Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7Sa/29/2016 z 22. 3. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 22. marca 2018, sp. zn. 7Sa/29/2016, ECLI:SK:KSKE:2018:7016201326.3 Krajský súd Košice | 7Sa/29/2016 | ECLI:SK:KSKE:2018:7016201326.3 | 2018-03-22 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb., § 191 ods. 3 písm. a) SSP, § 59 ods. 2 SP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f841089a-5731-4bdf-8c75-2b6b76e3c2f3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7016201326.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Sa/29/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201326
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7016201326.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci žalobcu C. O., D. D. Č.. XXX/X, H.,
právne zastúpeného JUDr. Milanom Križalkovičom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 11, 052 10
Spišská Nová Ves, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, Krajskému
dopravnému inšpektorátu, Kuzmányho 8, 041 02 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
KRPZ-KE-KDI2-107/2016-P, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-107/2016-P zo 14.10.2016 a vec v r a c i
a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach
19.12.2016, podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia vo
veci správneho trestania, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa podľa § 58 ods. 1
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORPZ-
SN-ODI2-194/2016-P zo dňa 18.08.2016, konajúc podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku.

2. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 18.08.2016 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Spišskej
Novej Vsi, Okresný dopravný inšpektorát uložil žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona SNR č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov pokutu vo výške 300 € a zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov a zároveň podľa § 79 ods. 1 uvedeného zákona s poukázaním
na § 1 písm. a) vyhlášky MV SR č. 411/2016 v platnom znení zaviazal žalobcu uhradiť trovy konania
vo výške 16 €.

3. Ako to vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z 14.10.2016 a obsahu
administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, „Okresný dopravný inšpektorát Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi, ako príslušný prvostupňový správny orgán vychádzal
zo skutkového stavu veci, že C. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. Č.. XXX/X, H., dňa 08.06.2016
v čase okolo 12.30 hod. viedol motorové vozidlo továrenskej značky O. A., evidenčného čísla I.-XXX
D. po ceste č. III/3211 v obci D. pred rodinným domom č. XX, pričom v dôsledku toho, že sa plne
nevenoval vedeniu vozidla narazil pravým predným nárazníkom svojho vozidla do kovového zábradlia
nachádzajúceho sa pred rodinným domom č. XX v obci D., ktoré bolo následkom nárazu posunuté
do kovového plotu vyššie uvedeného rodinného domu, pričom došlo k roztrhnutiu pletiva. Vodič C. O.
po náraze bez toho, aby o vzniknutej hmotnej škode bezodkladne upovedomil poškodených, t.j. obec



Buglovce a vlastníka plotu rodinného domu č. XX H. Z., R.. XX.XX.XXXX, D. D. Č.. XX z miesta odišiel,
takže C. O. si po náraze nesplnil povinnosti účastníka škodovej udalosti, čím sa predmetná udalosť
považuje za dopravnú nehodu, kde túto menovaný neohlásil policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej
nehody až do príchodu policajta, nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej
nehody, najmä premiestnenie vozidiel a bezodkladne neupovedomil osobu, ktorá nie je účastníkom
dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, neoznámil jej
osobné údaje, pričom upovedomenie a oznámenie nezabezpečil ani prostredníctvom Policajného zboru.
Následne bol vypátraný hliadkou polície. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo a požitie
alkoholických nápojov u vodiča zisťované nebolo, nakoľko s nenachádzal na mieste dopravnej nehody.
Celková škoda, ktorá vznikla dopravnou nehodou bola na mieste odhadnutá cca 60,- Eur.“

4. Prvostupňový správny orgán kvalifikoval konanie obvineného C. O.W. ako porušenie § 4 ods. 1 písm.
c), § 66 ods. 2 písm. a), d), e), i) a § 66 ods. 6 s poukázaním na závažné porušenie pravidiel cestnej
premávky podľa § 137 ods. 2 písm. c) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím bol uznaný vinným zo spáchania
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zákona SNR
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

