{"guid": "3e2c93f8-7306-49be-b3b8-6d728e365c28:edf68cd2-c087-403f-aba2-77d7844366f2", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7616206509.1", "spisova_znacka": "5CoPr/6/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5CoPr/6/2017 z 25. 9. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 25. septembra 2017, sp. zn. 5CoPr/6/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7616206509.1", "identifikacne_cislo": "7616206509", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ján Slebodník", "sudca_id": 1306, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-slebodnik-1306", "datum_vydania": "2017-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/edf68cd2-c087-403f-aba2-77d7844366f2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7616206509.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7616206509.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7616206509.1/text", "citacie_n": 4, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoPr/6/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616206509
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7616206509.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobkyne Z.. P.. M. S., H.. X. X. XXXX, K. H. N.,
P. X, zast. JUDr. Mariánom Rušinom, PhD., advokátom, Košice, Letná 47, proti žalovanému MIDAPA, s.
r. o., Spišská Nová Ves, Radlinského 792/17V, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu
mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 7CPr/4/2016-131
z 19. apríla 2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.
Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) určil, že výpoveď žalovaného zo dňa 26. 1.
2016 doručená žalobkyni dňa 27. 1. 2016, je neplatná, druhým výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku 1.243,39 € netto počnúc
dňom 1. 5. 2016 až do času, keď jej zamestnávateľ - žalovaný, umožní pokračovať v práci, najviac za
čas 36 mesiacov, a že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (III. výrok); a že
žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike, na účet okresného súdu náhradu súdneho poplatku
vo výške 2.781,50 € do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (IV. výrok).

2. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 25. 4. 2016 domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu,
a to výpovede zo dňa 26. 1. 2016, ktorá jej bola doručená žalovaným  dňa 27. 1. 2016. Druhým výrokom
sa domáhala náhrady mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku za obdobie od 1. 5. 2016 až do
skončenia pracovného pomeru. Zároveň žiadala náhradu vzniknutých trov konania.

3. V odôvodnení žalobného návrhu právny zástupca žalobkyne uviedol, že dňa 10. 5. 2002 uzatvorila
žalobkyňa, ako zamestnanec, so žalovaným, ako zamestnávateľom, pracovnú zmluvu na pracovnú
pozíciu výrobný riaditeľ. Dňa 31. 12. 2008 podpísala Dodatok k pracovnej zmluve, ktorým došlo k zmene
obsahu pracovnej zmluvy. Žalobkyňa od uvedeného dátumu vykonávala ako zamestnanec funkciu
vedúci riad. v podnikoch poskytovateľa. . Dňa 27. 1. 2016 bola žalobkyni poštou doručená výpoveď
zo dňa 26. 1. 2016, na základe ktorej žalovaný podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákona č. 511/2001 Z.
z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákonníka práce) ukončil so žalobkyňou
pracovný pomer.

4. Následne žalovaný znemožnil žalobkyni vykonávať prácu, keď vymenil zámky na pracovisku a
dôrazne upozornil žalobkyňu, aby nechodila do práce. Následne uzatvoril úverovú zmluvu, pričom
žalobkyňa predpokladá, že za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov pre spoločnosť RADIANA,
s. r. o. opäť založil svoje nehnuteľnosti (z LV č. XXXX v kat. území K. H. N.). Na základe takéhoto



konania žalovaného je zrejmé, že rozhodnutie o organizačnej zmene nesledovalo účel v zmysle
Zákonníka práce, ale bolo konkrétne namierené proti žalobkyni, takže nebola naplnená hmotnoprávna
podmienka výpovede, z ktorého dôvodu je výpoveď neplatná. K bodu 6b/ s poukazom na znenie §
63 ods. 1 písm. b/ a § 63 ods. 2 Zákonníka práce žalobkyňa poukázala na povinnosť žalovaného
preukázať v tomto konaní, že v čase organizačnej zmeny nastala u žalovaného taká skutočnosť, ktorá
odôvodňovala prijatie takej organizačnej zmeny, a teda nastala taká skutočnosť v spoločnosti MIDAPA,
ktorá urobila žalobkyňu nadbytočnou. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. V konaní
bol do odvolania plnomocenstva zastúpený advokátom, ktorý v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že
žalovaný uznáva skutočnosť, že jeho chybou, resp. chybou väčšinového konateľa Z. S. v rámci prijatého
rozhodnutia o nadbytočnosti zamestnanca bolo, že zrušil pracovné miesto výrobného riaditeľa a nie
pozíciu, na ktorú bola žalobkyňa dodatkom pracovnej zmluvy preradená. Žalovaný však tvrdí, že jedná sa
len  o chybu v texte prijatého rozhodnutia. Že sa jedná o omyl v označení pracovnej pozície, preukazuje
skutočnosť, že firma mala len ďalšieho jedného zamestnanca okrem žalobkyne, takže nebol žiaden iný
zamestnanec na pozícii riaditeľa, či vedúceho. Súd v tomto konaní by mal vyhodnocovať túto skutočnosť
tak, že išlo o zrejmú chybu a nesprávnosť v písaní, teda že sa jedná o omyl. Právny zástupca žalovaného
ďalej uviedol, že v lehote 10 dní od písomného vyjadrenia predložia doklady preukazujúce úhrady mzdy,
nakoľko Z. S., ako jediný konateľ spoločnosti, má momentálne zdravotné problémy (podstúpil operáciu).

