazoval daňový subjekt), stratilo právoplatnosť. Námietka daňového subjektu týkajúca sa správcu
dane z nehnuteľností je preto neopodstatnená. Daňový subjekt v podanom odvolaní žiadal, aby odvolací
orgán zrušil rozhodnutie Mesta Košice a prerušil daňové konanie, v ktorom bolo vydané predmetné
rozhodnutie, a to až do doby vydania meritórneho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky k požiadavke daňového subjektu uvádza, že odvolací
orgán po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia týmto rozhodnutím potvrdzuje rozhodnutie
Mesta Košice č. MK/B/2017/126952/MK/B/2017/00258228/09, zo dňa 27.12.2017, čím je konanie vo
veci ukončené. Z uvedeného dôvodu je požiadavka daňového subjektu neopodstatnená. Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky na základe vyššie uvedených dôvodov rozhodlo tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 03.04.2018. (utorok)



2. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.06.2018, podanou pôvodne proti štyrom rozhodnutiam žalovaného na
poštovú prepravu na pošte Bratislava 1, dňa 04.06.2018 (pondelok), doručenou súdu dňa 07.06.2018
domáhal, okrem iných rozhodnutí, aj preskúmania rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví
tohto rozsudku. V žalobe vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku
argumentoval v bodoch II. až III. nasledovne : „Žalovaný svojim rozhodnutím: č.k. 180469/2018
zo dňa 28.03.2018, doručeným Žalobcovi dňa 03.04.2018 (ďalej len „rozhodnutie Žalovaného č.k.
180469/2018 zo dňa 28.03.2018“) ako odvolací orgán rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému
rozhodnutiu mesta Košice zo dňa 27.12.2017 č. MK/B/2017/126952 /MK/B/2017/00258228/09, ktorým
mesto Košice vyrubilo Žalobcovi rozdiel dane z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roku 2016 v
sume 0,00 EUR (ďalej len „rozhodnutie mesta Košice č. MK/B/2017/126952/MK/B/2017/00258228/09
zo dňa 27.12.2017“) tak, že toto rozhodnutie potvrdil. 1. Katastrálnym rozhodnutím č. H-2/97/d-BJ zo
dňa 20.06.2007 určil Katastrálny úrad v Košiciach, správa katastra Košice, priebeh hranice medzi obcou
D. a mestom Košice - mestskou časťou Šaca a priebeh hranice medzi katastrálnymi územiami D. a Ž.
podľa geometrického plánu č. 16/2007 vyhotoveného spoločnosťou GEOTOP s.r.o., úradne overeného
Správou katastra Košice dňa 10.05.2007 pod. č. 317/07. Katastrálnym rozhodnutím č. H-2/97/d-BJ
bolo rozhodnuté, že sporné územie patrí do katastrálneho územia obce D.. Proti tomuto rozhodnutiu
sa odvolalo mesto Košice, ktoré žiadalo, aby Krajský súd v Košiciach toto katastrálne rozhodnutie
preskúmal a zmenil. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 6Sp/18/2007-29 z 22.11.2007 napadnuté
katastrálne rozhodnutie č. H-2/97/d-BJ potvrdil. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
6Sp/18/07 z 22.11.2007 podalo mesto Košice odvolanie, ktoré však bolo uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/43/08 z 29.10.2008 odmietnuté ako oneskorene podané. 2. Hoci
mesto Košice sťažnosťou na Ústavnom súde Slovenskej republiky a jeho následným nálezom dosiahlo
zrušenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o odmietnutí odvolania, stal sa tento
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vykonateľným dňa 10.01.2011. Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením č.k. 6Sžo/250/2010 z 28.09.2011 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k.
6Sp/18/2007-29 z 22.11.2007 a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach potvrdil rozsudkom
č.k. 6Sp/18/2007-178 z 12.01.2012 rozhodnutie Katastrálneho úradu v Košiciach č. H-2/97/d-BJ zo dňa
20.06.2007. Následne na základe odvolania mesta Košice Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom
sp.zn. 1Sžr/43/2012 z 14.05.2013 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Sp/18/2007-178
z 12.01.2012 a vec vrátil na ďalšie konanie Správe katastra Košice-okolie. 3. Okresný úrad Košice -
okolie vydal dňa 25.10.2013 rozhodnutie č.k. OU-KS-KOI-H-2/97/d-BJ, ktorým sa druhýkrát určil priebeh
hranice medzi obcou D. a mestom Košice - mestskou časťou Šaca a priebeh hranice medzi katastrálnymi
územiami D. a Ž. tak, ako bol určený už katastrálnym rozhodnutím č. H-2/97/d-BJ, teda, že sporné
územie patrí do katastrálneho územia obce D. (obsahovo rovnaké ako rozhodnutie č. H-2/97/d-BJ zo dňa
20.06.2007). Proti tomuto rozhodnutiu podalo mesto Košice odvolanie, na základe ktorého vydal Krajský
súd v Košiciach rozsudok sp.zn. 2Sp/59/2013 z 25.03.2014, ktorý zrušil vyššie uvedené rozhodnutie
Okresného úradu Košice-okolie a vrátil ho tomuto úradu na ďalšie konanie. Na základe odvolania obce
D. voči tomuto rozsudku Krajského súdu v Košiciach, Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil tento
rozsudok a vec mu znovu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach vydal 01.12.2015 rozsudok
sp.zn. 2Sp/59/2013, v ktorom zrušil rozhodnutie Okresného úradu Košice-okolie zo dňa 25.10.2013
a vec vrátil tomuto úradu na ďalšie konanie. 4. Obec D. sa opäť odvolala voči rozsudku Krajského
súdu v Košiciach z 01.12.2015 a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 4Sžr/32/2016 z
08.06.2016 potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, č. OU-KS-KOl-H-2/97/d-BJ zo dňa
25.10.2013, čím sa tretíkrát určil priebeh hranice medzi obcou D. a mestom Košice - mestskou časťou
Šaca a priebeh hranice medzi katastrálnymi územiami D. a Ž. tak, ako bol určený už katastrálnym
rozhodnutím č. H-2/97/d-BJ tak, že sporné územie patrí do katastrálneho územia obce D.. 5. Mesto
Košice podalo sťažnosť vo veci namietaného porušenia práva na súdnu ochranu na Ústavný súd
Slovenskej republiky a Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol Nálezom č. III. US 196/2017-65 z
12.09.2017, že základné právo mesta Košice na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie
boli porušené a preto zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 08.06.2016 a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR vrátil spor o sporné územie na Krajský súd v Košiciach na ďalšie
konanie za účelom ďalšieho dokazovania na objasnenie zostávajúcich skutkových a právnych otázok v
súlade s názorom Ústavného súdu SR. K dnešnému dňu nebol rozsudok zverejnený a podľa vedomosti
Žalobcu nebol doručený ani účastníkom konania.“ V bode IV. žaloby ďalej argumentoval, že : „1.
Žalovaný svojim rozhodnutím: č.k. 180469/2018 zo dňa 28.03.2018, potvrdil rozhodnutie mesta Košice
č. MK/B/2017/126952/MK/B/2017/00258228/09 zo dňa 27.12.2017; 2. Žalovaný však pri rozhodovaní
nevzal do úvahy skutočnosť, že mesto Košice bolo povinné v zmysle § 61 ods. 1 písm. a) zákona



