Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/45/2017 z 28. 2. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 28. februára 2018, sp. zn. 6S/45/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7017200315.1
Krajský súd Košice | 6S/45/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7017200315.1 | 2018-02-28 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 3 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb., § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z., § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z., § 71 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., § 71 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z., § 71 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9d16b8b5-662e-4baa-aa13-b692941ea662
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200315.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/45/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200315
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200315.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v
právnej veci žalobcu: Loacker Holding s.r.o., Cesta do Hanisky 11, Košice, práv. zast.: Advokátska
kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., Bočná 10, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
172121/2017 zo dňa 23.02.2017, takto

r o z h o d o l :

I.  Z r u š u j e   rozhodnutie žalovaného č. 172121/2017 zo dňa 23.02.2017, ako aj rozhodnutie Mesta
Košice č. R.-XX zo dňa 28.06.2012 a         v r a c i a   vec žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi voči žalovanému   p r i z n á v a   právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku podľa ust. § 74
ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“) v nadväznosti na ust. §
165b ods. 1 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Mesta Košice č. R.-XX zo dňa 28.06.2012, ktorým
bola žalobcovi v zmysle ust. § 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti
na ust. § 165 ods. 2 Daňového poriadku vyrubená daň z nehnuteľnosti na rok 2011 v sume 4.616,99
eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný argumentoval, že: „Správca dane výzvou č. R., zo dňa
05.01.2011, vyzval daňový subjekt, aby v lehote do 31.01.2011 podal daňové priznanie na rok 2010
a 2011 za nehnuteľnosti, ktoré boli s účinnosťou od 01.01.2009 odčlenené z k. ú. Ž. do k. ú. E.K..
Výzvu na podanie daňového priznania správca dane odôvodnil tým, že Ústavný súd Slovenskej republiky
dňa 27.10.2010 na neverejnom zasadnutí senátu prijal Nález pod sp. zn. II.ÚS 65/2010-49, ktorým
vyslovil, že základné právo Mesta Košice, vo veci sporu Mesta Košice a Katastrálneho úradu Košice,
Správa katastra Košice - okolie, za účasti obce E., bolo zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ako odvolacieho súdu, porušené. Ústavný súd Slovenskej republiky preto zrušil uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. 6 Sžo 43/08, zo dňa 29.10.2008 (ktorým odvolací súd odmietol odvolanie
Mesta Košice, podané proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach) a vec mu vrátil na nové konanie
a rozhodnutie. Správca dane ďalej uviedol, že zrušením uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky ako súdu odvolacieho sa vec vrátila späť do odvolacieho konania a rozhodnutie Katastrálneho
úradu v Košiciach, Správy katastra Košice - okolie, č. T.-X/XX/d-R., zo dňa 20.06.2007, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. 6Sp/18/2007, zo dňa 22.11.2007, sa stalo neprávoplatným
a nevykonateľným a že uvedené dokumenty sú k dispozícii k nahliadnutiu u správcu dane, Mesta
Košice. Správca dane zároveň poučil daňový subjekt o následkoch spojených s nevyhovením výzve
(určenie dane podľa pomôcok). Výzva bola daňovému subjektu doručená dňa 18.01.2011. Daňový
subjekt výzve správcu dane na podanie daňového priznania na rok 2011 nevyhovel. Listom č. R., zo



dňa 09.11.2011, správca dane oznámil daňovému subjektu výkon daňovej kontroly dane z nehnuteľností
za zdaňovacie obdobia rokov 2010 a 2011 so začiatkom dňa 07.12.2011. Správca dane spísal o
začatí daňovej kontroly zápisnicu č. R., v ktorej uviedol pripomienky daňového subjektu, že daňový
subjekt postupoval v súlade so zákonom a daňové priznanie podal Obci E., v katastrálnom území
ktorej boli predmetné nehnuteľnosti zapísané. Správca dane vyhotovil dňa 24.05.2012 protokol o
daňovej kontrole č. R., v ktorom uviedol súpis kontrolovaných dokladov a preukázané kontrolné zistenia.
Údaje o nehnuteľnostiach, spolu s výpočtom dane za jednotlivé nehnuteľnosti, správca dane uviedol
v tabuľkách. Protokol o daňovej kontrole spolu s výzvou č. R., zo dňa 24.05.2012, na prerokovanie
protokolu prevzal daňový subjekt dňa 01.06.2012. Vo výzve správca dane uviedol, že daňový subjekt
je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu o daňovej kontrole do 8 pracovných dní odo dňa jeho
doručenia. Dňa 20.06.2012 bol správcom dane vyhotovený dodatok k protokolu o daňovej kontrole č.
R., v ktorom správca dane uviedol vyjadrenie daňového subjektu, že za správcu dane z nehnuteľností
v roku 2011 považuje Obec E., do ktorej katastrálneho územia predmetné nehnuteľnosti k 01.01.2011
patrili a ktorej, na základe platobného výmeru, uhradil vyrubenú daň z nehnuteľností na rok 2011, čím
si daňovú povinnosť splnil. Správca dane sa v dodatku k protokolu o daňovej kontrole vysporiadal s
námietkami daňového subjektu a ďalej v ňom uviedol, že daňový subjekt voči výpočtovej časti protokolu
o kontrole nevzniesol žiadne námietky. Daňový subjekt odmietol podpísať protokol o daňovej kontrole,
ako i dodatok k protokolu o daňovej kontrole, čo správca dane spolu s dôvodom odmietnutia zaznamenal
v dodatku k protokolu o daňovej kontrole. Daňový subjekt potvrdil iba prevzatie týchto dokumentov
dňa 20.06.2012. Správca dane vydal dňa 28.06.2012 odvolaním napadnuté rozhodnutie č. R.-XX,
ktorým daňovému subjektu vyrubil daň z nehnuteľností na rok 2011 v sume 4 616,99 eura. Daňový
subjekt sa voči predmetnému rozhodnutiu odvolal podaním zo dňa 23.07.2012. Odvolacie konanie
bolo prerušené rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX-XXXXXXX/XXXX/XXXX, zo dňa 15.08.2012.
Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky bol dňa 17.10.2016 Mestom Košice na základe výzvy
č. XXXXXXX/XXXX, zo dňa 12.10.2016, doručený právoplatný meritórny rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. 4Sžr/32/2016, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok
Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sp/59/2013-145, zo dňa 01.12.2015, a potvrdil rozhodnutie Okresného
úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru, Južná trieda 82, Košice, č. k. O.-L.-L.-T.-X/XX/d-R., zo dňa
25.10.2013, čím pominuli dôvody, pre ktoré bolo daňové konanie prerušené. Listom č. XXXXXXX/XXXX,
zo dňa 04.11.2016, preto Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky oznámilo, že podľa ustanovenia §
61 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona
č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov pokračuje z vlastného podnetu v daňovom konaní z
dôvodu, že pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky k
námietkam daňového subjektu, týkajúcich sa správcu dane v prípade nehnuteľností, nachádzajúcich sa
na území, ktoré bolo predmetom súdneho sporu ukončeného meritórnym rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. 4Sžr/32/2016, zo dňa 08.06.2016, uvádza: Katastrálny odbor Okresného úradu
Košice - okolie, Južná trieda 82 v Košiciach, č. O.- L.-L.-XXXX/XXXX v odpovedi zo dňa 25.11.2016
na výzvu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 15.11.2016 uviedol,
že dňa 11.11.2008 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. T.-X/XX/d-
R. zo dňa 20.06.2007, ktorým bola zmenená hranica medzi katastrálnymi územiami E. a Ž. v prospech
obce E.. Dňa 08.11.2010 nadobudol právoplatnosť nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II.ÚS
65/2010, ktorým stratilo právoplatnosť rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. T.-X/XX/d-R.
zo dňa 20.06.2007 vo veci určenia priebehu hranice obce E. a hranice katastrálneho územia E.. Na
základe tohto nálezu bola obnovená pôvodná hranica medzi katastrálnymi územiami E. a Ž. v prospech
mesta Košice. Konanie ďalej pokračovalo na Najvyššom súde SR a rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. 1 Sžr/43/2012 zo dňa 14.05.2013 bolo rozhodnutie Správy katastra Košice -
okolie č. T.-X/XX/d-R. zo dňa 20.06.2007 zrušené a vec bola vrátená na Správu katastra Košice - okolie
na ďalšie konanie. Dňa 10.08.2016 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Okresného úradu Košice -
okolie, katastrálneho odboru č. O.-L.-L.-T.-X/XX/d-R. zo dňa 25.10.2013, ktorým bola zmenená hranica
medzi katastrálnymi územiami E. a Ž. v prospech obce E.Ľ.. Daňový subjekt v podanom odvolaní
namietal, že vecne a miestne príslušným správcom dane bola v roku 2011 Obec E.. Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky k uvedenej námietke uvádza: Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 katastrálneho zákona
údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Ako bolo uvedené vyššie, dňa
11.11.2008 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. T.-X/XX/d-R. zo dňa
20.06.2007, ktorým, ako príslušný štátny orgán rozhodol o zmene hranice medzi katastrálnymi územiami
E. a Ž. v prospech obce E., a to v zmysle geometrického plánu č. XX/XXXX, vyhotoveného spoločnosťou
I. E..A..O.., úradne overeného Správou katastra Košice dňa 10.5.2007 pod č. XXX/XX. Dňa 08.11.2010
nadobudol právoplatnosť nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II.ÚS 65/2010, ktorým stratilo



