{"guid": "81c06433-6ad2-4ef9-8cf9-35e2ecf7968a:0323a855-de54-43ae-89b7-fbc42fa2fcb0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7017201178.3", "spisova_znacka": "7S/131/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/131/2017 z 3. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 3. septembra 2019, sp. zn. 7S/131/2017, ECLI:SK:KSKE:2019:7017201178.3", "identifikacne_cislo": "7017201178", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Daniel Ilavský", "sudca_id": 483, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-ilavsky-483", "datum_vydania": "2019-09-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/601", "nazov": "zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/601", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/601-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0323a855-de54-43ae-89b7-fbc42fa2fcb0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7017201178.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7017201178.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7017201178.3/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/131/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017201178
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7017201178.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Ondreja Hvišča PhD., v právnej veci žalobcu: F.. U. Q., bytom X.
A. Q., N. M. X, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Košice, so sídlom v Košiciach,
Murgašova 3, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. 10. 2017 sp. zn.:
KaKE/14896/2017, r. z. 85696/2017, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu  z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím  zo dňa 10. 10. 2017 sp. zn.: KaKE/14896/2017, r. z. 85696/2017 žalovaný ako príslušný
správny orgán podľa § 1 ods. 1 a § 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej iba „správny poriadok“) a § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z .z. o poskytovaní právnej
pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z.  o advokácii a o
zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov
v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o poskytovaní právnej
pomoci“) nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci označenej ako „ústavná
sťažnosť (už podaná) voči rozhodnutiam OS-SNV, KS-KE, NS-SR“.  V odôvodnení po citácii ustanovení
§ 3 ods.1 písm. a/ až e/, § 4 ods. 1 písm. i/, ods.2,  § 6, § 6a, § 6b ods. 2 a § 8 zákona  o poskytovaní
právnej pomoci a  § 2 zákona č. 601/2003 o životnom minime uviedol, že žalobca na preukázanie svojej
príjmovej situácie v posudzovanom období mesiacov marec až september 2017 predložil  potvrdenie
Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 08. 09. 2017 o výške  starobného dôchodku, podľa ktorého mal
v uvedenom období vyplatený  starobný dôchodok vo výške 387,30 eur mesačne, a ako samostatne
zárobkovo činná osoba predložil aj fotokópiu účtovnej závierky v jednoduchom účtovníctve k 31. 12.
2016, podľa ktorej mal vyššie výdavky ako príjmy. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že je
vlastníkom nehnuteľnosti používanej na trvalé bývanie, na ktorej je zriadené záložné exekučné právo. K
osobným pomerom uviedol, že je rozvedený a nemá nezaopatrené deti.  Z uvedeného žalovaný vyvodil,
že príjem žiadateľa ako samostatne posudzovanej osoby v mesiaci podania žiadosti o právnu pomoc
(september 2017) vo výške 387,30 eur z titulu starobného dôchodku presahuje výšku 1,4 násobku
životného minima (t. j. sumu 279,28 eur)  ako aj výšku 1,6 násobku životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu (t. j. 319,17 eur), preto žalobca nespĺňa podmienku materiálnej núdze, ktorá je
nevyhnutným predpokladom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci.

2. Ďalej konštatoval, že centrum môže poskytnúť  právnu pomoc aj v prípadoch, keď žiadateľ nespĺňa
podmienku  stavu materiálnej núdze, ak je to primerané okolnostiam poskytovanej právnej pomoci (§
6b ods.2 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi), pričom postup centra



