Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Sa/24/2017 z 11. 6. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 11. júna 2018, sp. zn. 5Sa/24/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7017200788.4 Krajský súd Košice | 5Sa/24/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7017200788.4 | 2018-06-11 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e7cb6ffa-fedb-4201-9c56-24f476b100b6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200788.4 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Sa/24/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200788
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200788.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobkyne: Z. W., bytom
M., C.U. XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, generálny riaditeľ, Ul. 29. augusta
8, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. 07. 2017,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím zo dňa 31. 07. 2017 č. XXX XXX XXXX X generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa
ustanovenia § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie
Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. 04. 2017, ktorým bola podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietnutá jej žiadosť o invalidný
dôchodok zo dňa 19. 04. 2017 z dôvodu, že menovaná podľa posudku posudkového lekára sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava zo dňa 19. 04. 2017 nie je invalidná podľa ustanovenia
§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia stanovená v rozsahu 35% v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na základe žalobkyňou podaného odvolania bol
jej zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne,
pobočka Rožňava dňa 07. 06. 2017, ktorý zotrval na všetkých svojich predchádzajúcich záveroch
a následne aj posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko
Prešov dňa 11. 07. 2017, ktorý konštatoval, že posudzovaná je 55-ročná, stredoškolsky vzdelaná žena,
zamestnankyňa úradu práce, ktorá sa dlhodobo lieči pre zmiešanú úzkostne depresívnu poruchu (patrí
do kapitoly neurotických porúch). Pri kontrolných vyšetreniach počas roka 2016 došlo u nej k zmene v
diagnostickom závere, kedy bola dokumentovaná ťažká epizóda recidivujúcej depresívnej poruchy, ale
zároveň aj zmiešanej úzkostne - depresívnej poruchy. V apríli 2017 psychiatrička odporučila menovanej
hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení, pričom táto hospitalizáciu neabsolvovala a pri posúdení
zdravotného stavu táto k hospitalizácii na psychiatrickom oddelení zaujala neurčitý postoj. Zároveň jej
bolo vysvetlené, že je potrebné sa jednoznačne vyjadriť k základnej psychiatrickej diagnóze a k aktuálnej
liečbe, a to aj pre protichodnosť psychiatrického nálezu z roku 2015 a začiatku roku 2016, kedy nebola
zachytená depresia a už v máji 2016 začala byť menovaná práceneschopná pre ťažkú epizódu depresie



v korelácii aj so zmenami pôvodného zamestnania. Na základe ambulantných psychiatrických vyšetrení
je jej zdravotný stav posúdený podľa kapitoly poruchy nálady, a to v stredne ťažkej forme poruchy,
nakoľko je u nej dokumentovaná epizóda depresie.

3. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredia priklonil
k dolnej hranici zákonom predpísaného rozpätia 35 % - 45 %. Od septembra 2016 menovaná nebola
práceneschopná pre psychiatrickú diagnózu. Podľa odborného nálezu psychologičky z januára 2017 je
t. č. jej intelektový výkon v pásme priemernej inteligencie, prevláda u nej emočná labilita a anxiózno -
depresívne ladenie. Tučnota účastníčky konania nie je liečená v ambulancii pre metabolické choroby,
bez komplikácie na životne dôležitých orgánoch. Ochorenie chrbtice je bez zisteného poškodenia
miechových koreňov a miechy, je posudkovo nevýznamné ochorenie a nemá vplyv na výšku miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vysoký krvný tlak je liečený jednokombináciou
(Actelsar - pol. tablety ráno), je dobre kompenzovaný na normálnych hodnotách krvného tlaku,
bez závažných orgánových komplikácií, hodnotený v 2. stupni ESH/ESH (Európska kardiologická
a hypertenziologická spoločnosť), preto nemá vplyv na výšku miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Diagnostika a klasifikácia poruchy rytmu srdca (komorové extrasystoly) nie je ani
raz overená v arytmologickej ambulancii špecializovaného pracoviska (kardiocentrum), nie je liečená
a je normálne EKG (bez patologickej zmeny QRS komplexu). Srdcový sval nebol doteraz vyšetrený
na prítomnosť ektopického fokusu alebo ektopických fokusov. Z toho dôvodu zmienka o tejto diagnóze
v diagnostickom závere a nemá vplyv na výšku miery poklesu. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie
posudkový lekár u posudzovanej určil recidivujúcu depresívnu poruchu, zaradenú do kapitoly V, pol. 3,
písm. a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou. Za ostatné zdravotné postihnutia, t. j. tučnota bez orgánových komplikácií,
chronický bolestivý syndróm chrbtice, choroba vysokého tlaku krvi II. stupňa, ESH/ESC, stav po
tranzitórnej komorovej extrasystolii typu LOWN III. b), nebola účastníčke konania zvýšená miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť predstavuje u nej 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Menovaná teda nie je invalidná
podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V odvolacom konaní žalobkyňa
nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného
rozhodnutia o jej žiadosti o invalidný dôchodok. Odvolací orgán vyhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky
dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

