Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/397/2017 z 7. 2. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 7. februára 2018, sp. zn. 2Co/397/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7112223776.3 Krajský súd Košice | 2Co/397/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7112223776.3 | 2018-02-07 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-387 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2740b6e4-0379-419b-865b-775eb4149a38 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7112223776.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/397/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112223776
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7112223776.3

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcov: 1/ M. Q., F.. XX.X.XXXX, bytom v
P., U. XX, X/ D. Q., F.. XX.XX.XXXX, bytom v P., U. XX, obaja zastúpení JUDr. Annou Lacovou,
advokátkou so sídlom v Košiciach, Pražská 4, proti žalovanej: E. E., F.. XX.X.XXXX, bytom v P., L. Q.
X, o zaplatenie 33.195 € s prísl., o odvolaní žalobcov proti uzneseniu č.k. 17C/264/2012-198 zo dňa
24.8.2017 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví priznal žalovanej voči
žalobcom v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania v 100% výške. Vyslovil, že o výške náhrady trov konania
súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

2.Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa žalobou voči žalovanej domáhali určenia, že
pohľadávka voči žalovanej pozostávajúca z 1 trhovej hodnoty členského podielu v ÚBD Košice -
Ťahanovce a nájmu 3-izbového družstevného bytu v bloku 115 B sekcia I, poschodie 4, číslo bytu 8 v
P. F. L. Q. X, vo výške 33.195 €, patrí do dedičstva po poručiteľovi Q. Q., F.. XX.X.XXXX, zomrelom
XX.XX.XXXX. Zároveň žiadali zaviazať žalovanú zaplatiť žalobcom sumu 33.195 € s príslušenstvom,
ako aj nahradiť trovy konania. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. V spore bola
žaloba zamietnutá, teda v plnom rozsahu bola úspešná žalovaná. Súd sa zaoberal aj možnou aplikáciou
ust § 257 CSP. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje
kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.
Mal za to, že dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje.
Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť
vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a
tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba
skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.
Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania, ale ide o prvok
individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu.
Uviedol, že k aplikácii ust. § 257 CSP dochádza aj z aspektov sociálnych. Pri posudzovaní dôvodov
hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery
všetkých strán sporu. Taktiež si musí súd všímať aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na
súde a ich postoj v konaní. Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán je napr. skutočnosť, že sa strana,
ktorá nemala úspech vo veci ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje
dôvod hodný osobitného zreteľa. Je však nutné prihliadnuť aj na pomery druhej strany sporu. Taktiež
súd musí skúmať aj okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby. Dôležitý je aj postoj strán v konaní. Tu



súd prihliada najmä na to, ako si strany plnili svoje procesné povinnosti, či strana uviedla skutočnosti
a dôkazy už pri prvom úkone, ktorý jej patril s výnimkou tých, ktoré uplatniť nemohla. Ust. § 257 CSP
neslúži ani na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami sporu. Použitie
§ 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia
strany, ktorá v spore zvíťazila je lepšia, ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie
neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o
vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Mal za to, že použitie ust. § 257 neodôvodňuje iba taká
skutočnosť, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore
zvíťazila je lepšia, ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti,
teda inými slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania
a jeho výsledok. Naviac, pre použitie ust. § 257 CSP sa vyžaduje kumulatívne splnenie oboch zákonných
podmienok, a to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ako aj výnimočné okolnosti. Dôvody
hodné osobitného zreteľa by súd videl čiastočne v osobných pomeroch žalobcov, ako aj v ich nízkom
príjme, avšak súd nezistil žiadne výnimočné okolnosti predmetného sporu a ani samotní žalobcovia na
žiadne výnimočné okolnosti nepoukázali. Ich osobné pomery, ako aj nízky príjem bol zohľadnený pri
rozhodovaní o ich oslobodení od platenia súdnych poplatkov.
Určovaciu žalobu, že určité veci patria do dedičstva, súd nepovažoval za výnimočnú žalobu, nebol vo
veci problém s určením okruhu dedičov, resp. s určením okruhu strán sporu, žaloba bola zamietnutá z
dôvodu, že žalobcovia nesprávne, resp. nedostatočne označili okruh strán sporu. Tým súd považoval
za nesplnenú podmienku výnimočnosti okolností daného sporu, a keďže nebola splnená základná
podmienka na uplatnenie nepriznania náhrady trov konania podľa § 257 CSP, súd priznal žalovanej
náhradu trov konania voči žalobcom podľa výsledku sporu, teda v 100 %-nej výške.

