{"guid": "e2f3bbad-7fc1-4b1e-862f-f571028af644:031dbdb1-e9a7-47cb-8902-95407e838456", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7514203587.2", "spisova_znacka": "5Co/102/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/102/2017 z 26. 6. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 26. júna 2017, sp. zn. 5Co/102/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7514203587.2", "identifikacne_cislo": "7514203587", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ján Slebodník", "sudca_id": 1306, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-slebodnik-1306", "datum_vydania": "2017-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/031dbdb1-e9a7-47cb-8902-95407e838456", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7514203587.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7514203587.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7514203587.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/102/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514203587
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7514203587.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcov: 1. B. O., H.. XX.XX.XXXX, C. K. XXX,
XXX XX, 2. A. S., H.. XX.XX.XXXX, C. E. Č.. XXX/XX, E., 3. P. Č., H..XX.XX.XXXX, Č. Č.. XXXX/XX,
zastúpených JUDr. Jozefom Vaškom, Szakkayho č. 1, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR,
Bratislava, Drieňova č. 22, 826 86 Bratislava 29, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
o odvolaní žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie z 28.7.2016 sp.zn. 15C/69/2014-167

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.
Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že návrh zamietol a vyslovil,
že stranám sporu trovy konania nepriznáva.

2. Žalobca pôvodným návrhom žiadal, aby súd určil, že parcela č. 334/15 o výmere 503 m2  zastavaná
plocha  k. ú.   K. je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v 1. rade a to v podiele  1/2-ice z celku,
žalobkyni v 2. rade v podiele 1/4-iny z celku a žalobkyni v 3. rade v 1/4-ine z celku,  zároveň žiadal, aby
súd určil, že parcela  o výmere č.334/4 o výmere  333 m2  - zastavaná plocha zapísaná na LV  č. XXX
k. ú.  K.,  je vo vlastníctve SR - správca nehnuteľností Okresnú úrad Košice.
Svoj návrh odôvodnili tým, že parcela č.334/4 o výmere 836 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k. ú. K.,
kde ako vlastník je zapísaná SR - správca nehnuteľností Okresný úrad Košice, je parcelou, ktorá susedí
s parcelou č. 334/6 o výmere  636 m2, zastavané  plochy a nádvoria, a rodinného domu č. 373, ktorý stojí
na parcele č. 334/6 a je v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň. Predmetná parcela bola pridelená do
osobného užívania žalobkyni v 1. rade a jej už nebohému manželovi  F. O. a to rozhodnutím Okresného
národného výboru Košice - vidiek, zo dňa  23.02.1979. Na parcele č. 334/4 stojí stavba a to rodinný dom
č. súpisné 258, zapísaný na LV  č. XXXX k. ú. K., kde ako vlastník je zapísaná Ž.  U. Q.. B.. Žalobcovia
uviedli, že parcelu č. 334/4, ktorá je zapísaná na LV č. XXX užívali nepretržite od roku 1967 žalobkyňa v
1. rade a jej už nebohý manžel F. O. a následne jeho dedičia a žalobkyne v 2. a 3. rade ju užívajú až do
súčasnosti, boli dobromyseľní v tom, že im patrí a nakladali s ňou ako vlastnou, pričom právo osobného
užívania k uvedenej parcele im vzniklo na základe rozhodnutia Okresného národného výboru Trebišov
dňa  18.09.1967, ktorým bola pridelený pozemok F. O. a jeho manželke B.  O. do osobného užívania,
dňa  04.08.1967 bola uzavretá dohoda o zriadení práva osobného užívania k tomuto pozemku medzi
Miestnym národným výborom v K. a toho času nebohým F. O. a manželkou B..
Vzhľadom k tomu, že na parcele č. 334/4 stojí rodinný dom,   žalobcovia majú dôvodný predpoklad, že
vlastník uvedeného rodinného domu sa bude usilovať o nadobudnutie  vlastníckeho práva  k parcele č.
334/4, a preto je  u nich   daný naliehavý právny záujem.