5. Prevedeným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania, za použitia vyššie popísaných dôkazných
listín súd zistil tento skutkový stav: Z výpovede žalobkyne a jej právneho zástupcu súd zistil, že žalobkyňa
a jej brat Z. S. založili v apríli 2002 firmu MIDAPA, s. r. o. so sídlom Radlinského 792/17V v Spišskej Novej
Vsi. Podľa výpisu z Obchodného registra súd zistil, že obaja boli spoločníkmi a konateľmi firmy. Účelom
a predmetom činnosti firmy bola výroba montovaných komponentov pre spoločnosť PANASONIC AVC
Network Slovakia, s. r. o. so sídlom v Krompachoch, ktorá bola medzinárodnou spoločnosťou. V čase
najvyššej vyťaženosti mala MIDAPA, s. r. o. vo výrobe činných 160 ľudí. Dňa 10. 5. 2002 uzavreli
obaja konatelia pracovné zmluvy so spoločnosťou MIDAPA žalobkyňa do pozície výrobnej riaditeľky
s mesačnou mzdou vo výške 100.000,- Sk a žalovaný do pozície generálneho riaditeľa. V roku 2009
až 2010 spoločnosť PANASONIC v Krompachoch ukončila svoju činnosť, a preto sa zmenil charakter
činnosti žalovanej firmy z výrobnej činnosti na skladové účely. Spoločnosť vlastní obrovské haly, majetok
v hodnote cca 2 mil. eur, a preto pokračovala vo svojej činnosti, avšak už len na prenajímanie priestorov
pre firmu EMBRACO Slovakia, s. r. o.  a PANASONIC AVC Network Slovakia, s. r. o. Následne obaja
konatelia uzavreli Dohodu o zmene dojednaných pracovných podmienok s tým, že budú vykonávať
druh práce s označením kódu Sociálnej poisťovne 131702, teda že obaja budú v pozícii vedúcich
riaditeľov v podnikoch poskytovateľa. Obe dohody boli podpísané dňa 31. 12. 2008.  Vzťahy medzi
súrodencami sa zhoršili, keď Z. S. založil spoločnosť RADIANA, s. r. o., ktorá si podľa vyjadrenia
žalobkyne požičala od spoločnosti MIDAPA, s. r. o. 300.000 €. Spoločnosť RADIANA však spoločnosti
MIDAPA pôžičku nesplácala. Žalobkyňa  z uvedeného dôvodu zamedzila prístup žalobcovi na účet
spoločnosti MIDAPA a následne sa už udialo to, čo je uvedené v odôvodnení žalobného návrhu a
čo vyplýva z výpisu z Obchodného registra spoločnosti MIDAPA, s. r. o., teda  že Z. S. zvolal valné
zhromaždenie, ktoré tvoril on a žalobkyňa, na ktorom odvolal ju z funkcie konateľky firmy podľa výpisu
z Obchodného registra dňa 25. 1. 2016.  V nasledujúci deň spoločnosť MIDAPA, na čele s konateľom
Z. S. vydala rozhodnutie o organizačnej zmene, ktoré žalobkyňa nevlastní a takéto rozhodnutie jej Z. S.
ani neodovzdal. Prvýkrát sa o ňom dozvedela v texte výpovede. Žalobkyňa takto nebola oboznámená
s rozhodnutím o organizačnej zmene, nemá vedomosť, čo je predmetom tohto rozhodnutia. Má však
zato, že pokiaľ k nejakej organizačnej zmene došlo, bolo to len účelové konanie zo strany žalovaného.
Od prevzatia výpovede nemohla žalobkyňa vykonávať žiadnu prácu a nedostávala žiadnu mzdu.

6. V roku 2009 mala žalobkyňa úraz, takže bola práceneschopná  a následne fyzicky nepracovala
vo firme ďalších 7 rokov. On riadil celú firmu, sestra tam nemala čo robiť, ale chodievala do firmy,
kde spisovala podľa neho „somariny“. „Otravovala“ ekonómku, žiadala od nej údaje, úmyselne niečo
pripravovala. Uviedol, že ich najväčším dodávateľom je firma EMBRACO Slovakia, ktorá má väčšiu
časť skladov firmy MIDAPA v prenájme. Sestre zadal úlohu, aby zabezpečila chod prenájmu EMBRACA
do konca roku 2016, resp. na rok 2017. Ona to odkladala, nevykonala túto činnosť. A potom 4.
1. 2015 vybrala z firmy z účtu 57.000 € a dala si ich na svoj súkromný účet. Preto následne
za prítomnosti jej právneho zástupcu JUDr. Rušina on, ako majoritný podnikateľ, urobil opatrenia.
Zvolal valné zhromaždenie a zbavil sestru konateľstva v spoločnosti a on zostal naďalej majoritným
majiteľom. Žalobkyňa sa k tomu nevyjadrila, nehlasovala vôbec. On to odhlasoval ako majoritný majiteľ.
Z uvedeného dôvodu následne potom preto riešil jej pracovnoprávny vzťah vo firme, pričom  na



vypracovanie výpovede Z.. T. Z. - jeho dcéru a A.. C. Z. - advokáta. Predložil im osobné karty oboch
konateľov, na základe ktorých ich požiadal, aby vypracovali výpoveď. Predmetnú výpoveď považuje
za  platnú a účinnú, nakoľko táto bola vypracovaná na základe  osobného spisu žalobkyne. Z výpisu
z Obchodného registra Okresného súdu Košice I súd zistil, že firma MIDAPA, s. r. o., teda žalovaná
mala realizovaný zápis dňa 23. 4. 2002 s predmetom činnosti (okrem iných) montáž mechanických
častí audiovizuálnej techniky, prístrojov a zariadení, skladovanie, atď. Spoločníkmi firmy sú Z. S. B. Z..
P.. M. S.. Konateľmi bol od 23. 4. 2002 Z. S., ktorého konateľstvo trvá doposiaľ a Z.. P.. M. S., ktorej
funkcia vznikla dňa 23. 4. 2002 a funkcia konateľky bola ukončená dňa 25. 1. 2016. Predmetná firma
doposiaľ trvá, pričom podľa výšky vkladov každého zo spoločníkov je Z. S. majoritným, teda 60 %-
tným spoločníkom.  Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I vznikla dňa 22. 11.
2001 firma RADIANA, s. r. o., ktorej spoločníkmi sú B. C. B. Z. S.. Podľa  ďalšieho výpisu z uvedeného
Obchodného registra dňa 3. 11. 1997 bola založená firma NALIM, s. r. o. spoločníkmi Z. S. B. Z. S.,
konateľkou Z.. T. Z., ktoré spoločnosti dodnes trvajú.