4. Včas podanou žalobou zo dňa 15. 08. 2017, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 21. 08. 2017
sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia. Uviedla, že v psychiatrickej
ambulancii sa lieči už 13 rokov. V roku 2016 sa jej zdravotný stav po ťažkej rodinnej tragédii značne
zhoršil a bola dlhodobo práceneschopná. V apríli 2017 jej bola pre zhoršenie zdravotného stavu
odporučená hospitalizácia, ktorú nemohla absolvovať pre práceneschopnosť z dôvodu iného ochorenia.
Uviedla, že v období mesiaca júl 2017 bola na dovolenke a z dôvodu zhoršenia jej zdravotného stavu
bola okamžite hospitalizovaná na akútnom psychiatrickom oddelení odo dňa 31. 07. 2017. Následne
po ukončení hospitalizácie bola naďalej práceneschopná. Na základe vyššie uvedených skutočnosti
navrhla, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie a
rozhodnutie.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 24. 10. 2017 k žalobe žalobkyne uviedla, že žalobkyňa v
nej neuviedla žiadne nové námietky a preto sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených
v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia. Posudkoví
lekári sociálneho poistenia zhodnotili zdravotný stav žalobkyne na základe im v čase posudzovania
dostupných nálezov, z ktorých nevyplýva, žeby zdravotné postihnutia žalobkyne zodpovedali vyššej
miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa neuviedla také konkrétne dôvody,
ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázala, žeby trpela takým ochorením, ktoré by
znižovalo jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, než bola stanovená posudkovými
lekármi. Ich posudky sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám, uvedeným v zákone. Postup
žalovanej pri posúdení nároku žalobkyne na invalidný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého
rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o žiadosti
o invalidný dôchodok žalobkyne. K odborným lekárskym nálezom, ktoré žalobkyňa pripojila k správnej



žalobe žalovaná uviedla, že prípadné zhoršenie zdravotného stavu môže žalobkyňa riešiť dočasnou
práceneschopnosťou, resp. opakovaným podaním žiadosti o invalidný dôchodok. Vzhľadom na uvedené
skutkové a právne dôvody žalovaná uplatnený nárok v celom rozsahu neuznala a žiadala, aby správny
súd podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len "SSP")
žalobu žalobkyne zo dňa 15. 08. 2017 ako nedôvodnú zamietol.

6. V replike zo dňa 16. 11. 2017 žalobkyňa uviedla, že o prehodnotenie zdravotného stavu požiadala
v roku 2017, kedy sa ako jediná diagnóza uvádza v každom jej zdravotnom náleze len ťažká
epizóda recidivujúcej depresívnej poruchy. Nevie prečo potom bol jej zdravotný stav posúdený podľa
kapitoly poruchy nálady a to v stredne ťažkej forme v dolnej hranici zákonom prepísaného rozpätia.
Hospitalizáciu, ktorá jej bola doporučená v apríli 2017 neabsolvovala pre práceneschopnosť iného
ochorenia (urologická infekcia a bolesti krížov), o čom bola Sociálna poisťovňa informovaná, keďže
kontroluje všetky PN. Pre jej pretrvávajúce zdravotné ťažkosti jej Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava,
odporučila opakovane podať novú žiadosť, prípadne zhoršenie zdravotného stavu riešiť ďalšou PN.
V tejto súvislosti žalobkyňa zdôraznila, že žiaden zamestnávateľ nebude dlhodobo tolerovať svojmu
zamestnancovi PN a stále riešiť jeho zastupovanie. Poukázala aj na skutočnosť, že jej zdravotný stav
môže byť pri správnom užívaní liekov lepší alebo môže mať horšie dni a mesiace, ale celkom sa tento
jej stav vyliečiť nedá.

