Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7Sa/23/2018 z 12. 12. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 12. decembra 2018, sp. zn. 7Sa/23/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7018200780.1
Krajský súd Košice | 7Sa/23/2018 | ECLI:SK:KSKE:2018:7018200780.1 | 2018-12-12 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. c) SSP, § 191 ods. 1 písm. d) SSP, § 60 zákona č. 461/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fbf46576-f485-4663-95dc-c9207cebd117
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7018200780.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Sa/23/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200780
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7018200780.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci žalobkyne X. Q., Y. XXX/XX, XXX XX D. L.
J., právne zastúpenej JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti
žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, ul. 29. Augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o
preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX z 02.08.2018, takto

r o z h o d o l :

I.   Z r u š u j e   rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 02.08.2018, ako aj rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie Bratislava č.XXX XXX XXXX X z 22.05.2018 a vec vracia žalovanému na ďalšie
konanie.

II.   Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1.   Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. XXX XXX
XXXX X z 23.05.2018 rozhodla podľa § 60, § 65, § 255 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a podľa § 21 a § 174
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov tak, že zamietla žiadosť
žalobkyne z 21.03.2018 o priznanie starobného dôchodku.

2.  Prvostupňové rozhodnutie z 22.05.2018 odôvodnila Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava
nasledovne:

„Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreného v rozhodnutí č. 55/2011
uverejneného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 5/2011 ak je príspevok za službu priznaný ako dávka
sociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku
podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku
z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške
starobného dôchodku primeranej dobe trvania služobného pomeru.

Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby
hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno
sumu starobného dôchodku krátiť o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu dobe služby.

Žiadosťou o dôchodok spísanou 21. marca 2018 ste požiadali o priznanie starobného dôchodku od 21.
marca 2015.



Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z.
má poistenec  nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil
dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon ustanovuje inak.

Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II.
pracovnej kategórie vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31.
decembra 2023.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný
dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takomto zamestnaní v uránových baniach
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d)  a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až
l) alebo
e) 60 rokov.

Zamestnania zaradené do I. pracovnej kategórie sú uvedené v § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. a
zamestnania zaradené do II. pracovnej kategórie sú uvedené v § 14 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení.

Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov občan, ktorý vykonával pred
1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. a II. kategórie funkcií, má po
31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol
dôchodkový vek.

Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov podmienkou vzniku nároku na
starobný dôchodok je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií
trvali k 31. decembru 1999.

Uvedené ustanovenie umožňovalo priznať starobný dôchodok pri dovŕšení nižšieho veku, t.j. 56, 57, 58
a 59 rokov aj občanom, ktorí nezískali dobu zamestnania  zaradeného do I. pracovnej kategórie alebo
do I. a II. kategórie funkcií v rozsahu uvedenom v § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. Nakoľko nebolo
preukázané splnenie požadovanej podmienky, nárok na zníženie dôchodkového veku Vám nevznikol.

Rozhodnutím Úradu vlády Slovenskej republiky z 11. januára 2000 Vám bol priznaný výsluhový
príspevok podľa § 212 ods. 3 v spojení s § 201 a § 202 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov
a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov od 1. januára 2000.

Potvrdením Colného úradu Čierna nad Tisou zo dňa 10. decembra 1999, osobné číslo XXXXX, značka
3682/1/1999 Vám bola započítaná celková doba služobného pomeru od 15. júla 1971 do 31. decembra
1999, t.j. 28 rokov a 170 dní.

Vzhľadom na skutočnosť, že ste vykonávali zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie a
neboli ste zaradená do výkonu funkcie, t.j. neboli ste zaradená do II. alebo I. kategórie funkcií, ani s
prihliadnutím na § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nie je možné znížiť Váš dôchodkový
vek, pretože zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie ani podľa predpisov účinných pred 1.
januárom 2004 nárok na zníženie dôchodkového veku nezakladalo.

Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z.
poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil
dôchodkový vek.

V súlade s § 65 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dôchodkový vek ste dovŕšili 27.
apríla 2010.



Pretože ste dobu služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku,
na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy Vám bolo zhodnotené obdobie dôchodkového
poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

Na nárok na starobný dôchodok Vám bola zhodnotená doba štúdia na Strednej priemyselnej škole
technickej v Sabinove od 1. septembra 1967 do 14. júla 1971.

K 27. aprílu 2010 ste neboli dôchodkovo poistená najmenej 15 rokov. Do uvedeného dňa ste získali
1413 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený na priloženom osobnom liste
dôchodkového poistenia.

Podľa § 60 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.  o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rok
dôchodkového poistenia je 365 dní obdobia dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že ste
získali 3 roky a 318 dní obdobia dôchodkového poistenia.

Nakoľko ste k 27. aprílu 2010 nesplnili podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového
poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, Vašu žiadosť o priznanie starobného dôchodku zo dňa
21. marca 2018 zamietame tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“

3.   Žalobkyňa podala odvolanie z 27.06.2018 proti prvostupňovému rozhodnutiu z 22.05.2018 v
zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom argumentovala obsahovo
zhodne s dôvodmi správnej žaloby z 27.08.2018.

4.    Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava ako správny orgán druhého stupňa
- žalovaný v preskúmavanej právnej veci rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 02.08.2018 príslušný
na vydanie rozhodnutia podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení rozhodol podľa § 218 ods.
2 uvedeného zákona tak, že zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava z 22.05.2018 o zamietnutí žiadosti žalobkyne o priznanie
starobného dôchodku od 21.03.2015.

5.      Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí z 02.08.2018 argumentoval nasledovne:

„Podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.
z.“) odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie
konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

Podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z, z. ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení
alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 21. marca 2018, rozhodla
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. mája 2018, ktorým pani X. Q. (ďalej len „účastníčka
konania“) podľa § 60, § 65, § 255, § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 21
a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) v znení
neskorších predpisov zamietla žiadosť zo dňa 21. marca 2018 o priznanie starobného dôchodku od 21.
marca 2015, pretože k uvedenému dňu nespĺňa zákonné podmienky nároku na tento dôchodok, nespĺňa
podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia.
Proti predmetnému rozhodnutiu podala účastníčka konania, prostredníctvom právneho zástupcu JUDr.
Krempaského, v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 27. júna 2018, doručené Sociálnej
poisťovni, ústredie dňa 3. júla 2018, v ktorom namieta, že Sociálna poisťovňa nezistila správne skutkový
stav veci, vec nesprávne posúdila po právnej stránke, čoho dôsledkom je arbitrárne rozhodnutie.
Účastníčka konania považuje rozhodnutie za nezákonné. Podľa názoru účastníčky konania Sociálna
poisťovňa pri posudzovaní jej žiadosti postupovala diskriminačne, nakoľko pri skutkovo rovnakých
právnych veciach rozhoduje odlišne. Účastníčka konania ďalej namieta, že Sociálna poisťovňa
zamieňa celkovú dobu poistenia s dobou zhodnotenou (z celkovej doby poistenia odpočítava dobu,
ktorá bola účastníčke konania zhodnotená pre účely výsluhového dôchodku) a nerešpektuje ČI. 33
medzinárodného dohovoru č. 128. Podľa účastníčky konania nie je správny zaver Sociálnej poisťovne