5. Obvinený C. O. proti rozhodnutiu o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi, vydanému pod č: ORPZ-SN-ODI2-194/2016-P zo
dňa 18.08.2016 podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol: „ Okresné riaditeľstvo
Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi, Okresný dopravný inšpektorát dňa 18. 08.2016 ma uznal za
vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1
písm. b), g) zákona o priestupkoch, za čo mi bola uložená pokuta vo výške 300 Eur, zákaz činnosti
viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov. Voči predmetnému rozhodnutiu podávam v zákonnej
lehote odvolanie, ktoré odôvodňujem nasledovne. Sankcie uložené správnym orgánom považujem za
neprimerane prísne, keďže celková škoda spôsobená dopravnou nehodou bola odhadnutá na 60 Eur
z čoho vyplýva zjavný nepomer medzi povahou, spoločenskou nebezpečnosťou priestupku a výškou
sankcie. Za obzvlášť neprimerane prísnu sankciu považujem sankciu zákaz činnosti viesť motorové
vozidlo na dobu 12 mesiacov keďže podnikám na základe živnostenského oprávnenia. Základnou
zložkou môjho podnikania je oprávnenie na vedenie motorového vozidla (najmä rozvoz tovaru a osôb).
V prípade, že napádané rozhodnutie nadobudne právoplatnosť v nezmenenej podobe budem nútený
ukončiť svoje podnikanie prihlásiť sa do evidencie nezamestnaných, pričom rovnako budem musieť
ukončiť obchodné vzťahy so svojimi dlhodobými obchodnými partnermi a zákazníkmi. Na základe vyššie
uvedeného preto navrhujem, aby v zmysle 11 ods. 3 zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch bolo
upustené od mne uložených sankcií, alebo aspoň od zákazu činnosti viesť motorové vozidlo z dôvodu
neprimeranej prísnosti tejto sankcie. Samotné správne konanie, ktoré sa viedlo voči mojej a najmä
osobné prejednanie priestupku sú mi dostatočným ponaučením o dodržiavaní povinností zaväzujúcich
účastníkov cestnej premávky. Taktiež chcem poukázať na to, že sa správny orgán vôbec nezaoberal
skutočnosťami, na ktoré som poukázal. Správny orgán nepreveril legálnosť konštrukcie kovového
zábradlia, ktoré som poškodil. Som toho názoru, že toto kovové zábradlie tvorí prekážku v zjazdnosti
cesty a jeho osadenie by malo byť odsúhlasené príslušnými správnymi orgánmi, pretože ohrozuje
účastníkov cestnej premávky a nie je označené žiadnymi signalizačnými prvkami. Ako dôkaz prikladám
fotokópia odborného vyjadrenia. Trvám na tom, že som nevedel, že došlo aj k poškodeniu majetku p. H.
Z. a ani som ju nevidel na mieste dopravnej nehody. Z miesta dopravnej nehody som neodišiel preto, aby
som sa vyhol zodpovednosti za svoje konanie, ale prelo, že som nepoznal osobu poškodeného a svoje
telefónne číslo som nechal osobe, ktorej som doviezol tovar s tým, že nech toto číslo poskytne osobe,
ktorá sa bude domáhať náhrady škody na kovovom zábradlí. Z dôvodu odhadovanej nízkej škody som
preto neprivolal ani políciu. Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby bolo napádané rozhodnutie
zrušené."

6. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vychádzal z nazhromaždeného spisového
materiálu: správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 05.07.2016, zápisnice o podaní vysvetlenia
C. J. a H. Z. zo dňa 13.06.2016, zápisnice o podaní vysvetlenia C. O. zo dňa 14.06.2016, zápisnice o
podaní vysvetlenia K. T. zo dňa 16.06.2016, záznamu dopravnej nehody zo dňa 13.06.2016 a zo dňa
14.06.2016, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 13.06.2016, zápisnice o obhliadke
osobného motorového vozidla zo dňa 17.06.2016, náčrtku, plánika, fotodokumentácie, evidenčnej karty
vodiča C. O. zo dňa 14.06.2016 a zo dňa 18.08.2016, odpovede Okresného riaditeľstva Policajného



zboru v Poprade zo dňa 30.06.2016, úradného záznamu spracovaného k podnetu C. O.T., predvolania,
zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 18.08.2016, rozhodnutia o priestupku zo dňa
18.08.2016, odvolania proti rozhodnutiu a stanoviska prvostupňového správneho orgánu k odvolaniu z
čoho je zrejmé, že obvinený C. O. sa dopustil priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o odvolaní.

7. Žalovaný správny orgán k tvrdeniam a námietkam, ktoré obvinený uviedol vo svojom odvolaní uviedol
nasledovné:

„ Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za
priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Podľa ustanovenia § 3 vyššie citovaného zákona, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z
nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

Podľa ustanovenia § 4 vyššie citovaného zákona, priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných
dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom
na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b), a g) vyššie citovaného zákona, priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky sa dopustí len, kto

b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal
sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred
jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku alebo nezotrval na mieste dopravnej
nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo
privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,
g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého
dôsledku vznikne dopravná nehoda.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je vodič povinný venovať sa plne vedeniu
vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Podľa ustanovenia § 64 ods. 2 písm. a vyššie citovaného zákona, za dopravnú nehodu sa považuje aj
škodová udalosť podľa odseku 3, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6.

Podľa ustanovenia § 66 ods. 2 písm. a), d), e), i) vyššie citovaného zákona, účastník dopravnej nehody
je povinný
a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi,
d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne
vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,
e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel,
i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá
jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné,
upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.
Podľa ustanovenia § 66 ods. 6 vyššie citovaného zákona je účastník škodovej udalosti povinný
bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť
údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej
škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné
opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej
udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto
osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady
vzniknutej škody podľa osobitného predpisu. "



8. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že C. O. ako účastník dopravnej nehody si nesplnil povinnosti
ustanovené v § 4 ods. 1 písm. c), § 66 ods. 2 písm. a), d), e), i) s poukázaním na ustanovenie § 137
ods. 2 písm. c) cit. zákona, na základe čoho bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22
ods. 1 písm. b), g) zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V
zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 14.06.2016 C. O.T. okrem iného uviedol: „...Čiže k veci ešte raz
uvádzam, vykladal som z vozidla tovar a to tak, že nakoľko som s vozidlom nemohol zacúvať do dvora
rodinného domu, tak ma zákazník poprosil, aby som toto rezivo vyklopil aspoň medzi vstupnú bránku,
ja som ho poslúchol a tak som zacúval s vozidlom pred jeho bránku a toto rezivo som vyklopil dozadu,
nakoľko sa jednalo o dlhé drevené rezivo, nemohol som s vozidlom ihneď pohnúť doľava, musel som ísť
v smere dopredu, kolmo na vozovku. Keď už rezivo spadlo z korby, tak prednou časťou môjho vozidla
som stál na komunikácii, vo vzdialenosti asi 2 metre od takzvaného kovového zábradlia. Pozrel som sa
ešte do ľavej, do pravej strany, či môžem pokračovať v jazde v smere doľava. V zornom poli vodiča som
prekážku na ceste nezbadal. Keď som sa už s vozidlom pohol v smere doľava. Tak prešiel som asi 2
metre, tak vtedy som pocítil, že pravou prednou časťou som do niečoho narazil. Najprv som si myslel, že
som niečo zachytil kontajnerovou nadstavbou, ihneď som zastavil svoje vozidlo, vystúpil som z vozidla
a vtedy som zistil, že došlo k poškodeniu jednak danej veci (tzv. zábradlia) a taktiež došlo k poškodeniu
predného plastového nárazníka na mojom vozidle. Že došlo k poškodeniu oplotenia domu, čiže pletiva,
tak toto som si nevšimol. Vtedy prišiel ku mne zákazník, ktorý mi mal ešte zaplatiť za tovar, a tomuto
som povedal, že došlo k poškodeniu tzv. zábradlia a môjho vozidla. Čo sa týka majiteľa poškodeného
tzv. zábradlia, tak ja osobne som sa s nikým doposiaľ nekontaktoval takže ani žiadne údaje som nikomu
neposkytol, čiže poškodenie som nikomu zatiaľ neoznámil."

9. V zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 13.06.2016 C. J. uviedol: „Tak ako som už uviedol v obci
Buglovce vykonávam funkciu starostu obce a preto som oprávnený vypovedať ohľadom vzniknutej škody
na kovovom zábradlí pred rodinným domom č. XX v obci D.. K veci uvádzam, že toto kovové zábradlie
je osadené na konci asfaltového chodníka a slúži ako zábrana proti pádu občanov do priekopy, nakoľko
v týchto miestach chodník končí a ďalej pokračuje priekopa. Čo sa dopravnej nehody týka, tak k tomu
uvádzam, že dňa 08.06.2016 okolo 14:00 hod. som išiel z práce domov a vtedy som si všimol poškodené
zábradlie pred rodinným domom č. XX. Vtedy som čakal, že kto sa k poškodeniu zábradlia prizná. V
priebehu dňa sa mi nikto k tomu nepriznal, až vo večerných hodinách dňa 08.06.2016 mi p. T. mladší,
asi sa volá K. mi povedal, že pán čo mu doviezol rezivo domov, tak poškodil toto zábradlie. Ja som mu
povedal, aby mi dal telefónny kontakt na toho pána, aby vzniknuté poškodenie opravil. Ten mi toto číslo
dal až dnes, čiže 13.06.2016, pričom sa jednalo o číslo XXXX/XXXXXX. Ja som na tento telefón volal,
kde sa mi ozval nejaký pán, kde tohto som sa spýtal, či doviezol nejaké rezivo do obce Buglovce. pričom
tento mi povedal, že minulý týždeň vozil drevo, taktiež som sa ho spýtal, že kedy príde opraviť kovové
zábradlie mostíka avšak vtedy mi tento pán povedal, že či mám také povolenie takéto zábradlia robiť, že
zasahujú do cesty, pričom ja uvádzam, že toto zábradlie nezasahuje do cesty iba na okraj priekopy, jedná
sa o dočasnú zábranu na ochranu občanov do pádu do priekopy, kde na takéto zábradlie nie je potrebné
stavebné povolenie. V telefóne mi taktiež povedal, že on nič opravovať nebude, že mu mám dokázať, že
to poškodil on. Po tomto telefonáte som celú udalosť telefonicky oznámil na políciu. Podotýka, že po tejto
ulici jazdí málo vozidiel, nakoľko je to slepá ulica, po tejto ulici jazdia iba domáci a títo sa všetci poznajú."

H. Z. okrem iného v zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 13.06.2016 uviedla: „...Dňa 08.06.2016
som bola na dvore môjho rodinného domu č. XX. Vtedy som videla, že do obce prišlo nákladné auto
pravdepodobne O. bielej farby, toto auto viezlo drevené dosky. Viem o tom, že dosky doviezol nášmu
susedovi p. T.. Tomuto tieto dosky zosypal pred rodinný dom. A videla som, že vodič tohto auta išiel k
plotu rodinného domu č. XX, a niečo tam pozerá, vtedy som ešte nevedela čo sa stalo. Po jeho odchode
som sa išla pozrieť, načo to vodič tohto vozidla pozeral, až vtedy som si všimla, že je poškodené zábradlie
na konci asfaltového chodníka pred našim rodinným domom a taktiež je poškodené oplotenie nášho
rodinného domu a to tak, že v oplotení v spodnej časti bol vytvorený otvor, kde boli potrhané drôty. K veci
uvádzam, že týmto poškodením mi vznikla škoda vo výške 10 Eur. Nevadilo by mi poškodenie pletiva,
pokiaľ by vodič tohto vozidla slušne za mnou prišiel a ospravedlnil sa, avšak tento vodič bez riadneho
ospravedlnenia alebo dohody odišiel preč."

