Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Sa/1/2017 z 9. 1. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 9. januára 2018, sp. zn. 6Sa/1/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7017200285.1
Krajský súd Košice | 6Sa/1/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7017200285.1 | 2018-01-09 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: § 190 SSP, Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (140/2015 Z. z.), § 167 SSP, § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/02c28278-9eb4-40f0-bdae-1ce2a07a9a83
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200285.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Sa/1/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200285
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200285.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobkyne: D. B., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX K., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálne poisťovne,
Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach zo dňa 13.04.2017,
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.01.2017, takto

r o z h o d o l :

I./ Správnu žalobu   z a m i e t a.

II./ Účastníkom konania náhradu trov konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 13.04.2017 (č.l. 1-4 spisu) domáhala preskúmania rozhodnutia
žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.01.2017, ktorým žalovaný rozhodol vo veci jej odvolania
proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 02.03.2016, ktorým zamietol jej žiadosť zo dňa
21.10.2015 o priznanie vyrovnávacieho príplatku ku starobnému dôchodku s platnosťou od 01.01.2006.

2. V úvode správnej žaloby zdôraznila, že žiada o priznanie vyrovnávacieho príplatku s platnosťou od
01.01.2006. Nárok na dôchodok si uplatnila v roku 2005, keďže pred rozdelením ČSFR pracovala od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v W. B.Í. P..B.., pričom priznaný dôchodok jej podľa zákona v Českej
republike bol vypočítaný na sumu 5 220 Kč mesačne (6 840 Sk). Podľa zákona o sociálnom poistení jej
bol priznaný dôchodok rozhodnutím žalovanej zo dňa 14.11.2006 na sumu 3 822 Sk mesačne, čím podľa
nej mal predstavovať výšku spolu 10 662 Sk, čo je menej o 1 077 Sk, ako by jej prislúchal dôchodok
vypočítaný podľa zákona SR, t. j. na sumu 11 739 Sk. Na základe oznámenia v českých médiách, listom
zo dňa 09.01.2014 požiadala Českú správu sociálneho zabezpečenia o dorovnanie dôchodku, pričom
táto jej žiadosť zamietla z dôvodu chýbajúcich rokov doby poistenia v Českej republike. Na základe
obdobného oznámenia v médiách požiadala listom zo dňa 21.10.2015 Sociálnu poisťovňu o dorovnanie
dôchodku s tým, že mala za to, že jej bude dorovnaný aj dlh od odchodu do dôchodku a tým pádom
bude odstránený diskriminačný výpočet dôchodku.

3. Rozhodnutím zo dňa 02.03.2016 Sociálna poisťovňa, ústredie vyhovela čiastočne jej žiadosti a podľa §
69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z. (ďalej „zákon o
sociálnom poistení“, resp. „ZoSP“) jej priznala vyrovnávací príspevok v sume 94,60 Eur mesačne, avšak
od 01.01.2016 a nie od 01.01.2006, čo je dátum, odkedy jej bol priznaný dôchodok. Sociálna poisťovňa
vypočítala sumu starobného dôchodku patriacu za obdobie poistenia do vzniku nároku na starobný
dôchodok na sumu 11 739 Sk mesačne, pričom danú sumu nazýva ako fiktívny dôchodok. Pomenovanie
dôchodku ako fiktívny pokladala za nesprávny, pretože tento výpočet dôchodku by mal byť reálny. Zákon,
z ktorého vychádzala, považovala za nespravodlivý, pričom by nemal trestať dôchodcov za rozdelenie
republiky. Mala za to, že celkovo bola ukrátená na svojom dôchodku od roku 2005 do roku 2007 v



sume 1642,70 Eur a za roky 2008 až 2015 celkovo v sume 9 792,73 Eur. Doplnila, že aj keď nepozná
zákony Českej republiky a Slovenskej republiky o sociálnom a dôchodkovom zabezpečení, žiadala o
potvrdenie svojho nároku na priznanie vyrovnávacieho príplatku od 01.01.2006 aj vzhľadom k článku
46 ods. 2 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 a počínajúc 01.05.2010 aj s prihliadnutím k Nariadeniu
Európskeho parlamentu a Rady (EG) č. 883/2004 a k Nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EG)
č. 987/2009, ktoré má odstrániť dopad na výpočet výšky dôchodku. Prepočítanie výšky jej dôchodku
v jej prípade považovala za diskriminačné, pričom nebola odstránená krivda, ktorá vznikla z dôvodu
rozdelenia Českej a Slovenskej republiky.

