Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/140/2015 z 21. 3. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 21. marca 2018, sp. zn. 7S/140/2015, ECLI:SK:KSKE:2018:7015201239.1
Krajský súd Košice | 7S/140/2015 | ECLI:SK:KSKE:2018:7015201239.1 | 2018-03-21 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 190 zákona č. 162/2018 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1a8b7338-14ab-4406-a1d2-e20680144a4c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7015201239.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/140/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201239
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7015201239.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a
členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu: GOLD EXPRESS
s.r.o., sídlom Široká 3, Michalovce, IČO: 46 936 114, právne zastúpeného JUDr. Petrom Krafčíkom,
advokátom so sídlom Nám. osloboditeľov 39, Michalovce, proti žalovanému: Slovenská obchodná
inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Prievozská 32, 827 99
Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SK/0249/99/2015 zo dňa 18.08.2015, takto

r o z h o d o l :

Žalobu   z a m i e t a.

Žalobcovi   n e p r i z n á v a  právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca správnou žalobou odovzdanou na poštovú prepravu 28. 10. 2015 a súdu  doručenou
30. 10 2015 navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo: SK/0249/99/2015, zo dňa 18.08.2015,
ktorým potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach zo dňa
19.02.2015, číslo: P/0521/08/14, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta, zrušiť a vec vrátiť žalovanému
na ďalšie konanie, eventuálne žiadal rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi zmeniť, rozhodnúť o uložení
nižšej pokuty a žalobcovi priznať náhradu  trov konania.

2. Žalovaný zamietol odvolanie žalobcu rozhodnutím zo dňa 18.08.2015, číslo: SK/0249/99/2015
a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach zo dňa
19.02.2015, číslo: P/0521/08/14, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 600,- €.

3. Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach, ako správny orgán prvého stupňa
podľa § 4 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z.  o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodnutím č.  P/0521/08/14 zo dňa 19.02.2015  uložil
žalobcovi pokutu vo výške 600,- eur. Urobil tak na základe kontroly vykonanej inšpektormi Inšpektorátu
Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach dňa 28.10.2014 u vozidla Š. T. Y., EČV: O. XXX
W., GOLD EXPRES TAXI. Vykonanou kontrolou bolo zistené porušenie povinnosti žalobcu podľa § 16
ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V  zmysle tohto ustanovenia je predávajúci
povinný vydať spotrebiteľovi doklad o poskytnutí služby. V čase kontroly však vodič vozidla nevydal
inšpektorom SOI, ako spotrebiteľom doklad o poskytnutí služby zakúpenej vo vykonanom kontrolnom
nákupe (jazda na trase Okružná 92, Michalovce - OC IDEA, ul. Hollého, Michalovce), účtovanom v
hodnote 1,70 eur.



4. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že za preukázané porušenie zákona
uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, zodpovedá žalobca ako predávajúci v zmysle § 2 písm. b)
zákona. Z uvedeného dôvodu bolo z podnetu správneho orgánu voči účastníkovi konania začaté správne
konanie, oznámené mu listom zo dňa 22.01.2015, doručovaným do vlastných rúk. V zmysle § 33 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní sa žalobca k začatiu správneho konania nevyjadril a v čase
kontroly prítomný vodič vozidla k obsahu inšpekčného záznamu uviedol, že s obsahom záznamu súhlasí
a zistené nedostatky v krátkej dobe odstráni.

5. Správny orgán uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, že dospel k záveru, že za kontrolou zistené
porušenie zákona účastník konania v plnej miere zodpovedá žalobca objektívne, čo znamená bez
ohľadu na zavinenie zodpovedá za výsledok. Mal za to, že Inšpektori SOI vykonávajúci kontrolu v súlade
so zákonom č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zistili porušenie povinnosti podľa
§16 ods. 1 zákona č.  250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo spoľahlivo preukázané. Doklad o
poskytnutí služby zakúpenej vo vykonanom kontrolnom nákupe (jazda na trase Okružná 92, Michalovce
- OC IDEA, ul. Hollého, Michalovce), účtovanom v hodnote 1,70 eur nebol vydaný v žiadnej forme, t.j.
ani vo forme náhradného dokladu - paragónu.

6. Uviedol, že podľa §16 ods. 1 zákona predávajúci je povinný vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku
alebo o poskytnutí služby, v ktorom je uvedené: a) obchodné meno a sídlo predávajúceho, prípadne
miesto podnikania fyzickej osoby, b) adresa prevádzkarne, c) dátum predaja, d) názov a množstvo
výrobku alebo druh služby, e) cena jednotlivého výrobku alebo služby a celková cena, ktorú spotrebiteľ
zaplatil.

7. Podľa správneho orgánu prvého stupňa žalobca skutkové zistenia nespochybnil žiadnym spôsobom.
Preto v zmysle § 24 ods. 1 zákona vyplývala správnemu orgánu obligatórna povinnosť pristúpiť k
uloženiu sankcie predávajúcemu za porušenie povinností podľa citovaného zákona.

8. Pri určení výšky pokuty správny orgán v zmysle § 24 ods. 5 zákona prihliadol najmä na charakter
protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti
vzhľadom na nedodržanie povinnosti predávajúceho vydať spotrebiteľovi doklad o poskytnutí služby.

9. Pri určení výšky pokuty zohľadnil i význam a dôležitosť vydávania dokladu o poskytnutí služby, keďže
tento má nesporný význam pri kontrole obsahu a hodnoty nákupu a pri uplatnení práv vyplývajúcich
zo zodpovednosti za vady služby, pričom jeho absencia môže sťažiť, dokonca aj zmariť spotrebiteľovi
prípadné budúce uplatnenie práv zo zodpovednosti. Doklad o poskytnutí služby pokladal za jeden z
najdôležitejších dôkazov o právnych vzťahoch medzi predávajúcim a spotrebiteľom.

