{"guid": "53a35698-3a6f-4e86-a36a-2e796b746b1e:a169387c-81a5-4f8e-a97b-537c752821f2", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7017200396.2", "spisova_znacka": "7S/58/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/58/2017 z 8. 10. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 8. októbra 2019, sp. zn. 7S/58/2017, ECLI:SK:KSKE:2019:7017200396.2", "identifikacne_cislo": "7017200396", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Jaroslav Skyba", "sudca_id": 515, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jaroslav-skyba-515", "datum_vydania": "2019-10-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/253/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/253/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/253-1998/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/253#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a169387c-81a5-4f8e-a97b-537c752821f2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7017200396.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7017200396.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7017200396.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/58/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200396
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7017200396.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov JUDr. Tamary
Sklenárovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v právnej veci žalobcu F.. K. X., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. I.
S., Y.Á. X, zastúpeného JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom so sídlom kancelárie v Košiciach,
Rázusova 1, proti žalovanému Mestskej časti Košice - Západ, Tr. SNP 39, Košice, za účasti F.. M.
K., V.. P., G. I. H., G. XX, zastúpenej JUDr. Gabrielou Jablonskou, advokátkou, so sídlom kancelárie
v Košiciach, Letná 47, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného, ktorým ku dňu 24. 03. 2017
obnovil zrušený trvalý pobyt F.. M. K. J. M. G. XX I. H., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Účastníčke konania priznáva právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal  na Krajský súd v Košiciach dňa 30. 05. 2017 správnu žalobu, ktorou sa domáhal
preskúmania zákonnosti  opatrenia  orgánu verejnej správy - Mestskej časti Košice - Západ,  ktorým
bol  ku dňu 24. 03. 2017 obnovený  zrušený trvalý pobyt  účastníčky konania  F.. M.  K.,  J.. XX. XX.
XXXX J. M. G. XX I. H..

2.Žalobca tvrdil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa na  uvedenej adrese  v H.,
W.  G. XX,  zapísaných na liste vlastníctva č. XX XXX katastrálneho územia Y. M. Y. K. Č.. XXXX/XX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 373 m2, a  rodinného domu súpisné číslo 534 na označenej
parcele,  ktoré nadobudol kúpou od predchádzajúcich vlastníkov, manželov Z. M. Z. Y.. Ďalej uviedol, že
nehnuteľnosti boli (a stále sú) bezodplatne užívané účastníčkou konania F.. M. K., ktorá je matkou bývalej
bezpodielovej spoluvlastníčky  nehnuteľností  Z. Y. a to bez toho, aby k tomu mala súhlas žalobcu.   Z
uvedeného dôvodu podal dňa 22. 12. 2016 na Miestnom úrade Mestskej časti Košice - Západ návrh na
zrušenie jej trvalého pobytu na  označenej  adrese,  jeho žiadosti bolo  vyhovené dňa 05. 01. 2017 a trvalý
pobyt F.. M. K. na označenej adrese bol  žalovaným zrušený. Dňa 30. 03. 2017 právnemu zástupcovi
žalobcu bolo doručené zo strany Miestneho úradu Mestskej časti Košice - Západ oznámenie z 24. 03.
2017 evidované pod č. 1006/2017/OMaEO, z ktorého vyplýva, že vzhľadom na stanovisko Ministerstva
vnútra SR, ktoré žalovaný obdržal dňa 20. 03. 2017 bude trvalý pobyt F.. M. K. J. M. G. XX I. H. obnovený.
Žalobca tvrdil, že z obsahu tohto oznámenia je zrejmé, že žalovaný mal záujem obnoviť zrušený trvalý
pobyt účastníčke konania výlučne len na základe stanoviska Ministerstva vnútra SR, ktoré ustálilo záver,
že: „p.  F.. M. K. disponuje užívacím právom k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, a to aj napriek
skutočnosti, že vlastníkom predmetných nehnuteľností už nie je pani F.. Z. Y.“. Žalobca  v stanovisku
podanom prostredníctvom právneho zástupcu  zdôraznil, že zákon  č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu



občanov SR a registri obyvateľov SR  v znení neskorších predpisov ( v ďalšom texte aj : „zákon  o hlásení
pobytu občanov a registri  obyvateľov SR“) nepočíta s obnovením už zrušeného trvalého pobytu občana
a to bez splnenia podmienok uvedených v § 3 a 4 tohto zákona.  Zástupcovi žalobcu bola odpoveď
Miestneho úradu Mestskej časti Košice - Západ doručená dňa 15. 05. 2017 (č. : 1006/2017/OMaEO), kde
žalovaný uviedol, že žalobca údajne vo svojom návrhu na zrušenie trvalého pobytu uviedol nepravdivé
údaje („v odôvodnení návrhu na zrušenie trvalého pobytu však uviedol nepravdivý údaj o osobe, ktorej
mal byť trvalý pobyt zrušený, cit. - uvedený občan nemá žiadne užívacie právo k nehnuteľnosti“), ale
aj to, že F.. M. K. údajne stále disponuje užívacím právom k nehnuteľnostiam, a to s odvolaním sa na
stanovisko jej právnej zástupkyne zo dňa 30. 01. 2017, že menovaná „má na základe osvedčenia o
dedičstve č. 28D 1020/97, právoplatného dňa 22. 01. 1998 ... právo doživotného a bezplatného práva
v rodinnom dome a právo užívania nehnuteľnosti“. Takéto právo malo potvrdiť aj Ministerstvo vnútra
SR, na ktoré sa žalovaný odvolával a podľa ktorého : „existenciu užívacieho práva F.. K. nám potvrdilo
v odpovedi na našu žiadosť o stanovisko vo veci predmetného zrušenia trvalého pobytu Ministerstvo
vnútra SR ...“. Žalobca ďalej namietal, že účastníčke konania mal byť trvalý pobyt obnovený  ku dňu 24.
03. 2017 napriek skutočnosti, že vo vyššie uvedenom oznámení z toho  istého dňa  žalovaný uviedol,
že trvalý pobyt  jej ešte len bude  obnovený.  Žalobca  vyslovil názor, že opatrením žalovaného, ktorým
obnovil zrušený trvalý pobyt účastníčke konania na adrese G. XX I. H. bolo nielen zasiahnuté do  jeho
vlastníckych práv, resp. takýmto opatrením žalovaného bol  ukrátený na svojom vlastníckom práve, ale
bolo tiež porušené jeho právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom orgáne Slovenskej
republiky, s čím korešponduje povinnosť štátneho orgánu postupovať a konať v súlade so zákonmi, ktorá
povinnosť je zakotvená v čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

3. Žalobca opakovane zdôraznil, že opatrenie žalovaného, ktorým proti  jeho vôli  bol obnovený zrušený
trvalý pobyt účastníčke konania je založené na mylnej domnienke, že  účastníčka konania má k
označeným nehnuteľnostiam užívacie právo.  Z výpisu z listu vlastníctva   č. 10 289 pre katastrálne
územie Terasa  žiadna takáto skutočnosť nevyplýva  a tam zapísané nehnuteľnosti nie sú zaťažené
žiadnymi ťarchami, t. j. žiadnym vecným bremenom, ktoré by zodpovedalo právu účastníčky konania
na doživotné a bezplatné dožitie v rodinnom dome, resp. na užívanie nehnuteľnosti. Pozornosť súdu
upriamil aj  na  dohodu obsiahnutú v osvedčení o dedičstve, na ktoré poukazuje žalovaný,  pretože
právo  účastníčky konania vyplývajúce z tejto dohody nie je vecným právom, ale právom záväzkovým,
ktoré svedčí účastníčke konania  voči  jej  dcére F.. Z. Y., bývalej spoluvlastníčky nehnuteľností.  Podľa
žalobcu z právnej teórie vyplýva, že záväzkové právo má povahu relatívnu, t. j. vždy ide o právo (a tomu
zodpovedajúca povinnosť) medzi dvoma alebo viacerými konkrétnymi subjektmi, pričom takéto právo (a
tomu zodpovedajúca povinnosť) platí len medzi týmito konkrétnymi subjektmi, no na druhej strane vecné
právo sa vzťahuje priamo na konkrétnu vec a pôsobí proti všetkým (princíp „inter pares“ proti princípu
„erga omnes“). Vzhľadom na charakter dohody obsiahnutej v označenom osvedčení o dedičstve, táto
má výlučne len záväzkový charakter a jej účinky môžu smerovať jedine voči subjektom, ktorí boli jej
účastníkmi a nie voči tretím osobám, t. j. akýmkoľvek iným osobám. Uvedený záväzok  žalobca nikdy
nebol a ani nie je povinný plniť,  pretože záväzok strpieť užívanie predmetných nehnuteľností zo strany
účastníčky konania od predchádzajúcej vlastníčky zmluvne  nikdy neprevzal a takáto povinnosť mu
nevyplýva ani zo zákona.  Doplnil, že takýto záväzok neprevzal ani predchádzajúci spoluvlastník Z.
Y., ktorý nebol ani  účastníkom dedičského konania.  Žalobca sa odvolal aj na právoplatný rozsudok
Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 41C/78/2007 zo dňa 25. 03. 2009,  z obsahu
ktorého vyplýva, že  : „dohoda  účastníkov konania obsiahnutá v osvedčení o dedičstve, t.j. samotný
výrok, že manželka poručiteľa F.. M. K.  má doživotné a bezplatné  právo v rodinnom dome a právo
užívania nehnuteľností,  je podľa názoru súdu  nejasný,  nezrozumiteľný a teda neurčitý, resp.  teda
v konkrétnej veci  síce bolo vydané  osvedčenie o dedičstve, ktorým bola  schválená dohoda dedičov,
avšak nebolo preukázané,   aby túto dohodu v časti  zriadenia vecného  bremena schválil súd.  Naviac
katastru nehnuteľností nebol  podaný ani návrh  na vklad tohto  vecného bremena.“   Na základe tejto
dohody účastníčke konania vzniklo výlučne len osobné právo užívania nehnuteľností - „žalobkyni preto
vzniklo podľa tejto dohody obsiahnutej v osvedčení o dedičstve len osobné právo a žalovanej v 1. rade
(ale i jej sestre F.. M. P.) vznikol osobný záväzok umožniť žalobkyni bezplatné a doživotné právo a
právo užívania hore uvedených nehnuteľností.“ Záver o neurčitosti a právnej nevymožiteľnosti dohody
dedičov v osvedčení o dedičstve sp. zn. 28D 1020/97, Dnot 303/97 podľa žalobca vyplýva aj z rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo 45/2014 zo dňa 24. 03. 2015.  Z vyššie uvedených skutočností
žalobca vyvodil záver, že záväzok predchádzajúcej spoluvlastníčky predmetných nehnuteľností bol
preukázateľne záväzkom osobným, a v dôsledku prevodu vlastníckeho práva na žalobcu, za situácie,
že žalobca na seba takýto záväzok nikdy neprevzal, došlo k jeho zániku  s poukazom  na ust. § 575