4. Poukazovala na nález Ústavného súdu SR č. I ÚS 18/95 s tým, že mala byť zachovaná kontinuita
právneho poriadku. Záverom dodala, že škodu a ukracovanie na svojich právach jej spôsobilo ako
občianke Slovenskej republiky, že bola vylúčená byrokratickým zásahom k dátumu 31.12.1992 včlenená
v Českej republike do evidencie ČSSZ a od 01.01.1993 v Slovenskej republike do evidencie Sociálnej
poisťovne. Mala za to, že jej ústavné práva boli porušené a odmietnutie vyplatenia vyrovnávacieho
príplatku ku starobnému dôchodku od 01.01.2006 je aj v rozpore s nariadeniami Európskeho parlamentu
a Rady.

5. V priebehu konania žalobkyňa upresnila, že jej jedinou námietkou voči preskúmavanému rozhodnutiu
je tá skutočnosť, že starobný dôchodok jej bol priznaný od 01.01.2006, pričom suma vyrovnávacieho
príplatku jej bola priznaná až od 01.01.2016, pričom požadovala priznanie nároku na vyrovnávací
príplatok k starobnému dôchodku už od dátumu 01.01.2006. Rovnako zotrvala na tom, že vo vzťahu k
nej bol postup žalovaného diskriminačný, nakoľko vyrovnávací príplatok jej chýba za obdobie 11 rokov
a pokiaľ iný poistenec išiel do dôchodku iba pred tromi rokmi, tomuto vyrovnávací príplatok chýba iba za
tieto tri roky, pričom jej chýba za 11 rokov, čo je jasná diskriminácia od samotného začiatku poberania
starobného dôchodku.

6. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.03.2016 (čl. 5-7 spisu)
táto podľa § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z.
z. priznala žalobkyni vyrovnávací príplatok v sume 94,60 Eur mesačne od 01.01.2016. V odôvodnení
svojho rozhodnutia poukazovala na ustanovenie § 69b ods. 1 ZoSP, ktorý ustanovuje podmienky pre
vznik nároku na vyrovnávací príplatok, ako aj na znenie ustanovenia § 60 ods. 9 ZoSP, v zmysle
ktorého československé obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na vyrovnávací príplatok
je doba zamestnania a náhradná doba získaná pred 01.01.1993 podľa právnych predpisov účinných
pred 01.01.1993. Doplnila, že starobný dôchodok jej bol priznaný rozhodnutím od 01.01.2006 a vypláca
sa jej k dátumu, od ktorého žiada o priznanie vyrovnávacieho príplatku, t. j. 01.01.2016. Rozhodnutím
Českej správy sociálneho zabezpečenia (ďalej „ČSSZ“) č. XXX XXX XXXX/XXX z 07.09.2005 jej bol
priznaný starobný dôchodok podľa právnych predpisov Českej republiky od 16.02.2005, pričom tento sa
jej vypláca aj k 01.01.2016. Dodala, že žalobkyňa splnila podmienky nároku na vyrovnávací príplatok
podľa § 69b ods. 1 písm. a) až c) ZoSP, pričom na účely posúdenia, či spĺňa aj podmienky nároku na
vyrovnávací príplatok podľa § 69b ods. 1 písm. f) ZoSP, je potrebné určiť, či má suma vyrovnávacieho
príplatku k 01.01.2016 kladnú hodnotu. Suma vyrovnávacieho príplatku sa podľa § 69b ods. 2 ZoSP
určí ako rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku, ktorá by jej patrila, ak by aj československé
obdobie dôchodkového poistenia bolo zhodnotené podľa právnych predpisov Slovenskej republiky (ďalej
„fiktívna suma starobného dôchodku“) a úhrnu sumy starobného dôchodku vyplácaného podľa právnych
predpisov Slovenskej republiky a starobného dôchodku vyplácaného podľa právnych predpisov Českej
republiky.