7. Súd citoval §§ 61, 63, 77 ZP a dôvodil, že v danom prípade žalobkyňa uplatnila neplatnosť skončenia
pracovného pomeru na súde v lehote 2 mesiacov od skončenia pracovného pomeru.  Z dokazovania
mal súd preukázané, že žalovaný ukončil pracovný pomer so žalobkyňou výpoveďou zo dňa 26. 1. 2016,
ktorá jej bola doručená poštou dňa 27. 1. 2016. Žalovaný neakceptoval oznámenie žalobkyne zo dňa
25. 3. 2016, žalovanému doručené dňa 30. 3. 2016, v ktorom táto uviedla, že predmetná výpoveď je
neplatná a trvá na tom, aby ju spoločnosť MIDAPA, s. r. o. naďalej zamestnávala.  Zároveň uviedla, že
nebola jej doplatená mzda v zmysle pracovnej zmluvy vo výške 3.319,39 € a bez akýchkoľvek príčin jej
v poslednom období bola vyplácaná mzda vo výške 1.500 €. Súd vzal za preukázané, že žalovaný v
písomnom texte výpovede zo dňa 26. 1. 2016 uviedol, že sa jedná o výpoveď pracovnej zmluvy zo dňa
10. 5. 2002. Ďalej sa vo výpovedi uvádza, že s účinnosťou od 1. 5. 2016  bol znížený počet zamestnancov
v pracovnej pozícii „výrobný riaditeľ“ z pôvodného počtu 1 na nový počet 0. Podľa pracovnej zmluvy zo
dňa 10. 5. 2002 žalovaný vo výpovedi uviedol, že žalobkyňa vykonáva pracovnú pozíciu „výrobný riaditeľ“
a v dôsledku uvedenej organizačnej zmeny sa stala nadbytočnou. Nakoľko nebolo možné zamestnávať
žalobkyňu ani na kratší pracovný čas na dohodnutom mieste a zamestnávateľ nemá pre ňu inú vhodnú
prácu, v zmysle ustanovení § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce skončil pracovný pomer výpoveďou
s výpovednou 3-mesačnou dobou, ktorá začína plynúť od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po doručení výpovede a končí uplynutím 3. kalendárneho mesiaca, t. j. pracovný pomer skončí dňom
30. 4. 2016. Dokazovaním, a to vychádzajúc z Dohody o zmene dojednaných pracovných podmienok
zo dňa 31. 12. 2008, súd vzal za preukázané, že predmetnou dohodou - Dodatkom k pracovnej
zmluve, žalobkyňa od 1. 1. 2009 vykonávala funkciu „vedúceho riaditeľa v podnikoch poskytovateľa“.
Z uvedeného je teda zrejmé a jednoznačne vyplýva, že predmetná výpoveď jej nebola daná z tejto
pracovnej pozície, a preto pracovný pomer žalobkyne v tejto pozícií u žalovaného naďalej trvá. Na
základe takto zisteného skutkového stavu vychádzajúc z listinných dôkazov súd v závere konštatuje, že
predmetná výpoveď zo dňa 26. 1. 2016 je neplatná a neúčinná.

8. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že v danom prípade ide len o omyl, resp. technickú prepísaciu
chybu. K tomu sám žalovaný uviedol, že výpoveď bola vypracovávaná právnymi zástupcami na základe
osobného spisu, v ktorom zrejme podľa jeho zistenia sa nenachádzal Dodatok k pracovnej zmluve zo
dňa 31. 12. 2008. Táto skutočnosť však nemá za následok platnosť právneho úkonu - výpovede, ktorou
žalovaný sledoval ukončenie pracovného pomeru so žalobkyňou v pozícii „vedúci riadiaci v podnikoch
poskytovateľa“ a nie v pozícii „výrobný riaditeľ“. Pri skúmaní platnosti výpovede sú z hľadiska Zákonníka
práce významné tie skutočnosti, na ktoré zákon kladie dôraz, a to či bola výpoveď písomná, či bola
doručená druhému účastníkovi do vlastných rúk, či bol naplnený výpovedný dôvod a dodržané zákonné
lehoty, prípadne vyžiadaný preukazujúci súhlas odborovej organizácie. V danom prípade výpoveď
nespĺňa základný atribút, a to ten, že výpoveď nebola daná zamestnancovi v tej pracovnej pozícií,
ktorú žalobkyňa ku dňu prevzatia výpovede vykonávala. Znenie pracovnej pozície, ako je uvedené
vo výpovedi, je nesprávne, nakoľko tam uvedená pracovná pozícia bola zrušená, mala byť správne
uvedená tá pracovná pozícia, aká bola uvedená v dodatku k pracovnej zmluve. Ako už bolo vyššie
uvedené, žalovaný predmetnou výpoveďou mienil ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou podľa § 63
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti a z dôvodu zníženia počtu zamestnancov z
1 na počet 0. Z výpovede žalovaného vyplýva, že tento z dôvodu, že firma skončila výrobnú činnosť a
priestory firmy sú využívané už len na skladové účely, nemá možnosť už žalobkyňu zamestnávať a nemá
pre ňu ani inú vhodnú prácu. Je teda zrejmé, že žalovaný mienil ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou,
ktorá bola v pozícií „vedúceho riaditeľa v podnikoch poskytovateľa“ a nie v pozícii „výrobného riaditeľa“.



Funkcia „výrobného riaditeľa“ žalobkyni zanikla, čo logicky vyplýva z výpovedí oboch sporových strán,
že zanikla výrobná činnosť firmy.

9. S poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka súd predmetnú výpoveď
posudzuje ako právny úkon, ktorý nie je urobený vážne (skutočne), nakoľko žalovaný nechcel svojím
prejavom vôle vyvolať právny následok, ktorý je v predmetnom texte popísaný, teda nechcel dať výpoveď
žalobkyni z pozície „výrobný riaditeľ“, ale z pozície „vedúci riaditeľ v podnikoch poskytovateľa“. Takýto
právny úkon je absolútne neplatným právnym úkonom. Nakoľko predmetná výpoveď je neplatná z
vyššie popísaného dôvodu, súd v tomto konaní už neskúmal, či  v danom prípade boli naplnené
ďalšie zákonom stanovené podmienky výpovede v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce,
teda či žalobkyňa sa stala pre zamestnávateľa nadbytočnou v pozícii „výrobný riaditeľ“, a to z dôvodu
nevyhnutnej organizačnej zmeny. Podľa § 78 ods. 1  Zákonníka práce ak dal zamestnanec neplatnú
výpoveď alebo ak skončil neplatne pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ
mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí.