C. O. okrem iného uviedol: „...V zápisnici z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 18.08.2016 C. O. k
priestupku zo dňa 08.06.2016 uviedol: „Na svoje zastupovanie si advokáta nevolím, k priestupku chcem
povedať, že trvám na svojej výpovedi, ktorú som uviedol dňa 14.06.2016 na Okresnom dopravnom



inšpektoráte Poprad. Svoj skutok ľutujem a som si vedomý spôsobenia dopravnej nehody. Viac nemám
čo k tomuto dodať."

Podľa § 34 ods. 4 a ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu a správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vychádzajúc z citovaných ustanovení,
rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre svoje rozhodnutie si určuje vždy konajúci orgán. Berie ich
do úvahy, pokiaľ môžu prispieť k objasneniu skutkového stavu veci a môžu mať vplyv na správnosť
rozhodnutia. Na jednej strane v zmysle § 73 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam,
ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu,
podávať návrhy a opravné prostriedky, na druhej strane správny orgán v zmysle § 32 ods. 1 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v súvislosti s ustanovením § 51 zákona
SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov povinný zistiť presne úplne stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou správneho orgánu, ktorý pritom
postupuje v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania v zmysle § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov. Je vecou úvahy správneho orgánu, či navrhnutý dôkaz vykoná,
ktorý je potrebný na potvrdenie alebo vyvrátenie rozhodujúcich skutočností a správne posúdenie celej
veci, alebo či použije pre rozhodnutie iný podklad. V tejto súvislosti považuje odvolací správny orgán
za potrebné uviesť, že na základe podnetu C. O. uvedeného v zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa
14.06.2016, v ktorom uviedol: „...K veci chcem uviesť, že čo sa týka tohto takzvaného zábradlia, tak
podľa môjho názoru jedná sa o čiernu stavbu kde toto takzvane zábradlie pôsobí ako prekážka v cestnej
premávke a taktiež ako aj prekážka pre samotných chodcov na chodníku." bola orgánom objasňujúcim
priestupok zaslaná Okresnému dopravnému inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Poprade, s tým, že podľa obhliadky miesta dopravnej nehody stĺpik zábradlia je vzdialený od okraja cesty
vo vzdialenosti 1,4 m vpravo, pričom vrchná časť zábradlia smerujúca k ceste je široká 43 cm, čiže okraj
vrchnej časti v čase dopravnej nehody bol 0,97 m od pravého okraja cesty. Výška zábradlia je v čase
obhliadky 48 cm nad úrovňou cesty. V odpovedi na vyššiu uvedenú žiadosť dopravný inžinier Okresného
dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade v bode 3. uvádza, že
Slovenská technická norma STN 73 6110 pre projektovanie miestnych komunikácií uvádza prierez
miestnej komunikácie, aké sú jeho rozmery podľa typu komunikácie a čo je bezpečnostný priestor.
Podľa predmetného typu miestnej komunikácie v obci D., bezpečnostný odstup od okraja vozovky musí
byť minimálne 0,5 m. Túto bezpečnú rezervu uvádza aj stavebný inžinier X.. Š. Q., ktorému C. O. dal
vypracovať odborné vyjadrenie. Ďalej v odbornom vyjadrení X.. Š. Q. uvádza, že v prípade, že uvedená
vzdialenosť nie je dodržaná z rôznych dôvodov, navrhované zábradlie musí byť vyznačené náterom
na jej zviditeľnenie. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že predmetná zábrana netvorila prekážku
v cestnej premávke a preto z tohto dôvodu nebola povinnosť označiť túto zábranu v zmysle Vyhlášky
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorej dopravná značka č.
Z 2c (Žlté a čierne pruhy) označuje trvalú prekážku (pilier, stenu a podobne). V tejto súvislosti je potrebné
poukázať na časť výpovede C. O. zo dňa 14.06.2016: „...v deň, kedy došlo k udalosti (08.06.2016 v čase
okolo 12:30 hod.) tak to bol deň, slnečno, cesta bola suchá, nebola znečistená, cesta nepoškodená, bez
výmoľov a výtlkov.'', z čoho vyplýva tá skutočnosť, že táto dočasná zábrana bola dostatočne viditeľná.
Vzhľadom k tomu, že spisový materiál obsahuje dôkazy potvrdzujúce zavinenie dopravnej nehody C.
O., ďalšie dokazovanie v predmetnej veci nie je potrebné.

10. Obsahom žaloby, doručenej Krajskému súdu v Košiciach 19.12.2016 boli námietky zhodného
skutkového a právneho vymedzenia s námietkami uvedenými žalobcom v riadnom opravnom
prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu z 13.11.2015. Žalobca predovšetkým namietal
nasledovné skutočnosti:

- „rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu považujem za nesprávne, že sa správny orgán
nezaoberal skutočnosťami, na ktoré som poukázal a ktoré sa predovšetkým týkali legálnosti konštrukcie
kovového zábradlia, ktorá podľa mňa je prekážkou zjazdnosti cesty. Rovnako som poukazoval na
likvidačný charakter sankcie, ktorá mi bola uložená, pretože som podnikateľ a uložením trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá, budem nútený ukončiť svoje podnikanie a prihlásiť sa do evidencie



nezamestnaných. Nehovoriac o ukončení obchodných vzťahov so svojimi dlhodobými obchodnými
partnermi a zákazníkmi'',
- „vykonané dokazovanie postačuje na spoľahlivé zistenie stavu veci a skutkové zistenia prvostupňového
správneho orgánu majú v tom oporu. Preskúmaný spisový materiál podľa žalovaného obsahuje dôležité
skutočnosti, ktoré majú potvrdzovať, že som porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), § 66 ods. 2 písm.
a), d), e), i) a § 66 ods. 6 s poukázaním na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c) zákona NR SR č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, čím
som mal naplniť skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa §
22 ods. 1 písm. b), g) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,''
- „prvostupňový správny orgán nepostupoval v súlade so základnými pravidlami konaní a hodnotením
dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy správneho orgánu a zabezpečil úplné zistenie skutočného stavu
veci. ''

