{"guid": "dcf24360-0979-4576-bd84-9ce1207d307f:81556245-230b-439f-9ade-b8dad3073c3f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7018200569.2", "spisova_znacka": "6S/65/2018", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/65/2018 z 8. 4. 2019", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Košice z 8. apríla 2019, sp. zn. 6S/65/2018, ECLI:SK:KSKE:2019:7018200569.2", "identifikacne_cislo": "7018200569", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mariana Podbehlá", "sudca_id": 656, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-podbehla-656", "datum_vydania": "2019-04-08", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/162", "nazov": "zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/81556245-230b-439f-9ade-b8dad3073c3f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7018200569.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7018200569.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7018200569.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/65/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200569
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7018200569.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou v právnej veci navrhovateľa Mesto Košice,
Trieda SNP 48/2, Košice, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Tokár, spol. s
r.o. so sídlom Werferova 1, Košice, proti odporcovi Okresnému úradu Košice - okolie, katastrálnemu
odboru, Južná trieda 82, Košice, za účasti Obce Sokoľany, právne zastúpenej Mgr. Karolom Haťapkom,
advokátom, so sídlom Drieňová 34, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa
25.10.2013 č.k. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e  rozhodnutie odporcu č.k. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013 z dôvodu uvedeného
v § 250j ods.2 písm.a) O.s.p. s použitím ustanovenia § 250l ods.2 O.s.p. a   v r a c i a  ho odporcovi
na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a   navrhovateľovi právo na náhradu trov konania v sume 1.119,43 eur, ktorú je odporca
povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odporca preskúmavaným rozhodnutím podľa § 52 ods.1 zákona č., 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení  zákona č. 222/1996 Z.z.
(ďalej „katastrálny zákon“) určil priebeh hranice medzi obcou J. a Mestom Košice - mestskou časťou
Š. a priebeh hranice medzi katastrálnymi územiami J. a Ž. podľa geometrického plánu č. 16/2007
vyhotoveného spoločnosťou Geotop, s.r.o., úradne overeného Správou katastra Košice dňa 10.05.2007
pod č. 317/07.

2. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 23.04.1997 mu bol doručený návrh 14
obcí okresu Košice - okolie (medzi nimi aj obce J.) na začatie katastrálneho konania o určenie priebehu
hraníc podľa § 52 a nasl. katastrálneho zákona. V návrhu uviedli, že úprava nových hraníc medzi
okresom Košice - mesto a Košice - vidiek (v súčasnosti Košice - okolie) sa opieral o „Zásady  koncepcie
hlavných smerov urbanizácie Slovenska“ schválené uznesením vlády SR č. 95/71. ONV Košice - vidiek
na 13. riadnom plenárnom zasadnutí dňa 25.09.1979 súhlasil s odčlenením celkom 3741 ha územia
jednotlivých obcí okresu Košice - vidiek.

3. Rada Vsl. KNV dňa 11.11.1980 uznesením č. 352 súhlasila s územno-správnym usporiadaním
mestských obvodov v okrese Košice - mesto ku dňu 01.01.1981. Dňa 09.12.1980 Rada Vsl. KNV
uznesením č. 382 súhlasila s odčlenením časti dotknutých obcí o výmere 3714 ha z okresu Košice -
vidiek s účinnosťou od 01.01.1981. Uznesením plenárneho zasadnutia Vsl. KNV zo dňa 27.01.1981 č.
49 sa s účinnosťou od 01.01.1981 určila nová hranica medzi okresmi Košice - mesto a Košice - vidiek.
Uznesenie bolo doplnené uznesením plenárneho zasadnutia Vsl. KNV č. 52 zo dňa 14.10.1985.

4. Podľa návrhu ani jedna z dotknutých obcí prípadne jej obyvatelia nesúhlasili so zmenou katastrálneho
územia, a preto žiadali, aby sa pôvodná hranica obnovila tak, ako to  bolo pred účinnosťou spomínaných



uznesení Vsl. KNV vymedzená v prílohe č. 1 uznesenia Rady KNV č. 382 z 09.12.1980 a zakreslená v
mapke 1:50000, v geometrických plánoch a výkazov výmer č. 10, 11, 31, 121/2, 122/12, 13 až 16, 18,
32, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uznesenia.

5. Na výzvu odporcu na odstránenie nedostatkov podania z 20.05.1997 bolo odporcovi dňa 30.12.1997
doručené doplnenie podania z 15.12.1997 o stanoviska dotknutej obce Košice - mesto a stanoviska
mestských častí mesta Košice susediacich s katastrálnym územím  dotknutých obcí s navrhovanou
zmenou katastrálnych hraníc.

6. Dňa 18.01.2002 bolo odporcovi doručené doplnenie návrhu na začatie konania zo dňa 15.07.1997
za obec J., v ktorom doplnil návrh tak, že žiada uskutočniť konanie vo veci určenia priebehu hraníc
obce J. tak, aby sa pôvodná hranica obnovila tak, ako to bude uvedené v geometrickom pláne podľa
stavu platného pred účinnosťou spomínaných uznesení Vsl. KNV. Geometrický plán na zmenu hranice
katastrálneho územia Ž. a J. č. 70/2003 vyhotovený spoločnosťou Geotop, s.r.o., úradne overený
Správou katastra dňa 06.02.2004 pod č. 159/03 bol odporcovi doručený dňa 27.02.2004.

7. Rozhodnutím z 20.10.2004 č. H-2/97/d-BJ odporca návrh Obce J. zamietol s odôvodnením, že MNV
v U. na základe uznesenia č. 35/1979 súhlasil s rozšírením územia Košíc o územie v katastri U. - T.
(R.) a začlenením do územia okresu Košice - mesto, rešpektujúc tým uznesenie vlády SR č. 19/1996
o smernom územnom pláne HSA Košice.

8. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 11.04.2006 č.k. 3Sp/8/2005-27 na odvolanie obce J. zrušil
rozhodnutie odporcu a uložil mu zisťovať, či  plenárne zasadnutie MNV v U.  dňa 16.08.1979 kedy
prejednalo návrh na určenie nových hraníc okresov Košice - vidiek a Košice - mesto a vydalo k tomu svoje
stanovisko súhlasilo aj so zmenou hraníc pôvodného katastrálneho územia U. - J.. Súd konštatoval,
že ak bude dostatočne preukázané, že zmena priebehu hraníc bola vykonaná bez súhlasu obce alebo
obyvateľov obce, budú splnené zákonné podmienky na rozhodnutie o zmenu priebehu hranice obce.

9. V ďalšom konaní si odporca zadovážil zo Štátneho archívu v Košiciach kópiu zápisnice z plenárneho
zasadania MNV v U. zo dňa 16.08.1979, na ktorom bol prerokovaný návrh zmeny hraníc okresov Košice
- vidiek a Košice - mesto.

Plénum MNV obce U. uznesením č. 18/1979 súhlasilo s bodom 4 návrhu uvedeného pod č.
Vnútr.152/1979 týkajúceho sa rozšírenia územia mesta Košice o územie v katastri U. - T. (R.) a
začlenením do územia okresu Košice - mesto rešpektujúc uznesenie vlády SR č. 19/1966 o smernom
územnom pláne HSA Košice. K odčleneniu časti J. od obce U. sa plénum MNV nevyjadrovalo.

10. Pretože geometrický plán predložený obcou J. nevychádzal z pôvodnej katastrálnej hranice, odporca
dňa 20.12.2006 prerušil konanie a vyzval navrhovateľa (obec J.), aby predložil geometrický plán, ktorý
by vychádzal z priebehu pôvodnej katastrálnej hranice a zohľadňoval prirodzené rozhraničovacie čiary
v teréne.

Po predložení geometrického plánu odporca rozhodnutím z 20.06.2007 č. H-2/97/d-BJ určil priebeh
hranice medzi obcou J. a mestskou časťou Košice - Š. a priebeh hranice medzi katastrálnymi územiami
J. a Ž. podľa geometrického plánu  č. 16/2007 vyhotoveného spoločnosťou Geotop, s.r.o. z dôvodov
splnenia zákonných podmienok uvedených v § 52 ods.1 katastrálneho zákona, a to - že zmena priebehu
hraníc sa vykonala v rokoch 1948 - 1989 bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce.

11. Krajský súd v Košiciach na odvolanie mesta Košice rozsudkom z 12.01.2012 č.k. 6Sp/18/2007-178
rozhodnutie odporcu potvrdil.

Najvyšší súd SR na odvolanie mesta Košice rozsudkom zo 14.05.2013 č.k. 1Sžr/43/2012 zmenil
rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V rozsudku uviedol, že z podkladov jednoznačne vyplynulo, že plenárne zasadnutie MNV U. dňa
16.08.1979 súhlasilo s návrhom zmeny katastrálnej hranice, pričom navrhované zmeny sa dotkli, ako
katastrálneho územia T., tak aj katastrálneho územia J., z ktorých boli časti odčlenené a pričlenené do
katastrálneho územia Ž.. Z uznesenia č. 18/1979 prijatého týmto plenárnym zasadnutím vyplynulo, že
kompetentný orgán súhlasil s návrhom ONV Košice - okolie č. Vnútr./152/1979 týkajúceho sa rozšírenia



územia Košíc o územie v katastri U. - T. a začlenením do územia Košice - mesto a zároveň nesúhlasil,
aby obec U. bola v členená do okresu Košice - mesto. Plenárne zasadnutie nerozhodovalo len o tomto
uznesení,  ale o celom komplexnom materiáli, ktorý bol súčasťou návrhu ONV Košice - okolie. Pod
bodom 4 tohto návrhu bol uvedený aj návrh slovného popisu priebehu okresnej hranice s tým, že sa
navrhovalo odčlenenie časti katastrálneho územia J..