10. Súd citujúc §§ 78 ZP, 80 ods. 1 ZP vysvetlil po zistení, že výpoveď daná žalovaným žalobkyni
je absolútne neplatný právny úkon, súd vyhovel aj ďalšiemu nároku žalobkyne, ktorým sa domáhala
zaplatenia náhrady mzdy. Priznal žalobkyni ňou požadovanú výšku priemerného mesačného zárobku
vo výške 1.243,39 eur, a to od 1. 5. 2016, avšak nie do skončenia pracovného pomeru, ako
žalobkyňa požadovala, ale vychádzajúc z ustanovení § 79 ods. 1 Zákonníka práce až do času, keď
jej zamestnávateľ, teda žalovaný, umožní pokračovať v práci. Súd tak rozhodol aj z toho dôvodu, že v
oznámení, v ktorom žalovaná nesúhlasila s predmetnou výpoveďou,  trvala na ďalšom zamestnávaní a
zároveň na doplatení mzdy v zmysle pracovnej zmluvy. V prevyšujúcej časti, teda v časti požadovaného
nároku na výplatu mzdy do skončenia pracovného pomeru, súd žalobu zamietol.

11. Pri určení výšky mzdového nároku súd vychádzal z dôkazných listín predložených žalobkyňou, a
to Dohody o zmene dojednaných pracovných podmienok zo dňa 31. 12. 2008, ktorá je neoddeliteľnou
súčasťou pracovnej zmluvy zo dňa 10. 5. 2002, kde bola dojednaná mesačná mzda vo výške 3.320,- eur,
z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti firmy MIDAPA, s. r. o. za rok 2015
vypracované pre zamestnankyňu M. S. za rok 2015 a 2016, z osobného účtu žalobkyne z Tatra Banky.
Nakoľko žalobkyňa mala v konaní plný úspech, súd jej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Podľa §
4 ods. 2 písm. d) Zákona o súdnych poplatkoch žalobkyňa je v tomto konaní od povinnosti platiť súdny
poplatok oslobodená, preto súd podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona určil túto povinnosť žalovanému,
ktorý bol v konaní neúspešný (položka 1 písm. b) Sadzobníka Prílohy Zákona o súdnych poplatkoch z
návrhu o neplatnosť výpovede 99,50 € a podľa § 7 ods. 5 z návrhu na náhradu mzdy, podľa položky 1
písm. a/ 6 % z 44.762,04 € = 2.682 €, t. j. spolu súdny poplatok vo výške 2.781,50 €.

12. V podanom odvolaní uviedol: „Žalovaný tvrdí, že odvolanie podali z dôvodu uvedeného v § 365 ods.
1 písm. f) a h) CSP, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

13. Žalovaná síce tvrdí, že o organizačných zmenách nebola informovaná a teda nemala o uvedených
organizačných zmenách žiadnu vedomosť. Toto tvrdenie žalovanej sa nezakladá na pravde, nakoľko
žalovaná o uvedenej organizačnej zmene informovaná bola, nakoľko sa osobne podieľala na chode
spoločnosti. Do dňa 27.1.2016 bola zároveň aj konateľkou spoločnosti, teda mala plnú vedomosť
o tom, že vzhľadom na pracovnú náplň a činnosť žalobkyne v spoločnosti ako zamestnanca už
táto nie je potrebná a spoločnosť - zamestnávateľ z uvedeného dôvodu zrušuje pracovnú pozíciu
žalobkyne, ktorú v tom čase vykonávala bez ohľadu na to, ako táto pracovná pozícia bola definovaná
v pracovnej zmluve a jej dodatkoch. Z vnútropodnikových rozhodnutí bolo tak nepochybné žalobkyňa
o tom vedela, že zamestnávateľ pre riadne zabezpečenie svojich podnikateľských aktivít nepotrebuje
zamestnávať žalobkyňu, ani nikoho iného s predmetom činnosti zamestnanca, ktorý do dňa rozhodnutia
zamestnávateľa o zrušení pracovnej pozície žalobkyne žalobkyňa vykonávala. Po tomto dátume
organizačného rozhodnutia zamestnávateľ, t.j. žalovaný, neprijal žiadneho iného zamestnanca a
zabezpečuje svoje potreby so svojimi zamestnancami a personálom znížením o výkon práce žalobkyne,
čo svedčí o tom, že rozhodnutie o zrušení pracovnej pozície žalobkyne bolo a je namieste, je
odôvodnené a máme za to, že je aj platné.



14. Žalovaná si teda bola plne vedomá skutočnosti, že súčasťou jej osobnej karty Dohoda o zmene
dojednaných pracovných podmienok nie je! Ak by sme teda pripustili argumentáciu žalobkyne,
ktorá neustále poukazuje na rozdielne označenie pracovných pozícii, teda iná pracovná pozícia je
uvedená v Dohode o zmene dojednaných pracovných podmienok a iná pracovná pozícia je uvedená
v žalobkyni doručenej výpovedi, je nutné konštatovať, že uvedenú skutočnosť spôsobila samotná
žalobkyňa, nakoľko Dohodu o zmene dojednaných pracovných podmienok do svojej karty neuložila,
resp. nezabezpečila ako zodpovedný zamestnanec, aby táto bola súčasťou jej osobného spisu, a teda
v zmysle ust. §40a Občianskeho zákonníka neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil!

15. Súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní len formálne pridržiaval písomného vyhotovenia textu
výpovede bez toho, aby zohľadnil ďalšie rozhodujúce fakty, ktoré sa týkali predmetného konania. V danej
právnej veci nebolo zohľadnené ust. §37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré znie nasledovne: „Právny
úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak j e jeho význam nepochybný. \" Zákonodarca
v citovanom ustanovení vychádza zo zásady, že formálne nedostatky pri prejave vôle, ktoré sa týkajú
chýb v písaní, nemajú vplyv na platnosť právneho úkonu. Vychádza sa tu aj z parémií rímskeho práva:
error in syllaba non nocet, error calculi non nocet, falsa demonstratio non nocet. Aj pred tento prípad sa
však vyžaduje splnenie podmienky, ktorá vyžaduje, aby prejav vôle žalovaného bol nespochybniteľný.
Je nutné konštatovať, že táto podmienka je splnená!