V predmetnej veci súd rozhodol rozsudkom dňa 29.01.2015 tak, že žalobu zamietol z dôvodu nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.
Uznesením  krajského súdu zo dňa 08.07.2015 bol rozsudok súdu zrušený a vec vrátená prvému stupňu
na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia predmetnej veci, nakoľko súd nepoučil
žalobkyne, ktorý orgán má byť správne za Slovenskú republiku.
Mal  za to, že na základe evidenčného listu a výpisu z LV je zrejmé, že došlo k zmene vo výmere,
keďže na nej nie je už výmera  836 m2,  ale výmera len 462 m2. Tento stav, ktorý bol zapísaný na LV
v podstate  trval  25  až 30 rokov, od 70tych do 90tych rokov, možno až doposiaľ, pokiaľ by nedošlo
k prevodu domu, by tento stav trval.  Nebohý O.Ľ. a jeho manželka boli dobromyseľní, po celú dobu
považovali tento pozemok za svoj,  ďalej uviedol, že má k dispozícii žiadosť z roku  1974, kde píše
nebohý  F. O. o rozmeranie pozemku medzi   Jednotou SD a ním, ktorého bol majiteľom, keďže pozemok
mení rozmer z dôvodu, že odpredal rodinný dom na obchodné miestnosti pre Jednotu SD Košice a
doposiaľ  je majiteľom celej pozemkovej plochy, a preto žiadal o odčlenenie tejto plochy. Ďalej zástupca
žalobcov poukázal na to, že aj keď došlo k zmene, že zaniklo užívacie právo, ale súčasťou malo byť aj
vyporiadanie pozemku, k čomu ale nedošlo. Má za to, že aj napriek tejto  skutočnosti došlo k vydržaniu.
Zástupca žalovaného trval na  tom, že žaloba je nedôvodná, vyjadril sa aj k skutočnostiam týkajúcim sa
opravených výmer  na LV č. XX  z 836 na 462 m2, ktoré predložil v kópii  z pozemkovej mapy zo dňa
26.06.1974 s tým, že tieto nie sú hodnovernými dôkazmi, pretože zákon takéto správy bez súhlasu a
návrhu správcu majetku štátu nikdy nepovoľoval. Uviedol, že predložil súdu dôkaz listinami, že k zmene
výmeru  pozemku parcely č. CKN 334/4 - zastavaná plocha, ktoré bolo zapísané na LV č. XX, k zániku
práva osobného užívania pozemku k.ú. K.  došlo k zániku práva osobného užívania pozemku.
Je nepochybné, že  rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania č. Fin 12/67-14 zo dňa
18.09.1967 (č.l. 10,11) pridelil Okresný národný výbor v Trebišove, odbor finančný  F. O. a jeho manželke
B.C.  O. do osobného užívania  pozemok parcelu č.243/2 o výmere 836 m2 k.ú. K. za náhradu  3.214,40
Kčs, ktorý bol vo vlastníctve Československého štátu v správe MNV Slanec s odôvodnením, že ide
o pozemok určený rozhodnutím odboru ONV Košice -vidiek zo dňa 19.10.1978 určený na výstavbu
rodinného domu,  pričom pozemok bol vo vlastníctve Čsl. štátu -v správe  MNV  K. a uznesením Rady
MNV v K. č. 6/78 zo dňa 16.01.1979 bol daný súhlas na pridelenie  predmetnej  parcely žiadateľom
do osobného užívania z LV č. XXX  k. ú. K. je parcela, ktorá je predmetom sporu č. 334/4 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 836 m2 evidovaná na Slovenskú republiku v celosti ako správcu predmetnej
nehnuteľnosti.
Dňa 04.08.1967 bola uzavretá Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku (č.l.19) a to na
základe rozhodnutia  Finančného odboru ONV v Trebišove,  zo dňa 18.09.1967, č. 12/67-14,  medzi
Miestnym národným výborom v K. B. F. O.  a manželkou B. O., ktorej predmetom je pozemok parcela
č. 243/2 k.ú. K. o výmere  836 m2.
Dňa 27.08.1971 došlo k uzatvoreniu kúpnopredajnej zmluvy medzi predávajúcim  F. O. a manželkou  B.
O. a kupujúcim - Jednota SD v Košiciach, kde predmetom kúpy  bola novostavba  rodinného domu s
prísl.,  vybudovaného na parcele č. 243/2 k.ú.  K. (č.l. 42), kde v kúpnopredajnej zmluve v čl. 2 je uvedené,
že pozemok parcela č. EN 243/2 k.ú. K. o výmere  836  m2 je zapísaný na LV č. XX EN,   strediska
Geodézie v Sečovciach, na meno predávajúcich, ktorí získali  podľa ust. § 205 ods. 1 OZ od finančného
odboru  ONV v Trebišove,  do osobného užívania, ktorý užívateľský režim sa však na socialistický sektor
aplikovať nedá, a preto  pozemok nemôže byť predmetom kúpo-predaja.  Majetkoprávne usporiadanie
užívania pozemku sa má vykonať medzi stranami v osobitnom konaní.  V čl. 4 tejto kúpnopredajnej
zmluvy je uvedené, že hodnota domu i s prísl., avšak bez hodnoty pozemku činila sumu 406.875,- Kčs
a tento je odpredávaný  za dohodnutú kúpnu cenu s tým, že v čl. 7 je uvedené, že kupujúci uhradí sumu
197.328,- Kčs  do 30 dní od podpísania zmluvy na účet v Slovenskej štátnej sporiteľni v prospech konta
predávajúcich na úplné vyrovnanie pôžičky, ktorú si zobrali na výstavbu rodinného domu, zostatok ku
dňu 31.08.1971  predstavoval sumu 98.964,- Kčs a u  ďalšej pôžičky je to suma 98.364,- Kčs a 179.547,-
Kčs uhradí do 30 dní od podpísania  zmluvy pre predávajúcich na ich účet v SŠS, a 30.000,- Kčs zaplatí
do 30 dní po úplnom dokončení a odovzdaní domu kupujúcemu a po preukázaní potvrdenia, že všetky
podlžnosti voči SŠS sú vyrovnané.
V zmysle ust. § 219 OZ účinného v čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy a bodu 2 uvedenej
kúpnopredajnej zmluvy, predávajúcim zaniklo zo zákona právo osobného užívania k predmetnému
pozemku.
Z prednesu zástupcu za žalovaného súd zistil, že predmetný pozemok  parcela č. 334/4 bol daný
hospodárskou zmluvou do trvalého užívania Jednote SD, avšak žalovanému sa nepodarilo  získať a
teda predložiť  hospodársku zmluvu o trvalom užívaní pozemku, ale zo zápisov právnych vzťahov v
evidencii nehnuteľností (LV č.XXX k.ú. K.) je zrejmé, že táto hospodárska zmluva o trvalom užívaní