Dôvodom zrušenia rozhodnutia odporcu bola jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, pretože
napriek tomu, že odvolací súd odporcovi uložil zistiť, či sa po komplexnom posúdení súhlas plenárneho
zasadania MNV U. vzťahoval aj na katastrálne územie J. a vysporiadať sa so vznesenou námietkou
vznesenou mestom Košice ohľadom márneho uplynutia lehoty poskytnutej obci J. na doplnenie
chybného návrhu, odporca tak neurobil a vo svojom rozhodnutí  iba konštatoval, že súhlas sa nepodarilo
získať.

Najvyšší súd SR uložil odporcovi vysporiadať sa s námietkou mesta Košice ohľadom márneho uplynutia
lehoty poskytnutej obci J. na predloženie chýbajúcich dokladov s následným poučením o následkoch
márneho uplynutia lehoty. Túto námietku ako aj ďalšie vzniesol právny zástupca navrhovateľa
opakovane podaním doručeným odporcovi 01.06.2013.

12. Odporca v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia k tejto námietke citujúc ustanovenie § 53 ods.1,
2 katastrálneho  zákona, § 19 ods.2, 3, § 29 ods.1, § 30 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov a konštatoval, že výzvou na odstránenie nedostatkov podania zo dňa 20.05.1997
navrhovateľa, aby podal návrh  samostatne za každú obec s tým, že návrh musí obsahovať náležitosti
podľa § 53 katastrálneho zákona. Vo výzve upozornil navrhovateľa, že pokiaľ neodstráni nedostatky v
lehote do 6 mesiacov od doručenia výzvy, konanie zastaví.

Listom z 02.01.1998 odporca na základe žiadosti navrhovateľa súhlasil s predĺžením lehoty na
odstránenie nedostatkov podania o 90 dní.

Po upozornení  správneho orgánu vyššieho stupňa na nečinnosť odporca výzvou z 05.06.2002 požiadal
navrhovateľov (medzi inými aj obec J.) o odstránenie nedostatkov podania v lehote 60 dní od doručenia
výzvy s tým, že v prípade ich neodstránenia bude konanie zastavené.

Právna úprava správneho konania účinná do 31.12.2003 umožňovala v prípade zistenia nedostatkov
podania prerušiť konanie podľa § 29 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. Zastavenie konania z dôvodu
neodstránenia nedostatkov podania nebolo zakotvené ako dôvod zastavenia správneho konania. Z
toho dôvodu odporca nemal daný taxatívny dôvod na zastavenie konania o určení priebehu hranice
katastrálneho územia, resp. obce.

S účinnosťou od  01.01.2004 bolo v ustanovení § 19 ods.3 a § 30 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. zakotvený
dôvod zastavenia konania pre neodstránenie nedostatkov podania za predpokladu, že o právnych
následkoch bol účastník poučený.

Odporca konštatoval, že v rozhodnutí z 20.12.2006 č. H-2/97/d-BJ o prerušení konania nepoučil obec
J. o právnych následkoch nedoloženia nového geometrického plánu v stanovenej lehote.

Na základe žiadosti o predĺženie lehoty zo dňa 16.02.2007 odporca predĺžil lehotu na jeho dodanie o 30
dní. Z týchto dôvodov podľa názoru odporcu nemohol konanie zastaviť. Poučenia dané do 01.01.2004
nemali oporu v ustanoveniach Správneho poriadku, a preto nemožno na nich prihliadať.

Odporca nepovažoval za opodstatnenú námietku mesta Košice, že súčasťou návrhu mali byť prílohy
uvedené v § 53 ods.2 katastrálneho zákona, pretože v prípade ich absencie Správny poriadok stanovuje
postup odstránenia nedostatkov podania.

K tvrdeniu mesta Košice, že došlo k preklúzii  práva a preto odporca nemohol vo veci rozhodnúť, odporca
uviedol, že lehoty uvedené v § 49 Správneho poriadku sú poriadkovými lehotami, ktorých prekročenie
nemá za následok nemožnosť inak príslušného orgánu rozhodnúť vo veci a konštatoval, že obec J. si
nárok uplatnila v zákonnej lehote dňa 23.04.1997 a skutočnosť, že súčasťou návrhu neboli všetky prílohy
podľa § 53 ods.2 katastrálneho zákona a nemala vplyv na preklúziu.



Odporca nepovažoval za opodstatnené tvrdenie mesta Košice ohľadom označenia účastníkov, keďže
títo boli uvedení v podaní z 30.06.2003 a námietky týkajúce sa geometrického plánu, v ktorom
navrhovaný priebeh hranice sleduje prirodzené rozhraničovacie čiary v teréne, neprechádza cez
žiadnu budovu, ale prechádza po hranici pozemkov. K námietke mesta Košice, že sa nemohol ku
geometrickému plánu vyjadriť, odporca uviedol, že ako účastník konania mal možnosť nahliadať do
spisu a robiť si z neho výpisy. Na základe týchto skutočností dospel odporca k záveru, že  podmienky
na zastavenie konania neboli splnené.

13. Odporca ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v súlade s právnym názorom
Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozsudku zo dňa 14.05.2013 č.k. 1Sžr/43/2012 komplexne posúdil
podklady a návrhy, o ktorých  sa rokovalo na plenárnom zasadnutí MNV v U. a zistil, že podkladom,
na základe ktorého plenárne zasadnutie prijalo uznesenie bol materiál ONV Košice - vidiek - návrh na
určenie nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek č. Vnútr.152/1979 zo dňa 01.03.1979.
V tomto návrhu v bode 4 sa uvádza „rešpektujúc uznesenie vlády SR č. 19/1976 o smernom územnom
pláne HSA Košice bol daný súhlas s rozšírením územia v katastri U. - T. (R.) a začlenením do okresu
Košice - mesto“. Z citovaného bodu 4 návrhu na určenie nových hraníc okresov Košice - mesto a
Košice - vidiek taktiež nevyplýva, že malo dôjsť k odčleneniu aj časti katastrálneho územia J. od obce
U.. Poukázal  aj na prílohu uznesenia vlády SR č. 19/1976 písm.a) bod 2, v ktorom je uvedené „pre
vytvorenie optimálnych urbanistických a ekonomických podmienok ďalšieho rozvoja tejto  aglomerácie
treba do administratívneho územia Košice - mesto začleniť katastrálne územie obcí P. F. U., A., Š. a
P., pričleniť územie priemyselného obvodu R. - T. a územie určené pre výstavbu východného mesta
v rozsahu potrebnom pre realizáciu smerného územného plánu“. Odporca na základe uvedeného
konštatoval, že ani z jeho obsahu nevyplýva, že malo dôjsť k odčleneniu aj časti katastrálneho územia
J. od obce U., pretože dotknutá časť obce U. je označená ako R. - T..

Skutočnosť, že úprava hraníc medzi okresom Košice - mesto a Košice - vidiek sa mala týkať aj
katastrálneho územia J. vyplýva len z prehľadnej tabuľky orientačných plošných údajov pre návrh úpravy
hraníc, kde je uvedená obec U.Í. a katastrálne územia J. s úbytkom 706 ha a T. s úbytkom 248 ha.

14. Odporca poukázal tiež na to, že  z materiálov, ktoré boli prerokovávané na plenárnom zasadnutí
MNV U. vyplýva, že mapa návrhu novej okresnej hranice a prehľadná tabuľka orientačných plošných
údajov pre návrh úpravy hraníc medzi okresom Košice - mesto a Košice - vidiek boli k nahliadnutiu pre
pripomienkové konanie na odbore vnútorných vecí ONV Košice - vidiek a teda netvorili neoddeliteľnú
súčasť  návrhu na určenie nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek. Konštatoval, že  asi
40 % odčlenenej časti  katastrálneho územia J. ešte aj v súčasnosti tvorí poľnohospodársku a lesnú
pôdu, ktorej vlastníkmi sú pôvodní vlastníci prípadne ich právni nástupcovia, pričom v podkladoch k
uzneseniu MNV v U. č. 18/1979 sa nespomína žiadna poľnohospodárska alebo lesná pôda.

15. Odporca ďalej uviedol, že hoci podľa názoru Najvyššieho súdu SR skúmaním podkladov ku
prijatému uzneseniu  možno dôvodne dôjsť k záveru, že za daných okolností bol naplnený obsah
pojmu súhlas obce, resp. jej obyvateľov v zmysle § 52 katastrálneho zákona, podľa názoru odporcu
nemožno analogicky výkladovými pravidlami platnými pre súkromné právo vykladať správny akt, ktorým
je uznesenie č. 18/1979 z plenárneho zasadania MNV v U., pokiaľ to priamo neumožňuje zákon. Podľa
odporcu správny orgán nemá právomoc pri skúmaní správneho aktu analogicky využívať výkladové
pravidlá platné pre súkromné právo, t.j. vykladať vôľu plenárneho zasadnutia MNV U.. V správnom
práve, ktoré je odvetvím verejného práva je možnosť analógie ojedinelá a iba vtedy, ak to zákon výslovne
pripúšťa. V prípade nejasného textu uznesenia plenárneho zasadnutia MNV, kedy sa nedá jednoznačne
zistiť jeho obsah, ide o nezrozumiteľnosť správneho aktu, ktorá zakladá jeho nulitu.

16. Po komplexnom preskúmaní podkladov odporca dospel k záveru, že z uznesenia vlády SR z
21.01.1976 č. 19, z návrhu na určenie nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek
z 01.03.1979 č. Vnútr.152/1979 a ani z uznesenia plenárneho zasadnutia MNV U. č. 18/1979 zo
16.08.1979 nevyplýva, že by predmetom zmeny hranice medzi okresmi Košice - mesto a Košice
- vidiek bola aj časť katastrálneho územia J.. Prehľadná tabuľka orientačných plošných údajov pre
návrh úpravy hraníc, kde je spomínané aj katastrálne územie J.Ľ. nebola podkladom, na ktorý mohlo
plenárne zasadnutie prihliadať, lebo bola uložená na odbore vnútorných vecí ONV Košice - vidiek. Bolo
preukázané, že plenárne zasadnutie MNV U. ako kompetentný orgán dňa 16.08.1979 prejednalo návrh



na určenie nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek, avšak podstatné je, že bez pričlenenia
katastrálneho územia J.. Spresnenie uznesenia č. 18/1979 (R.) nie je obsahovo totožné s návrhmi č.
35/1979 a 152/1979 zo dňa 19.02.1979 a z dôvodovej správy k nim, ale išlo o prevádzkareň R., ktorá v
tom čase patrila k územiu U. - T., a nie je to spresnením katastrálneho územia J.. Z uvedených dôvodov
odporca mal za  preukázané, že boli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia podľa § 52 ods.1
katastrálneho zákona.