16. V danej právnej veci bolo porušené právo žalovaného na prístup k súdu a jeho právo na spravodlivý
súdny proces. Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je totiž neodňateľným právom
každého -L) účastníka konania, a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje
inak, ak na tomto I svojom práve účastník trvá.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 01.03.2017 uviedol, citujeme
zo zápisnice: „Súd neobdŕžal pred pojednávaním žiadne písomné ospravedlnenie JUDr. Okályho -
právneho zástupcu žalovaného, ani ospravedlnenie žalovaného. \" Súd prvej inštancie následne vyhlásil
uznesenie v zmysle ust. §180 CSP a pojednával za neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.
Avšak dňa 01.03.2017 bolo na súd prvej inštancie doručené podanie JUDr. Mateja Okályho - y
právneho zástupcu žalovaného označené ako „Oznámenie o zániku plnomocenstva\" (ďalej v texte aj ako
„podanie\"), ktorého obsahom bolo okrem iného aj ospravedlnenie neúčasti žalovaného na pojednávaní
a žiadosť o vytýčenie nového termínu pojednávania.

18. Navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

19. Vo vyjadrení k odvolaniu (proti rozsudku prvej inštancie 7CPr/4/2016) žalobkyňa uviedla, že ona
len pripomína, že dňa 12.6.2016 zaslal žalovaný súdu prvého stupňa vyjadrenie, v ktorom uznal
oprávnenosť nároku žalobkyne, keď dokonca uviedol, že: ,súdu oznamujeme, že uznávame skutočnosť,
že našou chybou v rámci prijatého rozhodnutia o nadbytočnosti zamestnanca bolo, že sme zrušili
pracovné miesto výrobného riaditeľka a nie pozíciu, na ktorú bola žalobkyňa dodatkom k pracovnej
zmluve preradená.\"

Po ďalšom osobnom konflikte medzi žalobkyňou a konateľom žalovaného však žalovaný náhle zmenil
svoj názor a rozhodol sa neuzavrieť navrhnutý súdny zmier ale pokračovať v súdnom spore. Dôkaz:
Vyjadrenie zo dňa 12.6.2016 (v súdnom spise). Svoje odvolanie pritom žalovaný postavil na názore, že
súd prvého stupňa nepostupoval v súlade so zákonom, keď podľa názoru žalovaného súd prvého stupňa
postupoval a) formálne, že b) žalobkyňa si podanie „chybnej\" výpovede spôsobila podľa žalovaného
sama, a že c) žalovanému bolo  odňaté pravo na prístup k súdu a právo na spravodlivý proces.

20. Ak uviedol súd prvého stupňa, žalovaný rozhodnutím o organizačnej zmene nezrušil pracovnú
pozíciu, ktorú vykonávala žalobkyňa, ale zrušil pracovnú pozíciu inú a napriek tomu dal výpoveď
žalobkyni. Žalovaný svoj omyl pritom v odvolaní vidí len ako chybu v písaní (hoc v ďalšej časti odvolania
uvádza tvrdenia o manipulácií s osobnými kartami), a preto je podľa názoru žalovaného podaná výpoveď
platná. Žalovaný tak podľa žalobkyne ignoruje judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý uviedol, že: „...
treba vychádzať z obsahu pracovnej zmluvy a skúmať, či u zamestnávateľa došlo k nejakej organizačnej



zmene, ktorá by robila zamestnanca pre neho nadbytočným z hľadiska funkcie, na ktorú ZNIE pracovná
zmluva.\"
(Výber rozhodnutí a stanovísk NSSR 79/1972).

20. Žalovaný vo svojom odvolaní taktiež podľa žalobkyne ignoruje vykonané dokazovanie, z ktorého
jasne vyplýva, že funkcia, na ktorú bola prijatá žalobkyňa (výrobný riaditeľ), mala iné obsahové
zameranie ako funkcia, na ktorú bola žalobkyňa preradená (vedúci riad, v podnikoch poskytovateľa).
Žalobkyňa bola totiž na novú pracovnú pozíciu preradená po skončení výroby u žalovaného a
preorientovaní sa žalovaného na skladovací biznis. Ako to teda uviedol aj súd prvého stupňa, po
zmene pracovnej zmluvy vykonávala žalobkyňa inú prácu, na akú bola pôvodne prijatá. To napokon
uviedol na pojednávaní dňa 22.3.2017 aj sám žalovaný, keď vypovedal o zmene biznisu v spoločnosti
- žalovaného: ,Hovorím, že sestra doviedla firmu MIDAPA do krachu, avšak ja som, nakoľko je moja
príbuzná, ju naďalej nechal pôsobiť, aby mala z čoho žiť, vo firme MIDAPA, avšak od 1. 1. 2009 na
základe dohody o zmene dojednaných pracovných podmienok sa u nej zmenil výkon práce. Nebola už
riaditeľkou. Firma vykonávala už len skladovanie pre firmu PANASONIC pre účely skladovania videa,
DVD-čiek a podobne. Z toho dôvodu vykonávala funkciu vedúcej riadiacej v podnikoch poskytovateľa.
\" Dôkaz: Zápisnica zo dňa 22.3.2017 (v súdnom spise).