v takomto prípade stanovuje Usmernenie Centra právnej pomoci č. 2/2015 zo dňa 15 .06. 2015, z
obsahu ktorého vyplýva, že  centrum posudzuje jednak príjem žiadateľa a zároveň sa zaoberá povahou
sporu, teda či v danom prípade skutkový a právny stav veci a okolnosti prípadu nasvedčujú tomu,
že neposkytnutie právnej pomoci by malo  vážne následky a spôsobilo vážnu ujmu na právach a
oprávnených záujmoch žiadateľa.  Uviedol, že žalobca požiadal o poskytnutie právnej pomoci v právnej
veci ním označenej ako „ústavná sťažnosť (už podaná) voči rozhodnutiam OS-SNV, KS-KE, NS-
SR“, pričom z predložených dokladov zistil, že tento podal ústavnú sťažnosť dňa 13. 05. 2017 voči
uzneseniam Okresného súdu  v Spišskej Novej Vsi č. k. 10C/90/2012-62 a 10C/90/2010, ďalej voči
uzneseniam Krajského súdu v Košiciach č. k. 11Co/147/2012-128 a 11Co/146/2012-131 a uzneseniam
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 8Cdo/159/2016 a 8Cdo/160/2016, ktorými malo byť
porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Tento namietal nesprávny postup prvostupňového,
odvolacieho i dovolacieho súdu, keď tieto odmietli vyhovieť jeho žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty
na podanie odvolania proti uzneseniu Okresného súdu  v Spišskej Novej Vsi č. k. 10C/90/2010-72 zo
dňa 09. 02. 2012. Najvyšší súd SR vo vyššie citovaných uzneseniach poukázal na ustálenú súdnu
prax a judikatúru v obdobných veciach, v zmysle ktorej za odňatie možnosti účastníkovi konania konať
pred súdom nemožno považovať zamietnutie návrhu na odpustenie zmeškania lehoty, keď súd neuzná
žalobcom tvrdený dôvod za ospravedlniteľný.  Uviedol, že zvážil aj možnosť udelenia výnimky žiadateľovi
z dôvodov hodných osobitného zreteľa a správnou úvahou dospel k záveru, že žalobcovi nehrozia žiadne
vážne následky na právach a oprávnených záujmoch. Nesúhlas s právnym posúdením veci žalobca
neúspešne namietal v konaniach o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam, ktorých správnosť a
zákonnosť namieta v ústavnej sťažnosti. Žalovaný tiež zistil, že rozhodnutím Okresného súdu v Spišskej
Novej Vsi č. k. 10C/90/2010 zo dňa 09. 02. 2012 súd zamietol návrh žalobcu na obnovu konania
vedeného na tomto súde pod sp. zn. 9C/44/2005. Z napadnutého uznesenia najvyššieho súdu tiež zistil,
že voči rozsudku  zo dňa 09. 02. 2012 sp. zn. 10C/90/2010 podal žalobca odvolanie, ale toto bolo podané
oneskorene. Žalobca podal  žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty, avšak konajúci súd jej nevyhovel.
Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach  č. k. 4Co/14/2010-269 bol potvrdený rozsudok Okresného
súdu Spišská Nová Ves č. k. 9C/44/2005-214 zo dňa 11. 11. 2009 vo výroku, ktorým bol žalobca (v
predmetnom konaní ako žalovaný) zaviazaný na zaplatenie sumy 709,58 eur. s prísl. a zrušený v časti,
týkajúcej sa náhrady trov konania. V merite veci cit. rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19. 07. 2010.
Žalobca návrhom na obnovu konania žiadal žalobu zamietnuť, vrátiť finančné prostriedky a priznať mu
náhradu trovy konania. Po posúdení všetkých okolností žiadanej právnej pomoci, s prihliadnutím na
dôvody obnovy konania a výšku sumy, ktorá je predmetom sporu žalovaný vyvodil záver, že v danom
prípade neboli zistené dôvody na postup podľa § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci.
Pri argumentácii o nesplnení zákonných podmienok priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci
žalovaný poukázal aj na ustanovenie § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci, ako aj § 6a ods. 1 v
spojení s ustanovením §  6 ods. 1 písm. c/ označeného zákona a konštatoval, že z dôvodu nutnosti
kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku sa s ohľadom na vyššie
uvedené žalovaný splnením ďalších podmienok nezaoberal.

3. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 20. 12. 2017, doručenou konajúcemu súdu dňa 27.
12. 2017 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na
ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.  Namietal, že žalovaný svojim
postupom a rozhodnutím  vec nesprávne právne posúdil, konštatovanie zisteného skutkového stavu
je nedostatočné a žalovaný podstatne porušil ustanovenia o konaní pred orgánmi verejnej správy.
Konštatovanie nesplnenia podmienky materiálnej núdze bez výpočtov považoval za neodôvodnené.
Namietal porušenie § 7 zákona o poskytovaní právnej pomoci, podľa ktorého bolo povinnosťou
žalovaného zo zákonom stanoveného príjmu odpočítať tam uvedené položky. Keďže ide o matematiku
a ekonomiku, žiadal predvolať  súdnych znalcov z uvedených oblastí, ktorí by odborne vec posúdili.
Poukázal aj na žalovaným na strane 3 rozhodnutia nesprávne uvedenú sumu 709,58 eur, o ktorú ho
správcovská firma okráda, čo podľa jeho názoru je vecou hodnou osobitného zreteľa. V závere správnej
žaloby žiadal o aplikáciu § 5b ods. 1 a ods. 6 a § 6b ods.1 zákona o poskytovaní právnej pomoci.

4. V písomnom vyjadrení zo dňa 13. 02. 2018 žalovaný navrhol žalobu žalobcu odmietnuť ako
oneskorene podanú, keďže napadnuté rozhodnutie mu bolo vychádzajúc z fikcie doručenia doručené
dňa 10. 11. 2017, pričom žalobca podal žalobu až dňa 27. 12. 2017, alternatívne žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť a vysloviť, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. K jeho námietke týkajúcej
sa porušenia § 7 zákona o poskytovaní právnej pomoci uviedol, že ustanovenie § 7 ods. 1 cit. zákona
sa vzťahuje na príjmy fyzických osôb podľa osobitného zákona (zákona o dani z príjmov), ktoré nie sú



