Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sa/29/2016 z 21. 3. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 21. marca 2018, sp. zn. 2Sa/29/2016, ECLI:SK:KSKE:2018:7016201103.1 Krajský súd Košice | 2Sa/29/2016 | ECLI:SK:KSKE:2018:7016201103.1 | 2018-03-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4a10bbf0-f4cd-4e86-af2a-a5bd497661bb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7016201103.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sa/29/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201103
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7016201103.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu
JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu Nemocnica s poliklinikou
svätej Barbory Rožňava, so sídlom Špitálska 1, Rožňava, právne zastúpeného advokátom JUDr.
Máriom Keletim, so sídlom Hnúšťa, Hlavná 36, proti žalovanému Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, Bratislava, v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného z 27.07.2016 č. konania ZS804/00017/2015/R, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol rozklad žalobcu a rozhodnutie Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou, pobočky Košice, z 26.06.2015 č. ZS804/00017/2015 o uložení pokuty
vo výške 5.000,-- eur potvrdil na základe § 23 ods.1 písm.e) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných
poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z.z.“) a podľa § 59 ods.2 zákona č. 71/1967
Z.z. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Žalobca porušil
ustanovenie § 4 ods.3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z.z.“) pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nebohej B. Č.,
nar. XXXX, naposledy C. M. XXX (ďalej len „pacientka“). Porušenie spočívalo v tom, že operačný
výkon dňa 19.11.2014 nebol u pacientky realizovaný správne. Vzhľadom na operačný nález mala
byť laparoskopická operácia konvertovaná na konvenčnú laparotómiu s väčšou pravdepodobnosťou
odhalenia a ošetrenia iatrogénnej perforačnej lézie tenkého čreva. V prípade, že bola realizovaná
len „minilaparotómia“, mala byť brušná dutina drénovaná, čím by bola možná včasnejšia diagnostika
iatrogénnej lézie tenkého čreva.

2. V odôvodnení žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán začal správne konanie vo
veci uloženia pokuty žalobcovi z vlastného podnetu za porušenie ustanovenia § 4 ods.3 zákona
č. 576/2004 Z.z., ktoré bolo zistené dňa 22.04.2015 ukončeným výkonom dohľadu nad správnym
poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientke. Prvostupňový správny orgán prostredníctvom skupiny
vykonávajúcej dohľad sa oboznámil so zdravotnou dokumentáciou pacientky súvisiacou so zdravotnou
starostlivosťou poskytnutou žalobcom v období od 18.11.2014 do 21.11.2014, vrátane obrazových
záznamov zobrazovacích vyšetrení, so zdravotnou dokumentáciou získanou v rámci spolupráce pri
výkone dohľadu od PAV-MED s.r.o., Námestie 1. mája 11, Rožňava, Rovnako si zaobstaral aj
vyjadrenia žalobcu zo dňa 17.12.2014, ktoré obsahovalo vyjadrenie Z.. A. C. zo dňa 15.12.2014 primára



chirurgického oddelenia, vyjadrenie B. N. zo dňa 04.12.2014 vedúcej sestry chirurgického oddelenia,
vyjadrenie Z.. T. N. zo dňa 15.12.2014 primára OAIM.

3. V záujme náležitého objasnenia skutkového stavu veci a dôkladného posúdenia správnosti
poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientke sa na posudzovaní zdravotnej starostlivosti v rámci
výkonu dohľadu podieľal ako prizvaná osoba podľa § 43 ods.4 zákona č. 581/2004 Z.z. M.. Z.. B. S.,
L.., odborník v medicínskom odbore chirurgia.

4. Výkonom dohľadu prvostupňový správny orgán prostredníctvom skupiny vykonávajúcej dohľad a v
spolupráci s prizvaným odborníkom v medicínskom odbore chirurgia zistil, že išlo o pacientku, ktorá bola
dňa 18.11.2014 prijatá na chirurgické oddelenie žalobcu za účelom operačnej revízie brušnej dutiny.
Indikáciou k operácii boli dlhšie trvajúce bolesti brucha a CT nález zo dňa 14.11.2014. Pacientka bola
dňa 19.11.2014 operovaná. V bezprostrednom pooperačnom období a v prvý deň po operácii bol podľa
dekurzných záznamov primeraný pooperačný priebeh. Na druhý pooperačný deň ráno, t.j. 21.11.2014
došlo ku zhoršeniu stavu pacientky a o 7:32 hod. bola pacientka preložená na JIS chirurgického
oddelenia žalobcu, bolo realizované urgentné CT vyšetrenie, a následne bola indikovaná reoperácia.

5. Počas reoperácie bola zistená purulentná peritonitída ako dôsledok perforácie tenkého čreva v
proximálnom segmente jejuna. Už počas reoperácie, ale aj bezprostredne po nej, bola pacientka
v závažnom klinickom stave s prejavmi multiorgánového zlyhávania, s nutnosťou permanentnej
katecholamínovej podpory a umelej pľúcnej ventilácie pre respiračnú insulficienciu. Bezprostredne po
operácii bola preložená na OAIM žalobcu, kde pacientka dňa 21.11.2014 o 17:00 hod. protahovanej
kardiopulmonálnej resuscitácii exitovala.

6. Dňa 24.11.2014 bola realizovaná súdna pitva. V danom prípade bola pacientka pre chronické bolesti
brucha a pozitívny CT nález správne indikovaná na chirurgickú intervenciu v zmysle revízie brušnej
dutiny za účelom zistenia príčiny ťažkostí. Pacientka bola už v minulosti operovaná (cholecystektómia,
hysterektómia a appendektómia). Operačný výkon dňa 19.11.2014 bol realizovaný laparoskopicky,
neskôr konvertovaný na minilaparotómiu pre laparoskopicky neuspokojiteľné ošetriteľné krvácanie
s omentum majus. Počas operácie bolo opakovane revidované tenké črevo v celom rozsahu
(laparoskopicky aj z minilaparotómie) - bez známok lézie. Brušná dutina a malá panva neboli pri
primárnej operácii drénované. Zhoršenie klinického stavu na druhý pooperačný deň a pozitívny CT nález
viedli k reoperácii, pri ktorej bola zistená purulentná peritonitída a perforácia jejuna, približne 20 cm od
ligamentum Treitzi. Uvedená perforácia bola chirurgicky ošetrená sutúrou v troch vrstvách, taktiež boli
chirurgicky ošetrené ďalšie dve subserózne lézie jejuna, brušná dutina bola lavažovaná a založené boli
tri silikónové drény.

7. Laparoskopické operácie v brušnej dutine po predchádzajúcich operáciách sú pre potenciálnu
prítomnosť zrastov spojené s vyšším rizikom iatrogénnej lézie intraperitoneálnych orgánov, dutú trubicu
GIT nevynímajúc. Aj po operáciách dolnej polovice brucha (appendektómia, gynekologické operácie)
nemožno apriorne zrasty vylúčiť, ako ich nemožno vylúčiť ani po laparoskopických operáciách. K léziám
dochádza najčastejšie pri zakladajú pneumoperitonea, ak sa to nerobí otvorenou cestou (napríklad tzv.
open laparoscopy využívajúca Hassonov prokar). K lézii orgánov brušnej dutiny dochádza najčastejšie
pri inzercii trokara I. portu určeného pre kameru. V operačnom protokole nie je uvedené, ako bolo
kapnoperitoneum v tomto prípade navodené. Pacientka bola po laparoskopickej cholecystektómii v
minulosti, ale aj po appendektómii a hysterektómii (per laparotopiam).