bola uzatvorená, lebo by inak toto trvalé užívanie nezaniklo, a teda nemohol by byť vykonaný zápis do
evidencie nehnuteľností.
Na základe ust. § 18 ods. 1 zákona č. 278/1993 o správe majetku štátu, sa právo trvalého užívania
dňom 01.01.1994 zmenilo na nájom majetku štátu. I z uvedených skutočností vyplýva, že žalobcovia
mali a museli  mať vedomosť  o tom, že parcela č. CKN  334/4 nie je v ich vlastníctve, pretože v tom
čase pozemky vo vlastníctve štátu mohli byť odovzdávané  len do osobného užívania občanov, preto i
podpísali dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku. Taktiež museli mať vedomosť o tom, že
predajom tejto stavby do socialistického spoločenského vlastníctva im zanikne právo osobného užívania
pozemku. Za týchto  okolností nemohli nastať zákonné podmienky vydržania v zmysle § 134 a nasl. OZ.
Čo sa týkalo tvrdenia skutočnosti zástupcu žalovaných, že malo dôjsť k rozdeleniu tejto parcely, ktorá
je predmetom tohto konania, a to na základe žalobcom predložených opravených výmer na LV č. XX
k.ú. K. z 836 m2 na  462 m2 a zakreslených hraníc na  kópii z pozemkovej mapy  zo dňa 26.06.1974,
súd uvádza, že tieto nie sú hodnovernými dôkazmi, nakoľko zákon úpravy bez súhlasu správcu majetku
štátu nepovoľoval.
Taktiež z obsahu listín (LV č. XX kópie z katastrálnej mapy z roku 1996) je zreteľné, že výmera  pozemku
CKN 334/4 zostala nezmenená a to vo výmere 836 m2,  táto skutočnosť je zrejmá aj z výkazu zmien za
rok 1975 (č.l. 138, 139), kde pri pôvodnej parcele č. 243 je uvedená výmera  836 m2.   Súd ďalej zistil,
že dňa  11.08.1986 Jednota SD  zaslalo žiadosť o zápis zmeny vlastníckeho práva  k nehnuteľnosti  (č.l.
140) evidovanej na parcele EN č. 434/2 k. ú. K. o výmere  836 m2, zapísanej na LV č. XX. Vlastnícke
právo k uvedenej nehnuteľnosti bolo obmedzené zmluvou o pôžičke zo dňa 12.10.1967 a obmedzenie
vlastníckeho práva zaniklo zaplatením pôžičky dňa  31.05.1983 a na základe týchto skutočností žiadali
stredisko Geodézie o vykonanie  zápisu zmeny vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XX ako parcela č. EN 243/2 k.ú. K.,  toho času  zodpovedá nové číslo parcely č. 334/4 v prospech
Miestneho národného výboru K.. Na základe toho MNV K.  odovzdalo predmetný pozemok   ONV Košice-
vidiek a ONV  Košice-vidiek družstvu do trvalého bezplatného užívania, nakoľko sú vlastníkmi domu na
predmetnom pozemku. Súčasťou žiadosti o zápis,  bolo aj potvrdenie Slovenskej sporiteľne (č.l. 142) o
výmaze obmedzenia prevodu nehnuteľnosti, ktoré zaniklo vyplatením pohľadávky.
Z výkazu zmien za rok 1975 je zrejmé, že parc. č. 334/4, ktorá bola predmetom prevodu, mala výmeru
836 m2 (čl. 139), kedy došlo k prečíslovaniu parciel podľa THM, čo je zrejmé i z výkazu výmer (čl. 143).
Súd poznamenal, že ust. § 218 OZ (účinného v čase uzavretia KZ) vyplýva, že vyporiadaniu
práva osobného užívania pozemku pri prevode stavby stojacej na tomto pozemku je povinnosťou
nadobúdateľa stavby a že dohoda o vyporiadaní tohto práva  je súčasťou zmluvy o prevode vlastníctva
stavby, taktiež z ust. § 219 OZ vyplýva, že právo osobného užívania pozemku, na ktorom je zriadená
stavba, zanikne, ak stavba prejde do socialistického spoločenského vlastníctva, pričom právo osobného
užívania sa musí vyporiadať. Uvedené ustanovenie však nerieši otázku, medzi kým malo dôjsť k
vyporiadaniu zanikajúceho práva osobného užívania, či totiž predávajúci, v danom prípade právny
predchodca žalobcov (U. O.Š. a manželka), ktorý predal stavbu Jednote socialistickej organizácií, má
nárok na úhradu ceny práva osobného užívania voči tejto organizácií, a či voči bývalému Národnému
výboru, z ktorým uzavrel dohodu o zriadení práva osobného užívania. Je však isté, že s vlastníctvom
stavby na nadobúdateľa prechádza aj právo osobného užívania pozemku. Vyporiadanie práva osobného
užívania pozemku v prípade uvedenom v ust. § 218 OZ, nezveruje zákon súdu, ale iba dohode
účastníkov. Z uvedeného je teda zrejmé, že predávajúcimi U. O. s manželkou, zaniklo právo osobného
užívania k predmetnému pozemku, Kúpno-predajnou zmluvou z dňa 27.8.1971, následne bol pozemok
CKN č. 334/4 daný hospodárskou zmluvou do trvalého užívania Jednote spotrebné družstvo Košice, i
keď táto zmluva žalovaným súdu predložená nebola, z LV č. XXX k.ú. K. (čl. 16), je zrejmé, že takáto
zmluva existovala, lebo inak by nemohol byť vykonaný zápis do EN. Na základe § 18 ods. 1 zák. č.
278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, sa právo trvalého užívania dňom 1.1.1994 zmenilo na nájom
majetku štátu.
Na námietku zástupcu žalobcov, keď zápis v prospech žalovaného bol až v roku 1983, súd
poznamenáva, že dňom 31.5.1983, Slovenská štátna sporiteľňa zaslala na kataster potvrdenie o
splatením pôžičky, ktorá bola zabezpečená obmedzením prevodu predmetnej nehnuteľnosti, a na
základe týchto skutočností, požiadal nový nadobúdateľ Československý štát o zápis vlastníckeho práva
do Katastra nehnuteľností. Na základe zistených skutočností preukázaných v konaní (KZ č. 141),
listinami (čl. 140-142), výkazom výmer (138-139), LV XXX, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