11. Poukazujúc na dôvody uvedené v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku, žalobca
navrhol, aby súd zmenil preskúmavané rozhodnutie žalovaného z 14.10.2016 tak, že konanie v zmysle
§ 76 ods. 1 písm. c), e), f), g) zruší a rozhodnutie mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo
na náhradu trov konania.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 19.01.2017 (č.l. 32-36 súdneho spisu) zotrval na svojej skutkovej
a právnej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 14.10.2016 a doplnil
k námietkam nasledovné:

- „...Nakoľko sa jednalo o dlhé rezivo, nemohol som sa s vozidlom ihneď pohnúť doľava, musel som ísť
v smere dopredu, kolmo na vozovku. Keď už rezivo spadlo z korby, tak prednou časťou môjho vozidla
som stál na cestnej komunikácii a vo vzdialenosti asi 2 metre od predmetnej kovovej konštrukcie, ktorá
bola neskôr označená ako „zábradlie''. Pozrel som sa do ľavej a pravej strany, či môžem pokračovať v
jazde smerom doľava. V zornom poli vodiča už predmetnú kovovú konštrukciu a ani inú prekážku som
nevidel. Keď som sa s vozidlom pohol doľava, prešiel som asi 2 metre, vtedy som pocítil , že prednou
časťou som do niečoho narazil.,, Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru
v Košiciach uvádza, že z fotodokumentácie je zrejmé, že vo výhľade na kovovú konštrukciu nič nebráni,
je riadne viditeľná, nič ju nezakrýva, preto možno konštatovať, že C. O. nesledoval situáciu v cestnej
premávke a minimálne počas príchodu na miesto vykládky mal a mohol, že sa na tom mieste kovová
konštrukcia nachádza. V prípade, ak by sa riadne presvedčil opakovaným pohľadom, možno aj vyjdením
z vozidla, tak k vzniknutým škodám by nebolo došlo.''
- „túto udalosť som nemohol považovať a ani dodnes nepovažujem za škodovú udalosť v zmysle
zákona o cestnej premávke, pretože si myslím, že žiadna škoda ani na plote ani na tejto kovovej
konštrukcii nevznikla,, Krajský dopravný inšpektorát Policajného zboru v Košiciach poukazuje na
samotné vyjadrenie žalobcu vo svojom žalobnom návrhu: ,, Najprv som si myslel, že som niečo zachytil
kontajnerovou nadstavbou a preto som ihneď zastavil vozidlo. Vystúpil som z vozidla a vtedy som zistil,
že došlo k poškodeniu môjho plastového nárazníka na mojom vozidle a to na uvedenej konštrukcii (v
zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 13.06.2016 priznáva, že došlo k poškodeniu kovovej konštrukcii
- odlomeniu jej časti). Aj napriek tomu, že som bol nahnevaný, že som si poškodil motorové vozidlo na
kovovej konštrukcii, ktorá stála v ceste, som pri odchode z miesta nechal svoje telefónne číslo osobe,
ktorej som doviezol tovar (rezivo), aby ho poskytla osobe, ktorá by sa chcela prípadne domáhať nejakej
škode, nakoľko došlo len k posunutiu tejto konštrukcie a v mieste nárazu k odlomeniu jej časti, ktorá
sa nachádzala na ceste.'' (v zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 13.06.2016 uvádza, že sa s nikým
nekontaktoval takže ani žiadne údaje neposkytol, a udalosť považoval za poistnú udalosť vzhľadom na
to, že nedošlo k ublíženiu na zdraví a škoda nepresiahla 1.000 Eur. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že C.
O. si nesplnil povinnosť ustanovenú v § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých predpisov, čím sa v tomto štádiu už nejedná o škodovú udalosť, ale o dopravnú
nehodu podľa ustanovenia § 64 ods. 2 písm. a) citovaného zákona. ''

K námietke ohľadom konštrukcie, ktorá údajne tvorila prekážku cestnej premávky Krajský dopravný
inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach uvádza, že fotodokumentácia jasne
vyvracia toto tvrdenie, pričom aj znalec X.. Š. Q. vo svojom vyjadrení uviedol, že by sa jednalo
o prekážku, pokiaľ by nebola dodržaná bezpečná vzdialenosť 0,5 m, pokiaľ zasahuje do hlavného
dopravného priestoru, v takomto prípade je potrebné vyznačiť náterom predstavujúcim iné dopravné
zariadenie Z2c- Žlté a čierne pruhy. Z fotodokumentácie je zrejmé, že vzdialenosť kovovej konštrukcie



meraná od obrubníka chodníka je 0,43m, čím je dodržaná bezpečná vzdialenosť a teda nie je potrebné
ju vyznačiť náterom. Vzhľadom k tomu, že vyjadrenie X.. Š. Q. nie je v rozpore s tvrdením dopravného
inžiniera Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, vo veci nie je potrebné vyhotoviť znalecký
posudok.