oslobodené  od dane z príjmu, čo je zrejmé aj z ďalšieho znenia tohto ustanovenia. Započítateľným
príjmov žalobcu na účely posúdenia jeho žiadosti v tomto konaní je jeho starobný dôchodok, ktorý je
dávkou sociálneho poistenia, preto je v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov oslobodený
od predmetnej dane. Od tohto príjmu nie je možné odpočítať výdavky v zmysle §7 ods. 1 zákona o
poskytovaní právnej pomoci, keďže starobný dôchodok nie je zaťažený odvodmi a je oslobodený od
dane a na jeho dosiahnutie, zabezpečenie či udržanie nie je potrebné vynakladať žiadne ďalšie výdavky,
keďže tento je po jeho priznaní v stanovenej výške vyplácaný pravidelne a automaticky. Výdavky
navrhovateľa spojené so zabezpečením jeho životných potrieb nie sú výdavkami na dosiahnutie,
zabezpečenie, či udržanie starobného dôchodku. Do pozornosti súdu dal rozsudok zo dňa 19. 02.
2014 sp zn. 3Sp/51/2013-19 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 02. 12. 2014 sp.
zn. 3Sžo/70/2014, ako aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach vo veci sp. zn. 10Sp/5/2014 v spojení
s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/3/2016 a  rozsudok Krajského súdu v Košiciach vo
veci sp. zn. 7S/40/2017, v ktorých bolo zaujaté stanovisko k obdobnej, resp. totožnej argumentácii
ako v tomto konaní použil žalobca. Doplnil, že súčasný koncept posudzovania materiálnej núdze v
nadväznosti na príjem osoby je založený na skutočnosti, že hranica materiálnej núdza sa odvíja od sumy
životného minima, ktorá je vyčísľovaná zložitým a komplexným spôsobom a odvíja sa od rastu príjmov
a rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Táto suma je istým spôsobom objektivizovaná
- ide o príjem nastavený už po zohľadnení „štandardných výdavkov“ osôb či domácností podľa údajov
štatistického úradu. Práve z tohto dôvodu zákon o poskytovaním právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi berie do úvahy len (čistý) príjem osoby a porovnáva ho s určenou sumou  násobku životného
minima (1,4 resp. 1,6 násobok). K námietke žalobcu,   že žalovaný sa nezaoberal  vyhodnotením
podmienok  § 5b ods. 1 a 6 a § 6b ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci žalovaný uviedol, že
ustanovenie § 5b ods.1 cit. zákona zakotvuje, že centrum rozhoduje o forme poskytnutia právnej pomoci
zohľadňujúc okolnosti prípadu a účelnú ochranu práv oprávnenej osoby za predpokladu, že žiadateľ
spĺňa podmienky pre poskytnutie právnej pomoci, čo nie je tento prípad. Odsek 6 citovaného zákonného
ustanovenia upravuje možnosť riaditeľa centra rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely
poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa
tohto zákona. Toto ustanovenie je však možné aplikovať  na výnimočné situácie, keď určité osoby sú
vylúčené z pôsobnosti zákona, a to buď vecne (ide napr. o vec, ktorá nepatrí do pôsobnosti zákona v
zmysle § 3), alebo osobne (napr. právnická osoba). Z dôvodovej správy k zákonu č. 332/2011 Z. z.,
ktorým bolo toto ustanovenie zavedené do zákona o poskytovaní právnej pomoci  osobám v materiálnej
núdzi vyplýva, že takáto úprava reaguje na situácie, kedy je potrebné zabezpečiť prístup k spravodlivosti
vo veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti centra, ale je spoločensky žiaduce, aby existoval spôsob na
zabezpečenie právnej pomoci aj v takýchto prípadoch (napr. únosy maloletých detí do krajín, v ktorých
nie je možné právnu pomoc zabezpečiť  na základe bilaterálnych alebo multilaterálnych zmlúv). Zavádza
sa tak mechanizmus, ktorý umožní riaditeľovi rozhodnúť po vyjadrení rady centra o uvoľnení a úhrade
peňažných prostriedkov z rozpočtu centra na tento účel. Uvedený mechanizmus sa pritom uplatní napr.
v prípade, ak o poskytnutie právnej pomoci požiada právnická osoba, alebo ak takúto osobu odkáže
na centrum súd. V prípade žalobcu aplikácia tohto ustanovenia  nebola na mieste, keďže žalobca ani
jeho vec neboli vylúčení z pôsobnosti predmetného zákona. Vo vzťahu k § 6b ods. 1  tohto zákona
žalovaný uviedol, že toto ustanovenie umožňuje centru poskytnúť právnu pomoc bez úhrady finančnej
účasti osobám, ktoré by inak mali nárok na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou, akú sú tu
okolnosti, ktoré odôvodňujú priznanie právnej pomoci bez uloženia povinnosti zaplatiť finančnú účasť. V
danom prípade aplikácia tohto ustanovenia neprichádza do úvahy, nakoľko žalobca nespĺňa podmienky
na poskytnutie právnej pomoci ani s finančnou účasťou, keďže jeho príjem presahuje 1,6 násobok
sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom. Zaujal stanovisko aj k použitiu § 6b ods.
2 zákona o poskytovaní  právnej pomoci,  ktoré umožňuje centru poskytnúť právnu pomoc s finančnou
účasťou oprávnenej  osoby, ak jej príjmy prevyšujú  zákonom určenú hranicu materiálnej núdze a ak je to
primerané okolnostiam  žiadanej  právnej pomoci. V danom prípade však uplatnenie tohto ustanovenia
za použitia úvahy, obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, možné nebolo. V tejto súvislosti
žalovaný postupoval v súlade s Usmernením Centra právnej pomoci č. 2/2015 zo dňa 15 .06. 2015a
prihliadol na povahu sporu a okolnosti prípadu, predovšetkým na predmet konania. Dospel k záveru,
že právny stav veci a okolnosti prípadu nenasvedčujú tomu, že neposkytnutie právnej pomoci by malo
vážne následky a spôsobilo vážnu ujmu na právach a oprávnených záujmoch žalobcu. Keďže žalobca
nespĺňa zákonom stanovenú podmienku - stav materiálnej núdze, nárok na poskytnutie právnej pomoci
mu napadnutým rozhodnutím, ktoré bolo vydané v súlade so zákonom,  nepriznal.