3. V podanom odvolaní žalobkyne v zákonnej lehote tvrdili, že návrh je opodstatnený a žiadali vydať
rozsudok  tak, že určuje, že žalobkyňa v 1.rade je spoluvlastníčkou podielu 1/2 z celku k pozemku na



parc. č. CKN 334/4 o výmere 836 m2, zastavané plochy a nádvoria zapísanej na LV č. XXX, k.ú. K. a
že do dedičstva po nebohom F. O., naposledy bytom v K., S. Č.. XXX/X, zomrelom dňa XX.XX.XXXX,
patrí spoluvlastnícky podiel 1/2  z celku k pozemku na parc. č. CKN 334/4 o výmere 836 m2, zastavané
plochy a nádvoria, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. K. a priznáva žalobcom náhradu trov konania vrátane
trov právneho zastúpenia pred súdom prvej inštancie aj náhradu trov odvolacieho konania.
V odvolaní namietali, že ide o nesprávne právne posúdenie veci v tomto konaní, lebo podľa § 365 ods.1
písm.f/ CSP súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a aj podľa
§ 365 ods.1 písm.h/ CSP je daný odvolací dôvod. Citovali v odvolaní § 39 a § 218 ods.1, 2 Obč.zák.
platného v čase uzavretia spornej zmluvy a trvali na svojom názore, že neplatný právny úkon nemôže
zakladať ex lege zánik práv a osobného užívania pozemku, a preto v zmysle § 872 ods.1 Obč.zák.
došlo k zmene osobného užívania pozemku na vlastníctvo s tým, že toto vlastníctvo trvá a súd prvej
inštancie sa nezaoberal v odôvodnení rozsudku tým, že ide o neplatnú kúpnopredajnú zmluvu, čo sa
týka pozemku (bolo povinnosťou nadobúdateľa stavby vyporiadať osobné užívanie pozemku zmluvu).
Nežiadali doplniť dokazovanie.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu žiadal žalovaný potvrdiť rozsudok ako vecne správny a zriekol sa práva
na náhradu trov konania, navrhol, aby súd odvolací rozhodol bez nariadenia pojednávania. Dôvody
uvádzané v odvolaní žalobcov sú výsledkom ich nesprávnej interpretácie príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka najmä o zániku práva osobného užívania pozemku, vydržaní majetku vo
vlastníctve štátu, neplatnosti kúpnej zmluvy v dôsledku čoho si nárokujú práva, ktoré im zákon
nepripúšťa. V podanom odvolaní žalobcovia nerozlišujú medzi prevodom vlastníctva stavby na fyzickú
osobu (§ 218 Občianskeho zákonníka) a prevodom vlastníctva stavby do socialistického spoločenského
vlastníctva (§219 Občianskeho vlastníctva). Ďalej nerozlišujú ani medzi absolútnou neplatnosťou
právneho úkonu (§ 39 Občianskeho zákonníka) a relatívnou neplatnosťou právneho úkonu (§ 40a
Občianskeho zákonníka). Je nespochybniteľné, že prevodom stavby do socialistického spoločenského
vlastníctva právo osobného užívania pozemku žalobcom zaniklo a že žalobcovia nenadobudli vlastnícke
právo k pozemku vydržaním, lebo nesplnili zákonné podmienky.
O.i. konštatoval, že v čase prevodu stavby vo vlastníctve žalobcov do socialistického spoločenského
vlastníctva, t.j. 1971 Občiansky zákonník nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku vydržaním
neumožňoval. Poukázal na jednoznačné majetkoprávne usporiadanie užívania pozemku medzi stranami
kúpnej zmluvy zo dňa 27.8.1971, ktoré sa malo vykonať medzi stranami v osobitnom konaní a ku ktorému
nikdy nedošlo. Táto dohoda nebola podstatnou náležitosťou zmluvy, preto nemohli žalobkyne vydržať
vlastnícke právo k predmetným pozemkom. Žalovaný dôvodne predpokladal, že zmluvné strany sa v
takomto vyporiadaní dohodli, majetkový prospech totiž vznikol žalobcom, ktorí nielenže pozemok bez
súhlasu správcu majetku štátu fiktívne rozdelili a oplotili a bezodplatne užívali, nie však žalovaný, ktorý
nemal z toho osoh. Jednoznačne považoval za vylúčené, aby žalobcovia pre ním tvrdené nevyporiadanie
a užívanie pozemku označili kúpnu zmluvu za absolútne neplatný právny úkon, lebo zákon to takto
neupravuje. Žalobcovia by neboli úspešní ani vtedy, keby sa dovolávali relatívnej neplatnosti právneho
úkonu, t.j. predmetnej kúpnej zmluvy (§ 865 ods.4 Obč.zák. a § 101 Obč.zák.), lebo aj toto právo je
už dávno premlčané. Kúpna zmluva bola uzavretá pred 1.aprílom 1983 a trojročná premlčacia lehota
skončila 1.apríla 1986.

