Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sa/20/2017 z 20. 9. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 20. septembra 2017, sp. zn. 2Sa/20/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7017200833.1 Krajský súd Košice | 2Sa/20/2017 | ECLI:SK:KSKE:2017:7017200833.1 | 2017-09-20 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 88 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z., § 2 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z., § 2 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z., § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z., § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f38ba10b-f59d-432f-a074-c19c252dcf3a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7017200833.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sa/20/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200833
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7017200833.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou v právnej veci žalobcu: C. H., nar.
X.X.XXXX, štátna príslušnosť: H., trvale bytom: H., bez platného cestovného dokladu, toho času
umiestnený v Ú. J. B. J. M. R., L. XX, R., Slovenská republika, zastúpeného: Centrum právnej pomoci,
sídlo: Námestie slobody 12, Bratislava, Kancelária Košice, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému:
Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej
polície Prešov, Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko, Košice, vo veci
preskúmania rozhodnutia žalovaného Č.s:. PPZ-HCP-PO9-18-046/2017-DT z 30.8.2017, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie o zaistení a vyjadrenie žalovaného

1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 125 ods. 2, § 88 ods.1, písm. b/ a ods.4 a 5 zák.
č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov rozhodol o predlžení zaistenia žalobcu odo dňa 30.8.2017 do
30.11.2017 na čas nevyhnutne potrebný na zabezpečenie výkonu trestu vyhostenia z územia Slovenskej
republiky a žalovaného umiestnil v Ú. J. B. J. M. Y. R..

2. Rozhodnutie odôvodnil na tom skutkovom základe, že dňa 08. 08. 2017 mu boli zaslané podklady
zo strany Ú. R. pod č. PPZ-HCP-SE1-51-034/2017, v ktorých žalovaného upovedomuje o tom, že
žalobca dostatočne nespolupracuje na poskytnutí informácii o svojej osobe, potrebných pre vydanie
cestovného dokladu, preto žiadal o predĺženie doby jeho zaistenia, podľa § 88 ods. 4 zákona č.
404/2011 Z. z., o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný konštatoval,
že vychádzal z dokladov materiálov ÚHCP PPZ Ú. R. pod č. PPZ-HCP-SE1-51-034/2017 zo dňa 11.
07. 2017. ÚHCP PPZ Ú. R., ktorý vykonal dňa 01. 06. 2017 so žalobcom za prítomnosti tlmočníka
vstupný pohovor predložil mu dotazník k žiadosti potrebný k vystaveniu NCD, ktorý žalobca vyplnil len
čiastočne, čo vyhodnotil ako nedostatočnú spoluprácu na poskytnutí informácii o jeho osobe, ktoré sú
potrebné pre vydanie cestovného dokladu. Predpokladanými úkonmi nutnými od žalobcu, na vykonanie
vyhostenia účastníka konania je potvrdenie jeho totožnosti, pre komunikáciu so zastupiteľským úradom
štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, pre zabezpečenie náhradného cestovného dokladu a samotnú
realizáciu súdneho vyhostenia.

3. Dňa 30. 08. 2017 žalovaný žalobcu vyzval, aby sa vyjadril k uvádzanej skutočnosti do zápisnice č.
s.: PPZ-HCP-PO9-18-010/2017-DT, v zmysle § 3 ods. 2 a § 22 ods. 1 správneho poriadku. Žalobca
vypovedal, že u neho od doby jeho zaistenia nenastali žiadne nové skutočnosti a na kladené otázky