5. V replike zo dňa 18. 03. 2018 žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že žaloba bola podaná
oneskorene a v merite veci zotrval na argumentácii, obsiahnutej v podanej žalobe. Konštatoval, že
vyjadrenie žalovaného k jeho námietke, týkajúcej sa porušenia § 7 zákona o poskytovaní právnej pomoci
i rozsudky, na ktoré sa odvolával sú ekonomickou hlúposťou a porušením uvedených zákonov. Uviedol,
že stanovisko žalovaného k ustanoveniu § 5b ods. 6 a § 6b ods. 1 cit. zákona je hrubým porušením
antidiskriminačného zákona s tým, že centrum je povinné chrániť jeho záujmy (§ 3 ods. 1 Správneho
poriadku).

6. Správny súd v konaní podľa § 177 nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom vo veci konajúceho správneho
orgánu na nariadenom pojednávaní  dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

7. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo posúdenie správnosti a zákonnosti postupu a právnych
záverov žalovaného, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia   o nepriznaní  nároku na poskytnutie právnej
pomoci žalobcovi v právnej veci označenej ako „ústavná sťažnosť (už podaná) voči rozhodnutiam OS-
SNV, KS-KE, NS-SR“ v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, pre nesplnenie podmienky
materiálnej núdze  žalobcu s tým, že  žalovaný zároveň nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali
priznanie nároku  na poskytnutie právnej pomoci  podľa § 5b ods. 1 a 6 a § 6b ods. 1, ods. 2 zákona
o poskytovaní právnej pomoci.

8. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že  žalobca o poskytnutie  právnej pomoci
žiadal žiadosťou zo dňa 07. 09. 2017,   ku ktorej na výzvu žalovaného predložil  doklady preukazujúce
jeho  príjmové, majetkové a osobné pomery, ako aj doklady vzťahujúce sa na vec vedenú pred Ústavným
súdom Slovenskej republiky, v ktorej žiadal poskytnutie právnej  pomoci.

9. Z fotokópie ústavnej sťažnosti zo dňa 13. 05. 2017, doručenej Ústavnému súdu Slovenskej republiky
dňa 15. 05. 2017 vyplýva, že táto smeruje proti porušovateľom - Okresnému súdu v Spišskej Novej
Vsi, Krajskému súdu v Košiciach a Najvyššiemu súdu SR, a týka sa konania o návrhu na povolenie
obnovy konania, vedeného pred Okresným súdom v Spišskej Novej Vsi pod sp. zn. 9C/44/2005. Žalobca
v nej napáda zákonnosť všetkých rozhodnutí súdov jednotlivých inštancií tak, ako sú špecifikované v
sťažnosti, majúc za to, že o jeho návrhu na povolenie obnovy konania v tejto veci nebolo rozhodnuté v
súlade s platnou právnou úpravou, rovnako ako nesprávne bola posúdená aj jeho žiadosť o odpustenie
zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, čím došlo k porušeniu
jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.

10. Súčasťou administratívneho spisu sú aj fotokópie odvolania zo dňa 17. 04. 2012, podaného proti
uzneseniu zo dňa 03. 04. 2012 vo veci 10C/90/2010 Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi, ktorým
nebolo vyhovené jeho žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu zo
dňa 09. 02. 2012, ktorým nebolo vyhovené jeho návrhu na povolenie obnovy konania, ako aj dovolanie
zo dňa 04. 08. 2013, podané proti uzneseniam Krajského súdu v Košiciach č. k. 11Co/147/2012-128
a 11Co/146/2012-131, ktorými boli potvrdené vyššie citované rozhodnutia Okresného súdu v Spišskej
Novej Vsi vo veci 10C/90/2010.