7. V zmysle § 69b ods. 3 ZoSP sa fiktívna suma starobného dôchodku určí ako suma
starobného dôchodku so zohľadnením československého obdobia dôchodkového poistenia a obdobia
dôchodkového poistenia získaného po 31.12.1992 podľa právnych predpisov Slovenskej republiky ku
dňu priznania jej starobného dôchodku, t. j. 01.01.2006. Starobný dôchodok jej bol priznaný rozhodnutím
zo 04.07.2006 podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a podľa článku 46 ods. 1 Nariadenia Rady
(EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne
zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva od 01.01.2006.

8. V ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia sa zaoberala samotným výpočtom fiktívnej sumy
starobného dôchodku podľa príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení a výpočtom ako
dospela k sume vyrovnávacieho príplatku k starobnému dôchodku.



Vo svojom rozhodnutí dospela k tomu, že fiktívna suma starobného dôchodku, patriaca za obdobie
dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok, je 11 739,00 Sk mesačne a je určená
podľa § 66 ods. 1 ZoSP ako súčin priemerného osobného mzdového bodu obdobia dôchodkového
poistenia, ktoré sa hodnotí na účely určenia fiktívnej sumy starobného dôchodku a aktuálnej dôchodkovej
hodnoty. Fiktívna suma starobného dôchodku predstavuje výšku 11 739,00 Sk mesačne - 1,3521
(priemerný osobný mzdový bod) x 40,4384 rokov (roky obdobia dôchodkového poistenia) x 214,6800
(aktuálna dôchodková hodnota). Následne sa fiktívne suma starobného dôchodku zvyšuje podľa §
82 ods. 2 ZoSP, čím táto fiktívna suma starobného dôchodku po poslednom zvýšení podľa právnych
predpisov Slovenskej republiky ku dňu určenia sumy vyrovnávacieho príplatku je 561,30 Eur mesačne.
Berúc do úvahy, že ku dňu určenia sumy vyrovnávacieho príplatku, t. j. 01.01.2016, suma starobného
dôchodku podľa právnych predpisov ČR je 7 177 Kč mesačne, čo po prepočítaní výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou platným ku dňu, ku ktorému sa určuje suma
vyrovnávacieho príplatku (1 Euro = 27,02300 CZK) je 265,58 Eur mesačne. Suma starobného dôchodku
priznaného podľa právnych predpisov SR je 201,20 Eur mesačne. Suma vyrovnávacieho príplatku
sa podľa § 69b ods. 2 ZoSP určuje ku dňu, od ktorého žiadateľ žiada o vyrovnávací príplatok, t. j.
01.01.2016 a predstavuje rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku, t. j. 561,30 Eur mesačne a úhrnu
sumy starobného dôchodku vyplácaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky (201,20 Eur
mesačne) a sumy starobného dôchodku vyplácaného podľa právnych predpisov Českej republiky 265,58
Eur mesačne, čím suma vyrovnávacieho príplatku je 94,60 Eur mesačne. A keďže ku dňu, od ktorého
žiada o priznanie vyrovnávacieho príplatku, t. j. 01.01.2016, splnila všetky podmienky uvedené v § 69b
ods. 1 zákona o sociálnom poistení, vznikol jej nárok na vyrovnávací príplatok podľa právnych predpisov
SR.

9. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako druhostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 486
215 2710 0 zo dňa 20.01.2017 (č.l. 10-11 spisu) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne
podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.03.2016
a predmetné rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že účastníčka konania sa domáhala
preskúmania rozhodnutia zo dňa 02.03.2016 a žiadala o dorovnanie vzniknutého rozdielu starobného
dôchodku od jeho priznania, t. j. od 01.01.2006. Poukazoval vo svojom odôvodnení na samotný
výpočet vyrovnávacieho príplatku, uskutočnený prvostupňovým správnym orgánom, ktorý je uvedený
v rozhodnutí zo dňa 02.03.2016 a doplnil, že pre starobný dôchodok priznaný podľa právnych
predpisov Českej republiky bolo zhodnotených 10 349 dní československého obdobia dôchodkového
poistenia, čo je v súlade s § 60 ods. 9 a ods. 10 zákona o sociálnom poistení 28 rokov a
129 dní československého obdobia dôchodkového poistenia, pričom podľa § 69b ods. 2 ZoSP sa
suma vyrovnávacieho príplatku ku dňu vzniku nároku na vyrovnávací príplatok určí ako rozdiel
fiktívnej sumy starobného dôchodku a úhrnu sumy vyplácaného starobného dôchodku podľa tohto
zákona, sumy vyplácaného starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, sumy starobného
dôchodku alebo sumy predčasného starobného dôchodku vyplácaného na základe zmluvy o poistení
dôchodku zo starobného dôchodkového poistenia alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo
predčasného starobného dôchodku programovým výberom a sumy vyplácaného výsluhového dôchodku
podľa osobitného predpisu.

10. Rovnako doplnil, že starobný dôchodok bol účastníčke konania priznaný právoplatným rozhodnutím
Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 04.07.2006 od 01.01.2006 v sume 3 822 Sk mesačne. Od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX získala účastníčka konania 4 014 dní, teda 10 rokov a 364 dní doby
zamestnania. Suma vyrovnávacieho príplatku podľa § 69b ods. 2 bola určená v sume 94,60 Eur
mesačne, ktorá je určená ako rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku (561,30 Eur - 201,20 Eur)
suma starobného dôchodku vyplácaného podľa právnych predpisov SR + 265,58 Eur (suma starobného
dôchodku vyplácaného podľa právnych predpisov ČR).

11. Pokiaľ sa týkalo námietky účastníčky konania, ktorou žiadala o priznanie vyrovnávacieho príplatku
odo dňa priznania starobného dôchodku, t. j. od 01.01.2006, považoval túto za nedôvodnú z tých
dôvodov, že až zákonom č. 140/2015 Z. z. bol do zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov zavedený inštitút vyrovnávacieho príplatku. Nakoľko tento bol do zákona o sociálnom poistení
zavedený až zákonom č. 140/2015 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2016, vyrovnávací príplatok je
možné priznať poistencom najskôr odo dňa účinnosti, t. j. najskôr 01.01.2016. Poistenec má nárok na
vyrovnávací príplatok od dátumu, od ktorého žiada priznať vyrovnávací príplatok, ak sú k tomuto dňu
splnené všetky podmienky nároku na vyrovnávací príplatok, najskôr však od 01.01.2016.