8. Podľa nálezu z reoperácie uvedeného v operačnom protokole, ale aj podľa pitevného protokolu je
evidentné, že k iatrogénnej perforácii jejuna došlo počas prvej operácie, t.j. dňa 19.11.2014. Perforácia
však počas primárnej operácie napriek opakovanej revízii celého tenkého čreva (laparoskopicky, ale
aj laparotomicky) rozpoznaná nebola, čo napokon viedlo ku komplikáciám s nutnosťou reoperácie,
až následného vyústenia do exitu pacientky. Iatrogénne lézie sú neoddeliteľnou súčasťou chirurgie,
a medicíny vôbec. Ak sú však neskoro rozpoznané, môžu pacienta bezprostredne ohroziť na živote.
Za hlavný nedostatok diagnosticko-liečebného procesu na chirurgickom oddelení žalobcu je možné
považovať: operatér mal pri konkrétnom operačnom náleze počas prvej laparoskopickej operácie
výkon konvertovať na konvenčnú laparotómiu, nielen na „minilaparotómiu“, čo by bolo pravdepodobne
umožnilo odhaliť a ihneď aj ošetriť iatrogénnu perforačnú léziu jejuna. Ak operácia takto konvertovaná
nebola, mala byť brušná dutina drénovaná, lebo drenáž by bola umožnila skôr diagnostikovať iatrogénnu



léziu tenkého čreva (drenáž by však bola pri danej náleze plne indikovaná aj vtedy, keby bola operácia
robená konvenčným prístupom). Vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky prvostupňový správny orgán
prostredníctvom skupiny vykonávajúcej dohľad, konštatoval, že zdravotná starostlivosť pacientky nebola
žalobcom poskytnutá v dostatočnom rozsahu a správne. Na základe týchto skutočností prvostupňový
správny orgán konštatoval, že v danom prípade došlo zo strany žalobcu k porušeniu § 4 ods.3 zákona
č. 576/2004 Z.z.

9. Žalobca podal proti rozhodnutiu úradu pobočky Košice rozklad, v ktorom namietal:
- vo výroku rozhodnutia, ani v odôvodnení správny orgán neuvádza, čo mal pod spojením „vzhľadom
na operačný nález“ na mysli, vo význame, ktorá konkrétna skutočnosť konvertovanie na konvenčnú
laparotómiu odôvodňovala. Ide o základnú časť celého rozhodnutia, pritom nikde v rozhodnutí nie je
uvedené, čo pod pojmom konkrétny operačný nález úrad posudzoval. Žalobca mal za to, že krvácanie
zo zrastov odpojeného okraja veľkej predstery takýmto operačným nálezom nie je, nakoľko toto bolo
úspešne zvládnuté zvolenou tzv. minilaparotómiou. Žalobca v rozklade zdôraznil, že počas operácie
bola niekoľkokrát vykonaná revízia tenkého čreva, a to laparoskopicky, aj pri minilaparotómii, a nezistila
sa žiadne perforácia. V prípade jej zistenia by operácia konvertovala na konvenčnú laparotómiu. Pri
viacnásobnej revízii žiadna perforácia zistená nebola, a preto nie je ani daný dôvod konvertovať operáciu
na konvenčnú laparotómiu.
- žalobca ďalej namietal ako ďalšie pochybenie z hľadiska medicíny, ktoré bolo uvedené vo výroku
rozhodnutia to, že v prípade, že bola realizovaná len minilaparotómia, mala byť brušná dutina drénovaná,
čím by bola možná včasnejšia diagnostika iatrogénnej lézie tenkého čreva. Žalobca tvrdil, že sa aj
v tomto smere pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nedopustil žiadneho pochybenia. Pre drenáž
peritoneálnej dutiny v danom prípade nebol objektívny dôvod. Krvácanie z veľkej predstery žalobca bez
problémovo ošetril a zastavil, došlo k vysušeniu dutiny brušnej a revízia tenkého čreva bola negatívna.
Peritoneálna dutina sa drénuje selektívne, keď je indikovaná. V danom prípade, keďže revízie boli
negatívne, nebol dôvod pristúpiť k drenáži.
- za najpodstatnejšie pochybenie považoval žalobca skutočnosť, že výrok rozhodnutia si navzájom
odporuje. Za chybu považuje nevykonanie znaleckého dokazovania. Odôvodnenie výšky pokuty
považuje žalobca z formálnych, aj materiálnych hľadísk za nedostatočné, a bez ohľadu na uvedené
uloženú pokutu považuje za neprimerane vysokú.

10. Žalobca k námietkam uvedeným v rozklade žalobcu konštatoval, že úrad pod pojmom operačný
nález zahrnul:
a) znalosť anamnézy pacientky - 3 operačné zákroky v dutine brušnej v minulosti, čo je rizikovým
faktorom vzniku komplikácií pri každej ďalšej brušnej operácii,
b) prítomnosť viacerých zrastov v dutine brušnej po predchádzajúcich operačných výkonoch, ktoré boli
popísané v operačnom náleze zo dňa 19.11.2014, a
c) laparoskopicky neošetriteľné krvácanie zo zrastov po odpojení okraja veľkej predstery.
Žalobca tiež konštatoval, že v operačnom náleze sa nachádza údaj, že počas operácie bola opakovane
vykonaná revízia tenkého čreva, a to laparoskopicky, aj pri minilaparotómii. Správny orgán tento údaj
akceptoval ako údaj nachádzajúci sa v zdravotnej dokumentácii. Je ťažko akceptovať, že pri danom
rozsahu lézie na jejune potvrdenej pri reoperácii aj pri pitve, by pri opakovanej dôkladnej perioperačnej
revízii tenkého čreva skúsený operatér nebol léziu rozpoznal. Žalovaný ďalej uviedol, že už potrebu
konvertovania laparoskopie na minilaparotómiu pre laparoskopicky neošetriteľné krvácanie z okraja
veľkej predstery je možné považovať za perioperačnú komplikáciu. Preto bolo potrebné zavedenie
drénu, čím by bola možná včasnejšia diagnostika prípadného krvácania, alebo aj (potenciálnej)
iatrogénnej lézie tenkého čreva. Žalovaný sa stotožnil so stanoviskom prvostupňového správneho
orgánu, že ak by prizval do konania iného odborníka s príslušného medicínskeho odboru, resp. znalca,
tento by vychádzal iba z tých istých skutočností uvedených v zdravotnej dokumentácii pacienta, ktoré boli
známe aj lekárovi odborníkovi v danom medicínskom odbore, a ktoré boli podkladom pre vypracovanie
jeho odborného stanoviska v danej veci. Žiadny právny predpis neustanovuje, že stanoviská iných
odborníkov z príslušného medicínskeho odboru, resp. znalecké posudky majú vyššiu odbornú hodnotu,
alebo vyššiu dôkaznú silu ako odborné stanovisko lekára, ktorý bol v súlade so zákonom č. 581/2004
Z.z. prizvaný k výkonu dohľadu.

11. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán náležite zistil skutkový stav, a tento bol
postačujúcim podkladom pre posúdenie veci. Vo svojom rozhodnutí uviedol všetky podklady pre
rozhodnutie, a tieto vyhodnotil aj vo vzájomnej súvislosti. Žalovaný sa stotožnil tiež s výškou uloženej



pokuty. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán na charakter a závažnosť zistených nedostatkov
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke, a to predovšetkým na skutočnosť, že žalobca
porušil § 4 ods.3 zákona č. 576/2004 Z.z. tým, že operačný výkon dňa 19.11.2014 nebol u pacientky
realizovaný správne. Pokuta bola uložená v súlade s ustanovením § 50 ods.2 písm.a) a § 64 ods.2
písm.b) zákona č. 581/2004 Z.z. a jej výšku žalovaný považuje za primeranú zisteným nedostatkom,
preventívnu a výchovnú, a nie za likvidačnú. Žalobca podal v zákonnej lehote proti rozhodnutiu
žalovaného správnu žalobu, v ktorej navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného z 27.07.2016 č.
konania ZS804/00017/2015/R a rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom
v Košiciach z 26.06.2015 č. konania ZS804/00017/2015.

12. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného nepovažuje za správne a zákonné, keďže
žalovaný nedoplnil ním navrhované dokazovanie a nevysporiadal sa so všetkými námietkami, ktoré
uviedol v rozklade. Vo svojom rozhodnutí sa stotožnil so závermi prvostupňového orgánu a s malou
časťou žalobcových námietok v podanom rozklade, s ktorými sa zaoberal, tieto vyhodnotil ako
nedôvodné a účelové, bez akéhokoľvek zdôvodnenia svojich záverov.

13. Poukázal na to, že závery oboch rozhodnutí správnych orgánov vychádzajú z odborných stanovísk
prizvanej osoby M.. Z.. B. S., L.. So závermi uvedených odborných stanovísk žalobca nesúhlasil, v celom
konaní namietal ich závery s tým, že tieto závery sú v rozpore s poznatkami lekárskej vedy a inými
listinnými dôkazmi zabezpečenými v konaní a podstatu riešenia ex post.

14. K medicínskym aspektom napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol nasledovné skutočnosti, ktoré
podľa jeho názoru neboli zohľadnené a posúdené žalovaným. Podľa výroku rozhodnutia porušenie § 4
ods.3 zákona č. 576/2004 Z.z. spočívalo v tom, že operačný výkon dňa 19.11.2014 u pacientky nebol
realizovaný správne. Podľa výroku rozhodnutia vzhľadom na operačný nález mala byť laparoskopická
operácia konvertovaná na konvenčnú laparotómiu s väčšou pravdepodobnosťou odhalenia a ošetrenia
iatrogénnej perforačnej lézie tenkého čreva. Uvedený záver žalovaného vychádza predovšetkým zo
záverov prizvanej osoby, a tento názor žalobca považuje za všeobecný vychádzajúci zo skutočností
stanovených ex post bez toho, aby konzultant posudzoval konkrétny prípad zo základného zámeru
zákroku, a to vykonania diagnostickej laparoskopie. Túto skutočnosť M.. Z.. S., L.., vo svojich posudkoch
pripustil ako reálny fakt. V danom prípade žalobca nemal objektívny dôvod pre konverziu laparoskopie
na veľkú konvenčnú laparotómiu, zvlášť nie z titulu suspektnej lézie črevného traktu. Tvrdil, že v
peritoneálnej dutine sa nenašli nepriehľadné zrasty, a to ani po trojnásobnej vnútrobrušnej operácii
pacientky v minulosti. Naopak, viditeľnosť v dutine bola dobrá, a počas operácie bolo nájdených
minimum adhézií, ktoré boli z chirurgického hľadiska primerané. Bol identifikovaný nástenný zrast
omenta, ktorý sa v dnešnej chirurgii bežne rieši laparoskopicky. Žalobca poukázal na to, že konverziu
laparoskopie na tzv. minilaparotómiu nerobil kvôli suspektnej lézii črevného traktu, ale pre krvácanie
zo zrastov odpojeného okraja veľkej predstery, čo bolo bezproblémovo zvládnuté. Túto skutočnosť
potvrdil aj konajúci správny orgán. Podľa žalobcu nie je potom možné tvrdiť, že operáciu bolo potrebné
konvertovať na konvenčnú laparotómiu z dôvodu, pre ktorý sa operačný zákrok nevykonával, a ešte to
odôvodniť len všeobecne „vzhľadom na daný operačný nález“.

15. Vzhľadom na to, že prvostupňový orgán vo svojom výroku pojem operačný nález nijako
nekonkretizoval, a s konkretizáciou čo tým mal konajúci správny orgán na mysli, sa žalobca stretol
až v odôvodnení rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu. To vylúčilo, aby sa voči tvrdeniam
správneho orgánu mohol žalobca brániť, a tak svoje námietky mohol vzniesť až voči týmto tvrdeniam
až v žalobe. Žalobca má za to, že takýto postup bez ohľadu na validitu uskutočnenej konkretizácie z
formálnych aj materiálnych hľadísk, mu odňal možnosť konať pred správnym orgánom.

16. Žalobca uviedol, že ak sa „konkrétnym operačným nálezom“ myslí znalosť anamnézy pacientky v
podobe troch operačných zákrokov, takýto argument je nezmyselný, lebo pacientka bola indikovaná
na diagnostickú operáciu, a ak by sa malo z takéhoto argumentu vychádzať všeobecne, akýkoľvek
zákrok v dutine brušnej pri predchádzajúcich troch operačných zákrokoch by znamenal začatie operácie
konvenčnou laparotómiou, a nielen jej konvertovanie počas operačného zákroku. Ide o skutočnosť, ktorá
je známa pred operačným zákrokom. Za situácie, kedy správny orgán vo svojom rozhodnutí pripúšťa,
že minilaparotómia bola uskutočnená ako starostlivosť lege artis, je zrejmé, že údajný predpoklad
pre konverziu laparoskopie na konvenčnú laparotómiu - znalosť anamnézy pacientky v podobe troch



operačných zákrokov, nie je smerodajný a sám o sebe, ako ani v spojení s ďalšími zisteniami operatéra
v priebehu operácie, neodôvodňoval uskutočnenie konvenčnej laparotómie.

17. K argumentu, že dôvodom konvertovania operácie mala byť prítomnosť viacerých zrastov v dutine
brušnej po predchádzajúcich operačných zákrokoch, žalobca tvrdí, že tento je v rozpore s listinnými
dôkazmi, najmä s operačným protokolom. Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že sa nenašli žiadne
nepriehľadné zrasty, a to ani po trojnásobnej vnútrobrušnej operácii pacientky v minulosti. Počas
operácie viditeľnosť v brušnej dutine bola dobrá a bolo nájdených minimum adhézií, ktoré boli z
chirurgického hľadiska primerané.