11. Súčasťou administratívneho spisu je aj potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa 08. 09. 2017 o výške
dôchodkových dávok, vyplácaných žalobcovi v období od 1 - 8/2017 (387,30 eur mesačne) a účtovná
závierka k 31. 12. 2016,zostavení dňa 19. 06. 2017, z ktorej vyplýva záporný rozdiel príjmov a výdavkov
(-1097).

12. Z administratívneho spisu súd zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručované do
vlastných rúk dvakrát, pričom pri prvom doručovaní sa žalovanému vrátila adresátom v úložnej lehote
neprevzatá zásielka dňa 10. 11. 2017. Žalovaný predmetnú zásielku žalobcovi doručoval opakovane a
tento po jej predchádzajúcom doručovaní dňa 16. 11. 2017 a 20. 11. 2017, kedy bola zásielka uložená
na pošte, zásielku v odbernej lehote osobne prevzal dňa 06. 12. 2017. Vychádzajúc z uvedeného, v
súlade s ustálenou súdnou praxou, keďže žalobca jemu opakovane doručovanú zásielku v úložnej lehote
prevzal, nasledujúcim dňom mu začala plynúť 15 dňová lehota na podanie žaloby. Posledný deň lehoty
pripadol na štvrtok 21. 12. 2017, kedy žalobca podal žalobu na poštovú prepravu. Preto súd považuje
žalobu za včas podanú.



13. Na pojednávaní dňa 04. 09. 2019 žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu považujúc
právny názor centra na posúdenie otázky výšky jeho príjmu za irelevantný, keďže ide o otázku
matematickú, prípadne ekonomickú. Zhodne ako v žalobe žiadal. aby súd do konania pribral znalca  z
odboru matematika, ekonómia resp. účtovníctvo, ktorý by vyhodnotil jeho príjem z odborného hľadiska.
Vzhľadom na uvedené žiadal pojednávanie odročiť. Poukázal aj na to, že jeho ústavná sťažnosť bola
odmietnutá pre nedostatok právneho zastúpenia na základe vyjadrenia žalovaného.

14. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené. Uviedla, že na
strane 2 vyjadrenia bol chybne dátum vydania napadnutého rozhodnutia označený  ako dátum jeho
právoplatnosti.

15. Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o
zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005
Z .z. účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie
v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze
nemôžu využívať právne služby  na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení
podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní  o administratívnom vyhostení, v konaní
o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu
podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej proti spoločenskej činnosti (ďalej
len „protispoločenská činnosť“) alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho
úkonu podľa osobitného predpisu a prispieť k predchádzaniu  vzniku právnych sporov.

16. Podľa § 2 cit. zákona tento zákon ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup
fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej  pomoci a inštitucionálne
zabezpečenie  poskytovania právnej pomoci.

17. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ cit. zákona tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v
občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych  veciach, rodinnoprávnych
veciach, v konaniach o oddlžení  podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve
a v týchto veciach aj v konaní pred ústavným súdom SR (ďalej len „vnútroštátne spory“).

18. Podľa § 4 ods. 1 písm. i/  cit. zákona na účely tohto zákona je  materiálnou núdzou stav, keď fyzická
osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby
nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb
nemôže zabezpečiť svojím majetkom.

19. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci
(ďalej len „žiadateľ“) sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely
určenia súm životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu
v súdnom konaní s protichodným postavením.

20. Podľa § 5b ods. 1 cit. zákona o forme poskytnutia právnej pomoci rozhoduje centrum, prihliada pritom
na okolnosti prípadu a účelnú ochranu práv oprávnenej osoby alebo zahraničnej oprávnenej osoby.

21. Podľa § 5b ods. 6 cit. zákona ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu
k spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady  rozhodnúť o úrade peňažných
prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie
právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra.

22. Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej
účasti, ak
a/ jej príjem nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného
osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom,
b/ nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu
c/ hodnota sporu  prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je
možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.



23. Podľa § 6a ods.  1 cit. zákona ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4 násobok sumy životného minima
ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6 násobok uvedenej sumy a nemôže
si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci
učeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho
zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie  podmienok podľa § 6 ods.1 písm. b/ a c/, tým nie je
dotknuté. Ustanovenie § 6 ods.2 sa použije primerane.

24. Podľa § 6b ods. 1 cit. zákona ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, môže
centrum v prípadoch podľa § 6a ods.1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej účasti. Ak
príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc
finančnou účasťou  oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci (ods.2).

25. Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona za príjem podľa tohto zákona sa považujú príjmy fyzických osôb podľa
osobitného predpisu po odpočítaní
a) poistného na verejné zdravotné poistenie,
b) poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné
poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti,
c) preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb a
d) ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie
príjmov fyzických osôb.

26. Podľa § 7 ods. 2 písm. a/ cit. zákona za príjem podľa tohto zákona sa považujú aj príjmy oslobodené
od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, okrem prijatých náhrad škôd, náhrad
nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia  z poistenia zodpovednosti za škodu okrem
platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu. Podľa ods. 4 označeného ustanovenia
zákona príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac,  ktorom bola podaná žiadosť  o
poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov
pred podaním žiadosti a prehodnocuje sa každých  dvanásť mesiacov  od právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.