právoplatnosť rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. T.-X/XX/d-R. zo dňa 20.06.2007 vo veci
určenia priebehu hranice obce E. a hranice katastrálneho územia E.. Na základe tohto nálezu (nie
na základe uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo/250/2010, zo dňa 28.9.2011) bola (záznamom,
plniacim iba evidenčnú funkciu) obnovená pôvodná hranica medzi katastrálnymi územiami E. a Ž. v
súbore popisných aj geodetických informácií v prospech mesta Košice. Podľa ustanovenia § 99 ods.
1 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov správu dane z nehnuteľností podľa § 2 ods.
1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov vykonáva obec, na ktorej území
sa nehnuteľnosť nachádza. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 10 písm. a) zákona č. 511/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov na určenie miestnej príslušnosti pri dani z nehnuteľností vyrubovanej na
zdaňovacie obdobie je rozhodujúci stav k prvému dňu zdaňovacieho obdobia. Podľa ustanovenia § 18
ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je na vyrubenie dane z nehnuteľností
rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Ako bolo uvedené vyššie, Katastrálny odbor
Okresného úradu Košice - okolie, Južná trieda 82 v Košiciach, v odpovedi č. O.-L.-L.-XXXX/XXXX zo
dňa 25.11.2016 uviedol, že dňa 08.11.2010 nadobudol právoplatnosť nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. II.ÚS 65/2010, ktorým stratilo právoplatnosť rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. T.-
X/XX/d-R. zo dňa 20.06.2007 vo veci určenia priebehu hranice obce E. a hranice katastrálneho územia
E. a že na základe tohto nálezu bola obnovená pôvodná hranica medzi katastrálnymi územiami E. a Ž.
v prospech mesta Košice. Vzhľadom na uvedený právny stav k 01.01.2011 a vzhľadom na ustanovenie
§ 99 ods. 1 a § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a ustanovenie § 3 ods.
10 písm. a) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, správu dane z nehnuteľností podľa §
2 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov vykonáva obec, na ktorej území
sa nehnuteľnosť nachádza (nachádzala) k 01.01.2011, t. j. Mesto Košice. Námietky daňového subjektu,
týkajúce sa správcu dane z nehnuteľností, sú preto neopodstatnené. Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky k námietkam daňového subjektu, že vyrubením dane z nehnuteľností na rok 2011 Mestom
Košice dochádza k dvojitému zdaneniu uvádza, že v predmetnej veci je rozhodujúce, že predmetné
rozhodnutie na zdaňovacie obdobie roku 2011 vydal vecne a miestne príslušný správca dane - Mesto
Košice. V dodatku k protokolu o daňovej kontrole, ktorý daňový subjekt prevzal dňa 20.06.2012 a ktorý
odmietol podpísať (podľa § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňom
prerokovania a doručenia protokolu je deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu, t. j.
18.06.2012) je uvedené, že daňový subjekt voči výpočtovej časti protokolu o daňovej kontrole nevzniesol
žiadne námietky. Daňový subjekt v podanom odvolaní nenamietal výšku daňovej povinnosti na rok
2011, keďže namietal miestnu príslušnosť správcu dane. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
uviedlo stanovisko k miestnej príslušnosti vyššie, keď skonštatovalo, že daň z nehnuteľností na rok 2011
bola vyrubená miestne príslušným správcom dane. Na základe vyššie uvedených dôvodov Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie
žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 27.02.2017.

2. Včas podanou žalobou zo dňa 26.04.2017, podanou elektronicky a doručenou tunajšiemu súdu
dňa 27.04.2017, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného uvedeného v
záhlaví tohto rozsudku, pričom v žalobe dôvodil v bode II žaloby nasledovne: „Úvodom považujeme
za nevyhnutné zasadiť podanú žalobu do súvislosti s dlhoročným, a aj širokej verejnosti známym
a medializovaným sporom medzi dvomi územnými jednotkami, a čo je v kontexte žaloby obzvlášť
významné aj správcami dane z nehnuteľností (§ 99 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach
a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov,
ďalej len „zákon č. 582/2004 Z. z.“) - Mestom Košice a obcou E. - o priebehu hranice medzi nimi a o
priebehu hranice medzi katastrálnymi územiami Ž. a E., ktorý spor sa bezprostredne týka územia, kde
sa nachádzajú nehnuteľnosti vo vlastníctve našej spoločnosti(ďalej len „dotknuté územie“), za ktoré bola
napadnutými rozhodnutiami vyrubená daň z nehnuteľnosti. Vychádzajúc z informácií obsiahnutých v
rozhodnutí odvolacieho správneho orgánu je možné v uvedenom spore medzi Mestom Košice a obcou
E. identifikovať nasledujúce rozhodujúce míľniky:
- Správa katastra Košice - okolie vydala dňa 20.06.2007 rozhodnutie č. T.-X/XX/d-R., ktorým určila
priebeh hranice medzi Mestom Košice a obcou E. tak, že dotknuté územie „pripadlo“ obci E.;
- Najvyšší súd Slovenskej republiky, v rámci správneho konania o žalobe proti rozhodnutiu
špecifikovanému v prvej zarážke, vydal dňa 14.05.2013 rozsudok sp. zn. 1Sžr/43/2012, ktorým zmenil
rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sp/18/2007-178 zo dňa 12.01.2012, a to tak, že zrušil
rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. T.-X/XX/d-R. zo dňa 20.06.2007 a vec vrátil správnemu
orgánu na ďalšie konanie;



- Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor, pravdepodobne v rámci toho istého správneho
konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie špecifikované v prvej zarážke, vydal dňa 25.10.2013
rozhodnutie č. O.-L.-L.-T.-X/XX/d-R., ktorým opäť určil priebeh hranice medzi Mestom Košice a obcou
E. tak, že dotknuté územie „pripadlo“ obci E.;
- Najvyšší súd Slovenskej republiky, v rámci správneho konania o žalobe proti rozhodnutiu
špecifikovanému v tretej zarážke, vydal dňa 08.06.2016 rozsudok sp. zn. 4Sžr/32/2016, ktorým
definitívne potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie č. O.-L.-L.-T.-X/XX/d-R. zo dňa
25.10.2013.
Naša spoločnosť, spolu s ďalšími vlastníkmi nehnuteľnosti v dotknutom území, sa tak stala
rukojemníkom sporu medzi dvomi subjektmi verejnej moci, ktorý nemohla nijako ovplyvniť, a ktorého
sa napokon stala aj obeťou. Na základe dostupných informácií sme totiž daň z nehnuteľností za
rok 2011 zaplatili obci E., ktorej svedčalo právoplatné rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č.
T.-X/XX/d-R. zo dňa 20.06.2007 (zrušené až rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Sžr/43/2012 zo dňa 14.05.2013). Následne - s odstupom niekoľkých mesiacov - sa však o daň
za rovnaké nehnuteľnosti prihlásilo aj Mesto Košice a dňa 28.06.2012 došlo k vydaniu rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa, následne potvrdeného rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu.
Za extrémne nespravodlivú považujeme preto už samotnú okolnosť, že žalovaný - miesto hľadania
vyváženého riešenia zohľadňujúce všetky okolnosti prípadu, najmä absenciu akejkoľvek zodpovednosti
našej spoločnosti (a ďalších, rovnako postihnutých daňovníkov) za vzniknutý stav - bez zaváhania
legitimizoval prístup zahŕňajúci duplicitné zdanenie tých istých nehnuteľností dvomi subjektmi (obcou E.
aj Mestom Košice), z ktorých každý o sebe tvrdí, že je nadaný zodpovedajúcou daňovou právomocou,
a ktorých vzájomný spor nemá prečo spôsobovať akékoľvek negatívne dôsledky nositeľom daňovej
povinnosti.“ V bode III žaloby, citujúc ust. § 3, § 18 ods. 1 a 2, § 20 ods. 1, § 99 ods. 1 zákona č. 582/2004
Z.z. v znení účinnom dňa 28.06.2012, § 3 ods. 7 a 10 písm. a) zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom
ku dňu začatia daňového konania v spojení s § 165 ods. 2 a 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní
(daňový poriadok) a § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom dňa 28.06.2012, ďalej dôvodil,
že: „Napadnuté rozhodnutia však podľa nášho presvedčenia nemôžu obstáť ani meritórne; najmä došlo
k právne nesprávnej aplikácii ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a
o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 162/1995 Z. z.“), v spojení s ustanoveniami právnych predpisov upravujúcich
správu dane z nehnuteľností. Pre určenie, kde (na území akej obce a v akom katastrálnom území)
sa nachádzali nehnuteľnosti vo vlastníctve našej spoločnosti, bolo nepochybne potrebné vychádzať
z údajov katastra nehnuteľností ku dňu 01.01.2011 (keďže zdaňovacím obdobím, o ktorý ide, je rok
2011). Tieto údaje by však - aj pre potreby daňového konania - bolo možné považovať za hodnoverné,
iba ak by nebol preukázaný opak. A vo vzťahu k dotknutému územiu nepochybne opak preukázaný
bol - rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/32/2016 zo dňa 08.06.2016 bolo
definitívne ustálené, že toto spadá pod obec E. a do rovnomenného katastrálneho územia. Práve
táto skutočnosť je jedinou rozhodujúcou pre posúdenie, ktorý orgán verejnej správy bol príslušný na
vyrubenie dane z nehnuteľností (obec E.), a nie akýkoľvek prípadný prechodný zápis (k tomu viac
ďalej), ktorého hodnovernosť bola následným vývojom jednoznačne prekonaná a vylúčená. O správnosti
predmetného záveru najlepšie vypovedá, že aj samotný žalovaný prerušil daňové konanie a čakal na
výsledok konania v správnom súdnictve; a v daňovom konaní pokračoval až v nadväznosti na vyhlásenie
vyššie zmieneného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/32/2016 zo dňa
08.06.2016, čím - ako výslovne uviedol na str. 4 rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu - pominuli
dôvody, pre ktoré bolo daňové konanie prerušené. Teda sám žalovaný, svojím procesným postupom,
potvrdil, že okolnosť správneho územného začlenenia nehnuteľností, za ktoré bola vyrubená daň z
nehnuteľností, je meritórne, materiálne významná. Za popísaných okolností je teda jedinou relevantnou
okolnosťou, že napadnutými rozhodnutiami bola vyrubená daň z nehnuteľností za nehnuteľnosti, vo
vzťahu ku ktorým Mesto Košice nebolo príslušné na výkon správy dane. Nachádzali sa na území obce
E., ktorá bola jediná príslušná na výkon správy dane a jediná vybavená právomocou na vyrubenie dane.
Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa aj rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu sú preto
rozporné so zákonom.“ V bode IV žalobca dôvodil, že: „Za neudržateľný považujeme aj hlavný argument
rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu (str. 4):„Dňa 08.11.2010 nadobudol právoplatnosť nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 65/2010, ktorým stratilo právoplatnosť rozhodnutie
Správy katastra Košice - okolie č. T.-X/XX/d-R. zo dňa 20.06.2007 vo veci určenia priebehu hranice
obce E. a hranice katastrálneho územia E.Ľ.. Na základe tohto nálezu bola obnovená pôvodná hranica
medzi katastrálnymi územiami E. a Ž. v prospech Mesta Košice.“. Najprv si opäť dovoľujeme pripomenúť,
že právoplatným rozhodnutím Správy katastra Košice - okolie č. T.-X/XX/d-R. zo dňa 20.06.2007 boli



