{"guid": "2ed762fa-6c99-4ece-8f67-1da18b400322:5bc11443-9cbd-4aac-a988-2e60609903bc", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7015201287.2", "spisova_znacka": "3Sp/50/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Sp/50/2015 z 6. 2. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 6. februára 2020, sp. zn. 3Sp/50/2015, ECLI:SK:KSKE:2020:7015201287.2", "identifikacne_cislo": "7015201287", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "sudca_id": 529, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-machyniak-529", "datum_vydania": "2020-02-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/84/#paragraf-11.odsek-3", "nazov": "§ 11 ods. 3 zákona č. 84/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/84/#paragraf-11.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/84-1990/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/84#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5bc11443-9cbd-4aac-a988-2e60609903bc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7015201287.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2020:7015201287.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2020:7015201287.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sp/50/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201287
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7015201287.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Milanom Končekom v právnej veci navrhovateľa: Š. Y. A. K.
Á. T., bytom L. Ľ.A. Š. XX, XXX XX C. L. J., zast.: Mgr. Rastislav Schlosárom, Bacúrov 47, 962 61 Dobrá
Niva, proti odporkyni Obec Smolník, Obecný úrad 1, XXX XX D., zast. advokátom JUDr. Roman Škerlík,
Letná 61, 052 01 Spišská Nová Ves, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. 447/2015 zo
dňa 05. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa  ustanovenia §  11  ods. 3  zákona  č. 84/1990 Zb. o  zhromažďovacom práve z r u š u j e
rozhodnutie odporkyne č. 447/2015 zo dňa 05.11.2015.

II. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 23,41 eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. 447/2015 zo dňa 05.11.2015 odporkyňa podľa ustanovenia ust. § 10 ods. 1 písm.
a/ zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve zakázala verejné zhromaždenie oznámené
navrhovateľom ako zvolávateľom oznámením zo dňa 02.11.2015 s dátumom konania dňa 14.11.2015
o 14.00 hod. za účelom „Pripomenutie si nedávnych udalostí“. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa
uviedla, že navrhovateľ ako zvolávateľ oznámením doručeným odporkyni dňa 02.11.2015 oznámil
konanie verejného zhromaždenia dňa 14.11.2015 v D. pred obecným úradom. Začiatok zhromaždenia
stanovil zvolávateľ na 14.00 hod. s predpokladaným časom ukončenia 17.00 hod.. V oznámení ako aj
v jeho doplnení zo dňa 03.11.2015 zvolávateľ určil účel verejného zhromaždenia ako „Pripomenutie si
nedávnych udalostí“, pričom tieto udalosti následne konkretizoval ako „odozvu na prepady žien v ich
rodinných domoch“. Na zhromaždení podľa údajov zvolávateľa majú vystúpiť asi štyria rečníci a okrem
iných aj predseda Ľudovej strany Naše Slovensko a predseda Banskobystrického samosprávneho kraja
p. C. T.. Zvolávateľ oznámil predpokladanú účasť 50 až 100 ľudí na zhromaždení, pričom zhromaždenia
sa môže zúčastniť aj vyšší počet osôb. Zákaz konania zhromaždenia odporkyňa zdôvodnila ust. § 10
ods. 1 písm. a/ zákona č. 84/1990 Zb..

Naplnenie dôvodu zákazu v zmysle ust. § 10 ods. 1 písm. a/ zákona č. 84/1990 Zb. odporkyňa videla
v osobách, ktoré na verejnom zhromaždení majú podľa oznámenia zvolávateľa verejne vystúpiť aj s
ohľadom na ich postoj k národnostnej menšine, medzi ktorú patrí aj časť obyvateľov obce D.. Preto má
obec dôvodné obavy, že takéto zhromaždenie bude smerovať k výzve popierať alebo obmedzovať práva
takýchto obyvateľov a občanov a takéto verejné zhromaždenie by smerovalo k výzve na roznecovanie
nenávisti a neznášanlivosti k týmto občanom. Dôvodná obava v uvedenom zmysle vyplýva aj z udalostí,
ktoré sa v nedávnej minulosti v obci D. stali a ktoré môžu byť podnetom k popieraniu, obmedzovaniu
alebo roznecovaniu nenávisti a neznášanlivosti, čo by mohlo následne viesť k ohrozeniu života a zdravia
obyvateľov obce D..



