Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/71/2016 z 22. 1. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 22. januára 2019, sp. zn. 7S/71/2016, ECLI:SK:KSKE:2019:7016200741.2 Krajský súd Košice | 7S/71/2016 | ECLI:SK:KSKE:2019:7016200741.2 | 2019-01-22 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SP, § 191 ods. 1 písm. g) SSP, § 191 ods. 1 písm. d) SSP, zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e5b1fef1-ef6a-423c-bdc9-2ab4fe1ea7b4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7016200741.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/71/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200741
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7016200741.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Ondreja Hvišča PhD., v právnej veci žalobcu: LAURA TRADE SK,
s. r. o., Spišská Nová Ves, Trieda 1. mája 63, zastúpeného advokátskou kanceláriou Beňo & partners
advokátska kancelária, s. r. o., Poprad, Nám. sv. Egídia 93, proti žalovanému: Okresný úrad Spišská
Nová Ves, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Spišská Nová Ves, Štefánikovo
námestie 5, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. 04. 2016, číslo: OU-
SN-OCDPK-2016-000034, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Spišská Nová Ves, odbor cestnej dopravy
a pozemných komunikácií zo dňa 28. 04. 2016, číslo: OU-SN-OCDPK-2016-000034 a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím zo dňa 28. 04. 2016, číslo: OU-SN-OCDPK-2016-000034 žalovaný podľa § 29 ods.
7 zákona č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o výbere
mýta) v spojení s § 32 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení
neskorších predpisov, podľa ustanovenia § 31 ods. 3 písm. a) zákona č. 474/2013 Z. z. odmietol odpor
žalobcu, podaný dňa 02. 03. 2016 proti rozkazu o uložení pokuty číslo: OU-SN-OCDPK-2016/000034 zo
dňa 26. 01. 2016, ktorým bola žalobcovi ako prevádzkovateľovi motorového vozidla továrenskej značky
IVECO, kat. N2, EČV: SN 893 CO, VIN: ZCFC5090005403259, podľa § 29 ods. 3 zákona uložená pokuta
vo výške 1 500 eur za porušenie ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) zákona o výbere mýta, ktorého
sa dopustil žalobca na úseku výberu mýta tým, že ako prevádzkovateľ uvedeného vozidla dňa 14.
11. 2015 v čase o 12:01:19 hod. na ceste D01-027: Hybe - Liptovský Peter užíval vymedzené úseky
ciest vozidlom bez úhrady mýta. Tým došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle
§ 28 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, pretože predmetné vozidlo bolo pri užívaní vymedzených
úsekov ciest identifikované pri kontrole stacionárnym elektronickým zariadením spoločnosti SkyToll, a.
s., Westend Square, Lamačská cesta 3/A, Bratislava, t. j. osobou poverenou správcom výberu mýta
(Národný diaľničný spoločnosť, a. s., Bratislava), bez úhrady mýta, pričom nemal na vozidlo platne
a účinne uzavretú zmluvu o užívaní vymedzených úsekov ciest so správcom výberu mýta. Uvedený
rozkaz bol žalobcovi ako účastníkovi konania doručený do vlastných rúk dňa 29. 02. 2016.Vo včas
podanom odpore zo dňa 02. 03.2016 žalobca uviedol, že si nie je vedomý žiadneho priestupku, keďže
pred použitím diaľnice Poprad - Ružomberok jeho vodič šiel riadne zakúpiť mýtnu jednotku a po uvedení
údajov ne benzínovom čerpadle mu bolo oznámené, že mýtnu jednotku mu vydať nemôžu, pretože na
toto vozidlo sa mýto nevzťahuje. Preto vodič zakúpil diaľničnú známku. Preto žiadal o zrušenie pokuty.



2. Preskúmaním odporu žalovaný vyhodnotil dôvody uvedené v odpore ako nedostačujúce a na základe
získaných dôkazov považoval za preukázané, že žalobca predmetný správny delikt spáchal. V závere
rozhodnutia konštatoval, že odpor účastníka neobsahuje predpísané náležitosti podľa § 31 ods. 2
citovaného zákona o výbere mýta, preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