ods. 1 Občianskeho zákonníka.  Podľa žalobcu na uvedenom stave nič nemení ani to, že F.. Z. Y. mala
podľa názoru Okresného súdu Košice II vysloveného v odôvodnení rozsudku sp. zn. 12C/146/2006-137
zabezpečiť účastníčke konania užívacie právo k týmto nehnuteľnostiam aj v prípade nakladania  s nimi,
pretože žalobca nepovažuje tento názor za odôvodnený a správny a navyše ide o názor vyslovený v
len v odôvodnení označeného rozhodnutia, ktorý nie je právne záväzný.  Žalobca ďalej namietal, že
žalovaný nerozlišoval v danej veci medzi právom vecným a právom záväzkovým a tieto práva nesprávne
stotožnil, resp. pri svojej úvahe ich zamieňa.

4. Žalobnú námietku o nesprávnom postupe, akým žalovaný obnovil zrušený trvalý pobyt účastníčke
konania žalobca odôvodnil tým, že na takýto postup opätovného zápisu trvalého pobytu žalovaný nemá
v zmysle zákona o hlásení pobytu občanov  a registri obyvateľov SR oprávnenie, teda že tento zákon
nepočíta s obnovením už zrušeného trvalého pobytu bez splnenia podmienok  uvedených v  § 3 a
§ 4 označeného zákona.   V závere žalobca vyslovil presvedčenie, že z uvedených dôvodov je bez
akejkoľvek pochybnosti, že opatrenie žalovaného, ktorým bol účastníčke konania obnovený zrušený
trvalý pobyt  je nielen arbitrárne, ale aj nezákonné. Vyslovil názor, že  Ministerstvo vnútra SR nie je
orgánom, ktorý by bol oprávnený posudzovať, resp. rozhodovať, či určité právo existuje alebo neexistuje,
pretože takéto oprávnenie má výlučne súd.  Stanovisko Ministerstva vnútra SR tak nemohlo tvoriť základ
pre  žalobou napadnuté opatrenie.  Z týchto podstatných dôvodov preto podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/,
e/, f/ a g/ SSP a podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia  žalobca žiadal preskúmavané opatrenie žalovaného
zrušiť a priznať plnú náhradu trov konania.