18. K argumentu, že dôvodom ku konvertovaniu operácie malo byť laparoskopicky neošetriteľné
krvácanie zo zrastov po odpojení okraja veľkej predstery, žalobca uviedol, že takýto argument
je opätovne v rozpore s vykonaným dokazovaním. Zo zdravotnej dokumentácie je zrejmé, že
minilaparotómiou bol zdroj krvácania zvládnuté bezpečne a spoľahlivo, a podarilo sa ho zastaviť, a tento
nález ani nebol pôvodom neskorších pooperačných komplikácií. Bezproblémovosť zvládnutia zdroja
tohto krvácania vyplýva nielen z operačného nálezu, ale túto skutočnosť potvrdil a nerozporoval ani
prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia.

19. Žalobca ďalej poukázal na to, že počas operácie bola niekoľkokrát vykonaná revízia tenkého
čreva, a to laparoskopicky, aj pri minilaparotómii a nezistila sa jeho žiadna perforácia. Túto skutočnosť
potvrdil v rozhodnutí aj správny orgán. Keďže žiadnu inú indikáciu pre konvertovanie laparoskopie na
konvenčnú laparotómiu neuviedol, je možné tvrdiť, že dôvody uvedené v rozhodnutí žalovaného sú
alebo všeobecné, alebo v rozpore so zdravotnou dokumentáciou. Pri takomto stave by pri akejkoľvek
vykonávanej laparoskopii bolo možné tvrdiť, že je potrebné ju konvertovať na klasickú laparotómiu v
záujme predchádzania nezistenia operačných poranení, ktoré sú vždy možnou súčasťou laparoskopie
a chirurgie všeobecne. Takýto postup sa javí rozporným s požiadavkami na postup lege artis, keď
súčasná medicína sa snaží o čo najmenšiu záťaž ľudského organizmu podrobovaného liečebným
výkonom ďalšími výkonmi, pričom možno všeobecne konštatovať, že každý zákrok je sprevádzaný
určitými rizikami. Vzhľadom na uvedené žalobca namietal výrokovú vetu rozhodnutia, že pri konvertovaní
operácie na konvenčnú laparotómiu by s väčšou pravdepodobnosťou došlo k odhaleniu a ošetreniu
iatrogénnej perforačnej lézie tenkého čreva. Podľa žalobcu akékoľvek tvrdenia zakladajúce sa na
pravdepodobnosti sú špekulatívne a nie je možné, aby boli uvedené vo výroku rozhodnutia. Keďže
žalovaný, aj prvostupňový orgán opiera svoje rozhodnutie o pravdepodobnosť, potom podľa žalobcu v
danej veci absentuje presné a úplné zistenie skutočného stavu veci.

20. Žalobca namieta tvrdenie žalovaného vo výroku rozhodnutia, že v prípade, ak bola realizovaná
len minilaparotómia, mala byť brušná dutina drénovaná, čím by bola možná včasnejšia diagnostika
iatrogénnej lézie tenkého čreva. Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že sa nedopustil pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti žiadneho pochybenia. Pre drenáž peritoneálnej dutiny v danom prípade nebol
objektívny dôvod. Krvácanie z veľkej predstery žalobca bezproblémovo ošetril a zastavil, došlo k
vysušeniu dutiny brušnej a revízia tenkého čreva bola negatívna. Peritoneálna dutina sa drénuje
selektívne keď je indikovaná. V danom prípade, keďže revízie boli negatívne, nebol dôvod pristúpiť k
drenáži. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že prizvaný odborník konštatoval jednak, že krvácanie
z omenta operatér zvládol, a jednak, že drenáž brušnej dutiny po operácii je plne na rozhodnutí operatéra
a robí sa selektívne. Pokiaľ operatér nenašiel dôvod pre drenáž, postupoval lege artis.

21. Za najpodstatnejšie pochybenie žalobca považuje skutočnosť, že výrok rozhodnutia si navzájom
odporuje. Vo výroku je uvedené „vzhľadom na operačný nález mala byť laparoskopická operácia
konvertovaná na konvenčnú laparotómiu s väčšou pravdepodobnosťou odhalenia a ošetrenia
iatrogénnej perforačnej lézie tenkého čreva. V prípade, že bola realizovaná len minilaparotómia, mala
byť brušná dutina drénovaná, čím by bola možná včasnejšia diagnostika iatrogénnej lézie tenkého
čreva“. Vnútorný rozpor výroku zakladá jeho nepreskúmateľnosť. V prvej časti správny orgán rozhodol,
že pochybením bolo, že nedošlo ku konvertovaniu laparoskopie na konvenčnú laparotómiu. V druhej
časti výroku však tvrdí, že pokiaľ bola realizovaná len minilaparotómia, mala byť brušná dutina
drénovaná. Uvedeným výrokom správny orgán de facto a bez pochýb potvrdil, že minilaparotómia
bola z jeho pohľadu vykonaná lege artis, okrem nezavedenia drénu. Podľa žalobcu správny orgán
konvertovanie laparoskopie na tzv. minilaparotómiu neposúdil ako výkon non lege artis. Keď takýto
prístup je posudzovaný ako lege artis, jediným možným porušením poskytnúť zdravotnú starostlivosť



správne, vychádzajúc zo záverov dohľadu, by bolo nezavedenie drenáže brušnej dutiny. Podľa žalobcu
Správny poriadok neumožňuje vydanie alternatívneho rozhodnutia, procesné pravidlá ním upravené
sú kogentné, a správne konanie nie je ovládané zásadou „čo nie je zákonom zakázané, je dovolené“.
Rozporné tvrdenia v samotnom výroku rozhodnutia, ako aj vnútorné rozpory medzi výrokom rozhodnutia
a odôvodnením rozhodnutia, resp. medzi rôznymi časťami rozhodnutí nevysvetlil ani jeden z konajúcich
správnych orgánov.

22. Žalobca v žalobe tvrdil, že minilaparotómia je bežným a často indikovaným pomocným zákrokom
laparoskopie, a je teda bežným postupom lege artis. Konverzia laparoskopie na laparotómiu alebo na
minilaparotómiu je vecou operatéra, ktorý ju ale posudzuje ex ante, a ex post. Ako to bolo v danom
prípade zo strany prizvanej osoby, ktorej tvrdenia si správny orgán osvojil. Žalobca poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/51/2014 zo 17.06.2015, v ktorom uviedol, že pokiaľ sa podľa
názoru odborníkov z odboru medicíny rôznia názory a existujú dôvody pre dva možné postupy, nejde
zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o zanedbanie poskytovania zdravotnej starostlivosti,
ale o voľbu postupu, o správnosti ktorého bol poskytovateľ presvedčený. Z výrokovej vety napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že aj žalovaný pripúšťa možnosť dvoch riešení danej situácie a výber riešenia v
danom momente bol na chirurgovi, čo nie je možné hodnotiť ako pochybenie pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti.