č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový
poriadok“) prerušiť daňové konanie, pretože malo vedomosť o tom, že sa začalo konanie o predbežnej
otázke, o ktorej rozhoduje Krajský súd v Košiciach a na toto rozhodnutie súdu (ktoré v súčasnosti
ešte neexistuje, lebo súdny proces prebieha) sa viaže procesné konanie správcu dane a v konečnom
dôsledku od neho bude závisieť rozhodnutie v posudzovanej daňovej veci. Ak tak neurobil správca dane,
mal Žalovaný v odvolacom konaní v zmysle § 61 ods. 6 daňového poriadku prerušiť daňové konanie,
pretože rovnako vedel o tom, že sa začalo konanie o predbežnej otázke. 3. Naviac svojim konaním
vystavil Žalovaný Žalobcu riziku dvojitého zdanenia, respektíve minimálne riziku ďalšieho súdneho
sporu, keď je možné, že v prípade úspechu obce D. v konaní o určení katastrálnej hranice medzi obcou
D. a mestom Košice, bude obec D. žiadať od Žalobcu úhradu dane z nehnuteľností za roky 2013-2016.
Jednoduché konštatovanie Žalovaného, že námietka Žalobcu týkajúca sa správcu dane z nehnuteľností,
ako aj obava z prípadného dvojitého zdanenia sú neopodstatnené, nie je na mieste. 4. Rovnako treba
v tomto smere prihliadnuť na konanie samotného Žalovaného, keď v inom daňovom konaní (voči
spoločnosti U. S. Steel Košice s.r.o.) poprel svoje tvrdenia uvedené v rozhodnutiach - č.k. 180419/2018
zo dňa 28.03.2018, č.k. 180443/2018 zo dňa 28.03.2018, č.k. 180458/2018 zo dňa 28.03.2018, č.k.
180469/2018 zo dňa 28.03.2018, keď potvrdil rozhodnutie mesta Košice, ktorým toto vyrubilo U. S. Steel
Košice s.r.o. rozdiel dane za rok 2011, a to napriek tomu, že ku dňu 01.01.2011 mesto Košice nebolo
zapísané v katastri nehnuteľností ako príslušný správca dane (o uvedenom sa na tunajšom súde vedie
konanie pod sp.zn. 6S/60/2018) a rovnako ide o nehnuteľnosti, pri ktorých je nejasné, či je správcom
dane obec D., alebo mesto Košice (ide o nehnuteľnosti, na ktoré má vplyv konanie podrobne popísané
v čl. III. tejto žaloby). Na základe vyššie uvedeného nemôže mať Žalobca dôveru v správnosť konania
Žalovaného a jeho obavy z dvojitého zdanenia, ako aj neistota o tom, kto je príslušným správcom dane,
sú dôvodné.“ Z uvedených dôvodov navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného č.k. 180469/2018 zo dňa
28.03.2018, ako aj rozhodnutie mesta Košice č. MK/B/2017/126952/MK/B/2017/00258228/09 zo dňa
27.12.2017 a uložiť žalovanému povinnosť postupovať v danej záležitosti v súlade s § 61 ods. 1 písm.
a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov a prerušiť
daňové konanie do meritórneho rozhodnutia súdu vo veci určenia katastrálnej hranice medzi obcou
D. a mestom Košice, a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania žalobcu na účet jeho právneho
zástupcu č. ú. IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: LUBASKBX, tak ako budú vyčíslené v
konaní. Súčasne požiadal súd o nariadenie pojednávania.

3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 20.09.2018, doručeným súdu 21.09.2018 v
ktorom uviedol, že : „I. Skutočnosti, ktoré mali za následok vydanie v žalobe označených rozhodnutí
správnych orgánov sú podrobne uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí a taktiež v rozhodnutí
prvostupňového orgánu. Zo skutkového stavu, ktorý je v nich uvedený, je zrejmé, že príslušné súdy
rozhodovali vo veci sporného územia rôzne - raz v prospech Mesta Košice, inokedy v prospech Obce
D.. II. Žalobné dôvody žalobcu: Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné a to v zásade
z rovnakých dôvodov, ako žalobca uviedol v odvolaní. Žalobca navrhuje, aby súd zrušil predmetné
rozhodnutie žalovaného č. 180469/2018, zo dňa 28.03.2018 a tiež rozhodnutie Mesta Košice č. MK/
B/2017/126952/MK/B/2017/00258228/09, zo dňa 27.12.2017 a priznal žalobe vo vzťahu k uvedeným
rozhodnutiam odkladný účinok. 1. predbežná otázka : Žalobca v žalobe uviedol, že Mesto Košice bolo
podľa § 61 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov“) povinné daňové konanie
prerušiť, keďže malo vedomosť o tom, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, o ktorej rozhoduje
Krajský súd v Košiciach a že na toto rozhodnutie súdu (ktoré v súčasnosti ešte neexistuje, lebo súdny
proces prebieha) sa viaže procesné konanie správcu dane a v konečnom dôsledku od neho bude
závisieť rozhodnutie v posudzovanej daňovej veci. Žalobca ďalej uviedol, že ak tak neurobil správca
dane, mal tak urobiť žalovaný podľa § 61 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
2. Dvojité zdanenie : Žalobca uviedol, že žalovaný vystavil žalobcu riziku dvojitého zdanenia, alebo
minimálne riziku ďalšieho súdneho sporu, ak v prípade úspechu Obce D. bude Obec D. od žalobcu
žiadať úhradu dane z nehnuteľností za roky 2013-2016. Jednoduché konštatovanie žalovaného, že
námietka žalobcu týkajúca sa správcu dane z nehnuteľností, ako aj obava z prípadného dvojitého
zdanenia sú neopodstatnené, podľa žalobcu nie je na mieste. 3. Daňová povinnosť v roku 2011 - podľa
názoru žalobcu rovnaký skutkový stav : Žalobca v žalobe uviedol, že je potrebné prihliadnuť na konanie
žalovaného, keď v inom daňovom konaní (voči spoločnosti U. S. Steel Košice s.r.o.) poprel svoje tvrdenia
uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí a potvrdil rozhodnutie Mesta Košice, ktorým mesto vyrubilo
U. S. Steel Košice s.r.o. rozdiel dane za rok 2011, a to napriek tomu, že ku dňu 01.01.2011 Mesto
Košice nebolo zapísané v katastri nehnuteľností ako príslušný správca dane (o uvedenom sa vedie