v tom, že účastníčka konania musí splniť podmienku celkovej doby poistenia 15 rokov. Účastníčka
konania ďalej namieta, že Sociálna poisťovňa nesprávnym výlučne gramatickým výkladom zákona
diskriminuje poistencov osobitného systému, že doba poistenia musí byť posudzovaná rovnako u
všetkých výsluhových dôchodcov, ktorí požiadali o priznanie starobného dôchodku. Podľa účastníčky
konania žiadny právny predpis, ani judikatúra celkovú dobu poistenia pre policajtov neupravujú odlišne.

Účastníčka konania poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/11/2011 zo
dňa 28. septembra 2011, č. 9So/159/2011, č. 9So/138/2011, č. 10So/59/2014 a ďalej č. 7So/58/2015
zo dňa 23. februára 2017, č. 9So/154/2015 zo dňa 28 júna 2017 č. 7So16/2016 zo dňa 28. júna 2017,
č. 7So/19/2016 zo dňa 4. júla 2017 a ďalšie, podľa ktorých pri posudzovaní doby poistenia Sociálna
poisťovňa musí brať do úvahy aj dobu poistenia v osobitnom systéme poistenia a následne vypočítanú
sumu krátiť podľa čl. 33 Dohovoru č. 128.
Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 22. mája 2018 a priloženú spisovú dokumentáciu účastníčky konania v celom
rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, a preto napadnuté
rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. mája 2018 je potrebné potvrdiť.
Účastníčka konania žiadosťou spísanou 21. marca 2018 požiadala o priznanie starobného dôchodku,
ktorý žiadala priznať od 21. marca 2015.
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z v znení zákona č. 555/2007 Z. z., poistenec má nárok na
starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Účastníčka konania vychovala dve deti.

Podľa § 65 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. žena, ktorá vychovala dve deti a dovŕšila dôchodkový vek
55 rokov v roku 2007 sa k veku 55 rokov pripočíta tridsaťšesť kalendárnych mesiacov.

Zákon č. 461/2003 Z. z. v § 1 ods. 1 a ods. 3 vymedzuje predmet a pôsobnosť zákona tak,
že sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru Slovenskej informačnej služby, Národného
bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a
záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov, ktorých sociálne zabezpečenie je upravené
osobitným zákonom, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z“).
Zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní vykonávajúcich v služobnom pomere do
I. a II. kategórie funkcií je možné zabezpečiť len po zohľadnení doby služby a počas nej dosiahnutých
osobitných vymeriavacích základov, i keď raz boli zhodnotené v inej dávke sociálneho zabezpečenia
z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, ktorou je v prípade účastníčky
konania výsluhový dôchodok.
Z ustanovení § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 334/2011 Z. z. a § 255 ods. 5 zákona
č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj doba zamestnania,
ktorá je zároveň dobou služby a nebola zaradená do I. a II. pracovnej kategórie, ak ju poistenec nezískal v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný dôchodok, invalidný
alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Rozhodnutím Úradu vlády Slovenskej republiky zo dňa 11. januára 2000 bol účastníčke konania priznaný
podľa § 212 ods. 3 v spojení s § 201 a § 202 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 1. januára 2000 výsluhový príspevok,
ktorý sa podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov považuje za výsluhový dôchodok.

Podľa potvrdenia Colného úradu Čierna nad Tisou zn. 3682/1/1999 zo dňa 10. decembra 1999 celková
doba trvania služobného pomeru účastníčky konania v colnej správe (colníka) bola od 15. júla 1971 do
31. decembra 1999, t.j. 28 rokov a 170 dní.

Z ustanovení § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona
č. 310/2006 Z. z. vyplýva, že za obdobie  dôchodkového poistenia sa považuje aj doba zamestnania,
ktorá je zároveň dobou služby a nebola zaradená do I. alebo II. pracovnej kategórie, ak ju poistenec
nezískal v rozsahu zakladajúcom na nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný
výsluhový dôchodok, invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.



Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo
zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona č.
461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. zachovať pre nárok a určenie sumy starobného
dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali
dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli
zohľadnené.

Pretože účastníčka konania nevykonávala službu colníka v danom období vo zvýhodnenej kategórii
funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné pri posudzovaní
jej nároku na starobný dôchodok postupovať podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky.

Poukazovanie na rozsudky súdov Slovenskej republiky nie je dôvodné, pretože v daných veciach išlo
o iné skutkové situácie ako v danej veci. V uvedených rozsudkoch išlo o poistencov, ktorí získali
dobu služby v osobitnom systéme, zaradenú do zvýhodnenej kategórie funkcií, zakladajúcu nárok na
zníženie dôchodkového veku. Právny názor, vyslovený v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, vydaných v obdobných veciach, nebol doteraz zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú
rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo a právne porovnateľných veciach, ktorá by
sa ustálila po určitú dobu, preto v súvislosti s aplikáciou týchto rozsudkov je potrebné zohľadniť aj
právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení IV.ÚS 481/2011-19 zo dňa
10. novembra 2011.

Pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok účastníčky konania možno v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupovať len podľa účinnej právnej úpravy.

Dobu poistenia, ktorá bola účastníčke konania zhodnotená na výsluhový dôchodok nemožno hodnotiť
na nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v
znení zákona 334/2011 Z. z. a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.

Pri hodnotení doby služby Sociálna poisťovňa, ústredie, postupuje podľa ustálenej judikatúry v konaní o
dôchodkovej dávke u poistencov, ktorí vykonávali zamestnanie v služobnom pomere vo funkcii zaradenej
do I. alebo II. kategórií nevznikol im nárok na starobný dôchodok, resp. nebol im priznaný starobný
dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov
alebo VII. časti zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení.

Zamestnanie - funkciu colníka, ktorú účastníčka konania vykonávala, nebola zaradená v rezortných
zoznamoch v I.ani v II. pracovnej kategórii a podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia
(poistenia) o dobe zamestnania a zárobku nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej
poisťovne, účastníčka konania nevykonávala zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej I. alebo II.
kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií, ale účastníčka konania vykonávala
zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie, a preto nie je možné postupovať podľa ustálenej
judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podľa čl. 33 Dohovoru č. 128.

