Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8S/60/2017 z 12. 9. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 12. septembra 2018, sp. zn. 8S/60/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7017200949.2 Krajský súd Košice | 8S/60/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7017200949.2 | 2018-09-12 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 107 SSP, zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, § 37 zákona č. 222/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4db0a51e-8f47-4e48-a351-033ea80e31f3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200949.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/60/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200949
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200949.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu
JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Jozefa Kuruca v právnej veci žalobcu Kovos Recykling s.r.o.,
Štefánikova č. 76, 071 01 Michalovce, IČO: 46691995, právne zastúpený advokátkou JUDr. Janou
Šepeľovou so sídlom Štefánikova 17, 066 01 Humenné, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu
Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
101776367/2017 zo dňa 16.08.2017, takto

r o z h o d o l :

1. Žalobu z a m i e t a.

2. Účastníkom nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 25.10.2017, doručenou Krajskému súdu v Košiciach 26.10.2017 sa žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania rozhodnutia
žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101776367/2017 zo dňa 16.08.2017,
ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa podľa zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej
správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. v
znení neskorších predpisov a konajúc podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“)
rozhodol podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu
Daňového úradu Košice č. 100980728/2017 zo dňa 19.05.2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6
Daňového poriadku určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 6388,33 eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie január 2016 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 19.05.2017 potvrdil.

2. Žalovaný a Daňový úrad Košice ako správne orgány v oblasti daní vychádzali vo svojich rozhodnutiach
z obsahu a záverov vyplývajúcich z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2016
obsiahnutých v protokole č. 338267/2017 zo 06.04.2017.

3. Daňový úrad Košice v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia z 19.05.2017 uviedol nasledovné
dôkazné zistenia a z nich vyplývajúce právne názory:

„Dňa 06.04.2017 bol vyhotovený Protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu č. 338267/2017, ktorý bol spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedených
v protokole č. 339010/2017 prevzatý dňa 07.04.2017.



Pri výkone daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty u daňového subjektu za kontrolované zdaňovacie
obdobie január 2016 správca dane postupoval v zmysle ustanovení § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní, ktoré ukladá správcovi dane povinnosť postupovať pri správe daní v súlade so všeobecnými
záväznými právnymi predpismi, chrániť záujmy štátu a dbať pri tom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.

Dňa 23.06.2016 správca dane vyzýval (Výzva na predloženie dokladov č. 103392523/2016 zo dňa
23.06.2016, doručená 01.07.2016) kontrolovaného daňového subjektu, aby v lehote 15 dní od doručenia
výzvy predložili správcovi dane
- stavebné povolenie
- zmluvy o dielo (vykonaní stavebných prác so subdodávateľmi)
- list vlastníctva k pozemku.

Spoločnosť predložila z požadovaných dokladov iba list vlastníctva k pozemku, zmluvy o dielo a
stavebné povolenie neboli predložené.
Platiteľ dane podal za zdaňovacie obdobie január 2016 dňa 25.02.2016 daňové priznanie k dani z
pridanej hodnoty, v ktorom si uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu vo výške 6 272,66 eur.
Podstatnú časť odpočítania dane je za nákup stavebného materiálu od spoločnosti PRO UNITED
BUSINESS s.r.o..

Dňa 12.09.2016 správca dane preveroval dodávateľskú faktúru č. 20160106 zo dňa 29.01.2016 od
spoločnosti PRO UNITED BUSINESS s.r.o.. Zaslal Výzvu č. 103889442/2016 zo dňa 12.09.2016 na
sídlo dodávateľskej spoločnosti, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy predložili správcovi dane
Evidenciu DPH dokladov za zdaňovacie obdobie január 2016. Zoznam vystavených faktúr za zdaňovacie
obdobie január 2016. Zoznam prijatých faktúr za zdaňovacie obdobie január 2016. Z predložených
dokladov správca dane zistil, že deklarovaná faktúra bola zaevidovaná v záznamoch DPH za zdaňovacie
obdobie január 2016 a daň bola priznaná v uvedenom zdaňovacom období.

Správca dane preveroval faktúru č. 20160106 zo dňa 29.01.2016. vyzval dodávateľskú spoločnosť PRO
UNITED BUSINESS s.r.o. (Výzva č. 104288939/2016 zo dňa 14.11.2016 doručená dňa 03.12.2016 aby v
lehote do 8 dní od doručenia výzvy predložili správcovi dane pôvod stavebného materiálu (dodávateľskú
faktúru, dodací list, prepravné doklady), skladové karty za zdaňovacie obdobie január 2016. Spoločnosť
PRO UNITED BUSINESS s.r.o., požadované doklady do dňa vypracovania protokolu nepredložila.

Dňa 20.01.2017 správca dane vyzýval (Výzva na predloženie dokladov č. 10012791/2017 zo dňa
20.01.2017, doručená dňa 23.01.2017) kontrolovaného daňového subjektu Kovos Recykling s.r.o., aby
v lehote 8 dní od doručenia výzvy predložili správcovi dane k dodávateľskej faktúre č. 20160106
zo dňa 29.01.2016 od spoločnosti PRO UNITED BUSINESS s.r.o. písomnú zmluvu na dodávku
stavebného materiálu, rozpis stavebného materiálu, projektovú dokumentáciu na stavby č. 1755/9, 1754
v katastrálnom území Stráňany, stavebný denník k predmetnej stavbe, stavebné povolenie. Spoločnosť
z požadovaných dokladov k uvedenej faktúre nepredložila ani rozpis stavebného materiálu - o aký
stavebný materiál sa jedná konkrétne (názov stavebného materiálu, množstvo stavebného materiálu),
ani stavebný denník k predmetnej stavbe ani stavebné povolenie.

Správca dane opakovane vyzval spoločnosť PRO UNITED BUSINESS s.r.o.(výzva č. 100294551/2017
zo dňa 20.01.2016, doručená dňa 13.02.2016,) aby preukázal pôvod vyfakturovaného stavebného
materiálu k faktúre č. 20160106 zo dňa 29.01.2016, rozpis stavebného materiálu, skladové karty za
zdaňovacie obdobie január 2016, písomnú zmluvu na dodávku stavebného materiálu.

Spoločnosť PRO UNITED BUSINESS s.r.o., požadované doklady do dnešného dňa nepredložila.
Správca dane dňa 15.02.2017 opakovane vyzýval (Výzva na predloženie dokladov č. 100294551/2017
zo dňa 15.02.2017, doručené dňa 16.02.2017) kontrolovaného daňového subjektu, aby do 8 dní
od doručenia výzvy predložil správcovi dane potrebné dokumenty. Zamestnanci správcu dane dňa
15.03.2017 vykonali mieste zisťovanie na adrese č. par. 1755/9 v katastrálnom území Stráňany,
Michalovce v súvislosti s výkonom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2016 u daňového
subjektu Kovos Recykling s.r.o.(Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 100471771/2017 zo dňa 15.03.2017).
Miestne zisťovanie bolo zamerané na preverenie skutočnosti na faktúre č. 20160106 zo dňa 03.02.2016.
Fyzickou obhliadkou priestorov bolo zistené, že na uvedenej adrese je rozostavaná stavba."



4. Ďalej správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí z 19.05.2017 argumentoval nasledovne:

„Podľa vyjadrenia splnomocneného zástupcu (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103020216/2016
zo dňa 11.05.2016) spoločnosť mala jedného zamestnanca, ale na základe podaného prehľadu zo
závislej činnosti bolo zistené, že spoločnosť Kovos Recykling s.r.o. za kontrolované obdobie (ale aj
predchádzajúce a nasledujúce obdobie) nikomu nevyplatila mzdu, čo poukazuje na skutočnosť, že
v kontrolovanom období okrem konateľa spoločnosti, práceschopného zamestnanca nemala, taktiež
nebolo zistené, aby spoločnosť dosahovala príjem z prenájmu motorových vozidiel. Z toho vyplýva, že
konateľ spoločnosti využíval intenzívne naraz (súčasne) štyri motorové vozidlá, ku ktorým si uplatňoval
náklady za nákup pohonných hmôt, z ktorých si odpočítal daň z pridanej hodnoty na základe uvedených
dokladov vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou. Kontrolou evidencii a dokladov bolo
zistené, že spoločnosť nemala vlastné zariadenia, a nástroje, ktoré by spotrebovali pohonné hmoty,
nakoľko podľa zoznamu drobného majetku je evidovaná jedna motorová kosačka. Správca dane
považuje za nevierohodné, aby v januári 2016 bola kosačka na trávu vôbec používaná.