27. Podľa § 8 cit. zákona pri posudzovaní bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či
právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

28. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho
vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že toto rozhodnutie bolo vydané v
súlade s platnou právnou úpravou. Správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a z neho vyvodil aj
správny právny záver,  s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalovaný sa dostatočným spôsobom
vysporiadal s dôvodmi žalobcom podanej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci i všetkými dôkazmi,
nachádzajúcimi sa v administratívnom spise, špecifikovanými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Toto zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke

29. Správny súd ako nedôvodnú hodnotí námietku žalobcu týkajúcu sa posudzovania  zákonnej
podmienky hmotnej núdze a v tejto súvislosti porušením § 7 zákona o poskytovaní právnej pomoci
žalovaným, tvrdiac, že z jeho celkového príjmu neboli odpočítané položky v zmysle zákona o dani z
príjmu, keďže okrem starobného dôchodku je aj podnikateľom. Táto právna otázka už bola vyriešená v
konaniach Krajského súdu v Košiciach  vedených pod sp. zn. 10Sp/5/2014 a 7S/40/2017  u totožných
účastníkov,  kde   v rozsudkoch  zo dňa  07. 09. 2015 č. k. 10Sp/5/2014-42 v spojení s rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  sp. zn. 10Sžo/3/2016 zo dňa 30. 03. 2016 a zo dňa 22. 11. 2017
č. k. 7S/40/2017-52 v spojení s rozsudkom  Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  zo dňa 19. 11. 2018
sp. zn. 1Sžk/26/2018, súd  konštatoval, že námietka navrhovateľa o nesprávnom posúdení výšky jeho
príjmov, a to z dôvodu, že odporca pri nesprávnom výklade zákona do výšky jeho príjmu nezapočítal aj
záporný príjem z podnikateľskej činnosti za rok  2013 je nedôvodná. Takýto záver vyplýva jednoznačne
zo znenia ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a/ a § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci,
podľa ktorých pre potreby splnenia podmienok na poskytnutie právnej pomoci sa posudzuje príjem
fyzickej osoby, pričom rozdiel príjmov a výdavkov z výkazu o príjmoch a výdavkoch v jednoduchom
účtovníctve u navrhovateľa nie je v žiadnom prípade jeho príjmom (a to ani záporným), ale jeho stratou.



Pri takom hospodárskom výsledku, keď samostatne zárobkovo činná osoba v účtovnom roku vykazovala
stratu možno jednoznačne uzavrieť, že príjem z podnikateľskej činnosti za dané obdobie bol nulový,
teda z podnikateľskej činnosti nedosiahol žiaden príjem. V zmysle uvedeného od nulového príjmu
nie je možné odpočítať žiadne výdavky, pretože  aj v prípade straty z podnikateľskej činnosti  jeho
príjem pre potreby  zákona  o poskytovaní  právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi je nulový, t. j.
nedosiahol z tejto činnosti žiaden započítateľný príjem. Preto pri posudzovaní otázky  materiálnej núdze
je potrebné vychádzať  z príjmu  spočívajúceho  v jeho dôchodkovej dávke, ktorá je u žalobcu jediným
započítateľným príjmom, ktorý v rozhodnom období   presahuje hranicu materiálnej núdze  a to tak 1,4
násobku  ako aj 1,6 násobku a v tomto smere je záver správneho orgánu vecne správny.

30. K posúdeniu tejto otázky je relevantným aj právny názor vyslovený  v rozsudku Krajského súdu
v Košiciach   zo dňa 19. 02. 2014  č. k. 3Sp/51/2013-19  (potvrdený rozsudkom  Najvyššieho súdu
SR  zo dňa 02. 12. 2014 sp. zn. 3Sžo70/2014)  podľa ktorého: „z uvedeného ustanovenia (§ 7 zákona
o poskytovaní právnej pomoci) teda jednoznačne vyplýva, že pri posudzovaní materiálnej núdze sa
neprihliada na platby v súvislosti  so splácaním exekúcie, pôžičky, prípadne výdavkami, ktoré sú spojené
s užívaním bytu.“