23. Žalobca v žalobe poukázal na to, že žalobca v priebehu celého konania navrhoval vykonanie
znaleckého dokazovania za účelom odstránenia týchto vzájomne diametrálnych odlišných názorov na
poskytovanú zdravotnú starostlivosť. Argument žalovaného v napadnutom rozhodnutí podľa žalobcu
neobstojí, lebo rovnako je možné použiť argument, že žiadny právny predpis nestanovuje pre stanovisko
prizvanej osoby vyššiu dôkaznú silu ako sú stanoviská a odborné vyjadrenia dohliadaných subjektov.
V danom prípade prizvaná osoba M.. Z.. B. S., L.., činnosť vykonával na základe zmluvy o vykonaní
odborných konzultačných činností č. 355/2013, čo v prípade znalca by bolo dôvodom na odmietnutie
vykonať znaleckú činnosť. Žalobca za podstatné považuje tiež to, že prizvanú osobu ako konzultanta
úradu predpokladá zákon č. 581/2004 Z.z. nie z dôvodu, aby ich konzultačné činnosti mali nejakú
dôkaznú silu, a už vôbec nie vyššiu dôkaznú silu, ako tvrdenie účastníka konania, ale z dôvodu, že
úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou mohol v konaní o dohľade pribrať konzultanta, ak daný
medicínsky problém nie je schopný obsiahnuť vlastnými zamestnancami.

24. Podľa žalobcu je tiež potrebné od vykonávania dohľadu podľa zákona č. 581/2004 Z.z. odlíšiť
správne konanie, v rámci ktorého sa ukladá pokuta, a ktoré na rozsah dokazovania a zistenie skutkového
stavu vo veci kladie náročnejšie podmienky a predpoklady.

25. Žalobca v žalobe poukázal na ustanovenie § 36 Správneho poriadku, v ktorom sa priamo
predpokladá nutnosť vypracovať znalecký posudok, ak je to potrebné pre odborné posúdenie
skutočností dôležitých pre rozhodnutie. Ide o kogentné ustanovenie Správneho poriadku a v danom
prípade išlo o odborné posúdenie skutočností potrebných pre rozhodnutie a správny orgán ani inú
možnosť nemal. Podľa žalobcu správny orgán nerozlišuje medzi správnym konaním a výkonom dohľadu
nad zdravotnou starostlivosťou, ich špecifiká opomína, a v dôsledku toho podstatným spôsobom
porušuje ustanovenia o konaní pred správnym orgánom. Nariadenie znaleckého dokazovania bolo
potrebné o to viac, že žalobca v celom konaní rozporoval závery prizvanej osoby a tieto závery neboli
žiadnym iným dôkazom potvrdené alebo overené. Vykonaním znaleckého dokazovania, aby konajúci
správny orgán mohol obhájiť svoje závery, ktoré formuloval pri výkone dohľadu. Podľa žalobcu vzhľadom
na rozporuplnosť konania a rozhodnutí sa tomu žalovaný zámerne vyhol.

26. Podľa žalobcu bez ohľadu na uvedené je možné zrušiť rozhodnutie žalovaného aj bez navrhnutého
dokazovania, nakoľko rozhodnutie trpí formálnymi vadami. Za také považuje skutočnosť, že rozhodnutie
je vnútorne rozporuplné, nielen z hľadiska odôvodnenia, ale aj z hľadiska výrokovej vety rozhodnutia.
Ďalej je to nedostatočnosť a formálnosť odôvodnenia výšky pokuty a jej neprimeraná výška. V rozhodnutí
prvostupňového orgánu odôvodnenie výšky pokuty spočívalo v zopakovaní skutočností z výrokovej vety
rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť, akými úvahami sa správny
orgán riadil pri rozhodovaní o výške uloženej sankcie, a o odmietnutí žalobcom uvádzaných argumentov
v rozklade. Keďže rozhodnutie obidvoch správnych orgánov, najmä vo vzťahu k výške uloženej pokuty,
neobsahuje žiadne úvahy, také rozhodnutie nie je možné preskúmať, či sa správny orgán v rámci
správnej úvahy riadil zásadami logického uvažovania. Za ďalší dôvod považuje skutočnosť, že sa



žalovaný nevysporiadal s jeho námietkou uvedenou v rozklade, že prvostupňové rozhodnutia a jeho
odôvodnenie ohľadne uloženej pokuty bolo vypracované formálne, a bolo mechanicky prevzaté z iných
rozhodnutí bez toho, aby boli posudzované konkrétne okolnosti prejednávanej veci. Bolo zjavné, že pri
odôvodnení došlo k mechanickému prevzatiu odôvodnenia z iného rozhodnutia, čo prvostupňový orgán
priznal, keď vydal opravné uznesenie vo vzťahu k odôvodneniu svojho rozhodnutia. Toto uznesenie a
oprava bola vykonaná v jeden deň s predložením rozkladu na ďalšie konanie druhostupňového orgánu.
Keďže išlo o opravu podstatnej a dôležitej časti odôvodnenia, a to výšky uloženej sankcie, podľa žalobcu
de facto došlo k porušeniu základnej zásady správneho konania, ktorou je dvojinštančnosť.

27. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť ako nedôvodnú. K medicínskym
aspektom uvádzaných žalobcom v žalobe uviedol, že ide o skutočnosti, ktoré nie sú vecne odlišné od
vyjadrení žalobcu, ktoré uviedol v procese výkonu dohľadu nad správnosťou poskytnutej zdravotnej
starostlivosti, ako aj v správnom konaní. Ide len o odlišnú štylizáciu vecného totožného obsahu jeho
vyjadrení, ktoré predložil žalovanému. S obsahom medicínskych skutočností sa žalovaný riadne a
zrozumiteľne vysporiadal, čo dokazuje zápisnica č. 1298/2014 o prerokovaní námietok dohliadaného
subjektu k protokolu o vykonanom dohľade, ako aj odôvodnenie napadnutých rozhodnutí. Podľa
žalovaného žalobca sa v súdnom konaní nemôže odvolávať na ďalšie alebo iné nové skutočnosti,
nakoľko tieto mal právo uplatniť si výlučne v procese výkonu dohľadu upravenom zákonom č. 581/2004
Z.z., resp. v správnom konaní, a nemôže sa odvolávať ani na skutočnosti, ktoré v konaní pred žalovaným
neuviedol, a ten sa nemal možnosť k nim vyjadriť.

28. Žalovaný konštatoval, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu o tom, že výrok napadnutých rozhodnutí si
navzájom odporuje, a tým je nepreskúmateľný. Vo výroku je presne uvedený právny predpis, na základe
ktorého sa rozhodlo, obsahuje explicitné vyjadrenie, že sa rozklad zamieta, a napadnuté rozhodnutie
potvrdzuje. Žalovaný vo výroku presne, jasne a určito špecifikoval správny delikt, ktorého sa žalobca
dopustil, pričom je presne určené obdobie, kedy a ako sa skutok stal. Podľa žalovaného v žalobe
citované ustanovenia a slovné spojenia z rozhodnutí a ich výklad sú žalobcom vytrhnuté z kontextu
a obsahu celého odôvodnenia rozhodnutí a zároveň účelovo prispôsobené jeho argumentácii. Za
irelevantné považuje žalovaný aj vyjadrenie žalobcu k pojmu „operačný nález“. Napriek tomu, že žalobca
je nemocničným zariadením, kde sa v praxi tento pojem bežne a riadne používa, sa žalobca snaží
preukázať jeho nezrozumiteľnosť. Žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí popisuje priebeh operácie a
operačný nález z 19.11.2014, a taktiež v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia tento pojem bližšie
špecifikuje. Vzhľadom na tieto okolnosti pojem „operačný nález“ vo vzťahu k operačnému výkonu u
pacientky nemohol u žalobcu vykonať pocit nejasnosti.