Kontrolovaný daňový subjekt deklaruje nákup motorovej nafty, benzínu, LPG cestnú daň za január 2016
priznal štyri motorové vozidlá.

Správca dane ďalej zistil, že platiteľ dane realizoval nákup pohonných hmôt na základe zjednodušených
daňových dokladov, viackrát za jeden deň, napr. 01.01.2016 nakupoval 4 krát, 03.01.2016 - 10 krát,
07.01.2016 - 7 krát, 08.01.2016 - 8 krát, 14.01.2016 - 7 krát, pri skutkovom stave, že nemal zamestnanca.

Intenzita a objem natankovania rôznych druhov pohonných hmôt, v ten istý deň, do rôznych osobných
áut kontrolovanej spoločnosti, ktorá v roku 2016 mala jedného konateľa, nevykazovala zamestnanca
ani v kontrolovanom období, ani celý rok 2016, pričom v mesiaci január 2016 deklarovala kontrolovaná
spoločnosť Kovos Recykling s.r.o., celkovo nákup nafty v objeme 1480 litrov, súčasne aj nákup benzínu
v objeme 1132 litrov a LPG v objeme 197 litrov - podľa názoru správcu dane, je v rozpore s reálnosťou
každodenného používania 4 áut jednou osobou s tankovaním prevažne v malých objemoch na
čerpacích staniciach hlavne v Michalovciach, na podnikateľské účely, bez preukázania priameho súvisu
s dosahovaním zdaniteľných príjmov, bez preukázania, ako súvisí vysoký objem nákupu pohonných
hmôt e ekonomickou činnosťou kontrolovanej činnosti, pričom konateľ spoločnosti Kovos Recykling s.r.o.
bol v rovnakom čase konateľom približne ďalších 16 obchodných spoločností. Predložené a zaúčtované
bločky z elektronickej registračnej pokladne nepovažuje správca dane za dostatočne podporný dôkaz
pre uplatnenie odpočítanie dane DPH preukazujúcim skutočnosť, že došlo k nákupu pohonných hmôt
kontrolovanou spoločnosťou, a zároveň, že boli pohonné hmoty v danom objeme za jeden mesiac
spotrebované dosahovanie, či zabezpečenie zdaniteľných príjmov kontrolovanej spoločnosti.

Kontrolóri dvakrát vyzvali dodávateľskú spoločnosť PRO UNITED BUSINESS s.r.o., č. výzvy
104288939/2016 zo dňa 14.11.2016 a č. výzvy č. 100129077/2017 zo dňa 20.01.2017, aby preukázali
pôvod stavebného materiálu, rozpis stavebného materiálu. Spoločnosť požadované dokumenty
správcovi dane nepredložila.

Správca dane dvakrát vyzýval kontrolovanú spoločnosť - Výzva na predloženie dokladov č.
100127091/2017 zo dňa 20.01.2017 a č. 100294551/2017 zo dňa 15.02.2017, aby predložili správcovi
dane rozpis stavebného materiálu, o aký stavebný materiál sa jedná konkrétne, stavebný denník k
predmetnej stavbe, stavebné povolenie, dodací list stavebného materiálu. Spoločnosť požadované
dokumenty správcovi dane nepredložila.

Samotná existencia faktúry a zaúčtovanie daňových dokladov v súlade so zásadami účtovníctva ešte
nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných dodávok.
Platiteľ od dane, ktorú je povinný platiť odpočítať len daň, ktorá je voči nemu uplatnená iným platiteľom
dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané a ktoré použije na účely
svojho podnikania ako platiteľ. To znamená, že zákonné podmienky po splnení ktorých vzniká platiteľovi
právo na odpočítanie dane nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným
obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu - t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť
vo všetkých jej znakoch, v právnej skutočnosti, v objekte a subjekte. Uvedené, samotný preverovaný



daňový subjekt nesplnil a z tohto titulu došlo k porušeniu § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51
zák. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov.

Kontrolovaný subjekt bol so zisteniami správcu dane oboznámený (č. 100508393/2017 prevzaté dňa
23.03.2017) a v 8 dňovej lehote určenej správcom dane sa k zisteným skutočnostiam nevyjadril."

5. Žalobca vo včas podanom odvolaní zo dňa 07.06.2017 proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa
19.05.2017 uviedol nasledovné odvolacie námietky:

„Správca dane od našej spoločnosti v priebehu kontroly požadovala predloženie určitých dokladov.
Doklady, ktoré sme mali k dispozícií, sme správcovi dane aj predložili.

Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy
štátu ( Rozsudok NSSR sp. zn. 8Sžf 6-7/2014).

Z citovaného rozsudku ďalej poukazujeme na právny názor, podľa ktorého vo vzťahu k zachovávaniu
práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže
to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva.
Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom
konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy Štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať
práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania
predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

Správca dane založil svoje tvrdenia na domnelých dôkazoch. Vo veci vykonal dokazovanie - preveroval
faktúru č. 20160106 zo dňa 29.01.2016 u dodávateľskej spoločnosti PRO UNITED BUINESS s.r.o.,
avšak tento správcovi dane nepredložil požadované doklady.

Vzhľadom na požiadavku zákonnosti daňovej kontroly a zákonnosti dokazovania je neprijateľné, aby
správca dane rozhodnutie dôvodil skutkovými zisteniami, ktoré nevyplývaj z obsahu spisu, ale len z
jeho tvrdení. Takto nie je možné preveriť vierohodnosť správcom dane tvrdených zistení, hoci získaných
pri výkone jeho činnosti v rámci správy daní, ani zákonnosť postupu pri vykonaní predmetného dôkazu
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, č.k. 3Sžf/137/2013 zo dňa 31.03.2015). Konanie resp. nekonanie
dodávateľskej spoločnosti nemôže byť predsa kladené našej spoločnosti na ťarchu. Naša spoločnosť
splnila povinnosť vyplývajúcu z ust. § 49 ods. 1,2 písm. a/ a z ust. § 51 ods. 1 písm. i/ zákona o
DPH. Z týchto ustanovení zákona však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno daňového subjektu ako
kontrolovaného subjektu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľov a daňový subjekt nemôže
znášať ani dôkaznú núdzu z týchto skutočnosti (rozsudky NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2010, 5Sžf 6/2012) z
čoho vyplýva, že správca dane nemôže pripísať na ťarchu našej spoločnosti konanie dodávateľa. Čo sa
týka nepriznania odpočtu DPH vo výške 395,73 eur, nakoľko nemáme dostatok dôkazných prostriedkov
na preukázanie nami tvrdených skutočností a hodnovernosti predložených dokladov, v tejto časti s
rozhodnutím správcu dane súhlasíme.

Vzhľadom na uvedené máme za to, že v prejednávanom prípade správca dane nezákonne odoprel našej
spoločnosti uplatnenie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty ustanovené zákonom o dani z pridanej
hodnoty, a to vo výške 5.992,60 eur. Trváme na tom, že sme dostatočne preukázali nárokovateľnosť
vrátenia nadmerného odpočtu DPH v požadovanej výške za zdaňovacie obdobie január 2016.

Žiadam preto, aby nadriadený orgán preskúmal postup a zákonnosť Daňového úradu Košice a
rozhodnutie č. 100980728/2017 zo dňa 19.05.2017 v časti zrušil a priznal spoločnosti Kovos Recykling
s.r.o., nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie január 2016 v sume 5.992,60 eur (slovom
päťtisícdeväťstodeväťdesiatdva eur a šesťdesiat centov)."

6. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia zo dňa 16.08.2017 po zhrnutí výsledkov a
záverov vyplývajúcich z úkonov vykonaných Daňovým úradom Košice u žalobcu, reagujúc na jeho
námietky uvedené v riadnom opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu, dospel k záveru,
že prvostupňový orgán dospel k správnemu záveru a jeho rozhodnutie potvrdil.