3. Včas podanou žalobou zo dňa 27. 06. 2016, doručenou na Krajský súd v Košiciach dňa 30.
06. 2016 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Poukázal na to, že
aj na rozkazné konanie, ktorého výsledkom je vydanie rozkazu o uložení pokuty podľa § 29 ods.
3 zákona o výbere mýta, sa vzťahujú ustanovenia správneho poriadku, pokiaľ ich aplikácia nie je
výslovne vylúčená. Rovnako sa postupuje aj v konaní po podaní odporu proti rozkazu. Žalovaný bol
preto povinný v žalobou napadnutom rozhodnutí okrem iného uviesť, na základe ktorých skutočností
rozhodol. Jeho povinnosťou bolo špecifikovať, prečo odpor žalobcu odmietol, a to nie len s poukazom
na zákonné ustanovenie, pre ktoré tak urobil ale mal konkretizovať akými nedostatkami tento trpel.
Žalobca zastáva názor, že ním podaný odpor obsahuje minimálne zákonné náležitosti, ktoré má na
zreteli ustanovenie § 31 ods. 2 citovaného zákona o výbere mýta, pretože v ňom uviedol skutočnosti,
o ktoré opieral svoju obranu, tiež označil, dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, je z neho zrejmé kto
ho podal, akej veci sa týkal a čo žalobca navrhol. Z rozhodnutia nevyplýva, ktorá náležitosť podanému
odporu žalobcu chýba, preto nespĺňa požiadavky zákonného rozhodnutia, vydaného v správnom konaní.
Poukázal tiež na to, že rozhodnutie žalovaného obsahuje popis správneho deliktu, ktorého sa mal
žalobca dopustiť, citáciu zákonných ustanovení, odporu žalobcu a aj napriek odmietnutiu odporu pre
absenciu zákonom požadovaných náležitostí obsahuje aj konštatovanie žalovaného, že preskúmaním
rozhodnutia vyhodnotil dôvody žalobcu ako nepostačujúce a na základe získaných dôkazov dospel k
záveru, že žalobca sa deliktu dopustil. Uvedené má za následok zmätočnosť rozhodnutia. Žalobca preto
považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a jeho nezrozumiteľnosť.. V tejto
súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR.

4. Písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 12. 09. 2016 obsahovo korešponduje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia. Žalovaný konštatoval, že spáchanie predmetného správneho deliktu bolo
vykonanými dôkazmi jednoznačne preukázané, vzhľadom na ktorú skutočnosť považuje argumentáciu
žalobcu, uvedenú v podanom odpore, za účelovú, neodbornú, neprofesionálnu, zavádzajúcu a ničím
nepodloženú. Poukázal tiež na to, že žalobca sa v uvedený deň ešte trikrát dopustil rovnakého správneho
deliktu tak, ako je to špecifikované vo vyjadrení k žalobe. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. V replike zo dňa 29. 09. 2016 žalobca zotrval na podanej žalobe rovnako ako aj na argumentácii v nej
uvedenej v celom rozsahu. poukázal na to, že ani v písomnom vyjadrení sa žalovaný nevyjadril k ním
vznesenej zásadnej námietke, týkajúcej sa dôvodu odmietnutia odporu.

6. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej iba SSP) po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu
prvého stupňa, bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP dospel
k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

7. Z administratívneho spisu žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že spoločnosť
SkyToll, a. s., Bratislava ako osoba poverená výkonom kontroly dodržiavania povinností prevádzkovateľa
vozidla a vodiča vozidla v zmysle § 25 ods. 2 zákona o výbere mýta plniac si zákonnú povinnosť v zmysle
ods. 11 písm. b) citovaného zákonného ustanovenia doručila správnemu orgánu prvého stupňa záznam
o vykonaní kontroly zo dňa 30. 11. 2015, z obsahu ktorého vyplýva, že žalobca ako prevádzkovateľ
motorového vozidla EČV: SN 893 CO dňa 14. 11. 2015 v čase o 12:01:19 hod. užíval vymedzený úsek
cesty č. D01-027: Hybe - Liptovský Peter bez úhrady mýta a na vozidlo nemal platne a účinne uzavretú
zmluvu o užívaní vymedzených úsekov ciest so správcom výberu mýta. Prílohou tohto záznamu je
príslušná fotodokumentácia, resp. záznam z kamerového systému správcu mýta.

8. Na základe uvedeného Okresný úrad Spišská Nová Ves, odbor cestnej dopravy a pozemných
komunikácií po lustrácii vozidla vydal dňa 26. 0. 2016 číslo spisu: OU-SN-OCDPK-2016/000034 rozkaz
o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla, ktorým žalobcovi ako prevádzkovateľovi
motorového vozidla továrenskej značky IVECO, kat. N2, EČV: SN 893 CO, VIN: ZCFC5090005403259,