Nakoľko  účastníčka konania nevykonávala službu colníka v období od 15. júla 1971 do 31. decembra
1999 vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky nároku na starobný dôchodok
dovŕšením zníženého dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať nárok na starobný
dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, ako
to je v prípade poistencov, ktorí získali dobu služby zaradenú do I. alebo II. kategórie funkcií v rozsahu
zakladajúcom nárok na starobný dôchodok dovŕšením zníženého dôchodkového veku.

Doba služby a vymeriavacie základy za obdobie, kedy účastníčka konania vykonávala funkciu colníka
boli účastníčke konania zhodnotené na nárok na výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový
dôchodok, priznaný od 1. januára 2000, z toho dôvodu dobu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté
v colnej správe nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení, v súlade s § 60 ods. 2
zákona č. 461/2003 Z. z. a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z.,
ani podľa zovšeobecnenej judikatúry hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia.



V súlade s § 65 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. účastníčka konania dovŕšila dôchodkový vek dňa 27.
apríla 2010.

Z obsahu evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne a z
obsahu administratívneho spisu vyplýva, že účastníčka konania k 27. aprílu 2010 nebola dôchodkovo
poistená najmenej 15 rokov. Do uvedeného dňa účastníčka konania získala vo všeobecnom systéme
dôchodkového poistenia 1 413 dní obdobia dôchodkového poistenia, Podľa § 60 ods. 10 zákona č.
461/2003 Z. z. rok dôchodkového poistenia je 365 dní obdobia dôchodkového poistenia. Z uvedeného
vyplýva, že účastníčka konania k 27. aprílu 2010 získala 3 roky a 318 obdobia dôchodkového poistenia
vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

Pretože účastníčka konania nezískala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia vo
všeobecnom systéme sociálneho poistenia, teda najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia na vznik
nároku na starobný dôchodok, ale iba 3 roky a 318, bola žiadosť účastníčky konania zo dňa 21. marca
2018 o priznanie starobného dôchodku k 21. marcu 2015 správne zamietnutá v súlade s platnými
právnymi predpismi o sociálnom poistení.

Účastníčka konania v odvolacom konaní nepreukázala, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla
nezákonným spôsobom.

K námietke diskriminácie účastníčky konania poukazujem na ustálenú judikatúru ESĽP, podľa ktorej
právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd bez
diskriminácie, zaručených čl. 14, je porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia
zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami,
ktorých situácie sa citeľne líšia.

V prípade účastníčky konania nebolo rozhodnuté inak ako u poistencov, ktorí sa ocitli v podobnej situácie.

Inak bolo rozhodnuté, na čo poukazuje účastníčka konania, len v tých prípadoch (v individuálnych
prípadoch), v ktorých súd Slovenskej republiky Sociálnu poisťovňu zaviazal rozhodnúť podľa právneho
názoru, vyjadrenom v právoplatnom rozhodnutí.

Na základe vyššie uvedených skutočností generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, v
zmysle § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. zhodnotil dôkazy, nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii
účastníčky konania a dospel k záveru, že odvolanie účastníčky konania nie je dôvodné.“

II. Správna žaloba

6.     V správnej žalobe z 27.08.2018 doručenej súdu v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP)
namietala žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu správnosť a zákonnosť preskúmavaného
rozhodnutia žalovaného tvrdiac, že splnila obidve zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný
dôchodok, t.j. dosiahla dôchodkový vek a bola nepretržite poistená viac ako 15 rokov. Žalovaný sa
podľa nej nevysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní smerujúcimi k nesprávnym skutkovým
zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobkyňa tvrdila, že pre rozhodnutia správnych
orgánov oboch stupňov je spoločné to, že zamietnutie žiadosti o starobný dôchodok odôvodnili tým, že
žalobkyňa nedosiahla dostatočnú dobu poistenia, a že terajšia judikatúra je na tento prípad nepoužiteľná,
pretože činnosť colníka nebola zaradená do I. alebo II. kategórie. Judikatúru NS SR pritom žalovaný
odmietol v podstate s tým, že vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobkyňou ide o iný skutkový a právny
stav. Takýto postup správnych orgánov oboch stupňov žalobkyňa označila za nesúladný s článkom
33 Dohovoru 128, ako aj s rozsiahlou judikatúrou NS SR, ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila
aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný
dôchodok krátiť a nie ho nepriznať vôbec. Celková doba poistenia podľa názoru žalobkyne nemôže
byť pritom posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne. Odlišnosť právneho hodnotenia skutkového
stavu veci žalovaným a správnym orgánom prvého stupňa pritom spočíva v tom, že u výsluhových
dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie považuje sociálna poisťovňa za celkovú dobu



poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov, pričom u
výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do jednej z týchto kategórií, postupuje opačne, a to tak, že
dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava.
Tento postup označila žalobkyňa ako diskriminujúci, pričom poukazovanie na ustanovenie § 274 zákona
o sociálnom poistení nemá opodstatnenie, keďže citované ustanovenie upravuje výšku dôchodkového
veku a nie celkovú dobu poistenia.

7. Ďalej žalobkyňa v podrobnostiach  týkajúcich sa ňou uplatneného nároku a rozhodnutí správnych
orgánov oboch stupňov argumentovala nasledovne:

„Právne posúdenie veci prvostupňovým orgánom a žalovaným je v rozpore s § 65 zák. č. 461/2003 Z.
z., pretože z listinných dôkazov založených v dávkovom spise je preukázané, že žalobca splnil zákonné
podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 od 1,2 citovaného zákona, podľa ktorého,
poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil
dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8,
§ 65a a 274 neustanovuje inak. Žalobkyňa dosiahla dôchodkový vek dňa 27.04.2010 a jej celková
doba dôchodkového poistenia je minimálne 32 rokov a 143 dní (3 roky a 318 dní +28 rokov 170 dní
hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku) a nie ako uvádza poisťovňa 3 roky a 318 dní.

Žalovaný nemá žiadny právny ani vecný argument na svoje závery, že žalobkyňa nebola dôchodkovo
poistená viac ako 15 rokov. Tento záver žalovaného a aj prvostupňového orgánu, vyvracia nakoniec aj
osobný list dôchodkového poistenia, ktorý bol súčasťou rozhodnutia. V tejto súvislosti je nevyhnutné
pripomenúť, že nielen žalobkyňa, ale všetci výsluhoví dôchodcovia (bez ohľadu na kategóriu činnosti),
boli až do účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. dôchodkovo poistení tiež v Sociálnej poisťovni (kým nedošlo
k zmenám).

Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo by mala chránená osoba nárok na dávku ustanovenú
v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť,
s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených
podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená,
nepresahuje druhú dávku.

Nemôže byť sporné, pretože je to preukázané, že žalobkyňa splnila obidve zákonné podmienky na
priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahla dôchodkový vek a celkovo bola dôchodkovo poistená viac
ako 15 rokov. Rovnako nemôže byť sporné to, že právny názor žalovaného je v rozpore s § 274 aj s
ustálenou judikatúrou, ak žalovaný s poukazom na citované ustanovenie tvrdí, že nemôže vychádzať
z judikatúry, pretože táto sa vzťahuje len na výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení v I. alebo
II. kategórii činnosti. V tejto súvislosti je nevyhnuté poukázať na to, že žalobkyňa pri podaní žiadosti
neodvodzoval svoj nárok na dôchodok (splnenie podmienok) tým, že dosiahla dôchodkový vek podľa
§ 274 citovaného zákona, ale žiadosť na dôchodok podala potom, čo dosiahla dôchodkový vek podľa
§ 65 ods. 1, 4 citovaného zákona.

Z rozsudku NS SR 7 So/138/2011, citujem  „Navyše tejto dobe prináležalo hodnotenie v I. kategórii
funkcií, odôvodňujúce skorší odchod poistenca do dôchodku, a to bez ohľadu na skutočnosť, že vek,
rozhodujúci pre vznik nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme poistenec dosiahol až
neskôr. Iným výkladom by sa ustanovenie § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení stalo nadbytočným
a poistencom by znížený vek odchodu do dôchodku nebolo možné zohľadňovať, hoci svoj vstup do
osobitného systému nemohli ovplyvniť.“

Žalobkyňa okrem právnych predpisov, v rozpore s ktorými rozhodol žalovaný aj prvostupňový orgán,
vychádza aj z rozhodovacej praxe NS SR a je toho názoru, že ani z jedného rozsudku nie je možné
odvodiť závery, na ktorých žalovaný a prvostupňový orgán založili svoje rozhodnutie.

Žalobkyňa si dovoľuje odcitovať z rozsudku 7So/138/2011 „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby
poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia
( zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok
horšieho zaobchádzania s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch
sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich



dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobie,
v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom
odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných
len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení
len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad
akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch
nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im zvyšná
časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto odporkyňa
musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového
zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im
patrila, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme samozrejme pri zachovaní výhod z
preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku, následne vypočítať teoretickú
výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju
od teoretickej výška dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná
dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude
poškodzovať odporkyňu.“

Žalobkyňa poukazuje tiež na rozsudok 10So/59/2014, z ktorého cituje: „Ako vyplýva z obsahu
spisu, odporkyňa pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok
citovaný judikát nerešpektovala, a krajský súd považoval jej rozhodnutie za zákonné, Najvyšší súd už
prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napríklad rozsudok sp. 1So/59/2012 zo dňa 13.08.2013)
zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový súd pri súdnom
prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne
názory vyslovené Najvyšší súdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, a ktoré sú mu
nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti (§ 21 v spojení s § 246c
ods. 1 O.s.p.), nakoľko tieto v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy, analogicky § 250j ods. 7 O.s.p., sú záväzné
nielen pre adresáta, t.j. správny orgán, ale aj konajúci súd,„
„K prelomeniu záväznosti právneho názoru už vysloveného odvolacím súdom musí nižší správny súd
výslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto postup ústavno-konformným spôsobom odôvodňovala,
t.j. mala by vychádzať najmä zo zásadnej zmeny právneho prostredia ( legislatívne zásahy zákonodarcu
akceptované v demokratickej spoločnosti, resp. judikatúrny zlom vyvolaný rozhodovacou činnosťou
Ústavného súdu alebo Medzinárodného súdneho dohovoru), či zo zistenia odlišného skutkového
stavu. Ak tak neurobí, potom svojim postupom vyvolá vadu, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia, lebo porušuje zásadu legitímneho očakávania účastníka, a na ktorý musí v
rámci svojich oprávnení odvolací súd v zmysle ústavno-konformného výkladu procesných ustanovení
prihliadať“

Tieto rozsudky (ale aj ďalšie) vyvracajú závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na
výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórií, pričom je potrebné zdôrazniť, že závery rozsudkov
plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto
Dohovorom, ale aj s Ústavou Slovenskej republiky. Z postupu žalovaného a aj prvostupňového orgánu
vyplýva, že odmietajú rešpektovať výkladovú prax .
Z vyššie uvedeného rozsudku ďalej citujem: „V konaní nebolo sporné, že navrhovateľovi bol podľa
rozhodnutia Colného riaditeľstva SR č....... zo dňa..... priznaný od 1.1.2005 výsluhový dôchodok podľa
§ 38 ods. 1 a § 39 zák.č. 328/2002 Z.z., pričom mu bola započítaná celková doba výkonu štátnej
služby v rozsahu 34 rokov a 191 dní. Po zohľadnení tejto doby však ešte získal ďalšiu dobu poistenia
v rozsahu 8 rokov a 357 dní, ktorú žiadal zohľadniť podanou žiadosťou o starobný dôchodok po
dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov. Odporkyňa jeho žiadosť zamietla napriek ustálenej judikatúre
súdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného
systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie čl. 33 dohovoru č. 128.“

V tejto súvislosti žalobkyňa dáva do pozornosti niektoré ďalšie rozsudky, ktoré vyvracajú argumentáciu
žalovaného, že právny názor vyslovený v týchto rozsudkoch nebol zovšeobecnený, a preto nejde o
prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie, ktorá by sa ustálila po určitú dobu, a preto
v súvislosti s aplikáciou týchto rozsudkov je potrebné zohľadniť aj právny názor Ústavného súdu SR
vyslovený v uznesení IV. US 481/2011- 19 zo dňa 10.11.2011.



Poukazujem na rozsudky NS SR, ktoré sa týkajú rovnakých skutkových a právnych veci, ako je
prerokovávaná vec a to : napr. 10 So/59/2014 z 15.4.2015, 1So 127/2004 z 30.11.2015, 10So/18/2015
z 30.3.2016, 9So/187/2014 z 30.3.2016, 1So/15/2015 z 18.11.2016, 9So/136/2014 z 30.11.2016,
9So/46/2015 z 25.01.2017, 7So/58/2015 z 23.02.2017, 9So/154/2015 zo dňa 28.06.2017, 9So/15/2016
zo dňa 28.02.2018 - najnovší.