10. Správny orgán prihliadol k účelu sledovaného zákonom, ktorým je ochrana práva spotrebiteľa,
ochrana jeho ekonomických záujmov. Pokutu v zmysle § 24 ods. 1 zákon mohol správny orgán uložiť až
do výšky 66 400 eur, ale v posudzovanom prípade bola uložená na dolnej hranici zákonom stanovenej
sadzby, aby sa zabezpečil nielen sankčný, ale najmä preventívny účinok.

11. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č. P/0521/08/14 zo dňa 19.2.2015/ podal žalobca
odvolanie z nasledujúcich dôvodov:

„Správny orgán nezákonne rozhodol, keď v svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca porušil povinnosť
podľa §16 ods. l zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, keď v čase kontroly nevydal
spotrebiteľom (inšpektor SOI) doklad o poskytnutí služby zakúpenej vo vykonanom kontrolnom nákupe
(jazda na trase Okružná 92, Michalovce - OC IDEA, ul. Hollého, Michalovce) účtovanom v hodnote 1,7
€, za čo mu uložil pokutu 600 €.“

Podľa žalobcu nemá vodič taxislužby (resp. prevádzkovateľ) povinnosť vydať doklad o poskytnutí služby
automaticky, ale ho vydáva len na vyžiadanie spotrebiteľa. Všetky vozidla taxislužby sú zo zákona
vybavené predpísaným taxametrom, na ktorom sú zobrazené informácie pre spotrebiteľa a taktiež sú
všetky ostatné relevantné informácie na dverách spolujazdca a prístrojovej dosky a preto nevidím dôvod
tieto informácie tlačiť automaticky.



Povinnosť podľa §16 ods. l zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prevádzkovateľ vnútroštátnej
taxislužby podľa žalobcu zo zákona nemá. Podľa §16 ods. 4 zákona povinnosť podľa odseku
1 sa nevzťahuje na predávajúceho, ktorý predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z
vlastnej drobnej pestovateľskej alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.21)." Za osobitný predpis zákonodarca jednoznačne označil § 3 zákona číslo
455/1991 Zb. taxatívne vrátane vnútroštátnej taxislužby (§ 3 ods. 2 písm. m) zákona č. 455/1991 Zb.
(Živnostenský zákon).

Žalobca namietal, že činnosť vnútroštátnej taxislužby nie je podľa žalobcu živnostenským podnikaním
podľa § 3 ods. 2 písm./m zákona 455/1991 Zb. Podľa neho živnostenský zákon a platné všeobecne
záväzné právne predpisy ako aj vyjadrenia správneho orgánu nevyžadujú pre činnosť taxislužby vydanie
vyššie uvedeného dokladu o zaplatení.

Správny orgán pri rozhodnutí o výške pokuty mal zobrať do úvahy aj iné okolnosti pri ukladaní pokuty a
to, že vozidlo bolo označené obchodným menom dopravcu na predných ľavých a pravých dverách (§ 15
ods. 1 písm. a) zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. na vozidle bolo viditeľné umiestnenie základných sadzieb
cestovného na karosérii vozidla taxislužby (§ 14 ods. 1 zákona NR SR č. 250/2007 Z. z.). Vozidlo bolo
vybavené zabudovaným úradne overeným taxametrom schváleného typu (§ 6 a 7 zákona č. 142/2000
Z. z. o metrológii ) a s neporušenou plombou (§ 2 písm. e) zákona č. 128/2002 Z. z.), ako i vykonávanie
podnikateľskej činnosti na základe oprávnenia (výpis z Obchodného registra, koncesia ) (§ 2 písm. f)
zákona č. 128/2002 Z. z.), že taxameter bol umiestnený tak, aby umožňoval cestujúcemu počas prepravy
poznať merané údaje o čase prepravy a cestovnom, zapnutí taxametra od začiatku prepravy do jej
skončenia.

Podľa žalobcu správny orgány nedostatočne odôvodnil výšku pokuty keď sa nevyjadril ku charakteru
protiprávneho konania, závažnosti porušenia povinnosti, spôsobu a následkom porušenia povinnosti
vzhľadom na nedodržanie povinnosti predávajúceho vydať spotrebiteľovi doklad o poskytnutí služby.

Pri určovaní o výške pokuty za jeden „priestupok" v hodnote 1,7 € udelil správny orgán pokutu vo výške
cca 350 násobku „hodnoty tejto škody pre spotrebiteľa".

Žalobca preto službu v hodnote 1,7 € nepovažoval pre spotrebiteľa za takú významnú aby nevydaním
dokladu sa dostal spotrebiteľ do ťažkosti vymenovaných v rozhodnutí (či už finančných resp.
spotrebiteľských) a navyše o tento doklad ani nežiadal, pričom všetky informácie boli zobrazené aj
na taxametri. Opakoval, že všetky údaje o prejdenej vzdialenosti a výške poplatku za túto službu sú
zaznamenané v pamäti taxametra a mesačná uzávierka slúži účtovným a daňovým podkladom.“ Preto
pokladal uloženie pokuty 100€ zamestnancovi podnikateľa za primeranú a žiadal, aby odvolací orgán
rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil.

12. Rozhodnutím č. SK/0249/99/2015   z  18.08.2015 žalovaný  odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu
Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj, č. P/0521/08/14,
zo dňa 19.02.2015, ktorým bola podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
uložená peňažná pokuta vo výške 600 EUR,  pre porušenie § 16 ods. 1 vyššie cit. zákona o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a podľa §
59 ods. 2 správneho poriadku zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so
sídlom v Košiciach pre Košický kraj č. P/0521/08/14, zo dňa 19.02.2015,  potvrdil.