podľa § 29 ods. 3 zákona o výbere mýta uložil pokutu vo výške 1 500 eur za porušenie ustanovenia
§ 28 ods. 1 písm. a) zákona o výbere mýta, ktorého sa dopustil žalobca na úseku výberu mýta
tým, že ako prevádzkovateľ uvedeného vozidla dňa 14. 11. 2015 v čase o 12:01:19 hod. na ceste
D01-027: Hybe - Liptovský Peter užíval vymedzené úseky ciest vozidlom bez úhrady mýta. Tým došlo k
naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 28 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, pretože
predmetné vozidlo bolo pri užívaní vymedzených úsekov ciest identifikované pri kontrole stacionárnym
elektronickým zariadením spoločnosti SkyToll, a. s., Westend Square, Lamačská cesta 3/A, Bratislava,
t. j. osobou poverenou správcom výberu mýta (Národná diaľničná spoločnosť, a. s., Bratislava), bez
úhrady mýta, pričom nemal na vozidlo platne a účinne uzavretú zmluvu o užívaní vymedzených úsekov
ciest so správcom výberu mýta. Uvedený rozkaz bol žalobcovi ako účastníkovi konania doručený do
vlastných rúk dňa 29. 02. 2016.

9. V odpore zo dňa 02. 03. 2016, podanom proti citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého
stupňa žalobca uviedol, že si nie je vedomý žiadneho priestupku z dôvodu, že pred použitím diaľnice
Poprad - Ružomberok jeho vodič šiel riadne zakúpiť mýtnu jednotku a po uvedení údajov ne benzínovom
čerpadle, kde sa tieto zakupujú mu bolo oznámené, že mýtnu jednotku mu vydať nemôžu, pretože na
toto vozidlo sa mýto nevzťahuje. Preto vodič zakúpil diaľničnú známku, ktorú má ako dôkaz ešte stále
nalepenú na čelnom skle uvedeného vozidla. Preto žiadal o zrušenie pokuty.

10. O žalobcom podanom odpore rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

11. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených
úsekov pozemných komunikácií o zmene a doplnení niektorých zákonov povinnosť platby mýta má
prevádzkovateľ vozidla a na mieste v čase výkonu kontroly úhrady mýta aj vodič vozidla. Vodič vozidla
a prevádzkovateľ vozidla nesmie užívať vymedzené úseky ciest bez úhrady mýta.

12. Podľa § 28 ods. 12 citovaného zákona správneho deliktu na úseku výberu mýta sa dopustí
prevádzkovateľ vozidla, ktorý užíva vymedzené úseky ciest vozidlom bez úhrady mýta,

13. Podľa § 29 ods. 1 citovaného zákona ak okresný úrad zistí na základe kontroly vykonanej správcom
výberu mýta, osobou poverenou podľa § 12 ods. 2, osobami poverenými výkonom kontroly alebo
orgánmi Policajného zboru podľa odseku 2 (ďalej len "vykonaná kontrola") spáchanie správneho deliktu
podľa § 28 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. e) a nie je dôvod na odloženie veci, bezodkladne bez ďalšieho
konania vydá rozkaz o uložení pokuty podľa odsekov 3 až 6.

14. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia správny delikt prevádzkovateľa vozidla podľa §
28 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. e) možno prejednať a uložiť zaň pokutu v rozkaznom konaní len vtedy,
ak dôkaz o spáchaní správneho deliktu je získaný a zaznamenaný bez zastavenia vozidla stacionárnym
elektronickým zariadením alebo mobilným elektronickým zariadením, ktoré používa správca výberu
mýta, osoba poverená podľa § 12 ods. 2, osoby poverené výkonom kontroly alebo Policajný zbor.

15. Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia za správny delikt podľa 28 ods. 1 písm. a) sa
v rozkaznom konaní uloží pokuta vo výške 1 500 eur.

16. Podľa odseku 9 citovaného zákonného ustanovenia pokuta je splatná do 15 dní odo dňa, keď rozkaz
o jej uložení nadobudol právoplatnosť. Ak do 15 dní od doručenia rozkazu uhradí prevádzkovateľ vozidla
dve tretiny z uloženej výšky pokuty, pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške.

17. Podľa § 31ods. 1 citovaného zákona rozkaz vydaný podľa § 29 ods. 1 má rovnaké náležitosti ako
rozhodnutie, ak odsek 9 neustanovuje inak. Spolu s rozkazom sa prevádzkovateľovi vozidla zašle aj
fotografia a záznam o kontrole podľa § 25 ods. 9, ktorými sa preukazuje porušenie povinnosti. Rozkaz
nemožno doručiť verejnou vyhláškou.

18. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia prevádzkovateľ vozidla môže proti rozkazu
podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor okresnému úradu, ktorý rozkaz vydal. Odpor proti rozkazu
sa musí odôvodniť. V odôvodnení uvedie prevádzkovateľ vozidla rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera
svoju obranu proti výroku uvedenému v rozkaze, a zároveň označí dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. K odporu pripojí listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva. O tomto musí byť prevádzkovateľ vozidla



v rozkaze poučený. Ustanovenie § 19 ods. 3 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužije.
Rozhodujúcou skutočnosťou nie je uvedenie vodiča, ktorý v čase porušenia povinnosti viedol vozidlo,
alebo uvedenie inej osoby ako osoby zodpovednej za porušenie povinnosti.

19. Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia okresný úrad odmietne odpor, ak
a) neobsahuje predpísané náležitosti podľa odseku 2 a podľa všeobecného predpisu o správnom konaní,
b) bola pokuta už uhradená.

20. Podľa odseku 4 citovaného zákonného ustanovenia okresný úrad vydá rozhodnutie o odmietnutí
odporu, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Rozkaz nadobúda právoplatnosť márnym uplynutím
lehoty na podanie odporu alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí odporu.

21. Podľa odseku 5 citovaného zákonného ustanovenia včasným podaním odporu, ktorý nebol
odmietnutý podľa odseku 3, sa rozkaz zrušuje v celom rozsahu a okresný úrad pokračuje v konaní o
správnom delikte prevádzkovateľa vozidla, ak odsek 7 neustanovuje inak; to platí aj v prípade, ak bol
odpor podaný len proti niektorému z viacerých výrokov uvedených v rozkaze.

22. Podľa § 34 ods. 1 citovaného zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia všeobecný predpis o správnom konaní sa
nevzťahuje na
a) zmierovacie konanie podľa § 19,
b) postup pri notifikácii podľa § 21,
c) konania notifikovanej osoby pri posudzovaní zhody, posudzovaní vhodnosti a pri výkone dohľadu nad
posudzovaním.

24. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov správne
orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy
štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie
ich povinností.

25. Podľa § 46 cit. zákona rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi,
musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

26. Podľa § 47 ods. 1 cit. zákona rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní
(rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

27. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

28. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a
tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že žalovaný
nepostupoval v súlade s citovanou platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie nie
je vecne správne a zákonné.

29. V danom prípade bolo rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi za predmetný správny delikt vydané
v rozkaznom konaní, keďže pre tento postup boli splnené zákonné podmienky. Žalobca však proti
vydanému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor, ktorý podľa názoru správneho súdu obsahuje všetky
podstatné náležitosti v zmysle ustanovenia § 31 ods. 2 zákona o výbere mýta, pretože je z neho
zrejmé, kto ho podáva, voči akému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka a obsahuje aj dôvod,
pre ktorý žalobca tvrdí, že sa správneho deliktu nedopustil, dôkazom čoho má byť diaľničná známka,
ktorou ešte stále disponuje. Vychádzajúc z uvedeného nebol daný dôvod na postup správneho orgánu
podľa § 31 ods. 3 písm. a) citovaného zákona, t. j na odmietnutie odporu pre absenciu predpísané
náležitosti podľa odseku 2 a podľa všeobecného predpisu o správnom konaní . Za daných okolností bolo



povinnosťou žalovaného postupovať podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, t. j. pokračovať v
konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla, pretože podaním odporu so všetkými podstatnými
náležitosťami sa rozkaz zrušuje. Ide o procesné pochybenie, ktoré má za následok nezákonnosť
predmetného rozhodnutia.

30. Navyše tak, ako to namietal aj žalobca v podanej žalobe, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
je aj nepreskúmateľné najmä pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, keď na jednej strane
žalovaný odmietol žalobcom podaný odpor pre absenciu predpísaných náležitostí a na druhej strane
sa v ňom zaoberal dôvodmi, uvedenými v odpore, pre ktoré žalobca žiadal pokutu zrušiť a neuviedol
zároveň, ktoré konkrétne náležitosti v zmysle § 31 ods. citovaného zákona v odpore absentujú.

31. Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o
zákonnosti jeho rozhodnutia. Nestačí len citácia príslušného právneho predpisu, ale je žiaduce, aby
správny orgán zrozumiteľne vyložil aj obsah aplikovanej právnej normy.

32. Úlohou súdu pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je dopĺňať, resp. nahrádzať
odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí.

33. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, podľa § 191ods. 1 písm. d) a g) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného jednomyseľne
(§ 139 ods. 4 SSP) pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť, ako
aj pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou
správneho orgánu v ďalšom konaní bude rešpektujúc právny názor súdu (§ 191 ods. 6 SSP) odstrániť
uvedené pochybenia a vo veci zákonným spôsobom rozhodnúť a rozhodnutie náležitým spôsobom,
zodpovedajúcim ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku odôvodniť.

34. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnej
žalobkyni priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

35. V súlade s ust. § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

36. Citované zákonné ustanovenia použil súd v súlade s ust. § 491 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca odo dňa doručenia
rozsudku na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.



Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).