21. Pre úplnosť žalobkyňa uvádza, že ona podala žalobu aj z dôvodu, že organizačná zmena nebola
podľa žalobkyne podaná z dôvodu nadbytočnosti pracovných pozícií, ale z dôvodu osobného konfliktu
žalobkyne a konateľa žalovaného, ktorý súvisel s ochranou financií žalovaného (ktorého je žalobkyňa
spoločníčkou). Podľa judikatúry by bolo dôkazné bremeno, že účelom organizačnej zmeny bola
nadbytočnosť a nie účelové zbavenie sa zamestnanca, na strane zamestnávateľa (napr. Rozhodnutie
NS SR, R 94/1968). Žalovaný ako zamestnávateľ pritom nielenže v tomto konaní dôkazné bremeno vo
vzťahu k preukázaniu nadbytočnosti žalobkyne ako zamestnanca neuniesol, žalovaný podľa žalobkyne
preukázal presný opak. Žalovaný na pojednávaní dňa 22.3.2017 výslovne uviedol: „Ja som jej zadal
úlohu, aby zabezpečila chod prenájmu EMBRACA do konca roku 2016, resp. na rok 2017. Ona to
odkladala, nevykonala túto činnosť. A potom 4. 1.2015 vybrala z účtu 57.000 € a dala si ich na svoj
účet súkromný, neviem kam.  Tak som potom aj ja za prítomnosti jej právneho zástupcu JUDr.  Rušina
ako majoritný podnikateľ urobil opatrenia. Zvolal som valné zhromaždenie a zbavil som ju konateľstva
spoločnosti a ja som bol naďalej majoritným majiteľom. Žalobkyňa sa k tomu nevyjadrila, nehlasovala
vôbec. Ja som to odhlasoval ako majoritný majiteľ. Z uvedeného dôvodu následne som potom preto
riešil pracovnoprávny vzťah jej vo firme a poveril som na vypracovanie výpovede Z.. T. Z.Ú. - moju
dcéru a JUDr. Bečarika Michala. Predložil som im osobné karty a na základe tých som ich požiadal,
aby vypracovali výpoveď.\" Dôkaz: Zápisnica zo dňa 22.3.2017 (v súdnom spise). Z citovanej výpovede
konateľa žalovaného je teda podľa žalobkyne evidentné, že účelom prijatia predmetnej organizačnej
zmeny nebola nadbytočnosť, ale zbavenie sa zamestnanca, t. j. žalobkyne, a to z dôvodu údajného
nevykonania pracovnej úlohy a údajnej manipulácie s financiami žalovaného.

22. Pre úplnosť je však nutné dodať, že súd na tomto pojednávaní (1.3.2017) vo veci nerozhodol a
odročil pojednávanie práve za účelom vykonania výsluchu konateľa žalovaného, ktorý sa uskutočnil dňa
22.3.2017. Dôkaz: Zápisnica zo dňa 1.3.2017 a dňa 22.3.2017 (v súdnom spise). Žalobkyňa dodáva,
že ak by pritom v konaní súd prvého stupňa nevykonal výsluch žalovaného a vo veci by bez výsluchu
žalovaného rozhodol, aj v tomto prípade by právo žalovaného na prístup k súdu a na spravodlivý proces
nebolo odňaté Judikatúra súdov totiž jasne ustálila, že: povinnosť uskutočniť výsluch strany civilného
sporu nie je absolútna. Ak súd nevykoná dôkaz výsluchom sporovej strany. bez ďalšieho nedochádza k
porušeniu práva na spravodlivý proces (Rozhodnutie NS SR, sp. zn. 1Cdo/8/2016, uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR č. 3/2017). V tomto konaní sa však výsluch
žalovaného uskutočnil, a to dňa 22.3.2017. V konaní pred súdom prvého stupňa sa pritom konali celkovo
3 pojednávania, a to pojednávanie dňa 30.11.2016, dňa 1.3.2017 a dňa 22.3.2017.

23. Podľa § 183 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „CSP\") pritom platí: „Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých
dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa
na pojednávaní nechali zastúpiť.\" Z citovaného ustanovenia CSP je teda zrejmé, že podmienky na
vykonanie pojednávania bez prítomnosti žalovaného boli dňa 1.3.2017 bezpochyby splnené. Žalovaný
je totiž právnickou osobou, zastúpenou v konaní právnym zástupcom a o nepriaznivom zdravotnom



stave žalovaného preto nie je možné ani uvažovať. Do pozornosti je pritom potrebné dať skutočnosť,
že konateľ žalovaného síce bol dňa 1.3.2017 práceneschopný, avšak to neznamená, že sa nemohol
zúčastniť pojednávania, nakoľko by účasť na pojednávaní nijako neohrozila jeho zdravie. Žalovaný totiž
opak nikdy nezdokladoval.

24. Záverom považuje žalobkyňa za potrebné dodať, že súd prvého stupňa podľa jej názoru konal
počas celého konania práve v_prospech žalovaného. Výsluch konateľa žalovaného totiž nikto nenavrhol
vykonať (výsluch sa však uskutočnil dňa 22.3.2017 - poznámka). Napriek tomu súd prvého stupňa
odročil dňa 30.11.2016 pojednávanie z dôvodu, že: „Súd považuje vzhľadom na závažnosť kauzy za
potrebné, aby sa žalobkyňa vypočúvala za prítomnosti žalovaného, aby sa mohla výpoveď z jeho strany
konfrontovať\"!

25. Dňa 22.6.2017, po predložení spisu odvolaciemu súdu sa znova žalovaná s.r.o. vyjadrila, a to k
vyjadreniu žalobkyne o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a uviedla, že súd prvej inštancie
doručil 19.6.2017 žalovanému listom z 15.6.2017 vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu zo 7.6.2017 (ďalej
len vyjadrenie žalobkyne), ku ktorému podávame nasledovné vyjadrenie:

„Žalovaný zotrváva v celom rozsahu na svojich doterajších vyjadreniach a podaniach. Vyjadrenie
žalobkyne predstavuje vo svojej podstate len rekapituláciu sporu. Žalobkyňa v podanom vyjadrení
neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali vyplv na daný spor. V danej právnej veci
máme za to, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalovaným ako zamestnávateľom žalobkyni ako
zamestnancovi je platná, nakoľko spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti. Je totiž nepochybne
zrejmé,  o ktorú faktickú činnosť a o ktorú pracovnú pozíciu sa jednalo, teda nie je možné považovať
výpoveď z dôvodu chyby v písaní za neplatnú. S poukázaním na uvedené žalobca zotrváva na podanom
odvolaní a žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu“.

26. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods.1,2 CSP
a rozsudok v rozsahu napadnutom odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP,
lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané
odvolanie.

27. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p.  zodpovedá § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a týka sa
chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie,
ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe
ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže
byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide
o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami),
príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.

28. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.



poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.

29. Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p.  zodpovedá § 365 ods.1
písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)] je
jeho omyl pri aplikácii právnej normy na právne vzťahy medzi účastníkmi konania, avšak v tejto veci
nedošlo k omylu, či už výkladu práva alebo právnej normy.

30. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne
použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak
nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery
o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho
dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením
veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom,
aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako postupoval súd a odvolací súd zistil, že ani tento odvolací dôvod nie
je opodstatnený.

30. Odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru NS SR v Bratislave, lebo dôkazné bremeno
na tvrdenie a preukázanie skutočností pri organizačnej zmene z hľadiska toho, či bola preukázaná
nadbytočnosť bolo na žalovanom a nie iba účelové zbavenie sa zamestnanca zo strany zamestnávateľa,
ktoré dôkazné bremeno nezvládol žalovaný (napr. rozhodnutie NS SR R/94/1968).

31. Žalobkyňa bola na novú pracovnú pozíciu preradená po skončení výroby u žalovaného a
preorientovaní sa ním na skladovací biznis, preto pri právnom závere súdom prvej inštancie po zistení
skutkového stavu je zákonný záver o tom, že po zmene pracovnej zmluvy vykonávala žalobkyňa inú
prácu, než na akú bola pôvodne prijatá, lebo totiž firma vykonávala už len skladovanie pre firmu
PANASONIC, pre účely skladovania videa, DVD-čiek a podobne, žalobkyňa teda následne vykonávala
už funkciu riadiacej v podnikoch poskytovateľa. Žalovaný aj sám vypovedal o zmene biznisu spoločnosti,
keď tvrdil: „Sestra doviedla firmu MIDAPA do krachu, avšak ja som, nakoľko je moja príbuzná, je sestrou,
ju naďalej nechal pôsobiť, aby mala z čoho žiť vo forme MIDAPA, ale od 1.1.2009 na základe dohody o
zmene dojednaných pracovných podmienok sa u nej zmenil výkon práce, lebo už nebola riaditeľkou.“

32. Napokon ďalší dôvod neplatnosti výpovede je ten, že organizačná zmena nebola podľa žalobkyne
podaná z dôvodu nadbytočnosti pracovnej pozícii, ale z dôvodu osobného konfliktu žalobkyne a konateľa
žalovaného, ktorý súvisel s ochranou financií žalovaného (ktorého je aj žalobkyňa spoločníčkou).

33. Zahmlievanie zo strany žalovaného, čo sa týka nadbytočnosti vyplynulo z toho dôvodu, že žalovaný
chcel riešiť pracovnoprávny vzťah, keď poveril žalobkyňu inými úlohami, t. j. nebola už výrobnou
riaditeľkou, ale bola vedúcou riadiacou v podnikoch poskytovateľa. Ona bola na novú pracovnú pozíciu
preradená po skončení výroby u žalovaného, keďže sa on preorientoval na skladovací biznis.

34. Podľa rozhodnutia NS SR (uznesenie 4Cdo/78/2013  z 24.10.2013) v preskúmavanej veci pri
konštatovaní, že nedošlo k zmene zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie, odvolací súd
už nemal možnosť inak rozhodnúť len potvrdiť rozsudok ako vecne správny, v odôvodnení svojho
rozhodnutia sa môže obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku ďalšie dôvody, ale len vtedy, ak sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

35. Pri účele odôvodnenia rozsudku je treba poukázať na správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý v
dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a napokon jednoznačne zákonne
rozhodol, keď vyhovel žalobe žalobkyne.



36. Aj Ústavný súd SR sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze
III.ÚS/119/03-30 keď vyslovil, že súčasťou obsahu základného právo na spravodlivý proces je aj právo
účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV.ÚS/115/03).

37. Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne preskúmateľný, účelom tohto preskúmania boli riadne
právne vzťahy, ktoré pri pracovnoprávnom vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnankyňou vznikli
a ďalej sa rozvíjali až napokon boli ukončené neplatnou výpoveďou. Súd prvej inštancie sa vysporiadal
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup v odôvodnení dostatočne logicky
poukázal na vysvetlenie aplikácie právnej normy z hľadiska zistených rozhodujúcich skutočností a
následne aj vyslovil správny právny záver. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky vnútorne kompaktne
a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia, toto odôvodnenie rozsudku súdu musí
byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní (porovnaj aj
rozhodnutia NS SR 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011).

38. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu a jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva,
judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola potom daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument zásadný
a podstatný, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje si potom špecifická odpoveď práve na tento
argument (napr. Georgiadis c. Grécko z 29.5.1997; Higgins c. Francia z 19.2.1998).

39. Prejavom zásady hospodárnosti konania je rozhodnúť jediným rozsudkom, a to aj o neplatnosti
výpovede aj o nároku na náhradu mzdy teda tak, ako komplexne rozhodol súd prvej inštancie a odvolací
súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil.

40. Právo žalovaného na prístup súdu a na spravodlivý proces bolo na pojednávaní dňa 1.3.2017
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, lebo na toto pojednávanie bol žalovaný predvolaný, súd na
tomto pojednávaní (1.3.2017) vo veci nerozhodol, ale odročil pojednávanie práve za účelom vykonania
výsluchu konateľa žalovaného, ktorý sa uskutočnil 22.3.2017, ak by ani na prvom pojednávaní nevykonal
súd výsluch žalovaného a vo veci bez tohto výsluchu rozhodol súd, podľa názoru odvolacieho súdu by
právo žalovaného na prístup súdu a na spravodlivý proces aj tak nebolo odňaté a nebolo porušené.
Zatiaľ judikatúru NS SR ustálila, že povinnosť uskutočniť výsluch strany civilného sporu nie je absolútna,
lebo ak súd nevykonal dôkaz výsluchom sporovej strany, bez ďalšieho nedochádza k porušeniu práva
na spravodlivý proces (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/8/2016, Zbierka stanovísk Najvyššieho
súdu SR č. 3/2017).