K námietke žalobcu ohľadom nelegálnej kovovej konštrukcie, ktorá údajne je príčinou spôsobenia škody
na majetku Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach uvádza,
že bezprostredná príčina vzniku škody je nepozornosť C. O., ktorý viedol vozidlo spôsobom, že došlo
ku kontaktu jeho vozidla a kovovej konštrukcie. C. J., starosta obce D., dňa 13.06.2016 z titulu svojej
funkcie uviedol, že sa jedná o dočasnú zábranu na ochranu občanov od pádu do priekopy, kde na takéto
zábradlie nie je potrebné stavebné povolenie.

K námietke žalobcu ohľadom skutočnosti, že nebol pre poškodenú a starostu C. J. neznámou osobou,
Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach uvádza, že toto
tvrdenie je priamo v rozpore s vyjadreniami C. O., ktorý v spisovom materiály uvádza, že sa s
poškodenými nekontaktoval.

K námietke žalobcu ohľadom výšky vzniknutej škody, ktorý preukazuje aj vlastnou fotodokumentáciou
Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach uvádza, že C. J. za
obec D. ako aj H. Z. po poučení o uplatnení náhrady škody v správnom konaní uviedli, že náhradu škody
si uplatnia cestou poisťovne.

K námietke žalobcu: absurdne vyznieva tvrdenie správneho orgánu, že som svoj skutok oľutoval a
že som si vedomý spôsobenej dopravnej nehody, Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Košiciach uvádza, že v zápisnici z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa
18.08.2016 C. O. uviedol: „na svoje zastupovanie si advokáta nevolím, k priestupku chcem povedať,
že trvám na svojej výpovedi, ktorú som uviedol dňa 14.06.2016 na Okresnom dopravnom inšpektoráte
Poprad. Svoj skutok ľutujem a som si vedomý spôsobenia dopravnej nehody. Viac nemám čo k tomu
dodať'' a následne túto zápisnicu vlastnoručne podpísal. V tejto súvislosti Krajský dopravný inšpektorát
Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach poukazuje na tú skutočnosť, že táto výpoveď C. O.
bola správnym orgánom zohľadnená pri ukladaní sankcie za priestupok.

13. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol:

,,Vyjadrenie žalovaného považujem za opakovanú polemiku, ktorá má odviesť pozornosť od
najzásadnejšej otázky, či predmetné kovové zábradlie, nachádzajúce sa pred rodinným domom č. XX v
obci D., do ktorého som narazil svojim motorovým vozidlom, bolo a je pevnou prekážkou a predstavuje
závadu v zjazdnosti cesty v zmysle cestného zákona a jeho vykonávacej vyhlášky. Vzhľadom na to,
ž tvrdenia žalovaného vo vyjadrení práve v tejto otázke považujem až za zavádzajúce a odporujúce
zákonu, rozhodol som sa požiadať znalca z odboru cestnej dopravy, odvetvia technického stavu
komunikácií a dopravného zabezpečenia a odboru nehody v cestnej doprave, X.. I. V. o vypracovanie
znaleckého posudku k predmetnému tzv. kovovému zábradliu, ktorého tzv. poškodenie je predmetom
priestupku, ktorý mi je kladený za vinu. Tento znalec má predovšetkým zodpovedať na otázky, ktoré boli
rozoberané v rozhodnutiach správnych orgánov a ktoré majú zásadný význam pre posúdenie otázky,
či došlo ku škodovej udalosti a či som spáchal priestupok. Obidve rozhodnutia, aj prvostupňového
správneho orgánu aj druhostupňového správneho orgánu ako aj vyjadrenie žalovaného, sa zaoberajú
vyjadreniami dopravného inžiniera Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Porade ako aj
autorizovaného stavebného inžiniera X.. Š.T. Q. a žalovaný vo svojom vyjadrení ale aj vo svojom
rozhodnutí vydal obe tieto vyjadrenia za vyjadrenia totožné a teda potvrdzujúce legálnosť tohto zábradlia
aj skutočnosť, že toto zábradlie nepredstavovalo pevnú prekážku a závadu v zjazdnosti cesty. Podlá
môjho názoru však vyjadrenie X.. Q. je v zásadnom rozpore s vyjadrením dopravného inžiniera
Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Porade. Správnosť vyjadrenia X.. Q., ktorý potvrdil
nelegálnosť predmetného zábradlia a že bolo a je pevnou prekážkou a závadou v zjazdnosti cesty,
potvrdzuje aj zápis z ohliadky miesta tzv. „dopravnej nehody", z ktorého je zrejmé, že: „stĺpik zábradlia je
vzdialený od okraja cesty vo vzdialenosti 1,4 m vpravo, pričom vrchná časť zábradlia smerujúca k ceste
je široká 43 cm, čiže okraj vrchnej časti v čase „dopravnej nehody" bol 0,97 m od pravého okraja cesty.
Výška zábradlia v čase ohliadky je 48 cm nad úrovňou cesty."



14. Žalobca spolu s vyjadrením predložil súdu aj kópiu Žiadosti o vypracovanie resp. podanie
znaleckého posudku spolu s otázkami na ktoré má znalec odpovedať. K potrebe ďalšieho znaleckého
posudku žalobca uviedol: ,,Nevyhnutnosť znaleckého dokazovania vyvolalo stanovisko žalovaného v
jeho vyjadrení k žalobe, ktoré je zhodné s jeho stanoviskom v napadnutom rozhodnutí, pričom je však
v zásadnom rozpore so stanoviskom autorizovaného stavebného inžiniera v odbore cesty, letiská Ing.
Š. Q.'..