konanie pod sp. zn. 6S/60/2018) a tiež ide o nehnuteľnosti, pri ktorých je nejasné, či je správcom dane
Obec D. alebo Mesto Košice. III. Stanovisko žalovaného k žalobným dôvodom žalobcu : Žalovaný sa v
žalobou napadnutom rozhodnutí dôkladne zaoberal a vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v
odvolaní, ktoré žalobca uvádza aj v podanej žalobe (časť námietok je obsahovo totožná s námietkami,
ktoré žalobca uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane). K bodu 1 - predbežná otázka : Podľa §
61 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov správca dane daňové konanie
preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke. Podľa § 61 ods. 6 zákona č.
563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov sa ustanovenia o prerušení daňového konania vzťahujú
rovnako aj na daňové konanie vedené finančným riaditeľstvom alebo ministerstvom. Podľa ustanovenia
§ 22 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov ak sa pri správe daní vyskytne
otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím
viazaný; inak si môže správca dane o takejto otázke urobiť úsudok, alebo dať inému príslušnému
orgánu podnet na začatie konania. Podľa ustanovenia § 22 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení
neskorších predpisov správca dane si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým
bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, alebo o osobnom stave fyzickej osoby. Zo skutkového a
právneho stavu je zrejmé, že o otázke sporného územia nebolo ku dňu vydania žalobou napadnutého
rozhodnutia správcu dane, Mesta Košice, príslušným orgánom právoplatne rozhodnuté. Preto bol
správca dane, Mesto Košice, oprávnený, urobiť si o nej úsudok. Podstatným pri rozhodovaní vo veci bol
(je) právny stav, ktorý existoval k 01.01.2016. Hranica medzi katastrálnymi územiami bola v prospech
Mesta Košice obnovená na základe právoplatného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II.
ÚS 65/2010, zo dňa 27.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.11.2010, keďže týmto dňom
stratilo právoplatnosť rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. H-2/97/d-BJ, zo dňa 20.06.2007.
Vzhľadom na právoplatný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 65/2010 Najvyšší súd
Slovenskej republiky už v roku 2010 pokračoval v odvolacom konaní. Konanie ďalej pokračovalo na
Najvyššom súde SR a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1Sžr/43/2012 zo dňa
14.05.2013 bolo rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. H-2/97/d-BJ zo dňa 20.06.2007 zrušené
a vec bola vrátená na Správu katastra Košice - okolie na ďalšie konanie. Až dňa 10.08.2016 (t.j. v
priebehu roku 2016), na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Sžr/32/2016, zo
dňa 08.06.2016, nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho
odboru č. OU-KS-KOI-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013 (ktoré samotné bolo vydané až v priebehu roku
2013), ktorým bola zmenená hranica medzi katastrálnymi územiami D. a Ž. v prospech Obce D.S..
Následne Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením č. III. ÚS 196/2017-17 zo dňa 21.03.2017 prijal
sťažnosť Mesta Košice na ďalšie konanie a odložil vykonateľnosť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. 4Sžr/32/2016. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. III. ÚS 196/2017-65 zo dňa 12.09.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2017,
zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/32/2016 zo dňa 08.06.2016 s
odôvodnením, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/32/2016 zo dňa
08.06.2016 bolo porušené základné právo Mesta Košice na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Na základe toho bola obnovená pôvodná hranica medzi k.ú. D.
a k.ú. Ž. v prospech Mesta Košice. Žalovaný preto pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu postupoval
podľa ustanovenia § 99 ods. l a § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov
(rozhodujúci je stav k 01.01 zdaňovacieho obdobia; na zmeny počas zdaňovacieho obdobia sa, až
na výnimky - dedenie a dražba, neprihliada) na základe vyjadrenia orgánu štátnej správy na úseku
katastra, z ktorého vyplýva právny stav k 01.01.2016, a teda miestna príslušnosť v zdaňovacom období
roku 2016. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov správu
dane z nehnuteľností vykonáva obec, na území ktorej sa nehnuteľnosti (v spornom území) nachádzajú
(nachádzali) k 01.01.2016, čo vzhľadom na skutkový a právny stav je (bolo) Mesto Košice. K bodu 2
- Dvojité zdanenie: Žalovaný k hypotetickému názoru žalobcu, že žalovaný, v prípade úspechu Obce
D., vystavil žalobcu riziku dvojitého zdanenia, alebo ďalšieho súdneho sporu uvádza, že v predmetnej
veci rozhodol v rámci svojich kompetencií v súlade s platnou legislatívou a s obsahom rozhodnutí
štátnych orgánov, právoplatných k dátumu rozhodujúcemu na vyrubenie dane z nehnuteľností, t.j. k l.
januáru príslušného zdaňovacieho obdobia a s ohľadom na to, že predmetné rozhodnutie na zdaňovacie
obdobie roku 2016 vydal vecne a miestne príslušný správca dane - Mesto Košice. K bodu 3 - Daňová
povinnosť v roku 2011 - podľa žalobcu rovnaký skutkový stav : Žalobca poukázal na spor vedený na
Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6S/60/2018, týkajúci sa rozhodnutia žalovaného vo veci iného
daňového subjektu a iného zdaňovacieho obdobia - roku 2011 (ďalej len „iné rozhodnutie“) s tým, že
podľa mienky žalobcu žalovaný rozhodovaním vo veci žalobou napadnutého rozhodnutia poprel svoj



právny názor, ktorý uviedol v inom rozhodnutí. Žalovaný uvádza, že aj v prípade žalobcu bolo vydané
rozhodnutie (rozhodnutie č. 1805098/2016, zo dňa 21.12.2016), týkajúce sa zdaňovacieho obdobia
roku 2011, ktorým žalovaný taktiež potvrdil rozhodnutie Mesta Košice a rozhodnutie o odvolaní riadnym
spôsobom odôvodnil. Rozhodnutie č. 1805098/2016, zo dňa 21.12.2016, nadobudlo právoplatnosť dňa
27.12.2016 a podľa vedomosti žalovaného ho žalobca nenapadol správnou žalobou. Žalovaný uvádza,
že aj v uvedenej veci rozhodol v súlade s platnou legislatívou a s obsahom rozhodnutí štátnych orgánov,
právoplatných k dátumu rozhodujúcemu na vyrubenie dane z nehnuteľností, t. j. k 1. januáru 2011. Keďže
informácie o daňových subjektoch podľa § 11 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov
podliehajú daňovému tajomstvu, žalovaný nie je oprávnený vo vyjadrení k žalobe uvádzať informácie o
inom rozhodnutí, t. j. o konaní vo veci odvolania iného daňového subjektu.“ V závere vyjadrenia žalovaný
súhlasil s nariadením pojednávania a na základe vyššie uvedených skutočností navrhol súdu vydať
rozsudok, ktorým sa žaloba zamietne a vysloviť, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu
trov konania.

4. K vyjadreniu žalovaného sa replikou zo dňa 18.10.2018 vyjadril žalobca, pričom zotrval v celom
rozsahu na dôvodoch svojej žaloby.

5. K replike žalobcu, ktorú súd doručil žalovanému dňa 26.10.2018, sa žalovaný už duplikou nevyjadril.

6. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v
žalobe podľa ustanovení § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len
„SSP“), za splnenia zákonných podmienok podľa ust. § 105 ods. 2 písm. a) a c), § 106 SSP a § 107
ods. 1 písm. a) SSP, po oboznámení sa s rozhodnutiami žalovaného, podaniami účastníkov konania, so
spisovou dokumentáciou žalovaného a po vypočutí účastníkov konania na pojednávaní dospel k záveru,
že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto jej je potrebné priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

7. Substitučný právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu vo veci uviedol : „Žalobca trvá na
žalobných dôvodoch a v plnej miere sa pridržiava svojich písomných podaní, konkrétne žaloby zo
dňa 04.06.2018 a vyjadrenia zo dňa 18.10.2018. Zároveň sa pridržiava svojho záverečného zhrnutia a
návrhu, ktoré predniesol vo veci 6S/67/2018, s tým rozdielom, že ide o rok 2016, a taktiež pokiaľ ide o
príslušné čísla rozhodnutí žalovaného.“