odpovedal, že si nepamätá, aby s ním boli robené nejaké úkony a poprel, že by nespolupracoval
so štátnymi orgánmi a spracovanú zápisnicu účastník konania odmietol podpísať. Pri stanovení doby
zaistenia vychádzal žalovaný zo žiadosti Prezídia Policajného zboru Ú. J. B. J. M. R. vydanej pod č.
PPZ-HCP-SEl -51-034/2017 zo dňa 11. 07. 2017 vo veci predĺženia doby zaistenia žalobcu, odpovede
Prezídia Policajného zboru Ú. J. B. J. M. H. vydanej pod č. PPZ-HCP-ME-06-006/2017-N zo dňa 24. 08.
2017, v ktorej uviedol, že štátny príslušník H. F. nedisponuje platným cestovným dokladom a odmieta
spoluprácu s pracovníkmi Ú. H.. Ďalej rozhodnutie odôvodnil nadobudnutými zisteniami vykonanými v
na zabezpečenie vyhostenia žalobcu:
-dňa 01. 06. 2017 zaslal Ú. R. žiadosť o vybavenie NCD pre menovaného Ú. J. B. J. M. Y. H., - dňa 01.
06. 2017 zaslalo Ú. R. žiadosť o lustráciu daktyloskopického materiálu v systéme AFIS a v systéme AFIS
aktívnych členských krajín EÚ podľa Prümskej zmluvy na KEÚ PPZ Bratislava a NÚ Interpol Bratislava
na vykonanie lustrácie a potvrdenie totožnosti v domovskej krajine, vo Švajčiarsku, Belgicku, na základe
daktyloskopiokej karty 41 fotografie cudzinca, - dňa 19. 06. 2017 bola do Ú. R. doručená odpoveď, kde
KE-U P PZ Bratislava oznámil, zistenú zhodu s daktyloskopickou kartou č. BAT1033453 s osobou C. H.,
nar. XX. XX, XXXX a zhoda v zbierke daktyloskopických katiet AFIS v Nemecku, Rakúsku, Španielsku
a Belgicku, iná zhoda zistená nebola, - dňa 19. 06. 2017 bola zaslaná žiadosť NÚ Interpol Bratislava
o vykonanie lustrácie v Nemecku, v Rakúsku, v Španielsku a v Belgicku. - dňa 29. 06. 2017 bola do
Ú. R. doručená odpoveď z NÚ Interpol, kde v predmetnej veci IP Brusel informoval, že porovnanie
zaslaných odtlačkov prstov bolo v Belgicku pozitívne, pričom osoba bola identifikovaná ako H. C.,
nar, XX.XX.XXXX, národnosť H.Á., C. H., nar. XX. XX.XXXX, národnosť H., H. C., nar. XX.XX.XXXX,
národnosť H., H. C., nar. XX. XX, XXXX, národnosť H.. Menovaný má viacero záznamov pre trestné činy
krádeže a pre ilegálnu imigráciu, - dňa 04. 07. 2017 bola Ú. H. zaslaná urgencia ohľadom vybavenia
NCD pre menovaného. Dňa 07. 07. 2017 bola do Ú. R. doručené poskytnutie informácie, v ktorej N.
H. uviedol, že hoci je totožnosť osoby potvrdená lustrácia menovaného prebieha od 30. 08. 2016, kedy
bola osoba zaistená v Ú. H. naďalej prebieha na území H. F. a na území C. Ľ. G. K.. Pracovníci Ú. H.
vykonali dňa 08. 06. 2017 telefonický rozhovor s pracovníkom B. H. ohľadne zistenia pravej totožnosti
menovaného, kde bolo oznámené, že nedisponujú informáciami, na základe ktorých by bolo možné
predmetné NCD vystaviť. Dňa 29. 06. 2017 bola príslušníkmi Ú.J. H. vykonaná osobná návšteva na B. H.
so sídlom vo Y. za účelom získania nových informácií ohľadne totožnosti menovanej osoby, kde dostali
negatívnu odpoveď a do dnešného dňa NCD vystavený nebol, - Interpol Viedeň žalovaného informoval,
že daktyloskopická karta č. TP-AT/9239738 patrí osobe C. H., nar. XX. XX. XXXX alias H. C., nar. XX.
XX. XXXX, v Rakúsku má záznamy pre trestné činy krádeže a falšovania dokumentov.