29. Žalobnú námietku, že vo veci nebolo nariadené znalecké dokazovanie, žalovaný považoval
za nedôvodnú z dôvodov, že pri dokazovaní postupoval v súlade s § 34 Správneho poriadku, v
ktorom sú vymenované dôkazné prostriedky iba demonštratívne. Správny orgán posúdi, či ten-ktorý
dôkazný prostriedok je potrebné v záujme náležitého objasnenia skutkového stavu veci vykonať, a či
dôkazné prostriedky doteraz vykonané sú postačujúce. Nemá povinnosť vyhovieť všetkým dôkazným
prostriedkom navrhnutým účastníkom konania preto, že rozhodovanie o rozsahu dokazovania spadá
do jeho výlučnej právomoci. Žalovaný mal na základe vykonaného dokazovania skutkový stav za
dostatočne preukázaný a objasnený. Prvostupňový správny orgán vychádzal z odborných stanovísk
M.. Z.. B. S., L.., odborníka v medicínskom odbore chirurgia ako podkladu rozhodnutia obstaraného v
procese výkonu dohľadu, ako osoby prizvanej do procesu výkonu dohľadu v súlade s § 43 ods.4 zákona
č. 581/2004 Z.z. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické
osoby s ich súhlasom. Podľa § 43 ods.7 zákona č. 581/2004 najmenej jedna osoba oprávnená na výkon
dohľadu na mieste nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti musí mať odbornú spôsobilosť podľa §
33 zákona č. 578/2004 Z.z. V tých pracovných činnostiach, v ktorých majú vykonávať dohľad a najmenej
5-ročnú odbornú zdravotnícku prax v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. V tejto súvislosti
žalovaný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré za obdobnej skutkovej a právnej
situácie vyhodnotili postup žalovaného aj pri dokazovaní a pri aplikovaní jednotlivých právnych inštitútov
v správnom konaní ako správne. Ide napríklad o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26.02.2009
č.k. 4Sžso/10/2008, zo dňa 25.09.2013 č.k. 10Szd/1/2013, zo dňa 11.09.2013 č.k. 10Szd/2/2013,
zo 06.11.2013 č.k. 10Szd/4/2013, z 15.04.2015 č.k. 10Sžso/21/2014, z ktorých vyplýva, že samotný
zákon č. 581/2004 Z.z. počíta s odbornými vyjadreniami prizvaných osôb ako dôkaznými prostriedkami
v správnom konaní, a ak by aj správny orgán prizval do konania znalca za účelom vypracovania
znaleckého posudku, tento by vychádzal iba z tých istých skutočností, ktoré boli známe aj konzultantom,



a ktoré boli podkladom pre vypracovanie ich odborných záverov vo veci. Uvedený názor prevzali a
akceptovali aj iné súdy v Slovenskej republike. Žalovaný uviedol, že v žiadnom platnom právnom
predpise nie je deklarovaná vyššia odborná úroveň znalcov oproti týmto prizvaným odborníkom,
a v žiadnom platnom právnom predpise ani nie je uvedené, že by znalecké posudky mali vyššiu
dôkaznú silu, než iné dôkazy obstarané správnym orgánom, v danom prípade stanoviská predložené
prizvaným odborníkom. Navyše, znalec, ako aj prizvaný odborník musia vychádzať z tej istej zdravotnej
dokumentácie, ktorú vo vzťahu k poskytovanej zdravotnej starostlivosti vedie poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti - žalobca, za obsah ktorej zodpovedá, a ktorú je žalobca povinný poskytnúť tak znalcovi
na účely vypracovania znaleckého posudku, ako aj žalovanému na účely výkonu dohľadu.

30. Aj v danom prípade prizvaný odborník vychádzal zo žalobcom predloženej zdravotnej dokumentácie
pacientky, a z písomných vyjadrení zdravotníckych pracovníkov žalobcu, ktorí sa podieľali na
poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke. Prizvaný odborník sa kompetentne vyjadril k poskytnutej
zdravotnej starostlivosti pacientke, ako aj k jednotlivým námietkam žalobcu voči protokolu z vykonaného
dohľadu. V procese výkonu dohľadu, a ani v správnom konaní žalovaný nespochybnil odbornú
erudovanosť prizvaného odborníka, a nenamietal ani jeho zaujatosť ku prejednávanej veci. Žalobca
neuviedol žiadne medicínske skutočnosti, ktorými by bola spochybnená správnosť záverov prizvaného
odborníka. Neuviedol ani žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali nezákonný postup žalovaného pri
zabezpečení si odborných vyjadrení od prizvaného odborníka ako podkladu pre vypracovanie protokolu,
zápisnice a napadnutých rozhodnutí o uložení sankcie. Vzhľadom na tieto okolnosti u žalovaného
neexistoval žiadny objektívny dôvod, pre ktorý by nemal akceptovať stanoviská prizvaného odborníka,
alebo mal vykonať znalecké dokazovanie.

31. Podľa žalovaného, aj keď nevyhovel návrhu žalobcu na znalecké dokazovanie, čo riadne zdôvodnil
v oboch napadnutých rozhodnutiach, mal žalobca sám právo a možnosť si zabezpečiť vlastný znalecký
posudok, a predložiť ho žalovanému na preukázanie správnosti ním poskytnutej zdravotnej starostlivosti
a svojich tvrdení. Právo žalobcu zaobstarať si dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a predložiť ich
žalovanému v procese výkonu dohľadu, ani v správnom konaní nie je žiadnou normou obmedzované,
a ani podmienené súhlasom žalovaného. Podľa žalovaného žalobca mal od 10.02.2015, kedy bol
informovaný o prizvaní M.. Z.. B. S., CSc., odborníka v medicínskom odbore chirurgia, do procesu
výkonu dohľadu, do vydania druhostupňového rozhodnutia 27.07.2016, dostatočný časový priestor na
predloženie znaleckého posudku na svoju obranu. Ani v podanej žalobe žalobca neuvádza žiadny
konkrétny dôkaz, ktorý by nejakým spôsobom spochybňoval odborné závery prizvaného odborníka v
medicínskom odbore chirurgia.

32. Žalobcova námietka, že rozhodnutie žalovaného je nedostatočne odôvodnené a nezrozumiteľné,
je podľa žalovaného nedôvodná. Žalovaný zastáva názor, že so všetkými vyjadreniami a námietkami
žalobcu sa riadne zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu vysporiadal. Dôkazom toho je v procese
výkonu dohľadu protokol a zápisnica, a v správnom konaní odôvodnenie prvostupňového a
druhostupňového rozhodnutia. Obe rozhodnutia obsahujú všetky náležitosti, a to výrok, odôvodnenie a
poučenie o rozklade. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
podľa ktorého sa rozhodlo. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli
podkladom rozhodnutia, uviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodol, v odôvodnení rozhodnutia dostatočným spôsobom objasnil, z
akého dôvodu bola uložená finančná sankcia. Odôvodnenie žalovaného nadväzuje na výrokovú časť
rozhodnutia a je s ňou v súlade. Pri svojom rozhodovaní v procese celého správneho konania žalovaný
vyhodnotil všetky námietky a pripomienky žalobcu, ktoré však zistený skutkový stav nijako nemenili.
Žalovaný poukázal na to, že v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR posúdenie skutočností, či bola
zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, patrí do správnej úvahy správneho orgánu. Ide o odborné
medicínske otázky, pri ktorých je úrad ako orgán dohľadu kompetentný vysloviť svoju odborný názor v
rámci správnej úvahy, za pomoci konzultantov.