17. Mesto Košice podalo proti rozhodnutiu odporcu opravný prostriedok, ktorým navrhovalo, aby odporca
rozhodnutie zrušil a konanie zastavil eventuálne, aby návrh obce J. z 10.03.1997 o určenie priebehu
katastrálnej hranice obce zamietol. Pretože odporca opravnému prostriedku navrhovateľa nevyhovel
postúpil vec na rozhodnutie krajskému súdu.

18. Navrhovateľ svoje odvolacie dôvody zhrnul do dvoch bodov, a to:
1) Napadnuté rozhodnutie odporcu porušuje zákonnú povinnosť viazanosti právnym názorom
odvolacieho súdu, je v rozpore so skutočným stavom a so zákonom, odporca sa nevysporiadal
so všetkými odvolacími námietkami a pri hodnotení dôkazov nevychádzal zo spoľahlivo zisteného
skutočného  stavu veci, zamlčal niektoré dôležité otázky, a preto jeho rozhodnutie navrhovateľ považuje
za nepreskúmateľné.
2) Odporca sa nesprávne, resp. sa čiastočne vysporiadal s procesnými námietkami.

19. Navrhovateľ uviedol, že odvolací Najvyšší súd SR vyjadril svoj právny názor k podstatnej otázke,
či došlo k zmene katastrálnych hraníc, svoj právny názor na strane 10 rozsudku zo dňa 14.05.2013
č.k. 1Sžr/43/2012, kde okrem iného uviedol, že súhlas obce, resp. jej obyvateľov zodpovedá súhlasu
plenárneho zasadnutia MNV príslušnej obce a pokiaľ plenárne zasadnutie MNV U. súhlasilo s
predloženým návrhom, ktorého súčasťou bol aj popis novej hranice a tabuľky s uvedeným rozlohy
územia, ktoré sa mali odčleniť z jednotlivých katastrálnych území (teda aj časti katastrálneho územia J.),
možno dôvodne dôjsť k záveru, že za daných okolností bol naplnený obsah pojmu súhlas obce, resp.
obyvateľov podľa § 52 katastrálneho zákona, čo by následne nasvedčovalo záveru o nesplnení jednej
zo zákonných kumulatívnych podmienok pre konanie o návrhu obce J..

Podľa § 250r O.s.p. ak súd zruší rozhodnutie  správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní
viazaný právnym názorom súdu. Viazanosť správneho orgánu právnym názorom súdu je právna i
skutková a vzťahuje sa na postup správneho orgánu v novom konaní, na výrok, aj na odôvodnenie
nového rozhodnutia. Odporca preto nebol oprávnený  rozhodovať či na zmenu katastrálnej hranice obci
bol alebo nebol daný súhlas, pretože táto otázka bola  vyriešená v rozsudku Najvyššieho súdu SR a ku
zmene skutkových okolností nedošlo. Vyslovený právny názor už neobstojí, pričom táto skutočnosť sa
musí v rozhodnutí odôvodniť. Napriek tomu, že rozhodnutie odporcu bolo zrušené súdom a odporca bol
viazaný jeho právnym názorom  podľa § 250r O.s.p., rozhodnutie, ktoré je svojim obsahom rovnaké s
rozhodnutím, ktoré súd zrušil.

Podľa názoru navrhovateľa  odporca nesprávne vyložil právny názor Najvyššieho súdu SR, že mal
opätovne komplexne preskúmať podklady a návrhy, ktoré boli predmetom rokovania plenárneho
zasadnutia MNV U., pretože v spomínanom rozhodnutí Najvyšší súd SR vyslovil, že súhlas na
odčlenenie časti katastrálneho územia J. po komplexnom posúdení existujúcich dokumentov bol daný.

20. Navrhovateľ nesúhlasil s konštatovaním odporcu, že z uznesenia vlády SR, ktoré bolo podnetom a
základom pre vykonanie územnej zmeny nevyplynulo, že malo dôjsť aj k odčleneniu časti katastrálneho
územia J. od obce U., pretože dotknutá časť obce U. je označená ako R. - T.. Vyplýva to okrem
iného aj z prílohy k uzneseniu vlády SR č. 19/1976 pod písm.b) bod 1/b, kde je uvedené „realizovať
odvádzanie a čistenie odpadových vôd z R. a priemyselného okrsku T. vybudovaním komplexného
vodohospodárskeho systému na J.I. H., pretože realizácia čistiarne odpadových vôd z R. podmieňuje
rozvoj hospodársko-sídelnej aglomerácie z roku 1985, predpokladaný systém územným plánom“.

21. Na terajšom území katastrálneho územia Ž. sa nachádzajú štyri skládky a jednou z nich je aj
skládka odkaliska, ktorá podľa názoru navrhovateľa súvisí aj s odpadovými vodami z R. podľa citovaného
ustanovenia smernice vlády z roku 1976. Cieľom uznesenia vlády z roku 1976 bolo pozdvihnúť mesto
Košice a v ňom vyriešiť aj územie, na ktorom bolo postavené R., ktoré je toho času evidované ako kat.
územie Ž.L. v mestskej časti Košice - Š.. Do tohto kat. územia Ž. boli zahrnuté kat. územia J., T., J., R.



O., P. - Š. a U..  Pod pojmom R. - T. nemožno chápať  časť kat. územia U., ktoré nikdy neexistovalo, ale
tak ako to vyplýva z uznesenia vlády z roku 1979 „priemyslový okrsok, resp. obvod R. - T.“. Tento pojem
však nebol použitý na účely evidencie nehnuteľností.

22. K tvrdeniu odporcu, že z materiálov, ktoré boli prejednávané na plenárnom zasadnutí MNV U.
nevyplýva, že by predmetom zmeny hranice medzi okresmi Košice - mesto a Košice - vidiek bola aj
časť kat. územia J. a že prehľadná tabuľka orientačných plošných údajov pre návrh úpravy hraníc
kde je spomínané aj toto katastrálne územie nebola podkladom, na ktorý mohlo plenárne zasadnutie
prihliadať, lebo bola uložená na odbore  vnútorných vecí ONV Košice - vidiek, navrhovateľ uviedol, že
celý proces územnej zmeny z časového aj z vecného hľadiska je dlhodobý viacúrovňový rozhodovací
proces a že každý dotknutý subjekt mal k rozhodovaniu k dispozícii komplexný materiál, popisný aj
graficky. Navrhovateľ poukázal na dôkazy nachádzajúce sa v spise, ktoré odporca nebral pri rozhodovaní
do úvahy. Išlo o harmonogram prác a úkonov potrebných na určenie nových hraníc okresov Košice
- mesto a Košice - vidiek vypracovaný odborom vnútorných vecí Mestského národného výboru v
Košiciach a odborom vnútorných vecí Okresného národného výboru Košice - vidiek zo dňa 21.08.1978
č. Vnútr.113/1978, objednávka Mestského národného výboru v Košiciach, odboru vnútorných vecí zo
04.09.1978 č. Vnútr.121/1978 na Geodéziu, n.p. Prešov, MO 3602 pre okres Košice - mesto, Kukučínova
8, Košice, ktorým  objednal podklady na určenie nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek,
a to popis nových hraníc, mapu nových hraníc, popis pričlenených a odčlenených plôch s uvedením
ich parcelných čísel a výmery v hektároch, návrh na určenie nových hraníc okresov Košice - mesto a
Košice - vidiek, ktorí spracovali O.. R. D., Geodézia a kartografia a prom.práv. O. U. ako zhrnutie návrhu
z novembra 1978 a septembra 1979, popis priebehu okresnej hranice medzi okresmi Košice - mesto a
Košice - vidiek, list odboru vnútorných vecí Mestského národného výboru v Košiciach zo 04.01.1979 č.
Vnútr.113/1978, ktorým z dôvodu opravy prvej časti máp omeškaním zaslal odboru vnútorných vecí ONV
Košice - vidiek 5 kusov popisu priebehu okresnej hranice a 5 kusov máp, návrh na zmenu hraníc medzi
okresmi Košice - mesto a Košice - vidiek v mierke 1:50000 za účelom pripomienkového konania na
odboroch ONV, list ONV Košice - vidiek, odboru vnútorných vecí, č. Vnútr.152/1979 zo dňa 01.03.1979
adresovaný všetkým odborom ONV a VĽK ONV Košice - vidiek pod názvom pripomienkové konanie
v prílohe ktorého bol návrh na určenie nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek. V
závere návrhu je upozornenie, že návrh popisu priebehu hranice, mapa návrhu novej okresnej hranice
a prehľadná tabuľka orientačných plošných údajov pre návrh úpravy hranice je k nahliadnutiu na odbore
vnútorných vecí. V spise sa tiež nachádza vyjadrenie ONV Košice - vidiek, odboru poľnohospodárstva,
lesného a vodného hospodárstva k návrhu na určenie nových hraníc okresov zo dňa 13.03.1979,
v ktorom je okrem iného odporúčanie, podľa ktorého zo širšieho hľadiska sa vyžaduje, aby hranice
katastrálnych území a okresov boli zásadne prirodzené (hrebene, vodné toky), alebo aspoň trvalé v
teréne ľahko identifikovateľné (cesty, železnice,  hranice lesa a pod.). Ak to nie je možné dodržať
presunúť celé katastrálne územie s príslušnou obcou (R. O., U.) ako tomu bolo aj pri poslednej úprave
hraníc medzi okresmi Košice - vidiek a Košice - mesto.