13. Rozhodnutie žalovaný odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 59 ods. 1, 2  správneho poriadku.
Uviedol, že preskúmaním veci v celom rozsahu v odvolacom konaní nezistil dôvod na zrušenie
resp. zmenu napadnutého rozhodnutia a konštatoval, že bolo preukázané, že žalobca svoju zákonnú
povinnosť porušil a nevydal spotrebiteľovi doklad o poskytnutí služby. V obsahu rozhodnutia žalovaný
konštatoval:

„Inšpektormi SOI bola dňa 28.10.2014 vykonaná kontrola vo vozidle zn. Š. T. Y., EČV: O. XXX W.,
GOLD EXPRESS TAXI pri ktorej bolo zistené, že účastník konania nezabezpečil dodržanie povinnosti
predávajúceho podľa § 16 ods. 1 zákona, v zmysle ktorého je predávajúci povinný spotrebiteľovi vydať
doklad o poskytnutí služby, keď v čase kontroly účastník konania nevydal inšpektorom SOI vystupujúcim



v pozícii spotrebiteľa doklad o poskytnutí služby zakúpenej vo vykonanom kontrolnom nákupe na
trase Okružná 92, Michalovce - OC IDEA. ul. Hollého, Michalovce účtovanom v hodnote 1,70 eur. Za
zistené nedostatky, ako predávajúci, to znamená podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka výrobky alebo
poskytuje služby, v zmysle § 2 pism. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa v plnom rozsahu zodpovedá
účastník konania.“

14. Žalovaný uviedol, že preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj jeho podklady
a má za to, že skutkový stav bol náležíte a spoľahlivo zistený. Žalovaný uviedol, že po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahu spisového materiálu k predmetnej veci, považuje námietky
uvedené účastníkom konania v odvolaní za neopodstatnené a nemajúce vplyv na zodpovednosť
účastníka konania na zistený skutkový stav veci.

15. Žalovaný citoval ustanovenie § 16 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého je predávajúci
povinný vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku alebo poskytnutí služby, v ktorom je uvedené
a) obchodné meno alebo sídlo predávajúceho, pripadne miesto podnikania fyzickej osoby
b) adresa prevádzkarne
c) dátum predaja
d) názov a množstvo výrobku alebo druh služby
e) cena jednotlivého výrobku alebo služby a celková cena, za ktorú spotrebiteľ zaplatil

16. Uviedol, že povinnosťou žalobcu, ktorý poskytuje služby je zabezpečiť splnenie všetkých povinností
tak, ako mu ukladá zákon, preto v odvolaní prezentovaný názor žalobcu, že doklad o kúpe vydáva
vodič taxislužby až na požiadanie spotrebiteľa nekorešponduje so znením zákona. Predávajúci je podľa
ust. § 16 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa povinný spotrebiteľovi vydať doklad o kúpe výrobku
alebo poskytnutí služby bez zbytočného odkladu po prijatí hotovosti. Spotrebiteľ sa nemusí dožadovať
dokladu o kúpe výrobku od predávajúceho, na ktorý má právo a ktorý mu má byť predávajúcim vydaný
automaticky. Preto podľa žalovaného povinnosť vydať doklad o poskytnutí služby v žiadnom prípade
nenahrádza žalobcom namietaná skutočnosť, že všetky údaje o prejdenej vzdialenosti a výške poplatku
za službu sú zaznamenávané v pamäti taxametra. V ustanovení § 16 ods. 1 uložená povinnosť „vydať
doklad o poskytnutí služby zdôrazňuje požiadavku, aby mal spotrebiteľ doklad o poskytnutí služby vo
svojej fyzickej dispozícii a preto nie je postačujúce len zaznamenávanie poplatku a vzdialenosti na
taxametri vozidla. Niet pochýb, že doklad o kúpe výrobku alebo poskytnutí služby má pre spotrebiteľa
markantný význam a povinnosť predávajúceho vydať ho bezprostredne nadväzuje na zabezpečenie
ochrany spotrebiteľa pri následnom uplatnení jeho práva zo zodpovednosti za vady výrobku resp.
poskytnutej služby prípadne inom dôvode na dokazovanie nadobudnutia výrobku alebo služby.

17. Žalovaný na viac uviedol, že doklad o kúpe slúži predovšetkým spotrebiteľovi a preukazuje
existenciu kúpno-predajného vzťahu medzi spotrebiteľom a predávajúcim. Nepochybne predstavuje
jeden z najdôležitejších dôkazov o právnych vzťahoch medzi predávajúcim a spotrebiteľom, ktoré
vyplývajú z prevažne anonymne uzatváraných zmlúv o preprave osôb v zmysle ustanovenia § 760 a
nasl. Občianskeho zákonníka a  je základným dokumentom, ktorý predávajúci vyžaduje pri uplatnení
reklamácie.

18. K námietke žalobcu k ustanoveniu § 16 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa s poukazom na § 3
živnostenského zákona žalovaný uviedol, že výnimka z povinnosti vydať doklad o kúpe alebo poskytnutí
služby podľa § 16 ods. 1 zákona sa vzťahuje v zmysle ods. 4 cit. ustanovenia len na predávajúceho, ktorý
predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky zvláštnej drobnej pestovateľskej alebo chovateľskej
činnosti alebo lesné plodiny. Táto námietka účastníka konania je tak nepochybne postavená na
nesprávnom výklade ustanovenia § 16 ods. 4 zákona nakoľko výnimka uvedená v cit. ustanovení sa na
účastníka konania nevzťahuje. Preto žalobca bol ako predávajúci povinný doklad o poskytnutí služby v
zmysle § 16 ods. 1 spotrebiteľovi vydať, lebo nie je opodstatnené tvrdenie žalobcu, že povinnosť vydať
doklad o kúpe výrobku alebo poskytnutí služby sa vzťahuje len na živnostenské podnikanie.

19. Podľa žalovaného žalobca za plnenie povinností stanovených danou právnou úpravou zodpovedá
objektívne, teda bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť) alebo iné okolnosti, za ktorých k ich
porušeniu došlo a zavinenie nie je pojmovým znakom a predpokladom vzniku zodpovednosti za túto
kategóriu správneho deliktu, kde sa preukazuje len porušenie právnej povinnosti.



