Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/413/2017 z 16. 5. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 16. mája 2018, sp. zn. 5Co/413/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7511202378.2 Krajský súd Košice | 5Co/413/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7511202378.2 | 2018-05-16 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ec087103-af66-4dd8-8417-ccc0c841a0d8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7511202378.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/413/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511202378
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7511202378.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov
JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobkyne F.. I.J. F., W.. X.X.XXXX, Y., L. Y. XX,
zast. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., advokátom, Košice, Južná trieda 1, proti žalovanému Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky - Okresný úrad Košice - okolie, Košice, Hroncova 13, o určenie neplatnosti
výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
18C/45/2011-336 z 27.3.2017 Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyni nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) v poradí druhým rozsudkom rozhodol, že I. žalobu žalobkyne o
určenie neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru, o určenie, že štátnozamestnanecký
pomer žalobkyne u žalovaného naďalej trvá a na náhradu mzdy zamieta, II. žalovanému náhradu trov
konania nepriznáva a III. štát nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobkyňa žalobou, podanou uňho 24.2.2011 domáhala
a ako ju skutkovo a právne odôvodnila, že podaním z 28.9.2011 žalobu upresnila tak, že sa
domáhala určenia neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru z 29.10.2010, určenia, že
jej štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá, uloženia povinnosti žalovanému poskytnúť jej náhradu
mzdy podľa posledného platového dekrétu z 1.3.2010 vo výške 585 eur mesačne od 15.3.2011 do
dňa, kedy jej bude umožnený riadny výkon práce. Ďalej súd uviedol, aké listinné dôkazy predložila
žalobkyňa na preukázanie svojho nároku, ako sa k žalobe vyjadril žalovaný a aké listinné dôkazy
preložil žalovaný na preukázanie svojej obrany, aké dokazovanie vykonal a zistil skutkový stav: Medzi
stranami nebolo sporné, že žalobkyňa podľa rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby z 19.3.2007
bola 20.3.2007 vymenovaná do dočasnej štátnej služby s trojmesačnou skúšobnou lehotou do funkcie
radca na pracovisko v Moldave nad Bodvou, následne trvalo preložená do dočasnej štátnej služby
do doby vymenovania vybraného uchádzača do štátnej služby a 1.3.2008 vymenovaná do prípravnej
štátnej služby a následne 1.6.2008 do stálej štátnej služby vo funkcii radca, odbor 2.17 Vnútro, služobný
úrad Obvodný úrad Košice - okolie s miestom výkonu štátnej služby Obvodný úrad Košice - okolie,
Hroncova 13, Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy, pracovisko Moldava nad Bodvou. Ďalej
nebolo medzi stranami sporné, že 29.10.2010 bol so žalobkyňou na stálom pracovisku v Moldave
nad Bodvou osobne prednostom Obvodného úradu Košice - okolie vykonaný pohovor a následne jej
bola doručená výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 46 ods.1 písm. b) a § 47 písm.
b) zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. Ministerstvo vnútra SR listom zo 14.10.2010 doručeným
19.10.2010 oznámilo Obvodnému úradu Košice - okolie, že v nadväznosti na úlohu č. 3.1 z porady
vedenia ministra vnútra konanej 26.8.2010, týkajúcej sa zníženia počtu štátnych zamestnancov podľa
zák. č. 400/2009 Z. z., limit mzdových prostriedkov na rok 2011 je vo výške 393 477,- eur a je záväzný



a neprekročiteľný. V nadväznosti na tento limit ministerstvo žiadalo Obvodný úrad Košice - okolie
o predloženie návrhu zníženia počtu funkčných miest a kvantifikáciu mzdových prostriedkov k týmto
funkčným miestam. Návrh na zníženie počtu funkčných miest v členení na štátnu službu a výkon
práce vo verejnom záujme a tým aj stanovenie limitu mzdových prostriedkov na uvedené kategórie
funkčných miest v rámci stanoveného limitu je v kompetencii prednostu obvodného úradu. Návrh na
zníženie počtu funkčných miest a kvantifikáciu finančných prostriedkov mal obvodný úrad na ministerstvo
predložiť v tabuľkách, ktoré tvorili prílohu tohto listu do 19.10.2010 elektronicky a následne poštou
podpísané prednostom obvodného úradu. 27.10.2010 minister vnútra podpísal personálny rozkaz č.
460, ktorým na základe schváleného procesného zníženia početných stavov štátnych zamestnancov a
zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a na zabezpečenie kvalitnejšieho a efektívnejšieho
výkonu služobných činností na sekcii verejnej správy MV, vykonal 1.1.2011 systemizačné zmeny v
tabuľke zloženia a počtov a uložil generálnym riaditeľom, riaditeľom a vedúcim, ktorí obdržia tento
personálny rozkaz, aby zabezpečili jeho realizáciu. Podľa oznámenia MV SR personálny rozkaz bol
ministrom podpísaný 27.10.2010 a následne 28.10.2010 distribuovaný. Prehľady zmien v tabuľke
zloženia a počtov boli elektronicky aj písomne distribuované z ministerstva 28.10.2010. Prílohou
tohto personálneho rozkazu bol Prehľad zmien Obvodný úrad Košice - okolie, z ktorého je zrejmé
zníženie plánovaného počtu zamestnaneckých miest o tri štátnozamestnanecké miesta (z toho jedno
na odbore všeobecnej vnútornej správy, funkcia radca, PC 2.17, Moldava nad Bodvou) a dve miesta
zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, s účinnosťou od 1.1.2011 (s výnimkou jedného
miesta strážnika, kde bola účinnosť od 1.2.2011). Personálny rozkaz ministra vnútra SR sa považuje za
rozhodnutie o organizačnej zmene, nakoľko vnútornú organizáciu obvodného úradu určuje ministerstvo
ako zriaďovateľ. Z dôvodovej správy k tomuto personálnemu rozkazu vyplynulo, že na porade vedenia
Ministerstva vnútra SR bol 23.9.2010 schválený procesný návrh zníženia početných stavov štátnych
zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Na základe toho sa navrhlo
týmto personálnym rozkazom ministra vnútra zrušiť štátnozamestnanecké a zamestnanecké miesta na
obvodných úradoch. Celkovo sa navrhlo zrušiť 466 miest, z toho 386 miest štátnych zamestnancov a
80 miest zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Vzhľadom na dodržanie zákonných lehôt
súvisiacich s plynutím výpovedných lehôt dotknuté miesta sa navrhli zrušiť v troch termínoch k 1.1.2011,
1.2.2011 a jedno miesto na Obvodnom úrade vo Svidníku k 1.3.2011. Prednosta Obvodného úradu
Košice - okolie 27.10.2010 písomným Rozhodnutím o znížení stavu zamestnancov č. B/2010/04974 na
základe personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 460/2010 z 27.10.2010 a v súlade s rozpisom
počtu funkčných štátnozamestnaneckých miest a počtu funkčných miest pri výkone práce vo verejnom
záujme stanoveného MV SR listom č. p. SSMP-OS-S 80/2010 z 27.10.2010 určil a upravil limit počtu
zamestnancov z limitu 60 na limit 55 s účinnosťou od 1.1.2011. Týmto rozhodnutím sa plánovaný
počet miest znížil o 3 štátnozamestnanecké miesta (podľa predloženej tabuľky o 1 miesto na odbore
všeobecnej vnútornej správy, 1 miesto na odbore ekonomickom a 1 miesto na osobnom úrade) a 2
zamestnanecké miesta pri výkone práce vo verejnom záujme (2 miesta na odbore ekonomickom).
Na základe určeného rozpisu miest vznikla nadbytočnosť zamestnancov, ktorých nebolo možné ďalej
zamestnávať vzhľadom na stanovený limit počtu funkčných miest. Prílohou tohto rozhodnutia bol
menný zoznam zamestnancov, s ktorými bude skončený štátnozamestnanecký pomer, kde je uvedená
okrem iných aj žalobkyňa, ktorá bola zamestnaná na odbore všeobecnej vnútornej správe ako radca,
odbor štátnej služby 2.17. Listom z 27.10.2010 požiadal žalovaný Základnú organizáciu VSOZ pri
Obvodnom úrade Košice - okolie o prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou
s F.. I. F.. V tejto žiadosti je uvedené, že na základe rozhodnutia služobného úradu Ministerstva
vnútra SR - personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 460/2010 z 27.10.2010, sa 1.1.2011 zrušuje
štátnozamestnanecké miesto radca v odbore všeobecnej vnútornej správy Obvodného úradu Košice -
okolie, na ktorom je zaradená štátna zamestnankyňa F.. I. F.. Služobný úrad nemá k dispozícii vhodné
voľné štátnozamestnanecké miesto, ktoré by jej mohol ponúknuť. Z tohto dôvodu služobný úrad skončí
štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca výpoveďou podľa § 46 ods.1 písm. b) zák. č.
400/2009 Z.z. o štátnej službe z dôvodov uvedených v § 47 písm. b) toho istého zákona v prípade, ak
sa so štátnym zamestnancom nedohodne na skončení štátnozamestnaneckého pomeru z tých istých
dôvodov. Podľa odtlačku pečiatky Základná organizácia VSOZ pri Obvodnom úrade Košice - okolie
prerokovala výpoveď danú služobným úradom pred uplatnením výpovede 28.10.2010, na ktorom sa
za odborovú organizáciu zúčastnili F.. U. T., Y.. E. T., Y. I. E. Y.. V. V.Á.. Z bodu 2 zápisnice vyplýva,
že 28.10.2010 bolo závodnému výboru doručené rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov úradu s
účinnosťou od 1.1.2011 a to 3 štátnozamestnanecké miesta (medziinými aj F.. I. F.) a dve zamestnanecké
miesta pri výkone práce vo verejnom záujme s odôvodnením nutnosti zníženia stavov zamestnancov
v rámci celého Slovenska v dôsledku nedostatočného limitu finančných prostriedkov na mzdy na rok



2011. Z uznesenia č. 19/2010 prijatého na tomto zasadnutí vyplýva, že závodný výbor vzal na vedomie
doručené rozhodnutie úradu o znížení stavu zamestnancov na základe personálneho rozkazu z MV SR
a to 3 štátnozamestnanecké miesta (F.. F. a ďalšie dve osoby) a dve zamestnanecké miesta pri výkone
prác vo verejnom záujme. 28.10.2010 bol spísaný záznam z rokovania zo Základnou organizáciou
Všeobecného slobodného odborového zväzu pri Obvodnom úrade Košice - okolie, na ktorom sa
zúčastnili prednosta Obvodného úradu Košice - okolie K.. Y. C., vedúca organizačného odboru K.. Y. K.
a zástupkyňa odborového orgánu F.. U. T., ktorého programom bolo znižovanie počtu funkčných miest.
V tomto sa konštatuje, že rozhodnutím o znížení stavu zamestnancov č. B/2010/04974 z 27.10.2010
sa plánovaný počet miest v tabuľke zloženia a počtov Obvodného úradu Košice - okolie znižuje o 3
štátnozamestnanecké miesta a 2 zamestnanecké miesta pri výkone práce vo verejnom záujme. Preto v
súlade s § 74 Zákonníka práce boli prerokované všetky informácie o znižovaní počtu funkčných miest,
najmä o: a) dôvodoch znižovania počtu zamestnancov, b) počte a štruktúre zamestnancov, s ktorými sa
má pracovný pomer resp. štátnozamestnanecký pomer skončiť s poukazom na prílohu č. 1, c) celkovom
počte a štruktúre zamestnancov, ktorých obvodný úrad zamestnáva k 1.10.2010, limite počtu funkčných
miest, d) dobe, počas ktorej sa prepúšťanie bude uskutočňovať - začiatok doby, počas ktorej sa bude
znižovanie vykonávať bol stanovený od 28.10.2010. V prílohe č. 1 je uvedená aj žalobkyňa. Zo záznamu
z pohovoru so štátnym zamestnancom, ktorý sa uskutočnil 29.10.2010 v súvislosti so skončením
štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta, bolo zistené, že
na pohovore bola prítomná žalobkyňa, prednosta Obvodného úradu Košice - okolie K.. Y. C., vedúca
organizačného odboru K.. Y. K. a zástupkyňa odborového orgánu F.. U. T.. Zo záznamu z pohovoru
vyplýva, že prednosta informoval prítomných, že na základe personálneho rozkazu ministra vnútra SR
a rozhodnutia prednostu Obvodného úradu sa dňom 1.1.2011 zrušuje štátnozamestnanecké miesto
radca v odbore všeobecnej vnútornej správy Obvodného úradu Košice - okolie, na ktorom je zaradená
žalobkyňa. Služobný úrad nemá k dispozícii vhodné voľné štátnozamestnanecké miesto, ktoré by jej
mohol ponúknuť. Preto sa jej štátnozamestnanecký pomer skončí výpoveďou podľa § 46 ods.1 písm. b)
zák.č. 400/2009 Z.z. z dôvodov uvedených v § 47 písm. b) cit. zákona., ak nedôjde k dohode o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru z tých istých dôvodov. Žalobkyňa písomne potvrdila na tomto zázname,
že štátnozamestnanecký pomer skončí výpoveďou z vyššie uvedených dôvodov. Následne žalobkyni
bola osobne na pracovisku doručená výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 46 ods.1
písm. b) a § 47 písm. b) zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Z odôvodnenia výpovede vyplýva, že na základe rozhodnutia služobného úradu Ministerstva vnútra SR -
personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 460/2010 z 27.10.2010 a rozhodnutia prednostu Obvodného
úradu Košice - okolie č. B/2010/04974 z 27.10.2010 sa 1.1.2011 zrušuje štátnozamestnanecké miesto
radca v odbore všeobecnej vnútornej správy Obvodného úradu Košice - okolie, na ktorom je zaradená
žalobkyňa. Služobný úrad nemá voľné iné vhodné štátnozamestnanecké miesto a so služobným úradom
sa žalobkyňa nedohodla inak. Preto na strane služobného úradu vznikol výpovedný dôvod podľa § 47
písm. b) zákona. Výpovedná doba je dva mesiace a začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po doručení výpovede. Žalobkyňa listom z 23.12.2010 oznámila prednostovi Obvodného
úradu Košice - okolie, že na základe §§ 46,47 zákona o štátnej službe s odvolaním sa na § 48 ods.3
zákona o štátnej službe je jej výpoveď neplatná a žiada o prideľovanie práce aj od 1.1.2011. Žalovaný
listom z 28.12.2010 žalobkyni oznámil, že na výpovedi zo štátnozamestnaneckého pomeru z 29.10.2010
trvá. Obvodný úrad Košice - okolie listom z 18.10.2010 požiadal Ministerstvo vnútra SR o organizačnú
zmenu - zrušenie pracoviska v Moldave nad Bodvou k 30.11.2010. Listom z 22.10.2010 Ministerstvo
vnútra SR vydalo súhlas na zrušenie pracoviska Obvodného úradu Košice - okolie v Moldave nad
Bodvou k 31.10.2010. Ďalším listom z 3.11.2010 Obvodný úrad Košice - okolie žiadal Ministerstvo vnútra
SR o prehodnotenie vydaného súhlasu a o súhlas so zrušením pracoviska k 30.11.2010 tak, ako to bolo
pôvodne žiadané. Listom z 18.11.2010 Ministerstvo vnútra SR súhlasilo s termínom zrušenia pracoviska
v Moldave nad Bodvou k 30.11.2010. Z oznámenia žalovaného č. B/2010/04900 z 23.11.2010 zistil,
že Obvodný úrad Košice - okolie po vydaní súhlasu MV SR na zrušenie pracoviska obvodného
úradu z 22.10.2010 č.p. KST-2010/002054 na návrh Obvodného úradu Košice - okolie z 18.10.2010
vydal rozhodnutie č. B/2010/04900 z 23.11.2010, podľa ktorého zrušuje dňom 30.11.2010 pracovisko
Obvodného úradu Košice - okolie v Moldave nad Bodvou, ul. ČSA 9. Ďalej uviedol, čo vypovedala
žalobkyňa vo svojej výpovedi a svedkovia K.. Y. K., vedúca organizačného odboru žalovaného, U.
T., predsedníčka ZO odborového zväzu, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností mal za to, že
výpoveď daná žalobkyni, bola riadne vopred prerokovaná odborovou organizáciou. K žalobkyňou
namietanou na skutočnosťou, že jej stále pracovisko bolo v Moldave nad Bodvou, toto bolo zrušené
až 23.11.2010 s účinnosťou od 30.11.2010, teda výpoveď jej bola daná skôr ako došlo k rozhodnutiu
zamestnávateľa o tejto organizačnej zmene. Z výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru, ktorá