23. Podľa navrhovateľa ďalším dôležitým dokumentom, ktorý preukazuje dôvodnosť jeho tvrdenia je
komplexný a posledný Návrh na určenie nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek zo dňa
06.08.1979 po pripomienkovom konaní na úrovni odborov ONV, rád MNV a pred rozhodnutím plenárnych
zasadnutí. Prílohou tohto návrhu bola mapa, návrh popisu priebehu okresnej hranice a prehľadná
tabuľka orientačných plošných údajov pre návrh úpravy hraníc medzi okresmi, z ktorej vyplýva prírastok
pre Košice - mesto z kat. územia J., parc.č. XXX/X a parc.č. XXXX, výmera 706 ha a z k.ú. T. parc.č.
XX až XX, výmera 248 ha. Z tohto dokumentu vyplýva okrem iného súhlasné stanovisko k navrhovanej
úprave hraníc okresov, ktoré vyslovila Rada MNV v U., záporné stanovisko vyslovili v P. - T., J. a vo R.P.
O. a nesúhlas s návrhom na pričlenenie celého územia obce k okresu Košice - mesto v U., U. a vo R.Ľ.
O.. Zo záveru vyplýva, že navrhovaná úprava nemá zasahovať do obývaného územia obcí a znamená
pre okres Košice - vidiek úbytok rozlohy o 3741 ha a prírastok 105 ha. Túto zmenu považuje za tzv. inú
zmenu územia okresu, a také zmeny v zmysle § 7 ods.2 zákona č. 130/1970 Zb. vykonávajú krajské
národné výbory. Ďalej sa v tomto dokumente odôvodňuje aj požiadavka vedenia ONV pričleniť najmä
R. O. a U. do územia okresu Košice - mesto, pretože samotné R. zaberajú už v tom čase značnú časť
územia týchto obcí a sú už tesne pri ich intravilánoch. Väčšina ekonomicky činných obyvateľov pracovala
vo R. alebo dochádzala do Košíc, škodlivosť exhalátov R. ohrozuje životné prostredie obyvateľov obce,
pričom R. patrilo do legislatívnej správy okresu Košice - mesto. Táto požiadavka však v konečnom
dôsledku nebola akceptovaná ani Mestským národným výborom Košice ani plenárnym zasadnutím obce
U. a radami a plenárnymi zasadnutiami ONV a KNV.



24. Navrhovateľ ďalej poukázal  na to, že zo zápisnice z plenárneho zasadania MNV U. konaného dňa
16.08.1979 a z prijatého uznesenia jednoznačne vyplýva súhlasné stanovisko s rozšírením územia Košíc
o územie v katastri U. - T.O. (R.) a začlenením do územia okresu Košice - mesto. Pretože kataster U.
neexistoval, v skutočnosti bol katastrom J. a takéto nešťastné slovné spojenie vyjadrovalo priemyselné
obvod R. - T. v zmysle smerníc a novovytvorený kataster Ž.. Súčasťou komplexu dokumentov pred
rozhodnutím bol aj mapový, grafický, slovný aj tabuľkový popis územnej zmeny katastrálneho územia.

25. Navrhovateľ ďalej konštatoval, že až po prerokovaní a rozhodnutí plenárnymi zasadaniami
jednotlivých obcí Rada ONV Košice - vidiek dňa 17.08.1979 a plenárne zasadanie ONV Košice - vidiek
dňa 25.09.1979 prerokovali návrh na určenie nových hraníc. Po prerokovaní územných hraníc aj v
orgánoch MsNV Košice - mesto plenárne zasadnutie Vsl. KNV v Košiciach prijalo uznesenie č. 49 zo dňa
27.01.1981, ktorým  určil s účinnosťou od 01.01.1981 hranice medzi okresnom Košice - mesto a Košice
- vidiek tak, ako je to uvedené v prílohe 1 uznesenia rady Vsl. KNV č. 382 z 09.12.1980 a zakreslené v
mape 1:50000, ktorá tvorí nedeliteľnú súčasť tohto uznesenia. Navrhovateľ konštatoval, že z časového
hľadiska prípravného a rozhodovacieho procesu a obsah komplexu dokumentov jednoznačne vyplýva,
že poslanci z plenárneho zasadnutia MNV v U. bez najmenších pochybností vedeli, o čom rozhodujú,
o ktoré katastrálne územie ide, vedeli o rozsahu úbytkov jednotlivých katastrálnych území. Bolo by
neprirodzené a nemysliteľné, že po takomto dlhodobom procese prípravy územnej zmeny poslanci rady
alebo plenárneho zasadnutia MNV by sa nezaujímali o rozsah vykonaných zmien. Navyše na plenárnom
zasadnutí bol podrobne prednesený návrh a zúčastnil sa aj na tomto zasadnutí poslanec ONV Košice
- vidiek. Odporca však tieto všetky dokumenty nevyhodnotil a územie katastra posúdil neodborne a v
rozpore so skutočným stavom.

26. Navrhovateľ vo svojom návrhu opätovne zdôraznil to, že v čase rozhodovania o územných zmenách
obec J. neexistovala, bola súčasťou obce U., ktorá sa vytvorila zlúčením dvoch obcí J. a T.. V tom čase
existovalo iba územie obce U., ale neexistovalo katastrálne územie U.. Územie obce U. tvorilo k.ú. J.
a k.ú. T.. Preto územie alebo kataster U. - T. je nesprávnym spojením  a označením a pod tým každý
mal na mysli k.ú. J. a k.ú. T.. Ak došlo k úbytku časti z k.ú. T. a úbytku z ďalšej časti U. je prirodzené,
že k úbytku došlo z k.ú. J., keďže k.ú. U. neexistovalo. Odporca vo svojom rozhodnutí nevysvetlil čo
považuje pod územím U. - T. a čo bolo možné považovať pod takýmto označením v čase rozhodovania,
kedy existovali iba katastrálne územia J. a T.. Zmena hraníc medzi okresom Košice - mesto a Košice -
vidiek vo vzťahu ku k.ú. J. nevyplýva iba z prehľadnej tabuľky orientačných plošných údajov pre návrh
úpravy hraníc, kde je uvedená obec U. a k.ú. J. s úbytkom 706 ha a T. s úbytkom 248 ha, ale táto
skutočnosť vyplýva aj z iných listinných dôkazov, a to výkazu výmer ku geometrickému plánu, návrhu
slovného popisu priebehu hranice a z mapy návrhu novej okresnej hranice.

27. Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením odporcu, že obce nevedeli o presnom rozsahu územných zmien,
pretože návrh popisu priebehu okresnej hranice, mapa návrhu novej okresnej hranice a prehľadná
tabuľka orientačných plošných údajov pre návrh úpravy hraníc medzi okresom Košice - mesto a Košice -
vidiek boli k nahliadnutiu pre pripomienkové konanie na odbore vnútorných vecí ONV Košice - vidiek. List
odboru vnútorných vecí ONV Košice - vidiek zo dňa 01.03.1979 č. Vnútr.152/1979 bol totiž adresovaný
všetkým odborom ONV a VĽK ONV Košice - vidiek a nie príslušným obciam. Pre obce boli zaslané
návrhy osobitne napr. v podobe návrhu na určenie nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice -
vidiek zo dňa 06.08.1979, ku ktorým boli pripojené aj prílohy. Toto prejednali aj Rada a Plénum MNV U.
rovnako ako aj v ostatných dotknutých obciach. Navrhovateľ poukázal na časť zápisnice z plenárneho
zasadania MNV U. zo 16.08.1979 , ktoré predchádzalo prijatému uzneseniu č. 18/1979 a v ktorej sa
uvádza, že predsedníčka MNV oboznámila prítomných poslancov a ostatných prítomných s návrhom
ONV Košice - vidiek č. 152/1979 Vnútr. ohľadne zmeny hraníc okresov Košice - vidiek a Košice - mesto.
Zároveň načrtla aké táto zmena bude mať prednosti a aké  nedostatky a nevýhody pre obec. K tomuto
bodu bolo prijaté uznesenie č. 18/1979. Z jeho obsahu vyplýva, že poslanci vedeli koľko ha sa odčleňuje z
katastrálnych území J. - T.. Obec súhlasila s rozšírením územia Košice o časť vyznačeného územia obce
U., ale nesúhlasila s tým, aby obec U. bola územne včlenená do okresu Košice - mesto. Rešpektujúc
uznesenie obce  boli do okresu Košice - mesto pričlenené iba navrhované časti územia obce U.. Ak by
si poslanci neboli vedomí rozsahu jednotlivých odčlenených a pričlenených častí katastrálnych území,
potom by rozhodovanie o otázke pričlenenia obce U. do okresu Košice - mesto bolo nadbytočné.



28. Navrhovateľ ďalej uviedol, že pokiaľ sa v materiáloch ONV uvádza, výraz kataster U. - T. (R.) pod
týmto názvom  je možné rozumieť jedine k.ú. J. - T., pretože iný kataster právne ani fakticky v evidencii
nehnuteľností neexistoval. Z grafického znázornenia zmeny okresnej hranice a zároveň aj katastrálnej
hranice obce U. a mesta Košice vyplýva, že túto zmenu bez zmeny k.ú. J. ani nebolo možné vykonať,
pretože k.ú. J. boli územne bližšie k R. a na tomto k.ú. už v tomto období sa nachádzali prevádzkové
objekty R., a preto došlo aj k odčleneniu 706 ha z k.ú. J. oproti k.ú. T., ktoré územie bolo vzdialenejšie
od R., ktoré sa rozširovalo smerom ku k.ú. T. cez k.ú. J. a vytvorili tak spolu s ostatnými nové k.ú. Ž..
Preto aj v uznesení z plenárneho zasadnutia je v zátvorke uvedené R..