8. Poverená zástupkyňa na pojednávaní súdu žalovaného vo veci uviedla : „Žalovaný sa takisto
pridržiava svojich vyjadrení, a navyše k nim uvádza, že rovnako ako v prípade roku 2013, aj v prípade
roku 2016, išlo o iný skutkový stav, aký bol v roku 2011, a o ktorom rozhodoval Najvyšší súd SR vo
svojich rozhodnutiach o kasačných sťažnostiach žalovaného, napr. v rozsudku 1Sžfk/32/2018 zo dňa
19.06.2019, kde Najvyšší SR založil svoj právny názor na tom, že sa nebude detailne zaoberať otázkou
záväznosti údajov katastra nehnuteľností, a to s ohľadom na skutočnosť, ktorú považoval za podstatnú a
to, že žalobca už za totožné nehnuteľností a totožné zdaňovacie obdobie uhradil inému správcovi dane,
a pričom sám sťažovateľ uviedol, že rozhodnutie vydané obcou D. pre rok 2011 už nemôže preskúmať.
Navyše, ako uviedol predmetné nehnuteľnosti patrili k 1. januáru 2011, svedčali v prospech obce D..
V roku 2016, ktoré je predmetným zdaňovacím obdobím a rovnako tak v roku 2013 bol zapísaný v
katastri nehnuteľnosti v prospech mesta Košice, čiže nehnuteľnosti, ktoré patrili do sporného územia
boli zapísané v prospech mesta Košice. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu bola obcou
D. vyrubená daň z nehnuteľnosti za tieto sporné nehnuteľnosti. Čiže žiadne dvojité zdanenie, na ktoré
v podstate poukázal Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku preukázané nebolo, a aj v prípade ak by
náhodou obec D. vyrubila žalobcovi daň z nehnuteľnosti za predmetné zdaňovacie obdobie 2016, túto
daň, ako som uviedla za rok 2013 už právo na vyrubenie dane zaniklo, tak je možné napraviť dvojité
zdanenie tým, že by odvolací orgán posúdil nulitu rozhodnutia vydaného mestom Košice, a to podľa §
64, kedy je možné konštatovať nulitu rozhodnutia z dôvodu, že ho vydal miestne nepríslušný správca
dane. Opakovane chcem zdôrazniť, že stav k 01.01.2016 zapísaný v katastri nehnuteľností bol, svedčal v
prospech mesta Košice, ako to dokazujú listy vlastníctva predložené správcom dane, predložené pod č.
21 - 23 spisového materiálu. Vo veci nebolo vydané žiadne iné rozhodnutie, ktoré by svedčalo v prospech
obce D., a ktoré by bolo k 01.01.2016 právoplatné. Takže pre posúdenie miestnej príslušnosti je potrebné
brať stav doterajší, ktorý na základe nálezu Ústavného súdu aj kataster do katastra nehnuteľností
zapísal. Chcela by som poukázať taktiež na skutočnosť, že rozhodnutie vydané vo veci sporu medzi
obcou D. a mestom Košice nemôže mať retroaktívne účinky, a to vzhľadom na skutočnosť, že počas tých
rokov, odkedy bol podaný reštitučný návrh, boli vykonávané správne konania vo veciach nehnuteľností,



ktoré sa na tomto území nachádzali a nastal by veľký problém, keby súd konštatoval nejaký retroaktívny
účinok svojho rozhodnutia vo veci k tomuto územiu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a to, že žalobca
nepreukázal, že by mu bola vyrubená daň aj obcou D., skutkový a právny stav bol iný, ako v roku 2011,
na ktorý poukazoval Najvyšší súd SR vo svojich rozsudkoch a taktiež je možná náprava v prípade, ak
by aj obec D.Ľ. daň z nehnuteľnosti vyrubila. Navrhujeme žalobu ako nedôvodnú zamietnuť“.

9. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 zákona SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu
právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy
a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo
právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,
opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde.

Podľa ust. § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa ust. § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa ust. § 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (ďalej aj katastrálny zákon), kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na
ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností,
najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu
a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych
pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na
budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach.

Podľa ust. § 5 ods. 2 katastrálneho zákona, záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie,
ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

Podľa ust. § 34 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli,
zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných
skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku
sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje
i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom
na ich uspokojenie. (2) Ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej
dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to
platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie
súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. (3) Na vykonanie záznamu sa nevzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa ust. § 70 ods. 1 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.

Podľa ust. § 70 ods. 2 údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo,
geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia,
názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky,
alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje



o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.

Podľa ust. § 71 ods. 3 katastrálneho zákona údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa
nesmú používať.

Podľa ust. § 18 ods. 1 Zákona č 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne
odpady a drobné stavebné odpady, (ďalej aj „zákon o miestnych daniach“) daňová povinnosť vzniká
1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal
vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane, a zaniká
31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo
užívanie nehnuteľnosti. Ak sa daňovník stane vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom
nehnuteľnosti 1. januára bežného zdaňovacieho obdobia, vzniká daňová povinnosť týmto dňom. (2)
Na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny
skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia,
sa neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. V prípade nadobudnutia nehnuteľnosti vydražením
v priebehu roka daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa
vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti alebo prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni schválenia
príklepu súdom. Pri zániku vlastníckych práv vydražením daňová povinnosť zaniká posledným dňom
mesiaca, v ktorom zanikli vlastnícke práva k vydraženej nehnuteľnosti. Pri nadobudnutí nehnuteľnosti
dedením v priebehu roka daňová povinnosť dedičovi vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po
dni, v ktorom sa dedič stal vlastníkom nehnuteľnosti na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve
alebo rozhodnutia o dedičstve.

Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o miestnych daniach, miestnymi daňami, ktoré môže ukladať obec, sú:
a/ daň z nehnuteľností.

Podľa ust. § 99 ods. 1 zákona o miestnych daniach za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v
platnom znení správu dane z nehnuteľností podľa § 2 ods. 1 písm. a) vykonáva obec, na ktorej území
sa nehnuteľnosť nachádza.

Podľa ust. § 22 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov ak sa pri správe
daní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je správca dane takýmto
rozhodnutím viazaný; inak si môže správca dane o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať inému
príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

Podľa ust. § 22 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov správca dane si nemôže
ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, alebo
o osobnom stave fyzickej osoby.

Podľa ust. § 61 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov správca dane
daňové konanie preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke.

Podľa § 61 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov sa ustanovenia
o prerušení daňového konania vzťahujú rovnako aj na daňové konanie vedené finančným riaditeľstvom
alebo ministerstvom.

10. Podstata žalobných dôvodov uplatnených žalobcom v žalobe, v replike a aj na pojednávaní súdu
spočíva okrem popísania skutkového stavu ku dňu podania žaloby (bod III. žaloby) aj v tvrdení, že Mesto
Košice nebolo správcom dane z nehnuteľností na rok 2016 vo vzťahu k nehnuteľnostiam vlastnených
žalobcom k 01.01.2016, pretože ku dňu 01.01.2016 (t.j. k dátumu rozhodujúcemu pre určenie príslušnosti
správcu dane pre daň z nehnuteľností) tieto patrili do katastrálneho územia D., preto správcom dane
bola obec D.. Žalobca pri svojej argumentácii vychádzal z toho, že v tom čase (k 01.01.2016) nebol
preukázaný opak skutočností zapísaných v katastri nehnuteľností, a preto údaj o katastrálnom území,
v ktorom sa predmetné nehnuteľnosti nachádzajú, bol záväzný, pretože doposiaľ nie je konečným
rozhodnutím súdu rozhodnuté o tej podstatnej skutočnosti, či nehnuteľnosti vlastnené žalobcom by patrili
do katastrálneho územia D. alebo Mesta Košice. Preto vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ nie je
konečným rozhodnutím súdu rozhodnuté o tej podstatnej skutočnosti, podľa žalobcu mal žalovaný v