5. Odvolatelia sa vyjadrili aj dňa 28.2.2017, ktoré vyjadrenie došlo už po zákonnej odvolacej lehote a
so zreteľom na svoje odvolacie dôvody zotrvali na nich, keď vyjadrili presvedčenie, že nesúhlasia s
názorom žalovaného v jeho vyjadrení, že pri zmluve z 25.1.2017 nie je podstatnou náležitosťou zmluvy
aj vyporiadanie pozemku.
V ďalšom obsiahlom vyjadrení k tomuto stanovisku žalobkýň sa vyjadrilo Ministerstvo vnútra SR tak
(č.l. 191-193), že tvrdenia žalobcov o dobromyselnosti užívania protiprávne zabratej časti pozemku ako
vlastníkov považuje za nepreukázateľné a účelové, lebo neznalosť zákona neospravedlňuje, žalobkyne
hrubým spôsobom porušili zákon, keď pozemok vo vlastníctve štátu svojvoľne rozdelili, postavili plot
a bezodplatne od predaja rodinného domu v roku 1971 do socialistického spoločenského vlastníctva
potom jeho oddelenú časť takmer 45 užívali, pričom mali uvedené v zmluve, že pozemok je len v
osobnom užívaním a nemôže byť predmetom predaja.
Ďalej uviedol, že zmluvné strany si v rámci zmluvnej autonómie mohli v kúpnopredajnej zmluve
dohodnúť, že majetko-právne usporiadanie užívania pozemku sa vykoná medzi stranami v osobitnom
konaní, lebo zákon to výslovne nezakazoval a ani z povahy veci nevyplývalo, že by sa tak nemohlo
vykonať.



Pri osobnom užívaní nezastavaných pozemkov (§ 209 OZ) bolo napr. v prípade zániku práva
osobného užívania pozemku zákonom upravené, že ak sa účastníci nedohodnú o vyporiadaní, vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého z nich súd.
Vymýšľať si absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva stavby z vlastníctva fyzickej
osoby do socialistického spoločenského vlastníctva štátu po takmer 45 rokoch z dôvodu, že dohoda
o vyporiadaní práva osobného užívania pozemku nebola súčasťou kúpnopredajnej zmluvy, hoci to ani
zákon (§ 219 OZ) ani dohoda účastníkov kúpnopredajnej zmluvy (bod 2 zmluvy) nevyžadovala, je zo
strany žalobcov nenáležité.
Tvrdenie žalobcov, že kúpnopredajná zmluva zo dňa 27.8.1971 je v zmysle § 39 Obč.zák. absolútne
neplatným právnym úkonom z dôvodu, že tento právny úkon svojim obsahom alebo účelom odporuje
zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy
„prieči záujmu spoločnosti“) je na základe vyššie stručne neznačených dôvodov nesprávne.
O.i. uviedli, že oni považujú za platný právny úkon zmluvu zo dňa 27.8.1971.

