Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/52/2018 z 31. 5. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 31. mája 2018, sp. zn. 5Saz/52/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7018200316.1 Krajský súd Košice | 5Saz/52/2018 | ECLI:SK:KSKE:2018:7018200316.1 | 2018-05-31 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z., § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z., § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z., § 219 SSP, § 167 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/05cd9ed9-a111-4bca-94b8-b1e32fb43436 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7018200316.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Saz/52/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200316
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7018200316.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: Z. R. Q., nar.
XX.XX.XXXX v obci P. G., J. P. M., N. H. T., C. alias A. C. T., nar. XX.XX.XXXX v K. A. H., V. A. H.,
N. Y. T., C. štátnej príslušnosti, vierovyznanie J. J., W., bez cestovného dokladu alebo iného dokladu
totožnosti, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu v obci A. K., D. V. B. O. Č. A., J. A. K., N. A. Q.,
C., toho času umiestnený v Ú. N. U. N. P. I., zastúpený Centrom právnej pomoci, Námestie slobody
12, 810 00 Bratislava, IČO 30798841, týka sa Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková č. 6, 812 72 Bratislava,
o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 26.02.2018 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-
PO-138-15/2017-Ž zo dňa 12.01.2018, takto

r o z h o d o l :

I./ Správnu žalobu z a m i e t a.

II./ Žalobcovi n e p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 26.02.2018 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ČAS:
MU-PO-138-15/2017-Ž zo dňa 12.01.2018 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil
náhradu trov konania. S rozhodnutím nesúhlasil v celom rozsahu a mal za to, že žalovaný na
základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne
posúdil. Uviedol, že krajinu pôvodu opustil jednak kvôli ťažkým životným podmienkam, nerešpektovaniu
náboženskej slobody zo strany štátnych orgánov, jeho sympatií so stranou R. C. a taktiež skutočnosťou,
že po účasti na demonštrácii proti štátnemu režimu, ktorá bola políciou násilne potlačená a mnoho
ľudí uväznených, bol na neho vydaný zatykač. Nesúhlasil so záverom žalovaného, že je vysoko
nedôveryhodná osoba, keďže skutočnosť o účasti na demonštrácii uviedol až v súčasnom konaní a že
nemal opodstatnené obavy z prenasledovania, pretože žiaden orgán, či iný subjekt, za podpory alebo
úmyselnej nečinnosti štátneho orgánu voči nemu nevyvíjal žiadnu činnosť, ktorú by bolo možné nazvať
prenasledovaním.

2. Dodal, že v predchádzajúcich konaniach uvádzal svoju účasť na demonštrácii proti štátnemu režimu,
ktorá bola potlačená a následne došlo k zadržaniu veľkého množstva demonštrantov, na základe čoho
dospel k záveru, že je na jeho osobu vydaný zatykač, aj keď oficiálne potvrdenie nedostal, usudzoval
tak preto, že na iné osoby, účastné tejto demonštrácie, bol vydaný zatykač. Bol toho názoru, že konaním
štátnych orgánov, ktorým sú osoby bojujúce za náboženskú slobodu vystavené a perzekvované po
účasti na demonštráciách, sú naplnené znaky prenasledovania v zmysle zákona o azyle a obával sa, že
v prípade návratu do krajiny pôvodu bude postihovaný za účasť na spomínanej demonštrácii. Navyše
z informácií o krajine pôvodu vyplýva, že osobám, ktoré územie Vietnamu nelegálne opustili, hrozí



niekoľkoročný trest odňatia slobody a preto sa obáva ponižujúceho a neľudského zaobchádzania zo
strany štátu.

3. Zároveň mal za to, že naplnil dôvody pre poskytnutie minimálne doplnkovej ochrany na území
SR, nakoľko z informácií zabezpečených žalovaným v priebehu konania možno konštatovať, že došlo
k preukázaniu skutočností obsiahnutých v tvrdeniach žalobcu o násilnom potlačení demonštrácií
obyvateľov v rozhodnom období o zatýkaní a ich vypočúvaní, ako aj potlačovaní náboženskej slobody
menšinového kresťanského obyvateľstva. Žalovanému sa dokonca podarilo nájsť informácie o existencii
strany R. C., ktorej bol žalobca sympatizantom. Aj keď zdroje udávajú, že ústava Vietnamu hlása slobodu
vierovyznania, kresťanské menšiny však čelia dlhodobému útlaku a je ich iba 10 % populácie, pričom
komunistická vláda ich vníma ako hrozbu. Žalovaný preto vec nesprávne právne posúdil a dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam aj pri vyhodnotení podmienok poskytnutia doplnkovej ochrany. V
otázke dôveryhodnosti žalobcu poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sža/10/2013 z 09.04.2013.

4. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-138-15/2017-Ž zo dňa 12.01.2018 podľa § 13 ods. 1 zákona č.
480/2002 Z. z. o azyle o a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
„zákon o azyle“ resp. „ZoA“) neudelil žalobcovi azyl a súčasne podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona
o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu.

5. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že tento bol dňa 17.10.2017 vrátený z Českej republiky
na územie SR podľa Nariadenia Rady (ES) č. 604/2003 (ďalej „Dublinské nariadenie III“), pretože už
08.03.2005 a 30.03.2011 žiadal o udelenie azylu na území SR ako Z. R. Q., pričom bol vrátený pod
identitou A. T., narodený XX.XX.XXXX. Následne opätovne dňa 18.10.2017 požiadal o udelenie azylu
pod identitou Z. R. Q., narodený XX.XX.XXXX, z dôvodu, že bol vo Vietname členom skupiny R. C.,
ktorá chcela presadzovať slobodu prejavu a vierovyznania a bolo po jeho osobe vyhlásené pátranie a
kvôli komunistickému režimu a obavy z uväznenia krajinu opustil.

6. Dodal, že prvýkrát požiadal o udelenie azylu na území SR 08.03.2005, kedy vyhlásil, že o azyl
žiada z politických dôvodov, pričom bol s ním vykonaný pohovor, v rámci ktorého uviedol, že z miesta
bydliska vycestoval v marci 2004 pre skutočnosť, že vo Vietname je veľká chudoba, sloboda a ľudské
práva sú na nízkej úrovni, celkovú situáciu vo Vietname vnímal ako bezvýchodiskovú a preto sa
rozhodol odísť do zahraničia a nájsť lepší život. Rovnako, ako vedúci kostolného chóra v ich obci,
musel žiadať úrad o súhlas na vykonanie každej náboženskej akcie chóra, pričom akcia nebola vždy
povolená, čo pociťoval ako obmedzovanie náboženskej slobody. Nikdy nebol trestne stíhaný a žiadnym
vážnym problémom zo strany štátu a jeho bezpečnostných zložiek nečelil. Nebol členom žiadnej
politickej strany, ani hnutia. Iné dôvody neuviedol. Rozhodnutím Migračného úradu MU-532/PO-Ž/2005
zo dňa 30.05.2005 mu nebol udelený azyl a súčasne bolo rozhodnuté, že sa naňho nevzťahuje zákaz
vyhostenia alebo vrátenia podľa § 47 zákona o azyle do krajiny pôvodu, pričom o jeho opravnom
prostriedku voči rozhodnutiu správneho orgánu bolo rozhodnuté krajským súdom, ktorý tento opravný
prostriedok uznesením odmietol (právoplatné dňa 15.03.2006).

7. Druhýkrát požiadal o azyl dňa 30.03.2011 z ekonomických dôvodov, pričom počas vstupného
pohovoru uviedol, že po skončení školskej dochádzky pracoval 7 rokov ako závozník, neskôr na plantáži
s kávou a koreninami a takto pracoval až do odchodu z krajiny pôvodu. Nebol trestne stíhaný, ani
uväznený, nebol politicky angažovaný, ani sa politicky neangažoval. Krajinu opustil z ekonomických
dôvodov, pretože vo Vietname je veľká chudoba, vysoká miera nezamestnanosti a ťažký život pre
bežných obyvateľov, ako aj to, že vietnamské orgány nerešpektujú slobodu vierovyznania. Doplnil, že
02.02.2001 sa zúčastnil demonštrácie proti štátnemu režimu.

8. Demonštrácie sa zúčastnil v obci D. R., v okrese P., ktorej sa zúčastnilo niekoľko tisíc demonštrantov,
voči ktorým zasiahla polícia a niektorých zadržala. Jemu sa podarilo ujsť do blízkosti hraníc s Q. a nič
sa mu nestalo. Obával sa zadržania a uväznenie a odišiel do Q. a odtiaľ do Č.. V Č. zotrval do roku
2004, kedy vycestoval do Európy. Iné dôvody neuviedol. Migračný úrad rozhodnutím zo dňa 20.05.2011
č. MU-128-16/PO-Ž-2011 mu neudelil azyl a súčasne rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany
na území SR, voči ktorému rozhodnutiu nebol podaný opravný prostriedok (právoplatné 27.06.2011).
Žalobca však dňa 16.05.2011 svojvoľne opustil N. T. W..



9. Ohľadne jeho súčasnej tretej žiadosti bol dňa 07.11.2017 vykonaný vstupný pohovor, v ktorom uviedol,
že v roku 2011 odišiel do D., kde nelegálne pracoval do januára 2017, odkiaľ odišiel do N., kde pracoval
u krajanov ako predavač obuvi a textilu. Od roku 2001 je rozvedený a vo Vietname žijú jeho deti, tiež brat
a sestra. Okrem ekonomických dôvodov a ťažkého života, chudoby a nezamestnanosti uviedol aj ďalší
dôvod a to, že v polovici roku 2002 v obci kde žil, sa zúčastnil demonštrácie, ktorá bola namierená voči
štátnemu režimu a vláde. Tejto sa zúčastnilo veľa ľudí, niektorých z demonštrantov zatkli, jemu sa však
nič nestalo a odišiel do J. z toho dôvodu, že vo Vietname bol na jeho osobu vydaný zatykač. Vo vojenskej
službe nikdy nebol, členom žiadnej politickej strany, ani hnutia, ani organizácie nebol, bol sympatizantom
strany R. C., avšak nemal v danej strane žiadne postavenie, funkciu, ani sa nijako politicky neangažoval.
Nebol nikdy trestne stíhaný a žiadnym vážnym problémom zo strany štátu, ani bezpečnostných zložiek,
nečelil. Iné dôvody žiadosti neuviedol.

10. Správny orgán poukazoval na to, že z územia ČR bol vrátený bol identitou ako A. T., narodený
XX.XX.XXXX, pričom na Slovensku prehlásil, že jeho skutočné meno je Z. R. Q., narodený XX.XX.XXXX
a potvrdil túto svoju identitu, čo správny orgán nespochybnil, keďže už v predchádzajúcich žiadostiach
žiadal o udelenie azylu pod touto identitou. Doplnil, že všetky ním udávané skutočnosti objektívne a
komplexne posúdil v súlade so spoločným stanoviskom Európskej únie o harmonizovanom prístupe
k pojmu utečenec zo dňa 04.03.1996. Zo samotnej podstaty azylového práva vyplýva, že sa jedná o
špecifický právny inštitút, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe,
ktorá spĺňa presne zákonom vymedzené podmienky. Podľa § 8 sa azyl udelí žiadateľovi, ktorý má v
krajine pôvodu opodstatnené obavy zo skutočností uvedených v citovanom ustanovení, pričom pojem
prenasledovanie podľa § 2 písm. d) ZoA zahŕňa závažné alebo opakované konanie spôsobujúce
vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktoré postihuje jednotlivca
podobným spôsobom. Zdôraznil, že zákonným predpokladom udelenia azylu je preukázanie existencie
opodstatnenosti obáv z prenasledovania z dôvodu rasy, národnosti, náboženstva, z dôvodu zastávania
určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, pričom každá žiadosť
sa skúma na základe predložených skutočností a okolností jednotlivého prípadu so zohľadnením
objektívnej situácie v krajine pôvodu. Počas pohovoru v súčasnom konaní uviedol, že z krajiny odišiel z
ekonomických dôvodov a z obavy pred zatykačom, ktorý mal byť na jeho osobu vydaný z dôvodu účasti
na demonštrácii. V prvej žiadosti v roku 2005 nespomenul žiadne problémy, ktoré by pramenili z účasti
na demonštrácii proti vládnemu režimu. V druhej žiadosti síce spomenul, že sa jej zúčastnil v roku 2001
v obci D. R. a z toho dôvodu, aby nebol zadržaný, ušiel do Q.. V súčasnom konaní opäť zmenil a uviedol,
že sa rovnakej demonštrácie zúčastnil v polovici v roku 2002 v obci A. K. a z toho dôvodu bol na neho
vydaný zatykač. Správny orgán mal za to, že ide iba o jeho subjektívny pocit a nemá žiadne potvrdenie,
ktoré by obavu z vydania zatykača na jeho osobu odôvodňovalo a ak by skutočne mal obavu o svoj život
z dôvodu, že na neho bol vo Vietname vydaný zatykač, uviedol by to už v predchádzajúcich pohovoroch
a nedochádzalo by k rozporu v jeho výpovediach. V súčasnom konaní tvrdí, že po demonštrácii odišiel
do J. a nie do Q., ako tomu bolo v minulom konaní. Rovnako k rozporom dochádza aj v jeho statuse
ohľadne rodiny, keď v roku 2005 uvádzal, že je rozvedený a bezdetný a má dve sestry, v roku 2011 to
zmenil, že je slobodný a má dvoch synov a v súčasnom konaní je opäť rozvedený, má dcéru a syna, zo
súrodencov má brata a sestru. Tieto viaceré body sa výrazne líšia od jeho predchádzajúcich tvrdení a
preto nemožno jeho výpoveď považovať za hodnovernú.