12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 11.09.2017 (č.l. 30-31 spisu) žiadal, aby
súd podľa § 190 Správneho súdneho poriadku správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú. Poukazoval
na to, že vyrovnávací príplatok je dôchodková dávka poskytovaná zo starobného dôchodkového
poistenia. Jeho účelom je dosiahnuť, aby poistenec nemal v dôsledku rozdelenia Českej a Slovenskej
federatívnej republiky nižší dôchodkový príjem z oboch nástupníckych štátov, Slovenskej republiky a
Českej republiky, ako by mal vtedy, ak by sa jeho dôchodok aj za doby získané pred 01.01.1993 priznal
podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Priznanie vyrovnávacieho príplatku prichádza do úvahy,
ak je úhrn súm vyplácaných dôchodkov nižší, ako by bola suma dôchodku, v ktorej by sa dôchodok
priznal výlučne podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Predstavuje dorovnanie rozdielu medzi
fiktívnou sumou starobného dôchodku určenou výlučne podľa právnych predpisov Slovenskej republiky
s prihliadnutím na celú dobu poistenia a úhrnom vyplácaného starobného dôchodku podľa právnych
predpisov Slovenskej republiky a starobného dôchodku podľa právnych predpisov Českej republiky.
Žalobkyňa splnila podmienky nároku na vyrovnávací príplatok podľa § 69b ods. 1 písm. a) až písm. c)
zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého jej bol vyrovnávací príplatok priznaný od 01.01.2016 v
sume 94,60 Eur mesačne. Doplnil, že určenie sumy vyrovnávacieho príplatku je upravené v ustanovení
§ 69b ods. 2 až 6 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z.. Inštitút vyrovnávacieho
príplatku bol do zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zavedený zákonom č. 140/2015
Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2016. Suma vyrovnávacieho príplatku sa určuje ku dňu, od ktorého
žiadateľ žiadal priznať vyrovnávací príplatok, najskôr 01.01.2016. Preto podľa platnej právnej úpravy bol
vyrovnávací príplatok žalobkyni priznaný správne od 01.01.2016 aj napriek tomu, že ho žiada priznať
od 01.01.2006.

13. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že pojem fiktívna suma starobného dôchodku nie je správny,
nakoľko ide o pojem, ktorý je upravený v ustanoveniach § 69b zákona o sociálnom poistení v znení
zákona č. 140/2015 Z. z. a nemožno ho svojvoľne meniť, pričom výpočet fiktívnej sumy starobného
dôchodku je upravený v § 69b ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Fiktívna suma je suma starobného
dôchodku, ktorá by poistencovi patrila, ak by aj československé obdobie dôchodkového poistenia bolo
zhodnotené podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.

14. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že je diskriminovaná, poukazoval na ustálenú judikatúru ESĽP, podľa
ktorej právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných
slobôd bez diskriminácie zaručených článkom 14 je porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného
ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú
odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia, pričom žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaná s
ňou zaobchádzala odlišne ako s inými poistencami, ktorí sa ocitli v podobnej situácii, pričom slovenská
antidiskriminačná legislatíva nie je v rozpore so záväzkami Slovenskej republiky v tejto oblasti.

15. K otázke diskriminácie žalovaný na nariadenom pojednávaní ešte doplnil, že žalobkyňa nie je
diskriminovaná voči poberateľom dôchodkov ako takým, ktorí sú zároveň tak, ako ona, poberateľmi
starobného dôchodku z dvoch systémov sociálneho zabezpečenia, teda z Českej republiky, ako aj
Slovenskej republiky a voči týmto poberateľom dôchodku nie je diskriminovaná.

16. Podľa § 69b ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok
alebo predčasný starobný dôchodok, má nárok na vyrovnávací príplatok, ak
a) získal pred 1. januárom 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia,
za ktoré mu bol po 31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky,
b) získal od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 najmenej 1 rok doby zamestnania alebo náhradnej
doby podľa zákona účinného do 31. decembra 2003,
c) ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, má nárok na výplatu starobného dôchodku podľa predpisov
Českej republiky,
d) uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,1) dohodu o vyplácaní
starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom 1) a nemá na
osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré
nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku
programovým výberom,1) alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu,56aa) ak je sporiteľ
alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,



e) požiadal o výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,2) ak získal obdobie výkonu služby
policajta a profesionálneho vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu, 2) a
f) suma vyrovnávacieho príplatku má ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, kladnú hodnotu.

