Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Sa/20/2018 z 3. 7. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 3. júla 2018, sp. zn. 9Sa/20/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7018200627.1
Krajský súd Košice | 9Sa/20/2018 | ECLI:SK:KSKE:2018:7018200627.1 | 2018-07-03 | Uznesenie
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov, Spätvzatie
Citované ustanovenia: § 171 ods. 1 SSP, § 99 SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8139d7ef-0b9d-4038-849d-81f10a5e6462
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7018200627.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sa/20/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200627
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7018200627.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: L. S. E., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť G. W.
O., bez cestovného dokladu, toho času umiestnený v Ú. G. X. G. Q. D., zastúpený Centrum právnej
pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava, IČO: 307 988 41, týka sa Kancelárie
Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a
cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Oddelenie cudzineckej
polície PZ Banská Bystrica, Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, o správnej žalobe vo veci
zaistenia zo dňa 14.06.2018, o nariadenie prepustenia žalobcu podľa § 221 ods. 2 Správneho súdneho
poriadku, takto

r o z h o d o l :

I./ Konanie   z a s t a v u j e.

II./ Žalobcovi  p r i z n á v a  voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 14.06.2018 sa žalobca domáhal nariadenia jeho bezodkladného
prepustenia zo zaistenia. Poukázal nato, že bol zaistený na základe rozhodnutia žalovaného č. PPZ-
HCP-BB5-27-013/2018-AV zo dňa 24.05.2018 podľa § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 a ustanovenia § 88
ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“ resp. „ZoPC“). V správnej žalobe
namietal, že z dôvodu podania žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky (ďalej „SR“)
dňa 07.06.2018 zanikol tohto dňa účel jeho zaistenia na základe predmetného rozhodnutia, ktorým
je realizácia administratívneho vyhostenia, nakoľko po dobu azylového konanie nie je prípustné jeho
administratívne vyhostenie. Preto mal zato, že jeho držanie v zaistení aj po 07.06.2018 na základe
rozhodnutia z 24.05.2018 je nezákonné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. Poukazoval na
rozhodovaciu prax kasačného súdu (rozsudok sp. zn. 10Sža/29/2014 z 27.08.2014, 1Sza/6/2013 z
24.09.2013), Krajského súdu v Košiciach (sp. zn. 10Sa/1/2017) a judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci
Mehmet Arslan proti ČR.

2. Doplnil, že nepodal voči rozhodnutiu žalovaného zo dňa 24.05.2018 správnu žalobu z dôvodu, že sa
v dobrej viere spoliehal na ustálenú prax policajných útvarov, ktoré po podaní žiadosti o azyl zaisteným
cudzincom už bežne vydávajú cudzincovi nové rozhodnutie o zaistení podľa § 88a ZoPC, ak sa ho
rozhodnú neprepustiť do azylového zariadenia. V jeho prípade predpokladal rovnaký postup zo strany
žalovaného a teda, že bude mať právo v prípade jeho zaistenia podľa § 88a ZoPC obrátiť sa na súd
a žiadať súdny prieskum takéhoto rozhodnutia a podanie viacerých žalôb v takmer rovnakom čase
nepovažoval za hospodárne. Keďže však žalovaný nevydal nové rozhodnutie podľa § 88a ZoPC, ani ho
neprepustil po podaní jeho žiadosti o azyl, domáhal sa podanou správnou žalobou ochrany svojich práv
v zmysle § 221 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“).



3. Podaním zo dňa 29.06.2018 žalobca zobral správnu žalobu v celom rozsahu späť, pretože po
podaní žaloby v priebehu súdneho konania mu bolo vydané Ú. G. X. G. Q. D. nové Rozhodnutie o
zaistení č. PPZ-HCP-SE1-202-005/2018 zo dňa 28.06.2018, ktorým bol zaistený podľa § 88a zákona o
pobyte cudzincov. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania podľa § 171 ods. 1 SSP, pretože žalovaný
procesne zavinil zastavenie konania. Postup žalovaného a ponechanie žalobcu v zaistení na základe
pôvodného rozhodnutia zo dňa 24.05.2018 aj po tom, čo dňa 07.06.2018 odpadol účel zaistenia, a to až
do 28.06.2018, kedy mu bolo vydané nové rozhodnutie o zaistení podľa § 88a ZoPC, a teda nezákonne
po dobu až troch týždňov, považoval za absolútne neprípustný a v rozpore s ustálenou rozhodovacou
praxou všeobecných súdov a Súdneho dvora EÚ v obdobných veciach.

4. Podľa § 221 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať
prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.

5. Podľa § 99 písm. a) Správneho súdneho poriadku, Správny súd konanie uznesením zastaví, ak
a) žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol.

6. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobca zobral správnu žalobu v celom rozsahu späť skôr, ako súd vo
veci rozhodol, správny súd v súlade s ustanovením § 99 písm. a) Správneho súdneho poriadku konanie
zastavil.

7. Pokiaľ sa týka výroku, ktorým súd priznal žalobcovi náhradu trov konania, správny súd v tejto súvislosti
poukazuje na vlastnú rozhodovaciu činnosť, konkrétne rozsudok sp. zn. 10Sa/1/2017 zo dňa 12.01.2017,
ktorým súd zrušil rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 19.12.2016 a nariadil bezodkladné prepustenie
štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. c) ZoPC. V danej právnej veci
cudzinec požiadal o udelenie azylu dňa 30.12.2016, pričom správny súd mal zato, že týmto dňom sa
cudzinec dostal do právneho režimu v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ
z 26.06.2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu, v zmysle
ktorej žiadateľa možno zaistiť iba z dôvodov uvedených v článku 8 ods. 3 Smernice, pričom príslušné
ustanovenia Smernice 2013/33/EÚ boli transponované do právneho poriadku Slovenskej republiky
novelou zákona o pobyte cudzincov, ktorý zaviedol ustanovenie § 88a, na základe ktorého možno
zaistiť aj žiadateľa o udelenie azylu, a to z dôvodov v ňom uvedených. Správny súd aj s poukazom na
rozhodovaciu činnosť kasačného súdu (rozsudok NS SR sp. zn. 10Sža/29/2014 zo dňa 27.08.2014)
uzavrel, že držanie cudzinca v zaistení v zmysle § 88 ods. 1 písm. c) ZoPC bolo dňom 30.12.2016
neprípustné, keďže sa na neho nevzťahuje právny režim Návratovej smernice, čím jeho ďalšie držanie
v zaistení je nezákonné, nakoľko pominuli dôvody jeho pôvodného zaistenia.

8. Správny súd dáva do pozornosti ohľadne problematiky zaisťovania žiadateľov o udelenie azylu
rozsudok kasačného súdu sp. zn. 10Sža/29/2014 zo dňa 27.08.2014, ktorým sa kasačný súd zaoberal
preskúmavanou právnou problematikou a uzavrel, že vzhľadom na tú skutočnosť, že zákon o pobyte
cudzincov obsahuje ustanovenie § 88a, v zmysle ktorého môže dôjsť k zaisteniu žiadateľov o udelenie
azylu, mal žalovaný po tom, čo zo strany už zaisteného žalobcu bola podaná žiadosť o udelenie azylu,
vydať nové rozhodnutie o zaistení žalobcu ako žiadateľa o azyl, pokiaľ ho neprepustí a rozhodne sa
ho ponechať v zaistení, so špecifikovaním dôvodu jeho zaistenia v zmysle §88a zákona o pobyte
cudzincov, nakoľko každý zaistený žiadateľ o azyl má celý rad procesných záruk, ktoré nadväzujú
na vydané rozhodnutie o zaistení žiadateľa o azyl v zmysle smernice o prijímaní žiadateľov o azyl,
a to predovšetkým právo na súdny prieskum takéhoto zaistenia, ktorého predpokladom je vydanie
rozhodnutia o zaistení s uvedením presne špecifikovaného dôvodu zaistenia v zmysle smernice, resp.
ustanovenia § 88a zákona o pobyte cudzincov.

9. Podľa § 171 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, Ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie
žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

10. Preto správny súd má zato, že v danej právnej veci aj keď iný správny orgán pristúpil k zaisteniu
žalobcu podľa § 88a ZoPC ako žiadateľa o udelenie azylu po tom, čo podal dňa 07.06.2018 žiadosť o
udelenie azylu na území SR, v dôsledku tohto nového zaistenia zobral žalobca správnu žalobu späť,
keďže odpadol predmet súdneho konania, spôsobil žalovaný svojím postupom tým, že nepristúpil k
prepusteniu zo zaistenia žalobcu na základe rozhodnutia zo dňa 24.05.2018 po podaní jeho žiadosti o
udelenie azylu, podanie správnej žaloby a jej následne vzatie späť.



11. Žalovaný teda svojím konaním, ktoré je v rozpore s rozhodovacou praxou všeobecných súdov,
spôsobil zastavenie konania. Preto o trovách konania súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP tak, že ich
priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý procesne zavinil zastavenie konania. O výške priznaných trov
konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote
siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená,  ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.