Opravným prostriedkom zo dňa 16.11.2015 osobne podaným na súde toho istého dňa sa navrhovateľ
domáhal zrušenia rozhodnutia odporkyne. Uviedol, že oznámený účel zhromaždenia - „Pripomenutie si
nedávnych udalostí“ neobsahuje žiadnu výzvu na popieranie alebo obmedzovanie osobných, politických
alebo iných práv občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie,
náboženské vyznanie a sociálne postavenie alebo na roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti z týchto
dôvodov. Z jeho znenia totiž nemožno nejakým spôsobom usudzovať, že takáto výzva zaznie na
samotnom zhromaždení. Vychádzajúc z logického a jazykového výkladu možno pojem „oznámený
účel zhromaždenia“ chápať len tak, že smerovanie k uvedenej výzve musí byť zrejmé z textu účelu
zhromaždenia obsiahnutého v oznámení o konaní verejného zhromaždenia, a nie z akýchkoľvek
ďalších skutočností, domnienok, špekulácií, či podozrení. Iný výklad predmetného ustanovenia by bol
v rozpore s ústavou garantovanou slobodou zhromažďovania (článok 28 Ústavy SR: právo pokojne sa
zhromažďovať sa zaručuje), keďže by umožňoval obci zakázať preventívne akékoľvek zhromaždenie
len na základe podozrenia, resp. obavy, že rečníci na zhromaždení prednesú predmetnú výzvu. Tým by
mohlo zo strany obce dôjsť k z neužívaniu práva na zákaz zhromaždenia, napr. z politických dôvodov,
práve v tak dôležitej veci ako je právo občanov na verejné vyjadrenie názoru. Vzhľadom na uvedené,
je obava odporkyne vyjadrená v jej rozhodnutí, že: „takéto zhromaždenie bude smerovať k výzve
popierať alebo obmedzovať práva takýchto obyvateľov a občanov a takého verejné zhromaždenie
by smerovalo k výzve na neroznecovanie nenávisti a neznášanlivosti k takýmto občanom“, právne
irelevantná a nezakladá zákonný dôvod na zakázanie oznámeného zhromaždenia. V prípade, že by
sa toto podozrenie naplnilo, obec mohla oznámené zhromaždenie rozpustiť v zmysle ust. § 12 ods. 5
zákona, ale nie zakázať ho dopredu ešte pred naplnením uvedeného podozrenia. K samotnej osobe
Ing. Mgr. C. T., bývalého predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja a predsedu politickej strany
ĽS Naše Slovensko, ktorého plánované vystúpenie na oznámenom zhromaždení malo byť dôvodom
vydania rozhodnutia, navrhovateľ uviedol, že p. T. nebol do dnešného dňa nikdy právoplatne odsúdený
za žiaden trestný čin v súvislosti so svojimi verejnými prejavmi a vystúpeniami.

Odporkyňa na pojednávaní konanom dňa 02.12.2015 uviedla, že v konaní boli dané dôvody pre
vydanie zákazu zhromaždenia a navrhla svoje napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Nesúhlasila s tvrdením
navrhovateľa, že z účelu zhromaždenia nie je možné vyvodiť skutočnosť, že smeruje k výzve
na popieranie alebo obmedzovanie práv občanov v zmysle ust. §10 ods. 1 písm. a/ zákona o
zhromažďovacom práve, resp. k výzve na roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti z dôvodov tam
uvedených. Navrhovateľ oznámenie o konaní verejného zhromaždenia doplnil telefonickou formou obci
D., pričom uviedol, že účel zhromaždenia nie je zameraný na celú komunitu, ale na jednotlivcov,
ktorí páchajú trestné činy. Podľa názoru odporkyne je jej právom posudzovať, či boli naplnené
dôvody v zmysle ust. § 10 ods. 1 písm. a/ zákona o zhromažďovacom práve. Je toho názoru, že
verejné zhromaždenie nemôže smerovať ani k popieraniu práv jednotlivcov, ktorí by sa dopustili
trestných činov. Osoby, ktoré spáchali trestnú činnosť postihujú orgány činné v trestnom konaní.
Poukázala na skutočnosť, že v obci sa v súvislosti s oznámeným zhromaždením objavili plagáty, ktoré
vyzývali verejnosť na zúčastnenie sa predmetného zhromaždenia. Fotokópiu tohto plagátu založila do
administratívneho spisu. Preto odporkyňa v celom kontexte týchto skutočností  dospela k záveru, že je
tu dôvod pre zakázanie zhromaždenia aj vzhľadom na neurčitý účel jeho konania.

Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 02.12.2015 uviedol, že odporkyňa pri svojom rozhodovaní
nemohla prihliadať na plagáty, ktoré boli v súvislosti s touto akciou vyvesené na verejnosti a ani na iné
skutočnosti, ale mala vychádzať iba z účelu oznámenia, ktoré bolo uvedené v oznámení zvolávateľa
verejného zhromaždenia. Je toho názoru, že ak by aj z oznámenia účelu zhromaždenia vyplývalo, že
má dôjsť ku kritike cigánskej kriminality, nebolo by to možné kvalifikovať ako výzvu na popretie alebo
obmedzovanie práv v zmysle ust. § 10 ods. 1 písm. a/ zákona o zhromažďovacom práve.

Súd vec navrhovateľa rozhodol rozsudkom 3Sp/50/2015 zo dňa 02. decembra 2015, ktorým podľa ust. §
250q ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil rozhodnutie odporkyne č. 447/2015
zo dňa 05.11.2015 a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. Súčasne odporkyni uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 23,41 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Na odvolanie odporkyne zo dňa 29.12.2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.
5Sžo/7/2016-49 zo dňa 19. októbra 2017 rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Sp/50/2015-20 z



02. decembra 2015 zrušil z dôvodu procesnoprávnych chýb a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom
uznesení najvyšší súd uviedol, v bodoch 17 až  23 uznesenia, nasledovný právny záver :

„Porovnávajúc výrok odvolaním napadnutého rozsudku so znením ustanovenia § 250q O.s.p. účinného
v čase rozhodovania krajského súdu je zrejmé, že krajský súd vo výroku rozsudku uviedol nesprávne
ustanovenie procesného predpisu (§ 250q ods. 2 O.s.p.), ktoré sa vzhľadom na predmet súdneho
prieskumu vymedzeného opravným prostriedkom zjavne nevzťahuje na prejednávanú vec.

Podľa ust. § 11 ods. 3 zákona č. 84/1990 Zb. proti rozhodnutiu obce podľa odseku 1 môže zvolávateľ
do 15 dní od doručenia podať opravný prostriedok na súde, ku ktorému priloží písomné vyhotovenie
rozhodnutia. Pre konanie platia obdobne ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o preskúmaní
rozhodnutí iných orgánov. Opravný prostriedok nemá odkladný účinok. Súd rozhodne do troch dní.
Rozhodnutie zruší, ak neboli dané dôvody k zákazu zhromaždenia. Zvolávateľ je potom oprávnený
zhromaždenie usporiadať podľa pôvodného oznámenia alebo neskôr tak, aby sa zhromaždenie
uskutočnilo do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Ak zhromaždenie usporiada v neskoršej dobe,
upovedomí o tom obec najneskôr 1 deň pred konaním zhromaždenia.

Z vyššie citovaného ustanovenia zákona č. 84/1990 Zb. vyplýva, že ide o osobitnú právnu úpravu
procesného postupu súdu pri rozhodovaní o opravnom prostriedku, ktorá má vzhľadom na špecifiká
súdneho prieskumu rozhodnutí vydaných podľa zákona č. 84/1990 Zb. vo vzťahu k ustanoveniu § 250q
O.s.p. povahu predpisu lex specialis.