4. Žalovaný zdôraznil, že žalobca bol rozhodnutím správneho orgánu vydaným pod č. PPZ-HCP-
PO9-18-010/2017-DT zo dňa 30.05.2017 zaistený od 30. 05. 2017 do 30. 08. 2017. Podľa ustanovenia §
88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu trestu vyhostenia, pričom počas tejto lehoty
zaistenia sa nepodarilo zabezpečiť výkon súdneho vyhostenia žalobcu z územia Slovenskej republiky
z dôvodu, že dostatočne nespolupracuje.

5. Žalovaný preto rozhodol podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov o predĺžení zaistenia žalobcu
do 30.11.2017, čo odôvodnil ďalej tým, že počas tohto sa budú vykonávať ďalej všetky dostupné úkony
smerujúce k vybaveniu NCD pre žalobcu potrebného pre jeho vyhostenie z územia Slovenskej republiky.
Žalobca je štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol uložený právoplatný trest vyhostenia z územia
Slovenskej republiky a ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky neoprávnene bez platného
cestovného dokladu. V zmysle § 2 ods. 1 písm. f) zákona o pobyte cudzincov sa za neoprávnený
pobyt považuje zdržanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným
predpisom alebo Medzinárodnou zmluvou. Žalobca sa nachádza v situácii, keď by po prepustení bol
na území štátu v rozpore s čl. 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z
9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice
(Kódex schengenských hraníc )„ na plánovaný pobyt, na území členských štátov, ktorý nepresiahne 90
dní a dopustil by sa tak priestupku podľa § 118 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Za tejto
situácie by Policajný útvar bol oprávnený zaistiť účastníka konania podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona
o pobyte cudzincov na účel výkonu uloženého administratívneho vyhostenia, ktorý však už neuložil po
zistení, že žalobcovi bol uložený trest vyhostenia súdom.

6. Na zabezpečenie výkonu súdneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny priamo slúži inštitút
zaistenia cudzinca podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) a ods.4 zákona o pobyte cudzincov.
Po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov žalovaný konštatoval v odôvodnení, že vzhľadom k



prebiehajúcemu konaniu o vyhostení, ktoré stále trvá, je zaistenie účastníka konania v súlade s článkom
5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, keď trestným rozkazom Okresného súdu
G. R. číslo konania: 2T/8/2016, bol žalobca podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona uznaný vinným za
prečin ublíženia na zdraví v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písmeno
a) Trestného zákona, za bol odsúdený podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím §§ 36 písm.
j), písm. 1) Trestného zákona, §38 ods. 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jeden)
rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona bol trest podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1
Trestného zákona sa účastníkovi konania určená skúšobná doba 2 (dva) roky. Podľa § 65 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona, súd účastníkovi konania uložil aj trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky
na 15 (pätnásť)rokov.

7. Dôvodil, že žalobcova totožnosť nie je dôveryhodne preukázaná, nemá cestovný doklad, nie je možné,
aby sám legálnym spôsobom vycestoval z územia Slovenskej republiky do krajiny pôvodu, alebo krajiny
ktorá ho prijme, preto sú naďalej naplnené podmienky stanovené zákonom o pobyte cudzincov na
zaistenie účastníka na účel výkonu trestu vyhostenia. Po dôkladnom vyhodnotení osoby žalobcu, ktorý
je od 30. 05, 2017 umiestnený v Ú. R., nemá dostatočné finančné prostriedky. Žalovaný mal za to,
že uprednostnenie verejného záujmu je dostatočne odôvodnené aj s ohľadom práva účastníka konania
chránených Dohovorom. Účelnosť zaistenia je jednoznačná vzhľadom na situáciu, v ktorej sa účastník
konania nachádza, do vyhostenia. V Ú. R. je obmedzená protiprávna činnosť účastníka konania, pričom
je v tomto zariadení zároveň zabezpečená zdravotná starostlivosť ako aj naplnenie životných potrieb na
primeranej úrovni. Predĺženie zaistenia žalobcu je optimálne na dosiahnutie účelu samotného zaistenia,
výkonu súdneho vyhostenia účastníka konania z územia Slovenskej republiky. Dospel k záveru, že
zaistením nie sú porušené práva účastníka konania s ohľadom na platnú legislatívu, rešpektovanie
zákonov štátu, na ktorého výsostnom území sa účastník konania nachádza.