17. Podľa § 69b ods. 2 zákona o sociálnom poistení, Suma vyrovnávacieho príplatku poistenca,
ktorému bol priznaný starobný dôchodok, sa ku dňu vzniku nároku na vyrovnávací príplatok určí
ako rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku a úhrnu sumy vyplácaného starobného dôchodku
podľa tohto zákona, sumy vyplácaného starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky,
sumy starobného dôchodku alebo sumy predčasného starobného dôchodku vyplácaného na základe
zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia1) alebo dohody o vyplácaní
starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom1) a sumy
vyplácaného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.2) Suma vyrovnávacieho príplatku
poistenca, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, sa ku dňu vzniku nároku na vyrovnávací
príplatok určí ako rozdiel fiktívnej sumy predčasného starobného dôchodku a úhrnu sumy vyplácaného
predčasného starobného dôchodku alebo starobného dôchodku podľa tohto zákona, sumy vyplácaného
starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, sumy starobného dôchodku alebo sumy
predčasného starobného dôchodku vyplácaného na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného
dôchodkového sporenia 1) alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného
starobného dôchodku programovým výberom 1) a sumy vyplácaného výsluhového dôchodku podľa
osobitného predpisu.

18. Podľa § 69b ods. 3 zákona o sociálnom poistení, Fiktívna suma starobného dôchodku sa určí ako
suma starobného dôchodku podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004,
ak starobný dôchodok bol priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, so zohľadnením
obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky
a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9, ktorá sa neznižuje za obdobie
účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa § 66 ods. 6. Fiktívna suma predčasného starobného
dôchodku sa určí ako suma predčasného starobného dôchodku podľa tohto zákona so zohľadnením
obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky
a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9, ktorá sa neznižuje za obdobie
účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa § 66 ods. 6.

19. Pokiaľ sa týka žalobných námietok, súd právne uzatvára:

20. Žalobkyňa, pokiaľ sa týka námietok voči preskúmavaným rozhodnutiam v priebehu konania
upresnila, že nenamieta výšku určenia sumy fiktívneho starobného dôchodku, ani skutočnosti, z ktorých
žalovaný pri výpočte vychádzal. Jej hlavná námietka smerovala k tomu, že starobný dôchodok jej bol
priznaný od 01.01.2006, pričom suma vyrovnávacieho príplatku v zmysle preskúmavaných rozhodnutí
jej bola priznaná až od 01.01.2016. Požadovala, aby rozhodnutie žalovaného bolo zrušené s tým, že
má jej byť priznaný nárok na vyrovnávací príplatok k starobnému dôchodku už od dátumu 01.01.2006.

21. Pokiaľ sa týka rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa 14.11.2006,
ktorým bol žalobkyni priznaný podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení starobný
dôchodok v sume 3 822 Sk mesačne od 01.01.2006 a následne podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a
v súlade s Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 229/2006 Z. z., ktoré ustanovuje
percento zvýšenia dôchodkovej dávky zvýšený starobný dôchodok na sumu 4 050 Sk mesačne od
01.07.2006 a priznaný aj podľa § 46 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov
sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkové činné osoby a členov ich rodín
pohybujúcich sa v rámci spoločenstva, správny súd poukazuje na to, že predmetné rozhodnutie zo dňa
14.11.2006 je právoplatné a nemožno ho už v rámci súdneho prieskumu preskúmavať.

22. Správny súd sa pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 20.01.2017 zaoberal,
či aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutie druhostupňového správneho
orgánu správne dospelo k výpočtu fiktívnej sumy starobného dôchodku, ktorá má vplyv na určenie
vyrovnávacieho príplatku k starobnému dôchodku a či daný výpočet bol v súlade so zákonnými
ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. Súd po zhodnotení a vykonaní dôkazov a oboznámení sa



s administratívnym spisom žalovaného dospel k tomu, že určenie výšky sumy vyrovnávacieho príplatku
bolo v súlade s § 69b zákona o sociálnom poistení.

23. Pokiaľ sa týka hlavnej a v priebehu konania ustálenej ako jedinej námietky žalobkyne, že jej nebol
priznaný vyrovnávací príspevok odo dňa priznania starobného dôchodku, ktorým je dátum 01.01.2006,
súd poukazuje na to, že inštitút vyrovnávacieho príplatku bol zavedený do zákona o sociálnom poistení
až jeho novelou č. 140/2015 Z. z..