Medzi rozsudky Krajských súdov SR, ktoré sa týkajú rovnakých skutkových a právnych veci
a ktoré rovnako ako NS SR vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe NS, môžeme zaradiť
rozsudky krajských súdov v Košiciach, Nitre, Prešove, Banskej Bystrici, Bratislave, Trnave, Žiline :
26 Sd/93/2015 BB 14.04.2016, 2 Sd/34/2016 PO 29.07.2016,19 Sd/211/2015 NR 29.03.2016,
23Sd/56/2016 NR 06.06.2016, 23Sd/63/2016 NR 20.06.2016, 19Sd/21/2016 NR 03.05.2016,
23Sd/13/2016 NR 21.03.2016, 23Sd/177/2016 NR 18.07.2016, 23Sd/158/2016 NR 11.07.2016,
20Sd/224/2014 BB 18.02.2015 9Sd/292/2013 NR 18.02.2014, 4Sd/88/2014 PO 27.05.2015,
2Sd/88/2014 PO 05.12.2014, 23Sd/101/2014 NR 30.06.2014, 23Sd/123/2016 NR 18.07.2016
6Sd/16/2016 P0 14.09.2016, 8Sd/45/2015 KE 26.01.2016, 23Sd/31/2015 NR 13.06.2016. 6Sd/149/2015
BB 02.06.2016, 4Sd/26/2014 P0 29.01.2015, 23Sd/216/2016 NR, 12.09.2016, 23Sd/217/2016 NR
12.09.2016, 23Sd/60/2014 PO 06.10.2015 23Sd/416/2016 NR 06.06.2016, 6Sd/8/2014 KE 10.07.2014,
23Sd/16/2016 NR 21.03.2013, 10Sd/62/2014 BA 21.11.2014, 10Sd/112/2015 KE 15.02.2016,
19Sd/56/2016 NR 16.08.2016, 23Sd/14/2016 NR 13.06.2016 a ďalšie desiatky ktoré boli žalovanému
ako účastníkovi súdnych konaní doručované.

Žalobkyňa v súvislosti s poukazom žalovaného na vyšši uvedené Ústavného súdu SR dáva do
pozornosti, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre konštatuje, že súčasťou princípu
právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých
podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99)
teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (napr. rozhodnutie
ÚS SR II. ÚS 243/05), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom
ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Ďalej podľa názoru ústavného súdu za
diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným
spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (napr. rozhodnutie ÚS SR IV. ÚS 14/07).

Princípy právneho štátu sú princípmi ústavnými a preto je sudca nimi viazaný, je jeho povinnosťou
rešpektovať princíp právnej istoty a zabezpečiť jeho uplatnenie v rozhodovacej činnosti. V súlade
s týmto princípom je taký postup, ak sa obdobný prípad rieši rovnakým spôsobom. Naopak, podľa
názoru ústavného súdu ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne
vyriešená, podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi
rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy a môže tým porušiť
aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. rozhodnutie
č. III. ÚS 192/06).

Ak NS SR v rozsudku 10So/59/2014 z 15.04.2015 vyslovil svoj právny názor na záväznosť
predchádzajúcej judikatúry aj na prípad, ktorý je totožný s touto vecou, tak vyjadril tým to, na čom je
založené aj uznesenie ÚS SR IV. US 481/2011- 19 zo dňa 10.11.2011, ktorému žalovaný pripisuje iný
právny význam, čo potvrdzuje aj fakt, že výkladové stanovisko (teda druhej zákonnej podmienke pre
vznik nároku na starobný dôchodok), je akceptované všeobecnými súdmi, všeobecné súdy sa ním riadia.
Žalovaný odlišnosť stavia na pracovných kategóriách, pričom okrem poukazu na § 274 ( okrem iného
rieši dôchodkový rieši dôchodkový vek) nepredložil žiadny právny argument, ktorým by zdôvodnil odlišný
spôsob posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov zaradených
do I. a II. kategórie a nezaradených do týchto kategórií. Nehovoriac o tom, že týmto, diskriminujúcim
spôsobom posudzuje celkovú dobu poistenia výlučne vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom nezaradeným
do I. alebo II. kategórie. Ako bolo poukázané, tento postup nevolí ani voči tým poistencom, ktorí neboli
poistencami žalovaného po dobu 15 rokov, ale boli poistencami v iných ( zahraničných) systémoch.
Žalovaný preukázateľne rozhoduje v rozpore s čl. 33 ods. 2 Dohovoru 128, čo potvrdzuje aj rozsiahla
rozhodovacia činnosť všeobecných súdov.



Medzi žalovaným a žalobkyňou nie je sporné, či žalobkyni bol priznaný výsluhový dôchodok ani to, či
žalobkyňa dosiahla dôchodkový vek, ale je sporná celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný
posúdil v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané a v rozpore s rozhodovacou praxou
NS SR, ktorý rozsudkom 10 So/59/2014 z 15.4.2015 jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním
tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná nielen pre
súdy nižšieho stupňa, ale aj pre žalovaného.

Výsledkom rozhodovacej činnosti žalovaného aj prvostupňového orgánu je arbitrárne rozhodnutie,
pretože skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi o ktoré
odporkyňa opiera svoje rozhodnutie, rovnako ako interpretácia právnych predpisov je v extrémnom
nesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judikatúry). Žalovaný neuviedol ani jeden
relevantný dôvod, na základe ktorého odmieta stabilizovanú výkladovú prax. V právnom štáte sa nemôže
pripustiť stav, keď pri posudzovaní rovnakej skutkovej a právnej veci sa dospeje k iným právnym
záverom, bez riadneho odôvodnenia rozhodnutia.