7. Ďalej žalobkyňa uviedla, že pokiaľ sa nachádza v domácom prostredí, napr. počas čerpania dovolenky,
nezaťažená pracovnými povinnosťami, tak sa cíti lepšie a je schopná trochu lepšie žiť. K tomuto
vyjadreniu menovaná predložila časovo aktuálne lekárske nálezy a prepúšťaciu správu z hospitalizácie
z augusta 2017, závery ktorých neodporujú posudkovým záverom. Poukázala na skutočnosť, že od dňa
30. 10. 2017 je opäť na PN pre diagnózu F.33.2 - recidivujúca ťažká depresia. Žiadala, aby správny súd
vo veci nariadil pojednávanie.

8. V duplike zo dňa 12. 12. 2017 žalovaná uviedla, že vo vzťahu k novým skutočnostiam, teda
lekárskym správam, poukazuje predovšetkým na ustanovenie § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správneho súdneho poriadku (SSP), v zmysle ktorého, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci
stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu
verejnej správy. Rozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok sú právoplatné
a predkladanie novších lekárskych nie je dôvodom na opakované posúdenie zdravotného stavu
žalobkyne, prípadne na zrušenie rozhodnutia. Žalovaná zotrvala na obsahu vyjadrenia podaného listom
zo dňa 24. 10. 2017. Mala za to, že o nároku žalobkyne bolo rozhodnuté správne a v súlade s platnými
právnymi predpismi o sociálnom poistení, a to rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. 04. 2017,
ako aj rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 31. 07. 2017.
Žalovaná v závere uviedla, že navrhuje, aby správny súd podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015
Z. z. Správneho súdneho poriadku, správnu žalobu žalobkyne zo dňa 15. 08. 2017 ako nedôvodnú
zamietol.

9. Správny súd v konaní podľa ustanovenia § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho
poriadku, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa ustanovení § 199 a nasl. SSP a
po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovanej dospel k záveru, že žaloba žalobkyne
zo dňa 15. 08. 2017 nie je dôvodná.

10. Z administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že žalobkyňa žiadosťou, spísanou dňa 19.
04. 2017 požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 15.
11. 2016.

11. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Rožňave
zo dňa 19. 04. 2017, menovaná nie je invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 citovaného zákona,
lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. U žalobkyne bola zistená recidivujúca
depresívna porucha, zmiešaná úzkostná a depresívna porucha, tučnota, chronický bolestivý syndróm
chrbtice, choroba vysokého tlaku krvi II. WHO, stav po tranzitórnej komorovej extrasystoly typu LOWN
III. b). Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobkyne považoval posudkový lekár recidivujúcu
depresívnu poruchu, pričom toto postihnutie je začlenené do kapitoly V, pol. 3, písm. a) prílohy č.
4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a zodpovedá mu



miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že ide o 55 ročnú posudzovanú, stredoškoláčku,
zamestnankyňu úradu práce, ktorá sa dlhodobo ambulantne lieči bez nutnosti hospitalizácie pre
depresívnu poruchu. Prechodné zhoršenia jej stavu sú zvládané po primeranej liečbe, naposledy v
septembri 2016. Posudkový lekár konštatoval, že sa jedná o počínajúcu stredne ťažkú poruchu s dobrou
odozvou na ambulantnú liečbu a mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 35% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou. Ostatné ochorenia sú ľahkého stupňa, bez závažných komplikácií a navýšenie
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne t. č. neodôvodňujú.

12. Vychádzajúc z uvedeného správny orgán prvého stupňa vydal dňa 28. 04. 2017 pod č. XXX XXX
XXXX X rozhodnutie, ktorým podľa ustanovenia § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov, žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 19. 04. 2017 zamietol.

13. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie, datované dňom 02. 06. 2017, ktorého
dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby.