bola žalobkyni daná je zrejmé, že k nej služobný úrad pristúpil na základe personálneho rozkazu
ministra vnútra a nadväzujúceho rozhodnutia prednostu Obvodného úradu Košice - okolie o znižovaní
počtu zamestnancov, z ktorého dôvodu bolo zrušené štátnozamestnanecké miesto radca v odbore
vnútornej správy, na ktorom bola zaradená aj žalobkyňa a nie z dôvodu zrušenia jej stáleho pracoviska
v Moldave nad Bodvou. Preto nie je pravdou, že výpoveď jej dal služobný úrad skôr, ako rozhodol o
realizácii organizačných zmien. Žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že personálny rozkaz ministra
vnútra SR č. 460/10 bol ministrom podpísaný 27.10.2010, distribuovaný 28.10.2010, avšak žalovaný
už 27.10.2010 vydal rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov a následne 28.10.2010 už prerokoval
predmetné rozhodnutie s predsedníčkou odborovej organizácie. Z tohto má za to, že rozhodnutie o
organizačnej zmene časovo predchádza doručenie personálneho rozkazu ministra vnútra, na ktorý
sa odvoláva. V čase, keď žalovaný údajne prerokoval výpovede, ešte nemal doručený personálny
rozkaz a ani list s tabuľkou obsahujúcou štátnozamestnanecké miesta, ktoré majú byť zrušené, je teda
dôvodné pochybovať, akým spôsobom mohla odborová organizácia prerokovať výpovede konkrétnych
zamestnancov. K tejto námietke žalobkyne uviedol, že z odpovede ministerstva vnútra SR na žiadosť
žalobkyne o poskytnutie informácie vyplýva, že personálny rozkaz bol podpísaný ministrom vnútra
27.10.2010 a následne 28.10.2010 bol distribuovaný. Nie je uvedené, či bol distribuovaný 28.10.2010
v elektronickej aj písomnej forme, alebo či v elektronickej forme bol doručovaný v deň jeho podpísania
ministrom vnútra. Elektronicky aj v listinnej podobe boli 28.10.2010 zaslané prehľady zmien obvodných
úradov. Je treba poukázať na všeobecne známu a medializovanú situáciu v čase, keď došlo k znižovaniu
počtu zamestnancov na obvodných úradoch, o ktorej sa vo svojej výpovedi zmienila aj svedkyňa K., z
čoho vyplýva, že služobný úrad očakával, že bude musieť pristúpiť k znižovaniu počtu zamestnancov.
Preto personálny rozkaz ministra vnútra č. 460/10 preňho nebol neočakávaným a nevytvoril situáciu,
na ktorú by bol nepripravený, resp. s ktorou vopred nepočítal a nemohol ju predvídať. O tom svedčí
list Ministerstva vnútra SR zo 14.10.2010, v ktorom oznámilo Obvodnému úradu, že v nadväznosti
na úlohu z porady vedenia z 26.8.2010, týkajúcu sa zníženia počtu zamestnancov a na záväzný a
neprekročiteľný limit mzdových prostriedkov na rok 2011, má Obvodný úrad predložiť návrh zníženia
počtu funkčných miest. Teda minimálne už od obdržania tohto listu (19.10.2010), hoci je vysoko
pravdepodobné že už aj skôr (od konca augusta 2010), žalovaný vedel, že bude musieť znižovať
počty zamestnancov v nadväznosti na znižovanie počtu funkčných miest. Z výpovede svedkyne Ing.
Y. K. vyplýva, že tento personálny rozkaz obdržal žalovaný už mailom. Uvedené potvrdzuje aj to,
že v rozhodnutí žalovaného o znížení stavu zamestnancov č. B/2010/04974 z 27.10.2010 je tento
personálny rozkaz citovaný a je uvedené jeho číslo a dátum vydania. To, že bol distribuovaný a
doručovaný až 28.10.2010 nepreukazuje tvrdenie žalobkyne. Komunikácia medzi ministerstvom a
žalovaným prostredníctvom mailu tak, že následne sa doručujú pokyny a rozhodnutia v písomnej
podobe je pravidelným a zvyčajným spôsobom, čo vyplýva aj z iných písomností napr. z listu MV SR
z 14.10.2010 - znižovanie stavu funkčných miest - vyžiadanie podkladov, ktorý bol v písomnej podobe
doručený žalovanému až 19.10.2010 hoci ukladal žalovanému podať návrh na zníženie počtu miest do
19.10.2010 a to najprv elektronicky a následne poštou podpísané prednostom. Pri takomto závažnom
dokumente vyprodukovanom najvyššou inštitúciou je vylúčený predpoklad, že obsah elektronicky
doručovaného personálneho rozkazu by nemal zodpovedať písomnej podobe, a preto žalovaný nemusel
a vzhľadom na krátkosť času na realizáciu ani nemohol vyčkať do doručenia personálneho rozkazu
poštou. Preto po elektronickom doručení personálneho rozkazu mohol ihneď reagovať rozhodnutím
o znížení stavu zamestnancov č. B/2010/04974, pričom v tom čase mu už bol známy aj záväzný,
neprekročiteľný limit mzdových prostriedkov, preto vedel aj o ktoré a aký počet miest sa znižovanie
týka. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalovaný sa rozhodol dať výpoveď práve žalobkyni, poukázal na
to, že ustálená súdna prax rešpektuje autonómiu zamestnávateľa v rozhodovaní o organizačných
zmenách ako aj pri výbere zamestnanca, s ktorým má byť rozviazaný pracovný, v danom prípade
štátnozamestnanecký pomer, ak sa jeho funkcia /druh práce/ stane nadbytočná. Ak sa tento rozhodne
miesto zrušiť, v tomto prípade štátnozamestnanecké miesto radcu, súd iba zistí, či skutočne k jeho
zrušeniu došlo. K tvrdeniu žalobkyne, že zamestnávateľ mal voľné miesto a toto jej neponúkol, uviedol,
že z výpovede svedkyne K.. Y. K. zistil, že miesto v ôsmej platovej triede funkcia hlavný radca (osobný
úrad), nemohlo byť žalobkyni ponúknuté, lebo žalobkyňa na toto miesto nespĺňala kvalifikáciu, pretože
naň bolo potrebné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, čo žalobkyňa nespĺňala a okrem toho
bolo takisto zrušené k 1.1.2011. Pokiaľ ide miesto zamestnankyne skladového hospodárstva, nešlo
o štátnozamestnanecké miesto, ale o miesto vo verejnej službe, toto nebolo novovytvorené, uvoľnilo
sa v marci 2011 tým, že z neho odišla zamestnankyňa na vlastnú žiadosť. Poukázal na to, že vo
veci rozhodol rozsudkom z 1.3.2012 tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že služobný úrad (vtedy Obvodný úrad Košice - okolie) k daniu výpovede



žalobkyni prikročil v dôsledku znižovania počtu zamestnancov vyplývajúceho z personálneho rozkazu
ministra vnútra ako rozhodnutia o organizačnej zmene a naň nadväzujúceho rozhodnutia prednostu
obvodného úradu, v dôsledku čoho nastala nadbytočnosť o. i. aj žalobkyne, ktorú vzhľadom na
stanovený limit počtu funkčných miest nebolo možné ďalej zamestnávať prácami dohodnutými vo funkcii
radca, pričom dospel k záveru, že boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede
ustanovené zákonom, proti ktorému v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa, že odvolací súd
uznesením č.k. 9Co/99/2012 z 31. 3. 2014 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie. V
odôvodnení odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa sa v podstatnej časti správne a náležite sa
vysporiadal s uplatnenými námietkami žalobkyne o neplatnosti výpovede a presvedčivo argumentoval
tak z toho hľadiska, prečo dôvodom dania spornej výpovede je zrušenie štátnozamestnaneckého miesta
žalobkyne, a nie následné zrušenie jej pracoviska a prečo napriek zdanlivému časovému nesúladu
medzi doručením personálneho rozkazu ministra vnútra 28.10.2010 a rozhodnutím prednostu o znížení
stavu zamestnancov z 27.10.2010 v skutočnosti nejde o nesúlad, ako aj z hľadiska odôvodnenia, prečo
výbor ZO VSOZ dňa 28.10.2010 zasadal v zákonnom zložení a prečo došlo k riadnemu prerokovaniu
spornej výpovede, a hoci žalobkyňa v podstatnej časti odvolania nereagujúc na tieto argumenty súdu
len opakuje svoje námietky. Odvolací súd však vytkol, že konanie pred súdom prvého stupňa je
postihnuté vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktoré odvolací súd
v zmysle ustanovenia vtedy platného § 212 ods.3 OSP je povinný prihliadať z úradnej povinnosti.
Došlo k nim pri zisťovaní skutkového stavu, keď súd prvého stupňa zjavne nepripísal náležitý právny
význam žalobkyňou už v samotnej žalobe, ale aj neskôr v konaní pred súdom prvého stupňa tvrdenej
skutočnosti, že v rozhodnej dobe bola členkou odborového orgánu, pričom jej tvrdenie sa javí byť
pravdivým aj vzhľadom na jej podpis na prezenčnej listine pripojenej k zápisnici zo zasadnutia výboru
ZO VSOZ z 10.12.2009. V závere odvolací súd uviedol, že po vrátení veci bude povinnosťou súdu
prvého stupňa vykonať dokazovanie za účelom posúdenia z hľadiska § 240 ods.8,9 ZP rozhodných
skutočností pre záver o (ne)platnosti spornej výpovede služobného úradu. Pokiaľ po vyhodnotení
výsledkov takto doplneného dokazovania dospeje k záveru, že z hľadiska § 240 ods. 8,9 ZP výpoveď je
platná, bude dbať na to, aby skutkový záver o (ne)existencii iného vhodného štátnozamestnaneckého
miesta pre žalobkyňu v rozhodnej dobe mal oporu vo vykonanom dokazovaní. V odôvodnení rozsudku
sa vysporiada aj s tými relevantnými odvolacími námietkami žalobkyne, ku ktorým v odôvodnení
napadnutého rozsudku dosiaľ nezaujal stanovisko (príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou
spočívajúcou v zrušení štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne a jej nadbytočnosťou). Odvolacie
námietky žalobkyne proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vyhodnotil ako opodstatnené. Konštatoval,
že v súlade s právnym názorom zaujatým odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení, ktorým je súd
viazaný, bolo doplnené dokazovanie potvrdením SLOVES ZV Okresný úrad Košice- okolie z 28.2.2014,
plánom obsadenia k 1.1.2011, k 31.1.2011, 28.2.2011, k 1.3.2011, k 31.1.2011, k 30.4.2011, ktoré boli
predložené odvolaciemu súdu, vyjadrením žalovaného ohľadom skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru s K.. L., stanovami VSOZ, zoznamom neobsadených miest k 31.10.2010, číselníkom TZP 12.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa bola k 29.10.2010 členkou Základnej organizácie
VSOZ pri Obvodnom úrade Košice-okolie. Podľa Stanov VSOZ oddielu 17 orgánmi ZO VSOZ sú členská
schôdza, výbor ZO, dozorná a revízna komisia ZO. Zároveň uvádzajú, že výbor je oprávnený konať v
mene ZO voči zamestnávateľovi a VSOZ a za výbor je oprávnený konať predseda v rozsahu pôsobnosti
ZO. Z prehľadov obsadenia a neobsadených miest zistil, že k 31.10.2010 žalovaný disponoval dvoma
voľnými miestami a to miesto hlavného radcu na osobnom úrade s platovou triedou 8, kde sa podľa
zákona o štátnej službe vyžadovalo vzdelanie vysokoškolské druhého stupňa, a okrem toho bolo takisto
zrušené k 1.1.2011, tak ako miesto žalobkyne. Druhým voľným miestom bolo miesto vedúceho oddelenia
na oddelení rozpočtu a účtovníctva s platovou triedou 7, kde sa vyžadovalo vzdelanie uvedené pod
kódom J z číselníka TZP 12 - to je vysokoškolské vzdelanie a nie pod kódom I - bakalárske vzdelanie.
Zároveň toto miesto bolo uvoľnené len dočasne od 1.9.2010 do 31.11.2010, pretože zamestnankyňa
K.. L. - vedúca oddelenia rozpočtu a účtovníctva bola v tomto období vymenovaná na zastupovanie
vedúcej ekonomického odboru. 1.12.2010 bolo miesto vedúcej ekonomického odboru (8. platová trieda)
obsadené na základe výberového konania K.. T., preto sa K.. L. vrátila na svoje miesto vedúca oddelenia
rozpočtu a účtovníctva. Následne až 19.1.2011 bol s K.. L. okamžite skončený štátnozamestnanecký
pomer. Miesto vedúcej oddelenia rozpočtu a účtovníctva bolo k 28.2.2011 prekvalifikované na miesto
odborný radca a k 31.3.2011 bolo osadené K.. U.. K predloženému rozsudku Okresného súdu Košice
I sp. zn. 17C/39/2011 z 4.10.2011, ktorým súd rozhodol o neplatnosti výpovede danej K.. V. a s tým
súvisiaca požiadavka zo strany žalobkyne o dodržanie princípu legálnych očakávaní a predvídateľnosti
rozhodnutí súdov súd uvádza, že vec prejednávaná Okresným súdom Košice I sa líšila v jednej zásadnej
skutočnosti a to v tej, že žalobkyňa K.. V. spĺňala požiadavku vzdelania na voľnú pozíciu vedúcej