zmysle ust. § 61 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov
prerušiť daňové konanie, pretože mal vedomosť o tom, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, o
ktorej rozhoduje Krajský súd v Košiciach a na toto rozhodnutie súdu (ktoré v súčasnosti ešte neexistuje,
lebo súdny proces prebieha) sa viaže procesné konanie správcu dane a v konečnom dôsledku od neho
bude závisieť rozhodnutie v posudzovanej daňovej veci. Ak tak neurobil správca dane, mal tak urobiť
žalovaný v odvolacom konaní v zmysle ust. § 61 ods. 6 daňového poriadku a prerušiť daňové konanie,
pretože rovnako vedel o tom, že sa začalo konanie o predbežnej otázke. Ďalej namietal, že žalovaný
žalobcu vystavil riziku dvojitého zdanenia, respektíve minimálne riziku ďalšieho súdneho sporu, keď je
možné, že v prípade úspechu obce D. v konaní o určení katastrálnej hranice medzi obcou D. a mestom
Košice, bude obec D. žiadať od žalobcu úhradu dane z nehnuteľností za roky 2013-2016. Tvrdil, že
jednoduché konštatovanie žalovaného, že námietka žalobcu týkajúca sa správcu dane z nehnuteľností,
ako aj obava z prípadného dvojitého zdanenia sú neopodstatnené, nie je podľa žalobcu na mieste,
pričom poukázal aj na to, že žalovaný poprel svoje tvrdenia uvedené v rozhodnutiach č. k. 180419/2018
zo dňa 28.03.2018, č.k. 180443/2018 zo dňa 28.03.2018, č.k. 180458/2018 zo dňa 28.03.2018, a č.k.
180469/2018 zo dňa 28.03.2018, keď potvrdil rozhodnutie mesta Košice, ktorým toto vyrubilo U. S. Steel
Košice s.r.o. rozdiel dane za rok 2011, a to napriek tomu, že ku dňu 01.01.2011 mesto Košice nebolo
zapísané v katastri nehnuteľností ako príslušný správca dane (o uvedenom sa na tunajšom súde vedie
konanie pod sp. zn. 6S/60/2018) a rovnako ide o nehnuteľnosti, pri ktorých je nejasné, či je správcom
dane obec D. alebo mesto Košice (ide o nehnuteľnosti, na ktoré má vplyv konanie podrobne popísané
v čl. III. žaloby). Na základe uvedeného nemôže mať žalobca dôveru v správnosť konania žalovaného
a jeho obavy z dvojitého zdanenia, ako aj neistota o tom, kto je príslušným správcom dane, sú podľa
žalobcu dôvodné.

11. Argumentáciu žalovaného v jeho podaniach a rovnako aj na pojednávaní súdu v zásade možno
zhrnúť do tvrdenia, že údaje o dotknutých nehnuteľnostiach, zapísané v katastri nehnuteľností ku
dňu 01.01.2016 boli vyvrátené a stratili hodnovernosť tým, že nálezom Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 65/2010- 49 z 27.10.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.11.2010, vo veci konania o
určenie priebehu hraníc katastrálneho územia, ktorým bolo zrušené uznesenie Najvyššieho súdu o
odmietnutí odvolania Mesta Košice proti potvrdzujúcemu rozsudku Krajského súdu v Košiciach v konaní
o opravnom prostriedku (podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.) proti rozhodnutiu Správy katastra, sa
rozhodlo o priebehu hranice katastrálneho územia D. v prospech Mesta Košice a rovnako, že Nálezom
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 196/2017-65 zo dňa 12.09.2017, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 10.10.2017, ktorým tento zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Sžr/32/2016 zo dňa 08.06.2016 s odôvodnením, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Sžr/32/2016 zo dňa 08.06.2016 bolo porušené základné právo Mesta Košice na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, bola obnovená pôvodná hranica
medzi k.ú. D. a k.ú. Ž. v prospech Mesta Košice.

12. V preskúmavanom konaní nebola sporná chronológia sporu o priebeh hranice katastrálnych území,
ani chronológia daňového konania ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (03.04.2018), preto
súd vychádza aj z nesporných údajov, ktoré popísal žalovaný v napadnutom rozhodnutí a tiež žalobca v
žalobe, alebo žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe (body 1 až 3 tohto rozsudku). Sporným tak ostala
len otázka, či pre určenie, ktorý samosprávny celok či Obec D. alebo Mesto Košice bol príslušným
správcom dane z nehnuteľností pre rok 2016. Súd preto pri svojom rozhodnutí vychádzal z toho,
že v daných okolnostiach prípadu boli rozhodujúce údaje zapísané v katastri nehnuteľností ku dňu
01.01.2016, a teda predovšetkým z toho, že údaje katastra uvedené ust. § 7 katastrálneho zákona sú
hodnoverné aj ku dňu 01.01.2016, lebo zatiaľ nebol preukázaný opak, a preto vychádzal z toho, že
nehnuteľnosti žalobcu sa stále nachádzajú v k. ú. D., pretože doposiaľ nebol preukázaný opak, pretože
rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010- 49 z 27.10.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 08.11.2010, vo veci konania o určenie priebehu hraníc katastrálneho územia sa nerozhodovalo
meritórne o priebehu hranice katastrálnych území, ale rozhodovalo o porušení procesných práv Mesta
Košice, ak ústavný súd zrušil uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/43/08 z 29.10.2008,
ktorým tento odmietol, ako oneskorene podané odvolanie mesta Košice, proti rozsudku Krajského
súdu Košiciach sp. zn. 6Sp/18/2007 z 22.11.2007, ktorý rozhodnutie odporcu, Katastrálneho úradu
v Košiciach sp.zn. H-2/97/d-Bj z 20.06.2007 potvrdil. To isté platí aj o náleze č. III. ÚS 196/2017-65
zo dňa 12.09.2017, ktorým ústavný súd zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR z 08.06.2016 sp. zn.
4Sžr/32/2016, keď konštatoval, že základné práva Mesta Košice na súdnu ochranu podľa článku 46 ods.



1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd boli porušené.

13. Predbežnou otázkou je otázka, ktorá sa vyskytne pri správe dani a od jej posúdenia závisí
rozhodnutie vo veci. Ak už bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci na základe posúdenia
vykonaného orgánom príslušným vo veci rozhodnúť napr. súdom, prípadne iným kontrolným orgánom,
správca dane je v konaní týmto rozhodnutím viazaný. Ak takéto rozhodnutie vydané nebolo, správca
dane môže konanie prerušiť a buď dať podnet príslušnému orgánu, alebo vyzvať účastníka konania,
aby takýto podnet podal. Druhou možnosťou je, že správca dane si o tejto veci urobí úsudok sám. Ak sa
rozhodnutie vo veci podstatne odlišuje od predbežného posúdenia správcu dane, resp. bola nesprávne
posúdená predbežná otázka, je to dôvodom na uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov. To
znamená, že ak sa vyskytne pri správe daní otázka, ktorá nepatrí do kompetencie správcu dane, môže si
správca dane o tejto otázke urobiť úsudok (len ak o nej už právoplatne nerozhodol iný príslušný orgán),
inak je viazaný rozhodnutím príslušného orgánu (napr. súdu).