určené hranice obce E. a hranice katastrálneho územia E. tak, že do nich spadalo aj dotknuté územie
(o. i. s nehnuteľnosťami vo vlastníctve našej spoločnosti). Toto rozhodnutie bolo zrušené až rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/43/2012 zo dňa 14.05.2013. Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 65/2010-49 zo dňa 27.10.2010 sa rozhodnutím správy katastra
zo dňa 20.06.2007 vôbec nezapodieval, výrokovo rozhodol iba o nasledovnom: „1. Základné právo
Mesta Košice na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj právo zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.6 Sžo 43/08 z 29. októbra 2008 porušené bolo.
2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 43/08 z 29. októbra 2008 zrušuje a
vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.“. Vonkoncom preto nie je zrejmé, ako mohlo citovaným
nálezom Ústavného súdu dôjsť k „strate právoplatnosti rozhodnutia rozhodnutie Správy katastra Košice
- okolie č. T.-X/XX/d-R. zo dňa 20.06.2007“. Rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu je v danom
ohľade arbitrárne, bez potrebnej právnej úvahy jednoducho prevzalo pochybnú informáciu orgánu štátnej
správy na úseku katastra nehnuteľností, a je teda stihnuté najmä nepreskúmateľnosťou - odvolací
správny orgán vôbec nevysvetlil, ako mohlo dôjsť k zmene hranice na základe nálezu Ústavného
súdu, ktorý sa však zmenou hranice vôbec nezapodieval (skúmala sa iba procesná okolnosť dodržania
lehoty na podanie opravného prostriedku), a to všetko v situácii, keď odvolaciemu správnemu orgánu
muselo byť zrejmé (napr. z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/32/2016 zo
dňa 08.06.2016, na ktorý sa opakovane odvolával), že rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č.
T.-X/XX/d-R. zo dňa 20.06.2007 bolo zrušené až rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1Sžr/43/2012 zo dňa 14.05.2013. Plne preto zotrvávame aj na opakovane v daňovom konaní
uplatňovanej námietke, že ku dňu 01.01.2011 existovalo právoplatné rozhodnutie Správy katastra
Košice - okolie č. T.-X/XX/d-R. zo dňa 20.06.2007, v dôsledku ktorého sa zmenili hranice obce E.Ľ. a
katastrálneho územia E. tak, že zahŕňali aj nehnuteľnosti vo vlastníctve našej spoločnosti. Rozhodnutie
odvolacieho správneho orgánu neidentifikuje žiadnu právnu skutočnosť, ktorá by s účinnosťou predo
dňom 01.01.2011 alebo ku dňu 01.01.2011 viedla k zániku predmetného rozhodnutia.“ Na koniec v bode
V žaloby uviedol, že: „Navrhujeme vykonať nasledujúce dôkazy, ako aj oboznámiť sa s nasledujúcimi
rozhodnutiami orgánov verejnej moci:
- rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 172121/2017 zo dňa 23.02.2017 (pripojené
v kópii ako príloha 01),
- rozhodnutie Mesta Košice č. R.-XX zo dňa 28.06.2012 (pripojené v kópii ako príloha 02),
- platobný výmer obce E. zo dňa XXXXXX zo dňa 10.03.2011 (pripojený v kópii ako príloha 03),
- rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/32/2016 zo dňa 08.06.2016 (pripojený
v kópii ako príloha 04),
- nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 65/2010-49 zo dňa 27.10.2010 (pripojený v
kópii ako príloha 05),
- výpis z listu vlastníctva č. XXXX (zdroj: http://www.katasterportal.sk/kapor, pripojený v kópii ako príloha
06),
- administratívny spis (administratívne spisy) o konaní (konaniach), v rámci ktorých došlo k vydaniu
rozhodnutia Správy katastra Košice - okolie č. T.-X/XX/d-R. zo dňa 20.06.2007 a rozhodnutia Okresného
úradu Košice - okolie, katastrálny odbor, č. O.-L.-L.-T.-X/XX/d-R. zo dňa 25.10.2013, ktoré prosíme
zabezpečiť správnym súdom od Okresného úradu Košice - okolie, katastrálny odbor, so sídlom: Južná
trieda 82, 040 17 Košice.“ V závere žaloby požiadal súd o nariadenie pojednávania vo veci samej a
navrhol, aby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Mesta Košice č. R.-XX
zo dňa 28.06.2012 súd zrušil. Súčasne si uplatnil právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania.

3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 24.07.2017, pričom k žalobným dôvodom žalobcu
uviedol, že: „Žalobca v časti II (str. č. 3 žaloby) uviedol, že daň z nehnuteľností na rok 2011 uhradili
Obci E. a až následne, s odstupom niekoľkých mesiacov, sa o daň za rovnaké nehnuteľnosti prihlásilo
aj Mesto Košice. Žalovaný k námietke uvádza, že žalobca bol o náleze Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. II. ÚS 65/2010-49, zo dňa 27.10.2010, a o následkoch z neho plynúcich včas informovaný
správcom dane, Mestom Košice, vo výzve č. R., zo dňa 05.01.2011, ktorou správca dane vyzval žalobcu
(daňový subjekt), aby v lehote do 31.01.2011 podal daňové priznanie na rok 2011 za nehnuteľnosti, ktoré
boli s účinnosťou od 01.01.2009 odčlenené z k. ú. Ž. do k. ú. E.. Výzvu na podanie daňového priznania
správca dane odôvodnil tým, že Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 27.10.2010 na neverejnom
zasadnutí senátu pod sp. zn. II. ÚS 65/2010-49 rozhodol, že základné právo Mesta Košice, vo veci
sporu Mesta Košice a Katastrálneho úradu Košice, Správa katastra Košice - okolie, za účasti obce