7. Citujúc ustanovenia § 3 ods. 1,3,6 Daňového poriadku, § 19 ods. 2, 49 ods. 1,2 písm. a), § 51 ods. 1
písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty v odôvodnení rozhodnutia uviedol:

„Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam,
zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani, pridanej hodnoty, resp. zaplateným z dôvodu ich
splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na
faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane.
V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, na základe ktorej si platiteľ dane uplatnil odpočítanie
dane, nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je
predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o dani pridanej hodnoty. Podmienky uvedené v
§49 ods. 1 a ods. 2 písm. a ) v §51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov
sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane.
Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani za dobromyseľnosti platiteľa.
Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie
dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane, dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať,
že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Ak daňový
subjekt dôkazné bremeno v tomto zmysle neunesie, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na
odpočítanie dane, pridanej hodnoty. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie
všetkých okolností ktoré umožnia prijať závery, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva
na odpočítanie dane. Keďže ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia
faktúry, hoci táto by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje uvedené
v preverovanej faktúre naozaj dokladujú predmetné skutočnosti. Preto k rozhodnutiu správcu dane, či
uznať alebo neuznať uplatňované právo, na odpočítanie dane nestačí len mechanické porovnanie výšky
odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. Ako dôkaz možno,
v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku použiť, všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi.

Finančné riaditeľstvo SR s súvislosti s námietkami daňového subjektu, ktoré sa týkajú preukázania
nároku na odpočítanie dane poukazuje na skutočnosť, že dokazovanie je procesní postup, cieľom
ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené
čo najúplnejšie. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno)rozdeľuje Daňový poriadok medzi správcu dane
a daňový subjekt. Splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa § 24 ods. 1
Daňového poriadku preukazuje daňový subjekt. t.j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt
preukazuje skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a a skutočnosti, ktoré, je povinný
uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných
predpisov, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly
alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je
povinný viesť. Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno však spočíva
na daňovom subjekte. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho
uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí
zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Preto správca dane hodnotí
každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou je pritom
ich pravdivosť a preukázaná hodnota.

Finančné riaditeľstvo SR z predloženého spisového materiálu zistilo, že v danom prípade správca dane
skúmal uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklarované faktúrou č. 20160106 od spoločnosti PRO
UNITED BUSINESS s.r.o. - predmet fakturácie: stavebný materiál, množstvo 1 ks, cena za mernú
jednotku 29 963,00 eur bez DPH, nielen z formálnej stránky,, ale preveroval aj súlad skutočného stavu
so stavom formálnym a nevychádzal len z predloženej faktúry, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie
na zistenie, či predložená faktúra odráža skutočnosť a či neabsentuje materiálny podklad. Správca
dane vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov, o tom, či daňový subjekt Kovos
Recykling s.r.o X.. F. Š., k týmto tvrdeniam nepredložil žiadne dôkazy. Správca dane opakovane vyzýval
daňový subjekt na predloženie dôkazov k preverovanej faktúre, ale daňový subjekt na výzvy správcu
dane nereagoval a nepredložil požadované doklady, ktoré by ozrejmili predmet fakturácie - stavebný
materiál, jeho konkrétny druh, názov, množstvo, dodací list, nepredložil žiadne doklady týkajúce sa
konkrétnej stavby (stavebný denník, stavebné povolenie), na ktorej mal byť stavebný materiál použitý.



Správca dane opakovane vyzýval aj dodávateľskú spoločnosť PRO UNITED BUSINESS s.r.o. na
predloženie dôkazov k preverovanej faktúre. Ale ani táto spoločnosť nepredložila (okrem účtovných
dokladov) žiadne z požadovaných dôkazov k dodávke stavebného materiálu (dodávateľskú faktúru,
dodací list, prepravné doklady, rozpis - názov, množstvo, cenu stavebného tovaru, skladové karty,
zmluvy). Z miestneho zisťovania na parcele č. 1755/9 v katastrálnom území W. je zrejmé iba to, že na
uvedenej parcele sa nachádza rozostavaná stavba, ale z fotodokumentácie tejto stavby nie je zrejmý
ani druh, ani množstvo stavebného materiálu, ani že sa jedná o stavebný materiál, ktorý bol predmetom
fakturácie spoločnosti PRO UNITED BUSINESS s.r.o. daňovému subjektu Kovos Recykling s.r.o. -
faktúra č. 20160106 (ako to uvádza daňový subjekt v odvolaní). V súvislosti s formálnymi náležitosťami
faktúry Finančné riaditeľstvo SR poukazuje aj na skutočnosť, že preverovaná faktúra neobsahovala
náležitosti v zmysle ustanovenia § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov, pretože neobsahovala množstvo a druh dodaného stavebného materiálu a daňový subjekt
nepredložil žiadnu prílohu k tejto faktúre, preto ani nebolo možné zistiť, či sa v danom prípade nejedná
o dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak inštalácia alebo montáž patrí do sekcie F osobitného
predpisu, ako to vyplýva z ustanovenia § 69 ods. 12 písm. j) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov.

Finančné riaditeľstvo SR zastáva názor, že správca dane v tomto prípade všetky zabezpečené dôkazy
vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska ich pravdivosti, pričom
prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dospel k logickému a odôvodnenému záveru,
že daňový subjekt nepreukázal vznik daňovej povinnosti z titulu dodania tovaru v zmysle § 19 zákona
č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a nepreukázal použitie tovaru na účely podnikania a že
následne nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z faktúry č. 20160106 od spoločnosti PRO UNITED
BUSINESS s.r.o..

Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že daňový subjekt v odvolaní deklaruje svoj nesúhlas so závermi
správcu dane vo veci neuznaného nároku na odpočítanie dane z faktúry č. 20160106, ale nijakým
konkrétnym spôsobom nepreukázal skutočnosti a neoznačil a nepredložil konkrétne dôkazy svedčiace
o nesprávnosti záverov vyvodených správcom dane. Daňový subjekt opakovane tvrdí, že dostatočne
preukázal nárok na odpočítanie dane z preverovanej faktúry, ale zo spisového materiálu táto skutočnosť
nevyplýva, pretože ani na opakované výzvy správcu dane, nepredložil všetky požadované dôkazy,
ktorými by preukázal reálnosť a opodstatnenosť deklarovaného zdaniteľného obchodu a ktorými by
odstránil pochybnosti správcu dane o pravdivosti a dôveryhodnosti predloženej faktúry. Daňový subjekt
citovaním právneho názoru z rozsudku Najvyššieho súdu SR, ale bez aplikácie na konkrétny prípadom
všeobecne poukazuje na povinnosti daňových orgánov a na zásadu zákonnosti daňového konania,
pričom neuvádza, ktoré povinnosti správca dane zanedbal, ktoré konkrétne zásady správy daní porušil.
Finančné riaditeľstvo SR v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že dokazovanie v daňovom konaní
nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania
i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaní zásady prejednávacej, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť
daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na
daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje
tvrdenia dôkazmi.