5. Žalobca k správnej žalobe vo fotokópiách pripojil Návrh  na zrušenie trvalého pobytu doručený
Miestnemu úradu Mestskej časti Košice - Západ dňa 22. 12. 2016,  podaný   podľa § 7 ods. 1 písm. f/
zákona o hlásení pobytu občanov a registri obyvateľov SR, ktorým žiadal zrušiť trvalý pobyt F.. M. K., J..
XX. XX. XXXX,  G. G. XXX/XX, H.,  odôvodnený tým, že:  „uvedený občan nemá žiadne užívacie právo
k nehnuteľnostiam“.  Ďalej k žalobe pripojil Oznámenie o zrušení trvalého pobytu Mestskej časti Košice
- Západ č. spisu  4553/2016/OMaEO zo dňa 05. 01. 2017, ktorým ohlasovňa pobytu v obci Košice-
Západ na návrh žalobcu podľa § 7 ods. 1 písm. f/ zákona o hlásení pobytu občanov dňom 05. 01. 2017
zrušila trvalý pobyt účastníčke konania na označenej adrese s tým, že miestom jej nového trvalého
pobytu je Mestská časť Košice-Západ, ako aj  fotokópiu výpisu z LV č. 10289 kat. úz. Terasa, obec
Košice-Západ, okres Košice II., z ktorého vyplýva, že na označenom LV je zapísaná parcela registra
„C“ evidovaná na katastrálnej mape  - č. XXXX/XX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 373 m2,
ako aj rodinný dom súp.  č. XXX postavený na tejto parcele, pričom vlastníkom týchto nehnuteľností v
podiele 1/1 t.j.  ich celku je žalobca a to titulom kúpnej zmluvy V-12203/2016 zo dňa 24. 11. 2016. Prílohu
správnej žaloby tvorí  aj oznámenie Miestneho úradu Mestskej časti  Košice - Západ zo dňa 24. 03. 2017,
ktorým právnemu zástupcovi žalobcu žalovaný oznámil, že dňa 02. 02. 2017 správny orgán obdržal od
právnej zástupkyne F.. K. nesúhlasné stanovisko so zrušením predmetného trvalého pobytu a žiadosť o
jeho obnovenie, o čom bol žalobca telefonicky informovaný. Vzhľadom na rôznorodosť názorov k danej
problematike a snahu žalovaného nepoškodiť ani žalobcovi  a ani účastníčke konania, po písomnej
komunikácii s katastrálnym odborom Okresného úradu v Košiciach sa opakovane telefonicky a následne
aj písomne obrátili so žiadosťou o podanie stanoviska vo veci predmetného zrušenia trvalého pobytu
na Ministerstvo vnútra SR a dňa 20.03.2017 im z Ministerstva vnútra SR, sekcie verejnej správy (odbor
registrov, matrík a hlásenia pobytu) ako nadriadeného orgánu bola doručená odpoveď, podľa ktorej „p.
F.. M. K. disponuje užívacím právom k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, a to aj napriek skutočnosti,
že vlastníkom predmetných nehnuteľností už  nie je p. F.. Z. Y.“. Žalovaný oznámil žalobcovi, že v súlade
s týmto stanoviskom bude účastníčke konania obnovený trvalý pobyt na ulici  G. Č..  XX.  K správnej
žalobe žalobca pripojil aj vyjadrenie zo dňa 03. 04. 2017 adresované žalovanému k Oznámeniu o
obnovení trvalého pobytu účastníčke konania, v ktorom namietal, že nie je prípustné, aby  už raz zrušený
trvalý pobyt občana bol obnovený bez splnenia podmienok uvedených v § 3 a 4 citovaného zákona.
Vzhľadom na absenciu písomného súhlasu vlastníka nehnuteľností preto žalobca vyslovil názor, že nie
je možné trvalý pobyt účastníčke konania obnoviť. Reakciou žalovaného na označené podanie bolo
stanovisko zo dňa 05. 05. 2017, v ktorom žalovaný uviedol, že  žalobca v odôvodnení návrhu na zrušenie
trvalého pobytu uviedol nepravdivý údaj o osobe, ktorej mal byť trvalý pobyt zrušený, „uvedený občan
nemá žiadne užívacie právo k nehnuteľnosti“, t.j. poskytnutím zavádzajúceho údaju bola ohlasovňa
navrhovateľom zrušenia trvalého pobytu uvedená do omylu. Žalovaný sa v tomto vyjadrení odvolal na
stanovisko  Ministerstva vnútra SR ktoré im bolo doručené dňa 20. 03. 2017, pretože k zrušeniu trvalého
pobytu účastníčke konania na predmetnej adrese došlo nesprávnym úradným postupom ohlasovne,
ktorá zrušila trvalý pobyt na základe nepravdivého údaju uvedeného v návrhu na zrušenie  trvalého



pobytu. Úkonom žalovaného tak došlo k navráteniu do pôvodného stavu, nie k novému prihláseniu na
trvalý pobyt.  Žalobca pripojil k správnej žalobe aj osvedčenie o dedičstve po nebohom Q. K., naposledy
bývajúcemu v H., G. XX, ktorý zomrel  dňa 27. 07. 1997 (sp. zn. 28D 1020/97, Dnot 303/97), rozsudok
Okresného súdu Košice II zo dňa 25. 03. 2009 sp. zn. 41C/78/2007-147, rozsudok Najvyššieho súdu
SR zo dňa 24. 03. 2015 sp. zn. 4Tdo/45/2014, ako aj list adresovaný F.. M. K. zo dňa 12. 01. 2017
označený ako „Oznámenie o zániku záväzku zo strany F.. Z. K..

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 19. 07. 2017 k správnej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Uviedol, že v stanovisku právnej zástupkyne účastníčky konania z  30. 01. 2017 bol prejavený
nesúhlas so zrušením trvalého pobytu F.. M. K.j z dôvodu, že táto na základe osvedčenia o dedičstve
sp. zn.  28D 1020/97 ako manželka poručiteľa a matka pôvodnej spoluvlastníčky rodinného domu
má „právo doživotného a bezplatného práva v rodinnom dome a právo užívania nehnuteľností“. V
odôvodnení dvoch súdnych rozhodnutí, kde predmetom sporu bolo vypratanie (rozsudok Krajského súdu
v Košiciach č. k. 11Co/79/2013-166 právoplatný dňom 08. 01. 2014 a rozsudok Okresného súdu Košice
II č. 12C/140/2006-137 právoplatný 08. 01. 2014) sa uvádza, že pôvodná spoluvlastníčka predmetných
nehnuteľností F.. Y. „je povinná tento svoj osobný záväzok splniť a to aj v tom prípade, žeby sa s
predmetnými nehnuteľnosťami akýmkoľvek spôsobom nakladalo“. Keďže toto užívacie právo nebolo
označené ako „vecné bremeno“, podľa vyjadrenia Okresného úradu Košice - katastrálny odbor zo
dňa 16. 02. 2017 sa nenachádza vo výpise z listu vlastníctva v časti C: ťarchy, kde sa zapisujú iba
vecné bremená. O existencii užívacieho práva F.. M. K. vo vzťahu k rodinnému domu a priľahlému
pozemku podľa názoru žalovaného mali žalobcu, pokiaľ o tejto právnej skutočnosti nemal vedomosť
informovať predchádzajúci vlastníci predmetných nehnuteľností. Žalovaný ďalej zdôraznil, že existenciu
užívacieho práva účastníčky konania potvrdilo v odpovedi na žiadosť o stanovisko vo veci predmetného
zrušenia trvalého pobytu aj Ministerstvo vnútra SR, sekcia verejnej správy (odbor registrov, matrík a
hlásenia pobytu) ako nadriadený orgán žalovaného (§ 26 ods. 1 zákona o hlásení pobytu občanov
SR), podľa ktorého: „p.  F.. K. disponuje užívacím právom k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam a to
aj napriek skutočnosti, že vlastníkom predmetných nehnuteľností už nie je p. F.. Z. Y.“. Žalovaný tak
dospel k záveru, že v odôvodnení návrhu na zrušenie trvalého pobytu uviedol žalobca nepravdivý údaj
o osobe, ktorej mal byť trvalý pobyt zrušený, pretože o vyššie uvedených skutočnostiach žalovaný
nemal vedomosť a poskytnutím zavádzajúceho údaju („uvedený občan nemá žiadne užívacie právo k
nehnuteľnosti“) bol žalovaný uvedený do omylu. Dňa 24. 03. 2017 účastníčke konania  bol obnovený
trvalý pobyt na ulici G. XX I. H. s tým, že týmto úkonom došlo k navráteniu do pôvodného právneho stavu,
nie k novému prihláseniu na trvalý pobyt. K samotnému písomnému úradnému úkonu došlo pred koncom
úradných hodín (13.30 hod.), kedy sa F.. K. osobne dostavila na pracovisko ohlasovne žalovaného,
teda v čase,   kedy písomná korešpondencia adresovaná právnym zástupcom oboch strán už bola
odoslaná. Žalovaný zároveň vo vyjadrení informoval súd, že v minulosti vo veci zrušenia trvalého pobytu
účastníčke konania na tejto adrese na návrh predchádzajúcich vlastníkov predmetných nehnuteľností
obdržal dňa 24. 02. 2014 protest prokurátora č. PD129/13/8803-16 zo dňa 14. 02. 2014, podľa ktorého
bolo zrušenie trvalého pobytu menovanej považované za nezákonné, keďže užívacie právo menovanej
v zmysle osvedčenia o dedičstve č. 28D 1020/97, Dnot 303/97, ktoré nadobudlo účinky právoplatného
rozhodnutia dňa 22. 04. 1998 nebolo zrušené ani obmedzené dohodou ani rozhodnutím súdu. Podľa
žalovaného vo veci predmetného užívacieho práva účastníčky konania je t. č. situácia porovnateľná
v tom, že neexistuje žiadna dohoda, ktorou by bolo toto užívacie právo zrušené alebo obmedzené a
neexistuje ani príslušné rozhodnutie súdu.

7. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v replike zo dňa 21. 08. 2017 zopakoval právnu
argumentáciu uvedenú v správnej žalobe a zdôraznil, že užívacie právo účastníčky konania vyplývajúce
z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 28D 1020/97, Dnot 303/97 nemá a ani nemôže mať charakter vecného
práva, ale výlučne len práva osobného, z ktorého je zaviazaná výlučne len F.. Z. Y.Á. (dcéra účastníčky
konania) a nie žalobca. Žalobca nadobudol nehnuteľnosti bez toho, aby na seba prevzal osobný
záväzok F.. Y., preto účastníčka konania nemá  žiadne užívacie právo k nehnuteľnostiam, keďže toto
jej zaniklo prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalobcu. Na takýto záver nemá  vplyv
ani stanovisko Ministerstva vnútra SR, na ktoré poukazuje žalovaný. Ministerstvo vnútra SR pritom
nie je orgánom, ktorý by bol oprávnený posudzovať, resp. rozhodovať, či určité právo (napr. užívacie
právo k nehnuteľnosti) existuje alebo neexistuje, pretože takéto oprávnenie má výlučne len súd. Z tohto
podstatného dôvodu žalovaným označené stanovisko Ministerstva vnútra SR nemohlo tvoriť základ
pre opatrenie žalovaného, ktorým sa obnovil zrušený trvalý pobyt F.. M. K.. Okrem tejto argumentácie
žalobca opätovne poukázal na nesprávny postup, akým žalovaný obnovil zrušený trvalý pobyt, ktorý nie



je v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o hlásení pobytu občanov,   pretože označený zákon
takýto postup nepozná.

8. Žalovaný v duplike zo dňa 26. 10. 2017 v plnom rozsahu trval na všetkých tvrdeniach uvedených
v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19. 07. 2017 a opätovne navrhol správnu žalobu ako
neopodstatnenú zamietnuť.