20. Predmetom kontroly žalobcu inšpektormi SOI bolo dodržiavanie povinností vyplývajúcich zo zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, preto správny orgán pri určení výšky pokuty oprávnene
prihliadal v zmysle ustanovenia § 24 ods. 5 cit. zákona o ochrane spotrebiteľa najmä na charakter
protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.

21. Žalovaný mal za to, že správny orgán prvého stupňa rozsah uloženej sankcie náležite odôvodnil
tak v intenciách ust. § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj v medziach ust. § 24 ods. 5
cit. zákona, správny orgán sa pritom vysporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre posúdenie
závažnosti zisteného konania účastníka konania, a tým aj primeranosti uloženej sankcie.

22. Ak žalobca v podanom odvolaní pokutu uloženú správnym orgánom považoval za neproporcionálnu
hodnote poskytnutej služby, za ktorú spotrebiteľovi doklad nebol vydaný žalovaný uviedol, že žalobca bol
povinný doklad o kúpe spotrebiteľovi vydať vždy, bez ohľadu na celkovú sumu a hodnotu zakúpeného
tovaru či poskytnutej služby. Nevydanie dokladu pri nákupe tovaru alebo poskytnutí služby s menšou
i väčšou hodnotou je rovnako porušením ustanovenia § 16 ods. 1 zákona. Pokiaľ ide o výšku pokuty
žalovaný mal za to, že pokuta v nižšej výške by bola neadekvátna charakteru a závažnosti porušenia
zákona a najmä by bola v rozpore so zásadou materiálnej rovnosti obsiahnutou v ust. § 5 ods. 3 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správneho poriadku), v zmysle ktorej je nevyhnutné, aby správne
orgány rozhodovali v skutkovo podobných prípadoch zhodne. Žalovaný konštatoval, že správny orgán
teda správne prihliadol i na charakter sankcie, ktorá plní preventívnu i represívnu funkciu. Podľa §
24 ods. 5 cit. zákona sa pri určení výšky pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania,
závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. Žalovaný na základe vyššie
uvedených skutočnosti považuje skutkový stav za spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť za nepochybne
preukázanú, preto  v odvolacom konaní nevidel dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Pokuta
bola podľa neho uložená obdobe  ako v prípadoch iných podnikateľských subjektov a správny orgán
prihliadol aj na špecifiká konkrétneho prípadu a proporcionalitu uloženej pokuty, ktorá je primeraná a
spĺňa represívno-výchovnú a preventívnu funkciu a podkladom pre vydanie rozhodnutia bol presne a
spoľahlivo zistený skutkový stav veci. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku žalovaný  preto odvolanie
žalobcu zamietol ako nedôvodné.

23. Žalobca žiadal v správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo:
SK/0249/99/2015 zo dňa 18.08.2015 a uviedol, že bol napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich
právach. Uviedol, že dňa 19.02.2015 bolo  správnym orgánom prvého stupňa vydané rozhodnutie,
ktorým, tento prvostupňový orgán pre žalobcu ako účastníka konania uložil pokutu vo výške 600 €.
Rozhodol tak po kontrole vykonanej dňa 28.10.2014 inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie, pri
ktorej bolo podľa inšpekčného záznamu v rámci kontrolného nákupu zistené porušenie povinnosti podľa
ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“), a to
údajným porušením povinnosti žalobcu vydať doklad o poskytnutí služby, spočívajúcej v jazde na trase
Okružná 92 - OC IDEA, ul. Hollého. Michalovce, v hodnote 1,70 €.

24. Žalobca v správnej žalobe zhodne ako v odvolaní, ktoré podal proti prvostupňovému rozhodnutiu
vytýkal nedostatočné odôvodnenie výšky uloženej pokuty, nesprávne právne posúdenie veci a
poukazoval na špecifiká výkonu taxislužby a daného prípadu, ktoré podľa názoru žalobcu neboli
zahrnuté v odôvodnení rozhodnutia. Žalobca pokladá rozhodnutie žalovaného za  nezákonné, založené
na nesprávnom právnom posúdení ustanovenia § 16 ods. l a 4 Zákona o ochrane spotrebiteľov.

Žalobca mal za to, že pre posudzovanie skutočnosti, či žalobca je alebo nie je povinným subjektom pre
povinnosť vydania dokladu o kúpe výrobku alebo poskytnutí služby je určujúce charakter a špecifiká
činností, ktoré svojou podstatou vylučujú zákonný príkaz dodržiavať vyššie uvedenú povinnosť. Preto
osoba prevádzkujúca vnútroštátnu taxislužbu nemá zákonnú povinnosť vydať klientom využijúcim
taxislužbu doklad o jej poskytnutí.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti pokladal za nedostatočné, resp. nepresvedčivé.

Prvostupňový správny orgán aj odvolací orgán podľa žalobcu vo svojom rozhodnutí dostatočne a
relevantne nezdôvodnili časť výroku rozhodnutia o uložení výšky pokuty.



Žalobca zastával názor, že uložená sankcia vo výške 600 EUR presahuje medze zásady proporcionality
pri ukladaní sankcií, nakoľko ide o takmer 350-násobok hodnoty ceny služby, pre ktorú nebol vydaný
doklad. Žalobca preto namietal výšku pokuty a jej neprimeranosť, ak uložená pokuta predstavuje vyše
350-násobok hodnoty služby. Poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, podľa ktorého je v rozpore so zásadami ukladania sankcii uloženie pokuty vo vyššej výške za
menej závažné konanie.“  Keďže v posudzovanom prípade hodnota služby predstavovala výšku 1,70 f a
uložená pokuta až 350-násobok hodnoty služby, je evidentné, že uložená sankcia nad mieru primeranú
okolnostiam prípadu prevyšuje prípadnú ujmu, ktorú by klient nevydaním dokladu mohol utrpieť.

Citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 4Sžo/72/2010, z ktorého vyplynulo,
že: „právna istota a spravodlivosť, ako princípy materiálneho právneho štátu podľa názoru súdu
nepripúšťajú v individuálnych prípadoch aplikovanie sankcií, ktoré sú zjavne neproporcionálne a
neprimerané povahe skutku a jeho dôsledkom, a to ani vtedy, ak zákonodarca v záujme generálnej
prevencie chcel prísnosťou a výlučnosťou sankcie chrániť závažný verejný záujem. "

Nezákonnosť napadaného rozhodnutia žalobca videl nielen vo formálnom konštatovaní žalovaného,
ale v aj absencii absencii individuálneho posúdenia veci žalobcu na ktoré žalobca sám poukazoval.
Preto vzhľadom na špecifikami prípadu a výšku uloženej sankcie považoval rozhodnutie žalovaného za
nepreskúmateľné.

25. Vo vyjadrení z  29.06.2016 sa žalovaný vyjadril k žalobe a argumentuje zhodne ako v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia. Konštatoval:

„Žalovaný sa v žiadnom prípade nestotožňuje s názorom žalobcu, že sa na neho, ako prevádzkovateľa
taxislužby, nevzťahuje povinnosť podľa § 16 ods. I zákona o ochrane spotrebiteľa. Ustanovenie §
16 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa ustanovuje, že povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje
na predávajúceho, ktorý predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej
pestovateľskej alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Z uvedeného je zrejmé, že výnimka z povinnosti vydať doklad o poskytnutí služby podľa § 16 ods.
1 cit. zákona sa vzťahuje v zmysle ods. 4 cit. ustanovenia len na predávajúceho, ktorý predáva
spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej alebo chovateľskej činnosti
alebo lesné plodiny. Formulácia obsiahnutá v citovanom ustanovení „ak osobitný zákon neustanovuje
inak", ktorým je živnostenský zákon, konkrétne ust. § 3 znamená, že tento zákon môže ustanovovať
inak len vo vzťahu k osobe uvedenej v § 16 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa a nie vo vzťahu
ku každej činnosti uvedenej v ust. § 3 živnostenského zákona, ako to nesprávne vykladá žalobca.
Pokiaľ teda osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti (bez ohľadu na to, či sa jedná o fyzickú osobu - podnikateľa alebo právnickú
osobu) a nepredáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej alebo
chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny (za predpokladu, že osobitný zákon neustanovuje inak) je
povinná vydať spotrebiteľovi doklad o poskytnutí služby. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobca
nesprávne vyložil predmetné ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa, a preto má žalovaný za to, že
jeho žalobná námietka je v tejto časti neopodstatnená. Taktiež sa nestotožňuje s argumentom žalobcu
vo vzťahu k prevádzkovateľom hazardných hier, či predajných automatov, nakoľko takúto analógiu
nemožno uplatniť v dôsledku toho, že sa prieči zásadám logiky; nemožno porovnávať dve služby, ktoré
sú úplne odlišného charakteru aj čo do ich právnej úpravy.

Ďalej žalovaný nezdieľa právny názor žalobcu, že pokuta nie je dostatočne a relevantne odôvodnená.
Žalovaný v odvolacom rozhodnutí poukázal na všetky kritériá ukladania pokuty v zmysle § 24 ods. 5
zákona o ochrane spotrebiteľa. Zdôraznil význam dokladu o poskytnutí služby z hľadiska jeho dôkaznej
sily. Objektívnu zodpovednosť žalobcu za dodržiavanie všetkých zákonom stanovených podmienok
poskytovania služieb a konštatoval, že uložená pokuta nevykazuje neodôvodnené rozdiely s prípadmi
iných podnikateľských subjektov, tzn. je v súlade s ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku.

K tvrdeniu žalobcu ohľadne rozporu so zásadou proporcionality žalovaný uvádza, že žalobca sa podľa
jeho názoru snaží vytrhnúť jeden určitý aspekt, na základe ktorého poukazuje na to, že pokuta bola
uložená v neúmernej výške vo vzťahu k cene služby. Podľa ust. § 24 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť
porušenia povinnosti, spôsob a následky' porušenia povinnosti.  Žalovaný sa vysporiadal s týmito



kritériami v odôvodnení výšky pokuty na str. č. 5 napadnutého rozhodnutia č. SK/0249/99/2015 zo dňa
18.08.2015. Žalovaný sa tiež stotožňuje stým. že dikcia predmetného ustanovenia (najmä) predpokladá,
že orgán dozoru môže pri ukladaní pokuty zohľadniť aj iné skutočnosti, rozhodujúce pre určenie jej výšky,
a to či už poľahčujúce, ktorými sa pokuta môže znížiť, alebo priťažujúce, ktoré majú opačný vplyv na
výšku sankcie. Zásadne však žalovaný nesúhlasí s tým, že žalobca nesystémovo a účelovo poukazuje
len na toto jedno kritérium určenia výšky pokuty (cena poskytnutej služby), ktoré ani nie je výslovne
upravené v ust. § 24 ods. 5 zákona, pričom opomína ostatné, podľa názoru žalované podstatnejšie
kritéria, ktoré žalovaný uplatnil pri určovaní výšky sankcie.

Spôsob porušenia povinnosti bol zreteľne a jasne popísaný v kontrolných zisteniach na začiatku
odôvodnenia rozhodnutia. Žalovaný v nadväznosti na opodstatnenosť vydávania dokladov o poskytnutí
služby poukazuje aj na možné negatívne následky porušenia povinnosti spočívajúce v úplnej likvidácii
možnosti uplatnenia si zodpovednosti za vady služby, prípadne náhrady škody, ak by táto spotrebiteľovi
vznikla. Je nutné si uvedomiť, že doklad o poskytnutí služby je v danom prípade jediným listinným
dôkazom preukazujúcim kúpno-predajný vzťah medzi predávajúcim a spotrebiteľom. Z uvedeného
dôvodu mohol predmetný nedostatok predstavovať zásah do ekonomickej sféry spotrebiteľa. Podľa ust.
§ 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu ekonomických záujmov.
Uvedeným konaním žalobcu bolo toto právo prinajmenšom ohrozené.