Žalovaný cituje tiež ustanovenie § 60 ods. 2 a 255 ods. 5, avšak závery, ktoré z nich vyvodzuje svedčia
o tom, že pri aplikácii týchto ustanovení neberie do úvahy celé ustanovenie, ale len jeho časť aj keď
z dikcie jednoznačne vyplýva, že citované ustanovenia obsahujú kumulatívne podmienky, ktoré musia
byť splnené. Žalovaný neberie vôbec do úvahy tú časť ustanovenia, ktorá je za spojkou : „a nebol mu
priznaný, invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok....“

V tejto súvislosti si opäť dovolím odcitovať z rozsudku NS SR 7So/138/2011 „Navyše bolo potrebné
riešiť výklad niektorých pojmov, upravených v zákone o sociálnom poistení v spojitosti so zabránením
diskriminácie. Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych
skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný
systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe
hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom
poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je
zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím
veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne
úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje
užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby
(prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov
neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali
dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových
dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných
výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí
dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom
vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti
zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s
výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky
hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej
nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V
dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom
zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby
poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody,
poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa
nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby
poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov
ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ.“

Na základe nesprávnej interpretácie právnych predpisov žalovaný aj prvostupňový orgán odvodzujú
záver, že obdobie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok, v zmysle
citovaných ustanovení nie je obdobím dôchodkového poistenia, preto pre nárok na starobný dôchodok
ho nemožno hodnotiť. Tento záver žalovaného nie je správny, čo potvrdzuje aj vyššie uvedený rozsudok,
ktorý potvrdzuje názor žalobkyne, že celkovou dobou poistenia je doba poistenia vo všetkých systémoch.
Ako bolo už uvedené, nie je v súlade s vyššie uvedenými právnymi predpismi stav, ak u jednej
skupiny výsluhových dôchodcov, žalovaný za celkovú dobu poistenia považuje nielen dobu poistenia vo



všeobecnom systéme ale aj dobu, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku a inej
skupiny za celkovú dobu poistenia považuje výlučne dobu poistenia, ktorá nebola hodnotená pri priznaní
výsluhového dôchodku.

V rozsudku sp. zn. 7 So/138/2011 súd uviedol, citujem: „Treba zdôrazniť, že navrhovateľovi bol od 1.
novembra 2002 priznaný a vyplácaný výsluhový dôchodok, ktorý po dovŕšení dôchodkového veku pre
vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia)
má charakter dávky v starobe, preto odporkyňa musí postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č.128
o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991
Zb.. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania
služby profesionálneho vojaka rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona
č.328/2002 Z.z. Iným postupom by určitá kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích
a zabezpečovacích systémov bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s
poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti.“

Žalobkyňa v tejto súvislosti a na podporu svojej argumentácie dáva do pozornosti súdu ostatný rozsudok
NS SR 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, ktorého závery, rovnako ako všetkých predchádzajúcich
rozsudkov, sú založené na doterajšej judikatúre a z ktorého žalobkyňa cituje: „Daná judikatúra nie
je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I.II. kategórií
funkcií odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa
výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho
krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru 128 dovŕšením dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zák.
461/2003 Z.z.“

8.  Vzhľadom na uvedené žalobné námietky právny zástupca žalobkyne navrhol, aby Krajský súd v
Košiciach ako správny súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c), f) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného
z 02.08.2018 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 22.05.2018 a vec vrátil Sociálnej
poisťovni - ústredie na nové konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

III. Vyjadrenie k správnej žalobe

9.   Žalovaný v písomnom vyjadrení zo 14.09.2018 uviedol právnu argumentáciu obsahovo zhodnú s
dôvodmi preskúmavaného rozhodnutia zo 14.10.2017 a reagujúc na žalobné námietky uvedené v žalobe
z 27.08.2018 právne argumentoval nasledovne:

„Žalobkyňa vzhľadom na výchovu dvoch detí dosiahla dôchodkový vek 27. apríla 2010.

K 27. aprílu 2010 žalobkyňa získala 1 413 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 3 roky a 318
dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia
dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, a preto bola jej žiadosť o starobný
dôchodok zamietnutá.

Na nárok na dôchodok a jeho sumu boli žalobkyni započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového
poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období získané vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia, a to na základe údajov uvedených žalobkyňou v žiadosti o dôchodok, priložených
dokladoch a na základe údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovanej.

Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 334/2011 Z. z. obdobie dôchodkového
poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.



Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra
2003, ak toto obdobie poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol
mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok
podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Nespornou skutočnosťou je, že žalobkyňa získala dobu poistenia v osobitnom systéme dôchodkového
poistenia, a to výkonom služby colníka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový príspevok, ktorý sa
považuje za výsluhový dôchodok.

Rozhodnutím Úradu vlády Slovenskej republiky zo dňa 11. januára 2000 bol žalobkyni od 1. januára
2000 priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa
zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Podľa potvrdenia Colného úradu Čierna nad Tisou zo dňa 10. decembra 1999 na nárok na
výsluhový dôchodok bola žalobkyni zhodnotená doba služobného pomeru colníka od 15. júla 1981 do
31. decembra 1999, celkovo v rozsahu 28 rokov a 170 dní.

Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. nároky vyplývajúce zo
zaradenia do zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

Zamestnanie - funkcia colník, ktorú žalobkyňa vykonávala, nebola v predchádzajúcich obdobiach
zaradená v rezortných zoznamoch v I. a II. pracovnej kategórii. Žalobkyňa teda nevykonávala
zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií.

Ani podľa evidenčného materiálu žalobkyne, nachádzajúceho sa v informačnom systéme Sociálnej
poisťovne, ústredie nebola doba služby colníka zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií, bola zaradená
do III. pracovnej kategórie.

Ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. má právny význam pre
posúdenie, či žalobkyňa spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na ustálenú
judikatúru.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo
zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona č.
461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. zachovať na nárok a určenie sumy starobného
dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali
dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli
zohľadnené.

Nakoľko žalobkyňa nevykonávala službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie je možné
posudzovať jej nárok na starobný dôchodok a spôsob určenia jeho sumy podľa zovšeobecneného
právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu služby colníka nie je možné
zhodnotiť na nárok a určenie sumy starobného dôchodku žalobkyne.

V žalobe žalobkyňa opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
7So/138/2011, z ktorého podľa jej názoru vyplýva, že žalovaná nesprávnym, výlučne gramatickým
výkladom zákona diskriminuje poistencov osobitného systému, nakoľko im niektoré doby poistenia
nehodnotí vôbec alebo im ich hodnotenia odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody
poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Žalovaná trvá na tom, že
predmetný rozsudok sa týka skutkovo odlišnej veci, a teda netýka sa žalobkyne, z čoho vyplýva, že
nebolo možné v prípade žalobkyne postupovať v zmysle uvedeného rozsudku. Taktiež rozsudky súdov,
na ktoré žalobkyňa poukazuje sú rozhodnutiami v individuálnych prípadoch.

Právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10So/59/2014 zo dňa 15.
apríla 2015 dosiaľ nebol zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax  súdu  najvyššej



inštancie v súvislosti s touto aplikáciou je potrebné zohľadniť aj právny názor Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyslovený v uznesení IV.ÚS 481/2011-19 z 10. novembra 2011.

Žalovaná trvá na tom, že v prípade žalobkyne žalovaná nerozhodla inak ako u poistencov, ktorí sa ocitli
v podobnej situácii.

Inak rozhodla len v tých prípadoch (v individuálnych prípadoch), v ktorých súd Slovenskej republiky
žalovanú zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru, vyjadrenom v právoplatnom rozhodnutí.

Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa
žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. augusta 2018 a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia,
ktoré je vecne totožné a rozhodnutím ústredia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. mája 2018.
Žalovaná má za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a vecne správne.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadame, aby krajský súd podľa § 190 zákona č.
162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.“

IV.

10.   Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa § 199 a nasl. SSP
(správna žaloba v sociálnych veciach) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a obsah
administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, oboznámil sa s administratívnym spisom
správnych orgánov oboch stupňov a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného z 02.08.2018, ako
aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava z 22.05.2018 je potrebné zrušiť a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe
splnenia procesnoprávnych podmienok pre daný procesný postup podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP v
spojení s ustanoveniami § 182 ods. 1 písm. g) SSP a § 105 ods. 2 písm. a) SSP.

11. Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, žalobkyňa
dosiahla dôchodkový vek dňa 27.04.2010. Uvedená právne významná skutočnosť nie je medzi
účastníkmi konania ani spornou. Žiadosťou z 21.03.2018 žalobkyňa požiadala o priznanie starobného
dôchodku od 21.03.2015, pričom tak z obsahu podanej žiadosti o priznanie starobného dôchodku, ako aj
z ďalších listín obsiahnutých v administratívnom spise Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava  vyplýva,
že rozhodnutím Úradu vlády Slovenskej republiky z 11. januára 2000 bol žalobkyni priznaný podľa § 212
ods. 3 v spojení s § 201 a § 202 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení
niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov  výsluhový príspevok od 01.01.2000, ktorý sa
podľa zákona č. 328/2002  Z. z. v znení neskorších predpisov považuje za výsluhový dôchodok.

12. Tak ako to ďalej vyplýva z potvrdenia Colného úradu Čierna nad Tisou č. 3682/1/1999 z 10.12.1999,
pre účely priznania výsluhového príspevku právne transformovaného na výsluhový dôchodok žalobkyne
bola zhodnotená doba trvania jej služobného pomeru v colnej správe (služba colníka) od 15.07.1971 do
31.12.1999, t. j. v celkovom rozsahu 28 rokov a 170 dní.

13.  Spornou medzi účastníkmi konania nie je ani ďalšia doba dôchodkového poistenia v rozsahu 3 roky
a 318 dní, ktoré žalobkyňa získala vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

14. Ako dôvod nepriznania starobného dôchodku žalobkyni označili správne orgány oboch stupňov
právnu kategorizáciu zamestnania žalobkyne - funkcie colníka, ktorú žalobkyňa vykonávala, pričom
uvedená funkcia nebola zaradená v rezortných zoznamoch pracovných kategórií v I. ani v II.
kategórií. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia vyslovil právny názor, podľa ktorého
„nakoľko účastníčka konania nevykonávala službu colníka v období od 15.07.1971 do 31.12.1999 vo
zvýhodnenej kategórii funkcií, nie  sú splnené podmienky nároku na starobný dôchodok dovŕšením
zníženého dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať nárok na starobný dôchodok podľa
zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR tak, ako to je v prípade poistencov, ktorí
získali dobu služby zaradenú do I. alebo II. kategórie funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný
dôchodok dovŕšením zníženého dôchodkového veku.“  S uvedeným právnym hodnotením stavu veci
žalovaným správnym orgánom sa správny súd  nestotožnil.



15.  Súd preskúmavané rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa zrušil z právnych
dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d) SSP (rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci a je zároveň nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov).
V súvislosti s dvoma dôvodmi pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správny súd
konštatuje, že predmetná kumulácia procesnoprávnych dôvodov zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej
správy, hoci je pomerne atypickou, je reakciou správneho súdu na závery administratívneho konania
obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, v ktorých na jednej strane sčasti
absentujú vyčerpávajúce dôvody vzťahujúce sa k zásadným otázkam nastoleným v administratívnom
konaní a na strane druhej argumentácia uvádzaná správnym orgánom (žalovaným) nie je v súlade
s platným právnym stavom podopretým ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR k problematike
starobných dôchodkov poskytovaných zo všeobecného systému sociálneho poistenia žiadateľom, ktorí
vykázali obdobia dôchodkového poistenia v jeho osobitných systémoch.

16. Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení účinnom v čase
rozhodovania správnych orgánov oboch stupňov, má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorým je 62 rokov veku poistenca.

17.  Žalobkyňa dovŕšila dôchodkový vek podľa právnych kritérií uvedených v zákone o sociálnom poistení
dňa 27.04.2010 a žiadosťou o starobný dôchodok z 21.03.2018 požiadala o priznanie starobného
dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia od 21.03.2015.

18.  Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava v právnej nadväznosti na ustanovenia § 65 ods. 1, 2 zákona
o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia z 22.5.2018 správne
ustálila, že žalobkyňa dosiahla dôchodkový vek dňom 27.04.2010 a k uvedenému dňu získala 1413 dní
obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (3 roky a 318 dní
podľa údajov uvedených v osobnom liste dôchodkového poistenia). Nesplnenie zákonnej podmienky
pre priznanie starobného dôchodku vyvodil správny orgán prvého stupňa z hore uvedeného obdobia
dôchodkového poistenia v právnej konfrontácii s ustanovením § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení,
t.j. zo zákonnej požiadavky dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov, čo u žalobkyne podľa správnych
orgánov oboch stupňov nebolo v konaní preukázané.

19. Najvyšší súd Slovenskej republiky dlhodobo judikuje vo svojich rozhodnutiach vzťahujúcich sa
na nároky vojakov, policajtov, colníkov a ďalších pracovných pozícií, u ktorých zákonodarca stanovil
osobitný režim dvoch výsluhových a dôchodkových dávok z osobitného systému dôchodkového
poistenia, že ak uvedené osoby po dovŕšení dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení
a vykázaní dôb dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme poistenia uplatňujú svoje nároky
podľa zákona č. 461/2003 Z. z., je v takomto prípade nevyhnutné aplikovať článok 29 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého občania majú nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe,
pričom primeranému hmotnému zabezpečeniu môže zodpovedať iba také hmotné zabezpečenie, ktoré
zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme
sociálneho zabezpečenia (podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) alebo iba vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Až po
zohľadnení všetkých dôb poistenia (dôb služby z osobitného systému a dôb poistenia zo všeobecného
systému) je potrebné vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia
vo všeobecnom systéme, a to v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a
pozostalostných dávkach uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor č.
128“).

20.  Podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128: „Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok
na dávku ustanovenú v tomto Dohovore, a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za
tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť
alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti
alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku“.