Finančné riaditeľstvo k všeobecnému tvrdeniu daňového subjektu, že správca dane založil svoje
tvrdenia na domnelých dôkazoch zistilo, že správca dane počas daňovej kontroly u daňového subjektu
vyzýval na predloženie dôkazov daňový subjekt, ako aj dodávateľskú spoločnosť PRO UNITED
BUSINESS s.r.o. a vykonal miestne zisťovanie na parcele, na ktorej sa nachádza rozostavaná stavba,
a všetky zistenia - a teda aj konanie, resp. nekonanie daňového subjektu Kovos Recykling s.r.o.
a spoločnosť PRO UNITED BUSINESS s.r.o., ktoré nereagovali na konkrétne výzvy správcu dane
a nepredložili požadované doklady - následne hodnotil a uviedol ich v odôvodnení rozhodnutia v
súlade s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku. aplikácie záverov vyplývajúcich z rozsudku
Najvyššieho súdu SR 3Sžf/137/2013, preto nie je opodstatnená. Finančné riaditeľstvo SR v tejto
súvislosti zdôrazňuje, že je to daňový subjekt, ktorý musí spoľahlivo preukázať svoje tvrdenia o
uskutočnení dodania tovaru a služieb tak, aby boli jeho nároky uznané ako oprávnené. Je to práve
daňový subjekt, ktorý je nositeľom povinnosti tvrdiť, navrhnúť a predložiť dôkazy o reálnom dodaní
tovaru podľa predloženej faktúry. Dôkazná povinnosť je pre daňový subjekt nie iba povinnosťou,
ale aj významným právom, ktoré daňový subjekt nevyužil, lebo nepredložil také dôkazy, ktorými by
preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na preverovanej faktúre. Správca dane v danom



prípadne posudzoval iba formálnu stránku predloženej faktúry, ale preveroval, či predložená faktúra
odráža skutočnosti tak, ako nastali. Prijatie faktúry od spoločnosti uvedenej ako dodávateľ, ešte
nezakladá podmienku pre uplatnenie práva na odpočítanie dane použiteľné len vtedy, keď skutočnosti
na nich majú pravdivý a reálny základ. Daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol žiadne
skutočnosti, ktorými by preukázal nárok na odpočítanie dane z faktúry č. 20160106 od spoločnosti PRO
UNITED BUSINESS s.r.o.. Ustanovenie § 24 Daňového poriadku príkladmo vymenúva rôzne druhy
a typy dôkazných prostriedkov, ktoré zákon pripúšťa na využitie daňovým subjektom, je iba vecou
zodpovednosti daňového subjektu, aby sám, resp. s osobou znalou daňových predpisov zvážil rozsah,
potrebnosť a využiteľnosť jemu dostupných dôkazných prostriedkov, ktoré v daňovej kontrole, resp. v
odvolacom konaní predloží. Daňový subjekt ničím relevantným nespochybnil závery správcu dane, ktorý
vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o preverovanom zdaniteľnom obchode,
pretože iba samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená daň z pridanej
hodnoty, ešte nezakladá právo na odpočítanie dane. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že faktúre,
z ktorej daňový subjekt subjekt odpočítal daň, absentuje reálny základ, pretože nebolo preukázané, že
reálne došlo k dodaniu stavebného materiálu spoločnosťou uvedenou na faktúre ako dodávateľ a nebol
preukázaný priamy a bezprostredný vzťah stavebného materiálu s podnikateľskou činnosťou daňového
subjektu.

V súvislosti s námietkami daňového subjektu, ktoré sa týkajú dôkazného bremena Finančné riaditeľstvo
SR uvádza, že aj v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR, daňový subjekt je povinný viesť
svoje evidenciu, uskutočňovať svoje činnosť a preverovať svojich obchodných partnerov tak, aby v
akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existencii,
resp. vznik nárokov a povinnosti v zmysle daňových zákonov. Uskutočňovanie zdaniteľných obchodov
je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, preto daňový subjekt ako platiteľ dane
má možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré vzhľadom na charakter zdaniteľných obchodov
zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného obchodu správcovi dane, v danom prípade
správca dane nepripísal na ťarchu daňového subjektu konanie jeho dodávateľa (ako to všeobecne
namieta daňový subjekt v odvolaní, odvolávajúc sa na právne závery rozsudkov Najvyššieho súdu SR,
ktoré sa týkajú dôkazného bremena správcu dane a daňového subjektu), ale sám aktívne preveroval
reálnosť a opodstatnenosť nároku saňového subjektu na odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti PRO
UNITED BUSINESS s.r.o., daňový subjekt správcovi dane nepreukázal, akým spôsobom preveroval
samotnú dodávku stavebného materiálu, ani aké opatrenie prijal na zabezpečenie preukázania splnenia
zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti PRO UNITED
BUSINESS s.r.o.. Dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil k preverovanému odpočítaniu dane neboli
schopné osvedčiť splnenie podmienok pre odpočítanie dane. Finančné riaditeľstvo SR považuje aj tieto
námietky daňového subjektu za neopodstatnené.

Finančné riaditeľstvo SR konštatuje, že správca dane postupoval v súlade s § 3, § 24 a § 68 Daňového
poriadku, keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov dospel k záveru o porušení ustanovení §
49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a neuznaní odpočítania dane z
faktúry č. 20160106 zo dňa 03.02.2016 od spoločnosti PRO UNITED BUSINESS s.r.o. a z dokladov
z elektronickej registračnej pokladnice, pretože daňový subjekt Kovos Recykling s.r.o. nepreukázal, že
k deklarovanému dodaniu tovaru skutočne došlo tak, ako to je uvedené na preverovanej faktúre a na
zjednodušených daňových dokladoch a že tento tovar použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.
Správca dane pri vyvodení záverov v danej veci vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania,
zaoberal sa skúmaním jednotlivých skutočností, ktoré vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dospel k záverom,
ktoré riadne odôvodnil. Z uvedených dôvodov považuje Finančné riaditeľstvo SR všetky námietky
daňového subjektu, uvedené v odvolaní, za neopodstatnené."

8. V správnej žalobe zo dňa 25.10.2017 žalobca obsahovo zhodne s dôvodmi uvedenými v riadnom
opravnom prostriedku zopakoval svoje žalobné námietky:

„Naša spoločnosť si uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti a zdaňovacie
obdobie január 2016 v podstatnej časti za nákup stavebného materiálu od spoločnosti PRO UNITED
BUSINESS s.r.o., Kpt. Nálepku 20,071 01 Michalovce, IČ DPH: SK2023440144, IČO: 46547568, č.



dokladu 20160106, dátum dodania 29.01.2016, základ dane 29 963,00 eur, 20% DPH 5.992,60 eur.
Tak, ako sme to uviedli aj v podanom odvolaní, správca dane od našej spoločnosti v priebehu kontroly
požadoval predloženie určitých dokladov. Doklady, ktoré sme mali k dispozícii a ktoré deklarovali
skutočné dodanie tovaru, sme správcovi dane aj predložili. Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatuje,
že deklarujeme svoj nesúhlas so závermi správcu dane vo veci neuznaného nároku na odpočítanie
dane z faktúry č. 20160106, ale nijakým konkrétnym spôsobom sme nepreukázali žiadne skutočnosti
a neoznačili a nepredložili žiadne dôkazy svedčiace o nesprávnosti záverov vyvodených správcom
dane. Naproti tomu tak, ako Daňový úrad Košice, tak aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach len
všeobecne konštatujú len nesplnenie zákonom stanovených podmienok. Odôvodnenie žalovaným
vydaného rozhodnutia, ako aj rozhodnutia, ktoré mu predchádzalo obsahuje len súpis procesných
úkonov vykonaných počas daňovej kontroly a všeobecný záver, že k deklarovanému dodaniu tovaru
skutočne nedošlo, resp. nedošlo tak, ako je to uvedené na preverovanej faktúre, že došlo k porušeniu
ustanovení § 49 a §51 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ale neobsahuje rozbor
dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, vysporiadanie sa s rozpormi v jednotlivých dôkazoch,
ich vyhodnotenie a následne závery o tom, ktoré skutočnosti považuje správca dane v tomto konkrétnom
prípade za nepochybne zistené, ako aj posúdenie ich konkrétneho právneho významu vo vzťahu k
zákonu č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty.

Ak správca dane zistil, že faktúra, ktorú naša spoločnosť predložila k daňovej kontrole, nie je dôkazom
o tom, že k deklarovanému dodaniu tovaru skutočne došlo tak, ako je to na nej uvedené, bol povinný
skutočnosti týkajúce sa deklarovaného dodaniu tovaru preskúmať a vyhodnotiť v takom rozsahu, aby
bolo možné prijať jednoznačný záver o tom, že
tovar deklarovaný na predmetnej faktúre nebol dodaný spoločnosťou uvedenou na faktúre. Závery
správcu dane ako aj žalovaného považujeme za nedostatočne odôvodnené, keďže nie je možné zistiť,
z akých skutočností a na základe akých dôkazov dospel k takému záveru, vzhľadom na to, že zistené
a zaobstarané dôkazy dostatočne nevyhodnotil. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§29 ods.
8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné
uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za
zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty že inciátorom
odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnili preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si
uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane
slúži až na následnú verifikáciu skutočnosti a dokladov predkladaných daňovým subjektom. (rozsudok
NSSR 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím ÚS SR č.k. III. ÚS 78/201117 z
23.02.2011)

Čo sa týka zdaniteľného obchodu uskutočneného spoločnosťou PRO UNITED BUSINESS s.r.o., tento
bol reálne uskutočnený osobou, ktorá je uvedená na faktúre č. 20160106, zo dňa 29.01.2016, ktorej
originál bol aj správcovi dane predložený. V zmysle príslušných ustanovení sa na daňové konanie
vzťahuje pravidlo, že pre účely dokazovania v daňovom konaní je potrebné preferovať vykonanie
dôkazov, a to bezprostredným spôsobom, aby sa mohol s týmito dôkazmi daňový subjekt bezprostredne
oboznámiť a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa § 29 ods. 4 zákona o
správe dani ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia,
odpovede na výzvy správu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

Ak mal správca dane pochybnosti o uskutočnení zdaniteľného plnenia, prečo za účelom zistenia
oprávnenosti odpočítania dane z vyššie uvedenej faktúry správca dane nepreveroval uskutočnenie
zdaniteľného obchodu daňového subjektu: PRO UNITED BUSINESS s.r.o. v zmysle uvedenej faktúry
a to aj výsluchom konateľa spoločnosti p. H.. P. P. ku skutočnostiam podstatným na posúdenie
reálneho podkladu nami uplatňovaných daňových dokladov ovplyvňujúcich základ preverovanej daňovej
povinnosti. Nakoľko sú daňové orgány povinné zistiť čo najúplnejšie skutkový stav potrebný na
preverenie a určenie dane. Máme za to, že správca dane nevykonal všetky potrebné dôkazy, nezistil
dôsledne skutkový stav veci, teda procesne pochybil. Odôvodnenia napádaných rozhodnutí nie sú v



súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku a taktiež posúdenie skutkového stavu správcom dane nie je
dostačujúce pre vyslovenie záveru o porušení §49 ods. 1,§49 ods. 2 písm. a,§51 ods. 1 písm. a) zákona
č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Správca dane v odôvodnení neuviedol skutočnosti, ktoré boli
podkladom pre jeho vydanie v takom rozsahu, aby bolo možné zistiť, či daňová povinnosť bola určenú
správne.

Skutočnosť. že dodávateľ, spoločnosť PRO UNITED BUSINESS s.r.o. nespolupracoval so správcom
dane, tak ako to on vyžadoval, nemôže byt' pripisované na ťarchu našej spoločnosti. Našej spoločnosti,
ako daňovému subjektu, zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích
procesoch dodávateľov. Zastávame názor, že správca dane postupoval v rozpore s ustanovením § 29
ods. 2 zákona o správe daní, a že dôkazné bremeno nemôže vykladať jednostranne a izolovane tak,
že zaťažuje našu spoločnosť.

Správca dane mal preveriť súvislosti, ktoré vyplývajú z doterajších zistení tak, aby zistený skutkový stav
bol nespochybniteľným podkladom pre právny záver vo veci. Vykonané dôkazy - výsluch účastníkov
konania, ako aj predložené doklady preukazujú reálnosť a ekonomickú opodstatnenosť dodania
zdaniteľných plnení deklarovaných na faktúre ě. 20160106 zo dňa 29.01.2016 od spoločnosti PRO
UNITED BUSINESS s.r.o.

V zmysle príslušných zákonných ustanovení právo odpočítať DPH z tovarov alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať
od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije
na účely svojho podnikania ako platiteľ, s výnimkou podľa odsekov 3 a 6. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú
byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Podľa §51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH,
právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2
písm. a) mu faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť
dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je
v Žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu ( Rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžf 6-7/2014).
Z citovaného rozsudku ďalej poukazujeme na právny názor, podľa ktorého vo vzťahu k zachovávaniu
práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže
to byt' v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva.
Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom
konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať
práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania
predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

S poukazom na nami uvádzané skutkové tvrdenia, na procesné pochybenie správcu dane žiadame,
aby Krajský súd v Košiciach preskúmal zákonnosť vydaného rozhodnutia Daňového úradu Košice,
pobočka Michalovce č.100980728/2017 zo dňa 19.05.2017 v spojení s rozhodnutím žalovaného č.
101776367/2017 zo dňa 16.08.2017 a zrušil a vec sa vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Zároveň
si uplatnil náhradu trov konania v plnom rozsahu."

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 05.12.2017 reagujúc na hore uvedené žalobné námietky
argumentoval nasledovne:

„Žalovaný k žalobným dôvodom žalobcu uvádza, že žalobca - tak ako aj v odvolaní proti rozhodnutiu
správcu dane - deklaruje svoj nesúhlas so závermi správcu dane a opakovane tvrdí, že tovar bol
reálne dodaný spoločnosťou uvedenou na faktúre ako dodávateľ, ale nijakým konkrétnym spôsobom
nepreukazuje žiadne skutočnosti, neoznačuje a nepredkladá dôkazy, ktoré by mali viesť k tomu, že
závery správcu dane sú nesprávne.

Žalovaný k námietkam žalobcu, ktoré sa týkajú porušenia konkrétnych ustanovení zákona č. 222/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov uvádza, že zistený skutkový stav je podrobne uvedený v rozhodnutí
správcu dane (dôkaz č. 26), ako aj v rozhodnutí žalovaného (dôkaz č. 33). Námietky uvedené v žalobe
sú v podstate identické s námietkami, ktoré boli uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane



(dôkaz č. 29) a žalovaný k nim zaujal stanovisko v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia
(dôkaz č. 33). Žalovaný v odvolacom konaní postupoval v súlade s ustanovením § 74 ods. 2 Daňového
poriadku a preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a
z dôvodov uvedených v odvolaní a v odôvodení žalobou napadnutého rozhodnutia sa dôkladne zaoberal
a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré korešpondujú aj s námietkami uvedenými
v žalobe. Z obsahu rozhodnutia vyplýva, z akých skutočností žalovaný vychádzal a akými právnymi
úvahami sa pri rozhodovaní riadil. V danom prípade, správca dane zistil, že žalobca uplatnil právo na
odpočítanie dane v sume 5 992,60 eura z faktúry číslo 20160106 zo dňa 03.02.2016, dátum dodania
29.01.2016 od spoločnosti PRO UNITED BUSINESS s.r.o., za stavebný materiál (dôkaz č. 2), v rozpore
s ustanoveniami § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Žalobca v rozpore s uvedenými ustanoveniami odpočítal aj daň v sume 395,75 eura z dokladov
vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou za nákup pohonných hmôt - čo nebolo predmetom
odvolania a nie je ani predmetom žaloby. Zo získaných dôkazov a zistených skutočností (podrobne
uvedených v rozhodnutí) správca dane zistil, že žalobca neuniesol dôkazne bremeno a nepredložil
také dôkazy, ktoré by potvrdili vierohodnosť a správnosť ním deklarovaných údajov v daňovom
priznaní, nepreukázal skutočnosti uvedené na preverovanej faktúre a nepreukázal nákup deklarovaného
stavebného materiálu od dodávateľa PRO UNITED BUSINESS s.r.o. na svoje podnikateľské účely.
K namietanému nedostatočnému dokazovaniu zo strany správcu dane, žalovaný zistil, že žalobca k
preukázaniu nároku na odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti PRO UNITED BUSINESS s.r.o.
predložil správcovi dane tieto dôkazy: - Dňa 11.05.2016 účtovné doklady (účtovnú osnovu, účtovný
denník, hlavnú knihu syntetickej evidencie, zoznam zápisov, pokladňu, zoznam prijatých faktúr) (dôkaz
č. 10). V lehote 15 dní mal správcovi dane predložiť stavebné povolenie, zmluvy o dielo/vykonaní
stavebných prác a list vlastníctva k pozemku, ktoré však nepredložil. Správca dane preto dňa 23.06.2016
zaslal žalobcovi výzvu na predloženie dôkazov (dôkaz č. 11), kde požadoval predloženie vyššie
uvedených dôkazov. - Dňa 19.07.2016 žalobca predložil výpis z listu vlastníctva, rozhodnutie Mesta
Michalovce - výzva na doplnenie žiadosti a prerušenie konania a zmluvu o nájme pozemku (dôkaz
č. 12). Požadované zmluvy o dielo, zmluvy na dodávku stavebného materiálu, rozpis stavebného
materiálu, stavebný denník a stavebné povolenie k stavbe predložené neboli. Na ďalšiu výzvu
správcu dane zo dňa 20.01.2017 (dôkaz č. 17) žalobca - dňa 02.02.2017 (dôkaz č. 18) predložil
Rozhodnutie Mesta Michalovce - Výzva na doplnenie žiadosti a prerušenie konania, Sprievodnú správu
a súhrnnú technickú správu k rodinnému domu, Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti Y. O. a
Stanovisko Ministerstva obrany k výstavbe rodinného domu, ale nepredložil písomnú zmluvu na dodávku
stavebného materiálu, rozpis stavebného materiálu, dodací list, stavebný denník, stavebné povolenie
a názov spoločnosti, ktorá vykonala prepravu stavebného materiálu, preto správca dane výzvou zo
dňa 15.02.2017 (dôkaz č. 19) požadoval predloženie týchto dokladov. Žalobca na výzvu správcu dane
nereagoval.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepredložil správcovi dane požadované doklady k preukázaniu
nároku na odpočítanie dane, správca dane opakovane vyzýval aj spoločnosť PRO UNITED BUSINESS
s.r.o., ktorá je na faktúre uvedená ako dodávateľ (dôkazy č. 13., 14. a 16.) na predloženie konkrétnych
dokladov a vecí, ktoré môžu byt' dôkazom pri správe daní, žiadal predložiť faktúru preukazujúcu
nákup stavebného materiálu, ktorý bol následne fakturovaný žalobcovi, dodací list, prepravné doklady
a skladové karty. Podľa § 26 ods. 7 Daňového poriadku každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci,
ktoré môžu byt' dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci
vydať alebo zapožičať. Spoločnosť PRO UNITED BUSINESS s.r.o. na výzvy správcu dane predložila
iba účtovné doklady, z ktorých správca dane zistil, že faktúra pre žalobcu je zaevidovaná v záznamoch
DPH a daň bola priznaná a faktúry k nákupu materiálu, ktoré sa však netýkali zdaňovacieho obdobia
január 2016. Doklady o pôvode materiálu, ktorý mal byt' dodaný žalobcovi, spoločnosť PRO UNITED
BUSINESS s.r.o. nepredložila. Správca dane túto skutočnosť v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku
uviedol aj v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia ako zistenú skutočnosť. Z odôvodenia
rozhodnutia správcu dane nevyplýva, že by bol správca dane nepredloženie dokladov spoločnosťou
PRO UNITED BUSINESS s.r.o. pripísal na ťarchu žalobcu (ako to uvádza žalobca). Vzhľadom na
skutočnosť, že spoločnosť PRO UNITED BUSINESS s.r.o. nepredložila dôkazy, ktorými by správcovi
dane preukázala reálne dodanie fakturovaného tovaru žalobcovi, správca dane nemal dôvod vypočuť
konateľa uvedenej spoločnosti k deklarovanému zdaniteľnému obchodu. Žalobca síce namieta, že
správca dane nevypočutím konateľa spoločnosti PRO UNITED BUSINESS s.r.o. H.. P. P. nezistil
skutkový stav úplne, ale vzhľadom na konanie, resp. nekonanie spoločnosti PRO UNITED BUSINESS



s.r.o., ktorá nepreukázala pôvod fakturovaného tovaru a reálnosť jeho dodávky žalobcovi, je otázne,
aké podstatné skutočnosti na posúdenie reálneho podkladu nároku na odpočítanie dane uplatňovaného
žalobcom, by konateľ spoločnosti PRO UNITED BUSINESS s.r.o. mohol uviesť, ale najmä preukázať.
V tejto súvislosti žalovaný považuje za potrebné poukázat' na personálne prepojenie spoločností, keď
podľa informácií z verejne dostupnej internetovej stránky Obchodného registra, žalobca Kovos Recykling
s.r.o. má sídlo na adrese Štefánikova 76, Michalovce, kde je aj sídlo ďalších asi 70 spoločností,
personálne prepojených osobami X.. F. Š. (konateľ spoločnosti žalobcu), X.. Y. O. (splnomocnený
zástupca žalobcu) a H.. P. P. (konateľ spoločnosti PRO UNITED BUSINESS s.r.o.). Žalovaný preto
zastáva názor, že správca dane v dostatočnej miere preukázal, že žalobca, vzhľadom na personálne
prepojenie, vedel o tom, že preverovanou fakturáciou a preverovaným zdaniteľným obchodom bol
vytvorený obchod bez ekonomického opodstatnenia.

Žalovaný k tvrdeniam žalobcu, že správcovi dane predložil všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii a
ktoré preukazujú skutočné dodanie tovaru spoločnosťou PRO UNITED BUSINESS s.r.o., uvádza, že
zo spisového materiálu správcu dane táto skutočnosť nevyplýva. Správca dane vyzýval žalobcu na
predloženie dokladov k preukázaniu oprávnenosti nároku na odpočítanie dane z faktúry za stavebný
materiál v množstve 1 ks - bez akejkoľvek bližšej špecifikácie (dôkazy č. 10,11,17 a 19), ale žalobca
na výzvy správcu dane nepredložil všetky požadované dôkazy, ktorými by preukázal reálnosť a
opodstatnenosť deklarovaného zdaniteľného obchodu a ktorými by odstránil pochybnosti správcu dane
o pravdivosti a dôveryhodnosti faktúry, z ktorej žalobca odpočítal daň. Žalobca tvrdí, že vykonané dôkazy
- výsluch účastníkov konania, ako aj predložené dôkazy preukazujú, reálnosť a opodstatnenosť dodania
deklarovaného preverovanou faktúrou, ale táto skutočnosť nevyplýva ani z odôvodnenia rozhodnutia
správcu dane, ani z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ani z predloženého administratívneho spisu.
Najviac, správca dane nevypočúval žiadneho svedka v súvislosti s preverovaním dodania tovaru
deklarovaného faktúrou od spoločnosti PRO UNITED BUSINESS s.r.o.

Žalovaný uvádza, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady
vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním
zásady prejednávacej, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho
tvrdení. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť
je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Je to daňový subjekt,
ktorý musí spoľahlivo preukázať svoje tvrdenia o uskutočnení dodania tovarov a služieb tak, aby
boli jeho nároky uznané ako oprávnené. Je to práve daňový subjekt, ktorý je nositeľom povinnosti
tvrdiť, navrhnúť a predložiť dôkazy o reálnom dodaní tovarov a služieb podľa predloženej faktúry.
Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Dôkazná
povinnosť je pre daňový subjekt nie iba povinnosťou, ale aj významným právom. V danom prípade
žalobca svoje právo nevyužil, lebo správcovi dane nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje
tvrdenia o skutočnostiach uvedených na preverovanej faktúre č. 20160106 od spoločnosti PRO UNITED
BUSINESS s.r.o. Správca dane v danom prípade neposudzoval iba formálnu stránku predloženej faktúry,
ale preveroval, či predložená faktúra a doklady odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Prijatie faktúry od
spoločnosti uvedenej ako dodávateľ, nezakladá podmienku na uplatnenie práva na odpočítanie dane z
takejto faktúry. Predloženie faktúry ešte samo osebe nepreukazuje uskutočnenie zdaniteľného obchodu.
Faktúra a ďalšie doklady sú z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľné len vtedy, ak skutočnosti
na nich uvedené majú pravdivý a reálny základ. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že faktúre, z
ktorej žalobca odpočítal daň, absentuje reálny základ, pretože nebolo preukázané, že reálne došlo k
dodaniu stavebného materiálu spoločnosťou uvedenou na faktúre ako dodávateľ, nebolo preukázané,
že tovar (bez uvedenia jeho názvu, množstva, druhu, ceny) bol použitý na účely podnikateľskej činnosti
žalobcu, keď nebolo preukázané, na aký účel bol konkrétny materiál použitý.