ekonomického odboru, ktorá bola obsadzovaná výberovým konaním vyhláseným 14.10.2010, pričom
išlo o 8. platovú triedu, kde zákon o štátnej službe vyžadoval vzdelanie vysokoškolské druhého stupňa.
Žalovaný k príčinnej súvislosti uviedol, že primárne došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta.
Nie je primárnou príčinou ukončenia štátnozamestnaneckého miesta organizačná zmena teda zrušenie
pracoviska v Moldave nad Bodvou, ale zrušenie pracovného miesta a v tomto význame organizačná
zmena. Tým, že sa zruší pracovné miesto, nestáva sa zamestnanec sám o sebe nadbytočný,
nadbytočným sa stáva vtedy, keď ho nie je možné inam preložiť. Taktiež dal do pozornosti, že zákon
o štátnej službe nenarába s pojmom nadbytočnosť. Hovorí o možnosti dania výpovede ak sa zrušuje
alebo ak sa zrušilo miesto. Ďalšie návrhy na dokazovanie zo strany žalobkyne zamietol z dôvodu, že
uvedené dôkazy by boli nadbytočné, duplicitné, súd sa im dostatočne venoval už pred rozhodnutím
odvolacieho súdu. Dôkazy, ktoré navrhovala žalobkyňa: zabezpečenie kompletnej dokumentácie z
rokovania závodného výboru ZO, všeobecného slobodného OZ pri Obvodnom úrade Košice - okolie o
znižovaní stavu zamestnancov z 28.10.2010 vrátane príloh, ďalej kompletnú dokumentáciu z rokovania
ZO všeobecného slobodného odborového zväzu pri Obv. úrade Košice - okolie o znižovaní počtu
zamestnancov z 28.10.2010 vrátane príloh, ďalej personálny rozkaz MV SR č. 460/2010 na základe
ktorého došlo k znižovaniu stavov v plnom znení s vyznačením dátumu, kedy bol rozkaz ministrom
vnútra podpísaný, spôsob a dátum doručenia personálneho rozkazu č. 460/2010 na Obv. úrad Košice
- okolie, kópiu doručenky, ktorým je uvedený dátum prevzatia personálneho rozkazu č. 460/2010 Obv.
úradom Košice - okolie, doklad o tom, kedy bol personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 410/2010 na
základe ktorého žalovaný pristúpil k znižovaniu stavov doručený žalovanému, dochádzku, dochádzkový
list za mesiac október 2010 od T. T., pani V. V., I. T.. Y. I. E. T.. E.A. T. a zoznam členov základnej
organizácie všeobecného slobodného odborového zväzu pri obvodnom úrade Košice - okolie, boli už
predložené a potvrdené svedeckými výpoveďami svedkýň K. E. T., takisto o doručovaní personálneho
rozkazu súd nemal pochybnosti, ohľadom dochádzkového listu p. T., T.. V., I. E. T.I. - dochádzkové knihy
za rok 2010 boli podľa písomného vyjadrenia žalovaného, ktoré predložila žalobkyňa na pojednávaní
23.11.2016 v zmysle § 19 zák. č. 395/2002 Z.z. o archívoch vyradené pod č. OÚ-Ks 2016/010472 a
následne vyškartované. Čo sa týka zoznamu členov ZO v čase podania výpovede žalobkyni, tento
dôkaz vo vzťahu k žalobkyni už bol vykonaný a to potvrdením SLOVES ZV Okresný úrad Košice-
okolie z 28.2.2014, že žalovaná bola členkou Základnej organizácie VSOZ pri Obvodnom úrade Košice-
okolie. Navyše odvolací súd uložil súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie len za účelom posúdenia
z hľadiska § 240 ods.8,9 ZP rozhodných skutočností pre záver o (ne)platnosti spornej výpovede,
o (ne)existencii iného vhodného štátnozamestnaneckého miesta pre žalobkyňu v rozhodnej dobe
a príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou spočívajúcou v zrušení štátnozamestnaneckého
miesta žalobkyne a jej nadbytočnosťou. Aj s poukazom na právny názor odvolacieho súdu považoval
súd prvej inštancie ďalšie dokazovanie za neúčelné a preto ho zamietol. Citujúc znenie § 1 ods.4,
§ 120 zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom v čase dania výpovede žalobkyni (ďalej len „zák. č. 400/2009 Z.z.“), § 74, § 240 ods.8,9
Zákonníka práce v znení účinnom v rozhodnom čase - v čase dania výpovede žalobkyni (ďalej len
„Zákonník práce“), § 47 písm. b), § 48 ods.1,2 zák.č. 400/2009 Z.z. uviedol § 47 písm. b) zák.č.
400/2009 Z.z. je vymedzený výpovedný dôvod, pre ktorý služobný úrad môže rozviazať výpoveďou
štátnozamestnanecký pomer spočívajúci v tom, že služobný úrad v dôsledku organizačných zmien
zrušuje alebo zrušil štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad pre štátneho zamestnanca nemá iné
vhodné štátnozamestnanecké miesto. Žalobkyňa tvrdí, že o organizačnej zmene bolo rozhodnuté až
23.11.2010 s účinnosťou od 30.11.2010, kedy došlo k zrušeniu pracoviska v Moldave nad Bodvou a
k zrušeniu pracovného miesta žalobkyne došlo práve z tohto dôvodu. Rozhodnutie zamestnávateľa o
organizačnej zmene pritom musí byť prijaté vždy skôr ako došlo k podaniu výpovede. Súd sa nestotožnil
s týmto tvrdením žalobkyne, pretože z dokladov predložených v konaní dospel k záveru, že o znížení
stavu štátnych zamestnancov bolo rozhodnuté na podklade personálneho rozkazu ministra vnútra
prednostom Obvodného úradu. V dôsledku toho došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta a nie v
dôsledku zrušenia pracoviska v Moldave nad Bodvou. Považoval za nesporné, že žalovaný rozhodnutím
č. B/2010/04974 z 27.10.2010 na základe personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 460/2010 upravil
limit počtu zamestnancov z limitu 60 na limit 55 s účinnosťou od 1.1.2011 tak, že plánovaný počet miest
v tabuľke zloženia a počtov Obvodného úradu Košice - okolie sa znížil o 3 štátnozamestnanecké miesta
a 2 zamestnanecké miesta pri výkone práce vo verejnom záujme, pričom na základe tohto určeného
rozpisu vznikla nadbytočnosť zamestnancov, ktorých nebolo možné ďalej zamestnávať vzhľadom na
stanovený limit počtu funkčných miest. Zároveň rozhodol, že nadbytočnou sa stala žalobkyňa. Žalovaný
v dôsledku organizačnej zmeny nemal možnosť ďalej žalobkyňu zamestnávať prácami dohodnutými
vo funkcii radca. Súd preskúmal platnosť výpovede aj z hľadiska § 240 ods.8 Zákonníka práce.



Zákonník práce v tomto ustanovení uvádza, že zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového
orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi
okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov.
Teda pri výpovedi sa vyžaduje výslovný súhlas nestačí prerokovanie a uviedol, že pre obsiahnutie
tohto ustanovenia je nevyhnutné ujasniť, čo je to príslušný odborový orgán. Zákonodarca nezvolil
pojem člen odborovej organizácie ani člen odborového orgánu, ale výslovne uviedol, že ide len o
člena príslušného odborového orgánu. Zákonník práce síce neobsahuje legálnu definíciu tohto pojmu
- príslušný odborový orgán, avšak možno použiť vysvetlenie tohto pojmu zo zákona o kolektívnom
vyjednávaní č. 2/1991 Z.z., ktorý v § 32 ods.1 uvádza, že príslušným odborovým orgánom (príslušným
vyšším odborovým orgánom) sa na účely tohto zákona rozumie odborový orgán, ktorý je oprávnený
vystupovať v právnych vzťahoch v mene príslušnej odborovej organizácie. Hoci sa táto definícia má
použiť pre účely zákona o kolektívnom vyjednávaní, logicky dotvára zmysel ustanovenia Zákonníka
práce. Zákonníkom práce v § 240 ods.8 je deklarovaná zvýšená ochrana oproti § 74 a tá patrí len členovi
príslušného odborového orgánu, teda nie každému členovi odborov, ktorý je členom členskej schôdze.
Príslušným odborovým orgánom sa rozumie odborový orgán, ktorý je oprávnený vystupovať v právnych
vzťahoch v mene príslušnej odborovej organizácie, ktorým je podľa stanov VSOZ výbor a predsedu
základnej organizácie. Na základe uvedeného dospel k záveru, že v prípade žalobkyne žalovaný
nemusel vyžadovať predchádzajúci súhlas s výpoveďou, pretože žalobkyňa nebola ani členkou výboru
ani predsedníčkou odborovej organizácie. S poukazom na to uzavrel, že § 240 ods.8 Zákonníka práce sa
na žalobkyňu nevzťahuje. K ponukovej povinnosti služobného úradu uviedol, že v konaní nebolo zistené,
že by v čase dania výpovede žalobkyni pre nadbytočnosť boli u žalovaného voľné štátnozamestnanecké
miesta, resp. že v čase plynutia výpovednej lehoty by boli prijatí na jej funkciu do štátnozamestnaneckého
pomeru iní zamestnanci. Ak teda za takýchto okolností zamestnávateľ rozhodol, že nadbytočnou
sa stáva žalobkyňa, konal v súlade s oprávneniami, ktoré mu dáva zákon a v jeho intenciách. Pre
úplnosť súd dodáva, že miesto vedúcej oddelenia rozpočtu a účtovníctva s platovou triedou 7, bolo
uvoľnené len dočasne od 1.9.2010 do 31.11.2010, pretože zamestnankyňa K.. L. - vedúca oddelenia
rozpočtu a účtovníctva bola v tomto období vymenovaná na zastupovanie vedúcej ekonomického
odboru, pričom toto miesto s platovou triedou 8 si už aj podľa zák.č. 400/2009 Z.z. vyžadovalo
obsadenie zamestnancom s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa. Ani jedno z týchto miest
nemožno považovať za vhodné pre žalobkyňu a to z poukazom na dočasnosť uvoľnenia miesta vedúcej
oddelenia a nespĺňanie kvalifikačného predpokladu žalobkyňou pre miesto vedúcej ekonomického
odboru. Žalovaným predložený číselník TZP 12 sa vzťahuje k tabuľkám zloženia a počtov miest na
obvodných úradoch, ktoré boli dané personálnym rozkazom ministra vnútra, v ktorých boli pracovné
miesta obsadzované na základe tu uvedených kvalifikačných predpokladov zamestnancov (KVP). Podľa
uvedeného číselníka vysokoškolské vzdelanie je rozčlenené na tri stupne: K - Vedecká výchova, J
- Vysokoškolské vzdelanie a I - Bakalárske štúdium. Žalobkyňa spĺňala KVP I - Bakalárske štúdium
a takéto štátnozamestnanecké miesto voľné v čase jej výpovede nebolo. Alternatívne znenie zák. č.
400/2009 Z.z. v prílohe 1. k tomuto zákonu - Charakteristiky platových tried štátneho zamestnanca,
kde pre 7. platovú triedu sa vyžadujú kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého
stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je
ustanovený osobitným predpisom, umožňuje služobným úradom vnútorným predpisom upresniť, ktoré
konkrétne miesto so 7. platovou triedou obsadí osobou s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa
a pre obsadenie ktorého miesta bude postačovať vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa. Umožňuje
služobnému úradu takto zohľadňovať obtiažnosť úloh vykonávaných na určitých pozíciách. K príčinnej
súvislosti medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne súd uvádza, že z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný realizoval organizačnú zmenu Rozhodnutím o znížení
stavu zamestnancov č. B/2010/04974 na základe personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 460/2010
z 27.10.2010 v rozsahu určenom v rozpise počtu 3 funkčných štátnozamestnaneckých miest (medzi
nimi aj miesto radcu v odbore všeobecnej vnútornej správy 2.17 obsadené žalobkyňou) a počtu 2
funkčných miest pri výkone práce vo verejnom záujme a vzhľadom na to, že nedisponoval iným voľným
štátnozamestnaneckým miestom vhodným pre žalobkyňu, týmto sa stala žalobkyňa nadbytočnou a
tým medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne vznikol príčinný vzťah. Žalobný návrh
žalobkyne na určenie neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru a na určenie, že
štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá, súd na základe uvedených skutočností ako nedôvodný
zamietol. Pretože predpokladom úspešnosti žaloby o náhradu mzdy je úspech v časti určenia neplatnosti
výpovede, súd zamietol aj žalobu žalobkyne o náhradu mzdy. Žalovaný si uplatnil náhradu trov konania
spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia advokátkou R.. V. Q.. Citoval znenie § 251, § 255 ods.1
CSP a konštatoval, že žalovaný bol síce v konaní úspešný, avšak s poukazom na to, že disponuje