24. Zákonom číslo 140/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bol okrem iného novelizovaný
aj zákon o sociálnom poistení s tým, že do jeho Prvej časti, Tretej hlavy bol vložený nový Štvrtý diel
s nadpisom Vyrovnávací príplatok, konkrétne § 69b až § 69d. Tento zákon nadobudol účinnosť dňom
01.01.2016.

25. Vzhľadom na túto skutočnosť možno priznať zo strany žalovaného ako aj Sociálnej poisťovne,
ústredie, vyrovnávací príplatok starobným dôchodcom najskôr odo dňa účinnosti tohto zákona, teda
najskôr od 01.01.2016, ktorý je zároveň aj prvým dňom, od ktorého možno v zmysle právnych predpisov
Slovenskej republiky priznať vyrovnávací príplatok k starobnému dôchodku a nie je ho možné priznať
od dátumu, od ktorého tak žiada žalobkyňa, t. j. od 01.01.2006.

26. Súd zdôrazňuje, že postup žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, je v súlade s
právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj s Ústavou Slovenskej republiky, keďže v zmysle článku
2 ods. 2  štátne orgány (medzi ktoré patrí aj Sociálna poisťovňa, ústredie) môžu konať iba na základe
Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

27. Priznanie vyrovnávacieho príplatku k starobnému dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou,
ústredie so sídlom v Slovenskej republike neupravuje žiadne nariadenie, ani smernica Európskej únie.
Priznanie k starobnému dôchodku je teda vo výlučnej kompetencii právneho poriadku Slovenskej
republiky, ktoré až zákonom č. 140/2015 Z. z. zaviedlo inštitút vyrovnávacieho príplatku a rozhodnutím
Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 02.03.2016, potvrdeným odvolacím orgánom (žalovaným), bol
žalobkyni priznaný vyrovnávací príplatok k starobnému dôchodku v sume 94,60 Eur mesačne od
01.01.2016 plne v súlade s ustanovením §  69b zákona o sociálnom poistení.

28. Žalobkyňa rovnako mala zato, že bola ukrátená na svojich právach, keďže byrokratickým zásahom
k dátumu 31.12.1992  bola včlenená v Českej republike do evidencie ČSSZ a v Slovenskej republike do
evidencie Sociálnej poisťovne. Jej ústavné práva boli porušené a odmietnutie vyplatenia vyrovnávacieho
príplatku ku starobnému dôchodku od 01.01.20006 je voči nej diskriminačné. Ohľadne daného sa súd
stotožňuje so stanoviskom žalovaného k tejto otázke, že postup žalovaného voči žalobkyni nemožno
označiť za diskriminačný, nakoľko postup žalovaného, ako štátneho orgánu, by bol diskriminačný iba
v tom prípade, ak by bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzal odlišne s osobami v
analogických situáciách alebo nezaobchádzal odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. Teda
žalobkyňa nie je diskriminovaná voči poberateľom starobných dôchodkov, ktorí sú rovnako ako ona
poberateľmi starobného dôchodku z dvoch systémov sociálneho zabezpečenia (z Českej republiky a
Slovenskej republiky) a voči týmto poberateľom dôchodku nie je diskriminovaná, nakoľko rovnako ako
týmto v prípade vzniku nároku na vyrovnávací príplatok možno tento priznať najskôr dňom 01.01.2016.

29. Preto súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že príslušné správne orgány
postupovali vo veci priznania vyrovnávacieho príspevku k starobnému dôchodku žalobkyne zákonným
spôsobom, skutkový stav bol zistený dostatočným spôsobom, v konaní boli aplikované ustanovenia
správneho právneho predpisu a vydané rozhodnutie je v súlade so zákonom. Preto správnu žalobu zo
dňa 13.04.2017  podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc zato, že táto vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že nepriznal ich
náhradu účastníkom konania, nakoľko žalobkyňa nebola v konaní úspešná a žalovanému právo na
náhradu trov konania nepatrí.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená,  ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.