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/32/2018 zo dňa 13. septembra 2019
vydanom v obdobnej veci vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn. 6S/21/2017 zamietol kasačnú
sťažnosť sťažovateľa, ktorým bol tu žalovaný správny orgán a kde judikoval v bodoch 34 až 39 :
„Sťažovateľ vo všetkých štádiách konania v podstate tvrdil, že napriek tomu že ku dňu 01.01.2011 sa
podľa údajov katastra zdaňované pozemky nachádzali v k. ú. D., nemalo sa vychádzať z údajov katastra,
pretože ich hodnovernosť bola podľa neho vyvrátená tým, že v dôsledku účinkov Nálezu Ústavného
súdu prestalo byť právoplatné Rozhodnutie Správy katastra (v spojení s nadväzujúcimi rozhodnutiami
Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu). Ako však výstižne argumentoval žalobca a aj krajský
súd, Ústavný súd nerozhodoval meritórne o priebehu hranice katastrálnych území, ale rozhodoval o
porušení procesných práv Mesta Košice. V zmysle § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona, ako i celkovej
koncepcie katastra nehnuteľností však hodnovernosť údajov katastra je vyvrátená až vtedy, keď
sa preukáže opak týchto zapísaných údajov. A tak, hoci nepochybne dňom právoplatnosti Nálezu
Ústavného súdu sa Rozhodnutie Správy katastra stalo opäť neprávoplatným, nemožno zo známych
skutkových a právnych okolností dôvodiť, že by od toho dňa bolo zároveň preukázané, že zdaňované
nehnuteľnosti nepatria do k. ú. D.. Ani fakt, že Rozhodnutie Správy katastra, na základe ktorého bol
vykonaný záznam v roku 2009 (v prospech Obce D.), stratilo právoplatnosť, nemal vplyv na to, že
záväzným údajom katastra ku dňu 01.01.2011 bol zápis zdaňovaných nehnuteľností do k. ú. D.. Pokiaľ
sťažovateľ namietal, že krajský súd de facto rešpektoval v tom čase už neprávoplatné Rozhodnutie
Správy katastra, mýli sa. Krajský súd rešpektoval údaje katastra ku dňu 01.01.2011, pričom abstrahoval
od toho, na základe čoho a akým procesom sa tieto údaje do katastra zapísali; zároveň absentovalo
rozhodnutie, ktorým by bol takto zapísaný údaj vyvrátený, teda dôkaz o nesprávnosti zapísaného údaju.
Tento postup krajského súdu bol správny a vyplýva aj z citovaných ustanovení zákona. Pre posúdenie
veci je irelevantným právnym problémom, či v dôsledku účinkov Nálezu Ústavného súdu mala byt'
podľa zákona (záznamom) vykonaná zmena zápisu v katastri alebo nie, a kedy táto zmena mala
byt' vykonaná. Rovnako aj z hľadiska účelu právnej úpravy katastra nehnuteľností (zvlášť ustanovení
o záväznosti a hodnovernosti), ako i požiadavky právnej istoty v daňových veciach, kasačný súd
nepochybuje o správnosti právneho názoru a rozhodnutia krajského súdu, keď za rozhodujúce pre
vyrubenie dane ako i pre určenie správcu dane považoval údaje zapísané v katastri nehnuteľností ku
dňu 01.01.2011. Za rozporné so zákonom teda považoval prvostupňové rozhodnutie i preskúmavané
rozhodnutie, ktoré vychádzali z neochvejného (no nepodloženého) presvedčenia konajúcich úradov, že
zdaňované nehnuteľnosti k onomu dňu patrili do k. ú. Ž. a teda nachádzali sa v Meste Košice. Pre
rozhodovanie oboch správnych orgánov totiž boli záväzné údaje katastra, pretože tie neboli vyvrátené
dôkazom o opaku. Strata právoplatnosti Rozhodnutia Správy katastra totiž sama o sebe nemá účinky
opačného rozhodnutia.“ Kasačný súd sa nebude na tomto mieste venovať sporom o výklad obsahu
tradičného pojmu materiálna publicita katastra a správnosť jeho použitia na aktuálnu právnu úpravu,
čo sa stalo medzi stranami v konaní o kasačnej sťažnosti sporným. Rovnaký postoj zaujíma kasačný
súd k náznakom sporu o záväznosť súdneho rozhodnutia (najmä rozhodnutia ústavného súdu). Pre
rozhodnutie vo veci totiž postačuje vyššie poskytnutý výklad, podľa ktorého pre určenie správcu dane
a ostatných pre daňové veci rozhodujúcich skutočnosti sú záväzné údaje zapísané v katastri, ak nie je
preukázaný opak; v prejednávanej veci nijakým rozhodnutím do dňa 01.01.2011 nebolo meritórne (ani
len neprávoplatne) rozhodnuté o tom, že údaj katastra (o identite katastrálneho územia) je nesprávny.
(Obdobný právny názor zaujal Najvyšší súd aj v rozsudku sp. zn. 10Sžfk/32/2018 zo dňa 19. júna 2019,
kde bol sťažovateľom žalovaný poznamenáva súd.) S týmito úvahami potom čiastočne súvisí druhý



okruh argumentov sťažovateľa, ktorý spochybňoval záver krajského súdu o relevancii odvedenia dane
Obci D. zo strany žalobcu. Kasačný súd opäť zdôrazňuje dôležitosť hodnoty právnej istoty v daňových
veciach, ktorá sa v obdobných situáciách, ako je súdená vec, prejavuje nielen v podobe zásadnej
nezmeniteľnosti a záväznosti právoplatných rozhodnutí (rozhodnutie Obce D.), ale aj v daňových veciach
významnou požiadavkou na rozpoznateľnosť či predvídateľnosť povinností daňového subjektu. Žalobca
mal právo (a vlastne aj povinnosť) vychádzať pri podávaní daňového priznania zo záväzných údajov
katastra, pokiaľ neboli relevantným spôsobom vyvrátené.“