viacerými zamestnancami, ktorí majú právnické vzdelanie a vybavujú aj právnu agendu, preto právne
zastúpenie žalovaného advokátom nebolo nevyhnutné a trovy ktoré vznikli z právneho zastupovania
týmto advokátom nemožno považovať za účelne vynaložené. Trovy konania vynaložené stranou musia
spĺňať všetky tri atribúty podľa § 251 CSP: preukázané, odôvodnené a účelné. Tieto tri atribúty musia byť
naplnené súčasne. Ak jeden z nich absentuje, nemožno v tomto rozsahu náhradu trov konania priznať.
Uplatnené trovy konania žalovaného postrádajú účelnosť, preto rozhodol tak, že žalovanému napriek
jeho úspechu náhradu trov konania nepriznal. Citoval znenie § 2 ods.2 veta prvá zák.č. 71/1992 Zb. v
znení zmien a doplnkov a uviedol, že v danom prípade bol žalovaný úspešný, od platenia poplatku je
oslobodený (§ 4 ods.2 písm. a) cit. zákona), preto rozhodol, že štát nemá právo na zaplatenie súdneho
poplatku.
3.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa a citujúc znenie § 365 ods.1,2 CSP uviedla,
že ho podáva z nasledovných právnych a skutkových dôvodov: Úvodom citovala z nálezu ÚS SR sp.
zn. III. ÚS 14/07, II. ÚS 249/04, II. ÚS 374/06, III. ÚS 274/07. Uviedla, že v zmysle rozhodovacej činnosti
Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu SR, súčasťou práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46
ods. 1 Ústavy SR, ako aj práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o základných
ľudských právach a slobodách (ďalej len „Dohovor") je právo na odôvodnenie rozhodnutia súdu, a
to na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (bližšie k tomu nálezy Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 115/03 a sp. zn. IV. ÚS 296/09). Pre spravodlivé súdne rozhodnutie
je nevyhnutné, aby reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania, a aby v ňom
súd dal účastníkovi konania jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému
(nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 200/09-30, tiež sp. zn. III. ÚS 198/07), z
ktorých citovala ako aj z rozhodnutiu Súdu vo veci Ruiz Torija c. Španielsko séria A č. 288, tiež Van der
Hurk c. Holandsko sťažnosť č. 16034/90. Má za to, že nerešpektovaním vyššie uvedených princípov
a porušením povinnosti odôvodniť svoje rozhodnutie súd „prvého stupňa“, porušil základné právo
účastníka konania - žalobkyne na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ako aj čl. 46 ods.
1 Ústavy SR v spojení s § 157 ods.2 OSP. K jednotlivým skutkovým a právnym zdôvodneniam uviedla:
II. POVAHA PERSONÁLNEHO ROZKAZU č. 460/2010 - Ako vyplýva z odôvodnenia, súd zamietol
žalobu žalobkyne, pretože považoval za nesporné, že rozhodnutím o organizačnej zmene bol personálny
rozkaz ministra vnútra SR č. 460/2010 z 27.10.2010, nakoľko vnútornú organizáciu obvodného úradu
určuje ministerstvo ako zriaďovateľ. S uvedeným posúdením skutkového stavu prvostupňového súdu
a z toho vyplývajúcimi právnymi závermi nesúhlasí, pretože vychádzajú z nesprávnych skutkových
zistení súdu a nesprávneho právneho posúdenia, a to z nasledovných dôvodov: - vychádzajúc z
obsahu personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 460/2010 z 27.10.2010 a rozhodnutia prednostu
Obvodného úradu Košice - okolie č. B/2010/04974, ale aj na základe vtedy platnej právnej úpravy (zák.
č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov) a Organizačného poriadku Obvodného úradu Košice - okolie (ktorý je
súčasťou súdneho spisu) je potrebné dospieť k záveru, že rozhodnutie o organizačnej zmene patrí
do kompetencie prednostu obvodného úradu. - rozhodnutie o organizačnej zmene je v kompetencii
prednostu obvodného úradu, ktorý má postavenie štatutárneho orgánu v pracovnoprávnych vzťahoch
(potrebné chápať v širšom slova zmysle zahŕňajúc aj štátnozamestnanecký pomer), tento ho však
vydáva na základe predchádzajúceho schválenia ministerstvom - na podklade personálneho rozkazu a
vypracovanej tabuľky zmien. - z obsahu dôvodovej správy k personálnemu rozkazu č. 460/2010 vyplýva,
že tento sa vydáva za účelom realizácie systemizačných zmien v tabuľke zloženia a počtov, pričom
samotný personálny rozkaz č. 460/2010 v časti označenej II. ukladá generálnym riaditeľom, riaditeľom
a vedúcim, ktorí obdržia tento personálny rozkaz, aby zabezpečili jeho realizáciu. V nadväznosti na
obsah tohto personálneho rozkazu na obvodnom úrade došlo k realizácii personálneho rozkazu, teda
k organizačnej zmene na úrovni obvodného úradu. Samotný personálny rozkaz nie je rozhodnutím o
organizačnej zmene, ide o akt, ktorým sa ukladá uskutočnenie organizačných zmien. - o nesprávnom
právnom posúdení personálneho rozkazu svedčí aj skutočnosť, že prílohou personálneho rozkazu bol
prehľad zmien, ktorý obsahoval označenie funkcií a počet miest, na jednotlivých obvodných úradoch,
nie však mená konkrétnych zamestnancov, s ktorými mal byť ukončený štátnozamestnanecký pomer.
Menný zoznam zamestnancov, s ktorými bude skončený štátnozamestnanecký pomer bol prílohou
rozhodnutia prednostu o organizačnej zmene. O určení konkrétnych zamestnancov, tak ako to uvádza
samotný súd rozhoduje zamestnávateľ- obvodný úrad, a to v súlade s ustálenou súdnou praxou,
ktorá rešpektuje autonómiu zamestnávateľa v rozhodovaní o organizačných zmenách ako aj pri výbere
zamestnanca. Práve vydaním rozhodnutia o organizačnej zmene došlo k samotnému zrealizovaniu
zmien uvedených v personálnom rozkaze, keďže samotný personálny rozkaz neobsahoval údaje, na



základe ktorých by bolo možné organizačnú zmenu bez potreby ďalších krokov uskutočniť. Z uvedeného
možno jednoznačne vyvodiť, že personálny rozkaz je podkladom na uskutočnenie organizačných
zmien, nie však samotným rozhodnutím o organizačnej zmene, (obdobne rozsudok Krajského súdu
Banská Bystrica 14CoPr4/2012, rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/313/2011) V samotnom
odôvodnení rozsudku súd uvádza rozporné závery pokiaľ ide o povahu personálneho rozkazu, keď
v rozpore s tvrdením uvedeným v bode 9. odôvodnenia (rozhodnutím o organizačnej zmene bol
personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 460/2010) v bode 10. odôvodnenia uvádza, že „prednosta
obvodného úradu Košice - okolie 27.10.2010 písomným Rozhodnutím o znížení stavu zamestnancov
č. B/2010/04974 na základe personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 460/2010 z 27.10.2010 a v
súlade s rozpisom počtu funkčných štátnozamestnaneckých miest a počtu funkčných miest pri výkone
prác vo verejnom záujme stanoveného ....určil a upravil limit počtu zamestnancov. Týmto rozhodnutím
sa plánovaný počet miest znížil... K tomu na zvýraznenie ešte konštatovala, že z uvedeného je zrejmé,
že prvostupňový súd ako jeden z dôvod na zamietnutie žaloby uvádza práve skutočnosť, že rozhodnutím
o organizačnej zmene bol personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 460/2010, zároveň však ďalej
v odôvodnení uvádza skutočnosti, ktoré sú s týmto záverom v priamom rozpore.!!!??? III. OTÁZKA
NESÚLADU LISTINNÝCH DÔKAZOV PREDLOŽENÝCH STRANAMI SPORU - O vnútornej rozpornosti
záverov súdu svedčí aj to, že súd sa v odôvodnení zaoberal rozhodnutím prednostu o organizačnej
zmene. Ak súd považoval personálny rozkaz č. 460/2010 za rozhodnutie o organizačnej zmene nemal sa
skutočnosťami týkajúcimi sa rozhodnutia o organizačnej zmene vydaným prednostom obvodného úradu
zaoberať, a to s odkazom na ich bezpredmetnosť vzhľadom na záver o právnej povahe personálneho
rozkazu. Súd sa napriek záveru o povahe personálneho rozkazu zaoberal aj žalobkyňou tvrdenou
otázkou nesúladu dôkazov týkajúcu sa doručenia personálneho rozkazu na obvodný úrad a vydania
rozhodnutia o organizačnej zmene. S jej námietkou o tom, že rozhodnutie o organizačnej zmene
predchádzalo doručeniu personálneho rozkazu sa súd vysporiadal v bode 32 odôvodnenia. Tvrdí, že z
bodu 32 odôvodnenia vyplýva, že súd dospel k nesprávnemu posúdeniu skutkového stavu, a to že po
elektronickom doručení personálneho rozkazu mohol žalovaný ihneď reagovať rozhodnutím o znížení
stavu zamestnancov č. B/2010/04974, pričom v tom čase mu už bol známy aj záväzný, neprekročiteľný
limit mzdových prostriedkov, preto vedel aj ktorých miest a akého počtu miest sa znižovanie týka.
Tento záver súd opiera o tvrdenie, že: v odpovedi ministerstva vnútra SR na žiadosť žalobkyne
o poskytnutie informácií nie je uvedené, či k distribúcii personálneho rozkazu došlo 28.10.2010 v
elektronickej aj písomnej forme, alebo či personálny rozkaz v elektronickej forme bol doručovaný v deň
jeho podpísania ministrom vnútra; z výpovede svedkyne K.. Y. K., že personálny rozkaz obdržal žalovaný
už mailom; uvedené potvrdzuje aj to, že v rozhodnutí žalovaného o znížení stavu zamestnancov č.
B/2010/04974 z 27.10.2010 je tento personálny rozkaz citovaný a je uvedené jeho číslo a dátum
vydania; to, že bol distribuovaný a doručovaný až 28.10.2010 nepreukazuje tvrdenie žalobkyne;
komunikácia medzi ministerstvom a žalovaným prostredníctvom mailu tak, že následne sa doručujú
pokyny a rozhodnutia v písomnej podobe je pravidelným a zvyčajným spôsobom; pri takomto závažnom
dokumente vyprodukovanom najvyššou inštitúciou je vylúčený predpoklad, že obsah elektronicky
doručovaného personálneho rozkazu by nemal zodpovedať písomnej podobe, a preto žalovaný nemusel
a vzhľadom na krátkosť času na realizáciu ani nemohol vyčkať do doručenia personálneho rozkazu
poštou. Ona tvrdí, že na základe vykonaného dokazovania dospel súd k nesprávnym skutkovým
zisteniam: svedkyňa K. vo výpovedi uvádza, že personálny rozkaz bol doručený mailom 27.10.2010; v
odpovedi Ministerstva vnútra SR na žiadosť žalobkyne o poskytnutie informácií vnútra je uvedené, že
personálny rozkaz bol podpísaný ministrom vnútra 27.10.2010 a následne 28.10.2010 bol distribuovaný
zo sekcie ministerstva. Vychádzajúc z uvedených dôkazov tvrdenie svedkyne K. a informácia v odpovedi
Ministerstva vnútra SR na žiadosť žalobkyne o poskytnutie informácií vnútra ohľadne distribúcie
personálneho rozkazu sú v rozpore. Súd sa týmto rozporom nezaoberal, a to napriek opakovanému
poukazovaniu na daný nesúlad a uzavrel, že v odpovedi Ministerstva vnútra SR na žiadosť žalobkyne
o poskytnutie informácií nie je uvedené, či k distribúcii personálneho rozkazu došlo dňa 28.10.2010
v elektronickej aj písomnej forme, alebo či personálny rozkaz v elektronickej forme bol doručovaný v
deň jeho podpísania ministrom vnútra. 1) V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že žiadala súd o
doplnenie dokazovania s cieľom odstrániť práve tento rozpor v dôkazoch a zistiť, kedy došlo k doručeniu
personálneho rozkazu na obvodný úrad. Súd zamietol návrhy žalobkyne na doplnenie dokazovania ako
duplicitné. Tieto skutočnosti však nikdy neboli predmetom dokazovania. Súd si osvojil názor, že keďže
nie je jasne uvedené, že 28.10.2010 došlo k distribúcii personálneho rozkazu mailom, nie je vylúčené,
že k doručeniu mailom došlo 27.10.2010. Poukázala, ďalej na to, že s cieľom odstrániť vyššie uvedené
rozpory žiadala Ministerstvo vnútra SR o poskytnutie informácie ohľadne personálneho rozkazu, pričom
zistené skutočnosti boli doložené do spisu spolu s podaním z 23.3.2017. Z týchto listín vyplýva, že