14. Z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, pracovisko Prešov zo dňa 11. 07.
2017, vypracovaného na účely odvolacieho konania, súd zistil, že tento charakterizoval zdravotný stav
žalobkyne diagnostickým záverom: recidivujúca depresívna porucha, zmiešaná úzkostná a depresívna
porucha, tučnota bez orgánových komplikácií, chronický bolestivý syndróm chrbtice, choroba vysokého
tlaku krvi II. stupňa ESH/ESC, stav po tranzitórnej komorovej extrasystolii typu LOWN III. b). Za
rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobkyne aj tento posudkový lekár považoval recidivujúcu
depresívnu poruchu, pričom toto postihnutie je začlenené do kapitoly V, položky 3, písm. a) prílohy č.
4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zodpovedá mu miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v rozsahu 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zo záveru tohto posudku
vyplýva, že ide o 55 ročnú posudzovanú, ktorá je stredoškolsky vzdelaná, zamestnankyňa úradu práce.
Menovaná sa dlhodobo lieči pre zmiešanú úzkostnú - depresívnu poruchu (patrí do kapitoly neurotických
porúch). Pri kontrolných vyšetreniach počas roku 2016 došlo u nej k zmene v diagnostickom závere,
kedy bola dokumentovaná ťažká epizóda recidivujúcej depresívnej poruchy (afektívne poruchy), ale
zároveň aj zmiešanej úzkostne - depresívnej poruchy (neurotické poruchy). V apríli 2017 jej psychiatrička
odporučila hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení, pričom táto hospitalizáciu neabsolvovala. Pri
dnešnom posúdení zdravotného stavu menovaná k hospitalizácii na psychiatrickom oddelení zaujala
neurčitý postoj. Bolo jej zároveň vysvetlené, že je potrebné sa jednoznačne vyjadriť k základnej
psychiatrickej diagnóze a k aktuálnej liečbe, a to aj pre protichodnosť psychiatrického nálezu na
sklonku roku 2015 a začiatku roku 2016, kedy nebola zachytená depresia u pacientky a už v máji
2016 začala byť práceneschopná pre ťažkú epizódu depresie v korelácii aj so zmenami pôvodného
zamestnania. Na základe ambulantných psychiatrických vyšetrení bol jej zdravotný stav posúdený podľa
kapitoly poruchy nálady, a to v stredne ťažkej forme poruchy, nakoľko je u nej dokumentovaná epizóda
depresie. Vzhľadom na vyššie dokumentované skutočnosti sa posudkový lekár sociálneho poistenia
tiež priklonil k dolnej hranici zákonom predpísaného rozpätia. Od septembra 2016 posudzovaná nebola
práceneschopná pre psychiatrickú diagnózu. Podľa odborného nálezu psychologičky z januára 2017
je t. č. jej intelektový výkon v pásme priemernej inteligencie, prevláda emočná labilita a anxiózno -
depresívne ladenie. Tučnota účastníčky konania nie je liečená v ambulancii pre metabolické choroby
a je bez komplikácií na životne dôležitých orgánoch. Ochorenie chrbtice je tiež bez zisteného
poškodenia miechových koreňov a miechy, a je posudkovo nevýznamné ochorenie, pričom nemá
vplyv na výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vysoký krvný tlak je liečený
jednokombináciou (Actelsar - pol tabl. ráno), je dobre kompenzovaný na normálnych hodnotách krvného
tlaku, bez závažných orgánových komplikácií, hodnotený v II. stupni ESH/ESC (Európska kardiologická
a hypertenziologická spoločnosť), preto u nej nemá vplyv na výšku miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Diagnostika a klasifikácia poruchy rytmu srdca (komorové extrasystoly) nie je ani
raz overená v arytmologickej ambulancii špecializovaného pracoviska (kardiocentrum), menovaná nie
je liečená a je dokumentované normálne EKG (bez patologickej zmeny QRS komplexu). Srdcový sval
nebol doteraz vyšetrený na prítomnosť ektopického fokusu alebo ektopických fokusov. Z toho dôvodu
zmienka o tejto diagnóze v diagnostickom závere nemá u žalobkyne vplyv na výšku jej miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