Žalobca (tak ako aj v odvolaní) aj v žalobe všeobecne poukazuje na povinnosti daňových orgánov
a právny názor z rozsudku Najvyššieho súdu SR, na zásadu zákonnosti daňového konania, ale bez
konkrétnej aplikácie na daný prípad, bez uvedenia zanedbaných povinností, porušených zásad zo
strany správcu dane a žalovaného. Žalovaný posúdením celého rozhodnutia správcu dane, ako aj
obsahu predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté
závery o porušení ustanovení §49 ods. a2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov boli
vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového
poriadku. Skutkový stav bol dostatočne zistený, vyvodené závery majú oporu v zistenom skutkovom
stave a v predloženom spisovom materiáli a odôvodnenia rozhodnutí správcu dane, ako aj žalovaného



sú v súlade s § 63 Daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s
platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu a námietky žalobcu uvedené v podanej
žalobe nie je možné akceptovať a tieto námietky nie sú opodstatnené. Na základe týchto skutočností
Finančné riaditeľstvo navrhlo správnu žalobu zamietnuť."

10. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z. z.
(Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako
aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a preskúmavanú právnu vec posúdil a dospel
k záveru, že správnej žalobe v preskúmavanej právnej veci nie je možné vyhovieť.

11. Správny súd v konaní podľa § 177 SSP rozhodol bez nariadenia pojednávania, za splnenia
podmienok uvedených v § 107 SSP a žalobu zamietol.

12. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov
chrániacich záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a iných osôb.

13. Podľa § 3 ods. 3 cit. zákona správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní
vyšlo najavo.

14. Podľa § 3 ods. 6 cit. zákona, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do
úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené
bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a
ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového
zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

15. Podľa § 24 ods. 1 cit. zákona daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

16. Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

17. Podľa ods. 4 cit. zák. ustanovenia ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

18. Podľa § 37 ods. 1 cit. zákona správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytovaní
súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu vykonávať miestne zisťovanie aj mimo obvodu svojej
územnej pôsobnosti.

19. Podľa § 37 ods. 2 cit. zákona miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vykoná a
vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní.

20. Podľa § 19 ods. 2 zákona 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom
dodania služby.



21. Podľa § 49 ods. 1 zákona 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

22. Podľa § 49 ods. 2 zákona 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, platiteľ môže odpočítať od dane,
ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ
s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným
platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

23. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty právo na odpočítanie
dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru
od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

24. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa
a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k
záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu správne
orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver, s ktorým sa súd
v celom rozsahu stotožňuje. Daňové orgány sa dostatočným spôsobom vysporiadali aj so všetkými
námietkami, ktoré boli žalobcom v priebehu správneho konania vznesené a ich závery vyplývajúce z
odôvodnenia napadnutých rozhodnutí sú logické, korešpondujúce s dôkazmi vykonanými v priebehu
správneho konania.

25. Úlohou súdu v danom prípade bolo posúdiť, či daňové orgány pri rozhodovaní vo veci vychádzali
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení právneho záveru, že nárok na odpočet dane bol
žalobcom uplatnený v rozpore so zákonnými podmienkami § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona o DPH.

26. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Aby daňové orgány mohli
uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami vychádzajúcimi zo
zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá je zakotvená v § 2 ods. 3 daňového poriadku. Ustanovenie §
49 zákona o DPH formuluje základné všeobecné podmienky nároku platiteľa na odpočet dane. Princíp
vzniku nároku na odpočet DPH spočíva v tom, že platiteľ má nárok na odpočet dane iba pri takých
prijatých plneniach, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Daňový doklad je z hľadiska
nároku na odpočet DPH použiteľný iba vtedy, ak obsahuje predpísané náležitosti, je vydaný platiteľom
DPH, t. j. konkrétnou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá spĺňa atribúty platiteľa DPH a údaje v ňom
odrážajú skutočnosť. Takýto daňový doklad deklaruje, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma
platiteľmi DPH.

27. V danom prípade nebolo preukázané, že by obchodné transakcie medzi žalobcom a spoločnosťou
PRO UNITED BUSINESS s.r.o., boli uskutočnené spôsobom, deklarovaným predloženými faktúrami,
preto nebolo možné tento nadmerný odpočet uznať. Splnenie podmienok pre nadmerný odpočet DPH
bolo správcom dane vykonaným dokazovaním tak, ako to vyplýva z už vyššie uvedeného, jednoznačne
spochybnené a žalobca nepredložil dostatok dôkazov, ktoré by závery správcu dane v tomto smere
vyvrátili. Z vykonaných dôkazov nepochybne okrem iného vyplýva, že faktúra, z ktorej si daňový subjekt
odpočítal daň, nemá reálny základ, pretože daňový subjekt nepreukázal, že reálne došlo k dodaniu
stavebného materiálu spoločnosťou uvedenou na faktúre.

28. Za neopodstatnenú považoval súd aj námietku žalobcu týkajúcu dôkazného bremena. Dôkazné
bremeno v tomto konaní je na strane daňového subjektu, pričom správny orgán nie je povinný vyhľadávať
dôkazy a skutočnosti, ktoré by mali preukázať tvrdenie žalobcu. Pokiaľ daňové orgány spochybnili
uskutočnenie predmetného zdaniteľného plnenia, bolo povinnosťou žalobcu preukázať reálny obsah
tohto plnenia. Vychádzajúc z uvedených skutočností sa správny súd stotožňuje so záverom správcu
dane i žalovaného, že žalobca predložením faktúry a príslušných dokladov nepreukázal dodanie služieb
tak, ako boli špecifikované v predmetnej faktúre. Nepredložil také konkrétne a preveriteľné dôkazy,
ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach, ktoré sú uvedené na tejto faktúre. Správca dane
za účelom preverenia reálnosti obchodov medzi žalobcom a jeho dodávateľom, ktoré boli fakturované
spornou faktúrou vykonal rozsiahle dokazovanie, získané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Jeho záver, že k
dodaniu fakturovaných služieb nedošlo tak, ako sú deklarované na predmetnej faktúre a následne preto



nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z tejto faktúry zodpovedá vykonaným dôkazom, nie je v rozpore
s logickým myslením. Obe rozhodnutia sú riadne odôvodnené a obsahujú všetky náležitosti vyplývajúce
z § 63 daňového poriadku. Prijaté závery správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného v tomto
prípade možno považovať za súladné aj s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Ústavného
súdu SR.

29. Ak teda správny súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal, žeby k predmetnému zdaniteľnému plneniu deklarovanému
predloženou faktúrou, na základe ktorej si uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH za uvedené
zdaňovacie obdobie v skutočnosti došlo, takýto záver plne právne korešponduje s ustálenou judikatúrou
NS SR k problematike dane z pridanej hodnoty. Napríklad v rozsudku č.k. 4Sžf/4/2011 z 15.03.2011
Najvyšší súd SR okrem iného konštatoval:

„Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že skutkový stav bol nesprávne právne posúdený, Najvyšší súd
sa s touto námietkou nestotožňuje. V danom prípade nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na
odpočítanie dane z faktúry, iba predloženie faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody
boli reálne uskutočnené. K tejto námietke sa dáva žalobcovi do pozornosti, že v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia zákona o správe daní je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní
je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp.
žalovaný tieto dôkazy len vykonáva.“

30. Krajský súd v Košiciach ďalej v tejto súvislosti súd poukazuje aj na právne závery obsiahnuté
v uznesení ÚS SR sp.zn. II.ÚS 784/2015-9 z 2.12.2015 týkajúce sa rozloženia dôkazného bremena
medzi daňový subjekt a správcu dane. Ak Ústavný súd SR konštatoval, že „rozloženie dôkazného
bremena v daňovom konaní nie je samo o sebe porušením základného práva daňového subjektu
na právnu ochranu“, z takéhoto konštatovania ÚS SR a zo stabilnej judikatúry NS SR k otázke
rozloženia dôkazného bremena vo veciach daní možno jednoznačne vyvodiť nepriechodnosť nárokov
na odpočítanie DPH za dôkaznej situácie zistenej v predmetnej veci. Vo výraznom dôkaznom nepomere
v neprospech žalobcu sú totiž logické a presvedčivé zistenia správcu dane na jednej strane a tvrdenia
neodrážajúce skutočnosť produkovanú žalobcom, predstavujúce jednoznačné neunesenie dôkazného
bremena.

31. Procesnoprávny rámec dokazovania daný v minulosti zákonom č. 511/1992 Zb. a v súčasnej
dobe účinným zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) rozlišujú pritom dve
dôkazné línie vzťahujúce sa na dokazovanie vo veciach správy daní. Prvou z nich je dôkazná
povinnosť daňového subjektu preukázať vlastné tvrdenia obsiahnuté v listinách predložených správcom
dane (pri spochybnení deklarovaných obchodov správcom dane) a druhou je oprávnenie správcu
dane vykonať dokazovanie v ním zvolenom rozsahu za účelom zistenia skutkového stavu veci a
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti čo najúplnejšie (§ 24 ods. 1 až 4
Daňového poriadku). Aj správca dane je pritom povinný vlastné tvrdenia v prípade, že ich v rozhodnutí
formuluje, popri vznesených pochybnostiach preukázať a nemá procesnoprávne oprávnenie požadovať
od daňového subjektu preukázanie opaku.

32. Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku č.k. 1Sžf/61/2016 z 12.12.2017 konštatoval
nasledovné:

„Neuniesť dôkazné bremeno v procese uplatňovania práva na odpočítanie dane vrátane daňovej
kontroly znamená to, že daňový subjekt v zákonom stanovených časových intervaloch (napr. počas
daňovej kontroly do jej ukončenia prerokovaním protokolu v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) Daňového
poriadku) neeliminuje pochybnosti správcu dane týkajúce sa zistených skutočností o tvrdeniach
daňového subjektu. Zákonným dôsledkom nie je nahradenie tejto procesnej pasivity dôkaznou aktivitou
správcu dane (viď. § 24 ods. 2 a 3 v spojení s § 3 ods. 1 Daňového poriadku), ale naopak nepreukázanie
splnenia základných vecných a formálnych požiadaviek (právnych skutočností), ktoré sú pre uplatnenie
práva na odpočítanie dane najmä požadované v ustanoveniach § 49 ods. 1 a 2, ako aj § 51 ods. 1
zákona č. 222/2004 Z. z.“

33. Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu správcu dane, žalobca ako daňový subjekt
nepredložil v rámci dokazovania žiaden presvedčivý dôkaz o tom, že by dodávky fakturované vo



faktúre č. 20160106 za zdaňovacie obdobie január 2016 od dodávateľa PRO UNITED BUSINESS s.r.o.
vyjadrovali skutočnosť o dodaní stavebného materiálu. Malo sa jednať o doklady preukazujúce dodanie
stavebného materiálu od dodávateľa PRO UNITED BUSINESS s.r.o. na svoje podnikateľské účely.

34. Ako je to ďalej zrejmé z obsahu obsiahleho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutí daňových
orgánov oboch stupňov, správca dane ako aj žalovaný sa podrobne pri odôvodnení rozhodnutí zaoberali
vyhodnotením dôkazného stavu vyplývajúceho z dôkazov zadovážených správcom dane s primárnym
zameraním sa na žalobcom deklarovaný právny vzťah medzi ním ako odberateľom a spoločnosťou
PRO UNITED BUSINESS s.r.o. ako dodávateľom, čo má zásadný význam pre právne posúdenie
preskúmavanej právnej veci správnym súdom. Správcovi dane pritom nemožno vytknúť, že vykonal
dokazovanie v takej šírke, že z jeho obsahu možno vyvodiť aj dôkazné zistenia a závery o neexistencii
reálnej dodávky fakturovanej služby medzi spoločnosťami PRO UNITED BUSINESS s.r.o. a Kovos
Recykling s.r.o.. Preto súd vyhodnotil ako nedôvodné tie žalobné námietky, ktoré žalobca formuloval
ako nedostatky v administratívnom konaní týkajúce sa zistenia skutkového stavu veci a vyhodnotenia
nadobudnutých dôkazov.

35. Pri súčasnom poukázaní na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a judikatúry Súdneho dvora
EÚ, ďalej správny súd poznamenáva, že súdom aplikovaná právna hodnotiaca rovina je pozitívne
poznačená požiadavkou zohľadniť také situácie a dôkazné stavy v prospech daňového subjektu, ktorým
pri posudzovaní nároku na odpočítanie DPH nemožno pripísať negatívne zistenie, že daňový subjekt
nevyvinul maximálne možné úsilie na preverenie obchodného partnera a v právnom vzťahu s ním.
Teda ide o stav, keď daňovému subjektu nemožno vytknúť zanedbanie potrebnej dobromyseľnosti,
dôslednosti a prezieravosti v obchodných vzťahoch. Daňový subjekt môže vstupovať do ľubovoľných
obchodnoprávnych vzťahov, tak ako mu to umožňuje Ústava SR v rámci realizácie práva na slobodné
podnikanie, avšak pri výbere obchodných partnerov a následných vstupoch do obchodnoprávnych
vzťahov si musí byť vedomý potreby vlastnej právnej ochrany pre daňové účely, vrátane nárokov na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Ide o právnu ochranu dobromyseľného obchodníka, ktorý nemôže
znášať následky negatívnych zistení v konkrétnych dvojstranných alebo viacpočetných - reťazových
obchodnoprávnych transakciách. Takýto dôkazný právny stav však v preskúmavanej právnej veci
evidentne nenastal, čo vyplýva z predchádzajúceho obsahu odôvodnenia tohto rozsudku.

36. K predmetu administratívneho a súdneho preskúmavacieho konania v predmetnej veci, so
zameraním sa na otázku dôkazného bremena daňového subjektu a možnosti rozloženia dôkaznej
povinnosti medzi daňový subjekt a správcu dane, správny súd zároveň poukazuje popri hore uvedených
dôvodoch vyplývajúcich okrem iného aj z rozsudku NS SR č.k. 1Sžf/61/2016 na rozsiahlu a nemennú
judikatúru NS SR riešiacu otázku rozloženia dôkazného bremena. Najvyšší súd SR pritom permanentne
kontinuitu svojej judikatúry v naznačenom smere potvrdzuje, ako tomu bolo napr. v rozsudku NS SR
č.k. 1Sžf/81/2015 z 01.12.2016, v ktorom Najvyšší súd SR poukázal na podstatné časti odôvodnenia
rozsudkov NS SR č.k. 8Sžf/36/2010 z 28.04.2011 a č.k. 2Sžf/52/2010 z 21.09.2011. V rozsudku č.k.
1Sžf/81/2015 z 01.12.2016 Najvyšší súd SR zaujal stanovisko aj k námietke poukazujúcej na rozpor
postupu správneho súdu s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (rozhodnutie C-80/11 Mahagében,
rest. C-142/11 Dávid), v súvislosti s ktorými NS SR uviedol, že obidve rozhodnutia vychádzajú z
podmienky, že musia byť splnené tak všetky vecné, ako aj formálne podmienky na uplatnenie práva
na odpočítanie dane. Nie je tak tomu v prípade, ak neboli splnené vecné podmienky, t.j. ak žalobca
nepreukázal uskutočnenie sporných zdaniteľných obchodov.

28. Námietku žalobcu poukazujúcu na nesprávny procesný postup správcu dane v súvislosti s
nevypočutím konateľa spoločnosti PRO UNITED BUSINESS s.r.o. Ing. Dušana Dzurja vyhodnotil
správny súd ako námietku nespôsobilú pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Konanie, resp.
nekonanie spoločnosti PRO UNITED BUSINESS s.r.o., nepreukázalo pôvod fakturovaného tovaru a
preto je otázne, aké podstatné by bolo vypočutie konateľa, keď v administratívnom konaní nepredložil
vyžiadané doklady a bol nečinný.

29. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy, alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej. Vzhľadom na zistenia správneho súdu vyššie uvedené, nevznikli právne



dôvody pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia, aj pri vytýkanom porušení procesného postupu
správcu dane.

30. Vychádzajúc z hore uvedeného skutkového a právneho stavu veci správny súd žalobu zamietol
procesným postupom podľa § 190 SSP.

31. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý
v konaní nebol úspešný a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.

32. Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004
Z. z. v platnom znení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.



Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).