k doručeniu personálneho rozkazu č. 460/2010 na obvodný úrad došlo kuriérnou poštou ministerstva
29.10.2010, teda v deň keď bola žalobkyni daná výpoveď. Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdí, že
rozhodnutie prednostu o znižovaní stavov bolo vydané predtým než bol obvodnému úradu doručený
personálny rozkaz. 2.) Ďalej poukázala na skutočnosť, že v rozhodnutí o znižovaní stavov obvodný úrad
odkazuje na prehľad zmien č. SSMP - OS-S 80/2010. Svedkyňa K. vo výpovedi uviedla, že tento prehľad
zmien bol doručený s personálnym rozkazom, teda 27.10.2010. Zároveň však v odpovedi Ministerstva
vnútra SR na žiadosť žalobkyne o poskytnutie informácií vnútra je uvedené, že prehľady zmien boli
zaslané elektronicky aj v listinnej podobe 28.10.2010. Z uvedeného vyplýva ďalší rozpor v dôkazoch.
Prednosta v rozhodnutí o znižovaní stavov zo dňa nemohol vychádzať z prehľadu zmien, keďže ten bol
odosielaný zo sekcie ministerstva až 28.10.2010, a to aj elektronicky aj v listinnej podobe. Prednosta ho
nemohol mať k dispozícii. Je teda sporná pravdivosť tvrdenia svedkyne K., ktorá vo výpovedi uviedla,
že spolu s personálnym rozkazom bol doručený 27.10.2010 mailom aj prehľad zmien, na základe
ktorého prednosta 27.10.2010 vydal rozhodnutie o znižovaní stavov. Súd sa so skutočnosťami ňou
uvádzanými v tejto súvislosti vysporiadal tvrdením, že v čase elektronického doručenia personálneho
rozkazu bol známy aj záväzný, neprekročiteľný limit mzdových prostriedkov, preto vedel aj o ktoré a
aký počet miest sa znižovanie týka. Tento záver súdu je taktiež v rozpore s obsahom spisu, keďže
prednosta sa v rozhodnutí o organizačnej zmene výslovne odvoláva aj na prehľad zmien č. SSMP -
OS-S 80/2010 nie sa poznatok o limite mzdových prostriedkov a miesta a ich počty ako argumentuje
súd. Ako však bolo vyššie uvedené prehľad zmien nemohol mať k dispozícii. Vzhľadom na uvedené
tvrdí, že vo vydaní rozhodnutia o organizačnej zmene a doručením personálneho rozkazuje zjavný
časový nesúlad. 3.) Argumentáciu súdu, ktorou odôvodňuje vydanie rozhodnutia o organizačnej zmene
poradou z augusta 2010 a medializáciou situácie a v nadväznosti na to možnosťou prednostu predvídať
a očakávať prepúšťanie považuje za absolútne neprípustnú. Pripustením týchto argumentov, by súd
akceptoval znižovanie stavov na základe výsledkov porady, a to bez oficiálneho pokynu k uskutočneniu
organizačnej zmeny zo strany ministerstva, prípadne by bolo možné uskutočniť organizačnú zmenu na
základe medializácie informácie o prípadnom znižovaní stavov. 4.) Rovnako poukázala na tvrdenie súdu,
že pri takomto závažnom dokumente vyprodukovanom najvyššou inštitúciou je vylúčený predpoklad,
že obsah elektronicky doručovaného personálneho rozkazu by nemal zodpovedať písomnej podobe, a
preto žalovaný nemusel a vzhľadom na krátkosť času na realizáciu ani nemohol vyčkať do doručenia
personálneho rozkazu poštou. Tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Naviac právna
úprava neupravuje možnosť iného postupu pri organizačných zmenách v prípade krátkosti času.
Krátkosť času na uskutočnenie organizačnej zmeny nezakladá možnosť postupovať v rozpore s právnou
úpravou. Aj túto argumentáciu súdu považuje za neprípustnú. 5.) Taktiež súd bez opory vo vykonanom
dokazovaní ustálil, že komunikácia medzi ministerstvom a žalovaným prostredníctvom mailu tak, že
následne sa doručujú pokyny a rozhodnutia v písomnej podobe je pravidelným a zvyčajným spôsobom
a ďalej týmto odôvodnil vydanie rozhodnutia o organizačnej zmene prednostom na základe údajného
doručenia personálneho rozkazu mailom. V tejto súvislosti upozornila na výpoveď svedkyne K., ktorá na
otázku, či ide o štandardný postup, keď sa koná tak promptne len na základe mailovej správy bez toho,
aby dostali túto správu písomne, opatrenú podpisom a pečiatkou, svedkyňa uviedla, že došlo to hneď
na to opatrené pečiatkou aj podpisom písomne. To, či to bolo v ten istý deň, svedkyňa prednáša, že
toto si nepamätá. Z uvedeného vyplýva, že nešlo o štandardný postup. Naviac do spisu nebol doložený
personálny rozkaz opatrený pečiatkou. Na záver tejto časti konštatovala, že: - prednosta Obvodného
úradu Košice - okolie nemohol mať v čase vydania rozhodnutia o organizačnej zmene vzhľadom na
obsah dokazovania k dispozícii prehľad zmien č. SSMP-QS-S-80/2010. - prednosta Obvodného úradu
Košice - okolie nemohol vydať rozhodnutie o organizačnej zmene 27.10.2010, ktorého prílohou bol
menný zoznam zamestnancov, s ktorými sa mal skončiť štátnozamestnanecký pomer, keď prehľad
zmien č. SSMP-QS-S-80/2010, z ktorého prednosta vychádzal pri rozhodnutí a samotný personálny
rozkaz bol zaslaný až 28.10.2010 a doručený na Obvodný úrad Košice - okolie až 29.10.2010. IV. K
PONUKOVEJ POVINNOSTI ŽALOVANÉHO 1.) Pokiaľ ide o ponuková povinnosť žalovaného v bode
54 odôvodnenia súd uvádza, že v konaní nebolo zistené, že by v čase dania výpovede žalobkyni
pre nadbytočnosť boli u žalovaného voľné štátnozamestnanecké miesta, resp. že by v čase plynutia
výpovednej lehoty boli prijatí na jej funkciu do štátnozamestnaneckého pomeru iní zamestnanci. V
nadväznosti na to súd konštatoval, že ak za takýchto okolností zamestnávateľ rozhodol, že nadbytočnou
sa stáva žalobkyňa, konal v súlade s oprávneniami, ktoré mu dáva zákon a v jeho intenciách. Súd tým
akceptoval predložený číselník TZP 12 a argumentáciu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že predložený
číselník TZP 12 sa vzťahuje k tabuľkám zloženia a počtov miest na obvodných úradoch, ktoré boli
dané personálnym rozkazom ministra vnútra. Tvrdí, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania
k nesprávnemu právnemu posúdeniu otázky splnenia ponukovej povinnosti žalovaného, a to z



nasledovných dôvodov: - v čase, keď bola žalobkyni daná výpoveď bolo voľné miesto vedúcej oddelenia
rozpočtu a účtovníctva s platovou triedou 7. Toto miesto bolo voľné z dôvodu, že zamestnankyňa,
ktorá na tejto funkcii pracovala bola vymenovaná na zastupovanie vedúcej ekonomického odboru,
a to do času obsadenia tohto miesta. - podľa prílohy č.1 Charakteristiky platových tried štátneho
zamestnanca k zákonu č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
vo vtedy platnom znení je kvalifikačným predpokladom v 7. platovej triede vysokoškolské vzdelanie
prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je
ustanovený osobitným predpisom. - v prílohe č. 1 Charakteristiky platových tried štátneho zamestnanca
k zákonu č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo vtedy platnom
znení sú ďalej uvedené činnosti, ktorých vykonávanie spadá do 7. platovej triedy, pričom tieto nie sú
rozdelené podľa vysokoškolského vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolského vzdelanie druhého
stupňa ako sa to snažil zvýrazniť žalovaný. - žalovaný nepredložil interný predpis, na ktorý sa odvoláva,
priložil len tabuľku TZP 12 bez toho, aby bolo zjavné k čomu patrí - pokiaľ ide o samotnú možnosť
interným predpisom vyšpecifikovať, na ktoré pozície je potrebné vzdelanie I. a II. stupňa žalovaný
poukázal na „osobitný predpis", na ktorý je odkázané v zadefinovaní kvalifikačných predpokladov 7.
platovej triedy v zák. č. 400/2009 Z. z.: „Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého
stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je
ustanovený osobitným predpisom." Použitím slovného výkladu sa slovné spojenie „osobitný predpis" v
tomto ustanovení viaže na osobitný kvalifikačný predpoklad, teda, že výlučne osobitný predpis môže
ustanoviť osobitný kvalifikačný predpoklad. Podľa § 19 ods.7 písm. b) zák. č. 400/2009 Z. z. kvalifikačný
predpoklad na účely tohto zákona je osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu pričom
v poznámke k tomuto ustanoveniu je odkaz na napríklad zákon o verejnom obstarávaní (25/2006
Z. z.), ktorý upravuje odbornú spôsobilosť na verejné obstarávanie. Z uvedeného vyplýva, že: a)
osobitným predpisom sa rozumie norma s právnou silou zákona a teda nie interný predpis služobného
úradu. b) osobitným kvalifikačným predpokladom sa rozumie odborná spôsobilosť, nie špecifikácia,
na ktoré pozície je potrebné vzdelanie I. a II. stupňa. Toto jednoznačne vymedzil zákon č. 400/2009
Z. z. stanovením kvalifikačných predpokladov. - žalovaný vyvodzuje záver, že kód J predstavuje
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa z tvrdenia, že podľa uvedeného číselníka vysokoškolské
vzdelanie je rozčlenené na tri stupne: K - Vedecká výchova, J- Vysokoškolské vzdelanie a I- Bakalárske
štúdium a že index J vysokoškolské vzdelanie spĺňa podmienky pre všetky ostatné nižšie indexy.
Samotná tabuľka TZP 12 je mätúca a nejednoznačná. Čo sa týka tabuľky kvalifikačných predpokladov
TZP 12 tá pod kódom J neuvádza vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. V tabuľke kvalifikačných
predpokladov je pod kódom J uvedené vysokoškolské vzdelanie. Vysokoškolské vzdelanie zahŕňa
tak vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa ako aj vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, má za
to, že interným predpisom nedošlo ku konkretizácii právnej normy, ale k úprave, ktorá je nad rámec
právnej normy. Interným predpisom, ktorý je nižšej právnej sily ako zákon žalovaný určil, že štátny
zamestnanec s vysokoškolským vzdelaním prvého stupňa nemôže byť zaradený do 7. platovej triedy,
napriek tomu, že právna úprava to umožňuje. - ona má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a
teda spĺňala kvalifikačný predpoklad požadovaný zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a
doplnení niektorých zákonov vo vtedy platnom znení pre 7. platovú triedu. 2.) Súd sa taktiež stotožnil
s tvrdením žalovaného, že plánované miesto 29354 vedúcej oddelenia rozpočtu a účtovníctva nebolo
voľné, ale dočasne uvoľnené na výkon funkcie vedúceho ekonomického odboru. Uvedené miesto bolo
pôvodne obsadené štátnou zamestnankyňou K.. Y. L. - vedúcou oddelenia rozpočtu účtovníctva, ktorá
bola od 1.9.2010 do 30.11.2010 vymenovaná na zastupovanie voľného štátnozamestnaneckého miesta
vedúceho zamestnanca vedúceho ekonomického odboru do obsadenia tohto miesta. Záver súdu o tom,
že žalovaný nemal voľné miesto vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia skutkových okolností.
K uvedenému uvádzame nasledovné: a) podľa § 36 ods.3 písm. b) zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej
službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo vtedy platnom znení vedúci úradu môže štátneho
zamestnanca s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom vymenovať na zastupovanie vedúceho
zamestnanca v služobnom úrade ak sa dočasne uvoľní miesto vedúceho zamestnanca. Z citovaného
ustanovenia vyplýva, že zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
vo vtedy platnom znení umožňuje obsadenie dočasne uvoľneného miesta vedúceho zamestnanca. Táto
skutočnosť vyplýva aj zo zaradenia miesta č. 29354 na zozname neobsadených miest k 31.10.2010.
b) nemožno súhlasiť s vysvetlením, že toto miesto nebolo voľné, ale dočasne uvoľnené, a teda ho
nebolo možné obsadiť. Toto miesto bolo voľné vo vymedzenom časovom úseku, a to aj v čase, kedy mal
žalovaný ponukovú povinnosť voči žalobkyni. c) v prípade ponukovej povinnosti právna úprava nehovorí
o tom, či sa ponuková povinnosť sa vzťahuje len na trvalo voľné miesta V. K NADBYTOČNOSTI - Súd
sa v odôvodnení rozsudku v časti týkajúcej sa nadbytočnosti žalobkyne nevysporiadal s nasledovnými