21.  Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava pri zohľadnení článku 29 Ústavy Slovenskej republiky a
článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 právne viazaná judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky



k danej právnej problematike je povinná po zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia
a všetkých osobných vymeriavacích základov vypočítanú sumu dôchodkovej dávky znížiť o sumu
zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy
príspevku alebo výsluhového dôchodku za celé roky.

22.  Správny súd preto aj v preskúmavanej právnej veci zastáva názor, že bez ohľadu na právnu
kategorizáciu funkcie colníka, ktorý žalobkyňa zastávala v rámci výkonu služby od 15.07.1971 do
31.12.1999, je po splnení podmienky dôchodkového veku žalobkyne, ktorú splnila 27.04.2010, žalovaný
povinný zohľadniť pri skúmaní podmienok pre priznanie nároku na starobný dôchodok podľa § 65
ods. 1 zákona o sociálnom poistení (doba dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov) aj obdobie
dôchodkového poistenia zhodnotené v osobitnom systéme dôchodkového poistenia. Nárok na starobný
dôchodok zároveň zodpovedá obdobiu dôchodkového poistenia získaného žiadateľom vo všeobecnom
systéme dôchodkového poistenia a v takomto krátenom rozsahu žiadateľovi podľa platného právneho
stavu a judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj patrí.

23. V právnej nadväznosti na už uvedenú argumentáciu správny súd ďalej poznamenáva, že žalobkyňa
sa nedomáhala v administratívnom konaní priznania nároku na dôchodkovú dávku v zníženom
dôchodkovom veku 55 rokov až 59 rokov, v súvislosti s čím by bolo prioritnou potrebou v konaní pred
Sociálnou poisťovňou zisťovať  existenciu doby služby v I. alebo II. kategórií funkcií v právnom režime
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení v znení zákona č. 235/1992 Zb. v spojení s právnou úpravou
obsiahnutou v § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

24. V hore uvedenom rozsahu právnej argumentácie vzhliadol správny súd procesnoprávne dôvody pre
zrušenie rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov uvedené v § 191 ods. 1 písm. c) SSP, t.j. že
rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.

25. Pokiaľ ide o právne dôvody zrušenia administratívnych rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm.
d) SSP (nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov), daný záver sa opiera
predovšetkým o tú časť odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z 02.08.2018, v ktorej
žalovaný odmietol aplikáciu právneho názoru uvedeného v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky uvádzaných v odvolaní  právnym zástupcom žalobkyne bez toho, aby sa s predmetnou
právnou argumentáciou NS SR hlbšie zaoberal. Podľa názoru súdu nie je prijateľné, aby správny
orgán za situácie, že účastník konania argumentuje skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v
rozhodnutí súdu najvyššej súdnej inštancie, ktoré je podľa jeho názoru použiteľné na jeho právnu vec,
iba konštatoval, že „právny názor uvedený v spomínanom rozsudku dosiaľ nebol zovšeobecnený, preto
nejde o prezentovanú rozhodovaciu  prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných
veciach...“

26. Je síce pravdou, že v slovenskom právnom poriadku súdy a štátne orgány rozhodujú podľa Ústavy
SR a obsahu medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonov a ďalších
všeobecne záväzných právnych predpisov, avšak pokiaľ eurokonformný a ústavnokonformný právny
výklad skutkového stavu veci je súčasťou súdneho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v obsahovo
identickej veci, je povinnosťou správneho orgánu pri neakceptovaní takéhoto rozhodnutia predostretého
účastníkom administratívneho konania v riadnom opravnom prostriedku vysporiadať sa s jeho obsahom
vyčerpávajúcim spôsobom, predovšetkým uvedením skutkovej a právnej argumentácie, prečo orgán
verejnej správy rozhodol v danej veci inak ako správny súd.

27.   Formulovanie horeuvedených právnych záverov súdu je výrazne podopreté aj ďalšou judikatúrou
NS SR. Napríklad v rozsudku sp. zn. 7So/138/2012 z 15.08.2012 uviedol Najvyšší súd SR nasledovné
závery k preskúmavanej právnej problematike:

„Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov
jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia
(zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia
(zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.



Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho
poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky
podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne
zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú
len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu
poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia
príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských
dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní,
ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských
výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby
služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme.
V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho
zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu zodpovedajúcom
dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách
v celom rozsahu), ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský,
vdovský alebo vdovecký dôchodok.

V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom
zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby
poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody
poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.

Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na
výsluhovú dávku všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového
zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj
znenie § 274 zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia
zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií.

Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení, tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto
zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na
dávku podľa zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť,
v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia
výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol
poistený výlučne len za podmienok uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky
sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.

Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali
dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme
všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v
zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o
spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné
plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.
Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá
z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku
dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme
(samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do
dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby
poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku vypočítanej pri zohľadnení
celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených
poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu.“

28. Napokon v rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 z 26.04.2017 Najvyšší súd SR jednoznačne argumentoval
aj k otázke zohľadnenia výkonu funkcií v I. a II. kategórii funkcií nasledovne: „Z ustálenej judikatúry
najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov, ktorí
službu, hodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok, vykonávali v I. a II. kategórii funkcií.  Výkon služby
v I . a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku.“



29. Obsahovo zhodné závery je potrebné vyvodiť aj z rozsudkov Najvyššieho súdu SR č.k. 7So/16/2016
z 28.06.2017 a č.k. 7So/19/2016 zo 14.07.2017.

30. Vzhľadom na hore uvedené právne dôvody súd zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov
procesným postupom podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, podľa ktorého ak správny súd zrušuje napadnuté
rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť
aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu
predchádzalo. Právnu možnosť vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa - Sociálnej poisťovni,
ústredie Bratislava vyhodnotil správny súd na návrh právneho  zástupcu žalobkyne predovšetkým
z potreby zachovania plnohodnotného dvojinštančného administratívneho konania v ďalšom konaní
o žalobcom uplatnenom nároku ako aplikovateľnú. Vec však súd vrátil žalovanému očakávajúc aj
naplnenie  potreby všeobecného metodického usmernenia správneho orgánu prvého stupňa v tomto
ďalšom konaní, správnym dopadom na obsah a závery ďalších možných administratívnych konaní
rovnakého právneho obsahu.

31.  V ďalšom konaní bude povinnosťou Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava a prípadne aj
žalovaného pri plnom akceptovaní dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP)
opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok z 09.09.2016.

32.  O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému
právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím
správneho súdu - samostatným uznesením vydaným v súlade s ustanovením § 175 ods. 2 SSP po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského
súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,



d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.