15. Na základe uvedeného vydala žalovaná dňa 31. 07. 2017 napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX
X.



16. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 22. 05. 2018 zotrvala na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedla, že
pôvodnú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku podala už v decembri 2016, avšak z jej neznámych
dôvodov o tejto žiadosti rozhodnuté nebolo. Až na základe výzvy lekárky, ktorá pre tento účel zapožičala
Sociálnej poisťovni zdravotnú dokumentáciu, ktorá sa jej nevrátila, bolo zistené, že žiadosť sa stratila,
pričom následne sa potom aj našla a preto táto bola zaevidovaná ako podaná v apríli 2017. Na základe
tejto žiadosti bol jej zdravotný stav posúdený I.. S., posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky
Rožňava. Namietala jeho postup, pretože tento bol veľmi arogantný pravdepodobne z dôvodu, že si
dovolila oponovať niektorým jeho názorom, pričom aj jej manžel v súvislosti s jej pôvodne podanou
žiadosťou mal s ním menší výstup. Vychádzajúc z uvedeného jej hneď bolo jasné, že jej žiadosti
vyhovené nebude a posudkový lekár jej to aj výslovne povedal. V tejto súvislosti poukázala aj na to,
že rozhodujúce zdravotné postihnutie, ako je dokumentované v odborných lekárskych nálezoch, t. j.
ťažká depresívna porucha, je ochorením genetickým, pretože týmto ochorením tak, ako to vyplýva aj z
ňou podaného odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, trpeli jej predkovia, lieči
sa na ne ona a už aj jej syn od 17 rokov. Uviedla, že vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav sa
ambulantne liečila v psychiatrickej ambulancii, užívala medikamentóznu liečbu, ktorá jej dá sa povedať
pomáhala, avšak po tragédii v roku 2016, kedy tragicky zahynul jej synovec, došlo k podstatnému
zhoršeniu jej zdravotného stavu, pokiaľ ide o túto diagnózu. Podrobila sa ďalšej liečbe a domnievala
sa, že po užívaní liekov, ktoré jej boli v tejto súvislosti predpísané, dôjde obdobne ako v minulosti k
zlepšeniu jej zdravotného stavu a bude môcť fungovať tak ako predtým, k čomu nedošlo. Vzhľadom na
neschopnosť pracovať vo svojom pôvodnom zaradení, keď vykonávala zodpovednú prácu a pracovala aj
s financiami, došlo k zmene jej zamestnania, avšak ani v súčasnom pracovnom zaradení nie je schopná
podávať taký výkon, aký sa od jej pracovného zaradenia vyžaduje. Uviedla, že v rámci svojej pracovnej
pozície prichádza do kontaktu s verejnosťou, pričom vzhľadom na svoju diagnózu má obavy a nie je
schopná s verejnosťou komunikovať. Našťastie má ochotnú kolegyňu, ktorá komunikáciu s verejnosťou
preberá aj za ňu a ona iba vykonáva činnosť mimo uvedeného. V ostatnom čase sa podrobila kúpeľnej
liečbe, ktorá bola zameraná na ochorenie pohybového aparátu, tzn. chrbtice, s ktorou má ťažkosti,
ako aj pre psychiatrickú diagnózu a vzhľadom na liečbu, ktorú tam absolvovala sa momentálne cíti
trošku lepšie. Poukázala na to, že po odvolaní bola posúdená druhostupňovým posudkovým lekárom
sociálneho poistenia v Prešove, avšak ani s postupom tohto nesúhlasí, pretože posudkový lekár, keďže
nebola vzhľadom na svoju diagnózu schopná plynule a súvisle vysvetliť, aké má problémy, aj pokiaľ
ide o zmenu zamestnania, na ňu vyvinul psychický tlak a následne sa jej zastala pracovníčka, ktorá
s ním bola v ambulancii, ktorú posudkový lekár zahriakol a povedal jej, že sa môžu dohodnúť, avšak
žalobkyňa uviedla, že nevie, na čom sa mala s posudkovým lekárom dohodnúť. Nakoniec jej posúdenie
zdravotného stavu dopadlo rovnako, ako pred prvostupňovým posudkovým orgánom. Do pozornosti
súdu dala žalobkyňa aj skutočnosť, že pri komunikácii najmä s prvostupňovým posudkovým lekárom,
tento rovnako na ňu vyvíjal psychický nátlak, vyhrážal sa jej hospitalizáciou na akútnom oddelení a
liečbou, ktorá v konečnom dôsledku vedie aj k elektrošokom, čoho sa strašne bojí a preto pôvodne ani
nemyslela, že sa bude v rámci tohto konania nejakým spôsobom brániť. Rozhodla sa až pod nátlakom
svojich detí a na odporučenie už spomínanej zamestnankyne druhostupňového posudkového orgánu,
ktorá bola prítomná v ambulancii posudkového lekára v čase jej posúdenia. Vychádzajúc z týchto
skutočností žalobkyňa žiadala, aby súd vyhovel jej žalobe.