skutočnosťami tvrdenými žalobkyňou počas konania: a) 19.10.2010 bol žalovanému doručený list
z MVSR č. SVS-237-2010/02782-154, ktorým MVSR žiadalo o predloženie návrhu zníženia počtu
funkčných miest a kvantifikáciu mzdových prostriedkov k týmto funkčným miestam. Návrh na zníženie
počtu miest je podľa listu MVSR v kompetencii žalovaného, resp. prednostu Obvodného úradu Košice
- okolie. b) podľa vyjadrenia žalovaného z 22.2.2012 žalovaný predložil MVSR návrh na zníženie
počtu funkčných miest v počte 5 zamestnancov. Na základe takto poskytnutých informácií zo strany
žalovaného bol vydaný personálny rozkaz č. 460/2010 a prehľad zmien č. SSMP- OS-S 80/2010,
ktorým bol zaslaný prehľad zmien zamestnancov: odbor, funkcia a počet, v ktorom sa znižuje počet
zamestnancov na danej funkcii a odbore. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má zato , že žalovaný
určil funkčné miesta, ktoré mali byť zrušené a teda ich vyhodnotil ako nadbytočné. Nadbytočnosť je v
zmysle judikatúry definovaná ako nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v
pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje
práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu. Miesta uvedené
v prehľade zmien z 28.10.2010 určilo Ministerstvo vnútra SR na základe podkladov žalovaného a
teda žalovaný pri výbere týchto miest, ktoré sa mali zrušiť musel vyhodnotiť aj potrebu prác, ktoré
zamestnanci na týchto miestach vykonávali. Žalobkyňa v rámci výkonu štátnej služby mala zverenú
agendu, ktorá zánikom jej štátnozamestnaneckého miesta nezanikla, keďže patrí k zákonným úlohám
žalovaného, ktoré je povinný zabezpečiť. Napriek jej požiadavke však zo strany žalovaného nedošlo
v konaní k preukázaniu toho, že zrušením štátnozamestnaneckého miesta sa ona skutočne stala
nadbytočnou (keďže potreba zabezpečovať ňou vykonávanú agendu zrušením štátnozamestnaneckého
miesta nezanikla). Právna úprava ako aj ustálená rozhodovacia prax súdov vyžaduje, na platnosť
výpovede z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca príčinný vzťah medzi organizačnou zmenou (zrušenie
štátnozamestnaneckého miesta) a nadbytočnosťou zamestnanca. Je potrebné poukázať na to, že v
zmysle konštantnej judikatúry nesie dôkazné bremeno zamestnávateľ (žalovaný), ktorý sa obmedzil
v tejto otázke na predloženie organizačného poriadku, ktorého obsahom je všeobecné vymedzenie
organizácie obvodného úradu a tiež na tvrdenie, že tým, že sa zruší pracovné miesto, nestáva sa
zamestnanec sám o sebe nadbytočným, nadbytočným sa zamestnanec stáva, keď ho nieje možné
inam preložiť. Dal do pozornosti, že zákon o štátnej službe nenarába s pojmom nadbytočnosť. Súd
tak v konaní neskúmal kľúčové otázky, ktoré sú predpokladom platnosti výpovede - riadne rozhodnutie
o organizačnej zmene (zrušenie štátnozamestnaneckého miesta) a v príčinnej súvislosti na toto
rozhodnutie aj nadbytočnosť zamestnanca. Zákon neprezumuje, že zrušenie štátnozamestnaneckého
miesta znamená nadbytočnosť zamestnanca. Túto skutočnosť je v súdnom konaní povinný preukázať
zamestnávateľ - v tomto prípade žalovaný. VI. ZMENA ŠTÁTNEZAMESTNANECKÉHO POMERU -
Tvrdí, že zo strany súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu danej veci, a to za nasledovných
dôvodov: - žalobkyni bola daná výpoveď 29.10.2010 a výpovedná lehota začala plynúť 1.11.2010.
- z obsahu spisu vyplýva, že s účinnosťou k 30.11.2010 došlo k zrušeniu pracoviska Moldava
nad Bodvou. - žalobkyňa od 2.12.2010 nevykonávala prácu na pracovisku Moldava nad Bodvou.
Žalobkyňa dochádzala na Obvodný úrad Košice - okolie, Honcova 13, 041 70 Košice. - počas trvania
štátnozamestnaneckého pomeru, a zároveň počas plynutia dvojmesačnej výpovednej lehoty došlo k
zrušeniu pracoviska, na ktorom pracovala. Pracovisko Moldava nad Bodvou bola podľa rozhodnutia
o vymenovaní do stálej štátnej služby z 1.6.2008 jej pracoviskom. Moldava nad Bodvou bola jej
pracoviskom aj v čase, keď jej bola daná výpoveď a zároveň v čase keď došlo k zrušeniu pracoviska.
- v mesiaci december 2010 vykonávala činnosť na Obvodnom úrade Košice - okolie, Honcova 13, 041
70 Košice, teda na inom pracovisku, a to len na základe ústneho telefonického pokynu nadriadenej.
Žalovaný takto postupoval bez rozhodnutia o zmene štátnozamestnaneckého pomeru. Citovala znenie
§ 33 ods.1 písm. c), ods.3 zák. č. 400/2009 Z. z. Vzhľadom na skutočnosť, že pracovisko Moldava
nad Bodvou bolo zrušené natrvalo malo dôjsť k zmene štátnozamestnaneckého pomeru trvalým
preložením žalobkyne. V nadväznosti na uvedené poukázala na § 48 ods.3 zák. č. 400/2009 Z. z. (jeho
znenie citovala) a uviedla, že zmenou jej pracoviska došlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru
avšak žalovaný nevydal rozhodnutie o zmene štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením.
Vydaním tohto rozhodnutia by došlo k prerušeniu plynutia jej výpovednej doby a štátnozamestnanecký
pomer by trval naďalej. VII. ZRUŠENIE PRACOVISKA A PREPOJENIE ORGANIZAČNÝCH ZMIEN - Z
výpovedí svedkov, ako aj z listinných podkladov (rozhodnutie prednostu č. B/2010/04900 z 23.11.2010)
jednoznačne vyplýva, že o organizačnej zmene bolo rozhodnuté až 23.11.2010, s účinnosťou od
30.11.2010. Je zrejmé, že zrušenie jej pracovného miesta nemožno organizačne oddeliť od zrušenia
pracoviska v Moldave nad Bodvou, keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaný plánoval zrušenie
pracoviska dlhodobo a teda k zrušeniu jej pracovného miesta došlo práve z tohto dôvodu. Poukázala na
skutočnosť, že snaha o zrušenie pracoviska Moldava nad Bodvou prebiehala už skôr ako k nej reálne



došlo (s účinnosťou k 30.11.2010), resp. súbežne s organizačnou zmenou spočívajúcou v znižovaní
stavov, o čom svedčí komunikácia žalovaného s ministerstvo ohľadne posunutia účinnosti tejto zmeny.
Nemožno totiž opomenúť v konaní preukázanú skutočnosť, že pracovisko v Moldave nad Bodvou,
kde ona vykonávala štátnu službu tvorili len dve štátnozamestnanecké miesta, pričom nebolo možné
aby toto pracovisko fungovalo iba s jedným zamestnancom. Argumentácia súdu o oddelenosti týchto
organizačných zmien sa javí v tejto súvislosti ako účelová a vytrhnutá z kontextu. Keďže výpoveď
zo štátnozamestnaneckého pomeru bola jej doručená 29.10.2010, je potrebné konštatovať, že jej
doručenie predchádzalo rozhodnutiu o organizačnej zmene. VIII. ZDANLIVÝ VÝKON PRÁVA - Súdu
predložila rozsudok sp. zn. 17C/39/2011 z 4.11.2011, ktorým súd rozhodol o neplatnosti výpovede
danej K.. V. s poukazom na dodržanie princípu legálnych očakávaní a predvídateľnosti rozhodnutí
súdov. Pani K.. V.I. bola daná výpoveď na základe toho istého personálneho rozkazu ako jej. Súd
po oboznámení rozsudku v odôvodnení konštatoval, že vec sa líši od prejednávanej veci v jednej
zásadnej skutočnosti, a to v tej, že žalobkyňa K.. V. spĺňala požiadavku vzdelania na voľnú pracovnú
pozíciu vedúcej odboru. K postupu súdu uviedla, že oboznámením listiny nemožno konštatovať, či sa
prejednávané veci líšili a v čom sa líšili. Tento záver možno učiniť po oboznámení spisu jeho priložením.
Súd takto nekonal. V predloženom rozsudku sp. zn. 17C/39/2011 súd konštatoval, že „objektívne právo
predpokladá, že výkon subjektívneho práva smeruje k cieľu sledovanému právnou normou. Ak však
účastník právneho vzťahu síce formálne koná v medziach svojho práva, ale prostredníctvom jeho
realizácie sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu, ide síce o výkon práva, ale o chybný
výkon práva. Takéto konanie sa totiž realizuje nie na dosiahnutie výsledkov, ktoré má pozitívne právo
v úmysle chrániť, ale len preto, aby sa formálne dosiahol súlad so zákonom. Preto treba takýto výkon
práva považovať, aj keď je formálne v súlade so zákonom, za len zdanlivý výkon práva. Účelom
takéhoto konania nie je totiž výkon práva, ale snaha poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu.
Súd dôsledne skúma a posudzuje všetky skutkové okolnosti, ktoré skončeniu pracovného pomeru
z dôvodu nadbytočnosti predchádzali. Pri hodnotení týchto okolností prihliada aj na čl. 2 Zákonníka
práce, zakotvujúci pozitívny príkaz výkonu práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov
v súlade s dobrými mravmi a negatívny zákaz tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého
účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spolu zamestnancov." V nadväznosti na uvedené poukázala
na obdobné konanie žalovaného aj pri jej výpovedi. Žalovaný mal od augusta 2010 vedomosť o tom,
že bude znižovať počty zamestnancov. Táto skutočnosť vyplýva z listu č. č. SVS-237-2010/02782-154,
ktorým MVSR žiadalo o predloženie návrhu zníženia počtu funkčných miest, kde MVSR poukazuje
na úlohu z porady z 26.8.2010 a na túto skutočnosť poukazuje aj Krajský súd v uznesení sp.
zn. 9 Co/99/2012. Tvrdí, že žalovaný nekonal tak, aby zamedzil znižovaniu počtu zamestnancov
umiestnením zamestnancov, ktorých sa znižovanie stavov týkalo na neobsadené miesta. V čase kedy
dochádzalo k znižovaniu počtu zamestnancov žalovaný voľné štátnozamestnanecké miesta obsadzoval
na základe výberových konaní (pani K.. L. zastupovala vedúcu ekonomického odboru do obsadenia
tohto miesta na základe výsledkov výberového konania štátnou zamestnankyňou K.. E. T.). Voľné
miesto vedúcej ekonomického odboru bolo možné obsadiť preložením pani L. ako vedúcej oddelenia
rozpočtu a účtovníctva, teda nebolo potrebné vyhlasovať výberové konanie. Citovala znenie § 21
ods.1 druhá veta, § 36 ods.1 druhá veta, ods.4 zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a
doplnení niektorých zákonov vo vtedy platnom znení a uviedla, že žalovaný by dočasným preložením
jej umožnil zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere a zúčastniť sa výberového konania na toto
miesto. Opakovane zdôraznila, že uvedený postup žalovaného je v hrubom rozpore s judikatúrou
súdov, napríklad rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4CoPr/3/2014. Jej bola ponúknutá
výlučne možnosť skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou alebo dohodou. Uvedený postup
zamestnávateľa je rovnako tak v rozpore s judikatúrou súdov a dlhodobou rozhodovacou praxou
súdov, najmä a) „zamestnávateľ musí so zamestnancom, s ktorým chce skončiť štátnozamestnanecký
pomer, viesť aktívny dialóg o jeho ďalšom možnom zotrvaní v štátnozamestnaneckom pomere. V
prvom rade musí zamestnanca vyzvať, či je alebo nieje ochotný prejsť na iné pre neho vhodné miesto
výkonu štátnej služby. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžo/67/2010). b) „zamestnávateľ
v zmysle zákona o štátnej službe musí ponúknuť zamestnancovi akékoľvek voľné miesto výkonu
štátnej služby, ktoré je k dispozícii v dobe skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, nielen miesto
zodpovedajúce pôvodnému opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta zamestnanca a záleží len
na zamestnancovi, či ponuku prijme, alebo ju odmietne." (Rozsudok Krajského súdu v Košiciach,
sp. zn. 4CoPr/3/2014). Súd sa s týmito skutočnosťami nevysporiadal. IX. ODBORY - A. Opakovane
poukázala na časový nesúlad prerokovania výpovede, rozhodnutia prednostu o organizačnej zmene
a doručenia personálneho rozkazu č. 460/2010 a prehľadu zmien. Zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej
službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase podávania výpovede



vyžadoval, aby služobný úrad výpoveď vopred prerokoval na základe § 74 Zákonníka práce. V priebehu
konania opakovane poukazovala na to, že k prerokovaniu výpovede nedošlo, o čom svedčia mnohé
nezrovnalosti v jednotlivých dôkazoch. V prvom rade je potrebné poukázať na časový nesúlad, keď
súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že listom z 27.10.2010 požiadal žalovaný Základnú organizáciu
VSOZ pri Obvodnom úrade Košice - okolie o prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
výpoveďou s F.. I.Ľ. F.. Ako už uviedla vyššie, z emailu Ministerstva vnútra SR adresovaného žalobkyni
jednoznačne vyplýva, že Ministerstvo vnútra SR distribuovalo tak personálny rozkaz ako aj tabuľku
zmien v počte a zložení štátnozamestnaneckých miest až 28.10.2010. Z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že rozhodnutie o organizačnej zmene vydané prednostom žalovaného, ako aj žiadosť o
prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru so žalovanou časovo predchádzali doručeniu
personálneho rozkazu a prehľadu zmien v tabuľke zloženia a počtov zamestnancov. V čase keď žalovaný
údajne prerokoval výpovede ešte nemohol byť doručený personálny rozkaz a list s tabuľkou obsahujúcou
štátnozamestnanecké miesta, ktoré majú byť zrušené je datovaný 28.10.2010!!! B. Zasadanie výboru
ZO VSOZ 1. Zvolenie výboru ZO VSOZ - K jej námietke, že výbor ZO VSOZ pri Obvodnom úrade Košice
- okolie pri prerokúvaní výpovedí 28.10.2010 nezasadal v zákonnom zložení schválenom uznesením
č. 21/2009 sa súd odvoláva na zápisnicu zo zasadnutia výboru ZO VSOZ pri Obvodnom úrade Košice
- okolie z 10.12.2009, kde podľa súdu došlo k zvoleniu výboru členmi odborovej organizácie. Súd
poukazuje v tejto súvislosti na prezenčnú listinu z 10.12.2009. V tejto súvislosti zdôraznila nasledovné
skutočnosti, ktoré súd nevzal do úvahy a nevysporiadal sa s nimi. Zo zápisnice zo zasadnutia výboru
ZO VSOZ pri Obvodnom úrade Košice - okolie z 10.12.2009 vyplýva: a) zo samotného označenia
dokumentu, že ide o zasadnutie výboru ZO VSOZ pri Obvodnom úrade Košice - okolie, b) že na
tomto zasadnutí výbor ZO VSOZ volil v rámci bodu 6 programu nový výbor ZO, c) k voľbe nového
výboru došlo napriek tomu, že nebol odvolaný výbor (jeho doterajší členovia), ktorý pôsobil do tohto
dátumu, d) súčasťou zápisnice je prezenčná listina z Vianočného posedenia spojeného s ukončením a
vyhodnotením roka 2009, pričom nie je jasné kto sú osoby podpísané na prezenčnej listine a prečo je
táto listina pripojená k zápisnici zo zasadnutia výboru VSOZ Vzhľadom na uvedené skutočnosti tvrdí,
že: - k zvoleniu výboru došlo v rozpore so Stanovami oddiel 17 bod 4, keďže členská schôdza ZO je
najvyšším orgánom, ktorý volí členov výboru a teda výbor nemôže zvoliť nový výbor, - pred zvolením
nového výboru nedošlo k odvolaniu výboru, ktorý konal do 10.12.2009, - pripojená prezenčná listina
je listinou z vianočného posedenia a neobsahuje údaje o tom, kto sú prítomné osoby. 2. Zloženie
výboru ZO VSOZ - Z uznesenia č. 21/2009 prijatého na zasadnutí ZO VSOZ pri Obvodnom úrade
Košice - okolie 10.12.2009 vyplýva, že prítomní schválili za členov výboru ZO Y. I., F.. V. V., v prípade
právnej pomoci možnosť prizvania R.. U. H. (táto listina je súčasťou súdneho spisu), Y.. T. nebola
teda členkou výboru, napriek tomu sa ako riadny člen zasadnutia výboru zúčastnila a hlasovala za
jednotlivé uznesenia. Takéto zasadnutie nie je možné považovať za riadne a zákonne uskutočnené. Y..
T. bola zvolená uznesením č. 20/2009 za pokladníčku. Členkou výboru nebola ani pani T., keďže táto
bola zvolená za predsedníčku ZO. Súd tvrdí, že podľa uznesenia č. 19/2009 bola pani T. zvolená za
predsedu výboru, čo nezodpovedá obsahu listiny. Napriek tomu, že ona opakovane poukazovala na
rozpory vo vykonaných dôkazoch, súd sa v odôvodnení rozhodnutia týmito jej námietkami nezaoberal
a neodôvodnil a citovala z Uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. lCdo/184/2010. Odôvodnenie
rozhodnutí súdov tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu
ochranu podľa či 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II ÚS 6/03 z 13.3.2003).
3.Predmet rokovania výboru ZO VSOZ 28.10.2010, rokovanie s prednostom Obvodného úradu Košice
- okolie z 28.10.2010. V zápisnici zo zasadnutia výboru ZO VSOZ pri Obvodnom úrade Košice -
okolie z 28.10.2010 je uvedené, že 28.10.2010 mu bolo doručené rozhodnutie o znížení stavu vrátane
štátnozamestnaneckého miesta pani F.. I. F.. Zápisnica zo zasadnutia výboru ZO VSOZ pri Obvodnom
úrade Košice-okolie z 28.10.2010 a zároveň uznesenie č. 19/2010 prijaté na tomto zasadnutí expressis
verbis hovoria o prerokovaní rozhodnutia o znížení stavu zamestnancov. Z predložených listinných
dôkazov jednoznačne vyplýva, že: a) v zápisnici nie je uvedené, že došlo k prerokovaniu výpovede.
V zápisnici je uvedené, že sa len berie na vedomie znižovanie stavov a tiež to, že boli oboznámení
s rozhodnutím o organizačnej zmene, b) obsahom zápisnice síce sú konkrétne mená zamestnancov,
ktorých sa má znižovanie stavov týkať, avšak nevyplýva z nej prerokovanie výpovedí, resp. iných
alternatívnych skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Tieto skutočnosti nevyplývajú ani zo zápisnice
a ani z príloh zápisnice. c) výboru ZO VSOZ bol predložený len menný zoznam zamestnancov, ktorých sa
znižovanie stavov týka avšak nie samotné výpovede. d) zo zápisnice nevyplýva, že došlo k prerokovaniu
výpovede v súlade s požiadavkou § 74 Zákonníka práce. Zápisnica zo zasadnutia výboru ZO VSOZ z
28.10.2010 neobsahuje v celom svojom znení ani raz slovo „výpoveď". S poukazom na zhora uvedené