E., bolo zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako odvolacieho súdu, porušené. Ústavný
súd Slovenskej republiky preto zrušil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 6 Sžo 43/08,
zo dňa 29.10.2008 (ktorým odvolací súd odmietol odvolanie Mesta Košice, podané proti rozhodnutiu
Krajského súdu v Košiciach) a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Správca dane ďalej vo
výzve uviedol, že zrušením uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho
sa vec vrátila späť do odvolacieho konania a rozhodnutie Katastrálneho úradu v Košiciach, Správy
katastra Košice - okolie, č. T.-X/XX/d-R., zo dňa 20.06.2007, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach č. 6Sp/18/2007, zo dňa 22.11.2007, sa stalo neprávoplatným a nevykonateľným a že uvedené
dokumenty sú k dispozícii k nahliadnutiu u správcu dane, Mesta Košice. Vzhľadom na skutočnosť, že
rozhodnutia vydané Ústavným súdom Slovenskej republiky a všeobecnými súdmi Slovenskej republiky
sa priamo, resp. nepriamo týkali určenia katastrálnej hranice medzi Obcou E. a Mestom Košice, žalobca,
aj napriek tomu, že nebol priamym účastníkom týchto konaní, je týmito rozhodnutiami dotknutý, a to aj
v súvislosti s otázkou miestnej príslušnosti. Právoplatné rozhodnutia vydané uvedenými inštitúciami v
predmetnej veci majú právnu záväznosť pre všetky subjekty, majúce akýkoľvek vzťah k nehnuteľnostiam,
ktoré sa nachádzajú v spornom území. Žalobca (daňový subjekt) mal na základe výzvy správcu dane
Mesta Košice č. R., zo dňa 05.01.2011, doručenej dňa 18.01.2011, vedomosť o náleze Ústavného súdu
Slovenskej republiky (a bol správcom dane, Mestom Košice, poučený aj o následkoch nevyhovenia
výzve na podanie daňového priznania) už dňa 18.01.2011, t. j. pred doručením platobného výmeru
Obce E. č. XXXXXX, zo dňa 10.03.2011, na rok 2011 a pred úhradou dane Obci E.. Obec E., ktorá
až dňa 10.03.2011 daňovému subjektu vyrubila daň z nehnuteľností na rok 2011 platobným výmerom
(rozhodnutím) č. XXXXXX v sume 683,28 eura okrem skutočnosti, že bola informovaná o právoplatnom
náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, bola Katastrálnym úradom, Správou katastra Košice
- okolie, listom č. XXX/XX, zo dňa 27.04.2011, oboznámená so skutočnosťou, že dňa 08.11.2010
nadobudol právoplatnosť nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II ÚS 65/2010-49, ktorým
bolo zrušené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 6 Sžo 43/08, zo dňa 29.10.2008 (o
odmietnutí odvolania Mesta Košice voči rozhodnutiu Správy katastra), v dôsledku čoho sa rozhodnutie
Správy katastra Košice - okolie č. T.-X/XX/d-R., vo veci určenia priebehu hranice medzi k. ú. E. a
Ž.Y., stalo neprávoplatné. Katastrálny úrad zároveň vyzval Obec E., aby vydala rozhodnutia o zrušení
súpisných čísel pre stavby, ktoré sú v oddeľovanej časti k. ú. E.. Uvedené preukázané skutočnosti
vyvracajú tvrdenie žalobcu, že daň z nehnuteľností na rok 2011 uhradili Obci E.K. a až následne, s
odstupom niekoľkých mesiacov, sa o daň za rovnaké nehnuteľnosti prihlásilo aj Mesto Košice. Žalovaný
k námietke žalobcu, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky žalobou napadnutým rozhodnutím
zapríčinilo dvojité zdanenie uvádza, že v predmetnej veci rozhodlo v súlade s platnou legislatívou a s
obsahom rozhodnutí štátnych orgánov, právoplatných k dátumu rozhodujúcemu na vyrubenie dane z
nehnuteľností, t. j. k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia a s ohľadom na to, že predmetné
rozhodnutie na zdaňovacie obdobie roku 2011 vydal vecne a miestne príslušný správca dane - Mesto
Košice. Žalobca, napriek tomu, že bol už dňa 18.01.2011 oboznámený s Nálezom Ústavného súdu
Slovenskej republiky (na základe ktorého rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. T.-X/XX/
d-R. zo dňa 20.06.2007 vo veci určenia priebehu hranice obce E. a hranice katastrálneho územia
E. stratilo právoplatnosť) a pôvodná hranica medzi katastrálnymi územiami E. a Ž. bola obnovená
v prospech mesta Košice, po doručení platobného výmeru Obce E. na rok 2011 č. XXXXXX, zo
dňa 10.03.2011, voči rozhodnutiu Obce E. neuplatnil žiadne opravné prostriedky. V tejto súvislosti
je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca mal oproti Mestu Košice v Obci E. (vzhľadom na
nižšie sadzby dane z nehnuteľností) nižšiu daňovú povinnosť, preto bolo pre neho „výhodnejšie“ byť
daňovým subjektom v Obci E..“ Na žalobnú námietku žalobcu, že vo vzťahu k dotknutému územiu bol
opak nepochybne preukázaný - rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžr/32/2016
zo dňa 08.06.2016, kedy bolo definitívne ustálené, že toto územie spadá pod obec E. a že žalobca
považuje uvedenú skutočnosť za jedinú rozhodujúcu pre posúdenie veci, a nie akýkoľvek prípadný
prechodný zápis, ktorého hodnovernosť bola následným vývojom jednoznačne prekonaná a vylúčená,
uviedol: „Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) práva k nehnuteľnostiam sa do
katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k
nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri
(ďalej len „poznámka“). Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné
účinky podľa tohto zákona (§ 4 ods. 3 Katastrálneho zákona). Záznam je úkon správy katastra plniaci
evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam (§ 5 ods. 2
Katastrálneho zákona). Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam
uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu,



príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam
osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode
správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy
majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín
a iných listín. Na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 34
ods. 3 Katastrálneho zákona). Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona údaje katastra
uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Podľa § 71 ods. 2 Katastrálneho zákona údaje
katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať. Podľa ustanovenia § 18 ods. 2 zákona
č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav
k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré
nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. Dňa
11.11.2008 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. T.-X/XX/d-R., zo
dňa 20.06.2007, ktorým bola zmenená hranica medzi katastrálnymi územiami E. a Ž. v prospech obce
E.. Zápis tohto rozhodnutia bol v katastri nehnuteľností vykonaný v priebehu mesiaca august v roku
2009. Až do dňa 11.11.2008, kedy sa nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia štátneho orgánu (T.-
X/XX/d-R., zo dňa 20.06.2007) preukázal opak, bolo sporné územie evidované v k. ú. Ž., t. j. bolo
súčasťou územia Mesta Košice. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 65/2010-49, zo
dňa 27.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.11.2010 (rozhodnutím štátneho orgánu), stratilo
právoplatnosť rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. T.-X/XX/d-R., zo dňa 20.06.2007, vo veci
určenia priebehu hranice obce E. a hranice katastrálneho územia E. a právny stav sa vrátil do pôvodnej
podoby, kedy bolo sporné územie súčasťou Mesta Košice. V danej súvislosti je potrebné uviesť, že
opak (t. j., že sporné územie patrí k Obci E.) bol preukázaný až dňa 10.08.2016, kedy nadobudlo
právoplatnosť (nové) rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru č. k. O.-L.-L.-
T.-X/XX/d-R., zo dňa 25.10.2013. Na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky bola preto
Katastrálnym úradom v Košiciach, Správou katastra Košice - okolie záznamom obnovená pôvodná
hranica medzi katastrálnymi územiami E. a Ž. v prospech mesta Košice. Zápis tohto rozhodnutia (nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky), ktorého právnu opodstatnenosť nie je možné spochybňovať jeho
označením žalobcom ako „prechodný zápis“, bol v katastri nehnuteľností vykonaný v priebehu mesiacov
apríl až jún v roku 2011. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že tvrdenie žalobcu, že k 1. januáru 2011 bolo
sporné územie súčasťou Obce E., sa nezakladá na pravde, keďže tomu tak bolo iba od 11.11.2008 do
08.11.2010. Podstatným v predmetnej veci je fakt, že dátum samotného zápisu práva (ktoré sa zmenilo
na základe rozhodnutia štátneho orgánu - rozhodnutia Správy katastra Košice - okolie č. T.-X/XX/d-
R., zo dňa 20.06.2007 a taktiež nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 65/2010-49,
zo dňa 27.10.2010) správou katastra, nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam,
keďže záznam je úkon správy katastra, ktorý plní iba evidenčné funkcie (§ 5 ods. 2 Katastrálneho
zákona). Na túto skutočnosť bol žalovaný upozornený aj samotnou Správou katastra Košice - okolie v
odpovedi č. XXXX/XX, zo dňa 13.09.2013, na výzvu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa
09.09.2013. Správnosť rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky potvrdzuje aj odpoveď
Správy katastra Košice - okolie č. XXX/XX, zo dňa 11.03.2009, na list Obce E. zo dňa 10.03.2009, ktorým
obec žiadala o informáciu o dôvodoch nevykonania zápisu zmien na základe rozhodnutia katastra zo dňa
20.06.2007. Správa katastra Košice - okolie Obec E. v liste informovala, že: „správa katastra pri zázname
nerozhoduje o právach a povinnostiach a záznam nemá právotvorné účinky. Vykonaním zápisu listiny
záznamom do katastra nehnuteľností nevznikajú, nemenia sa ani nezrušujú oprávnenia a povinnosti
fyzických alebo právnických osôb. Vykonanie zápisu záznamom do katastra má len evidenčný charakter.
Rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. T.-X/XX/d-R. nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2008
a týmto dňom prešlo dotknuté územie z katastrálneho územia Ž. do katastrálneho územia E., a to bez
ohľadu na to, kedy bude vykonaný zápis tohto rozhodnutia do katastra nehnuteľností. Okrem toho sú k
nehnuteľnostiam v dotknutom území na základe spomínaného rozhodnutia vyznačené plomby o zmene
práva k nehnuteľnosti podľa § 44 katastrálneho zákona. Plomba signalizuje, že právo zapísané v katastri
nehnuteľností je dotknuté ďalšou právnou zmenou. Plomby budú zrušené po zápise predmetnej listiny
v katastri nehnuteľností. Je pravdou, že údaje katastra sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, ale
práve preto sa po doručení listiny na zápis do katastra k nehnuteľnostiam vyznačujú plomby o zmene
práva, ktoré sa zrušia až po zápise listiny.“ Úplne zhodne a v súlade s Katastrálnym zákonom platí
tento princíp aj pri zápise nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 65/2010-49, zo dňa
27.10.2010, v dôsledku ktorého sa rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. T.-X/XX/d-R., zo
dňa 20.06.2007, stalo neprávoplatným. Žalovaný uvádza, že zápis v katastri nehnuteľností je podľa
zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov rozhodujúci iba pre určenie osoby daňovníka
(§ 5 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) a pri aplikácii ustanovenia § 6 ods. 3



zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, t. j. na zaradenie pozemku do príslušnej skupiny
pozemkov podľa § 6 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. V žiadnych ďalších
súvislostiach (a teda ani v súvislosti s určením katastrálneho územia a príslušného správcu dane)
zákon č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov na zápis v katastri nehnuteľností neodkazuje.
Žalobcom namietané ustanovenie § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov
pojednáva o stave k 1. januáru zdaňovacieho obdobia ako takom, bez jeho väzby na zápis v katastri
nehnuteľností, ktorého hodnovernosť, ako je zrejmé z vyššie citovaných ustanovení Katastrálneho
zákona, môže byť vyvrátená, čo sa stalo aj v predmetnom prípade (Nálezom Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. II. ÚS 65/2010-49, zo dňa 27.10.2010). Skutočnosť, že sa podľa tohto ustanovenia na zmeny
skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia,
neprihliada, bola zohľadnená pri posúdení osoby správcu dane pre rok 2010 (správcom dane bola Obec
E.), v prípade ktorého zdaňovacieho obdobia žalovaný v plnom rozsahu vyhovel odvolaniu žalobcu a
žalobcom (odvolávajúcim sa daňovým subjektom) napadnuté rozhodnutie Mesta Košice zrušil. Podľa
mienky žalobcu, správnosť jeho názoru (že jedinou rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie veci
bolo preukázanie opaku rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžr/32/2016,
zo dňa 08.06.2016) potvrdzuje fakt, že žalovaný daňové konanie prerušil a v konaní pokračoval až
na základe meritórneho rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžr/32/2016, zo
dňa 08.06.2016, kedy pominuli dôvody, pre ktoré bolo daňové konanie prerušené, čím potvrdil, že
ide o okolnosť meritórne významnú. Žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX-XXXXXXX/XXXX/
XXXX, zo dňa 15.08.2012, na základe právneho názoru nadriadeného orgánu (Ministerstvo financií
Slovenskej republiky) v rozhodnutí, ktorým Ministerstvo financií Slovenskej republiky v predmetne
zhodnom prípade (ktorý sa týkal iného daňového subjektu, vlastniaceho nehnuteľnosti v spornom
území) preskúmalo rozhodnutia žalovaného mimo odvolacieho konania, prerušil odvolacie konanie
do právoplatného meritórneho rozhodnutia vo veci samej (pre prípad, ak by sa v ňom súd vyjadril
aj k rokom minulým od podania žiadosti Obce E. o vrátenie sporného územia, čo mohlo mať vplyv
na rozhodnutie o odvolaní). Vo veci samej bolo právoplatne rozhodnuté až rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. 4 Sžr/32/2016, zo dňa 08.06.2016, čo, vzhľadom na jeho obsah,
nemá vplyv na správnosť predmetného rozhodnutia žalovaného. Žalovaný bez toho, aby čakal na
doručenie právoplatného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, hneď, ako sa dozvedel o jeho
existencii, vyžiadal si jeho predloženie zo strany účastníka konania sporu - Mesta Košice. Po doručení
právoplatného rozsudku ihneď pokračoval v konaní, čo oznámil žalobcovi listom č. XXXXXXX/XXXX, zo
dňa 04.11.2016. Žalovaný uvádza, že očakávania žalobcu, že žalovaný rozhodne iba na základe výroku
súdu, bez ohľadu na obsah rozsudku sp. zn. 4 Sžr/32/2016, zo dňa 08.06.2016 a právny stav, ktorý
bol v predmetnom zdaňovacom období, nemajú žiadne opodstatnenie. Vzhľadom k obsahu rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, žalovaný nemohol rozhodnúť tak, že by všetky rozhodnutia
Mesta Košice (roky 2009, 2010 a predmetný rok 2011) zrušil, pretože by tým došlo k retroaktivite.
Žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu vychádzal z konečného výsledku súdneho sporu, t. j. z
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4 Sžr/32/2016, zo dňa 08.06.2016, v ktorom sa
súd k rokom minulým (od podania žiadosti Obce E. o vrátenie sporného územia) nevyjadril. Žalovaný
rozhodol v súlade s platnou legislatívou a s obsahom rozhodnutí štátnych orgánov, právoplatných k
dátumu rozhodujúcemu na vyrubenie dane z nehnuteľností, t. j. k 1. januáru príslušného zdaňovacieho
obdobia. V prípade predmetného zdaňovacieho obdobia, t. j. roku 2011 bol rozhodujúcim dátumom 1.
január 2011, kedy podľa právneho stavu bolo miestne príslušným správcom dane z nehnuteľností Mesto
Košice. Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky bol dňa 17.10.2016 Mestom Košice na základe
výzvy č. XXXXXXX/XXXX, zo dňa 12.10.2016, doručený právoplatný meritórny rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. 4Sžr/32/2016, zo dňa 08.06.2016 (právoplatný dňa 10.08.2016), ktorým
Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sp/59/2013-145,
zo dňa 01.12.2015, a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru,
Južná trieda 82, Košice, č. k. O.-L.-L.-T.-X/XX/d-R., zo dňa 25.10.2013, čím pominuli dôvody, pre ktoré
bolo daňové konanie prerušené. Žalovaný následne rozhodol vo veci dane z nehnuteľností vyrubenej
Mestom Košice žalobcovi na zdaňovacie obdobia rokov 2009, 2010 a 2011, v súlade s vyššie citovanými
právnymi predpismi (údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať - § 71 ods.
2 Katastrálneho zákona) a v súlade s právnym stavom, ktorý (podľa uvedených ustanovení) nastal
na základe právoplatných rozhodnutí štátnych orgánov (nimi bol preukázaný opak, resp. vyvrátená
hodnovernosť), a nie na základe (iba) zaevidovania tohto právneho stavu „prechodným“ záznamom v
katastri nehnuteľností (ako sa nesprávne domnieva žalobca) nasledovne:
• zdaňovacie obdobie roku 2009:



- zmena dňa 11.11.2008 na základe (v tom čase právoplatného) rozhodnutia Správy katastra Košice -
okolie č. T.-X/XX/d-R., zo dňa 20.06.2007, v prospech Obce E. (na zmenu, ktorá nastala počas roka
2008 sa podľa § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov neprihliadalo),
- právny stav k 01.01.2009 - správu dane z nehnuteľností pre sporné územie vykonáva Obec E. (záznam
evidenčne vykonaný v priebehu mesiaca august v roku 2009),
• zdaňovacie obdobie roku 2010:
- žiadna zmena,
- právny stav k 01.01.2010 - správu dane z nehnuteľností pre sporné územie vykonáva Obec E.,
• zdaňovacie obdobie roku 2011:
- zmena dňa 08.11.2010 na základe právoplatného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II.
ÚS 65/2010-49, zo dňa 27.10.2010, kedy rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. T.-X/XX/d-R.,
zo dňa 20.06.2007 stratilo právoplatnosť, t. j. obnovil sa právny stav pred 11.11.2008 (na zmenu, ktorá
nastala počas roka 2011 sa podľa § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov
neprihliadalo),
- právny stav k 01.01.2011 - správu daň z nehnuteľností pre sporné územie opäť vykonáva Mesto Košice
(záznam evidenčne vykonaný v priebehu mesiacov apríl až jún v roku 2011).“
Na ostatné žalobné námietky žalobcu, že žalobcovi nie je zrejmé, ako mohlo nálezom Ústavného
súdu SR dôjsť k strate právoplatnosti rozhodnutia Správy katastra Košice - okolie č. T.-X/XX/d-R.
zo dňa 20.06.2007 a že rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu „jednoducho prevzalo pochybnú
informáciu orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností“, pričom odvolací správny orgán
vôbec nevysvetlil, ako mohlo dôjsť k zmene hranice na základe nálezu Ústavného súdu SR, ktorý sa
zmenou hranice nezapodieval, ale skúmal procesnú okolnosť dodržania lehoty na podanie opravného
prostriedku, že ku dňu 01.01.2011 existovalo právoplatné rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č.
T.-X/XX/d-R. zo dňa 20.06.2007, v dôsledku ktorého sa zmenili hranice obce E. a katastrálneho územia
E. tak, že zahŕňali aj nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu a že rozhodnutie odvolacieho správneho
orgánu neidentifikuje žiadnu právnu skutočnosť, ktorá by s účinnosťou predo dňom 01.01.2011 alebo
ku dňu 01.01.2011 viedla k zániku predmetného rozhodnutia, žalovaný uviedol, že „rozhodnutie Správy
katastra Košice - okolie č. T.-X/XX/d-R., zo dňa 20.06.2007, ktorým bola zmenená hranica medzi
katastrálnymi územiami E. a Ž. v prospech obce E. nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2008, a to
vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie Mesta Košice voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.
6Sp/18/2007, zo dňa 22.11.2007, ktorým bolo rozhodnutie katastra potvrdené, bolo, ako oneskorene
podané, odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 43/08, zo
dňa 29.10.2008 (uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2008). Dňa 08.11.2010 nadobudol
právoplatnosť nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 65/2010-49, zo dňa 27.10.2010,
ktorým bolo na základe sťažnosti Mesta Košice zrušené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6 Sžo 43/08 zo dňa 29.10.2008 (o odmietnutí odvolania Mesta Košice voči rozsudku
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6 Sp 18/07 zo dňa 22.11.2007) a vec bola Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Týmto sa vec vrátila do odvolacieho
konania, čo, logicky, zapríčinilo stav, že rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. T.-X/XX/d-
R., zo dňa 20.06.2007, vo veci určenia priebehu hranice obce E. a hranice katastrálneho územia
E. stratilo právoplatnosť. Na základe právoplatného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
bola preto správou katastra (záznamom) obnovená pôvodná hranica medzi katastrálnymi územiami
E.K. a Ž. v prospech Mesta Košice. Konanie ďalej pokračovalo na Najvyššom súde Slovenskej
republiky a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1 Sžr/43/2012, zo dňa 14.05.2013
bolo rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. T.-X/XX/d-R., zo dňa 20.06.2007, zrušené a vec
bola vrátená na Správu katastra Košice - okolie na ďalšie konanie. Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky v rozhodnutí o odvolaní žalobcu uviedlo jasne a zrozumiteľne dôsledky jednotlivých právnych
(právoplatných) rozhodnutí štátnych orgánov (uvedených v skutkovom stave). Vzhľadom na skutočnosť,
že mechanizmus následkov právoplatných rozhodnutí štátnych orgánov je všeobecne známy a vyplýva z
teórie práva, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky nevysvetľovalo podrobne princíp ich fungovania.
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodlo o odvolaní žalobou napadnutým rozhodnutím nielen
v súlade s rozhodnutiami, vydanými štátnymi orgánmi, ale aj v súlade s odpoveďou štátneho orgánu
zodpovedného za evidenciu nehnuteľností na území Slovenskej republiky (odpoveď Katastrálneho
odboru Okresného úradu Košice - okolie, č. O.-L.-L.- XXXX/XXXX, zo dňa 25.11.2016), ktorú v
žiadnom prípade nemožno považovať za pochybnú (ako ju označil žalobca). Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky v žalobou napadnutom rozhodnutí nepopieralo existenciu rozhodnutia Správy
katastra Košice - okolie č. T.-X/XX/d-R., zo dňa 20.06.2007, ale vyjadrovalo sa k otázke stavu jeho
právoplatnosti k 01.01.2011, a nie k jeho „zániku“, ako nesprávne uviedol žalobca. Z vyššie uvedených