15. Vzhľadom na vývoj administratívnych rozhodnutí o priebehu hranice katastrálnych území a priebeh
konaní o ich preskúmaní, ktoré do súčasnosti neboli právoplatne skončené, súd považoval za potrebné
uviesť nasledovné : - Obec D. v snahe o vrátenie odčlenených častí jej katastrálneho územia z okresu
Košice - okolie, požiadala o ich navrátenie do pôvodného katastrálneho územia. Administratívne konanie
sa začalo dňa 23.04.1997, kedy bol Okresnému úradu Košice - okolie, katastrálnemu odboru doručený
návrh 14 obcí okresu Košice - okolie (medzi nimi aj obce D.) na začatie katastrálneho konania o
určenie priebehu hraníc podľa § 52 a nasl. katastrálneho zákona smerujúce k preukázaniu toho, že
uznesenie plenárneho zasadnutia Vsl. KNV zo dňa 27.01.1981 č. 49, ktorým bolo s účinnosťou od
01.01.1981 určená nová hranica medzi okresmi Košice - mesto a Košice - vidiek a doplňujúce uznesenie
plenárneho zasadnutia Vsl. KNV č. 52 zo dňa 14.10.1985 nepredstavujú zákonný základ pre zmenu
hraníc katastrálneho územia obce D. a Košice mesto.
- Prvotné rozhodnutie vo veci z 20.10.2004 č. H-2/97/d-BJ odporca, ktorým bol Okresný úrad Košice -
okolie, katastrálny odbor, návrh Obce D. na zmenu hraníc oboch území zamietol.
- Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 11.04.2006, č.k. 3Sp/8/2005-27 na odvolanie obce D. zrušil
rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru.
- Odporca, ktorým bol Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor rozhodnutím z 20.06.2007
č. H-2/97/d-BJ určil priebeh hranice medzi obcou D. a mestskou časťou Košice - Šaca a priebeh
hranice medzi katastrálnymi územiami D. a Ž. podľa geometrického plánu č. 16/2007 vyhotoveného
spoločnosťou Geotop, s.r.o. z dôvodov splnenia zákonných podmienok uvedených v § 52 ods. 1
katastrálneho zákona, a to - že zmena priebehu hraníc sa vykonala v rokoch 1948 - 1989 bez súhlasu
obce alebo obyvateľov obce.
- Krajský súd v Košiciach dňa 22.11.2007 rozsudkom č.k. 6Sp/18/2007-29, potvrdil rozhodnutie
Katastrálneho úradu v Košiciach, Správy katastra Košice - okolie, č. H-2/97/d-Bj zo dňa 20.06.2007,
ktorého preskúmanie navrhlo Mesto Košice. Mesto Košice sa dňa 17.01.2008 proti uvedenému rozsudku
odvolalo.
- Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/43/08 z 29.10.2008 odmietol ako oneskorene podané
odvolanie mesta Košice, proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Sp/18/2007 z 22.11.2007,
ktorým rozhodnutie odporcu, Katastrálneho úradu v Košiciach, Správy katastra Košice - okolie, sp. zn.
H-2/97/d-Bj z 20.06.2007 potvrdil.
- Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010-49 z 27.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 08.11.2010 bolo vyrieknuté, že základné právo Mesta Košice na súdnu ochranu podľa článku 46 ods.
1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd boli uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/43/08 z 29.10.2008
porušené a teda nerozhodoval meritórne o priebehu hranice katastrálnych území, ale rozhodoval o
porušení procesných práv Mesta Košice.
- Následne potom Najvyšší súd SR na odvolanie mesta Košice rozsudkom zo 14.05.2013 č.k.
1Sžr/43/2012 zmenil rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie, v ktorom administratívnom konaní bola naďalej rozhodujúcou otázka stavu
administratívneho rozhodnutia o priebehu katastrálneho územia zakladajúce určenie správcu dane
založeného rozhodnutím Katastrálneho úradu v Košiciach sp.zn. H-2/97/d-Bj z 20.06.2007, ktorá nebola
ani po náleze právoplatne rozhodnutá.
- Odporca v rozhodnutí z 25.10.2013 č.k. OÚ-KS-KO1-H-2/97/d-BJ, určil priebeh hranice medzi obcou
D. a Mestom Košice - mestskou časťou Šaca a priebeh hranice medzi katastrálnymi územiami D. a Ž.
podľa geometrického plánu č. 16/2007 vyhotoveného spoločnosťou Geotop, s.r.o., úradne overeného
Správou katastra Košice dňa 10.05.2007 pod č. 317/07.
- Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 25.03.2014 č.k. 2Sp/59/2013-53 zrušil rozhodnutie odporcu z
25.10.2013, č.k. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
- Najvyšší súd SR uznesením z 10.09.2015 č.k. 4Sžr/75/2014-128 zrušil rozsudok krajského súdu a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.



- Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 01.12.2015 sp. zn. 2Sp/59/2013-145 zrušil opätovne rozhodnutie
odporcu z 25.10.2013, č.k. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ podľa § 250j ods. 2 písm. a) a § 250l ods. 2 O.s.p.
a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.
- Na odvolanie obce D. Najvyšší súd SR v odvolacom konaní rozsudkom z 08.06.2016 sp. zn.
4Sžr/32/2016 zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 01.12.2015 č.k. 2Sp/59/2013-145 a
rozhodnutie odporcu z 25.10.2013, č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ potvrdil.
- Ústavný súd rozsudok Najvyššieho súdu SR z 08.06.2016 sp. zn. 4Sžr/32/2016 svojim nálezom
č. III. ÚS 196/2017-65 zo dňa 12.09.2017 zrušil a konštatoval, že základné právo Mesta Košice na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli porušené a súčasne odložil
vykonateľnosť uvedeného rozsudku, a teda nerozhodoval meritórne o priebehu hranice katastrálnych
území, ale rozhodoval o porušení procesných práv Mesta Košice.
- Najvyšší súd SR uznesením z 10.04.2018 sp. zn. 4Sžr/16/2017 rozsudok Krajského súdu v Košiciach
z 01.12.2015, č.k. 2Sp/59/2013-145 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
- Následne ešte pred podaním predmetnej žaloby zo dňa 04.06.2018 Krajský súd v Košiciach rozsudkom
č. k. 6S/65/2018-76 z 9. apríla 2019 zrušil rozhodnutie odporcu z 25.10.2013, č.k. OÚ-KS-KO1-
H-2/97/d-BJ, ktorým tento určil priebeh hranice medzi obcou D. a Mestom Košice - mestskou časťou
Šaca a priebeh hranice medzi katastrálnymi územiami D. a Ž. podľa geometrického plánu č. 16/2007
vyhotoveného spoločnosťou Geotop, s.r.o. úradne overeného Správou katastra Košice dňa 10.05.2007
pod č. 317/07 a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. V dôsledku podania odvolania obcou D. proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach 6S/65/2018-76 z 9. apríla 2019 bola vec predložená dňa 20.
decembra 2019 Najvyššiemu súdu SR, ktorý o nej doteraz nerozhodol, ako to súd zistil z elektronického
spisu sp. zn. 6S/65/2018.

16. Pre rozhodnutie súdu v tejto veci, súd považuje za podstatnú tú skutočnosť, vyplývajúcu aj z rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/32/2018 zo dňa 13. septembra 2019, že ku dňu
01.01.2016 nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu nepatrili do katastrálneho územia Mesta Košice a to,
ani v dôsledku nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010- 49 z 27.10.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 08.11.2010, vo veci konania o určenie priebehu hraníc katastrálneho územia, ako to
tvrdí žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí, pretože nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
65/2010-49 z 27.10.2010 ústavný súd nerozhodoval meritórne o priebehu hranice katastrálnych území,
ale rozhodoval o porušení procesných práv Mesta Košice, ak zrušil uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Sžo/43/08 z 29.10.2008, ktorým odmietol, ako oneskorene podané odvolanie mesta Košice, podané
proti rozsudku Krajského súdu Košiciach sp. zn. 6Sp/18/2007 z 22.11.2007, ktorým tento rozhodnutie
odporcu, Katastrálneho úradu v Košiciach sp.zn. H-2/97/d-Bj z 20.06.2007 potvrdil a rovnako ústavný
súd nerozhodoval meritórne o priebehu hranice katastrálnych území ani nálezom č. III. ÚS 196/2017-65
zo dňa 12.09.2017 ak ním zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR z 08.06.2016 sp. zn. 4Sžr/32/2016 a
odložil vykonateľnosť uvedeného rozsudku, ktorým rozsudkom Najvyšší súd SR v odvolacom konaní
zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 01.12.2015 č. k. 2Sp/59/2013-145 a rozhodnutie odporcu
z 25.10.2013, č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ potvrdil.

17. Na základe vyššie uvedeného vývoja administratívnych rozhodnutí o priebehu hranice katastrálnych
území a priebehu konaní o ich preskúmaní (bod 15 tohto rozsudku ) má súd za preukázané, že ani do
právoplatnosti rozhodnutia žalovaného v predmetnej veci žalobcu, ani do rozhodnutia súdu nie je vec o
priebehu hranice medzi katastrálnymi územiami D. a Ž. právoplatne rozhodnutá absolútne právoplatným
a teda konečným rozhodnutím Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru.