9. Účastníčka konania F.. M. K. prostredníctvom právnej zástupkyne na základe výzvy súdu vo svojom
stanovisku zo dňa 22. 05. 2019 navrhla, aby správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
Zdôraznila, že na základe osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi Q. K. bolo dedičkami F.. Y., F.. P. M.
F.. K. dohodnuté, že účastníčka konania ako manželka poručiteľa má právo doživotného a bezplatného
práva v rodinnom dome a právo užívania nehnuteľností vedených na LV č. XX XXX H.. Ú.. Y..  Tvrdila, že
toto  jej právo je potrebné interpretovať tak, že na základe označenej dohody  jej vzniklo osobné právo
a F.. Y. M. F.. P. osobný záväzok umožniť svojej matke užívanie označených nehnuteľností, pričom F..
Y. bola povinná svoj osobný záväzok splniť  aj v tom prípade,  ak by sa s predmetnými nehnuteľnosťami
akýmkoľvek spôsobom nakladalo. Právo účastníčky konania vyplývajúce z označeného osvedčenia
podľa jej názoru má účinky právoplatného súdneho rozhodnutia a trvá až do doby, pokiaľ  žije.  Zároveň
vyslovila názor, že zmeniť takéto rozhodnutie spôsobom, ako sa ho dožadoval žalobca nemožno.

10.  Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. zák. č. 162/2015 Z. z. - Správneho súdneho
poriadku po preskúmaní žalobou napadnutého opatrenia bez nariadenia pojednávania, po oboznámení
sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, ako aj obsahom pripojených
administratívnych spisov žalovaného dospel k záveru, že žaloba  žalobcu nie je dôvodná, preto žalobu
v zmysle §   1980 SSP zamietol.

11. Podľa § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku  ( zákona č.  162/2015 Z.z. účinného od 01.07.2016,
ďalej aj  SSP),  konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a
slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Pri rozhodovaní
správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu (ods. 3). Správny súd postupuje a rozhoduje
v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so
základnými princípmi tohto zákona (ods. 4).

12. Podľa §  3  ods. 1 písm. c/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

13.  Podľa § 3   ods. 1 zákona č. 253/1998 Z.z.  o hlásení pobytu občanov  SR a registri obyvateľov SR
v znení neskorších predpisov, trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na
území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt.

14. Podľa ods. 2  citovaného zákonného ustanovenia, prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá
nijaké právo k budove uvedenej v odseku 2 ani k jej vlastníkovi a má evidenčný charakter.

15. Podľa § 7  ods. 1 písm. f/  zákona o hlásení  pobytu občanov  SR a registri obyvateľov SR,
ohlasovňa záznam  o trvalom pobyte zruší na návrh vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy
alebo jej časti občanovi, ktorý nemá k budove alebo jej časti žiadne užívacie právo; návrh nemožno
podať voči vlastníkovi alebo spoluvlastníkovi budovy alebo jej časti, manželovi alebo nezaopatrenému
dieťaťu vlastníka alebo spoluvlastníka budovy alebo jej časti.

16. Podľa  26 ods. 1 zákona o hlásení  pobytu občanov  SR a registri obyvateľov SR,  ministerstvo riadi
výkon štátnej správy na úseku hlásenia a evidencie pobytu občanov a registra. Činnosť obcí, mestských
častí hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava a mestských častí mesta Košice na úseku hlásenia
a evidencie pobytu občanov a registra je preneseným výkonom štátnej správy.

17. Podľa ods. 2  citovaného zákonného ustanovenia,   na postup štátnych orgánov, obcí, iných
právnických osôb a fyzických osôb a na ich úkony vykonávané podľa tohto zákona sa nevzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní [zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení  m neskorších predpisov].



18. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX XXX katastrálne územie Y.,  Q. H. - L.,  Q. H. F.,  vyplýva, že v
časti A. tohto listu vlastníctva je zapísaná parcela registra „C“ evidovaná  na katastrálnej mape  č. XXXX/
XX -  zastavaná plocha a nádvorie o výmere   373 m2, ako aj na tejto parcele postavený  rodinný dom
súpisné  číslo 534, ktorých výlučným vlastníkom podľa zápisu v časti B. listu vlastníctva je  žalobca to
titulom nadobudnutia :  rozhodnutie o povolení vkladu kúpnej zmluvy V - 12203/2016 zo dňa 24.11.2016
- 7265/2016. V časti C: Ťarchy   označeného listu vlastníctva nie je zapísaný žiaden údaj,  medzi inými
údajmi sa nachádza zápis zmeny  trvalého pobytu R - 245/2019 zo dňa 24.01.2019.

19. Z Osvedčenia o dedičstve  sp. zn. 28D 1020/97 ( Dnot 303/97)  zo dňa 06.04.1998,  právoplatného
dňa 22.04.1998, vydaného  JUDr. Jozefom Pavlíkom,  notárom ako súdnym komisárom  na základe
poverenia  Okresného súdu Košice 2, po  nebohom  Q. K.,  zomrelom dňa XX.XX.XXXX, ktorý naposledy
býval  I. H.F.,  G. XX  vyplýva, že na základe dohody dedičov o vyporiadaní  dedičstva  sa dcéra
účastníčky konania  F.. Z. Y. stala  podielovou spoluvlastníčkou   vyššie opísaných nehnuteľností  v
podiele 1 z celku (t.j. celého podielu patriaceho do  dedičstva po zániku BSM smrťou poručiteľa)  a
zároveň bolo  medzi dedičmi dohodnuté, že „manželka poručiteľa  F.. M. K., V.. P. má  podľa dohody
doživotné a bezplatné  právo v rodinnom dome  a právo užívania nehnuteľností“.