17. Zástupkyňa žalovanej uviedla, že zotrváva na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené a v
jeho zmysle aj s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého, súd je povinný vychádzať
zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu druhého stupňa,
navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, i keď z odborných lekárskych nálezov, ktoré boli žalobkyňou
predložené v priebehu súdneho konania môže vyplývať, že jej zdravotný stav je zhoršený. Uvedené
však je možné riešiť podaním novej žiadosti.

18. Na pojednávanie dňa 12. 06. 2018, sa žalobkyňa, ktorá naň bola riadne a včas predvolaná
nedostavila, pričom táto svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred písomne ospravedlnila podaním zo
dňa 05. 06. 2018, v ktorom vyslovila súhlas s rozhodnutím veci v jej neprítomnosti.

19. Preto súd v súlade s ustanovením § 114 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku
(ďalej len "SSP") pojednávanie vykonal v jej neprítomnosti



20. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 12. 06. 2018 uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na
písomných vyjadreniach a prednesoch, ktoré boli učinené v doterajšom priebehu konania a v ich zmysle
navrhla žalobu žalobkyne zo dňa 15. 08. 2017 ako nedôvodnú zamietnuť.

21. Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov
dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na
starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

22. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 až 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

23. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

24. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a
zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a
zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

25. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe:

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

26. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 a určuje
sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým,
že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

27. Určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné
postihnutie možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ďalších zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

28. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého
stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že oba správne orgány
postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne
a zákonné. Tieto zodpovedajú zákonu aj po ich formálnej stránke. Podľa názoru súdu v správnom konaní
bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver. Žalovaná
sa dostatočným spôsobom vysporiadala so všetkými námietkami vznesenými žalobkyňou v podanom
odvolaní, ako to vyplýva z dôvodov preskúmavaného rozhodnutia.

29. Na základe dokazovania vykonaného v správnom konaní dospel správny súd k záveru, že
skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené
príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch
vyhodnotili všetky jej zdravotné postihnutia na základe objektívnych záverov odborných lekárskych
vyšetrení, ktorým sa žalobkyňa podrobila. Táto v konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré
by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov, a ktoré by mohli ich
jednoznačné závery spochybniť a v tejto súvislosti ani nepredložila relevantné dôkazy. Zdravotné
poškodenia žalobkyne zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa podaných posudkov
posudkových orgánov neznižujú jej pracovnú schopnosť natoľko, aby bola invalidná. Podľa týchto
posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má menovaná stanovenú mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z vykonaných



dôkazov zároveň vyplýva, že ani ďalšie jej zdravotné postihnutia nie sú také závažné, aby mohli ovplyvniť
výslednú mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pri jej určovaní zákon, ako to
vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, stanovuje konkrétny postup z ktorého vyplýva, že miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na
závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť za ďalšie ochorenia sa nesčítavajú. Tento postup bol správnym orgánom
dodržaný.

30. V postupe žalovanej správny súd nezistil žiadne také vady, ktoré by mali za následok nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia žalovanej.

31. K tvrdeniu žalobkyne, že jednotliví posudkoví lekári boli voči nej pri posudzovaní jej zdravotného
stavu zaujatí správny súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ žalobkyňa v priebehu správneho
konania, pri posudzovaní jej zdravotného stavu jednotlivými posudkovými lekármi nadobudla
presvedčenie, že títo sú voči nej zaujatí z niektorého z dôvodov, uvedených v § 181 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení, mala možnosť v zmysle § 182 ods. 1 cit. zákona uvedené oznámiť príslušnej
organizačnej zložke Sociálnej poisťovne s tým, že o vylúčení konkrétneho zamestnanca organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne by bolo rozhodnuté v súlade s § 183 cit. zákona. Z obsahu administratívneho
spisu však nevyplýva, žeby sa žalobkyňa v priebehu správneho konania domáhala v tejto súvislosti
ochrany svojich práv.

32. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami podľa ustanovenia § 190 SSP žalobu žalobkyne zo dňa 15. 08. 2017 ako nedôvodnú
zamietol.

33. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle
ktorých účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalobkyňa v konaní úspech celkom ani
sčasti nemala a žalovanej voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo
možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku
na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa ustanovenia § 57 SSP
(ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa
ustanovenia § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal



jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v
konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku
sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v
čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak,
že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).