18. K žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa miestnej príslušnosti súd uvádza, že pretože v zmysle
vyššie citovaného ust. § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, ako i celkovej koncepcie katastra nehnuteľností
hodnovernosť údajov katastra je vyvrátená až vtedy, keď sa preukáže opak týchto zapísaných údajov,
tak potom, hoci nepochybne dňom právoplatnosti Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010-
49 z 27.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.11.2010 sa rozhodnutie správy katastra
z 20.06.2007, č. H-2/97/d-BJ stalo opäť neprávoplatným, ale z toho nemožno na základe vyššie
uvedených skutkových a právnych okolností vyvodiť, že by od toho dňa bolo zároveň preukázané, že
zdaňované nehnuteľnosti nepatria do k. ú. D., ale ani to, že patria do katastrálneho územia Ž.. Taktiež
ani skutočnosť, že rozhodnutie správy katastra, na základe ktorého bol vykonaný záznam v roku 2009
(v prospech Obce D.), stratilo právoplatnosť, nemala vplyv na to, že záväzným údajom katastra ku
dňu 01.01.2016 bol zápis zdaňovaných nehnuteľností do k. ú. D.. To isté platí aj v prípade nálezu



Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 196/2017-65 zo dňa 12.09.2017 ohľadne rozhodnutia odporcu z
25.10.2013, č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ. Súd preto pri svojom rozhodnutí vychádzal z toho, že v daných
okolnostiach prípadu boli rozhodujúce údaje zapísané v katastri nehnuteľností ku dňu 01.01.2016 a teda
predovšetkým z toho, že údaje katastra uvedené ust. § 70 katastrálneho zákona sú hodnoverné aj ku
dňu 01.01.2016, lebo zatiaľ nebol preukázaný opak absolútne právoplatným rozhodnutím všeobecných
súdov. Preto súd s poukazom na body 16 až 17 tohto rozsudku uzatvára, že žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. K námietke žalobcu týkajúcej sa neprerušenia konania, súd uvádza, že pretože v čase rozhodovania
správcu dane a žalovaného, vec o priebehu hranice katastrálnych území pred odporcom, Okresným
úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom nebola právoplatne rozhodnutá (ani ku dňu právoplatnosti
rozhodnutia žalovaného - 03.04.2018), ku ktorému dňu súd posudzuje napadnuté rozhodnutie (§ 135
ods. 1 SSP ) z dôvodu neexistencie konečného rozhodnutia o priebehu hranice medzi katastrálnymi
územiami D. a Ž. (rešpektujúc pritom právne závery vyplývajúce z vyššie označenej judikatúry
Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach), považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za predčasne
vydané a je toho názoru, že žalovaný mohol prerušiť predmetné konanie do právoplatného skončenia
konania o priebehu hranice medzi katastrálnymi územiami D. a Ž., keďže mu to umožňuje právna
úprava (vyššie citované ust. § 22 ods. 1, § 66 ods. 1 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z.) a to už len
z toho dôvodu, že v čase rozhodovania mal vedomosť o zložitosti posudzovania predbežnej otázky,
na ktorú sú rôzne právne názory na všeobecných súdoch, vrátane Najvyššieho súdu, berúc v úvahu
aj právne závery ústavného súdu. Ak pri poznaní rôznosti právnych názorov všeobecných súdov vo
veci o priebehu hranice medzi katastrálnymi územiami D. a Ž., správne orgány neprerušili predmetné
daňové konanie do právoplatného skončenia konania o priebehu hranice medzi katastrálnymi územiami
D. a Ž., aj keď ust. § 22 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. to umožňuje (t.j. urobiť si o tejto otázke
vlastný úsudok), vystavili sa tým, ale riziku správnosti posúdenia predmetnej zložitej predbežnej otázky.
Súd v tejto spojitosti len poznamenáva, že aj súd z opatrnosti prerušil predmetné konanie začaté v r.
2018 do skončenia konaní začatých v r. 2017, vzhľadom na rôzne právne názory senátov konajúceho
súdu. Pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je ani dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené
v časti odvolacej námietky žalobcu týkajúcej sa ním namietaného neprerušenia konania správcom
dane, ktorá je aj žalobnou námietkou, tak, ak žalovaný v rozhodnutí uviedol k tejto námietke iba citát
z rozhodnutia : „Daňový subjekt v podanom odvolaní žiadal, aby odvolací orgán zrušil rozhodnutie
Mesta Košice a prerušil daňové konanie, v ktorom bolo vydané predmetné rozhodnutie, a to až do
doby vydania meritórneho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky k požiadavke daňového subjektu uvádza, že odvolací orgán po preskúmaní
odvolaním napadnutého rozhodnutia týmto rozhodnutím potvrdzuje rozhodnutie Mesta Košice č. MK/
B/2017/126952/MK/B/2017/00258228/09, zo dňa 27.12.2017, čím je konanie vo veci ukončené. Z
uvedeného dôvodu je požiadavka daňového subjektu neopodstatnená,“ potom podľa názoru súdu
v tejto časti odvolacej námietky žalobcu týkajúcej sa namietaného neprerušenia konania, ktorá je
aj žalobnou námietkou, je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre
nedostatok dôvodov. Preto súd námietku žalobcu týkajúcu sa neprerušenia konania vyhodnotil ako
dôvodnú.

20. K žalobnej námietke žalobcu uvedenej v žalobe a týkajúcej sa rizika dvojitého zdanenia, respektíve
minimálne rizika ďalšieho súdneho sporu, keď je možné, že v prípade úspechu obce D. v konaní o
určení katastrálnej hranice medzi obcou D. a mestom Košice, bude obec D. žiadať od žalobcu úhradu
dane z nehnuteľností za roky 2013-2016, súd uvádza, že táto námietka žalobcu je iba hypotetická a
preto nedôvodná. Riziko dvojitého zdanenia žalobcovi vecne nemôže hroziť, pretože ako na to správne
poukázal žalovaný na pojednávaní súdu, právo na vyrubenie dane za rok 2013 obcou D. už zaniklo, ku
31.12.2018, takže riziko dvojitého zdanenia žalobcovi nehrozí. Preto táto námietka žalobcu je súdom
vyhodnotená ako nedôvodná.

21. Preto z vyššie uvedených dôvodov (body 16 až 19 tohto rozsudku) súd napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, ktoré vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia
veci, a rozhodnutie žalovaného, ktoré je v časti odôvodnenia odvolacej námietky žalobcu týkajúcej sa
neprerušenia konania nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, podľa ust. §
191 ods. 1 písm. c) a d) a s použitím ust. § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vrátil vec žalovanému
na ďalšie konanie.



22. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude riadiť sa právnym názorom súdu (§ 177 ods. 6 SSP),
zvážiť prerušenie konania (§ 22 ods. 1, § 66 ods. 1 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z.) do absolútnej
právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru z 25.10.2013 č.k.
OÚ-KS-KO1-H-2/97/d-BJ o priebehu hranice medzi katastrálnymi územiami D.S. a Ž., a potom podľa
výsledku súdneho konania, ktoré bude rozhodnuté absolútne právoplatným rozhodnutím všeobecných
súdov SR vo veci žalobcu rozhodnúť novým rozhodnutím, pričom svoje rozhodnutie aj (podľa času
vydania nového rozhodnutia a konečného výsledku súdneho konania) náležite odôvodniť.

23. Súd žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu
trov konania (§ 167 ods. 1 SSP).

24. Podľa ust. § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.



Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci.