Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/118/2017 z 10. 7. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 10. júla 2018, sp. zn. 7S/118/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7017200971.3 Krajský súd Košice | 7S/118/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7017200971.3 | 2018-07-10 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 85/2005 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0bcbfa23-b7ca-40d7-8ce6-3d276649773f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200971.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/118/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200971
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200971.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu GOLDEN ROYAL Group,
s.r.o., so sídlom v Košiciach, Vodná 8, IČO: 36 599 956, zastúpeného JUDr. Ondrejom Lučivjanským,
advokátom, so sídlom kancelárie v Košiciach, Murgašova 3, proti žalovanému Národnému inšpektorátu
práce, so sídlom v Košiciach, Masarykova 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného zo dňa 22.09.2017 č. OPS/BEZ/2015/5149 O-606/2017 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Inšpektorát práce Košice rozhodnutím č. : 105/15/L-I zo dňa 19.07.2017 ako prvostupňový orgán
podľa § 7 ods. 3 písm. i/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.
82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov ( v ďalšom texte aj : „zákon o inšpekcii práce“) a podľa § 46 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov ( v ďalšom texte aj : „správny poriadok“)
vo veci účastníka konania GOLDEN ROYAL Group, s.r.o., Vodná 8, Košice, IČO: 36 599 956 uložil
pokutu vo výške 200 eur podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a
o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne: § 3 ods.2 v nadväznosti na §
2 ods.2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj : „ zákon o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní“) spočívajúce v tom, že právnická osoba: GOLDEN ROYAL Group,
s.r.o., IČO 36 599 956 využívala v období od 01.02.2014 do 28.02.2014 závislú prácu fyzickej osoby : U.
W., A.. XX.XX.XXXX, pričom mala s uvedenou osobou založený pracovnoprávny vzťah podľa zákona č.
311/2001 Z.z. Zákonníka práce a nesplnila si povinnosť podľa osobitného predpisu - § 231 ods.1 písm.
b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj :
„zákon o sociálnom poistení“). Zamestnávateľ s označeným zamestnancom uzatvoril pracovnú zmluvu
dňa 01.02.2014, s dňom nástupu do práce 01.02.2014 na dohodnutú prácu kuchár a zamestnanca
do sociálnej poisťovne prihlásil až dňa 28.02.2014, teda po začiatku výkonu práce. Listom zo dňa
07.08.2017 č.: 105/15/L-I správny orgán prvého stupňa opravil rozhodnutie zo dňa 19.07.2017 z dôvodu
zrejmej nesprávnosti v časti odôvodnenia rozhodnutia a konštatoval, že v ostatnom zostáva predmetné
rozhodnutie nezmenené. Odôvodnenie označeného rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice v spojení s
opravou je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.



2. V odvolaní zo dňa 31.07.2017 proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice zo dňa 19.07.2017 v
spojení s jeho opravou zo dňa 07.08.2017 (v ďalšom texte aj : „rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa“, resp. „prvostupňové správne rozhodnutie“) účastník konania, t.j. žalobca vyslovil názor, že
správny orgán dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolal sa na obsah rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 10.11.2016 sp. zn. 6S/11/2016, ktorým boli zrušené predchádzajúce rozhodnutia správneho orgánu
a na preukázanie sporných skutočností účastník konania predložil dôkaz - čestné prehlásenie osoby
zabezpečujúcej spracovanie účtovníctva a personálnej agendy Ferenca Vistana - VIEKON, poverenej
osoby na doručovanie registračného listu. Za nesprávny považoval postup správneho orgánu, ktorý
tento dôkaz neakceptoval s poukazom na ust. § 29 ods. 1 správneho poriadku. Tvrdil, že čestné
vyhlásenie predložené v rámci správneho konania môže byť podkladom pre rozhodnutie (§ 32 ods.
1,2 správneho poriadku). Podľa žalobcu je potrebné hodnotenie dôkazov v správnom konaní vykonať
podľa § 34 ods. 1 a 2 správneho poriadku, v zmysle ktorého je možné akceptovať aj takéto čestné
prehlásenie poverenej osoby, ktorá potvrdila včasné doručenie registračného listu. Účastník konania
zároveň zdôraznil, že až po vykonaní kontroly v mesiaci september 2014 bolo zistené, že v dokladoch
sociálnej poisťovne sa u zamestnanca W. nachádza registračný list datovaný dňom 28.02.2014, ktorý
v elektronickej podobe bol podaný z opatrnosti preto, aby stav zamestnancov za mesiac február 2014
zodpovedal mesačnému výkazu. O nesprávnom závere správneho orgánu o nelegálnom zamestnávaní
tohto zamestnanca preukázateľne svedčí aj označený mesačný výkaz poistného za mesiac február
2014, v ktorom je U. W. evidovaný pod por. č. 27 s dobou trvania zamestnania v tomto mesiaci 28 dní.
Účastník konania z uvedeného vyvodil, že ak aj pred začatím kontroly Inšpektorátu práce Košice došlo k
administratívnym pochybeniam, toto zistenie malo viesť k zastaveniu konania, pretože nebol spáchaný
žiaden správny delikt, za ktorý by bolo potrebné uložiť pokutu. V závere opravného prostriedku opätovne
tvrdil, že svoju oznamovaciu povinnosť prihlásiť zamestnanca do sociálnej poisťovne si splnil včas, a to
dňom 31.01.2014. Navrhol, aby odvolací správny orgán rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 2.000
zmenil a konanie vo veci zastavil.

3. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. OPS/BEZ/2015/5149 O-606/2017 zo dňa 22.09.2017
podľa ustanovenia § 59 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č.k. 105/15/L-I zo dňa
19.07.2017 potvrdil.

4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako
aj konanie, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo a taktiež na odvolacie námietky žalobcu. Zdôraznil,
že ako druhostupňový správny orgán po prevzatí administratívneho spisu a po dôslednom preskúmaní
predmetného individuálneho správneho aktu s ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový
stav dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa jednoznačne preukázal, že zo strany účastníka
konania došlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm. b/ zákona o
nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a že fyzická osoba U. W. vykonávala závislú prácu pre
účastníka konania pred tým, ako ním bola prihlásená do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia sociálnej poisťovne. Ďalej z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že
v rámci administratívneho konania rozhodnutím č. OPS-BEZ-2015/5149 O 597/2015 zo dňa 30.12.2015
bolo potvrdené predchádzajúce rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice o uložení pokuty za zistené
porušenie zákona, pričom na základe podanej správnej žaloby Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo
dňa 10.11.2016 č. 6S/11/2016 rozhodnutie zrušil a vec vrátil druhostupňovému správnemu orgánu na
ďalšie konanie z dôvodu, že zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci. Správny súd v tomto rozsudku poukázal na povinnosť správneho orgánu dôsledne
zistiť, či boli splnené podmienky na uloženie pokuty účastníkovi konania za nesplnenie povinnosti,
ktorá pre neho vyplýva z ustanovenia § 231 ods.1 písm. b/ bod 1 zákona o sociálnom poistení a
teda, či účastník konania ako zamestnávateľ prihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia označeného zamestnanca na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie
a na poistenie v nezamestnanosti pred vznikom pracovného pomeru alebo pred začatím výkonu
práce na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.02.2014. Prvostupňový správny orgán v súlade
s týmto právnym názorom Krajského súdu v Košiciach pokračoval v správnom konaní vykonaním
dokazovania na preukázanie vyššie uvedených skutočností, účastník konania však neuviedol žiadne
nové skutočnosti, ktorými by rozporoval vytýkaný nedostatok a opakovane uvádzal totožné námietky
ako pri predchádzajúcich vyjadreniach. Registračný list ako dôkaz na potvrdenie včasného prihlásenia
fyzickej osoby do sociálnej poisťovne účastník konania nepredložil a nepodložil svoje tvrdenie o včasnom



prihlásení U. W. ani podaním opatreným pečiatkou sociálnej poisťovne, tak ako to žiadal správny orgán
prvého stupňa. Napriek tejto skutočnosti účastník konania tvrdil, že takýto dôkaz má k dispozícii. Na
základe výzvy správneho orgánu prvého stupňa sociálna poisťovňa v doručenej odpovedi uviedla, že
účastník konania prihlásil zamestnanca U. W. do registra sociálnej poisťovne podaním registračného
listu fyzickej osoby zaslaním cez elektronické služby dňa 28.02.2014, písomné podanie prihlášky
menovaného zamestnanca neeviduje. K námietke účastníka konania v podanom odvolaní, že predložil
do konania dôkaz - čestné prehlásenie osoby zabezpečujúcej spracovanie účtovníctva a personálnej
agendy Ferenca Vistana - VIEKON, poverenej osoby na doručovanie registračného listu na preukázanie
spornej skutočnosti, pričom správny orgán tento dôkaz neakceptoval a na dôkaz neprihliadal, žalovaný
uviedol, že podľa § 39 ods.1 správneho poriadku správny orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné
vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Účastníkom predložené čestné
prehlásenie je prehlásením poverenej osoby a nie účastníka konania, preto správny orgán takýto dôkaz
nemôže akceptovať. Navyše sociálna poisťovňa vo svojej odpovedi na žiadosť správneho orgánu
nepotvrdila prihlásenie menovanej fyzickej osoby do registra poistencov dňa 31.01.2014. Ak by účastník
konania túto fyzickú osobu k uvedenému dňu reálne prihlásil, písomnou prihláškou, alebo inou formou,
sociálna poisťovňa by túto skutočnosť potvrdila a v jej registri by bol vyznačený aj deň prihlásenia
označenej osoby, a to v súlade s tvrdením účastníka konania. V registroch sociálnej poisťovne je
označený zamestnanec prihlásený až dňom 28.02.2014, kedy aj reálne došlo k prihláseniu fyzickej
osoby. Vo vzťahu k označenému výkazu poistného za mesiac február 2014 žalovaný uviedol, že
odvolací správny orgán tento dôkaz nespochybňuje, daný výkaz však žiadnym spôsobom nepreukazuje
včasné prihlásenie fyzickej osoby v súlade s relevantnými zákonnými ustanoveniami. Výkaz poistného
svedči iba o dĺžke trvania zamestnania, čo je aj v súlade so zisteniami prvostupňového správneho
orgánu. Žalovaný z vyššie uvedeného uzavrel, že účastník konania pri výkone inšpekcie práce ako
ani v správnom konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že si splnil vyššie označenú ohlasovaciu
povinnosť podľa § 231 ods.1 písm. b/, bod 1 zákona o sociálnom poistení a to pred začatím výkonu
práce zamestnanca U. W..

5. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný ďalej poukázal na inštitút objektívnej
zodpovednosti za správne delikty, význam ktorej spočíva v tom, že zamestnávateľ je zodpovedný už
tým, že došlo k porušeniu zákona, bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie,
či opomenutie. Pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je nepodstatné,
či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo
iných subjektov ako zamestnávateľa. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty žalovaný vyslovil názor, že
prvostupňový správny orgán pri jej určení prihliadal na relevantné skutočnosti vyplývajúce z § 19
ods.2 písm. a/ bod 1 a § 19 ods.6 zákona o inšpekcii práce a svoju diskrečnú právomoc použil
v rámci zákonného rámca, z tohto rámca žiadnym spôsobom nevybočil, nezneužil inštitút správnej
úvahy a svoje rozhodnutie aj dostatočným spôsobom odôvodnil. Žalovaný zdôraznil, že aktuálne znenie
zákona nedáva žiadnu možnosť využiť tzv. materiálny korektív, od potrestania upustiť alebo odpustiť
uloženie pokuty, ale toto ustanovenie výslovne ukladá povinnosť sankcionovať konanie, ktoré naplní
znaky skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa pritom vyplýva, že bolo sledované najmä výchovné a
preventívne pôsobenie sankcie, takáto pokuta aj podľa žalovaného je primeraná a keďže bude citeľná
aj v majetkovej sfére účastníka konania splní svoju represívnu funkciu a odradí účastníka konania od
ďalšieho nezákonného konania v budúcom období. Žalovaný zdôraznil, že prvostupňový správny orgán
uložil pokutu v dolnej hranici zákonnej sadzby.

6. Žalobca včas podanou správnou žalobou zo dňa 24.10.2017 doručenou Krajskému súdu v Košiciach
dňa 03.11.2017 navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 22.09.2017 č. OPS/
BEZ/2015/5149, ktorým bolo zamietnuté odvolanie účastníka konania ako aj rozhodnutie Inšpektorátu
práce Košice zo dňa 19.07.2017 č.k.: 105/15/L-I a vec vrátil žalovanému na opätovné prejednanie
a rozhodnutie. Zdôraznil, že následkom právoplatnosti a následnej vykonateľnosti preskúmavaného
rozhodnutia žalovaného je zaplatenie pokuty vo výške 2.000,- eur a súčasne evidencia žalobcu
v zozname nelegálnych zamestnávateľov, ktorá okolnosť mu bráni v tom, aby bol prijímateľom
eurofondov. Poukázal aj na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, odvolacie námietky proti
tomuto rozhodnutiu ako aj na dôvody uvedené v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného. Vyslovil
názor, že žalovaný pochybil, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, pretože jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a správny orgán dospel aj k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Zdôraznil, že až po vykonaní kontroly v mesiaci september 2014 bolo zistené,



že v dokladoch zamestnanca sa nachádza registračný list datovaný dňom 28.02.2014. Pri preverovaní
tohto rozporu poukázal na to, že tohto zamestnanca riadne a včas prihlásil písomne do sociálnej
poisťovne, a z opatrnosti podal registračný list fyzickej osoby v elektronickej podobe ešte raz tak,
aby stav zamestnancov zodpovedal za mesiac február 2014 mesačnému výkazu poistenia. Záver
správneho orgánu o nelegálnom zamestnávaní zamestnanca preto nie je správny, a v tej súvislosti
sa odvolal na označený mesačný výkaz poistenca za mesiac február 2014, kde je tento zamestnanec
evidovaný pod poradovým č. 27 s dobou trvania zamestnania 28 dní. Vyslovil presvedčenie, že ak by
tvrdenie o nelegálnom zamestnávaní bolo pravdivé, vykonal by opravu až po začatí kontroly Inšpektorátu
práce Košice. Takéto zistenie preto malo viesť k zastaveniu správneho konania z dôvodu, že nebol
spáchaný žiaden správny delikt, za ktorý by bolo potrebné uložiť pokutu. Zdôraznil, že správnemu
orgánu predložil aj čestné prehlásenie Ferenca Vistana - VIEKON, poverenej osoby na doručovanie
registračného listu na preukázanie spornej skutočnosti, na ktorý dôkaz však žalovaný neprihliadal
s poukazom na ustanovenie § 39 ods.1 správneho poriadku, z dôvodu, že čestné prehlásenie je
prehlásenie poverenej osoby a nie účastníka konania. Žalobca takéto vyhodnotenie označeného dôkazu
považoval za nesprávne a odvolal sa na ustanovenie 32 ods.2 správneho poriadku ako aj § 34 ods.1
a 2 označeného zákona.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.12.2017 k správnej žalobe mal za to, že v správnom konaní
bolo porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu nepochybne zistené a objektívne
preukázané. V rámci procesu rozhodovania sa žalovaný aj prvostupňový správny orgán riadili zásadami
správneho trestania a ich postup podľa názoru žalovaného nevykazuje také znaky pochybenia, ktoré
by boli dôvodom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia zo strany konajúceho súdu. Vo vzťahu k
zistenému skutkovému stavu konštatoval, že žalobca uzatvoril s U. W. pracovnú zmluvu dňa 01.02.2014
s dňom nástupu do práce toho istého dňa na dohodnutú prácu kuchár, s tým, že žalobca tohto
zamestnanca prihlásil do sociálnej poisťovne až dňa 28.02.2014. Žalobca tak nesplnil povinnosti
vyplývajúce z ustanovenia § 231 ods.1 písm. b/ bod 1 zákona o sociálnom poistení, pretože zamestnanca
neprihlásil sociálnej poisťovni najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Nesúhlasil s
tvrdením, že správny orgán dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zdôraznil, že žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie ohľadom prihlásenia uvedenej fyzickej osoby do registra sociálnej
poisťovne už dňa 31.01.2014, a to aj napriek tomu, že žalobca bol na takúto skutočnosť inšpektorátom
práce vyzvaný listom zo dňa 06.08.2015. Skutkový stav bol zistený dostatočne a bolo jednoznačne
preukázané, že označený zamestnanec vykonával závislú prácu pre žalobcu pred tým, ako ním bol
prihlásený do registra sociálnej poisťovne. Uvedené potvrdila aj sociálna poisťovňa v rámci odpovede
o poskytnutie súčinnosti, a to v liste doručenom žalovanému dňa 06.06.2017, v ktorom je výslovne
uvedené, že žalobca prihlásil označeného zamestnanca až podaním registračného listu fyzickej osoby
zaslaným cez elektronické služby dňa 28.02.2014. Písomné podanie prihlášky menovaného neevidujú.
Nelegálne zamestnávanie žalobcom tak bolo preukázateľne zistené, a to aj bez ohľadu na skutočnosť,
že mesačný výkaz poistného za mesiac február 2014 bol za menovaného zamestnanca podaný s dobou
trvania zamestnania 28 dní v mesiaci. Skutočnosť, že zamestnanec pracoval u žalobcu v mesiaci február
2014 nebola žiadnym spôsobom rozporovaná. Vo vzťahu k posudzovaniu predloženého čestného
prehlásenia poverenej osoby, ktorým žalobca potvrdzoval doručenie registračného listu fyzickej osoby
sociálnej poisťovni žalovaný uviedol, že aj podľa § 34 ods.1 správneho poriadku na dokazovanie možno
použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav vecí a ktoré sú v súlade s
právnymi predpismi, správny orgán nemohol pripustiť čestné prehlásenie inej osoby ako účastníka
konania, pretože dokazovanie by vykazovalo znaky nezákonnosti (rozpor s ustanovením § 34 ods.1
správneho poriadku). Správnym orgánom dotazom adresovaným sociálnej poisťovni bolo dostatočne
preukázané, že U. W. bol do ich systému nahlásený až dňa 28.02.2014. Tvrdenie žalobcu bolo v plnej
miere vyvrátené a skutkový stav zistený vykonanou inšpekciou práce bol jednoznačne preukázaný.
Vo vzťahu k výške uloženej pokuty žalovaný vo vyjadrení uviedol, že táto časť rozhodnutia je jasná,
zrozumiteľná a dostatočne odôvodnená. V rámci výkonu inšpekcie práce aj v prebiehajúcom správnom
konaní správny orgán postupoval v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov, postupoval
tak, aby chránil aj práva žalobcu, žalobca bol informovaný o tom, za aký správny delikt mu má byť
uložená sankcia, bol mu poskytnutý dostatočný čas na prípravu, mal možnosť sa vyjadriť k správnemu
deliktu, za ktorý mu následne bola uložená sankcia a správny orgán sa zaoberal aj všetkými námietkami
žalobcu, ktoré aj náležite a dostatočne vyhodnotil.

8. Na základe dožiadania správneho súdu zo dňa 07.05.2018 doručeného účastníkom konania, resp. ich
zástupcom o prípadnom postihnutí preskúmavaného rozhodnutia vadou trestania podľa § 195 písm. c/



SSP (vo vzťahu k základným zásadám trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné
použiť na správne trestanie v súvislosti s prijatím zákona č. 294/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý s účinnosťou od 01.01.2018 novelizoval skutkovú podstatu
správneho deliktu uvedeného v ustanovení § 2 ods. 2 označeného zákona) žalobca v písomnom
vyjadrení doručenom súdu dňa 24.05.2018 uviedol, že prvostupňové rozhodnutie podľa ich názoru
nemá všetky náležitosti správneho rozhodnutia vo veciach správneho trestania, a to najmä z toho
dôvodu, že výrok neobsahuje kvalifikáciu skutkov kladených za vinu žalobcovi a naviac rozhodnutie
žalovaného považuje za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalovaný v
písomnom vyjadrení zo dňa 11.05.2018 zdôraznil, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho písomného
vyjadrenia k žalobe zo dňa 15.12.2017 a zdôraznil, že zo strany žalovaného a ani správneho orgánu
prvého stupňa nedošlo k hmotnoprávnemu ani procesnému pochybeniu a postup, ktorý predchádza
rozhodnutiu správnych orgánov nemá také vady, ktoré by mali za následok nezákonnosť vydaných
individuálnych správnych aktov. Vo vzťahu k aktuálnemu zneniu § 2 ods.2 písm. b/ zákona o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.01.2018 uviedol, že v prípade
plnenia povinností v zmysle ustanovenia § 231 ods.1 písm. b/ bod 1 zákona o sociálnom poistení je
jednoznačne, pevne a bez možnosti ďalšieho presúvania stanovený časový okamih, dokedy je zo
strany zamestnávateľa potrebné splniť povinnosť prihlásiť zamestnanca do registra sociálnej poisťovne.
V danej veci žalobca využíval závislú prácu fyzickej osoby v období od 01.02.2014 do 28.02.2014.
Správny orgán vychádzal z právnej úpravy účinnej v čase vykonávania inšpekcie práce, t.j. v čase, keď
došlo k porušeniu zákona. Správny orgán tak nemohol uložiť sankciu v inej podobe akou je finančný
postih. Rozhodnutie je v súlade s platnou legislatívou v čase spáchania správneho deliktu. Zároveň
zdôraznil, že k spáchaniu správneho deliktu by zo strany žalobcu došlo aj podľa príslušných ustanovení
zákona č. 294/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

9. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015
účinný od 01.07.2017 ďalej len: „SSP“) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného
a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa,
v právnych medziach správnej žaloby (§ 182 ods.1 písm. e/ SSP) bez nariadenia pojednávania (za
splnenia podmienok uvedených v § 107 ods.2 SSP) dospel k záveru, že správnej žalobe žalobcu nie
je možné vyhovieť.

10. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 31.12.2017, nelegálne zamestnávanie je
zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú
prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovno-právny vzťah alebo štátno-zamestnanecký pomer
podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu.

11. Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba, fyzická
osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2, 3. Fyzická osoba nesmie
nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

12. Podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na
poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu
na základe ním určenej dohody podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení,
najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do 8 dní od zániku týchto
poistení, okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti
podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2,
písm. a/ - c/.

13. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení
zák. č. 82/2003 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu
nelegálneho zamestnávania od 2.000,- eur do 200.000,- eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch
a viacej fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000 eur.



14. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, pri ukladaní pokuty podľa ods. 1, 2 zohľadňuje jej
preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä:
a/ závažnosť zistenia porušenia povinnosti a závažnosť ich následkov,
b/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c/ počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa ods. 2 písm. a/ 1. bodu,
d/ skutočnosť, či zistené porušenie povinnosti je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce
u zamestnávateľa, alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e/ opakované zistenie toho istého nedostatku.

15. Zákonom č. 294/2017 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2018 sa zmenilo ust. § 2 ods. 2 písm. b/
zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní tak, že v § 2 ods. 2 písm. b/ sa slová „nesplnila
povinnosť podľa osobitného predpisu“ nahrádzajú slovami „neprihlásila ju do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do 7 dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu
na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho
zamestnávania, ak sa kontrola začala do 7 dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na
prihlásenie do tohto registra“.

16. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.

17. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho
orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný správny orgán s konečnou platnosťou rozhodol o uložení sankcie
žalobcovi za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom do 31.12.2017.

18. Správny súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a
postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti
s účastníkmi, resp. účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti, či rozhodnutie správneho orgánu
bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi, ako aj procesno-právnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia.

19. Z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov, konkrétne Protokolu o výkone inšpekcie
práce zo dňa 19.09.2014 č. IKO-47-30-2.4/P-E.24,25-14, 423/3069/2014, podľa § 7 ods. 3 písm.
a/ v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a
doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov vyplýva, že Inšpektorát práce Košice vykonal v dňoch 03. 09. 2014 a 10. 09. 2014
v subjekte GOLDEN ROYAL Group, s. r. o., Vodná 8, Košice inšpekciu práce zameranú na dozor nad
dodržiavaním : pracovno-právnych vzťahov, mzdových podmienok podľa Zákonníka práce, nelegálnej
práce a nelegálneho zamestnávania, pri ktorej bolo zistené, (okrem iných
skutočností) že zamestnanec U. W., A.. XX. XX. XXXX, W. Q. F., vykonával prácu kuchára u
zamestnávateľa v čase od 01. 02. 2014. Zamestnávateľ predložil pracovnú zmluvu uzatvorenú dňa
01. 02. 2014 s dňom nástupu do práce 01. 02. 2014, teda využíval závislú prácu tejto fyzickej osoby,
mal s ňou založený pracovno-právny vzťah podľa osobitných predpisov, ale nesplnil svoju oznamovaciu
povinnosť voči sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu, keďže tohto zamestnanca pred vznikom
pracovno-právneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce neprihlásil do registra poistencov
jednotného výberu poistného sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ ku kontrole predložil prihlášku -
registračný list fyzickej osoby akceptovaný sociálnou poisťovňou, kde je uvedený rozhodujúci čas
prihlásenia dňa 28. 02. 2014. V súvislosti s týmto zisteným nedostatkom v rámci správneho konania
prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 07.09.2015 č. : 105/15/K uložil účastníkovi konania
pokutu vo výške 2.000,- eur podľa § 19 ods. 2 písm. a/, bod 1 zákona o inšpekcii práce za porušenie
povinnosti stanovenej predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona o inšpekcii práce,
konkrétne porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a



nelegálnom zamestnávaní spočívajúce v tom, že právnická osoba, t. j. žalobca využíval v období od
01. 02. 2014 do 28. 02. 2014 závislú prácu fyzickej osoby U. W., s ktorou mal založený pracovno-
právny vzťah podľa osobitného predpisu a nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu s tým, že
zamestnávateľ prihlásil tohto zamestnanca do sociálnej poisťovne až 28. 02. 2014. Druhostupňový
správny orgán Národný inšpektorát práce so sídlom v Košiciach rozhodnutím zo dňa 30. 12. 2015 č.:
OPS/BEZ/2015/51490/597/2015 odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie inšpektorátu práce
zo dňa 07. 09. 2015 potvrdil. Na základe podanej správnej žaloby boli označené rozhodnutia správnych
orgánov zrušené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10. 11. 2016 č. k. 6S/11/2016-29,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 11. 02. 2017 a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie.
Z obsahu rozhodnutia súdu vyplýva, že : „úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude dôsledne zistiť, či
boli splnené podmienky na uloženie pokuty žalobcovi za nesplnenie povinnosti, ktorá pre neho vyplýva
z cit. ust. § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a teda či žalobca, ako zamestnávateľ
prihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca U. W.
na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pred vznikom
pracovného pomeru alebo pred začatím výkonu prác na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 02.
2014. Ak žalobca tvrdí, že svojho zamestnanca prihlásil do sociálnej poisťovne ku dňu 31. 01. 2014,
písomným podaním doručeným osobne do sociálnej poisťovne, o čom má dôkaz k dispozícii, aby tento
dôkaz predložil, prípadne, ak tvrdí, že tento dôkaz už nemá, potom je potrebné, aby na preukázanie
tohto svojho tvrdenia označil dôkazy, ktoré túto skutočnosť hodnoverne preukážu, prípadne správnemu
orgánu nič nebráni, aby si vyžiadal správu od sociálnej poisťovne, či žalobca skutočne svojho bývalého
zamestnanca U. W. prihlásil do sociálnej poisťovne písomným podaním, ktoré tam osobne doručil ku dňu
31. 01. 2014. Až po dôslednom preverení uvedených skutočností bude môcť správny orgán rozhodnúť
o tom, či sú splnené podmienky na uloženie pokuty žalobcovi za nesplnenie povinnosti, ktorá pre neho
vyplýva z § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z.“

20. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca mal v súlade s ust. § 231 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom
poistení zákonnú povinnosť prihlásiť označeného zamestnanca, ktorý pre neho vykonával závislú
prácu na základe pracovnej zmluvy dňom 01.01.2014 do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia sociálnej poisťovne, a to buď pred vznikom týchto poistení, najneskôr
však pred začatím výkonu jeho činnosti. Aj keď žalobca tvrdil, že má dôkaz o odovzdaní písomnej
prihlášky do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia sociálnej poisťovne
u uvedeného zamestnanca dňa 31.01.2014, teda v zákonom stanovenej lehote, túto skutočnosť v
správnom konaní preukazoval iba Čestným prehlásením Ferenca Vistana - VIEKON, IČO: 37523821,
bytom Magurská 5, Košice - Staré mesto zo dňa 29.06.2017 (doručené správnemu orgánu dňa
10.07.2017), v ktorom ako poverená osoba zamestnávateľa GOLDEN ROYAL Group, s.r.o. vyhlasuje,
že dňa 31.01.2014 fyzicky doručil na pobočku Sociálnej poisťovne v Košiciach registračný list za
zamestnanca U. W. v zmysle § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona o sociálnom poistení, čím bola splnená
oznamovacia povinnosť zamestnávateľa prihlásiť do registra poistencov zamestnanca najneskôr
pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. V rozpore s týmto tvrdením na dotaz správneho orgánu
Sociálna poisťovňa pobočka Košice v Odpovedi zo dňa 26.05.2017 č. 4512-150/2017-KEM oznámila,
že žalobca prihlásil označeného zamestnanca do registra zamestnancov sociálnej poisťovne podaním
registračného listu fyzickej osoby zaslaným cez elektronické služby dňa 28.02.2014, pričom písomné
podanie prihlášky neevidujú. Uvedené vyplýva aj z registračného listu fyzickej osoby, pripojeného k listu
sociálnej poisťovne.

21. Správny súd preto z uvedeného uzavrel, že správne orgány v rámci vykonávaného dokazovania
a to aj v smere naznačenom v zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Košiciach vykonali dostatočné
dokazovanie na preukázanie skutkového stavu a z výsledkov takto vykonaného dokazovania prijali
aj správny skutkový záver o porušení zákonných povinností žalobcu, ktorý preukázateľne svojho
zamestnanca prihlásil do registra zamestnancov sociálnej poisťovne až po začatí výkonu prác dňom
28.02.2014, napriek tomu, že poistenie u tohto zamestnanca vzniklo uzavretím pracovnej zmluvy dňom
01.02.20124. V tej súvislosti správny súd ako nedôvodnú hodnotí námietku žalobcu, že žalovaný v
rozpore so správnym poriadkom nehodnotil a nezobral do úvahy ním predložené čestné prehlásenie
poverenej osoby, pretože tvrdenia tejto osoby (ktorá nie je ani účastníkom správneho konania)
vyplývajúce z predloženého čestného prehlásenia zo dňa 29.06.2017 sú v rozpore s údajmi evidovanými
v sociálnej poisťovni a žalobca žiadnym spôsobom inými dôkazmi nepreukázal, že tieto údaje sociálnej
poisťovne sú nesprávne. Je potrebné prisvedčiť žalovanému, že takýmto dôkazom nemôže byť ani
výkaz poistného u U. W. za mesiac február 2014, pretože z uvedeného výkazu síce vyplýva u tohto



zamestnanca počet odpracovaných dní v uvedenom mesiaci (ktorý údaj v správnom konaní ani nebol
sporný), ale výkaz žiadnym spôsobom nesvedčí o tom, kedy bol označený zamestnanec prihlásený
do registra zamestnancov sociálnej poisťovne, pre splnenie povinností zamestnávateľa podľa § 231
ods. 1 písm. b/ bod. 1 zákona o sociálnom poistení. Ako nedôvodnú súd hodnotí aj námietku, že
prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu nemá všetky náležitosti správneho rozhodnutia vo veciach
správneho trestania, pretože výrok neobsahuje dostatočnú kvalifikáciu skutkov kladených za vinu
žalobcovi, pretože tak ako to vyplýva z obsahu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, vo
výroku rozhodnutia je dostatočne špecifikované a opísané skutkové zistenie správneho orgánu, ktoré
je podriadené pod príslušnú právnu normu, t.j. z označeného rozhodnutia nesporne vyplýva, akého
správneho deliktu sa žalobca dopustil a uvedené zistenia sú v rozhodnutí aj dostatočným spôsobom
a zrozumiteľne odôvodnené.

22. V danom prípade v priebehu konania pred správnym súdom bolo preukázané, že zo strany žalobcu
nesporne došlo k spáchaniu správneho deliktu uvedeného v rozhodnutí prvostupňového správneho
orgánu, ako aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného, za čo žalobcovi ako zamestnávateľovi bola
uložená sankcia vo výške 2.000,- eur.

23. Vo vzťahu k uloženej sankcii za porušenie zákonom uložených povinností správny súd zdôrazňuje,
že zodpovednosť zamestnávateľa za správny delikt je objektívna, čo v praxi znamená, že zamestnávateľ
je zodpovedný za porušenie zákona tým, že došlo k porušeniu zákonných povinností a to bez ohľadu na
to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. Zamestnávateľ administratívnu
zodpovednosť ponesie aj v prípade, ak sa tak stalo neúmyselne, (v dôsledku nedostatočnej vedomosti
zamestnávateľa, prípadne jeho zamestnancov) či vinou jeho zamestnancov alebo aj iných okolností.
Vzhľadom na právnu konštrukciu tejto zodpovednosti je preto nepodstatné, z akých dôvodov alebo za
akých okolností došlo k porušeniu zákonných povinností, rozhodujúce je preukázanie porušenia týchto
povinností, pričom zamestnávateľ sa zodpovednosti za preukázané porušenie nemôže zbaviť.

24. Správny súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa je dostatočne odôvodnené aj vo vzťahu k výške uloženej sankcie, pričom správny orgán
dostatočným spôsobom vyhodnotil všetky rozhodujúce kritéria pre určenie výšky pokuty v zmysle §
19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Samotné uloženie pokuty za správny delikt, ktorého sa dopustil
žalobca, vzhľadom na jeho objektívnu zodpovednosť je obligatórne s tým, že výška pokuty bola uložená
na dolnej hranici zákonného rozpätia, pričom bola zohľadnená tak dĺžka trvania protiprávneho stavu,
veľkosť zamestnávateľa, ako aj skutočnosť, že u tohto zamestnávateľa ide o prvý takýto správny delikt.
Uložená sankcia zároveň plní represívnu, ako aj preventívnu funkciu.

25. Správny súd považuje taktiež za potrebné uviesť, že v danej preskúmavanej veci nemohol aplikovať
novelizované znenie § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z. z., ktoré nadobudlo účinnosť od 01.
01. 2018 za použitia § 2 ods. 1 Trestného zákona, pretože z tohto novelizovaného citovaného
zákonného ustanovenia vyplýva, že nelegálne zamestnávanie je zamestnávania právnickou osobou
alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou
založený pracovno-právny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a
neprihlási ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do 7 dní od uplynutia
lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly
nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak sa kontrola začala do 7 dní od uplynutia lehoty
podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra. V danom prípade žalobca preukázateľne
neprihlásil zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v lehote
do 7 dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenia do tohto registra (t.j. od
01.02.2014) ale až po uplynutí tejto lehoty dňa 28.02.2014.

26. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch
stupňov sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní,
ako aj zákona o inšpekcii práce a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

27. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP tak, že účastníkom
nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech a preto
nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy
konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.



27. Správny súd v preskúmavanej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 139 ods. 4 SSP).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia rozsudku krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho
súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých
dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.