31. V tejto súvislosti poukazuje správny súd aj na právny názor Najvyššieho súdu SR, vyslovený v
citovanom rozsudku sp. zn. 10Sžo/3/2016 zo dňa 30. 03. 2016, podľa ktorého „podnikateľské riziko
nemožno prenášať na štát, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná znášať ho sama“, ako aj
právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku zo dňa 19. 11. 2018 sp. zn. 1Sžk/26/2018,
ktorý odkazujúc na odôvodnenie rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 22. 11. 2017 č. k. 7S/40/2017-52,
uviedol: „Sporné ustanovenia § 7, najmä ods. 1-4, treba vykladať tak, že sa majú spočítať jednotlivé
dosiahnuté príjmy podľa ods. 1 a ods. 2, to všetko v období určenom podľa ods. 4, čiže za mesiac, v
ktorom bola podaná žiadosť a tiež za šesť mesiacov predchádzajúcich tomuto mesiacu. Príjmom podľa
ods. 1 treba zjednodušene povedané rozumieť príjem, ktorý podlieha dani z príjmov, po odpočítaní
relevantných tam uvedených výdavkov. Úmyslom zákonodarcu teda bolo, aby sa takto vypočítal akýsi
„čistý“ príjem. Pokiaľ výdavky presahujú zdaniteľné príjmy, takýto príjem je nulový, resp. ide o stratu.
Zákon č. 327/2005 Z. z. neumožňuje túto stratu započítať voči ďalším príjmom v zmysle § 7 ods. 2 a 3,
ktoré nepodliehajú dani z príjmov, ako je práve sťažovateľov starobný dôchodok. Pokiaľ teda definované
odpočítavané výdavky presahujú príjem zo sťažovateľovho podnikania, platí, že príjem (z podnikania)
podľa § 7 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. je na účely tohto zákona nulový. Fakt, že sťažovateľ na daňové
účely vykázal daňovú stratu, je pre posudzovanie materiálnej núdze v zmysle právnej úpravy irelevantný.
Preto žalovaný správne k takto zistenému nulovému príjmu z podnikateľskej činnosti pripočítal ostatné
zistené príjmy, čo v tomto prípade boli príjmy zo starobného dôchodku, ako sa uvádza aj v napadnutom
rozhodnutí“. Za takéhoto stavu správny orgán na základe   dostatočne zisteného skutkového stavu  prijal
správny právny záver, preto  nie je namieste  ani  žalobcom navrhované znalecké dokazovanie  znalcom
z odboru ekonomiky.

32. Z dikcie  § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní  právnej pomoci  vyplýva, že  tento inštitút  je
výnimkou z posudzovania   stavu materiálnej núdze žiadateľa  o poskytnutie právnej pomoci  (vo
vzťahu k ev. kladnému rozhodnutiu),  a na poskytnutie  právnej pomoci  za aplikácie  tohto ustanovenia
niet právneho nároku.  Postup podľa  tohto ustanovenia  závisí výlučne od  posúdenia - správneho
uváženia   žalovaného (v zákone  je  toho vyjadrením  použité slovo „môže“).  Zákon teda dáva možnosť
žalovanému  priznať právnu pomoc žiadateľovi  (za finančnej spoluúčasti),  takúto možnosť však spája v
každom prípade s povinnosťou  pri rozhodovaní podľa tohto ustanovenia zákona  odôvodniť primeranosť,
resp. neprimeranosť okolností žiadanej právnej pomoci. Toto je žalovaný  povinný odôvodniť vždy s
ohľadom na okolnosti daného prípadu.

33. V preskúmavanej veci správny súd ako nedôvodnú hodnotí námietku žalobcu  spočívajúcu v
nesúhlase  s nepriznaním  právnej pomoci podľa tohto ustanovenia, pretože žalovaný v odôvodnení
správneho rozhodnutia uviedol podrobnú správnu úvahu, ktorá ho viedla k záveru, že  právny stav veci
a okolnosti  prípadu nenasvedčujú tomu, že  neposkytnutie právnej pomoci  by malo vážne následky
a spôsobilo vážnu ujmu  na právach a oprávnených záujmoch žiadateľa.  Za takéhoto stavu  aj podľa
názoru súdu správna úvaha  žalovaného je správna a nevybočuje zo zákonom stanovených medzí.

34. K námietke žalobcu, že vec nebola posúdená s ohľadom na splnenie zákonných podmienok
uvedených v § 6b ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi  správny



súd   považuje aj túto námietku za nedôvodnú, pretože toto ustanovenie má priamu väzbu na §  6a  ods.
1 označeného zákona, teda jeho aplikácia prichádza do úvahy iba za situácie, že  príjem fyzickej osoby
síce prevyšuje  1,4 násobok  sumy životného minima, ale zároveň  nepresahuje 1,6 násobok  uvedenej
sumy, čo však nie je tento prípad, pretože  tak ako to je vyššie uvedené,   žalobca  nespĺňa podmienku
materiálnej núdze  definovanú v § 4 ods. 1   písm. i/  zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám
v materiálnej núdzi.

35. Citované ustanovenie § 5b ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, vychádzajúc z jeho
výkladu, v prípade žalobcu aplikovať nemožno, pretože rozhodnutie o  forme poskytnutia právnej
pomoci s prihliadnutím na okolnosti prípadu a účelnú ochranu práv oprávnenej osoby alebo zahraničnej
oprávnenej osoby by prichádzalo do úvahy len za predpokladu, že by žalobca spĺňal podmienky na
poskytnutie  právnej pomoci podľa predmetného zákona.