preukázaných skutočností je zrejmé, že rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. T.-X/XX/d-R.,
zo dňa 20.06.2007, ku dňu 01.01.2011 existovalo (Najvyšší súd Slovenskej republiky ho zrušil až
rozsudkom č. 1 Sžr/43/2012, zo dňa 14.05.2013), avšak v dôsledku Mestom Košice podaného odvolania
voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sp/18/2007, zo dňa 22.11.2007, v kontexte s nálezom
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 65/2010-49, zo dňa 27.10.2010, bolo neprávoplatné.“
Akceptujúc žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania vo veci a považujúc námietky žalobcu uvedené
v žalobe za neopodstatnené navrhol žalobu zamietnuť.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním (replikou) zo dňa 02.10.2017, doručeným
súdu dňa 06.10.2017, nasledovne: „Vyjadrenie žalovaného nepredkladá žiaden presvedčivý a zákonne
podložený argument, prečo by v prejednávanej veci nemal platiť základný pilier právneho štátu -
legitímne očakávanie právnej istoty a predvídateľnosti práva. Z priloženého administratívneho spisu je
zrejmé, že v istom momente orgány verejnej moci prijali ničím nepodložený a neobhájiteľný záver, že
rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky automaticky nastala zmena hranice katastrálnych
území, s ktorou majú byť bez ďalšieho spojené zásadné povinnosti (v tomto prípade daňového
charakteru), a to bez ohľadu na to, či majú oporu v platnej legislatíve. Správcovia miestnej danej z
nehnuteľností majú dostatočné personálne zázemie a vybavenie na to, aby dôsledky svojich vnútorných
konfliktov neprenášali na daňovníkov. Napriek tomu žalovaný ako orgán najvyššej úrovne v danej
oblasti vonkoncom poctivo nereflektuje zlyhanie systému, ale, naopak, vyčíta nám nepodanie opravného
prostriedku proti platobnému výmeru obce E.. Dokonca naznačuje, že sme tak robili účelovo, pretože daň
tejto obce je nižšia ako Mesta Košice (skúma snáď rovnocenne, či daň vyrubovaná Mestom Košice nie
je neprimerane vysoká?). Abstrahujúc od konkrétnej právnej argumentácie účastníkov konania je pritom
podstata veci prostá - miesto toho, aby správcovia dane korektne a zmierlivo vyriešili svoje vzájomné
spory, a dovtedy napr. vôbec nevyrubovali príslušnú miestnu daň, neváhajú vyčítať daňovníkom, že sa
vo vzniknutej situácii údajne nesprávne orientujú, hoci ju ani ony samotné nedokážu vyriešiť. Prístup
žalovaného popiera podľa nášho presvedčenia základné atribúty inštitútu zmeny hranice katastrálneho
konania, ako bol v čase vydania rozhodnutia Správy katastra Košice - okolie zo dňa 20.06.2007
regulovaný ustanoveniami vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č.
79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a
o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom v rozhodnom
čase, a ako je v súčasnosti regulovaný priamo ustanoveniami zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení
neskorších predpisov. Právna úprava vždy riešila dynamiku vývoja katastrálnych hraníc ako zmenový
proces, v ktorom je prvotným a nevyhnutným predpokladom rozhodnutie príslušného orgánu štátnej
správy na úseku katastra nehnuteľností. Na jeho základe sa zmena hranice následne vyznačí v
katastrálnom operáte. Tertium non datur - žiaden iný spôsob zmeny hranice nebol a nie je možný. Ak
teda na základe rozhodnutia Správy katastra Košice - okolie zo dňa 20.06.2007 došlo k zmene hranice
katastrálneho územia, akákoľvek následná zmena je prípustná iba na základe nového rozhodnutia
orgánu štátnej správy. Postup spočívajúci v „obnovení“ predošlého priebehu hranice nemá vonkoncom
žiadnu oporu v zákone. Žiadne také nové rozhodnutie však nebolo vydané, ani jeho existenciu žalovaný
netvrdí. A už vôbec neprichádza do úvahy, aby predošlá katastrálna hranica bola „obnovená“ na
základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 65/2010-49 zo dňa 27.10.2010, na
ktorý žalovaný neustále poukazuje. Ústavný súd sa nijako nezapodieval otázkou priebehu hranice, iba
vyslovil, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky trpelo procesnou vadou. Porušenie práv
sťažovateľa vzhliadol výlučne v procesnom pochybení najvyššieho súdu. Podľa § 20 ods. 4 zákona
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov (ďalej len „zákon č. 38/1993 Z. z.“): „Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania
okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.“. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z.: „Ak
Ústavný súd sťažnosti vyhovie, v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie
Ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.“. Podľa § 56 ods. 2 zákona
č. 38/1993 Z. z.: „Ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, Ústavný
súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší. Ústavný súd zruší aj iný zásah, ktorým sa porušilo základné
právo alebo sloboda, ak to pripúšťa povaha tohto iného zásahu.“. Z vyššie citovaných ustanovení
zákona č. 38/1993 Z. z. jednoznačne vyplýva, že ústavný súd je v prípade konania o sťažnostiach
fyzických a právnických osôb prísne viazaný ich návrhom. Zrušiť môže iba rozhodnutie, opatrenie alebo
iný zásah, ktorý je predmetom ústavnej sťažnosti. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
o procesnom pochybení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky preto nemá prečo byť podkladom k