33. Žalovaný mal na základe objektívne zisteného stavu za preukázané, že zo strany žalobcu došlo
k porušeniu ustanovenia § 4 ods.3 zákona č. 576/2004 Z.z., podľa ktorého je poskytovateľ povinný
poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Skutočnosť, že žalobca s názorom prizvaného odborníka
a s názorom žalovaného nesúhlasí, nemôže byť samo o sebe dôvodom na spochybnenie zisteného
skutkového stavu. Vychádzajúc z platných právnych predpisov, ktoré žalovanému priznali status
inštitúcie zriadenej na vykonávanie dohľadu nad poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a vyslovovanie



konečného záveru o tom, či táto bola alebo nebola poskytnutá správne, nie je úlohou žalovaného dospieť
k zhode so žalobcom ako kontrolovaným subjektom, ale objektívne, nestranne a nezávisle zistiť, či
táto bola alebo nebola poskytnutá správne. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje žalovaný tvrdenie
žalobcu o nezrozumiteľnosti a nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí za účelové a irelevantné.

34. V podaných replikách žalobca i žalovaný zotrvali na svojich právnych a skutkových argumentoch.
Na pojednávaní zástupca žalobcu opätovne poukázal vo výroku oboch rozhodnutí, čo svedčí o
tom, že žalovaný pripúšťa možnosť správnej liečby. Toto však nemôže byť vytýkané žalobcovi ako
porušenie, a podľa žalobcu bol to aj dôvod na ďalšie dokazovanie pribratím znalca. Výrok obsahuje
tiež pravdepodobnosť, keď sa uvádza, že pri konvertovaní laparoskopickej operácie na konvenčnú
laparotómiu by s väčšou pravdepodobnosťou mala byť odhalená a ošetrená perforácia tenkého čreva. V
tejto súvislosti žalobca namietal objektívne zistený skutkový stav. Poukázal opäť na formálne nedostatky,
ktoré majú za následok nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, a to, že prvostupňový správny orgán
prevzal odôvodnenie výšky uloženej pokuty z iného rozhodnutia, tiež to, že až žalovaný vo svojom
rozhodnutí uviedol, čo rozumie pod pojmom všeobecný operačný nález. V oboch prípadoch došlo k
porušeniu zásady dvojinštančnosti konania.

35. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že výrok obsahuje uvedenie dvoch zdravotníckych
výkonov, ktorými mohol žalobca poskytnúť pacientke zdravotnú starostlivosť. Žalobca nepredložil také
relevantné dôkazy, ktoré by spochybňovali tento výrok. K pojmu „operačný nález“ uviedol, že tento je
žalobcovi známy z výkonu jeho činnosti a bol náležitým spôsobom odôvodnený v rozhodnutí žalovaného.
K odôvodneniu výšky pokuty uviedol, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa stala chyba, ktorá
bola opravená a o tejto oprave žalobca bol oboznámený tak, že pred vydaním rozhodnutia o rozklade
bol vyzvaný na oboznámenie sa so spisovým materiálom. V tejto súvislosti poukázal na to, že objektom
ochrany je vždy život a zdravie pacienta, a to bez ohľadu na to, či pacient prežil, alebo nastali iné
zdravotné komplikácie. Výška pokuta bola náležitým spôsobom odôvodnená a bola uložená v zákone
stanovenom rozpätí.

36. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutia v medziach žaloby, oboznámil sa s administratívnym spisom, a dospel k záveru,
že žalobe nie je možné vyhovieť.

37. Podľa § 4 ods.3 zákona č. 576/2004 Z.z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť
správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na
správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby, s cieľom uzdravenia osoby, alebo
zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

38. Podľa § 43 ods.3 zákona č. 581/2004 Z.z. dohľad na mieste vykonávajú zamestnanci úradu a
prizvané osoby (ďalej „osoba oprávnená na výkon dohľadu“) na základe písomného poverenia úradu.
Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich
súhlasom.

Podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a na výkon kontroly správneho
poskytovania zdravotnej starostlivosti je zdravotná dokumentácia vedená podľa osobitného zákona (§
43 ods.5 citovaného zákona).

Najmenej jedna osoba oprávnená na výkon dohľadu na mieste nad poskytovaním zdravotnej
starostlivosti musí mať:
a) odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu v tých pracovných činnostiach, v ktorých majú
vykonávať dohľad,
b) najmenej 5-ročnú odbornú zdravotnícku prax v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti (§ 43
ods.7 citovaného zákona).

39. Podľa § 77 ods.1 zákona č. 581/2004 Z.z. na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

40. Podľa § 3 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov o správnom konaní (ďalej iba
„Správny poriadok“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.



Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a
dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

41. Podľa § 3 ods.2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

42. Podľa § 3 ods.4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomie a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov, a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

43. Podľa § 3 ods.5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

44. Podľa § 32 ods.1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci, a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

45. Podľa § 34 ods.1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

46. Podľa § 34 ods.2 Správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluchy svedkov, znalecké posudky, listiny
a ohliadka.

47. Podľa § 34 ods.3 Správneho poriadku, účastník je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení
dôkazy, ktoré sú mu známe.

48. Podľa § 34 ods.4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

49. Podľa § 34 ods.5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

50. Podľa § 50 ods.2 písm.a) zákona č. 581/2004 Z.z. ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním
zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, podľa závažnosti
zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu.

Podľa § 64 ods.2 písm.b) citovaného zákona za nesplnenie povinnosti ustanovenej v § 4 ods.3 zákona
č. 576/2004 Z.z. úrad môže uložiť pokutu, ak ide o právnickú osobu až do výšky 9.958,-- eur.

51. Žalobca v podanej žalobe namietal predovšetkým nedostatočne zistený skutkový stav oboma
správnymi orgánmi, predovšetkým to, že ani žalovaný, ani prvostupňový správny orgán neakceptoval
návrh žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania.