29. Podľa názoru navrhovateľa text uznesenia plenárneho zasadnutia MNV v U. č. 18/1979 je jasný a
zrozumiteľný, a to napriek tomu, že namiesto existujúceho k.ú. J. - T. je v ňom uvedený neexistujúci,
resp. nesprávny kataster U.P. - T. (R.). Toto označenie vtedy nevzbudilo žiadne pochybnosti, keďže boli
k tomu podklady, ktoré to slovne, graficky aj rozsahovo (územne) objasňovali. Ak by nebol daný súhlas a
nevedeli by o tom, že sa odčleňuje určitá časť aj z k.ú. J., tak nesúhlas by vyjadrili námietkami voči zápisu
zmien v evidencii nehnuteľností, s ktorými tiež boli písomne uzrozumení. Podľa názoru navrhovateľa
odporca nedostatočne vyhodnotil dôkazy a dospel tak k nesprávnemu právnemu záveru a nerešpektoval
právny názor Najvyššieho súdu SR, čím porušil zákon.

30. Ďalším odvolacím dôvodom navrhovateľa je nesprávny právny záver odporcu pri vysporiadaní  sa s
jeho procesnými námietkami. Navrhovateľ nesúhlasil s názorom odporcu, že právna úprava správneho
konania účinná do 31.12.2003 umožňovala v prípade zistenia nedostatkov podania prerušiť konanie
podľa § 29 ods.1 Správneho poriadku, ale zastavenie konania z dôvodu neodstránenia nedostatkov
podania nebolo zakotvené v zákone ako dôvod zastavenia správneho konania. Toto konštatovanie
považuje navrhovateľ za nezákonné, lebo je v rozpore s účelom a zásadami správneho konania, ktorým
je zákonnosť rýchlosť a efektívnosť rozhodovania.

31. Podľa názoru navrhovateľa konanie malo byť zastavené už počas účinnosti Správneho poriadku k
31.12.2003, keďže účastník konania bol poučený o zastavení konania ako o možnom následku v prípade
neodstránenia vytknutých nedostatkov v zmysle vtedajšieho ustanovenia zákona a keďže tento stav trval
aj po 01.01.2004 odporca bol povinný konanie zastaviť vzhľadom na kogentné ustanovenie zákona.

32. Obec J. vo vyjadrení zo dňa 04.12.2013 k opravnému prostriedku uviedla, že tvrdenie navrhovateľa o
tom, že Najvyšší súd SR zaujal vo svojom rozsudku zo dňa 14.05.2013 č.k. 1Sžr/43/2012 záväzný právny
názor o tom, že bol daný súhlas obce na odčlenenie k.ú. J., je vytrhnutím z kontextu tohto rozsudku,
pretože z jeho záveru vyplýva, že bude úlohou správneho orgánu preskúmať komplexne podklady a
návrhy, o ktorých sa  rokovalo na plenárnom zasadnutí a zaujať jednoznačný postoj k tomu, či sa súhlas
kompetentného orgánu vzťahoval aj k navrhovanému odčleneniu k.ú. J.. Najvyšší súd SR v rozhodnutí
v predmetnej veci teda neprezentoval záväzný právny názor, neuviedol bezpodmienečný právny príkaz
správnemu orgánu ako vec rozhodnúť, ale dal odporcovi na zváženie, aby po komplexnom posúdení
podkladov rozhodol, či súhlas kompetentného orgánu sa vzťahoval aj na k.ú. J.. Konštatoval, že odporca
vo svojom rozhodnutí podrobne opísal a riadne zdôvodnil svoj záver k otázke neudelenia súhlasu obce
s odčlenením k.ú. J.. K argumentácii navrhovateľa, že pod kataster U. - T. bolo možné chápať jedine
správne k.ú. J. - T. a že tento výraz je nesprávnym spojením a označením, omyl v prejave, účastník obec
J. uviedol, že tento omyl v skutkovej okolnosti má za následok nulitu uznesenia plenárneho zasadnutia
MNV U. č. 18/1979. Ďalej uviedol, že predmetom tohto uznesenia bol návrh územnej zmeny, ktorý
nemohol založiť súhlas obce v zmysle § 52 katastrálneho zákona, pretože podľa rozsudku Najvyššieho
súd SR z 27.05.2009 č.k. 2Sžo/91/2008 súhlas obce mohlo založiť len rozhodnutie o územnej zmene
vydané podľa § 39 ods.2 písm.e) zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch. Účastník obec J.
ďalej uviedol, že odporca sa vo svojom rozhodnutí vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s námietkou
navrhovateľa ohľadom  márneho uplynutia lehoty poskytnutej obci J.Ľ. na predloženie chýbajúcich
podkladov a následným poučením o následkoch márneho uplynutia lehoty a tieto dôvody považuje za
správne a zákonné. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako
vecne správne.

33. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 25.03.2014 č.k. 2Sp/59/2013-53 zrušil rozhodnutie odporcu
z 25.10.2013 č.k. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Po
vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel totiž k záveru, že plenárne zasadnutie MNV v U. dňa
16.08.1979 súhlasilo s odčlenením časti kat. územia J. a nielen časti kat. územia T., pričom označenie



predmetnej lokality U. - T. (R.) považoval za nepresné a nesprávne označenie v dobových dokumentoch,
ktoré neslúžilo pre zápis do evidencie nehnuteľností.

34. Na odvolanie obce J. Najvyšší súd SR uznesením z 10.09.2015 č.k. 4Sžr/75/2014-128 rozsudok
krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že považoval závery krajského súdu o tom,
že poslanci MNV U. hlasovali „s vedomím“, že tieto zmeny sa týkali aj obce J., za predčasné. S poukazom
na ustanovenie § 1 ods.1, 2, § 39 ods.1 prvá veta, § 39 ods.2 písm.e) a § 40 ods.1 zák.č. 69/1967
Zb. o národných výboroch sa krajský súd dôsledne nezaoberal závermi Správneho orgánu o zistenom
stave veci a bez bližšieho zdôvodnenia ponechal skutočnosti vyplývajúce z návrhu na určenie hraníc
okresov Košice - mesto a Košice - okolie zo dňa 19.02.1979, vrátane dôvodovej správy. Prvostupňovému
súdu vytkol nesprávne právne posúdenie, keď na predmetnú vec mal aplikovať ustanovenie § 39 ods.2
písm.e) zák.č. 69/1967 Zb. v znení účinnom ku dňu 16.08.1979, ako aj neúplný výrok rozsudku, v ktorom
neuviedol, podľa ktorého ustanovenia O.s.p. preskúmavané rozhodnutie zrušil.

35. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 01.12.2015 sp. zn. 2Sp/59/2013-145 zrušil rozhodnutie odporcu
z 25.10.2013 č.k. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ z dôvodu uvedeného v § 250j ods.2 písm.a) O.s.p. s použitím
ustanovenia § 250l ods.2 O.s.p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Súd totiž po opätovnom
preskúmaní listinných dôkazov dospel k záveru, že súhlas obce o zmene priebehu hranice bol daný, na
plenárnom zasadnutí MNV v U. a vyjadrený uznesením č. 18/1979, pričom tento súhlas sa týkal oboch
katastrálnych území obce U., t.j. kat. územia T., i kat. územia J..

36. Na odvolanie obce J. Najvyšší súd SR v odvolacom konaní rozhodol rozsudkom zo dňa 08.06.2016
sp. zn. 4Sžr/32/2016 tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 01.12.2015 č.k. 2Sp/59/2013-145
zmenil tak, že rozhodnutie odporcu z 25.10.2013 č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ potvrdil. Podľa názoru
Najvyššieho súdu SR uznesenie plenárneho zasadania Miestneho národného výboru v U. je možné
považovať za súhlasné stanovisko obce, resp. jej obyvateľov so zmenou priebehu hranice, ale toto
súhlasné stanovisko sa netýkalo katastrálneho územia J.. Dospel k záveru, že súhlas obce U., resp. jej
obyvateľov na zmenu priebehu hraníc katastrálneho územia J. nebol v roku 1979 daný, keďže v konaní
nebolo preukázané, že by takýto súhlas vo forme rozhodnutia bol prijatý. Z uvedeného dôvodu bola
splnená aj posledná zákonná podmienka vyplývajúca z ustanovenia § 52 katastrálneho zákona, a teda,
že zmena priebehu hranice sa v obci U. v časti katastrálneho územia J.I. vykonala bez súhlasu obce a
jej obyvateľov. Považoval preto rozhodnutie odporcu za vydané v súlade so zákonom.

37. Mesto Košice sa obrátilo na Ústavný súd SR sťažnosťou, ktorou namietalo porušenie základného
práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods.1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
článku 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu
SR z 08.06.2016 sp. zn. 4Sžr/32/2016 z 08.06.2016.

Ústavný súd SR nálezom č. III.ÚS 196/2017-65 rozhodol, že základné právo Mesta Košice na súdnu
ochranu podľa článku 46 ods.1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6
ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Sžr/32/2016 z 08.06.2016 porušené boli, a uvedený rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Ústavný súd SR nepovažoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR za správne, a na rozdiel
od Najvyššieho súdu, ktorý tvrdil, že je vylúčené pričlenenie katastrálneho územia J. k okresu Košice
- mesto, keďže bod „A“ uznesenia o územných zmenách, v ktorom je vyjadrený súhlas s územnou
zmenou, nepojednáva o katastrálnom území J., a zároveň bod „B“ uznesenia o územných zmenách, v
ktorom je vyjadrený nesúhlas s územnou zmenou, pojednáva iba o obci U., uviedol, že obidva výroky
sa vzájomne nevylučujú, a ich súčasná platnosť aj správnosť je možná. Ústavný súd SR konštatoval, že
bod „B“ uznesenia o územných zmenách totiž hovorí, že do okresu Košice - mesto nemá byť včlenená
obec U.. Z toho však nevyplýva, že do okresu Košice - mesto nemôže byť včlenená časť obce U.. K
tomuto záveru podľa Ústavného súdu SR možno dospieť vzhľadom na obsah dôvodovej správy, podľa
ktorej „Rada MNV v U. vyslovila nesúhlas s pričlenením celého katastrálneho územia obce k okresu
Košice - mesto“. Z uvedeného teda nevyplýva, že do okresu Košice - mesto nemôže byť pričlenená
niektorá (ktorákoľvek) časť obce U..