V predmetnej veci krajský súd napadnuté rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci
zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Pokiaľ teda krajský súd dospel k záveru, že neboli
dané dôvody k zákazu zhromaždenia, bolo potrebné vo výroku zrušujúceho rozsudku zohľadniť aj
ustanovenie § 11 ods. 3 zákona č. 84/1990 Zb., ktoré ustanovenie vrátenie veci odporkyni na ďalšie
konanie nepredpokladá.

V zmysle § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti
sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 155 ods. 1 O.s.p. obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.

Obsahom rozhodnutia je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 155 ods. 1 O.s.p. mienený záverečný
záväzný úsudok súdu, týkajúci sa veci samej, ktorý súd vyslovuje vo výrokovej časti (enunciáte) rozsudku
a ktorý vyjadruje zároveň vôľu štátu pri výkone spravodlivosti. Tvorí preto tiež v pomere k ostatným
častiam rozsudku, t. j. k jeho úvodu a odôvodneniu ústredné miesto celého rozhodnutia. Z tejto povahy
výroku rozsudku vyplývajú nutne i zákonné požiadavky na jeho náležitosti, ako i na jeho formuláciu.

Výrok je konštitutívnou, esenciálnou, a preto nepominuteľnou súčasťou súdneho rozhodnutia, lebo v
ňom súd formuluje svoj záväzný názor v prejednávanej veci. Výrok má byť formulovaný tak, aby z neho
bolo jednoznačne zrejmé, ako súd rozhodol, lebo len tak sa jeho rozhodnutie stáva preskúmateľným.
Vzhľadom na to, že krajský súd vo výroku napadnutého rozsudku (taktiež v odôvodnení) uviedol
ustanovenie právneho predpisu nevzťahujúce sa na prejednávanú vec a nezohľadnil ani ustanovenie
§ 11 ods. 3 zákona č. 84/1990 Zb., najvyšší súd konštatuje, že uvedené pochybenie zakladá
nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, čo odporuje princípom riadneho a spravodlivého procesu,
zakotveným v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.“

Súd viazaný vysloveným právnym názorom najvyššieho súdu opätovne v konaní podľa § 250l
a nasl. O.s.p., a po opätovnom oboznámení sa s obsahom spisovej dokumentácie odporkyne a
prednesmi účastníkov konania na pojednávaní  dňa 02.12.2015 dospel k záveru, že opravný prostriedok
navrhovateľa je dôvodný a to na základe ďalej uvedeného.

Zo spisovej dokumentácie odporkyne vyplýva, že navrhovateľ oznámením zo dňa 02.11.2015
doručeným odporkyni toho istého dňa oznámil jej konanie verejného zhromaždenia dňa 14.11.2015
v D. na verejnom priestranstve pred budovou obecného úradu so začiatkom zhromaždenia o 14.00
hod. a predpokladaným časom ukončenia o 17.00 hod.. Účelom zhromaždenia bude: „Pripomenutie



si nedávnych udalostí“. V oznámení uviedol predpokladaný počet účastníkov zhromaždenia (50 osôb),
pričom na zabezpečenie priebehu zhromaždenia budú vyčlenení dvaja organizátori.

Dňa 03.11.2015 navrhovateľ na výzvu odporkyne doplnil svoje oznámenie. Účel zhromaždenia spresnil v
tom smere, že ide o odozvu na prepady žien v ich rodinných domoch, na zhromaždení vystúpia asi štyria
rečníci - predseda ĽS Naše Slovensko a vtedajší župan Banskobystrického samosprávneho kraja a iné
osoby. Predpokladaná účasť na zhromaždení je 50 až 100 ľudí. Zvolávateľ zhromaždenia zvýšil počet
organizátorov na piatich. Uviedol, že nemajú záujem o rasové prejavy, ale o prezentáciu zabezpečenia
bezpečnosti obyvateľov - návrhy riešení. Zhromaždenie nie je zamerané na celú rómsku komunitu, ale
na jednotlivcov, ktorí páchajú trestné činy, a je jedno, z ktorej sú komunity.

Podľa čl. 28 ods. 1, 2 Ústavy SR právo pokojne zhromažďovať sa zaručuje. Podmienky výkonu
tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia
demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku,
zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať
povolením orgánu verejnej správy.