41. Odvolací súd konštatuje, že výsluch žalovaného sa uskutočnil, a to dňa 22.3.2017. O. i. žalovaný
je právnickou osobou, zastúpenou v konaní právnym zástupcom a o nepriaznivom zdravotnom stave
žalovaného v tomto spore strán nebolo možné ani len rozmýšľať, konateľ žalovaného síce bol dňa
1.3.2017 podľa obsahu spisu práceneschopný, avšak to neznamená, že nemohol sa podrobiť výsluchu
a zúčastniť pojednávania, nakoľko by účasť na pojednávaní nijako neohrozila jeho zdravie, žalovaný
totiž opačné tvrdenie dôkazmi nepreukázal (počas tej istej práceneschopnosti sa konateľ žalovaného
zúčastnil aktívne na pojednávaní 22.3.2017, čiže nebol vážne chorý, aby nemohol byť prítomný na
pojednávaní a vyslúchnutý).

42. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva aj to, že v roku 2009 mala žalobkyňa úraz a keďže bola
práceneschopná a následne nepracovala vo firme ďalších 7 rokov, konateľ žalovaného riadil celú firmu,
lebo podľa neho: „Sestra tam nemala čo robiť, ale chodila do firmy, kde spisovala, podľa neho somariny“,
koniec citácie).

43. K listinnému dôkazu - k výpovedi žalovaného odvolací súd poznamenáva, keďže bolo zistené,
že na základe Dohody o zmene dojednaných pracovných podmienok zo dňa 31.12.2008, žalobkyňa
už vykonávala funkciu vedúceho riaditeľa v podnikoch poskytovateľa; a výpoveď bola daná pre
nadbytočnosť žalobkyne z pracovnej pozície výrobný riaditeľ v dôsledku organizačnej zmeny, lebo:
„S účinnosťou od 1.5.2016 bol znížený počet zamestnancov v pracovnej pozícii výrobný riaditeľ z
pôvodného počtu jedna na nový počet nula“ (koniec citácie), potom pri aplikácii § 63 ods. 1 písm. b) ZP,



keď pre nadbytočnosť bol skončený pracovný pomer so žalobkyňou, predmetná výpoveď podľa názoru
súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd, táto výpoveď nebola daná z tejto pracovnej
pozície a preto pracovný pomer po neplatnosti výpovede, žalobkyni v tejto pozícii u žalovaného aj naďalej
trvá.

44. So zreteľom na §§ 15, 17 ods. 3 ZP, zák. č. 311/2001 Z.z. prejav vôle treba vykladať tak, ako
to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom a neplatnosť právneho
úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi
následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ ju povinný nahradiť.

45. Argumentačne síce súd prvej inštancie vysvetlil neplatnosť výpovede, ale ešte k námietkam v
odvolaní je treba vysvetliť podľa názoru odvolacieho súdu, že ak firma, t. j. žalovaný skončil výrobnú
činnosť a priestory firmy už boli využívané len na skladové účely (skladový biznis), nemal možnosť už
žalovaný žalobkyňu zamestnávať a nemal pre ňu ani inú vhodnú prácu, je potom zrejmé, že žalovaný
mienil ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou, ktorá bola v pozícii vedúceho riaditeľa v podnikoch
poskytovateľa, avšak už nebola v inej pozícii, t. j. v pozícii výrobného riaditeľa, a funkcia výrobného
riaditeľa žalobkyni zanikla, čo logicky vyplynulo z výpovedí oboch sporových strán a z celkove zisteného
skutkového materiálu ohľadne zániku výrobnej činnosti firmy.

46. Správne konštatoval aj súd prvej inštancie, že ak žalobkyňa dostala neplatnú výpoveď a ak ona
zamestnávateľovi, t. j. žalovanému oznámila, že trvá na tom, aby naďalej vykonávala prácu, jej pracovný
pomer sa neskončil (§ 78 ods. 1 ZP).

47. Keďže je správne bol priznaný aj nárok na náhradu mzdy za obdobie od 1.5.2016 až do času, keď jej
zamestnávateľ - žalovaný umožnil pokračovať v práci, najviac za čas 36 mesiacov, odvolací súd potvrdil
napadnutý rozsudok v oboch výrokoch, tak v prvom ako aj v druhom.

48. Žalobkyňa ako úspešná v konaní má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške
náhrady však rozhodne po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu už potom súd prvej inštancie.

49. Zákonný je aj výrok o povinnosti zaplatiť štátu Slovenskej republike na účet súdu prvej inštancie
súdny poplatok 2.781,50 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a odvolací súd potvrdil aj tento výrok
podľa § 387 CSP.

50. Odvolací súd výrok o trovách odvolacieho konania odôvodňuje ust. § 396 CSP, lebo úspešnej
žalobkyni nevznikli a neúspešný žalovaný nemá na ich náhradu právo, aj keď bol zastúpený v odvolacom
konaní advokátskou kanceláriou.

51. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.



Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7CPr/4/2016", "guid": "7105f1c1-c918-4fa7-b01e-d05fd5e2da33:49d18354-a228-4156-8e47-364d88d18cbd", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "886ed8ce-e461-484d-81ef-404becd70459:5ffdb2e5-bc4f-4015-8e67-1a00bbe4e860", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8713204222.1", "spisova_znacka": "1Cdo/8/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/8/2016 z 30. 11. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-11-30", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8713204222.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:133406a1-02a8-4678-9d95-4a718ce38ebd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.406.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 406/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 406/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.406.2018.1"}, {"guid": "1f7ce916-8fe7-42eb-bbe3-08c195e4f973:64f26178-dc3d-4f87-b106-9f2685bcb8af", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5916204494.3", "spisova_znacka": "5CoPr/8/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5CoPr/8/2018 z 25. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5916204494.3"}, {"guid": "1f7ce916-8fe7-42eb-bbe3-08c195e4f973:95ccd1ac-2bc1-4df6-be2a-116691c7e972", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5916204494.3", "spisova_znacka": "5CoPr/8/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5CoPr/8/2018 z 25. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5916204494.3"}, {"guid": "1f7ce916-8fe7-42eb-bbe3-08c195e4f973:bea02aa6-c99e-4c08-9f9e-3a96c734a9a3", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5916204494.3", "spisova_znacka": "5CoPr/8/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5CoPr/8/2018 z 25. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-03-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5916204494.3"}]}