11. Najväčším jeho problémom v krajine pôvodu boli ekonomické problémy, ktoré uvádzal na prvom
mieste, až na druhom boli problémy s účasťou na demonštrácii, pričom do zahraničia odišiel z
dôvodu lepšieho života. Ak by sa skutočne obával zatykača, ktorý bol na neho vydaný, uviedol by
to už v predchádzajúcich konaniach, čo neurobil. Údajné problémy kvôli účasti na demonštrácii a
vydanému zatykaču uviedol až v súčasnom konaní. Preto jeho výpoveď a žiadosť sa javí ako účelová,
špekulatívna, s cieľom vyhnúť sa vyhosteniu do krajiny pôvodu a z hľadiska udelenia azylu irelevantná.
Zdôraznil, že v čase odchodu z Vietnamu nemohol mať opodstatnené obavy z prenasledovania, pretože
žiaden štátny orgán, či iný subjekt za podpory alebo úmyselnej nečinnosti štátneho orgánu voči nemu
nevyvíjal žiadnu činnosť, ktorú možno nazvať prenasledovanie, ktorá by jeho strach opodstatňovala.
Nepredložil hodnovernú informáciu, z ktorej by bolo možné predpokladať, že v krajine pôvodu má
opodstatnenú obavu zo zadržania alebo uväznenia. Nepriaznivá ekonomická situácia sa nevzťahuje len
na menovaného, ale na všetkých obyvateľov Vietnamu. Nesplnil teda podmienky pre udelenie azylu
podľa § 8 zákona o azyle, pretože zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch, ako to predpokladá zákon
o azyle a Ženevská konvencia.



12. Správny orgán posudzoval jeho žiadosť aj z dôvodu poskytnutia doplnkovej ochrany v zmysle
§ 13a a § 13b, pričom daná sa viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do
krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase, než v prípade
aplikácie inštitútu azylu a sú pri rozhodovaní stále určujúce tvrdenia žiadateľa a je z nich potrebné
vychádzať. Správny orgán dodal, že sa zaoberal otázkou, či v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu
mu nehrozí uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, pričom dané konštatoval v negatívnom zmysle,
nakoľko sám žiadateľ uviedol, že nebol nikdy trestne stíhaný za taký čin, za ktorý by sa dal očakávať
trest smrti a ani nebol za taký čin v minulosti odsúdený. Rovnako sa zaoberal tým, či v prípade návratu
žiadateľa do krajiny pôvodu tento nebol vystavený mučeniu alebo neľudskému alebo ponižujúcemu
zaobchádzaniu alebo trestu, pričom konštatoval, že by mu nehrozilo mučenie alebo neľudské alebo
ponižujúce zaobchádzanie, nakoľko nemal také problémy, z dôvodu ktorých by to bolo možné očakávať,
že by v prípade návratu takýmto problémom čelil. Zdôraznil, že vietnamská ústava zaručuje slobodu
pohybu v rámci krajiny, cestovanie do zahraničia, emigrácie a repatriácie. Pokiaľ sa týka vážneho
a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas
medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu konštatoval, že ani táto forma vážneho
bezprávia v prípade jeho návratu nehrozí, nakoľko v krajine neprebieha žiaden medzinárodný, či
vnútroštátny konflikt, ktorý by predstavoval individuálnu hrozbu. Z verejne dostupných zdrojov nie sú
známe v poslednom období v mieste kde žil, ani v mieste kde sa narodil, žiadne vážne bezpečnostné
incidenty a krajina je hodnotená ako bezpečná. Preto Migračný úrad dospel k záveru, že v prípade jeho
návratu do krajiny pôvodu, berúc do úvahy aktuálnu bezpečnostnú situáciu vo Vietname a tiež princíp
individuálneho posudzovania potreby poskytnutia ochrany, možno s dostatočnou istotou vylúčiť, že by
mohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia.

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 22.03.2018 navrhol správnu žalobu zamietnuť. Poukazoval na
to, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 Správneho poriadku má správny orgán v rozsahu
dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno
vyvodiť, že by mu vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu
žiadateľom neuplatnené a následne k nim vykonal príslušné skutkové zistenia. Mal za to, že žalobca
nesplnil podmienky na udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle a žalobcova ničím nepodložená
domnienka, že bol na neho vydaný zatykač z dôvodu účasti na demonštrácii, nemôže byť sama o sebe
dôvodom na udelenie azylu.

14. Zdôraznil, že z celého kontextu konania vyplýva, že z krajiny pôvodu odišiel z ekonomických
dôvodov a nie preto, že by bol kýmkoľvek prenasledovaný zo strany štátnych orgánov. Vydanie zatykača
uviedol iba účelovo s úmyslom ovplyvniť azylové konanie vo svoj prospech. Žalobné dôvody uvádzané
v správnej žalobe považoval za účelové a právne irelevantné. Rovnako sa vyjadril k tomu, že nedospel
k presvedčeniu, že by existovali vážne dôvody domnievať sa, že by bol žalobca v prípade návratu do
krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle, pričom
vychádzal z jeho tvrdení, ako aj z aktuálnej bezpečnostnej situácie vo Vietname.

15. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 20.04.2018 uviedol, že aj keď zo žiadneho ustanovenia
zákona nemožno vyvodiť, že by správnemu orgánu vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne
relevantné dôvody, poukazoval na skutočnosť, že správny orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti
o medzinárodnú ochranu maximálne množstvo dôkazov a informácií, a to ako takých, ktoré vyvracajú
tvrdenia žiadateľa, ako aj takých, ktoré ich podporujú (rozsudok NS SR sp. zn. 10Sža/38/2015 zo dňa
11.11.2015). Súčasná situácia žalobcovi znemožňuje akýmkoľvek iným hodnoverným spôsobom, okrem
jeho výpovede, preukázať tvrdenia o vydanom zatykači, avšak informácie o krajine pôvodu, ktoré má
žalovaný k dispozícii, jeho tvrdenia nevylučujú. Ba navyše, zo správ, ktoré sám zabezpečil vyplýva, že
osobám, ktoré územie Vietnamu nelegálne opustili, hrozí niekoľkoročný trest odňatia slobody a z toho
dôvodu je možné domnievať sa, že by tým boli naplnené dôvody pre poskytnutie minimálne doplnkovej
ochrany na území SR.

16. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 30.04.2018 uviedol, že pokiaľ žalobca
zotrváva na dôvodoch podanej správnej žaloby a namieta, že za danej situácie nemôže inak, ako
svojou výpoveďou preukázať vydanie zatykača na jeho osobu, poukázal správny orgán na to, že vždy
vychádzal z jeho výpovedí v predchádzajúcich azylových konaniach. Jeho tvrdenia, že bol v krajine
pôvodu prenasledovaný štátnymi orgánmi z dôvodu jeho podpory protivládnej strany R. C. nie je ničím
podložená a ako sám uviedol v predchádzajúcich konaniach, nebol nikdy políciou podozrievaný a na



rozdiel od iných jeho údajných spolupracovníkov nebol ani zaistený a vyšetrovaný. Tvrdenie, že bol
vydaný zatykať, uviedol účelovo, až počas tretieho azylového konania s úmyslom ovplyvniť ho vo svoj
prospech. Inkriminovanej demonštrácie sa zúčastnil v polovici roku 2002 a krajinu opustil v marci 2004
(ako uvádzal počas prvého, aj druhého konania o udelenie azylu). Za rok a pol neprišiel v tejto súvislosti
do kontaktu so štátnymi orgánmi a o zatykači sa zmienil až počas aktuálneho, v poradí už tretieho,
konania o azyl, preto jeho námietky a jeho vyjadrenia možno považovať v tomto smere za účelové a
právne irelevantné. Z celého kontextu konania vyplýva, že z krajiny pôvodu odišiel z ekonomických
dôvodov a nie preto, že by bol akýmkoľvek spôsobom prenasledovaný zo strany štátnych orgánov.

17. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o azyle“), Ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

18. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, Prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované
konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý
postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v
1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,
2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú
vykonávané diskriminačným spôsobom,
3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,
4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,
5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon
vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,
6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

19. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky
uvedené v § 8 alebo § 10.

20. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,
rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu
a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl.

21. Podľa § 13a zákona o azyle, Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo
azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, Na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím
1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo
3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia
počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

23. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, Na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania
alebo vážneho bezprávia
1. štát
2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho
územia, alebo
3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v 1. a 2. bode nie sú schopné alebo
ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.

24. Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a
alebo § 13b zákona o azyle.

25. Pokiaľ sa týka súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, správny súd právne uzatvára:



26. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie ČAS: MU-PO-138-15/2017-Ž zo dňa 12.01.2018,
ktorým žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle neudelil žalobcovi azyl a súčasne podľa § 13c ods.
1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu.

27. Žalobca požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR dňa
18.10.2017 z dôvodu, že bol vo Vietname členom skupiny R. C., ktorá chcela presadzovať slobodu
prejavu a vierovyznania a tiež bolo voči jeho osobe vyhlásené pátranie a z dôvodu obavy z uväznenia
krajinu opustil.

28. Vo vstupnom pohovore dňa 07.11.2017 uviedol okrem ekonomických skutočností týkajúcich sa
Vietnamu aj to, že v obci, kde žil, sa v polovici roku 2002 zúčastnil demonštrácie namierenej proti vláde.
Niektorých zatkli, ale jemu sa podarilo ujsť. Po demonštrácii odišiel do J. z toho dôvodu, že bol voči
nemu vydaný zatykač. Dodal, že v krajine pôvodu nebol členom žiadnej politickej strany, ani hnutia,
ani organizácie, iba sympatizantom strany R. C., avšak nijako sa pre túto stranu politicky neangažoval.
Nebol trestne stíhaný a žiadnym vážnym problém zo strany štátu, jeho bezpečnostných zložiek, nečelil.

29. V zmysle ustálenej judikatúry je povinnosťou žalovaného zistiť skutkový stav podľa § 32 Správneho
poriadku len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ o azyl v priebehu správneho konania uviedol, pričom
zo žiadneho ustanovenia zákona o azyle, ani Správneho poriadku, nemožno vyvodiť, žeby mu vznikla
povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a
následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok NS SR 1 Sžo KS/154/2005
z 27.02.2007). Teda správny orgán nemá žiadnu povinnosť vykonať dokazovanie na preukázanie
skutočností, ktoré žiadateľ netvrdí a nemôžu mu byť teda ani známe.

30. Správny súd na tomto mieste konštatuje, že nebolo povinnosťou žalovaného za žiadateľa o azyl
vyhľadávať aj iné, ako ním prezentované dôvody žiadosti o azyl. Preto ak žalovaný posúdil žalobcovu
žiadosť v intenciách ním uvádzaných dôvodov, postupoval správne a zákonne. Pritom za účelom
posúdenia samotnej jeho žiadosti o azyl, resp. za účelom posúdenia bezpečnostných rizík jeho návratu
do krajiny jeho pôvodu správny orgán vyhľadal a do spisu založil relevantné správy, ktoré reagovali na
žalobcom tvrdené skutočnosti.

31. Zo samotnej podstaty azylového práva vyplýva, že sa jedná o špecifický právny inštitút, na základe
ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom vymedzené
podmienky. V súlade so stanoviskom Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov
za prenasledovanie môžu byť považované také znášané alebo obávané akty, ktoré musia byť dostatočne
závažné svojim charakterom alebo opakovaním sa. Musia pritom preukázateľne brániť osobe, ktorá ich
znáša, ďalej žiť vo svojej krajine pôvodu a tiež musia vychádzať zo skutočností uvedených v článku 1A
Ženevského dohovoru.

32. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie
azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v
ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené
obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov
zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania
za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť
do tohto štátu.

33. Pokiaľ sa týka hodnotenia dôveryhodnosti žalobcu z pohľadu žiadateľa o udelenie medzinárodnej
ochrany správny súd uvádza, že možno súhlasiť so stanoviskom správneho orgánu, že na osobu
žalobcu možno hľadieť ako na nedôveryhodnú, a to vzhľadom na rozdielny obsah jeho výpovedí,
ktoré produkoval počas predchádzajúcich konaní (r. 2005 a 2011) a v súčasnom administratívnom
konaní o jeho žiadosti o udelenie azylu z r. 2017. Za dôležitú skutočnosť súd považuje najmä to, že v
predchádzajúcich svojich azylových konaniach nespomenul, že by bol na neho jednak vydaný zatykač
a rovnako ani nespomenul, že by mal nejaké problémy, ktoré by pramenili z jeho účasti na demonštrácii
proti vládnemu režimu. Súd má za to, že pokiaľ by čelil vydaniu zatykača, respektíve by čelil určitej forme
prenasledovania zo strany štátu, spomenul by ich už vo svojich predchádzajúcich dvoch žiadostiach,
a to v roku 2005, ako aj v roku 2011. Rovnako za podstatný rozpor v jeho výpovedi súd hodnotí aj
tie skutočnosti, ktoré sa týkajú dátumu účasti na ním spomenutej demonštrácii, keďže vo svojej druhej



žiadosti (r.2011) uviedol, že išlo o demonštráciu zo dňa 02.02.2001 v obci D. R. v okrese P. I. a v tretej
svojej žiadosti (r.2017) uviedol, že malo ísť o demonštráciu v polovici roku 2002 v obci A. K.. Teda došlo aj
k zmene nielen času, ale aj miesta. Rovnako uvádza rôzne skutočnosti ohľadne svojho rodinného stavu,
a to u svojho rodinného statusu rozvedený bezdetný, pričom v súčasnom konaní uvádza svoj status
rozvedený s deťmi, pričom uvádza rôzne označenie svojich súrodencov, keďže v predchádzajúcich
konaniach uviedol, že má dve sestry a v súčasnom konaní má brata a sestru. Vzhľadom na dané možno
preto jeho osobu označiť za nedôveryhodnú, pričom došlo zo strany správneho orgánu k náležitému
vyhodnoteniu danej osoby žalobcu ako nedôveryhodnej vzhľadom aj na rozhodovaciu prax kasačného
súdu.

34. Uvádzanie rôznych skutočností ohľadne účasti na protivládnej demonštrácii, a to nielen v čase,
ale aj v mieste konania, nemožno považovať za drobné nezrovnalosti v jeho výpovedi a nemožno
aplikovať rozhodnutia NS SR, ktorý má zato, že na osobu žiadateľa možno hľadieť ako na dôveryhodnú
pokiaľ je jeho výpoveď konzistentná a odlišná iba v drobných rysoch. Už samotná skutočnosť tvrdenia
vydaného zatykača, ktorú v predchádzajúcich žiadostiach neuvádza, je absolútne odlišná od jeho
predchádzajúcich žiadostí a preto aj vzhľadom na dlhý časový odstup prvej žiadosti z roku 2005 a terajšej
žiadosti z roku novembra 2017 podčiarkuje tú skutočnosť, že pokiaľ by mal vedomosť a existenciu o
nejakom zatykači na jeho osobu, určite by ju bol prezentoval už pri prvej žiadosti o udelenie azylu a
najmä pri jeho druhej žiadosti z roku 2011. Tým, že tak neurobil, spochybnil sám svoju osobu z pohľadu
svojej dôveryhodnosti.

35. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené politické dôvody jeho žiadosti a to, že bol sympatizantom strany R.
C., súd zdôrazňuje, že v danej súvislosti neuvádzal žiadne prenasledovanie zo strany štátnych, resp.
neštátnych subjektov.

36. K danému možno doplniť, že v prípade jeho politických názorov treba uviesť, že žalobca neuvádzal
okrem sympatizovania so stranou R. C. žiadnu aktívnu účasť, ktorá by súvisela s vykonávaním nejakej
politickej podpory danej strane, pričom z jeho výpovede jednoznačne vyplýva, že v jeho prípade
nebola splnená podmienka poznania jeho politických názorov zo strany štátnych orgánov v krajine
pôvodu, keďže neuviedol, žeby verejne proklamoval podporu tomuto hnutiu. Preto samotná existencia
žalobcových politických názorov, odlišných od vládnych, nie je sama o sebe dostatočným dôvodom na
udelenie azylu, nakoľko žalobca ani nepreukázal, že má dôvod sa obávať prenasledovania za svoje
politické názory (rozsudok sp. zn. 1Sža 3/2010 z 02.10.2010).

37. Pokiaľ by aj vzhľadom na vyhodnotenie žalobcovej osoby ako nedôveryhodnej bolo možné
vyvodzovať vydanie zatykača voči jeho osobe, daná samotná skutočnosť sama osebe nie je dôvodom
na udelenie azylu. Samotná hrozba trestu, strata slobody a prenasledovanie zo strany polície za
skutok, ktorý má povahu trestného činu, ktorého sa žiadateľ dopustil v krajine pôvodu, sám osebe
takýto dôvod nie je relevantný pre udelenie azylu, ako to napokon uviedol najvyšší súd vo svojom
rozsudku č. k. 1 Sžo KS 154/2005 zo dňa 27.02.2007. S poukazom na dané rozhodnutie nie je
dôvodná ani námietka, že v prípade jeho návratu mu hrozí niekoľkoročný trest odňatia slobody pre
opustenie Vietnamu nelegálne, nakoľko samotná hrozba trestu nepredstavuje sama osobe ani v
otázke posúdenia doplnkovej ochrany vážne bezprávie, ktorému by bol v prípade návratu vystavený.
Takisto treba zdôrazniť, že žalobca v súvislosti so zatykačom žiadnu formu prenasledovania voči jeho
osobe neopisoval a ani neuvádzal. Neuvádzal ju ani v predchádzajúcich žiadostiach a pokiaľ danému
prenasledovaniu nečelil v čase odchodu z krajiny v roku 2004, určite jej nemôže čeliť v súčasnej dobe.
Samotnú účasť a postup policajných zložiek na ním tvrdenej demonštrácii takisto nemožno bez ďalšieho
považovať za prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle.

38. Obava, ako určitá pocitová kategória jedinca, sama osebe nepostačuje pre udelenie azylu a v
konaní musí byť preukázané, že obava je opodstatnená a že ide o obavu z prenasledovania z dôvodov
uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle.

39. K námietke uvedenej v správnej žalobe a to, že žiadal o udelenie azylu aj z náboženských dôvodov
súd uvádza, že žalobca žiadnu takúto skutočnosť, že by bol prenasledovaný z náboženských dôvodov
neuvádzal v súčasnom konaní. V prvej žiadosti uvádzal, že bol kostolníkom v obecnom chóre a že
neustále musel žiadať o povolenia a tieto mu neboli vydávané, z čoho vyvodzoval obmedzovanie
náboženskej slobody. Avšak ani v prvej žiadosti (r.2005) neuvádzal, žeby bol z dôvodu svojho



náboženského vierovyznania prenasledovaný a iba uvádzal nespokojnosť s kontrolou štátu ohľadne
vykonávania bohoslužieb, čo pociťoval ako obmedzovanie náboženskej slobody.

40. K danému súd dáva do pozornosti rozsudok sp. zn. 8Sža/41/2009 z 04.08.2009 z ktorého vyplýva,
že dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu
porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom, ako aj vo vnútroštátnom kontexte,
uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo
zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej
bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané
objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle
alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl,
teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.

41. K výroku o neudelení azylu žalobcovi správny súd konštatuje, že predpokladom udelenia azylu
podľa § 8 zákona o azyle je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v
tomto ustanovení. K naplneniu a preukázaniu konania, ktoré zákon o azyle definuje ako prenasledovanie
(§ 2 písm. d/), okrem všeobecných predpokladov (objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne
konanie subjektov smerujúce voči konkrétnej osobe - žalobcovi. V prejednávanej veci však faktor
prenasledovania alebo jeho hrozby nebol naplnený. Iba za predpokladu naplnenia týchto predpokladov
môže dôjsť k splneniu ďalšej podmienky udelenia azylu, teda opodstatnenosti prezentovaných obáv,
čo v danom individuálnom prípade nebolo preukázané. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí podrobne
zaoberal dôvodmi žiadosti žalobcu o udelenie azylu. Tieto skutočnosti potom vyhodnotil z hľadiska kritérií
uvedených v zákone o azyle a Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Z
uvedených dôvodov po právnej stránke neboli splnené predpoklady udelenia azylu žalobcovi v zmysle
zákona o azyle.

42. Možno preto zhrnúť, že v preskúmavanom rozhodnutí žalovaný náležite svojou správnou úvahou
objasnil, prečo v prípade žalobcu nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona
o azyle. Ohľadne daného uviedol, že v prípade žalobcu, ako vyplýva z vykonaného dokazovania,
nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k
určitej sociálnej skupine. Navyše z jeho výpovede vyplýva, že v krajine pôvodu nečelil absolútne
žiadnym problémom zo strany štátu alebo neštátnych pôvodcov, ktoré by mohlo byť považované
za prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. V prípade žalobcu neboli preukázané
opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, keďže objektívne
nebol vystavený žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátu, resp. zo strany neštátnych pôvodcov, v
zmysle zákona o azyle ani Ženevskej konvencie.

43. Možno teda konštatovať, že v prípade žalobcu neboli preukázané opodstatnené obavy z
prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania
určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. S danými závermi žalovaného
sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Samotnú účasť na demonštrácii (o ktorej uvádzal dva rôzne nielen
časové okamihy, ale aj miesto ich konania svojej účasti - raz vo februári 2001 v obci D. R., okres P. a
druhá raz v polovici roku 2002 v obci kde žil (obec A. K., kraj A. K.), hoci táto bola potlačená políciou,
nemožno subsumovať pod pojem prenasledovanie, ako je uvedené v § 2 písm. d) ZoA.

44. Správny súd má zato, že je zrejmé z akých dôkazných prostriedkov žalovaný pri svojom rozhodovaní
vychádzal, pričom súd dospel k záveru, že žalovaný riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v
riadne zistený skutkový stav, z ktorého žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u žalobcu
existujú dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 a § 10 ZoA.

45. Rovnako aj pokiaľ sa týka poskytnutia doplnkovej ochrany možno zhrnúť, že takisto nič nenasvedčuje
tomu, žeby jeho obava z návratu do krajiny pôvodu bola opodstatnená, nakoľko neexistujú žiadne dôvody
domnievať sa, žeby v prípade žalobcovho návratu do krajiny pôvodu bol tento vystavený reálnej hrozbe
vážne bezprávia tak, ako ju definuje zákon o azyle. Z jeho výpovede vyplýva, že nikdy nebol vystavený
mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu, nečelil zo strany štátu, ani zo
strany neštátnych pôvodcov žiadnym konkrétnym individuálnym problémom alebo hrozbám. Na danom
nemôže nič zmeniť ani žalobcom tvrdené vydanie zatykača, ohľadne ktorého závery v súvislosti s



hodnovernosťou žalobcu súd uviedol vyššie. V súčasnosti v krajine neprebieha žiaden medzinárodný,
či vnútroštátny konflikt.

46. Okrem nim tvrdenej skutočnosti, že sa zúčastnil demonštrácie a vydaného zatykača, pričom sa
mýlil, či už v čase, ako aj v mieste zúčastnenia sa tejto demonštrácie, nemožno rovnako ani vyvodiť
iné dôvody, z dôvodu ktorých by bolo mu možné poskytnúť doplnkovú ochranu, keďže navyše z jeho
výpovede a ani zo vstupných pohovorov, ktoré aj v minulosti, ako aj v súčasnom konaní, s ním boli
vykonané, nemožno vyvodiť, aby v prípade svojho návratu do krajiny pôvodu čelil vážnemu bezpráviu
tak, ako je špecifikované v zákone o azyle.

47. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že správny orgán dostatočne zistil
skutkový stav veci a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie dôležité. Z
vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný
teda postupoval správne, v súlade so zákonom o azyle, keď podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona
o azyle žalobcovi azyl neudelil a neposkytol mu doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4
zákon o azyle.

48. Preto súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu zo dňa 26.02.2018 podľa § 219
Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc zato, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie
je dôvodná, nakoľko v prípade žalobcu neboli preukázané dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 zákona
o azyle, ani poskytnutia doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona o azyle.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že nepriznal ich
náhradu účastníkom konania, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému právo na náhradu
trov konania nepatrí.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,



e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.