8. Doba zaistenia podľa odôvodnenia žalovaného závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov, hlavne
závisí na spolupráci cudzinca pri vybavovaní cestovného dokladu poskytnutím informácií potrebných
k reálnemu vyhosteniu je priamo úmerná dobe potrebnej na vystavenie cestovného dokladu ako aj
vybaveniu všetkých potrebných náležitostí k reálnemu fyzickému vyhosteniu účastníka konania do
domovskej krajiny. Žalovaný bral do úvahy celkový čas zaistenia podľa § 88 ods. 4 druhej vety zákona
o pobyte cudzincov, ktorý nesmie presiahnuť 6 mesiacov, v prípade žalobcu od 30. 05. 2017 do
30. 11. 2017. Žalovaný uviedol, že si je vedomý povinnosti, skúmať počas celej doby zaistenia účel
zaistenia. Predĺženie doby zaistenia sa odvíja od doby potrebnej na vybavenie k vystaveniu náhradného
cestovného dokladu a môže sa skrátiť /§ 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov/.

9. Vyjadrenie žalobcu je zhodným tvrdením vychádzajúcim z odôvodnenia jeho preskúmavaného
rozhodnutia o predĺžení zaistenia žalobcu.

II. Správna žaloba

10. Žalobca podal správnu žalobu a žiadal rozhodnutie žalovaného zo dňa 30.08.2017, Č. s.: PPZ-HCP-
PO9-18-046/2017-DT o predĺžení zaistenia žalobcu z r u š i ť a nariadiť, aby bol žalobca, toho času
umiestnený v Ú. J. B. J. M. R., L. XX, XXX XX R., Slovenská republika, bezodkladne prepustený zo
zaistenia a nahradiť mu trovy konania.

11. Žalobca pokladal predĺženie zaistenia žalobcu na základe napadnutého rozhodnutia žalovaného
za neúčelné, neefektívne a preto aj za nezákonné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, lebo
preukázateľne existujú prekážky jeho vyhostenia, čo spôsobilo zánik účelu zaistenia a nemožnosť
predĺženia zaistenia žalobcu.

12. Žalobca bol v minulosti zaistený za rovnakým účelom, ako je to v prejednávanej veci, t. j. účelom
výkonu trestu vyhostenia uloženého na základe trestného rozkazu Okresného súdu G. R. sp. zn.
2T/8/2016 z 09.03.2016, a to v čase od 09.03.2016 do 06.06.2016, a následne v čase od 04.08.2016
do 08.09.2016. Od 06.06.2016 do 04 . 08 . 2016, bol zaistený ako žiadateľa o azyl a bol v azylovom
konaní. Z príkazu na prepustenie žalobcu zo zaistenia zo dňa 8. 9. 2016 realizovaného za rovnakým
účelom z dôvodu § 90 ods.2 písm. b) bod 1. zákona č. 404/2011 Z. z., mal za to, že účel zaistenia
zanikol 08 .09. 2016 a žalobca bol zaistený za rovnakým účelom v súčasnosti. Tak ako v minulosti, aj v
súčasnosti podľa neho sú dané prekážky vyhostenia žalobcu, ktoré spočívajú v nemožnosti resp. nevôli



vystavenia náhradného cestovného dokladu žalobcovi zastupiteľským orgánom H., lebo zastupiteľský
úrad H. opakovane nie je schopný resp. ochotný vystaviť žalobcovi náhradný cestovný doklad. Žalobca
nesúhlasí s tvrdením, nespolupracoval so zariadením pre cudzincov. Žalobca riadne vyplnil dotazník
k žiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu. Žalobca Centru právnej pomoci uviedol, že
vlastný cestovný doklad nikdy nemal, do EÚ pricestoval ako maloletý, nespoluprácu považuje žalobca
za nedôvodnú a v rozpore s obsahom spisu.