20.  V rozpore s touto skutočnosťou   žalobca v Návrhu na zrušenie  trvalého pobytu  účastníčky konania v
predmetnom rodinnom dome  zo dňa 22.12.2016, adresovanej  Miestnemu úradu  Mestskej časti Košice
- Západ  uviedol, že : „ uvedený občan  nemá žiadne užívacie  právo k nehnuteľnosti“.

21. Žalobca v správnej žalobe argumentoval, že  dohoda  obsiahnutá v označenom  osvedčení o
dedičstve po  neb.  Q. K. má  výlučne záväzkový charakter a účinky tejto dohody  môžu smerovať  jedine
voči subjektom , ktorí túto dohodu uzatvorili  a nie voči tretím osobám.   Poukázal aj na odôvodnenie
právoplatného rozsudku  Okresného súdu Košice  II zo dňa 25.03.2009 sp. zn. 41C/78/2007 (predmetom
konania  na návrh  účastníčky konania bolo určenie, že   predmetné  právo  vyplývajúce z označenej
dohody dedičov je  vecným bremenom  zaťažujúcim  predmetné nehnuteľnosti), podľa ktorého  „....
prehlásenie  účastníkov  dedičského konania  obsiahnuté v dedičskom osvedčení , nie je dohodou  o
zriadení vecného bremena k predmetnej nehnuteľnosti, pretože je  nejasné a neurčité.“  Zároveň tvrdil,
že nikdy takýto osobný záväzok   F.. Y.   od nej v súvislosti s uzavretou kúpnou zmluvou neprevzal a
prevodom  vlastníckeho práva sa  splnenie jej záväzku stalo nemožným, čím tento jej záväzok zanikol.
Poukázal aj na závery   rozsudku NS SAR  vo veci vedenej pod sp. zn. 4 Tdo 45/2014 zo dňa 24.03.2015.

22. V rozpore s tým žalovaný, a aj účastníčka konania  poukazovali na  právoplatné rozsudky
všeobecných súdov vo veci   vypratania predmetných nehnuteľností  (rozsudok   Okresného súdu Košice
II   zo dňa 31.10.2012   č.k.  12C/146/2006 - 137,  ako aj  potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 20.11.2013  č.k.  11 Co/79/2006 - 166, právoplatné dňa 08.01.2014), ktorými  bola
žaloba dcéry účastníčky konania F.. Z. Y.j a jej manžela  F.. Z. Y.   zamietnutá a z odôvodnenia rozhodnutia
okrem iného vyplýva záver, že   F.. M. K.   z dohody obsiahnutej v osvedčení o dedičstve  vzniklo právo
na plnenie,  a jej dcére vznikla povinnosť  plniť záväzok v zmysle ust. § 488 OZ, pričom  k zmene toho
záväzku a ani k jeho  zániku  nedošlo.  Odvolací súd zároveň  konštatoval, že : „ vôľa účastníčok dohody
bola umožniť  bezplatné  a doživotné právo  užívania  tej časti rodinného domu,  ktorú žalovaná  so
svojim manželom  do jeho smrti užívala  ako samostatnú bytovú jednotku.  Z výsledkov dokazovania
ani nevyplynulo, že by  žalovaná mienila  alebo sa domáhala  užívať celý  rodinný dom  pozostávajúci
z dvoch  relatívne samostatných bytových  jednotiek“ a ďalej  uviedol, že : „žalovaná má  v zmysle tejto
dohody  doživotné  a bezplatné  právo   v rodinnom dome užívať  časť nehnuteľností, ktorú  so svojim
nebohým manželom  do jeho smrti užívala ako samostatnú bytovú jednotku. Podľa § 578 OZ  práva
a povinnosti  zaniknú  uplynutím času, na ktorý boli obmedzené.  Dohodnutý  osobno -  záväzkový
vzťah  tak nemôže zaniknúť na základe  výzvy žalobcov a to jednostranného právneho úkonu, ktorým
žalobcovia vyzvali žalovanú  na vysťahovanie a vypratanie nehnuteľnosti,  nakoľko podľa § 582 OZ, ak je
dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorého  predmetom je záväzok  na  nepretržitú alebo opakovanú
činnosť   alebo záväzok zdržať sa  určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak  zo zákona  nevyplýva
iný spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať  v lehote  troch mesiacov ku koncu kalendárneho
štvrťroka  s tým, že podľa § 582 ods. 2 OZ  výpoveď je neúčinná  ohľadne záväzku  zdržať sa  určitej
činnosti, ak  z jeho povahy alebo  zo zmluvy vyplývam že záväzok je  časovo neobmedzený.  Záväzok
žalovanej je  svojou povahou  obligačným  osobným záväzkom, ktorý zanikne - pokiaľ   nedôjde medzi
účastníkmi  dohodou k zmene - až smrťou.“