3.V zákonnej lehote podali žalobcovia odvolanie a navrhli zmeniť uznesenie v napadnutom výroku
a nepriznať žalovanej náhradu trov konania. Mali za to, že bol naplnený odvolací dôvod podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Namietali, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Uviedli, že
náhrada trov konania je primárne riadená sankčnou zásadou a žalobcovia sú toho názoru, že sú až
nadmieru sankcionovaný nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Košice I tým, že v dedičskom
konaní sp. zn. 19D/21/20085, Dnot 18/2005, konajúci súd poverenou notárkou ako súdnou komisárkou
prejednal dedičstvo po poručiteľovi tak, že celé dedičstvo, vrátane „členského podielu k trojizbovému
družstevnému bytu“, v podiele poručiteľa v polovici a dedičstvo nadobudol zo zákona otec poručiteľa -
žalobca v 1/ rade a bez povinnosti vyplatiť ustupujúcim dedičom ich zákonné dedičské podiely, pričom
ten istý súd v konaní vedenom pod sp. zn. 35C/20/2009 rozhodol rozsudkom a určil, že žalovaná
je výlučnou nájomkyňou družstevného bytu. Súčasne vyslovili, že Osvedčenie o dedičstve v časti
týkajúcej sa členského podielu je s poukazom na § 39 Obč. zák. pre rozpor so zákonom neplatným
právnym úkonom. Namietali, že súdy v konaniach rozhodujú nezávisle a ich nezávislosť sa prejavuje
nie len v nezávislosti od názoru žalobcov, ale aj v nezávislosti konajúcich senátov. Aj v danom prípade
súd neskúmal, či je vedené dedičské konanie vo veci ak posúdil, že žalobcovia poručiteľov dedičský
podiel nenadobudli. Pritom žalobcovia podali aj návrh o prejednanie dedičstva, ktoré bolo pod sp zn.
36D/191/2013. Dôvodom, ktoré viedli žalobcov k zahájeniu konania bol práve nesprávny postup súdu,
ktorý rozhodol nezákonne a preto sa žalobcovia domnievajú, že osobitosť predmetného konania je
týmto daná a od roku 2005 sú neustále pod psychickým aj finančným tlakom, keď následkom jedného
pochybenia Okresného súdu Košice I sú neustále konfrontovaní s ďalšími povinnosťami k preukázaniu
svojho nároku na dedičstvo po nebohom synovi. Dôvod hodný osobitného zreteľa vidia v okolnostiach
zahájenia konania, keď sa nápravy nesprávneho postupu súdu a ust. § 257 CSP slúži na odstránenie
neprimeranej tvrdosti, teda má byť aplikované vždy vtedy, ak má slúžiť na dosiahnutie spravodlivosti pre
strany sporu. Uzavreli, že žiadajú súd, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnil okolnosti,
ktoré ich viedli k podaniu žaloby a tieto posúdil aj z pozície ich výnimočnosti, neprimeranej tvrdosti,
postavení druhej strany, ktorá prvotným nesprávnym postupom súdu bola zvýhodnená a priznanie
náhrady trov konania by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi.

4.Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

5.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal napadnutý výrok rozsudku aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.



6. Žalobcovia v odvolaní namietali odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil.

8. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený, keďže súd prvej inštancie
v danom prípade aplikoval správne ustanovenia a vyvodil z nich správne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania, t.j. nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm
h) CSP.

9. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia uznesenia odvolací súd konštatuje, že napadnuté
uznesenia súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle
§ 236 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore a
citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery
sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany
subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery
v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.

10.Nebola zistená ani iná vada týkajúca sa procesných podmienok, na ktorú by bol odvolací súd
povinný prihliadnuť v zmysle § 380 ods.2 CSP.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12.Odvolací súd konštatuje, že vecne správne, podrobné a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce
sú dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
a na tieto odkazuje. Odvolacie námietky žalobcov boli už predmetom preskúmavania pred súdom
prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti
uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého uznesenia.

13.Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

14. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

15. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní v zmysle ust. § 255 CSP. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu)
a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech v spore vtedy, ak sa
výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom
rozsahu. O úspech žalovaného vo veci ide vtedy, ak bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá (tak ako v
prejednávanom prípade). Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne
vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

16. Aplikácia ust. § 257 CSP (predtým § 150 ods. 1 O.s.p.) pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania prichádza do úvahy v prípadoch, ak sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady
trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov



celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý v rozhodnutí je potrebné
aj náležite odôvodniť.
Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom
prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. V danom prípade súd prvej inštancie zameral svoje úvahy na posúdenie existencie okolnosti
hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP (predtým § 150 O.s.p.), pričom prihliadol na všetky
relevantné skutočnosti, vrátane sociálnych, zárobkových a majetkových pomerov žalobcov (ktorý žiadali
aj o priznanie oslobodenie od súdneho poplatku) a dospel k správnemu záveru, keď nevzhliadol v tomto
prípade existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa ,pre ktoré by nemal byť žalovanej priznaný
nárok na náhradu trov konania.

18.Skutočnosti uvádzané žalobcami v odvolaní už boli predmetom prieskumu súdu prvej inštancie, ktorý
sa s nimi náležite vysporiadal. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že nezistil
žiadne výnimočné okolnosti predmetného sporu (určovaciu žalobu, že určité veci patria do dedičstva,
súd nepovažoval za výnimočnú žalobu). Ako správne uviedol súd prvej inštancie, ich osobné pomery,
ako aj nízky príjem bol zohľadnený pri rozhodovaní o ich oslobodení od platenia súdnych poplatkov.

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie o nároku na náhradu trov konania ako
vecne správne potvrdil .

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Žalobcovia neboli v odvolacom konaní neúspešní, preto im nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania a žalovanej trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli.

21.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,



c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).