toto zasadnutie možno považovať len za prerokovanie organizačnej zmeny, ktoré sa s ohľadom na §
118 ods.1 písm. a) bod 3 zákona č. 400/2009 Z. z. malo uskutočniť pred jej prijatím, rovnako tak aj a z
pohľadu Kolektívnej zmluvy, konkrétne čl. 10. Ani v tejto časti teda neboli splnené zákonné podmienky na
postup zamestnávateľa takýmto spôsobom - o to viac, že daný postup je v hrubom rozpore s judikatúrou
súdov v danej oblasti. V tejto súvislosti poukázala na: Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp.
zn. 18 Co Pr/8/2012, Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 255/2008. Vzhľadom na uvedené
možno - s ohľadom na predložené podklady a citovanú judikatúru - konštatovať, že: i.) k prerokovaniu
organizačnej zmeny došlo v zmysle § 118 ods.1 písm. a) bod 3 zák. č. 400/2009 Z. z. až dodatočne,
a to aj z pohľadu Kolektívnej zmluvy. Podľa čl. 10 Kolektívnej zmluvy zamestnávateľ prerokuje každý
návrh na zmenu organizačného poriadku a ostatných služobných predpisov Obvodného úradu Košice -
okolie s odborovou organizáciou. Zamestnávateľ vydá služobný poriadok po predchádzajúcom súhlase
odborovej organizácie, inak je neplatný. ii.) k prerokovaniu výpovede nedošlo. Skutočnosť, že žalovaný
prejednával výpoveď za prítomnosti pani K. E. T. T. 28.10.2010 nepostačuje, resp. nemožno považovať
za prerokovanie výpovede podľa § 74 Zákonníka práce. Zo zápisnice zo zasadnutia vyplýva, že
sa ho zúčastnila pani K. A.a organizačný odbor a pani T. ako predseda ZO VSOZ. Prerokovanie
výpovede v prítomnosti pani T. ako predsedu ZO VSOZ nepostačuje, a to vzhľadom na to , že nie je
odborovým orgánom, ale len reprezentuje a navonok koná za výbor základnej organizácie. iii.) podľa
Stanov VSOZ oddiel 17 bod 4 písm. a) členská schôdza ZO je najvyšším orgánom, rozhoduje vo
všetkých zásadných otázkach činnosti ZO VSOZ a (najmä o) poveruje predsedu ZO vyjednávaním
s vedením organizácie (so zamestnávateľom). Zo spisu nevyplýva, že predseda ZO bol členskou
schôdzou poverený vyjednávaním so zamestnávateľom. Dané rokovanie teda nemožno považovať za
prekovanie výpovede alebo organizačnej zmeny odborovým orgánom ako to požaduje právna úprava.
V tejto veci sa vyžaduje aby vec bola prerokovaná riadne zvoleným výborom, ktorý má v tejto veci
kompetenciu, (čl. 6 a 129 Rokovacieho poriadku) Na doplnenie uviedla, že z kolektívnej zmluvy pre
zamestnancov štátnej služby uzatvorenej medzi Obvodným úradom Košice - okolie a ZO VSOZ pri
Obvodnom úrade Košice - okolie na rok 2010 vyplýva povinnosť zamestnávateľa prerokovať s odborovou
organizáciou všetky prípady rozviazania pracovného pomeru v lehote 1 týždeň (čl. 16). 4. Prílohy k
zápisnici z rokovania výboru ZO VSOZ 28.10.2010 - Svedkyňa T. tvrdila, že na zasadnutí výboru ZO
VSOZ 28.10.2010 boli predložené vzory dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru a tiež
vzory dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Svedkyňa ďalej uviedla, že dokumenty,
ktoré boli predložené na rokovaní výboru sú prílohami zápisnice a sú uložené v dokladoch výboru
v euroobaloch a to aj pri tejto konkrétnej zápisnici z rokovania výboru ZO VSOZ 28.10.2010. Ona
opakovane požadovala predloženie príloh k zápisnici z rokovania výboru ZO VSOZ 28.10.2010 avšak
došlo len k predloženiu zápisnice bez príloh, resp. jedinou prílohou je menný zoznam zamestnancov.
Žiadala doplniť dokazovanie s poukazom na judikatúru súdov, Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 18 Co Pr/8/2012, Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 255/2008, z ktorých opakovane
citovala. 5. Dochádzka ( dochádzkový list) za mesiac október 2010 od p. T., od p. V. V.I., od p. Y. I.,
T.. E. T.. Ona požadovala predloženie dokladov za účelom preukázania, že tieto zamestnankyne boli
v čase rokovania výboru ZO VSOZ 28.10.2010 v práci, keďže pani T. uviedla vo výpovedi že „boli z
práce". Žalovaný na základe žiadosti žalobkyne o informácie uviedol, že dokumenty boli skartované. V
nadväznosti na uvedené sa súd týmito skutočnosťami nezaoberal. X. INÉ - K argumentácií súdu v bode
19 a 20 odôvodnenia uvádzame, že žalobkyni nebol poskytnutý dostatočný časový priestor na zváženie
možností. Na základe pohovoru sa musela ihneď rozhodnúť a aj to len v dvoch alternatívach. XI. S
poukazom na zhora uvedené dôvody a citovanú právnu úpravu má za to, že odvolanie je dôvodné a
preto navrhla odvolaciemu orgánu, aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie
a prejednanie. Zároveň si uplatnila trovy konania a trovy právneho zastupovania.
4.K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že I. K samotnému odvolaniu napriek jeho
rozsiahlosti je takmer zhodné s prvým odvolaním žalobkyne z 26.3.2012, o ktorom rozhodol Krajský
súd v Košiciach Uznesením sp. zn. 9Co/99/2012-235 z 31.3.2014. Podľa jeho názoru žalobkyňa len
opätovne opakuje odvolacie tvrdenia už uvedené v odvolaní z 26.3.2012. Poukázal na odôvodnenie
Uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/99/2012-235 z 31.3.2014, z ktorého citoval a dovolil
si len malú poznámku, že žalobkyňa v aktuálnom odvolaní sama spochybňuje zápisnicu zo zasadnutia
výboru ZO VSOZ z 10.12.2009. Na strane 17 odvolania uvádza: „súčasťou zápisnice je prezenčná
listina z Vianočného posedenia spojeného s ukončením a vyhodnotením roka 2009, pričom nie je
jasné kto sú osoby podpísané na prezenčnej listine a prečo je táto listina pripojená k zápisnici zo
zasadnutia výboru VSOZ." Doteraz táto listina žalobkyňou bola prezentovaná ako „hlavný dôkaz" o jej
členstve v odborovej organizácii resp. odborovom orgáne (!). Krajský súd v Košiciach Uznesením sp. zn.
9Co/99/2012-235 z 31.3.2014 uložil Okresnému súdu Košice-okolie nasledovné povinnosti: „Po vrátení



veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie za účelom posúdenia z hľadiska §
240 ods.8,9 ZP rozhodných skutočností pre záver o (ne)platnosti spornej výpovede služobného úradu.
Pokiaľ po vyhodnotení výsledkov takto doplneného dokazovania dospeje k záveru, že z hľadiska § 240
ods.8,9 ZP výpoveď je platná bude dbať na to, aby skutkový záver o (ne)existencii iného vhodného
štátnozamestnaneckého miesta pre žalobkyňu v rozhodnej dobe mal oporu vo vykonanom dokazovaní.
V odôvodnení rozsudku sa vysporiada aj s tými relevantnými odvolacími námietkami žalobkyne,
ku ktorým v odôvodnení napadnutého rozsudku dosiaľ nezaujal stanovisko (príčinná súvislosť
medzi organizačnou zmenou spočívajúcou v zrušení štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne a jej
nadbytočnosťou)." V konaní pre súdom prvej inštancie bolo vykonané rozsiahle dokazovanie minimálne
v rozsahu, ktorý určil Krajský súd v Košiciach v Uznesení sp. zn. 9Co/99/2012-235 z 31.3.2014.
Žalobkyňa nepredložila dôkaz, keďže sama v odvolaní spochybnila zápisnicu zo zasadnutia výboru ZO
VSOZ z 10.12.2009, že bola členkou odborovej organizácie - Všeobecný slobodný odborový zväz (ďalej
len „VSOZ"). Podľa oddielu 4. bod 1. predložených Stanov VSOZ z 25.9.2004 (ďalej len „Stanovy"):
„Členský preukaz je dokladom členstva vo Všeobecnom slobodnom odborovom zväze." Údajný podpis
žalobkyne sa nachádza len na „Prezenčnej listine z Vianočného posedenia spojeného s ukončením a
vyhodnotením roka 2009 z 10.12.2009". Podpis potvrdzujúci účasť na Vianočnom posedení neznamená
dôkaz členstva v odborovej organizácií, a teda ani v odborovom orgáne. Výsledkom dokazovania okrem
iného bol fakt, že žalobkyňa nikdy nebola členkou odborového orgánu. Opätovne dal do pozornosti § 74
a § 240 ods.8 Zákonníka práce v spojitosti s § 120 zák. č. 400/2009 Z. z.. a konštatoval, že v priebehu
súdneho konania nebolo dokázané, že žalobkyňa bola členkou resp. predstaviteľkou odborového
orgánu. On si teda splnil svoju zákonnú povinnosť a písomne sa obrátil na odborovú organizáciu
pričom nie je povinný skúmať znenie a dodržiavanie Stanov odborovou organizáciou - inou právnickou
osobou! Ak predseda výboru základnej organizácie, nebol príslušný podľa Stanov na postup podľa §
74 alebo 240 ods.8 Zákonníka práce nastáva zákonná fikcia uvedená v Zákonníku práce, a to podľa §
74 Zákonníka práce, ak žalobkyňa bola, zamestnankyňou alebo „len" členkou odborovej organizácie:
„Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo." alebo, ak žalobkyňa bola
členkou odborového orgánu podľa § 240 ods.8 Zákonníka práce: „Za predchádzajúci súhlas sa považuje
aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa,
keď o to zamestnávateľ požiadal." Do dnešného dňa mu nebol predložený písomný nesúhlas odborovej
organizácie! V opätovnom konaní pred súdom prvej inštancie prebehlo aj dokazovanie o (ne)existencii
iného vhodného štátnozamestnaneckého miesta pre žalobkyňu v rozhodnej dobe. Skutkový stav bol
riadne zistený a je uvedený aj v napadnutom rozsudku. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby
Krajský súd v Košiciach odvolanie žalobkyne z 10.5.2017 proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie
sp. zn. 18C/45/2011-336 z 27.3.2017 zamietol v celom rozsahu a rozsudok Okresného súdu Košice-
okolie sp. zn. 1.8C/45/2011-336 z 27.3.2017 potvrdil.
5.K vyjadreniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že zotrváva na podanom odvolaní a doterajších
vyjadreniach v celom rozsahu a k obsahu vyjadrenia žalovaného doručeného 24.8.2017, že dôkaz
o jej členstve v odborovej organizácii je súčasťou spisového materiálu. Žalovaný si nesplnil zákonnú
povinnosť v zmysle § 240 ods.8 Zákonníka práce. Prerokovanie výpovede v prítomnosti predsedu ZO
VSOZ nepostačuje, a to vzhľadom na to, že nie je odborovým orgánom, ale len reprezentuje a navonok
koná za výbor základnej organizácie. Podľa Stanov VSOZ oddiel 17 bod 4 písm. a) členská schôdza
ZO je najvyšším orgánom, rozhoduje vo všetkých zásadných otázkach činnosti ZO VSOZ a (najmä o)
poveruje predsedu ZO vyjednávaním s vedením organizácie (so zamestnávateľom). Zo spisu nevyplýva,
že predseda ZO bol členskou schôdzou poverený vyjednávaním so zamestnávateľom. Dané rokovanie
teda nemožno považovať za prekovanie výpovede alebo organizačnej zmeny odborovým orgánom ako
to požaduje právna úprava. V tejto veci sa vyžaduje aby vec bola prerokovaná riadne zvoleným výborom,
ktorý má v tejto veci kompetenciu.
6.Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne uviedol ( č. l. 364), že 1) „Dôkaz o členstve žalobkyne v odborovej
organizácii je súčasťou spisového materiálu." Podľa oddielu 4. bod 1. predložených Stanov VSOZ z
25.9.2004 (ďalej len „Stanovy"): „Členský preukaz je dokladom členstva vo Všeobecnom slobodnom
odborovom zväze." Údajný podpis žalobkyne sa nachádza len na „Prezenčnej listine z Vianočného
posedenia spojeného s ukončením a vyhodnotením roka 2009 z 10.12.2009". Podpis potvrdzujúci účasť
na Vianočnom posedení neznamená dôkaz členstva v odborovej organizácii, a teda ani v odborovom
orgáne. 2) „Žalovaný si nesplnil zákonnú povinnosť v zmysle § 240 ods. 8 Zákonníka práce." Opätovne
dal do pozornosti § 74 a § 240 ods.8 Zákonníka práce v spojitosti s § 120 zák. č. 400/2009 Z. z..
7.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok



ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
8.Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé.
9.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo
na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na
prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach,
právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť
zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi
jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
10.Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
11.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti
(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)
musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru
- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne
vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v
ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré
skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v
prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
nevyplývajú.
12.Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené.
13.V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno
uzavrieť, že žalobcami uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
14.Záverom k uplatnenému odvolaciemu dôvodu odvolací súd dodáva, že rozhodnutie súdu ako orgánu
verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska
odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania musí dať
odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných
a samotného rozhodnutia ovplyvňujúcich súvislostiach. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
lCdo/184/2010).
15.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je



nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
16.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
17.Žalobkyňa uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje
zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
18.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
19.K námietkam žalobkyne uvedených v odvolaní odvolací súd uvádza, že žalobkyňa nesprávne
skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie vidí v tom, že rozhodnutie o organizačnej zmene
patrí do kompetencie prednostu obvodného úradu, ktorý má postavenie štatutárneho orgánu v
pracovnoprávnych vzťahoch, že samotný personálny rozkaz nie je rozhodnutím o organizačnej zmene.
Práve vydaním rozhodnutia o organizačnej zmene došlo k samotnému zrealizovaniu zmien uvedených v
personálnom rozkaze, keďže samotný personálny rozkaz neobsahoval údaje, na základe ktorých by bolo
možné organizačnú zmenu bez potreby ďalších krokov uskutočniť. Z uvedeného možno jednoznačne
vyvodiť, že personálny rozkaz je podkladom na uskutočnenie organizačných zmien, nie však samotným
rozhodnutím o organizačnej zmene.
20.Uvedená námietka je nesprávna a teda nedôvodná, lebo jej posudzovaní je potrebné vychádzať zo
zák. č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch v znení platnom do 30.6.2013.
21.Podľa § 2 ods.1 zák. č. 515/2003 Z. z. obvodný úrad je miestny orgán štátnej správy, ktorý je
preddavková organizácia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").
22.Podľa § 2 ods.2 zák. č. 515/2003 Z. z. obvodný úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta
obvodného úradu, ktorého vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") na návrh
ministra vnútra Slovenskej republiky.



23.Podľa § 2 ods.3 zák. č. 515/2003 Z. z. v konaní, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb na úsekoch štátnej správy
v pôsobnosti obvodného úradu, rozhoduje príslušný organizačný útvar obvodného úradu.
24.Podľa § 2 ods.4 zák. č. 515/2003 Z. z. vnútornú organizáciu obvodného úradu určuje ministerstvo po
prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy.
25.Vychádzajúc z § 2 ods.4 zák. č. 515/2003 Z. z. o vnútornej štruktúre a teda aj o organizačných
zmenách je oprávnené rozhodovať jedine ministerstvo, ktoré svoju právomoc realizovalo personálnym
rozkazom ministra vnútra SR č. 460/2010 (č. l. 108). Obvodný úrad Košice - okolie v súlade s
personálnym rozkazom a rozpisom počtu štátnozamestnaneckých miest a počtu funkčných miest
pri výkone práce vo verejnom záujme Obvodného úradu Košice - okolie stanoveného MV SR
listom č. p. SSMP-OS-S 80/2010 vydal rozhodnutie č. B/2010/04974 z 27.10.2010 o znížení stavu
zamestnancov (č. l. 72), ktoré samo o sebe nemôže byť organizačnou zmenou, keďže o nej rozhodovať
nemôže. Rozhodnutie č. B/2010/04974 z 27.10.2010 o znížení stavu zamestnancov sa len realizoval
personálny rozkaz. O skutočnosti, že organizačná zmena bola dlhodobo vopred pripravovaná, svedčí list
adresovaný MV SR z 22.10.2010, ktorým prednosta Obvodného úradu Košice - okolie žiada o súhlasné
stanovisko k zmene Organizačného poriadku (č. l. 77 - 82), ako aj dôvodová správa k personálnemu
rozkazu (č. l. 138). Je nutné zdôrazniť, že personálnemu rozkazu nepredchádzalo žiadne iné rozhodnutie
a jedine na základe neho bola organizačná zmena realizovaná. Preto tvrdenie žalobkyne, že rozhodnutie
o personálnom rozkaze nie je rozhodnutím o organizačnej zmene je nesprávne, uvedené nevyplýva ani
z konania Obvodného úradu Košice - okolie, ani z právnych predpisov a Organizačného poriadku (č. l.
127 - 129, čl.1 bod 2, čl. 2 bod 2). O uvedenom svedčí aj fakt, že obvodný úrad predkladá ministerstvu
len svoje návrhy, o ktorých ministerstvo ako zriaďovateľ rozhoduje.
26.V súvislosti s námietkou žalobkyne, že súd sa zaoberal rozhodnutím č. B/2010/04974 z 27.10.2010
o znížení stavu zamestnancov, je nutné uviesť, že robil tak dôvodne a to aj s prihliadnutím na stanovisko
uvedené v bode 25.
27.Žalobkyňou opakovane tvrdený nesúlad pri doručovaní personálneho rozkazu je nedôvodný. V
konaní súd jednoznačne zistil, že bol 27.10.2010 doručovaný elektronicky a následne v listinnej podobe.
Súd sa k tejto otázke podrobne vyjadril a náležite sa vysporiadal s ňou v bode 32 rozhodnutia, s čím
sa stotožňuje aj odvolací súd. Tvrdenie žalobkyne, že personálny rozkaz bol doručený až 29.10.2010
obvodnému úradu je nelogické a v rozpore s predloženými listinnými dôkazmi, keď v rozhodnutí o znížení
stavu zamestnancov z 27.10.2010 sa personálny rozkaz priamo cituje.
28.O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej
zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať
v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec,
alebo v pôvodnom rozsahu. Uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými zmenami alebo
znížením celkového počtu zamestnancov. Zákon umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet
svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov
a v takom kvalifikačnom zložení, ktoré zodpovedá jeho potrebám. V prípade posudzovania dôvodnosti
použitia tohto výpovedného dôvodu treba vychádzať z obsahu pracovnej zmluvy a posúdiť, či došlo
u zamestnávateľa k takej organizačnej zmene, ktorá by robila zamestnanca pre neho nadbytočným
z hľadiska funkcie, na ktorú znie pracovná zmluva. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný,
rozhoduje výlučne zamestnávateľ; súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa
preskúmavať. Súd však skúma, či sú splnené ostatné podmienky vymedzujúce tento výpovedný dôvod.
I keď súd v konaní o žalobe na určenie neplatnosti výpovede danej z dôvodu podľa § 63 ods. 1
písm. b/ Zákonníka práce neskúma platnosť rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene [také
rozhodnutie nie je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka (platí tu subsidiárna
pôsobnosť Občianskeho zákonníka), ale iba skutočnosťou (faktickým úkonom), ktorá je hmotnoprávnym
predpokladom pre samotný právny úkon (skončenie pracovného pomeru)], zaoberá sa však s ním, ako
jedným z predpokladov, ktoré zákon ustanovuje pre platnosť výpovede, a to vzhľadom na okolnosti,
ktoré tu boli v čase skončenia pracovného pomeru výpoveďou.
29.Podľa § 47 písm. b) zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v znení platnom do 31.12.2010 služobný
úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké
miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo
štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným
úradom inak.
29.Medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne existuje príčinná súvislosť, keďže
následkom organizačnej zmeny došlo k zníženiu počtu zamestnancov. Žalobkyňa sa uskutočnením
organizačnej zmeny stala nadbytočnou.



30.Podľa § 63 ods.1 písm. b) ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa
zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného
orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť
efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
31.Podľa § 63 ods.2 ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre
neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z
dôvodu, pre ktorý možno okamžite zrušiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a/ zamestnávateľ nemá možnosť
zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako
miesto výkonu práce, b/ zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu
zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.
32.Predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods.1 písm. b) a zároveň podmienkou
platnosti výpovede z tohto dôvodu je existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca
a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Ďalšou
hmotnoprávnou podmienkou platnosti skončenia pracovného pomeru z uvedeného dôvodu je splnenie
povinnosti vyplývajúcej pre zamestnávateľa z § 63 ods.2 ZP. Citované ustanovenie stanovuje tzv.
ponukovú povinnosť zamestnávateľa, ktorej splnenie je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede
z pracovného pomeru. Ide o povinnosť zamestnávateľa urobiť zamestnancovi ponuku smerujúcu k
uzavretiu dohody o prevedení na inú prácu. Inou vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca
zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca. Jedná sa teda o prácu,
ktorú je zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu spôsobilý vykonávať.
Okrem toho výkon tejto povinnosti zamestnávateľa musí byť v súlade so zásadou vyplývajúcou z čl. 2
Zákonníka práce, v zmysle ktorého výkon práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v
súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať.
33.Vo vzťahu k ponukovej povinnosti v konaní bolo preukázané, že u žalovaného nebolo voľné
štátnozamestnanecké miesto a pôvodné miesto žalobkyne bolo po vykonanej organizačnej zmene
zrušené. Vhodnosť práce je potrebné posudzovať individuálne vzhľadom na každého zamestnanca,
ktorému má byť doručená výpoveď z organizačných dôvodov. Voľným pracovným miestom nie je miesto
uvoľnené iba dočasne (na dobu zastupovania iného zamestnanca - materská dovolenka, rodičovská
dovolenka, dlhodobá práceneschopnosť). Možno uzavrieť, že žalovaný nemal vhodné voľné pracovné
miesto a ani nebolo by spravodlivé od neho požadovať, aby žalobkyňu ďalej zamestnával. V konaní
bolo preukázané, že žalovaný nemal pre žalobkyňu iné vhodné miesto, čo súd náležite odôvodnil v
bode 33, 38 a 39 rozsudku. K uvedenému odvolací súd dopĺňa, že podmienkou vhodného miesta
je skutočnosť, že ide o miesto na dobu neurčitú vychádzajúc R 79/1972, podľa ktorého ponuka inej
vhodnej práce sa musí vzťahovať i na obdobie po uplynutí výpovednej doby. Tvrdenie, že zánikom
jej štátnozamestnaneckého miesta nezanikla jej funkcia a zverená agenda, treba konštatovať, že
zrušením jej služobného úradu zaniklo jej miesto a jej agenda bola premiestnená. Uskutočnením
organizačnej zmeny došlo k zníženiu počtu zamestnancov a následne k zrušeniu pracovného miesta
bez náhrady. Inými slovami na základe organizačnej zmeny služobný úrad zrušil štátnozamestnanecké
miesto a nevytvoril nové štátnozamestnanecké miesto, lebo cieľom organizačnej zmeny bolo znížiť počet
štátnozamestnaneckých miest.
34.Neopodstatnená je i odvolacia námietka týkajúca sa nedostatku riadneho prerokovania výpovede
odborovým orgánom v zmysle § 74 ods.1 ZP, resp. § 240 ods.8 ZP.
35.Podľa § 74 ods.1 ZP výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.
36.Podľa § 240 ods.8 ZP zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového orgánu, členovi
zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť
pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov. Za predchádzajúci
súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť zamestnávateľovi
súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ môže použiť predchádzajúci
súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia.
37.Zo zápisnice zo zasadnutia závodného výboru ZO VZOZ pri Obvodnom úrade Košice - okolie
z 28.10.2010 vyplýva, že odborová organizácia po prerokovaní výpovede a oboznámením sa s



predloženým materiálom zobrala na vedomie rozhodnutie úradu o znížení počtu zamestnancov, čím
bolo postupované v zmysle cit. ust., ale aj rozsudku NS SR z 28.9.2006 sp. zn. 1 Cdo 72/2006.
38.V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa bola členom odborovej organizácie, nie členom jej orgánu,
preto postup určený v § 240 ods.8 ZP, tak ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie v bode 53
sa nevyžadoval, s čím sa odvolací súd plne stotožňuje.
39.Ak žalobkyňa namietala, že nebol správne obsadený výbor, lebo nezasadal v zákonnom zložení,
odvolací súd je toho názoru, že akékoľvek dokazovanie v tomto smere je nadbytočné. Žalovaný
nemôže zodpovedať a ani nezodpovedá za správnosť obsadenia výboru, lebo nie je v jeho kompetencii
akokoľvek zasahovať alebo riadiť jeho činnosť. Preto, aj keby bolo prejednanie pred nesprávne
obsadeným výborom, nemožno to pripisovať na zodpovednosť žalovaného.
40.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
41.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej nebolo nepriznané právo na náhradu trov
odvolacieho konania.
43.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.



Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.