23. Správny súd poukazuje aj na obsah  Odpovede  Ministerstva vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor
registrov,  matrík a hlásenia  pobytu ˇč. : SVS-ORMP1-2017/012423 zo dňa  10.03.2017 (obsiahnutej v
administratívnom spise žalovaného),   v ktorej na  žiadosť o stanovisko vo veci zrušenia  trvalého pobytu
účastníčke konania  konštatuje, že    z ust. § 7 ods. 1 písm. f/  zákona  o hlásení  pobytu občanov a registri
obyvateľov  vyplýva  oprávnenie zrušiť  záznam o trvalom pobyte  za splnenia (okrem iných) podmienky,
že  občan nemá k budove, alebo jej časti žiadne  užívacie právo.  Užívacie právo je však fiktívny  právny
pojem a jeho presnú definíciu neobsahuje žiaden právny predpis.  Užívacie právo vzniká z právneho
titulu a neznamená vlastníctvo domu. Jeho výrazom je právo užívať  nehnuteľnosť na základe  nejakej
právnej skutočnosti,  ktorou v tomto konkrétnom prípade je   právo  účastníčky konania vyplývajúce z
uzavretej dohody v rámci dedičského konania po jej nebohom manželovi  a to aj za situácie, že  jej dcéra
F.. Z.  Y. už nie je  vlastníkom predmetných nehnuteľností. Z obsahu  tohto stanoviska ďalej vyplýva, že
paragrafové znenie  nedeklaruje, že  návrh na  zrušenie trvalého pobytu nesmie smerovať  voči občanovi,
ktorý má k budove  alebo jej časti  zriadené vecné bremeno doživotného užívania  nehnuteľností, ale
výslovne  používa pojem „užívacie  právo“.

24.  Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd  k záveru, že  na základe   dohody
dedičov vyplývajúcej z označeného dedičského rozhodnutia  má  účastníčka konania  užívacie právo
k predmetným  nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.  XX XXX  kat. územia  Y., ktoré  doposiaľ
žiadnym spôsobom nebolo zrušené a stále existuje.  Takéto právo  účastníčky konania k predmetným
nehnuteľnostiam preukázateľne trvalo aj v čase podania návrhu žalobcu na zrušenie  jej trvalého pobytu,
žalobca  ani  správnemu orgánu a ani správnemu súdu  nepredložil rozhodnutie  všeobecného súdu  o
zániku tohto práva, prípadne  dohodu účastníkov o tejto skutočnosti  a správny súd je toho názoru, že
nie je  oprávnený túto otázku  posudzovať ako prejudiciálnu pre potreby tohto konania podľa §§ 131 a
132 SSP (zánik užívacieho práva účastníčky konania nemôže posúdiť správny orgán, resp. správny súd
samostatne,  ale ide o vyhodnotenie právnej otázky, ktorú môže  vykonať iba všeobecný súd  v rámci
konania o určovacej žalobe).

25. K námietke žalobcu, že   správny orgán postupoval vo veci v rozpore so zákonom  o hlásení pobytu
občanov  a registri obyvateľov SR správny súd uvádza , že túto námietku  považuje za neopodstatnenú,
pretože  predmetným opatrením, ktorým bol  obnovený trvalý pobyt  účastníčky konania  v predmetnom
rodinnom dome   správny  orgán iba  docielil súlad  evidenčných údajov so skutočným stavom, teda
skutočný stav vyplývajúci z existencie užívacieho práva  účastníčky konania k predmetnej nehnuteľnosti
premietol  do  evidencie pobytu občanov Slovenskej republiky. Podstatným podľa názoru správneho súdu
pre  obnovenie trvalého pobytu je to, že trvalý pobyt účastníčke konania  bol zrušený na návrh žalobcu
napriek tomu, že účastníčke konania k predmetným nehnuteľnostiam patrilo  a aj stále  patrí užívacie
právo v rozsahu vyplývajúcom z dohody dedičov v dedičskom konaní po jej nebohom manželovi.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd  žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190
SSP zamietol.

27. O trovách konania vo vzťahu žalobca a žalovaný  súd rozhodol v zmysle ust. § 167 ods. 1 a § 168
SSP a žalobcovi právo na  náhradu trov konania  nepriznal, pretože žalobca vo veci  nemal úspech
a žalovaný nepreukázal žiadne dôvodne vynaložené trovy konania,  ktoré by bolo možné od žalobcu
spravodlivo požadovať.   Právo  účastníčky konania na   náhradu trov  konania jej bolo priznané podľa §
169  SSP,  s tým, že o  výške náhrady trov konania, rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
28. Správny súd v preskúmavanej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 139 ods. 4 SSP).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote  jedného  mesiaca
od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho
súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo



sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých
dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "53a35698-3a6f-4e86-a36a-2e796b746b1e:af1fe416-d6ed-4298-82e9-37eec42fbb04", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7017200396.2", "spisova_znacka": "7S/58/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/58/2017 z 8. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-10-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7017200396.2"}, {"guid": "24331283-1206-404c-ae47-b7691ebb0b9e:a311b41e-f566-4205-8996-5cca81d06e7e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7206226326.1", "spisova_znacka": "11Co/79/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/79/2013 z 19. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-11-19", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7206226326.1"}], "citovane_v": []}