36. Napokon ako nedôvodnú hodnotí správny súd aj námietku žalobcu, že správny orgán   sa nezaoberal
§ 5b ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi pretože podľa názoru
súdu použitie tohto ustanovenia zákona u žalobcu (vzhľadom na vecné vymedzenie  predmetu, v ktorom
žiada o poskytnutie pomoci)  nebolo namieste. Uvedené ustanovenie  upravuje možnosť riaditeľovi
centra rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré
nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona, toto ustanovenie je však možné
aplikovať  na výnimočné situácie, keď určité osoby sú vylúčené z pôsobnosti zákona, a to buď vecne
(ide napr. o vec, ktorá nepatrí do pôsobnosti zákona v zmysle § 3), alebo osobne (napr. právnická
osoba). Z dôvodovej správy k zákonu č. 332/2011 Z. z., ktorým bolo toto ustanovenie zavedené do
zákona o poskytovaní právnej pomoci  osobám v materiálnej núdzi vyplýva, že takáto úprava reaguje na
situácie, kedy je potrebné zabezpečiť prístup k spravodlivosti vo veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti
centra, ale je spoločensky žiaduce, aby existoval spôsob na zabezpečenie právnej pomoci aj v takýchto
prípadoch (napr. únosy maloletých detí do krajín, v ktorých nie je možné právnu pomoc zabezpečiť
na základe bilaterálnych alebo multilaterálnych zmlúv). Zavádza sa tak mechanizmus, ktorý umožní
riaditeľovi rozhodnúť po vyjadrení rady centra o uvoľnení a úhrade peňažných prostriedkov z rozpočtu
centra na tento účel. Uvedený mechanizmus sa pritom uplatní napr. v prípade, ak o poskytnutie právnej
pomoci požiada právnická osoba, alebo ak takúto osobu odkáže na centrum súd.   Konanie žalovaného
pri posudzovaní žiadosti žalobcu ako aj pri samotnom rozhodovaní o tejto žiadosti súd nepovažuje vo
vzťahu ku žalobcovi za diskriminačné, pretože v konaní nebolo zistené, aby žalovaný  v rovnakej situácii
zaobchádzal so žalobcom  inak,  a to na základe jeho odlišnosti.  Žalobca  tvrdenie o diskriminácii  uviedol
vo svojej replike, avšak žiadnym spôsobom ho  neodôvodnil a ani nešpecifikoval.

37. V zmysle § 140 SSP súd odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa  07. 09. 2015 č.
k. 10Sp/5/2014-42 v spojení s rozsudkom  Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  sp. zn. 10Sžo/3/2016
zo dňa 30. 03. 2016 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22. 11. 2017 č. k. 7S/40/2017-52 v
spojení s rozsudkom  Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  zo dňa 19. 11. 2018 sp. zn. 1Sžk/26/2018.

38. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti  a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, podľa § 190 SSP žalobu žalobcu ako nedôvodnú jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP)
zamietol.

39. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods.1, § 168 SSP tak, že účastníkom
nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobca nemal vo veci celkom a ani v časti úspech a
žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu
spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť



a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).  (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný
právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (sociálne veci, veci azylu, zaistenia
a administratívneho vyhostenia),
c)   je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "7b740c13-c540-431e-911c-cdd3caaca47d:c338e003-dc90-4518-ac76-f77966d92a06", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7014201422.4", "spisova_znacka": "10Sp/5/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sp/5/2014 z 6. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-09-06", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7014201422.4"}, {"guid": "816425fc-9da6-4739-bc75-87501b267a0a:4099b890-512f-409e-a71a-b8acf5deaf5b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7013201440.1", "spisova_znacka": "3Sp/51/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Sp/51/2013 z 18. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-02-18", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7013201440.1"}, {"guid": "26aea535-deda-4e5d-b5c9-03e901b84df9:d26ce401-3fb3-4230-a57d-96128094188a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7610215880.2", "spisova_znacka": "11Co/147/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/147/2012 z 30. 5. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-05-30", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7610215880.2"}, {"guid": "1105b1b3-de6a-4817-b7aa-03fe505fbdab:e43606bc-dfac-4ffc-b9ba-b83631f3f628", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:2109218559.1", "spisova_znacka": "11Co/146/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/146/2012 z 9. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2013-04-09", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2109218559.1"}], "citovane_v": [{"guid": "81c06433-6ad2-4ef9-8cf9-35e2ecf7968a:062c8766-4aa7-499f-819c-6c7bc01c7f24", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7017201178.3", "spisova_znacka": "7S/131/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/131/2017 z 3. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7017201178.3"}, {"guid": "81c06433-6ad2-4ef9-8cf9-35e2ecf7968a:30a9c9c8-2993-40d1-a07b-c810b59dbe8a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7017201178.3", "spisova_znacka": "7S/131/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/131/2017 z 3. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7017201178.3"}, {"guid": "81c06433-6ad2-4ef9-8cf9-35e2ecf7968a:38676e1e-a9e4-40b9-828d-fde061066a1e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7017201178.3", "spisova_znacka": "7S/131/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/131/2017 z 3. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7017201178.3"}]}