Ústavný súd SR tiež uviedol, že konštatovanie uvedené v dôvodovej správe, že „Rada MNV v U. vyslovila
vyslovila súhlasné stanovisko k predloženému návrhu“, podporuje logiku vyslovenia súhlasu obcou U.
s plánom pričlenenia špecifikovaného územia pod vznikajúcim priemyselným parkom k okresu Košice -



mesto. V tejto súvislosti Ústavný súd SR poukázal na skutočnosť, že súčasťou návrhu územných zmien
boli presne špecifikované časti odčleňovaného územia obce U., a to vo vzťahu k obom katastrálnym
územiam, s presnou špecifikáciou výmery, ktorá bola v prípade odčleňovaného katastrálneho územia
J. takmer trojnásobnom odčleňovanej výmery katastrálneho územia T.. S uvedenými skutočnosťami
sa podľa Ústavného súdu SR Najvyšší súd SR nevysporiadal. Ústavný súd dospel k presvedčeniu o
svojvôli Najvyššieho súdu SR pri hodnotení vôle obyvateľov obce U. prejavenej v uznesení o územných
zmenách, keďže prijatý záver Najvyššieho súdu SR z podkladov pre napadnuté rozhodnutie nevyplýva,
a samotný obsah vôle obyvateľov obce U. vo svojej komplexnosti nebol zohľadnený.

38. Najvyšší súd SR uznesením z 10.04.2018 sp. zn. 4Sžr/16/2017-1 rozsudok Krajského súdu v
Košiciach z 01.12.2015 č.k. 2Sp/59/2013-145 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Najvyšší súd SR konštatoval, že postupujúc v súlade s názorom Ústavného súdu SR dospel k záveru, že
v ďalšom konaní krajský súd dôkladne preskúmal samotnú existenciu prejavu vôle obyvateľov obce U. na
zasadnutí dňa 16.08.1979 v súvislosti s včlenením obce U. do okresu Košice - mesto, ako aj v súvislosti
podľa Ústavného súdu SR s „nešťastne formulovaným výrokom“, poukazujúc na bod A uznesenia č. 18
z roku 1979 a za tým účelom vykoná dokazovanie v plnej jurisdikcii, tak ako to vo svojom náleze naznačil
Ústavný súd SR. Úlohou krajského súdu bolo vykonať dokazovanie výsluchom osôb, ktorý sa podľa
zápisnice z plenárneho zasadania MNV v U. konaného dňa 16.08.1979, zúčastnili, a to k spornej otázke
udelenia súhlasu obce na zmenu priebehu hranice. Z nich krajský súd ustáli odpoveď na zostávajúcu
otázku, či sa táto zmena vykonala bez súhlasu dotknutej obce alebo obyvateľov obce, a najmä sa vyjadrí
k obsahu vôle pri rozhodovaní pléna MNV U.. Úlohou súdu je tiež vyhodnotiť obsah dôvodovej správy
pripojenej k návrhu na určenie nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek zo dňa 19.02.1979
a ďalšie listiny nachádzajúce sa v administratívnom spise. Súd má tiež prihliadnuť na stranu 2. uvedenej
dôvodovej správy, z ktorej vyplýva, že Rady MNV v U., U. a R. O. vyslovili nesúhlas s pričlenením celého
katastrálneho územia obcí k okresu Košice - mesto na jednej strane, a na stanovisko k predloženému
návrhu, ktorá vyslovila Rada MNV v U. (strana 2 písm.a), c)) v kontexte strany 4 uvedenej dôvodovej
správy, najmä písmeno b), c), e). V novom rozhodnutí súd tiež podľa právneho názoru Najvyššieho súdu
SR má prihliadnuť i k záverom Rady ONV Košice - vidiek č. 215 zo dňa 17.08.1979.

39. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok.

Podľa § 492 ods.1 Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

40. Vzhľadom na uvedené súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie
odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise, doplnil
dokazovanie podľa pokynov Najvyššieho súdu SR vypočutím svedkov.

41. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že Najvyšší súd SR podľa jeho názoru nerešpektoval právny
názor Ústavného súdu SR uvedený v náleze III.ÚS 196/2017-65, v ktorom okrem iného poukázal
na nelogické hodnotenie dôkazov zo strany Najvyššieho súdu SR. Konštatoval, že s poukazom na
závery, ktoré Ústavný súd SR v označenom náleze vyslovil, považuje rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR opäť za značne prekvapivé a nesprávne. Poukázal na nález Ústavného súdu SR II.ÚS 922/2016-13
z 15.12.2016, v ktorom vyslovil právny názor ohľadom vypočutia svedkov mestského zastupiteľstva a
výkladu vôle rozhodnutia kolektívneho orgánu. Táto vôľa je prejavená v uznesení kolektívneho orgánu,
ktorý nemožno následne meniť, ani dopĺňať na základe výpovedí jednotlivých poslancov mestského
zastupiteľstva ako svedkov. Vypočutie svedkov, tak ako to navrhol Najvyšší súd SR v uznesení, preto
považuje navrhovateľ za dokazovanie, ktoré je neprípustné, a ústavne nekomfortné. Navrhol, aby súd
zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu bez vykonania dokazovania, ktoré bolo nariadené Najvyšším
súdom SR.

42. Na pojednávaní odporca navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

43. Zástupca obce J. zotrval na doterajších prednesoch a dôvodoch. Poukázal na právne názory
uvedené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, najmä zo dňa 10.04.2008, v ktorom súd konštatoval,
že pre úspešné uplatnenie reštitučného nároku je potrebné splnenie troch podmienok. Posledná



podmienka, a to súhlas obce so zmenou hraníc, sa nepreukázala na pojednávaní výsluchom svedkov,
a z toho dôvodu navrhuje, aby súd rozhodnutie odporcu potvrdil.

44. Podľa § 52 ods.1 katastrálneho zákona v znení účinnom do 31.12.2001 katastrálny úrad na
návrh obce alebo obyvateľov obce v konaní rozhodne o zmene priebehu hranice obce alebo hranice
katastrálneho územia (ďalej len „priebeh hranice“) vtedy, ak sa zmena priebehu hranice vykonala v
rokoch 1948 až 1989 bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce.

Podľa § 53 ods.1 katastrálneho zákona návrh na začatie konania o určení priebehu hranice sa musí
podať písomne a musí obsahovať:
a) označenie navrhovateľa  a označenie ďalších účastníkov konania,
b) označenie katastrálneho úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c) pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, na ktorých základe nastala zmena priebehu hranice,
d) návrh rozhodnutia katastrálneho úradu.

K návrhu podanému  podľa ods.1 navrhovateľ pripojí:
a) stanovisko dotknutej obce,
b) stanovisko príslušného okresného úradu,
c) stanovisko príslušného obvodného úradu,
d) geometrický plán o vyznačení návrhu priebehu hranice (§ 53 ods.2 katastrálneho zákona.

Podľa § 54 katastrálneho zákona podkladom na vyhotovenie geometrického plánu je graficky
znázornený priebeh hranice pred vykonanou zmenou, pričom navrhovaný priebeh hranice musí sledovať
súčasné prirodzené rozhraničovacie čiary v teréne.

Podľa § 55 katastrálneho zákona obec alebo obyvatelia obce môžu podať návrh podľa § 52 do
31.12.1997, a v prípade rozdelenia obce po 01.01.1998 môže obec alebo obyvatelia obce podať návrh
podľa § 52 do jedného roka po rozdelení obce; inak právo zaniká.

45. Podľa § 39 ods.2 písm.e) zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch plenárnemu zasadaniu
národného výboru je vyhradené rozhodovať o územných zmenách, a prípadne rokovať o návrhoch
územných zmien.

Podľa § 8 zákona č. 130/1970 Zb.  z dôležitých  spoločenských záujmov, najmä na vytvorenie lepších
predpokladov pre ďalší hospodársky a kultúrny rozvoj obce, možno vytvoriť, zrušiť alebo zlúčiť obce
alebo vykonať inú zmenu ich územia. O takomto opatrení, ak ide o obce v tom istom okrese a ak s nimi
súhlasia miestne národné výbory a občania dotknutých obcí,  rozhoduje okresný národný výbor; inak o
ňom rozhodne krajský národný výbor.

46. Predmetom súdneho preskúmavania je rozhodnutie  odporcu z 25.10.2013 č.k. OÚ-KS-KO1-
H-2/97/d-BJ, ktorým podľa § 52 ods.1 katastrálneho zákona určil priebeh hranice medzi obcou J. a
Mestom Košice - mestskou časťou Š. a priebeh hranice medzi katastrálnymi územiami J. a Ž. podľa
geometrického plánu č. 16/2007 vyhotoveného spoločnosťou Geotop, s.r.o. úradne overeného Správou
katastra Košice dňa 10.05.2007 pod č. 317/07.

Konanie podľa § 52 katastrálneho zákona má reštitučný charakter a jeho účelom bola náprava krívd
spôsobených obciam násilným zlučovaním. Pre konanie podľa tohto ustanovenia zákon stanovoval
kumulatívne tri podmienky, a to: 1. uplatnenie návrhu do 31.12.1997, 2. zmena priebehu hranice bola
vykonaná v rokoch 1948 - 1989, a 3. zmena sa vykonala bez súhlasu obce alebo jej obyvateľov.

V preskúmavanom prípade návrh na konanie podľa § 52 a nasl.  katastrálneho zákona podala obec J.
dňa 23.04.1997 (spolu s ďalšími obcami), v ktorom tvrdila, že bez súhlasu obce bola jej časť odčlenená
a pripojená do okresu Košice - mesto v súvislosti s úpravou nových hraníc medzi okresom Košice -
mesto a Košice - vidiek.

Medzi účastníkmi ostalo sporné, či na územnú zmenu bol daný súhlas obce U., alebo jej obyvateľov, s
pričlenením časti územia tejto obce, patriace do kat. územia J..