15. Znalecký posudok bol súdu doručený dňa 04.04.2017, kde sa v závere tohto posudku uvádza okrem
iného:

,,Na základe všetkých skutočností uvedených v kapitolách 2.3. až 2.6. znaleckého posudku je
potrebné poukázať na okolnosť, že aj napriek tomu, že stavba miestneho chodníka nebola ešte
doteraz skolaudovaná v zmysle stavebného zákona, jej užívanie by malo byť povolené rozhodnutím
príslušného stavebného úradu a to rozhodnutím o predčasnom užívaní stavby. Súčasťou takého
rozhodnutia by malo byť aj rozhodnutie príslušného cestného správneho orgánu, ktorý na základe
súhlasu dopravného inšpektorátu určí tzv. použitie dopravného zariadenia (podmienky jeho osadenia),
ktorým v danom prípade bolo predmetné zábradlie. Nakoľko podľa vyjadrenia obce toto zábradlie
s najväčšou pravdepodobnosťou na predmetné miesto osadila obec je viac ako pravdepodobné, že
z technického hľadiska bolo toto osadenie vykonané v rozpore so zákonom resp. bez príslušného
povolenia resp. rozhodnutia cestného správneho orgánu.
Z dostupných spisových podkladov sa k umiestneniu tohto zábradlia vyjadroval zodpovedný dopravný
inžinier z ODI v Poprade, ktorý by mal jeho umiestnenie v zmysle zákona odsúhlasovať, rovnako
aj obec by o tom mala vydať príslušné povolenie, ak by toto zábradlie bolo osadené v súlade so
zákonom. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade predmetné zábradlie svojou časťou zasahovalo
do dopravného priestoru cesty III. triedy, o jeho osadení mal rozhodovať Okresný úrad v Poprade,
odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií. Obec Buglovce na základe vyžiadania od zadávateľa
posudku o umiestnení predmetného zábradlia nepredložila žiadne z vyššie uvedených rozhodnutí alebo
povolení.
K veci je nutné uviesť, že technický návrh riešenia umiestnenia miestneho chodníka prekrytím cestnej
priekopy alebo koryta bezmenného potoka bolo vykonané z technického hľadiska absolútne nelogicky a
nevhodne, predmetný úsek chodníka je vedený od križovatky popri oplotení pozemku rodinného domu
do priestoru dláždenej priekopy. Toto ukončenie chodníka sa javí ako nedokončená stavba, a preto
umiestnenie zábradlia na konci chodníka za účelom ochrany chodcov sa javí ako logické riešenie, avšak
osadenie cestného zábradlia v danom prípade bolo vykonané z technického hľadiska nesprávne a
nevhodne. V prípade, že výstavba chodníka resp. prekrytie dláždenej priekopy chodníkom sa nebude
ďalej realizovať pozdĺž cesty III/3211, bude nevyhnutné, aby obec Buglovce v spolupráci s majetkovým
správcom cesty - Správa a údržba ciest PSK zrealizovala v predmetnom mieste dostatočné opatrenia
za účelom zabezpečenia ochrany chodcov počas ich pohybu po predmetnom úseku vybudovaného
chodníka. Z technického hľadiska ako najvhodnejšie riešenia sa javí použitie cestného zvodidla pozdĺž
cesty 111/3211 resp. dláždenej priekopy s plynulým prechodom do normou schváleného cestného
zábradlia osadeného do telesa chodníka. ''

16. Krajský súd v Košiciach ako správny súd konajúci podľa zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny
poriadok účinný od 01. júla 2016) dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného z
14.10.2016 je potrebné zrušiť z právnych dôvodov uvedených v ustanoveniach § 191 ods. 1 písm. d)
a e) Správneho súdneho poriadku.

17. Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie
orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, a ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. c), d), g) SSP).

18. Podľa § 46 Správneho poriadku, podľa ktorého postupovali správne orgány oboch stupňov v
preskúmavanej právnej veci, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi,
musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.



19. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

20. Zásada zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy obsiahnutá v ustanovení § 46 Správneho
poriadku zahŕňa okrem právnej požiadavky súladnosti administratívneho rozhodnutia so zákonmi a
ďalšími podzákonnými právnymi aktmi aj požiadavku ústavnosti, t.j. súladu daného individuálneho
správneho aktu s Ústavou SR, a to pri zdôraznení článku 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne
orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a slobodách, medzinárodné
zmluvy, na ktorých vykonanie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonom. Daná právna priorita noriem medzinárodného
práva vyplýva aj z článku 154c Ústavy SR.

21. Ako to vyplýva z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z 14.10.2016, ako aj z obsahu
administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, žalovaný v preskúmavanej právnej veci
žalobcovi uložil žalobcovi C. O. pokutu vo výške 300 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo po na
dobu 12 mesiacov a zaviazal k náhrade trov konania vo výške 16 Eur pre porušenie § 4 ods. 1 písm. c), §
66 ods. 2 písm. a), d), e), i) a § 66 ods. 6 s poukázaním na závažné porušenie pravidiel cestnej premávky
podľa § 137 ods. 2 písm. c) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch.