vykonaniu zmeny katastrálnej hranice. Ak mal sťažovateľ podozrenie, že rozhodnutie Správy katastra
Košice - okolie zo dňa 20.06.2007 zasiahlo do jeho ústavne garantovaných práv a právom chránených
záujmov, mal možnosť napadnúť ho (a nielen rozhodnutie najvyššieho súdu). Obnovenie predošlého
stavu výlučne na podklade vyššie uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky bola
svojvôľa orgánov verejnej moci v príkrom rozpore s ústavným imperatívom zákonnosti (čl. 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“). Ani žalovaný neprednáša nič, čo by predmetný postup
vtesnalo do zákonného rámca. Avšak ak by sme aj hypoteticky - a výlučne na účel preukázania jej
vnútornej protirečivosti - pripustili argumentáciu žalovaného, nič nemení na nespornej okolnosti, že pre
určenie miestnej príslušnosti pri dani z nehnuteľností je rozhodujúci stav k prvému dňu zdaňovacieho
obdobia, v prejednávanej veci teda ku dňu 01.01.2011. V priloženom administratívnom spise sa pritom
pod č. l. 42 nachádza odpoveď Správy katastra Košice- okolie zo dňa 13.09.2013 na výzvu žalovaného
na oznámenie údajov potrebných na vyrubenie dane, v ktorej sa okrem iného uvádza: „Na základe tohto
nálezu (sp. zn. II. ÚS 65/2010 zo dňa 27.10.2010) bola v priebehu mesiacov apríl až jún v roku 2011
obnovená pôvodná hranica medzi katastrálnymi územiami E. a Ž., medzi obcami E. a L. - Š. a medzi
okresmi Košice - okolie a Košice. Z uvedeného vyplýva, že k 1.1.2009 bolo sporné územie v katastri
nehnuteľností evidované v katastrálnom území Ž., k 1.1.2010 v katastrálnom území E. a k 1.1.2011
v katastrálnom území E..“ V administratívnom spise žalovaného sa pod č. l. 17 nachádza dokonca aj
výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 10.01.2011, ktorý svedčí v prospech obce E.. Je preto viac
ako zarážajúce, že žalovaný bagatelizuje až neguje tieto stanoviská orgánov štátnej správy na úseku
katastra nehnuteľností, navyše v otázkach, v ktorých podľa vlastných slov nepožíva vonkoncom žiadnu
autoritu: „Určenie správcu dane z nehnuteľnosti za aktuálne a predchádzajúce obdobie je možné až
v momente, keď bude známa časová postupnosť príslušnosti nehnuteľnosti spoločnosti Z..E..E. do
katastrov obce E. alebo mesta Košice. Ministerstvo financií SR a ani Finančné riaditeľstvo SR nemá
kompetenciu sa vyjadrovať k príslušnosti daných nehnuteľností do katastrálneho územia.“ (č. l. 49
administratívneho spisu žalovaného). Vo vzťahu k dátumu 01.01.2011 neuvádza žalovaný jediný dôvod,
prečo by údaje v katastrálnom operáte svedčiace v prospech obce E. nemali byť hodnoverné, resp.
prečo by daňovníci mali o nich pochybovať (ak odhliadneme, že samotná existencia pochybnosti má
ísť na ťarchu orgánov správy daní, a nie daňovníkov). Ešte aj v marci r. 2011, keď nám bol doručený
platobný výmer obce E., svedčili údaje v katastrálnom operáte v jej prospech (aj žalovaný priznáva,
že k zmene došlo až v mesiacoch apríl až jún 2011). Daň sme preto riadne zaplatili subjektu, ktorému
svedčala miestna príslušnosť k relevantnému dátumu.“

5. K vyjadreniu žalobcu, ktoré súd doručil žalovanému dňa 10.10.2017, sa žalovaný už nevyjadril.

6. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ustanovení § 177 a nasl. zákona
č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“) a po oboznámení sa s rozhodnutiami
žalovaného, podaniami účastníkov konania, so spisovou dokumentáciou žalovaného a po vypočutí
účastníkov konania na pojednávaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto jej je
potrebné priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

7. Substitučný právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu uviedol:
„Ja sa pridržiavam v plnej miere našich písomných vyjadrení, a to samotnej žaloby, ako aj vyjadrenia
žalobcu z 02.10.2017. Menovite by som rada apelovala na to, že konanie žalovaného bolo absolútne
mimo rámec právneho poriadku Slovenskej republiky a bola to svojvôľa, ktorá pripisovala rozhodnutiu
Ústavného súdu SR dosah, ktorý nemá oporu v zákone. Bližšie sme sa k tomu vyjadrili v bode III
nášho vyjadrenia s poukazom na zákon o organizácii Ústavného súdu SR a záverom by som rada
upriamila pozornosť na samotný administratívny spis žalovaného, kde pod č.l. 42 sa nachádza odpoveď
Správy katastra Košice - okolie pre žalovaného, z ktorej jednoznačne vyplýva, že k 01.01.2011 boli tieto
nehnuteľnosti v katastrálnom území E.. Na č.l. 17 sa dokonca nachádza list vlastníctva z 10.01.2011,
ktorý rovnako svedčí v prospech obce E.. V poslednom rade je to č.l. 49, z ktorého okrem iného
vyplýva, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky ani Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
nemá kompetenciu vyjadrovať sa k príslušnosti daných nehnuteľností do katastrálneho územia. Inak
povedané, správca dane musí rešpektovať závery katastrálnych orgánov a aplikujúc právny poriadok
nie je možné dospieť k inému právnemu záveru, ako na tom stojí naša žaloba. Preto žiadam príslušný
súd, aby žalobe v plnom rozsahu vyhovel.“

8. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní súdu uviedol:



„Ja by som k tomu, čo tu odznelo, chcela zdôrazniť, hoci to máme uvedené vo vyjadrení k žalobe, že
právny stav k 01.01.2011, tak ako o tom pojednáva zákon o miestnych daniach, sa v praxi premieta
tak, že je to stav ako taký s tým, že zákon o miestnych daniach v konkrétnych prípadoch určuje,
kedy je pre jeho aplikáciu potrebné prihliadať na zápis v katastri nehnuteľností. Je to iba v prípade
§ 5 zákona o miestnych daniach, kedy sa určuje osoba daňovníka a pri § 6 ods. 3 o miestnych
daniach, kedy sa podľa toto, ako je v katastri zapísaný pozemok, tento zaraďuje do predmetu dane.
V žiadnych iných prípadoch zákon o miestnych daniach na zápis v katastri neodkazuje. Žalovaný
nerozhodol vo veci svojvoľne, postupoval práve na základe vyjadrení katastra nehnuteľností, ktorý orgán
je zodpovedný za evidenciu nehnuteľností a základným pokladom pre jeho rozhodnutie bolo vyjadrenie
katastra nehnuteľností č. O.-L.-L.-XXXX/XXXX z 25.11.2016, ktorým odpovedal na výzvu žalovaného
na to, aby oznámil podľa skutočností a súdnych rozhodnutí, do ktorého katastra nehnuteľností, resp. do
katastra ktorej obce predmetné územie spadá na základe rozhodnutí súdov. V tejto odpovedi kataster
nehnuteľností uviedol, že zápis bol vykonaný na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.
II. ÚS 65/2010, ktorým stratilo právoplatnosť rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. T.-X/XX/d-R.
zo dňa 20.06.2007. Ďalším rozhodujúcim momentom pre toto rozhodnutie žalovaného bolo vyjadrenie
katastra nehnuteľností zo dňa 13.09.2013 č. XXXX/XX, v ktorom taktiež kataster nehnuteľností uviedol,
že 08.11.2010 nadobudol právoplatnosť nález Ústavného súdu SR, ktorým stratilo právoplatnosť
rozhodnutie správy katastra zo dňa 20.06.2007 a že na základe tohto nálezu bola v priebehu mesiacov
apríl až jún v roku 2011 obnovená pôvodná hranica. Žalovaný bol týmto listom katastra upozornený, že
zápisy na základe vyššie uvedených listín boli vykonané podľa § 34 katastrálneho zákona záznamom.
V zmysle ust. § 5 ods. 2 katastrálneho zákona, ako ďalej uviedol kataster, je záznam úkonov správy
katastra plniaci, kataster to uviedol tučným písmom, evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik,
zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam. Práve preto, že zákon o miestnych daniach neodkazuje vo veci
určenia správcu dane na zápis v katastri nehnuteľností, uvádza iba, že je podstatný stav k 1. januáru
zdaňovacieho obdobia a že nálezom Ústavného súdu SR bolo zrušené rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR o odmietnutí odvolania Mesta Košice vo veci rozsudku, ktorý sa týkal rozhodnutia katastra zo dňa
20.06.2007, sa celá vec vrátila do odvolacieho konania už dňom právoplatnosti nálezu Ústavného súdu
SR a týmto dňom rozhodnutie katastra stratilo právoplatnosť. Keďže neexistovalo žiadne iné rozhodnutie
v prospech obce E., kataster zapísal predmetné územie do katastrálneho územia Mesta Košice na
základe toho nálezu. Je nepodstatné, kedy bol tento zápis vykonaný, a to vo vzťahu k ustanoveniam
katastrálneho zákona, keďže v danom prípade právo vzniklo na základe rozhodnutia štátneho orgánu.
Ďalej by som vo veci chcela poukázať a dať do pozornosti súdu, že vo veci iného daňového subjektu
sp.zn. 7S/21/2017 bola podaná voči rozsudku krajského súdu kasačná sťažnosť, takže nechávame na
zváženie súdu prípadné prerušenie konania alebo žiadame žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.“

9. Podstata žalobných dôvodov uplatnených žalobcom pred súdom spočíva v tvrdení, že Mesto Košice
nebolo správcom dane z nehnuteľností na rok 2011 vo vzťahu k nehnuteľnostiam vlastneným žalobcom
k 01.01.2011, pretože podľa zápisu na LV č. XXXX ku dňu 01.01.2011 (t.j. k dátumu rozhodujúcemu
pre určenie príslušnosti správcu dane pre daň z nehnuteľností) tieto patrili do katastrálneho územia E.,
preto správcom dane bola obec E.. Žalobca pri svojej argumentácii vychádzal z toho, že v tom čase (k
01.01.2011) nebol preukázaný opak skutočností zapísaných na vyššie označenom liste vlastníctva, a
preto údaj o katastrálnom území, v ktorom sa predmetné nehnuteľnosti nachádzajú, bol záväzný. Práve
na základe týchto údajov obec E. vydala dňa 10.03.2011 platobný výmer č. XXXXXX o vyrubení dane z
nehnuteľností za rok 2011 v sume 4.616,99 eur a žalobca si svoju daňovú povinnosť následne splnil tým,
že daň z nehnuteľností zaplatil, čo v konaní nebolo sporné. Žalobca ďalej argumentoval, že opätovným
zaplatením dane z nehnuteľností na rok 2011 podľa rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako
aj žalovaného by bola daň z nehnuteľností za rovnaké zdaňovacie obdobie zaplatená duplicitne za ten
istý predmet zdaniteľného plnenia, čo žalobca považuje za extrémne nespravodlivé.

10. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku
za komunálne odpady  v znení neskorších predpisov miestnou daňou, ktorú môže uložiť obec je daň
z nehnuteľností.
Podľa ust. § 3 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady
v znení neskorších predpisov zdaňovacím obdobím miestnych daní uvedených v § 2 ods. 1 písm. a),
b), e), f) a h) a poplatku uvedeného v § 2 ods. 2 je kalendárny rok.
Podľa ust. § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne
odpady v znení neskorších predpisov na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1. januáru



zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v
priebehu zdaňovacieho obdobia sa neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 99 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne
odpady v znení neskorších predpisov správu dane z nehnuteľností podľa § 2 ods. 1 písm. a) vykonáva
obec, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza.
Podľa ust. § 3 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení platnom v roku 2011 pri daniach, kde predmetom zdanenia je nehnuteľnosť je miestne
príslušný správca dane, v ktorom územnom obvode sa predmetná nehnuteľnosť nachádza.
Podľa ust. § 3 ods. 10 písm. a) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení platnom v roku 2011 na určenie miestnej príslušnosti pri dani z nehnuteľností
vyrubovanej za zdaňovacie obdobie je rozhodujúci stav k prvému dňu zdaňovacieho obdobia.
Podľa ust. § 7 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise  vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov kataster obsahuje podľa písm. a) okrem iných údajov
geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností  a katastrálnych území.
Podľa ust. § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv v znení neskorších predpisov údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
Podľa ust. § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov údaje katastra, a to údaje o právach
k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické
určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej
jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačné jednotky, údaje o základných
a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované
geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným  údajom katastra nie
je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.
Podľa ust. § 71 ods. 1 až 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam záväzné údaje katastra sa používajú najmä na ochranu práv k
nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu,
ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného prostredia, hospodársku činnosť a na
informačné systémy o nehnuteľnostiach. Záväzné údaje katastra slúžia ako podklad na písomné
vyhotovenie verejných listín a iných listín. Údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená sa nesmú
používať.

11. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, ktorý
rozhodnutím zo dňa 23.02.2017 č. 172121/2017 potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
Mesta Košice zo dňa 28.06.2012 č. R.-XX, ktorým Mesto Košice ako správca dane vyrubilo žalobcovi
daň z nehnuteľností na rok 2011 v celkovej výške 4.616,99 eur. Pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje
za podstatnú tú skutočnosť, že ku dňu 01.01.2011 nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu zapísané na
LV č. XXXX boli vedené v katastrálnom území E., opak tejto skutočnosti v tom čase nebol preukázaný,
preto žalobca pri podávaní daňového priznania, ako aj následne pri plnení svojej daňovej povinnosti
vychádzal z tohto zápisu, ktorý svedčil miestne príslušnému správcovi dane z nehnuteľností  - obci E..

12. Tak ako to vyplýva zo zmien určenia spoločnej hranice katastrálnych území E. a Ž., zápis na LV
č. XXXX, ktorý určil, že tam zapísané nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu patria do katastrálneho
územia E., bol vykonaný  na základe rozhodnutia Správy katastra Košice - okolie č. T.-X/XX/d-R. zo
dňa 20.06.2007 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Sp/18/2007-29 zo dňa
22.11.2007, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 11.11.2008. Takto zapísaný stav na LV č.
XXXX trval až do vyznačenia zmeny údajov v katastri nehnuteľností podľa zápisu pod č. Q.-XXXX/XXXX
zo dňa 28.04.2011 na podklade nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.10.2010 č.k.
II. ÚS/65/2010-49.

13. Z uvedeného je nesporné, že ku dňu 1. januára zdaňovacieho obdobia roku 2011 bolo sporné územie
vedené v katastrálnom území E., teda zápis na LV č. XXXX svedčil  správcovi dane obci E., a to v zmysle
vyššie citovaného ust. § 18 ods. 2 a § 99 ods. 1 zákona  o miestnych daniach v spojitosti s ust. § 3 ods.
7 a ods. 10 písm. a) zákona o správe daní.

14. Ustanovenia § 70 ods. 1 katastrálneho zákona v sebe obsahuje právnu domnienku  hodnovernosti
údajov zapísaných v katastri nehnuteľností, ktorá je vyvrátiteľná, teda pripúšťa  dôkaz opaku. Túto
domnienku je preto potrebné považovať za preukázanú, pokiaľ v konaní  nevyjde najavo opak.



15. Ako dôvodnú hodnotí súd rozhodnú námietku žalobcu, že skutočnosti vyplývajúce z nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS/65/2010-49 zo dňa 27.10.2010 nemožno bez ďalšieho
považovať za preukázanie opaku údajov zapísaných v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č.
XXXX, a to z dôvodu, že z obsahu tohto rozhodnutia nevyplýva, aby sa v tomto konaní Ústavný súd
Slovenskej republiky zaoberal meritom veci, t.j. tým, ako má byť určená hranica medzi katastrálnymi
územiami Ž. a E. a aby v tomto rozhodnutí bola riešená otázka, do ktorého katastrálneho územia patrí
sporné územie. Toto rozhodnutie len konštatuje porušenie práv Mesta Košice v rovine procesnoprávnej,
a to s ohľadom na nesprávny postup Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k posúdeniu
včasnosti podaného odvolania proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach. Následkom tohto rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sa rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky stalo
neprávoplatné a táto právna skutočnosť bola aj predmetom záznamu pod č. Q.-XXXX/XXXX zo dňa
28.04.2011. Súčasne je potrebné zdôrazniť aj to, že ku dňu 01.01.2011 neexistovalo žiadne iné
rozhodnutie, z ktorého by bolo možné prijať záver, do ktorého katastrálneho územia patria nehnuteľnosti
žalobcu, než to, v ktorom Krajský súd v Košiciach pod sp.zn. 6Sp/18/2007 rozhodol tak, že potvrdil
rozhodnutie správneho orgánu č. T.-X/XX/d-R. zo dňa 20.06.2007, ktorým došlo k zmene hranice
katastrálnych  území v prospech katastrálneho územia E.. Za takéhoto skutkového a právneho stavu
posudzovanie námietky týkajúcej sa záväznosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
17.10.2010, o ktorý nález žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutia predovšetkým
opierajú, vo vzťahu k žalobcovi nebolo podľa názoru súdu aktuálne.

16. Súd za takéhoto skutkového a právneho stavu považuje za ďalšiu okolnosť dôležitú pre toto
konanie aj to, že žalobca odviedol daň z nehnuteľností na rok 2011 v prospech obce E. na základe
výmeru, ktorý vydala obec E.. Aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn.
2Sžf/37/2010 zo dňa 18.05.2011 v obdobnej veci) vyplýva, že: „V záujme zachovania právnej istoty
ako základného princípu právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) nie je možné, aby
dvaja rôzni správcovia dane, ktorí spravujú daň totožného druhu (v tomto prípade daň z nehnuteľností)
zdaňovali totožný predmet dane a aby obaja vyžadovali od daňovníka odvedenie totožnej dane (dane
z nehnuteľností) v prospech  každého z nich za identický predmet dane v tom istom zdaňovacom
období. V opačnom prípade by bol žalobca v jednom a tom istom zdaňovacom období nezákonne
zaťažený  dvojitou daňovou povinnosťou, ktorej predmetom by boli identické nehnuteľnosti, čo je v
rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a zásadou zákonnosti podľa § 2 ods. 2 zákona
č. 511/1992 Zb.).“ V predmetnom rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež judikoval, že: „Pre
určenie osoby daňovníka, ako aj správcu dane boli rozhodujúce údaje zapísané v katastri nehnuteľností
(§ 2 zákona č. 317/1992 Zb.). Pri daniach, kde predmetom zdanenia je nehnuteľnosť, je miestne
príslušný správca dane, v ktorého územnom obvode sa predmetná nehnuteľnosť nachádza (§ 3 ods. 7
zákona č. 511/1992 Zb.). Územný obvod, v ktorom sa nachádza nehnuteľnosť, sa určuje podľa zápisov v
katastri nehnuteľností. Kataster slúži ako informačný systém najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam,
na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností a podobne (§ 2 katastrálneho zákona).
Preto v čase podania daňového priznania žalobcu k dani z nehnuteľností na rok 2004 k nehnuteľnostiam
vedeným v evidenčných listoch bol rozhodujúci stav k 1. januáru 2004 a zápis v katastri nehnuteľností
(evidenčný list).“

17. Z uvedených dôvodov preto súd v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) SSP (pre nesprávne právne posúdenie veci
žalovaným) rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil
a vec vrátil podľa § 141 ods. 4 SSP žalovanému na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude povinnosťou
správnych orgánov postupovať v súlade s právnym názorom súdu (§ 191 ods. 6 SSP).

18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči
žalovanému právo na náhradu trov konania, pretože žalobca mal vo veci celkom úspech.

19. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená,  ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.