47. V čase rozhodovania o územných zmenách týkajúcich sa okresu Košice - vidiek a Košice - mesto
obec J. neexistovala, bola súčasťou obce U., ktorá vznikla v roku 1960 zlúčením pôvodných obcí J.
a T. a jej katastrálne územie tvorili k.ú. J. a k.ú. T.. Plenárne zasadnutie MNV U. dňa 16.08.1979
prerokovalo návrh zmeny hraníc okresu Košice - vidiek a Košice - mesto č. Vnútr.152/79 a prijalo
uznesenie č. 18/1979, podľa ktorého súhlasilo s bodom 4 návrhu uvedeného pod č. Vnútr.152/79
týkajúceho sa rozšírenia územia P. o územie v katastri U. - T. (R.) a začlenením do územia okresu Košice
- mesto rešpektujúc tým uznesenie vlády SR č. 19/1976 o Smernom územnom pláne HSA P.. Plenárne
zasadanie nesúhlasilo, aby obec U. bola územne včlenená do okresu Košice - mesto (bod 5 návrhu
uvedeného pod č. Vnútr.152/79).

48. Návrh na určenie nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek z 19.02.1972 pod
č. Vnútr.152/79 obsahoval návrh popisu priebehu okresnej hranice, mapu návrhu a novej okresnej
hranice a prehľadnú tabuľku orientačných plošných údajov. Podľa názoru súdu tieto materiály je treba
posudzovať komplexne. Súčasťou podkladov návrhu ONV Košice - okolie bola tabuľka, ktorá sa týkala
určenia nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek zo dňa 06.08.1979, v ktorej je uvedená
obec U. - k.ú. J., P..Ú.. T. s prírastkami pre Košice - mesto zvlášť z k.ú. J. a z k.ú. T.. Pretože tieto materiály
boli súčasťou podkladov návrhu ONV Košice - vidiek, ktoré boli predmetom rokovania plenárneho
zasadania MNV U., možno dôvodne usudzovať, že s územnými zmenami zasahujúcimi do kat. územia
J. bolo plenárne zasadnutie obce U. uzrozumené a súhlasilo s nimi.

49. Súd nepovažuje názor odporcu, že plenárne zasadnutie MNV U. súhlasilo iba so zmenami týkajúcimi
sa k.ú. T. za správny. Označenie predmetnej lokality U. - T. (R.), ktoré sa uvádzajú v dobových
dokumentoch národných výborov, považuje súd iba za nesprávne a nepresné označenie, ktoré sa v
bežnom živote používalo, ale neslúžilo pre účely zápisu do evidencie nehnuteľností. Tento výraz je
potrebné podľa názoru súdu vykladať v súvislosti s účelom územnej zmeny, ktorou bola okrem iného
usporiadanie a organizácia mestského obvodu vzhľadom na výstavbu R.. Je logické, že časť obce U.,
ktorá bola už zastavaná stavbami R., eventuálne kde sa plánovalo s priemyselnou výstavbou, bola
súčasťou tejto územnej zmeny. Svedčí o tom aj skutočnosť, že časť k.ú. J. sa stalo súčasťou nového k.ú.
Ž.. Záver odporcu, že sa zmeny hraníc týkali iba katastra T., je preto vzhľadom na okolnosti, za ktorých k
územným zmenám došlo, nesprávny, a podľa názoru súdu odporuje logickému mysleniu a uvažovaniu.
Jeho tvrdenie, že plenárne zasadanie MNV U. nemalo vedomosť o zmenách, pretože geometrický plán a
prehľadné tabuľky neboli súčasťou prerokovávaných materiálov nie je v súlade s obsahom spisu. Návrh
odboru vnútorných vecí ONV Košice - okolie, na ktorý sa odporca odvoláva vo svojom rozhodnutí bol
adresovaný a určený všetkým odborom ONV a VĽK ONV na pripomienkovanie a týmto bola adresovaná
aj poznámka, že mapa a návrhy priebehu hraníc je im daný na nahliadnutie na odbore vnútorných vecí
ONV. Pripomienkové konanie sa malo skončiť tak, aby na jeho základe bolo možné urobiť návrh, ktorý
majú prejednať rady a pléna dotknutých obcí.

50. Zo spisu je zrejmé, že rada MNV v U. prerokovala návrh územnej zmeny dňa 25.07.1979, pričom
súhlasila s bodom 4 návrhu č. Vnútr. 152/1979 týkajúceho sa rozšírenia územia P. o územie v katastri
U. - T. (R.) a nesúhlasila, aby obec U. bola územne včlenená do okresu Košice - mesto. Následne túto
územnú zmenu prejednalo plenárne zasadnutie MNV U. dňa 16.08.1979.

51. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.05.2013 č.k. 1Sžr/43/2012-266 vyplýva, že aj podľa
neho z podkladov vyplynulo, že plenárne  zasadnutie MNV U. dňa 16.08.1979 súhlasilo s návrhom
zmeny katastrálnej hranice, pričom navrhované  zmeny sa dotkli ako k. ú.  T. tak aj k.ú. J., z ktorých
boli časti odčlenené a pričlenené do k.ú. Ž., ktoré bolo súčasťou mestskej časti P. - Š.. Najvyšší súd SR
zrušil rozhodnutie odporcu z dôvodov, že bolo vydané na základe skutkového stavu nedostačujúceho na
posúdenie veci a rozhodnutie pre nedostatok dôvodov bolo nepreskúmateľné. Podľa Najvyššieho súdu
SR odporca v novom konaní bol povinný vziať do úvahy námietku navrhovateľa týkajúcu sa márneho
uplynutia lehoty poskytnutej obci J. na doplnenie chybného návrhu a v prípade, že dospeje k záveru, že
neboli splnené podmienky pre zastavenie konania, jeho úlohou bolo preskúmať komplexne podklady a
návrhy, o ktorých rokovalo na plenárnom zasadnutí a zaujať jednoznačný postoj k tomu, či sa súhlas
kompetentného orgánu vzťahoval aj na navrhované odčlenenie časti k.ú. J.. Z uvedeného vyplýva, že
námietka navrhovateľa, že odporca sa vo svojom rozhodnutí  neriadil právnym názorom najvyššieho
súdu SR, ktorý v tomto rozsudku mal už jednoznačne zaujať názor, že súhlas kompetentného orgánu
národného výboru sa týkal aj k.ú. J. je neopodstatnený.



52. Podľa názoru súdu však odporca po opätovnom preskúmaní podkladov a návrhov, o ktorých rokovalo
plenárne zasadnutie MNV U. dospel k nesprávnemu záveru, že poslanci MNV U. nerozhodovali o
územnej zmene týkajúcej sa k.ú. J., ale iba o tej zmene, ktorá sa týkala k.ú. T.. Pri posudzovaní  obsahu
tohto uznesenia podľa názoru súdu nie je  možné zaujať prísne formalistický postoj a vychádzať iba z
pojmu „U. - T. (R.)“, ktorý nemá žiadne reálne opodstatnenie, pretože účelom územných zmien v tejto
časti okresu Košice - vidiek bolo rozšírenie územia mesta P. o územie časti obce U. a ich začlenenie do
okresu Košice - mesto. Územná zmena sa vykonávala v súlade so smerným  územným plánom HSA P.
a v tejto časti sa týkala predovšetkým  výstavby a rozširovania bývalého R., ktoré zasahovali do k.ú. J.
I. T., na ktorom sa  predpokladala výstavba aj iných priemyselných objektov. Územná zmena sa týkala
z väčšej časti k.ú. J.I. (vyše 700 ha), zo zápisnice o zasadnutí plenárneho zasadnutia MNV U. vyplýva,
že predsedníčka MNV oboznámila a vysvetlila obsah navrhovaných zmien a nie je v súlade s logickým
myslením a uvažovaním záver, že poslanci  Miestneho národného výboru v U. na plenárnom zasadnutí
územnú zmenu týkajúcu sa katastrálneho územia J. neprerokovali, hoci sa z tohto katastrálneho územia
mala odčleniť a aj odčlenila väčšia časť ako z katastrálneho územia T.. Súd poukazuje aj na tú okolnosť,
že návrh neobsahoval alternatívnu možnosť, že sa zmena bude týkať buď oboch katastrálnych území
alebo iba jedného, a to T..

53. Súd nezmenil uvedený názor ani po doplnení dokazovania výsluchom svedkov, ktorí sa zúčastnili
plenárneho zasadnutia MNV U. dňa 16.08.1979. Všetci vypočutí svedkovia potvrdili, že na uvedenom
zasadnutí členovia plenárneho zasadania - poslanci neodsúhlasili, aby celá obec U. bola pričlenená do
okresu Košice - mesto. Vzhľadom na odstup času - cca 40 rokov a vek niektorých svedkov, súd tieto
výpovede z hľadiska ich výpovednej hodnoty nepovažuje za také, ktoré by boli schopné jednoznačne
vyvrátiť obsah schváleného uznesenia. Navyše, podľa názoru súdu v čase posudzovania predmetného
návrhu otázka včlenenia celej obce U. do okresu Košice - mesto sa vo väčšej miere dotýkala bežného
života jej obyvateľov, najmä z hľadiska daní a poplatkov, ktoré by v okrese Košice - mesto boli vyššie.
Odčlenenie časti katastrálneho územia sa nedotýkalo vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, tieto
ostali zachované. Ako vyplýva zo spisu, vlastníci nehnuteľností ich osobne neužívali, ale boli združené v
poľnohospodárskom družstve, pričom na pozemkoch už boli postavené, alebo sa plánovalo s výstavbou
stavieb tvoriacich R..

54. Plénum MNV U. uznesením č. 18/79 rozhodlo o dvoch návrhoch ONV - Košice - vidiek:
- na zmenu hraníc s katastrom T. a J.,
- o administratívnom začlenení obce U. do okresu Košice - mesto.