Podľa ust.  § 1 ods. 1, 2, 4 zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve občania majú právo pokojne
sa zhromažďovať. Výkon tohto práva slúži občanom na využívanie slobody prejavu a ďalších ústavných
práv a slobôd, na výmenu informácií a názorov a na účasť na riešení verejných a iných spoločenských
záležitostí vyjadrením postojov a stanovísk. Na zhromaždenie nie je potrebné predchádzajúce povolenie
štátneho orgánu.

Podľa ust. § 5 ods. 1, 2 zákona o zhromažďovacom práve zvolávateľ je povinný zhromaždenie písomne
oznámiť obci tak, aby obec oznámenie dostala aspoň päť dní vopred, najskôr však šesť mesiacov predo
dňom jeho konania. Obec môže v odôvodnených prípadoch prijať oznámenie aj v kratšej lehote. V
oznámení musí zvolávateľ uviesť údaje uvedené v ods. 2 písm. a/ až f/.

Podľa ust. § 10 ods. 1 písm. a/ zákona o zhromažďovacom práve obec, ktorej sa zhromaždenie oznámilo,
ho zakáže, ak by oznámený účel zhromaždenia smeroval k výzve popierať alebo obmedzovať osobné,
politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie,
náboženské vyznanie a sociálne postavenie alebo na roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti z týchto
dôvodov.

Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona o zhromažďovacom práve o zákaze zhromaždenia v zmysle ust. § 10
rozhodne obec bezodkladne, najneskôr však do troch dní od okamihu, keď dostala platné oznámenie.
Obec v deň vydania rozhodnutia vyvesí písomné vyhotovenie rozhodnutia na svojej úradnej tabuli až
do dňa, v ktorom sa má zhromaždenie konať, a rozhodnutie vyhlási miestnym rozhlasom alebo iným
obdobným spôsobom; ak sa má zhromaždenie konať na území dvoch alebo viacerých obcí, obvodný
úrad zabezpečí, aby jeho rozhodnutie bolo vyhlásené v obciach, v ktorých s zhromaždenie má konať.
Vyvesením na úradnej tabuli je rozhodnutie zvolávateľovi doručené. Ak obec v lehote uvedenej v ods.
1 nevyvesí písomné vyhotovenie rozhodnutia na svojej úradnej tabuli, môže zvolávateľ zhromaždenie
usporiadať. Obec zároveň bezodkladne zašle písomné vyhotovenie rozhodnutia zvolávateľovi a zverejní
ho na svojej internetovej stránke, ak ju má k dispozícii (§ 11 ods. 2 zákona o zhromažďovacom práve).

Podľa ust. § 11 ods. 3 zákona o zhromažďovacom práve proti rozhodnutiu obce podľa ods.  1
môže zvolávateľ do 15 dní od doručenia podať opravný prostriedok na súde, ku ktorému priloží
písomné vyhotovenie rozhodnutia. Pre konanie platia obdobné ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku o preskúmaní rozhodnutí iných orgánov. Opravný prostriedok nemá odkladný účinok. Súd
rozhodne do troch dní. Rozhodnutie zruší, ak neboli dané dôvody k zákazu zhromaždenia. Zvolávateľ
je potom oprávnený zhromaždenie usporiadať podľa pôvodného oznámenia alebo neskôr tak, aby sa
zhromaždenie uskutočnilo do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Ak zhromaždenie usporiada v
neskoršej dobe, upovedomí o tom obec najneskôr jeden deň pred konaním zhromaždenia.

Článok 28 Ústavy SR zakotvuje právo pokojne sa zhromažďovať ako základné právo s tým, že
podmienky výkonu tohto práva v prípadoch zhromaždenia na verejných miestach ustanoví zákon.



K charakteru tohto základného práva a určeniu podmienok jeho obmedzenia zákonom sa vyslovil
Ústavný súd SR vo svojom náleze č. I.-ÚS/193/03 z 30.03.2004 (nález publikovaný pod č. 16/2004 Zb.
nálezov a uznesení Ústavného súdu SR):

„1/ Zhromažďovacie právo podľa článku 28 Ústavy SR, resp. podľa článku 11 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nie je právom absolútnym; môže byť ústavne konformným spôsobom
obmedzené.

2/ Ospravedlniť zasahovanie (obmedzenie) do základného práva pokojne sa zhromažďovať možno len
vtedy, ak obmedzenie bolo ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu
cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje
ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi
použitými prostriedkami a sledovaným cieľom (t. j. obmedzenie je v súlade so zásadou proporcionality).

3/ Sloboda zhromažďovania a právo prostredníctvom nej vyjadriť názory patrí k prvoradým hodnotám
demokratickej spoločnosti.

4/ Z Ústavy SR explicitne vyplýva (ako ďalší definičný znak tohto základného práva) zákaz podmieňovať
zhromaždenie „povolením“ orgánu verejnej správy. Obmedzenie základného práva pokojne sa
zhromažďovať upravuje ustanovenie § 10 ods. 1, 2 a 3 zákona o zhromažďovacom práve. Tieto
ustanovenia súčasne stanovujú legitímne ciele, ktoré tieto obmedzenia sledujú.

V zmysle ust. § 10 ods. 1 písm. a/ zákona o zhromažďovacom práve dôvodom, pre ktorý obec
zakáže oznámenie je skutočnosť, že oznámený účel zhromaždenia smeruje k výzve popierať alebo
obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod,
politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie alebo na roznecovanie
nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov. Toto ustanovenie ukladá obci pred vydaním zákazu
zhromaždenia skúmať, či oznámený účel zhromaždenia smeruje k výzve k negatívnym aktivitám
vymedzeným v tomto ustanovení.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dôvodom vydania zákazu predmetného zhromaždenia
bola skutočnosť, že na zhromaždení mal vystúpiť aj p. C. T., predseda Ľudovej strany Naše Slovensko
a súčasne predseda Banskobystrického samosprávneho kraja a ďalšie v rozhodnutí nekonkretizované
osoby. Podľa názoru súdu iba z tejto skutočnosti bez ďalšieho nemožno dospieť k záveru, že označený
účel zhromaždenia tak, ako bol uvedený v oznámení zvolávateľa, smeroval k výzve poprieť alebo
obmedziť osobné, politické alebo iné práva občanov v dôsledku ich statusu uvedeného v ust. § 10
ods. 1 písm. a/ zákona o zhromažďovacom práve alebo k výzve na roznecovanie nenávisti alebo
neznášanlivosti voči osobám z dôvodu tohto ich statusu. Odporkyňa v rozhodnutí ani nekonkretizovala,
k popretiu alebo obmedzeniu akých práv občanov (politických, osobných alebo iných), by mohlo dôjsť
s prihliadnutím na oznámený účel zhromaždenia a k akej národnostnej menšine patria obyvatelia obce,
ktorých by sa obmedzenie alebo popretie ich práv mohlo týkať. Iný zákonný dôvod pre vydanie zákazu
zhromaždenia odporkyňa v rozhodnutí neuviedla.

Pretože odporkyňa nesprávne právne posúdila vec navrhovateľa, súd podľa  ust. §  11 ods. 3 zákona č.
84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil.

Odporkyňa je viazaná právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.).

Úspešnému navrhovateľovi súd v súlade s ustanovením ust. § 250k ods. 1 za použitia ustanovenia ust. §
250l ods. 2 O.s.p. priznal náhradu trov konania v sume 23,41 eur. Tieto trovy navrhovateľa pozostávajú z
hotových výdavkov jeho zástupcu - cestovného z miesta jeho trvalého bydliska do Košíc a späť (cestovné
autobusovou dopravou Bacúrov - Zvolen 1,20 eur, Zvolen - Bacúrov 1,05 eur, cestovné vlakom Zvolen
- Košice 10,58 eur a Košice - Zvolen 10,58 eur dňa 02.12.2015).

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "2ed762fa-6c99-4ece-8f67-1da18b400322:9dc8ad36-9291-4b0a-9892-1dd2b85e2463", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7015201287.2", "spisova_znacka": "3Sp/50/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Sp/50/2015 z 6. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-02-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7015201287.2"}]}