„Doklad o poskytnutí služby má nesporný význam pri uplatnení práv vyplývajúcich zo zodpovednosti
za vady konkrétnej služby, pričom jeho absencia môže sťažiť, ba dokonca aj zmariť spotrebiteľovi
prípadné budúce uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady služieb. Doklad o poskytnutí služby je
nepochybne dôkazom existencie kúpnej zmluvy medzi predávajúcim a spotrebiteľom vypovedajúci o
obsahu záväzkového vzťahu."

Ďalej žalovaný poukazuje na to, že žalobca sa ani netajil tým, že doklad o poskytnutí služby automaticky,
z vlastnej iniciatívy, nevydáva. Tiež nie je dostatočným argumentom už spomínaná cena služby, nakoľko
žalovaný má za to, že pri kontrole síce bola účtovaná cena za prejdený úsek cesty (trasa Okružná 92,
Michalovce - OC IDEA, ul. Hollého. Michalovce) vo výške 1,70 €, je však viac ako pravdepodobné, že
vzhľadom na svoju prax by zamestnanec žalobcu nevydal doklad o poskytnutí služby ani v prípade,
ak by bola cena služby niekoľkonásobne vyššia. Žalovaný teda na jednej strane súhlasí s tým, že táto
cena bola a je pre určenie výšky sankcie podstatná, avšak týmto chcel poukázať na to, že ju nemožno
v porovnaní s ostatnými kritériami pre určenie výšky pokuty preceňovať a klásť jej osobitný význam. Už
vyššie v tomto odôvodnení bola zdôraznená opodstatnenosť aj ostatných atribútov, od ktorých závisí
výška uloženej pokuty.

V tejto súvislosti žalovaný poukázať na ustálenú slovenskú judikatúru, týkajúcu sa ukladania pokút v
rámci administratívneho trestania. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 8Sžo/
l 1/2011 ustálil, že: „ Vo sfére žalobkyne má uložená pokuta plniť úlohu výchovnú ako aj represívnu a
postihovať za protiprávne konanie: preto je žiaduce, aby bola citeľná majetkovej sfére páchateľa deliktu.
Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj
účel. Uložená pokuta plní taktiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných
zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so záverom
krajského súdu, vznesené odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť jeho správnosť, a preto
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa §219 ods. 1, 2 O. s. p. v spojení s § 25 Oja ods.
3 vety druhej O. s. p“

Ďalej poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/165/2015 , ktorý konštatoval: ,,Čo sa
týka výšky pokuty, stotožnil sa s výškou pokuty uloženou správnym orgánom prvého stupňa. Vo sfére
účastníka má pokuta vlniť úlohu výchovnú, ale aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie, preto
je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére účastníka. Nemôže sa jednať  o sankciu v zanedbateľnej
výške, inak sa nedá predpokladať že by plnila svoj účel. Plní taktiež preventívnu úlohu najmä vo vzťahu
k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností. Z týchto hľadísk považuje odvolací orgán výšku
uloženej pokuty za primeranú v súlade s princípom, keď sa od uloženej pokuty očakáva represívno-
výchovný a preventívny účinok“.



Poukázal na rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžp/27/2011, ktorý uviedol, že:
„Vo sfére žalobcu, vinného zo správneho deliktu, má uložená pokuta plniť ako úlohu výchovnú tak
aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie, a preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej
sfére páchateľa správneho deliktu. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá
predpokladať, že by splnila svoj účel..

Žalovaný zastáva názor, že pokuta uložená v prvostupňovom rozhodnutí vo výške 600,- €, ktorá bola
potvrdená rozhodnutím žalovaného je v rámci zákonom stanovenej maximálnej hranice výšky pokuty (do
66 400 eur) jednoznačne uložená na dolnej hranici pre ukladanie pokút. Takáto sankcia má predpoklad
naplniť tak úlohy individuálnej, ako aj generálnej prevencie; pôsobí tiež výchovne a represívne zároveň,
pričom podľa názoru žalovaného je primeraná zistenému porušeniu zákona.

K citovaným rozsudkom, ktoré uviedol žalobca žalovaný uviedol, že z nich priamo nevyplýva zákaz
ukladania neproporcionálne vysokých sankcií vo vzťahu k cene poskytovanej služby, prípadne
predaného výrobku, ale práve vo vzťahu ku kritériám, ako sú povaha skutku, jeho dôsledky, závažnosť
konania a pod. Podľa žalovaného z uvedených judikátov teda vyplýva rovnaký záver, na ktorý poukazuje
aj sám žalovaný,  že orgán dozoru má pri ukladaní sankcií brať zreteľ na zásadu proporcionality, avšak
táto sa má uplatniť vo vzťahu k všetkým, prípadne viacerým kritériám na ukladanie pokút, nie len k
jednému z nich.

K časti žaloby týkajúcej sa miery zavinenia žalovaný uvádza, že žalovaný  chcel konštatovať, že zákon
o ochrane spotrebiteľa sa riadi zásadou objektívnej zodpovednosti.

Na základe vyššie uvedených skutočností mal žalovaný za to, že napadnuté rozhodnutie SOI,
Ústredného inšpektorátu SOI so sídlom v Bratislave č. č. SK/0249/99/2015 zo dňa 18.08.2015, ktorým
bolo potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj, č. P/0521/08/14
zo dňa 19.02.2015 bolo vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutkového stavu, v súlade
splatnými právnymi predpismi, a preto žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať právo
na náhradu trov konania.

26. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z Správny súdny poriadok /ďalej len SSP/.

27. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

28. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného a rozhodol vo veci bez nariadenia
pojednávania, a to na základe zistenia o splnení procesnoprávnych podmienok pre takýto procesný
postup (§ 182 ods. 1 písm. g) SSP, § 105 ods. 2 písm. a) SSP).

29. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

30. Podľa § 180 ods. 1  SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

31. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa,
ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto
rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou a zodpovedajú zákonu aj po ich formálnej
stránke. Správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny
záver s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal
so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva aj z odôvodnenia
preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.

32. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že námietky
žalobcu, vznesené v podanej žalobe, korešpondujúce s jeho námietkami obsiahnutými v podanom
odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa nie sú dôvodné. Správne orgány postupovali
v súlade s citovanými ustanoveniami zákona č. 250/ 2007 Z. z. ktoré upravujú postup správneho orgánu



pri zistení predmetného správneho deliktu a rešpektovali základné zásady správneho, resp. konania s
prihliadnutím na jeho charakter.

33. Správny súd pri hodnotení obsahu žalobcom vznesených žalobných námietok predovšetkým vo
všeobecnosti považuje za potrebné zdôrazniť, že obsah právnej úpravy uvedenej v zákone č. 250/2007
Z. z. v znení platnom v čase jej prijatia, ale aj s prihliadnutím na obsahové zmeny má zabezpečiť
zákonodarcom  sledovaný zámer uskutočňovania kontroly podnikateľských subjektov a s tým súvisiaci
operatívny procesnoprávny postup pri vyvodzovaní administratívnej zodpovednosti za správne delikty,
skutkovými podstatami ktorých je porušovanie právnych predpisov  daného právneho obsahu. Ide
o osobitný charakter administratívneho konania, ktorého účelom je po zadovážení dôkazov vyvodiť
sankčnú zodpovednosť právne účinným spôsobom, ktorým sa zároveň má sledovať zámer individuálnej
a generálnej prevencie vo vzťahu k možným, aj opakovaným porušeniam povinností podnikateľských
subjektov, a to v záujme ochrany spotrebiteľa.

34. Súd po oboznámení sa s napadnutými rozhodnutiami žalovaného, ako aj administratívnym spisom
žalovaného k žalobným námietkam konštatuje, že správny orgán prvého stupňa vecne a miestne
príslušný podľa § zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, po vykonaní kontroly u žalobcu
inšpektormi SOI, predmetom ktorej bolo dodržiavanie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, zistil porušenie povinnosti vydať doklad o zaplatení ceny služby poskytnutej
žalobcom a podľa zákona tohto zákona vyvodil administratívnu zodpovednosť, keď uložil žalobcovi
pokutu vo výške 600,- eur za správny delikt, spočívajúci v porušení povinnosti vydať spotrebiteľovi doklad
o kúpe poskytnutí služby a to so všetkými náležitosťami podľa §16 ods. 1 označeného zákona.

35. K námietke, že o spáchaní správneho deliktu nebol zistený skutkový stav spoľahlivo a že jeho
protiprávnosť nebola nepochybne preukázaná, správny súd dodáva, že  aj v tomto smere sa stotožňuje
s názorom žalovaného vyjadreného v napadnutom  rozhodnutí, preto nie je daný ani tento dôvod na
zrušenie napadnutého rozhodnutia.

36. K námietke žalobcu, že žalobca ako predávajúci službu nemal povinnosť vydať doklad o kúpe služby
správny súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa,
že v súlade s §16 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, bol  žalobca  povinný vydať spotrebiteľovi doklad
o kúpe poskytnutí služby a to so všetkými náležitosťami podľa §16 ods. 1 zákona.

37. Žalobca bol podľa správneho súdu podľa § 16 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa povinný
spotrebiteľovi vydať doklad o kúpe výrobku alebo poskytnutí služby bez zbytočného odkladu po prijatí
hotovosti. Spotrebiteľ sa nemusel dožadovať dokladu o kúpe služby a výrobku od predávajúceho.
Predávajúci povinnosť vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe poskytnutí služby má uloženú v §16 ods.
1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný vo svojom rozhodnutí k tejto námietke vecne správne a
dostatočne vyargumentoval svoj názor, zhodný s názorom správneho orgánu prvého stupňa a citujúc aj
príslušné zákonné ustanovenia.  Ani správny súd  sa nestotožňuje s prezentovaným názorom žalobcu,
že doklad o kúpe vydáva vodič taxislužby až na požiadanie spotrebiteľa.   Ochrana spotrebiteľa spočíva
práve v tom, že doklad o kúpe výrobku alebo poskytnutí služby mu umožňuje, ak slabšiemu subjektu
v tomto právnom vzťahu, pri prípadnom uplatnení jeho práva zo zodpovednosti za vady výrobku resp.
poskytnutej služby prípadne inom dôvode preukázať poskytnutie služby práve žalobcom.

38. Preto napriek tomu, že vozidlo bolo vybavené zabudovaným úradne overeným taxametrom
schváleného typu (§ 6 a 7 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii) a s neporušenou plombou( § 2 písm.
e) zákona č. 128/2002 Z. z.), ako i vykonávanie podnikateľskej činnosti na základe oprávnenia (výpis
z Obchodného registra, koncesia) (§ 2 písm. f) zákona č. 128/2002 Z. z.), umiestnenie taxametra, aby
umožňoval cestujúcemu počas prepravy poznať merané údaje od začiatku prepravy do jej skončenia,
povinnosť predávajúceho vydať doklad o zaplatení bezprostredne nadväzuje  a umožňuje  zabezpečiť
dôslednú ochranu spotrebiteľa, ako správny súd vyššie uviedol. Preto túto povinnosť žalobcu ako
predávajúceho nemôže  nehradiť ani žalobcom tvrdená skutočnosť, že všetky údaje o prejdenej
vzdialenosti a výške poplatku za službu sú v pamäti taxametra vodiča motorového vozidla, ktorým je
vybavené.

39. Žalobca za plnenie povinností stanovených danou právnou úpravou zodpovedá objektívne, teda
bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť) alebo iné okolnosti, za ktorých k ich porušeniu došlo.