6. Napokon vo vyjadrení na č.l. 201-202 odvolateľky poukázali rozhodnutie najvyššieho súdu (Rč
50/2000), lebo aj podľa § 872 ods.1 zák. č. 40/1964 Zb. Obč.zák. právo osobného užívania pozemku
sa menilo na vlastníctvo fyzickej osoby a teda so zreteľom na zák. č. 229/91 Zb.  o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde, predmetné pozemky vydržali žalobkyne.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

8. Žalobkyňami uplatnené odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm. a) v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav písm. h) a písm. b) konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci zodpovedajú odvolaciemu
dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces), ktorý spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri
dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom
samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku
ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím
dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania
predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada
konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok
vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol
iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného
predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť
sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP)
ale aj (v čase rozhodovania súdu § 100 ods.1 O. s. p. (teraz § 171 ods.1 CSP)   alebo poučenia o
dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o
veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť
konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v
konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené
[§ 366, § 373 ods.4 CSP]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania
nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP (predtým O. s. p.), napr. osoba, ktorá mala byť
vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach
riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s  § 204 CSP  a p..

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP spočíva aj v tom, že procesným postupom alebo
aj rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v dôsledku ktorého účastník nemôže
uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP ale aj kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní,



zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie, právo na preskúmanie rozhodnutia.

10. Podľa čl. 46 ods.1 úst. zák. 460/1992 Zb. (ďalej len Ústava SR) každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa čl. 47 ods.3 Ústavy SR všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

12. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd  každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť
môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku
alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo
ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný,
pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

13. Podľa čl.6 ods.1,2 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu. Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich
zdravotného stavu a sociálneho postavenia.

14. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie v tomto spore.

15. Je treba doplniť, že dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len CSP) a odvolací súd pristupoval k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016 na základe úpravy
prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP (platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti a keďže odvolanie bolo podané pred 1.júlom 2016 (vyjadrenie po prvý raz k odvolaniu dňa
3.6.2015 č.l. 99-100 spisu) podmienky prípustnosti odvolania posudzoval odvolací súd podľa právneho
stavu existujúceho v čase podania odvolania, v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p. Dôvodom
pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov Civilného sporového poriadku o
spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov do odvolacieho konania, ktoré
začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného predpisu.

16. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa o veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, pričom súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy.

17. S poukazom na čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, všetci účastníci sú si v konaní podľa ods. 2 rovní a v
tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj Civilný sporový poriadok v čl. 6 ods. 1, CSP zakotvuje rovnaké
postavenie stranám sporu, ktoré spočíva v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú
ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. (porovnaj
aj uznesenie ÚS SR sp. zn. II.ÚS/4/1994 z 19.1.1994, I.ÚS/50/04). Garantovanie rovnakého postavenia
účastníkov v konaní sa premieta do ústavných práv strán sporu so zreteľom na uvedený čl. 6 ods. 1 CSP.

18. Súd prvej inštancie preukázané skutočnosti premietol do záverov o skutkovom stave (do tzv.
skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci podľa § 215 CSP a ktorý je
rozhodujúci pre právne posúdenie, vec aj správne právne posúdil (ide o výklad o tom, z ktorých
ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, prečo pod tieto ustanovenia podradil
zistený skutkový stav a ako ho prípadne vyložil so zreteľom k skutkovému stavu vo vzťahu k predmetu
konania a povinností a ako bola preto vec rozhodnutá).



19. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že (aj keď bol uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.
f) O.s.p., ktorý zodpovedá § 365 ods. 1 písm. h) CSP), pri nesprávnom právnom posúdení veci súd prvej
inštancie ani nemohol znemožniť realizáciu žiadneho ich procesného oprávnenia (rozhodnutia NS SR
5Cdo/44/2011, 3Cdo/53/2011, 2Cdo/97/2010).

20. Dôkazné bremeno mali stále v spore žalobkyne a oni nepreukázali, že žalovaný by nenadobudol
vlastnícke právo a oni sa dostali do dôkaznej núdze.

21. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie.

22. Ani žalobkyňami uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p., ktorý zodpovedá §
365 ods.1 písm.h/ CSP, lebo rozhodnutie súdu prvej inštancie má vychádzať z nesprávneho právneho
posúdenia veci, nebol preukázaný.

23. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením jeho omyl pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav, pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak by použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

24. Odvolací súd konštatuje, že v tomto konaní po odvolaní neponúkli žalobkyne žiadne dôkazy, ktoré by
nevykonal súd prvej inštancie, z dôkazového materiálu vychádzal aj odvolací súd a pritom konanie pred
súdom prvej inštancie ako aj odvolacie konanie predstavuje určitú jednotu a kontinuitu, ktorá spôsobuje
to, že ak sa neodkloní odvolací súd po vykonaní dôkazov od zisteného skutkového stavu a nenamieta
sa vyhodnotenie dôkazov, nemožno zvrátiť už po zistení skutkového stavu vyhodnotenie dôkazov a z
tohto dôvodu ani nemožno meniť rozsudok.