22. Žalobca v správnej žalobe poukazuje na nesprávne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu,
ako aj na nezaoberanie sa skutočnosťami podstatnými pre objasnenie legálnosti kovovej konštrukcie.
Žalobca žiadosťou dal zhotoviť ďalší znalecký posudok pre posúdenie správnosti osadenia kovovej
konštrukcie na ochranu chodcov pred pádom do kanála. V tomto znaleckom posudku znalec poukazuje
na to, že predmetná kovová konštrukcia bola od počiatku chybná, jednak nespĺňala predpísané normy
a poukázal na ďalší aspekt a to, že táto kovová konštrukcia nebola kolaudačne schválená.

23. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej
žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, ako aj s pripojenými administratívnymi spismi žalovaného
a prvostupňového orgánu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z obsahu základných zásad
správneho konania obsiahnutých v § 3 ods. 1 až 6 Správneho poriadku pritom okrem iného vyplýva aj
to, že správne orgány sú povinné dbať na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Je teda vecou správneho orgánu, ktoré dôkazy vykoná
a aké dôkazné návrhy účastníkov konania akceptuje pre dostatočné objasnenie skutkového stavu veci,
avšak zároveň je aj povinnosťou správnych orgánov v odôvodnení administratívnych rozhodnutí uviesť, z
akých dôvodov a na základe akých hodnotiac záverov odmietli vykonať dôkazy navrhované účastníkom
konania. V naznačenom smere podľa názoru súdu absentujú v odôvodnení rozhodnutia žalovaného
zo dňa 19.01.2017 vyčerpávajúce dôvody vzťahujúce sa na legálnosť kovovej konštrukcie. Kovová
konštrukcia bola spochybnená v Znaleckom posudku zo dňa 28.02.2017 vypracovaná znalcom X.. I. V..
V ďalšom konaní preto správny súd dáva žalovanému do pozornosti a na prehodnotenie, či táto kovová
konštrukcia bola správne umiestnená podľa platných právnych predpisov na území Slovenskej republiky.

24. V skutkovej a právnej nadväznosti na konštatovania správneho súdu uvedené v predchádzajúcom
bode č. 23 odôvodnenia tohto rozsudku a vychádzajúc zároveň zo skutkového vymedzenia priestupku
a jeho právnej kvalifikácie tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozhodnutia o priestupku z 18.08.2016
súd zároveň zdôrazňuje, že porušenie ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) a § 66 ods. 2 písm. a), d), e),
i), § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov u žalobcu úzko súvisí s jednoznačným preukázaním právne relevantných
skutočností súvisiacich s osadením kovovej konštrukcie pred rodinným domom č. XX v Obci D.. Správny
súd zároveň poukazuje na minimálnu výšku spôsobenej škody blížiacu sa nule a na konanie žalobcu,
ktorý zanechaním telefonického kontaktu na svoju osobu na mieste udalosti vytvoril skutkové a právne
podmienky pre vysporiadanie prípadnej škody. Právny základ pre vznik nároku na náhradu škody však
podľa názoru správneho súdu môže vychádzať iba z legálneho, t.j. zákonného a dôvodného osadenia
kovovej konštrukcie v blízkosti cestnej komunikácie, nezasahujúcej do telesa cesty, resp. v blízkosti



vozovky do priestoru podliehajúcemu osobitnému právnemu režimu za zákona č. 8/2009 Z. z. v platnom
znení a ďalších právnych predpisov.

25. Podľa názoru správneho súdu ďalej nemožno vôbec bez povšimnutia ponechať potrebu skúmania
materiálneho znaku priestupku, ktorý zohráva kľúčovú právnu úlohu práve v hraničných prípadoch, kedy
by jeho neposúdenie mohlo viesť k právne neakceptovateľnému formalizmu a tak k stíhaniu bagateľných
porušení právnych povinností a k nespravodlivému rozhodnutiu. Takýmto postupom by nebol naplnený
ani účel správneho trestania. Takéto právne závery možno jednoznačne vydedukovať aj z judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplývajúcej napr. z rozsudku NS SR č.k. 5Asan/3/2016 z
30.11.2017.

26. Vzhľadom na hore uvedené hodnotiace právne závery správneho súdu, ktorými je správny orgán
viazaný (§ 191 ods. 6, prvá veta SSP) bude v ďalšom priebehu administratívneho konania nevyhnutné
postupovať v súlade s ich obsahom. Keďže z ustanovenia § 191 ods. 3 písm. a) SSP vyplýva
možnosť pre správny súd zrušiť popri preskúmavanom rozhodnutí žalovaného aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktorému predchádzalo iba na
návrh žalobcu, ktorý v konaní nebol predložený, správny súd v preskúmavanej právnej veci nemal
procesnoprávnu možnosť zrušenia prvostupňového rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Spišskej Novej Vsi, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORPZ-SN-ODI2-194/2016-P z
18.08.2016. Bude teda na samotnom žalovanom zvolenie ďalšieho procesnoprávneho postupu v danej
administratívnej veci, teda aj možnosti zrušenia prvostupňového rozhodnutia o priestupku, za účelom
zabezpečenia plnohodnotného dvojinštančného konania pre účastníka administratívneho konania.

27. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny
súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobe bolo vyhovené z dôvodu
existencie relevantných žalobných námietok proti preskúmavanému rozhodnutiu, ktoré bolo zrušené aj
na základe ich obsahu, súd priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu trov súdneho preskúmavacieho
konania.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v
Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že



a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.