Podľa nálezu Ústavného súdu SR č. III.ÚS 196/2017-65 uvedené výroky nie sú vzájomne vylučujúcimi,
a ich súčasná platnosť je možná. Aj z dôvodovej správy ONV Košice - vidiek k návrhu na určenie nových
hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek vyplýva, že Rada MNV v U. vyslovila súhlasné stanovisko
k predloženému návrhu úpravy hraníc, ale nesúhlasila s pričlenením celého katastrálneho územia obce
k okresu Košice - mesto. Po prejednaní v Rade MNV U. bol uvedený návrh prejednaný na plenárnom
zasadnutí MNV.

55. Hoci sa v uznesení pléna MNV nespomína katastrálne územie J. v bode A uznesenia, iba
katastrálne územie U. - T. (R.), interpretácia uvedeného textu, že bol vyslovený súhlas iba s pričlenením
katastrálneho územia T., je nelogická, pretože odhliadnuc od toho, že kataster U. - T. (R.) neexistoval,
ak plénum výslovne nesúhlasilo s administratívnymi zmenami, a výslovne to v uznesení uviedlo, v
prípade nesúhlasu s pričlenením časti katastrálneho územia J., by svoj nesúhlas rovnako formulovalo.
Vyslovením súhlasu o pričlenení dotknutých katastrálnych území bolo realizované uznesenie Vlády SSR,
čo vyjadrilo aj plénum MNV formuláciou „rešpektujúc tým uznesenie Vlády SSR“. Do úvahy je potrebné
vziať aj tú skutočnosť, že poslanci MNV boli volení občania z obce znalí miestnych pomerov, a pokiaľ
súhlasili s „rozšírením územia Košice - mesto o územie katastra U. - T.Č. (R.)“, nesporne si museli byť
vedomí toho, že súhlasia s pričlenením častí oboch katastrálnych území tak, ako to bolo navrhované,
pričom rozhodovali o území, na ktorom už bola, alebo sa mala realizovať výstavba R..

To, že sa zmena hraníc týkala aj katastrálneho územia J., svedčí prehľadná tabuľka orientačných
plošných údajov pre návrh úpravy hraníc medzi okresmi Košice - mesto a Košice - vidiek, z ktorej
vyplýva, že z katastrálneho územia J. mal byť pre okres Košice - mesto prírastok 706 ha, pričom išlo o
parcely č. XXX/X a XXXX. Rovnako z návrhu určenia hraníc medzi okresom Košice - mesto a Košice
- vidiek k 01.01.1981, ktoré bolo predložené do Rady VSL krajského národného výboru, je uvedený



popis hraníc podľa návrhu MsNV Košice, kde sa okrem iného uvádza, že od bodu 30 vedie hranica
po západnom okraji intravilánu obce J., U., ďalej T.. Navrhovaná hranica pokračuje smerom na juh po
poľnej ceste až po hranicu existujúcich produktovodov. Je to približne 450 m južne od priemyselného
areálu T., atď. Prehľadné tabuľky a navrhovaný priebeh hranice boli prílohou písomných podkladov,
ktoré boli predmetom rokovania najprv Rady MNV U., a následne plenárneho zasadnutia MNV tejto
obce. Z uvedeného je preto podľa názoru súdu nepochybné, že prítomným poslancom bolo zrejmé,
že územné zmeny sa týkajú oboch katastrálnych území, t.j. katastrálneho územia J. a katastrálneho
územia T.. Prejav vôle orgánu, ktorý bol spôsobilý rozhodnúť o územných zmenách (plenárne zasadanie
MNV), sa prejavilo v uznesení č. 18/79 ako jeho písomného prejavu, ktorý následne už nie je možné
ani dopĺňať, ani meniť na základe výpovedí jednotlivých poslancov plenárneho zasadania (uznesenie
Ústavného súdu SR II.ÚS 922/2016-13).

56. Námietku navrhovateľa, že sa odporca nedostatočne alebo nesprávne vysporiadal s jeho procesnými
námietkami, súd nepovažuje za dôvodnú. Súd nepovažuje za správny názor navrhovateľa, že návrh na
začatie konania o určení priebehu hranice musí obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 53 ods.2
písm.a) až d) katastrálneho zákona.

Ide totiž o také doklady, ktorých vyhotovenie nie  je výlučne v možnostiach navrhovateľa a ich
vyhotovenie nemôže priamo ovplyvniť. Odporca postupoval správne, keď navrhovateľa (obec J.) vyzval
na odstránenie týchto nedostatkov. Tým, že odporca nezastavil konanie pre neodstránenie nedostatkov
návrhu, hoci na to obec J. upozornil, neporušil zákon, pretože do 31.12.2003 taký dôvod zastavenia
konania nebol v zákone o správnom konaní uvedený. Po 01.01.2004 v ustanovení § 19 ods.3 zákona
ukladá správnemu orgánu v prípade ak podanie nemá predpísané náležitosti pomôcť účastníkovi
konania ich odstrániť, prípadne ho vyzvať, aby v určenej lehote ich odstránil. Súčasne ho poučí,
že inak konanie zastaví. V ustanovení § 30 ods.1 písm.d) zákona o správnom konaní je uvedený
dôvod zastavenia konania v prípade ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote
neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený. Podmienkou
zastavenia konania podľa tohto ustanovenia je skutočnosť, že účastník správneho konania bol na túto
možnosť  upozornený. Zo spisu vyplýva, že odporca v ďalších výzvach  a uznesení o prerušení konania
neupozornil obec J., ktorý v správnom konaní vystupoval ako navrhovateľ na možnosť zastavenia
konania pre neodstránenie vady návrhu v stanovenej lehote. Preto nie je možné vytýkať odporcovi, že
konanie podľa § 30 ods.1 písm.d) zákona o správnom konaní nezastavil.

57. Námietky obce J., že uznesenie z plenárneho zasadania v U. č. 18/1979 treba považovať za nulitné,
vzhľadom na omyl v skutkovej okolnosti nepovažuje za dôvodnú, pretože podľa názoru súdu  plenárne
zasadnutie MNV, t.j. poslanci prítomní na schôdzi boli oboznámení s komplexným materiálom návrhu
územných zmien a hlasovali s vedomím, že tieto zmeny sa týkajú aj k.ú. J..

58. Názor obce J., že súhlas obce v zmysle § 52 katastrálneho zákona mohol založiť len na rozhodnutí o
územnej zmene vydané podľa § 39 ods.2 písm.e) zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch, pričom
plenárne zasadnutie MNV U. rokovalo iba o návrhu tejto zmeny, súd nepovažuje za dôvodný, pretože
súhlas s navrhovanou zmenou, ktorý bol daný na plenárnom zasadnutí MNV U. treba podľa platnej
judikatúry a súdnej praxe chápať ako súhlas kompetentného orgánu s územnou zmenou. Vyplýva to aj
z ustanovenia § 8 zákona č. 130/1970 Zb., podľa ktorého z dôležitých spoločenských záujmov, najmä
na vytvorenie lepších predpokladov pre ďalší hospodársky a kultúrny rozvoj obcí, možno vytvoriť, zrušiť
alebo zlúčiť obce alebo vykonať inú zmenu ich územia. O takomto opatrení, ak ide o obce v tom istom
okrese a ak s nimi súhlasia miestne národné výbory a občania dotknutých obcí, rozhoduje okresný
národný výbor; inak o ňom rozhoduje krajský národný výbor.

59. Vzhľadom na to, že odporca podľa názoru súdu po vyhodnotení podkladov, ktoré boli predmetom
rokovania na plenárnom zasadnutí MNV U. dospel k nesprávnemu právnemu záveru, súd napadnuté
rozhodnutie z 25.10.2013 č. OÚ-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zrušil podľa § 250q ods.2 O.s.p. z dôvodu
uvedeného v § 250j ods.2 písm.a) O.s.p. a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie.

Podľa § 250r O.s.p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní
viazaný právnym názorom súdu .



60. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v sume
1.119,43 eur. Trov pozostávajú z odmeny za úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia
dňa 17.03.2014 á 134,-- eur, účasť na pojednávaní dňa 18.03.2014 á 134,-- eur, účasť na pojednávaní
dňa 25.03.2014 á 67,-- eur, vyjadrenie k odvolaniu dňa 18.06.2014 á 134,-- eur, vyjadrenie k odvolaniu z
19.02.2016 á 148,-- eur, účasť na pojednávaní dňa 02.04.2019 á 163,-- eur, režijný paušál za rok 2014 á
8,04 eur, za rok 2015 á 8,39 eur, za rok 2015 8,58 eur, za rok 2019 9,80 eur, DPH 20 % 199,60 eur, spolu
1.119,43 eur. Súd nepriznal odmenu za vyjadrenie navrhovateľa z 22.06.2015, ktoré od neho Najvyšší
súd SR nežiadal. Odporca je povinný zaplatiť uvedenú sumu právnemu zástupcovi navrhovateľa AK
JUDr. Ján Tokár a spol. s.r.o., na účet vedený v Tatrabanke, a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil  skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:26d50743-1b60-4fd6-8eaa-fcf1860f70cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.196.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 196/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 196/2017 z 12. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-12", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.196.2017.2"}, {"guid": "ussr:7fb5ca93-c24e-48f0-9b2a-adfb7a9e9e85", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.922.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 922/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 922/2016 z 15. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-15", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.922.2016.1"}, {"guid": "dcf24360-0979-4576-bd84-9ce1207d307f:86dcba2c-ea5b-4312-9f49-38cde724072b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7018200569.2", "spisova_znacka": "6S/65/2018", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/65/2018 z 8. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-04-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7018200569.2"}, {"guid": "ca5d423f-696d-4ffc-893b-a2f023155eba:23d49c44-7907-46d2-ac87-d3e956e0f322", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7013201622.2", "spisova_znacka": "2Sp/59/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sp/59/2013 z 24. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-03-24", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7013201622.2"}, {"guid": "d0d05842-12df-490f-a9e0-8a9bd4467a0c:7924ebca-ec8a-4133-926e-8c633801d8c9", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7007200898.5", "spisova_znacka": "6Sp/18/2007", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Sp/18/2007 z 11. 1. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-01-11", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7007200898.5"}], "citovane_v": []}