25. Odvolací súd súhlasí s tým, že súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav, poukázal na účel a
význam jednotlivých dôkazov v súvislosti s právnym posúdením tohto sporu o určenie vlastníckeho
práva a nemožno vytýkať súdu prvej inštancie, že by nevychádzal z relevantných skutkových zistení,
ktoré napokon navrhovali aj žalobkyne. Súd nemusí v každom konaní odpovedať na každý argument
strany sporu (účastníka), ktorý je síce podstatný pre stranu sporu, avšak nie pre súd, súd má odôvodniť
svoje rozhodnutie tak, ale ak sa vyžaduje na nejaký argument špecifická odpoveď súdu, potom na tento
argument je potrebné odpovedať (pozri aj judikatúru ESĽP rozsudok Georgiadis c/a Grécku Zbierka
rozsudkov a rozhodnutí 1997-III.).

26. V žalobe, ktorá nebola menená, žiadali žalobkyne určiť vlastnícke právo k parc. č. 334/4 o výmere
333 m2 zastavaná plocha, zapísaná na LV č. XXX k. ú. K. pre žalovaného a až zmeneným návrhom
(po zrušení rozsudku odvolacím súdom č.k. 5Co/364/2015-106 z 8.7.2015) žiadali zmenenou žalobou
zo dňa 6.7.2016 o určení vlastníckeho práva po rozdelení pozemku pre žalobkyňu B. O. s tým, že
do dedičstva po neb. F. O., naposledy v Slanci, Pivničná č. 373/1, zomrelom dňa 26.12.2001, patrí
spoluvlastnícky podiel 1/2 z celku k pozemku CKN 334/4 o výmere 836 m2.

27. Správne a zákonné je konštatovanie súdu prvej inštancie, že vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti (dňa 11.8.2986 Jednota SD zaslala žiadosť o zápis zmeny vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti evidovanej na parcele EN č. 434/2 k. ú. Slanec o výmere 836 m2), toto vlastnícke právo
bolo obmedzené zmluvou o pôžičke zo dňa 12.10.1967 a obmedzenie vlastníckeho práva zaniklo až
zaplatením pôžičky dňa 31.5.1983, potom až žiadali Stredisko geodézie o vykonanie zápisu zmeny
vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XX ako parcela č. EN 243/2 k. ú. K.,
ktorému zodpovedá číslo parcely č. 334/4 v prospech v prospech Miestneho národného výboru K.. Na
základe toho MNV K. odovzdalo predmetný pozemok ONV Košice-vidiek a ONV Košice-vidiek potom
družstvu do trvalého bezplatného užívania nakoľko sú vlastníkmi domu na predmetnom pozemku, okrem
iného súčasťou žiadosti o zápis bolo aj potvrdenie Slovenskej sporiteľne o výmaze obmedzenia prevodu
nehnuteľnosti, ktoré zaniklo vyplatením pohľadávky. Pri prečíslovaní parciel podľa THM podľa výkazu
výmer čís. listu 143 v roku 1975 je zrejmé, že parc. č. 334/4 mala výmeru 836 m2. Kúpna zmluva
uzavretá v čase účinnosti § 218 OZ stanovila povinnosti pre nadobúdateľa stavby - domu a tak dohoda
o vyporiadaní tohto práva je súčasťou zmluvy o prevode vlastníctva stavby, z vtedy platnej úpravy



vyplýva, že právo osobného užívania pozemku, na ktorom je zriadená stavba zanikne, ak stavba prejde
do socialistického spoločenského vlastníctva, pričom právo osobného užívania sa musí vyporiadať.
Keďže nebolo určené kto má čo vyporiadať a medzi kým malo dôjsť k vyporiadaniu zanikajúceho práva
osobného užívania (U. O. a manželka), právny predchodca žalobkýň neurobil žiaden úkon, bol nečinný,
on predal stavbu Jednote - socialistickej organizácii, mal by nárok na úhradu ceny práva osobného
užívania voči tejto organizácii a voči bývalému národnému výboru, s ktorým aj uzatvoril dohodu o zriadení
práva osobného užívania. V súvislosti s tým potom, ale vlastníctvo stavby na nadobúdateľa prechádza
spolu aj s právom osobného užívania pozemku, vyporiadanie práva osobného užívania pozemku v
prípade uvedenom v § 218 OZ nemožno podľa zákona zveriť súdu, ale iba dohode účastníkov, na
základe uvedeného je správny a zákonný záver, že predávajúcimi, t.j. po uzavretí kúpnej zmluvy U. O.
s manželkou, zaniklo mu právo osobného užívania k predmetnému pozemku, po kúpnej zmluve z roku
1971 následne bol pozemok CKN č. 334/4 daný hospodárskou zmluvou do trvalého užívania Jednote,
SD Košice, a aj keď nebola predložená táto zmluva súdu, z LV č. XXX k. ú. K. jednoznačne vyplýva, že
takáto zmluva existovala (v spore ide o vlastníctvo k pozemku).