Z odborného stanoviska M.. Z.. B. S., L.., ktorý bol prizvaný ako odborník z odboru chirurgie na
výkon dohľadu, vyplýva, že za hlavné nedostatky diagnosticko-liečebného procesu považoval to, že
operatér mal pri konkrétnom operačnom náleze pri prvej operácii výkon konvertovať na konvenčnú
laparotómiu, a nielen minilaparotómiu, čo by bolo pravdepodobne mu umožnilo odhaliť a ihneď aj
ošetriť iatrogénnu perforačnú léziu jejuna, ku ktorej podľa operačného protokolu došlo pri prvej operácii,
t.j. dňa 19.11.2014. Perforácia však pri primárnej operácii napriek opakovanej revízii celého tenkého
čreva laparoskopicky, aj laparotomicky, nebola rozpoznaná, čo viedlo ku komplikáciám s nutnosťou
reoperácie, až následného vyústenia do exitu pacientky. V odbornom stanovisku sa konštatuje tiež, že
ak operácia konvertovaná nebola, tak rozhodne mala byť brušná dutina drénovaná, lebo drenáž by bola



umožnila skôr diagnostikovať iatrogénnu léziu tenkého čreva. Postup žalobcu pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti pacientke prizvaný odborník nepovažoval za štandardný a správny. S námietkami žalobcu
sa prizvaný odborník podrobne vyjadril, a na svojom závere, že postup žalobcu pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti pacientke nemožno celkovo považovať za štandardný a správny. Podľa názoru
súdu žalobca v štádiu dohľadu, ani po začatí správneho konania, nepredložil žiadne relevantné
dôkazy, ktorými by spochybnil odborný záver prizvaného odborníka. Prizvaný odborník sa vysporiadal
s podanými námietkami žalobcu a objasnil a konkretizoval dôvody, pre ktoré považoval postup žalobcu
za neštandardný a nesprávny. Za takého skutkového stavu nemá súd dôvod vytýkať žalovanému, že
nenariadil znalecké dokazovanie. Dôvody uvedené v rozhodnutí žalovaného sú súladné s právnym
názorom vysloveným k postaveniu odborníkov v judikatúre Najvyššieho súdu SR, napr. v rozsudku č.k.
4Sžo/10/2008 z 26.02.2009, č.k. 10Sžso/21/2014 zo dňa 15.04.2015. Vykonávanie dôkazov patrí do
právomoci správneho orgánu, ktorý v každom štádiu konania skúma, či je potrebné ten-ktorý dôkaz
vykonať, a ak má za to, že v súlade so zásadou materiálnej pravdy a pri zachovaní zásady účelnosti
a hospodárnosti, je skutkový stav dostatočne preukázaný, správny orgán nemusí vyhovieť návrhu na
vykonanie ďalšieho dokazovania. Aj podľa názoru súdu vzhľadom na to, že žalobca nepredložil žiadny
relevantný dôkaz, ktorým by spochybnil odborný záver prizvaného odborníka, postup žalovaného pri
nenariadení znaleckého dokazovania považuje za zákonný.

52. Žalobnú námietku, že pojem „operačný nález“, na ktorý poukazoval správny orgán prvého stupňa,
bol vysvetlený až v odôvodnení žalovaného, v dôsledku čoho nemohol sa v podanom rozklade účinne
brániť, nepovažuje súd za dôvodnú. Vzhľadom na to, že žalobca je nemocničným zariadením, a preto
pojem „operačný nález“ musí vo svojej praktickej činnosti denno-denne používať. V žalobe nenamietal,
že pojem „operačný nález“, tak ako to uviedol žalovaný vo svojom rozhodnutí, je nesprávne alebo
nezrozumiteľne objasnený, a vyplýva napokon aj z celkového odôvodnenia prvostupňového správneho
rozhodnutia, v ktorom sa podpisuje priebeh operácie a operačný nález z prvej operácie pacientky
19.11.2014. Podľa názoru súdu pojem „operačný nález“ nemôže u žalobcu vzhľadom na charakter jeho
činnosti vyvolať pocit nejasnosti.

53. Podľa názoru súdu výrok rozhodnutia žalovaného, aj prvostupňového orgánu, neobsahuje rozporné
tvrdenia, ale uvádza dva zdravotnícke úkony, ktorými mohla byť pacientke poskytnutá zdravotná
starostlivosť, a to konvertovanie laparoskopickej operácie na konvenčnú laparotómiu, ktorá by s väčšou
pravdepodobnosťou odhalila iatrogénnu perforačnú léziu tenkého čreva, alebo drénovanie brušnej
dutiny, v prípade že bola realizovaná len minilaparotómia. Drénovanie brušnej dutiny by umožnilo skoršiu
diagnostiku iatrogénnej lézie tenkého čreva. Obidva spôsoby poskytnutia zdravotnej starostlivosti
prizvaný odborník odôvodnil miestom a rozsahom perforácie tenkého čreva, ktoré bolo zistené u
pacientky. Podľa názoru súdu nejde tu o dva názorom vylučujúce, eventuálne rozporné, tvrdenia, ale
o uvedenie dvoch spôsobov, ktorými žalobca mal poskytnúť pacientke zdravotnú starostlivosť. Z tohto
dôvodu súd nepovažuje žalobnú námietku ohľadom rozporuplnosti výroku napadnutých rozhodnutí za
dôvodnú.

54. Zo spisového materiálu nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by svedčila o tom, že žalovaný
nerozlišuje medzi dohľadom a správnym konaním. Po ukončení dohľadu bol spísaný protokol, ktorý
bol so žalobcom prerokovaný a žalobca k protokolu podal námietky. Žalobca bol upovedomený o
začatí správneho konania, k čomu sa, ako aj k podkladom vyjadril, a ani v ďalšom konaní súd nezistil
žiadne pochybenie zo strany žalovaného a prvostupňového orgánu. Použitie stanoviska prizvaného
odborníka v správnom konaní nie je porušením tohto zákona, pretože tento dôkaz bol získaný v súlade
s právnymi predpismi, a možno ho použiť v súlade s ustanovením § 34 ods.1 Správneho poriadku
na dokazovanie. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasil so závermi prizvaného odborníka, neznamená, že
použitie tohto dôkazu bolo nezákonné. Prizvaný odborník, ako už bolo uvedené, sa vyjadril ku všetkým
námietkam žalobcu, pričom žalobca v správnom konaní nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorý by
závery prizvaného odborníka spochybňovali alebo vyvracali.

55. K namietaným formálnym vadám rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového orgánu súd uvádza,
že z oboch rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že žalobcovi bola uložená pokuta, pretože neposkytol
pacientovi zdravotnú starostlivosť správne, čím porušil ustanovenie § 4 ods.3 zákona č. 576/2004 Z.z.
Záver žalovaného vychádza z výsledkov dokazovania, čo žalovaný aj správny orgán prvého stupňa
dostatočne konkrétne a podrobne vo svojom rozhodnutí správny orgán prvého stupňa podrobne a
konkrétne odôvodnil. Skutočnosť, že pri všeobecnej konštatácii o závažnosti porušení a povinností



poskytovateľa zdravotnej starostlivosti uviedol, že v danom prípade ide o ochranu zdravia a života
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti tehotnej pacientke, nemá za následok nezákonnosť celého
rozhodnutia. Túto chybu v písomnom vyhotovení rozhodnutia opravil dňa 13.05.2015, a táto oprava
bola žalobcovi oznámená doručením dňa 17.08.2015. V ďalšom správny orgán výšku pokuty odôvodnil
už konkrétnym poukázaním na závažnosť porušenia povinností žalobcu v preskúmavanom prípade,
preto žalobná námietka ohľadom nezákonnosti napadnutých rozhodnutí pre formálne vady nie je
opodstatnená.

56. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku
zamietol.

57. Rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 109 ods.4 Správneho súdneho poriadku).

58. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku, takže
žalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech, nepriznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30
dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia,
údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby
bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len
"sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka
konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne



doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.