V zmysle § 24 ods. 1 citovaného zákona správny orgán dôvodne a obligatórne pristúpil k uloženiu
pokuty žalobcovi za porušenie povinností v zmysle zákona  o ochrane spotrebiteľov. Pritom  pri určení
výšky pokuty v zmysle § 24 ods. 5 podľa správneho súdu prihliadol na charakter protiprávneho konania,
ktorého sa žalobca dopustil. Prihliadol na závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia
povinnosti vzhľadom na nedodržanie jeho povinnosti vydať spotrebiteľovi doklad o poskytnutí služby,
čo žalobca nevykonal.

40. Podľa názoru správneho súdu žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia vyhodnotil, že správny
orgán prvého stupňa i rozsah uloženej sankcie náležite odôvodnil podľa ust. § 24 ods. 1  a 5 zákona
o ochrane spotrebiteľa, keď konštatoval, že správny orgán sa vysporiadal so všetkými okolnosťami
podstatnými pre posúdenie závažnosti zisteného konania žalobcu a posúdil aj primeranosť uloženej
sankcie. Nezákonnosť napadaného rozhodnutia žalobca nesprávne vyhodnotil, ak ho videl nielen
vo formálnom konštatovaní žalovaného, a absencii individuálneho posúdenia veci žalobcu, na ktoré
poukazoval.

41. Podľa správneho súdu žalovaný aj správny orgán prvého stupňa správne posúdili aj námietku o
výške pokuty uloženej správnym orgánom, ktorú považovali za zodpovedajúcu a proporcionálnu hodnote
poskytnutej služby keď vyslovili, že žalobca bol povinný doklad o kúpe spotrebiteľovi vydať, bez ohľadu
na výšku hodnoty zakúpenej služby. Aj pokiaľ ide o výšku pokuty správny súd konštatuje, že žalovaný
správne mal za to, že pokuta v nižšej výške by bola neadekvátna charakteru a závažnosti porušenia
zákona a najmä by bola v rozpore so zásadou materiálnej rovnosti obsiahnutou v ust. § 5 ods. 3 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správneho poriadku), v zmysle ktorej je nevyhnutné, aby správne
orgány rozhodovali v podobných prípadoch zhodne. Podľa § 24 ods. 5 cit. zákona sa pri určení výšky
pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a
následky porušenia povinnosti a pri určení jej výšky vychádzal z výchovnej, preventívnej i represívnej
úlohy

42. Popri danom hodnotení obsahu a významu právnej úpravy uvedenej v predchádzajúcom odseku
odôvodnenia tohto rozsudku a z neho vyplývajúcich špecifík procesnoprávnych postupov správnych
orgánov v oblasti administratívneho trestania (pri porušení právnych povinností uložených v zákone
č. 250/2007 Z. z. v znení platnom), súd v zásade súhlasí s tvrdením žalobcu, že aj v oblasti
administratívneho trestania, majúceho zásadné črty trestného práva, je daný prienik právnych noriem
Európskej únie do práva vnútroštátneho.

43. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR preferuje vo vzťahu k
procesným pravidlám administratívneho konania aj v konaní o správnych deliktoch potrebu aplikácie
zásad a noriem trestného práva (napr. nálezy ÚS SR č. k. III. ÚS 231/2010, č. k. II. ÚS 134/2014),
so zvýraznením práva na ústne prejednanie predmetu obvinenia. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (Rím, 04.11.1950 v znení protokolov č. 11 a 14 s dodatkovým
protokolom a protokolmi č. 4,6,7,12 a 13) každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejnej
a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
Podľa článku 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru, kto je obvinený z trestného činu  má právo vypočúvať alebo
dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie na vypočúvanie svedkov vo svojich prospech
za rovnakých podmienok, ako v prípade svedkov proti nemu.

44. Z obsahu žaloby je nesporné, že v zásadných žalobných námietkach poukazujúcich na práva žalobcu
v preskúmavanej administratívnoprávnej veci sa žalobca opiera predovšetkým o súdom označenú
úpravu základných subjektívnych práv osoby obvinenej z protiprávneho konania. Žalobcom zvýraznené
práva však nie je možné vnímať právne neobmedzeným formalistickým spôsobom, ktorý by sa vymykal
zmyslu právnej úpravy obsiahnutej v článku 6 Dohovoru a ktorý by navyše nerešpektoval špecifiká
vnútroštátnej právnej úpravy vzťahujúcej sa na preskúmavanú právnu vec.

45. Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu, v
preskúmavanej právnej veci sa uskutočnilo miestne zisťovanie prvostupňového správneho orgánu, v
rámci ktorého podľa obsahu predmetnej zápisnice bol daný priestor (žalobcovi) vyjadriť sa ku zisteným
skutočnostiam o porušení právnych predpisov a naplnení právnych podmienok správneho deliktu.



46. Ďalej v naznačenom smere, rešpektujúcom osobitný charakter konania o administratívnych
deliktoch, zvlášť v oblasti spotrebiteľskej ochrane práv súd konštatuje, že žalobca v riadnom opravnom
prostriedku (odvolanie), ani v samotnej žalobe neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti vyvracajúce,
resp. spochybňujúce závery prvostupňového správneho orgánu obsiahnuté v zápisnici o miestnom
zisťovaní.

47.  Všetky žalobné námietky správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Predovšetkým nemá oporu v
obsahu odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov tvrdenie žalobcu, že správne orgány
sa nevysporiadali s obsahom tvrdení žalobcu a námietok obsiahnutých v riadnom opravnom prostriedku.
Rozhodnutie žalovaného je podrobne a vyčerpávajúcim  právnym spôsobom odôvodnené a obsahuje
relevantné vyjadrenia sa žalovaného a právne hodnotenie všetkých žalobcom vznesených odvolacích
námietok. Správny súd sa stotožnil s obsahom odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí.

48. Vzhľadom na hore uvedený skutkový a právny stav veci, správny súd žalobu zamietol procesným
postupom podľa § 190 SSP.

49. Správny súd o náhrade trov konania rozhodol podľa  167 ods. 1 SSP, pretože žalobca nebol v konaní
úspešný.

50. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne /§ 139 ods. 4 SSP/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).  (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,



f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).