28. Tieto závery vyvodil súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania bez iniciatívy žalobkýň
a jeho záver je presvedčivý, argumentmi podložený a vychádza zo zisteného skutkového stavu, lebo
vždy ak by aj bola kúpna zmluva z r. 1971 v časti neplatná, je to len skutočnosť, od ktorej sa odvíjajú
zákonné podmienky vydržania.

29. Preto, ak požiadal nový nadobúdateľ Československý štát o zápis vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností v roku 1983 potom čo Slovenská štátna sporiteľňa zaslala na kataster potvrdenie
o splatení pôžičky, zabezpečenej obmedzením prevodu predmetnej nehnuteľnosti, správne aj bolo
žiadateľovi a novému nadobúdateľovi vlastníckeho práva vyhovené.

30. Pre úplnosť k odvolacím dôvodom v časti o namietanom vydržaní vlastníckeho práva, odvolací
súd dopĺňa, že podmienky vydržania vlastníckeho práva sú ustálenou súdnou praxou rešpektované a
vyžadujú sú hlavne aj v prípade neplatnosti kúpnej zmluvy dobromyseľnosť právneho predchodcu pri
nadobudnutí vlastníckeho práva, ktorý jednoznačne vedel akú zmluvu uzatváral a že nemal vyporiadaný
pozemok. Až potom po preukázaní podmienky vydržania nastupuje ďalšia zákonná podmienka, t.j.
vydržacia doba, ktorá je v zákone určená a oprávnenosť držby, nepretržitosť držby počas vydržacej
doby, tieto podmienky neboli aj vzhľadom na dlhodobé užívanie predmetných nehnuteľností už splnené
právnym predchodcom žalobkyne v 1. rade (aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/7/2011 z 26.4.2012 ako
aj z uznesenia 6MCdo/1/2011 z 30. apríla 2012 vyplýva, že aj spochybnenie nadobudnutia vlastníckeho
práva po nesprávnom zápise v pozemkovej knihe pri interpretácii Občianskeho zákonníka môže
vyvolať pochybnosti, ktoré spôsobujú nedostatok základnej náležitosti vydržania vlastníckeho práva, t.j.
dobromyseľnosť), ktorý nebol dobromyseľný po podpise kúpnej zmluvy z roku 1971.

31. Ani žalobkyňa v 1. rade v zásade nemohla nadobudnúť predmetné pozemky v dobrej viere a nemôžu
ani patriť do dedičstva po jej právnom predchodcovi. Dobromyseľnosť, resp. dobrá viera znamená,
že niekto s ohľadom na určitý právny vzťah, pri zachovaní obvyklej miery opatrnosti (ostražitosti či
starostlivosti), je vnútorne presvedčený o správnosti (poctivosti) svojho konania. Žalobkyňa v 1. rade,
ktorá mala informáciu o zastavanosti predaných pozemkov ako aj informáciu (z 1.ruky) o osobnom
užívaní k predmetnej parcele na základe rozhodnutia Okresného národného výboru Trebišov zo dňa
18.9.1967; spôsobujú nedostatok dobromyseľnosti, ktorá je dôležitá aj pri jednoznačnosti uzavretia
dohody o zriadení práva osobného užívania k pozemku medzi Miestnym národným výborom v K. a neb.
F. O. zo dňa 4.8.1967. Napokon treba zdôrazniť, že ani v rokoch sedemdesiatich (r. 1971 - zmluva),
nemohla žalobkyňa  I. pozemok deliť, oplocovať, ktorý bol vlastníctvom štátu a ani ten vydržať.

32. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu zamietol aj po pripustení jej zmeny a odvolací
súd rozsudok potvrdil podľa § 387 CSP, aj vo výroku o trovách konania, o trovách odvolacích rozhodol
odvolací súd podľa § 396 CSP, lebo úspešný žalovaný ich nežiadal a žalobkyne neboli úspešné v tomto
konaní.

33. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).



Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/69/2014", "guid": "820c0615-a7fc-43e0-b22a-0f9900a22ce0:b6a24102-284a-4227-b777-25eebb75479b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "f5083e1d-657f-4633-bf39-a679a066a518:1af04a3e-3d28-4a5d-801d-4188ca1a55d7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:7208208907.1", "spisova_znacka": "6MCdo/1/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/1/2011 z 29. 4. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-04-29", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:7208208907.1"}, {"guid": "295c61cf-85b6-4a6f-a95a-bf40117a8686:38673f02-d1b9-474c-b062-40a07e15cba6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8614202097.1", "spisova_znacka": "5Co/364/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/364/2015 z 11. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8614202097.1"}], "citovane_v": []}