13. Žalovaný podľa neho správnu úvahu o otázke efektívnosti a účelnosti zaistenia žalobcu nerozviedol,
nevysporiadal sa so zistenými skutočnosťami, hoci disponoval informáciou o negatívnom stanovisku
zastupiteľského úradu H. k žiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu žalobcovi.

14. Žalovaný podľa žalobcu nedostatočne odôvodnil napadnuté rozhodnutie aj v stanovenej dĺžke
doby zaistenia. Žalovaný sa nevysporiadal s predošlým zaistením žalobcu (realizovaným za rovnakým
účelom zaistenia v dobe od 09.06.2016 do 06.06.2019 a od 04.08.2016 do 08.09.2016) ani tým či doba
predošlého zaistenia žalobcu bola započítaná do zákonnej 6 mesačnej lehoty zaistenia v zmysle zákona
o pobyte cudzincov alebo nie, keďže sa jednalo o zaistenie žalobcu za rovnakým účelom. Napadnuté
rozhodnutie trpí v tejto časti vadou nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu.

15. Žalobca poukázal tiež na nezákonnosť rozhodnutia a uplatnil tieto žalobné dôvody :
-na porušenie ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, ktoré žalovaný v rozhodnutí nerešpektoval.
- na porušenie ust. § 90 ods. 1 písm. d ) a § 88 ods . 4 zák. č. 404/2011 Z. z. zákona o pobyte
cudzincov, nepretržite skúmať, či stále trvá sledovaný účel zaistenia hodnotený Európskym súdom pre
ľudské práva ako v rozpore s článkom 5 Dohovoru, - na porušenie čl. 15 ods. 4 Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských
štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín. ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich
území (tzv. návratová smernica"), podľa ktorého zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba
sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na
odsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v odseku 1.

16. Žalobca poukázal na porušenie ustálenej právnej praxe na :
-ustálenú rozhodovaciu činnosti všeobecných súdov, kasačného súdu, ako aj Ústavného súdu SR, podľa
žalobcu vyplýva, že medzi zaistením a účelom zaistenia, t. j. medzi konaním o zaistení a konaním o
odsune je vzájomná súvislosť a v žiadnom prípade sa nejedná o oddelené konania.

- názor Najvyššieho súd,u podľa ktorého sa správny orgán má povinnosť zaoberať v konaní o zaistení
cudzinca nielen otázkou legálnosti vstupu a pobytu na území Slovenskej republiky, ale v kontexte
Dohovoru a Návratovej smernice, ale aj zohľadnením možných prekážok vrátenia cudzinca, najmä ak
tieto vyšli najavo pred alebo po rozhodnutí o zaistení. 04SSR sp. zn. \ Sza/8/2015 ).
- názor vyslovený v náleze Ústavného súdu SR sp. zn, 11. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010 a nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. H. ÚS 147/2013-50 z 09 . 10 . 2013 k ustanoveniam čl.
5 ods. 1 Dohovoru.
Podľa tohto limitom zaistenia je práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca.
Ten vychádza z čl. 5 ods. 1 písm. j) Dohovoru, podľa ktorého, pozbaviť osobnú slobodu možno u osoby,
proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie. a existuje reálnosť vyhostenia a i podľa jeho rozhodnutí
zaistenie musí byť vždy zbavené arbitrárnosti. Ústavné súdy, konštatoval žalobca, považujú zbavenie
slobody, kde v postupe správnych alebo súdnych orgánov, ktoré o zaistení rozhodujú, je prítomný prvok
zlomyseľnosti, nedostatku dobromyseľnosti vo vzťahu k účelu zaistenia. Správny orgán rozhodujúci o
zaistení je povinný pri svojom rozhodovaní zaoberať sa a vziať do úvahy individuálne okolnosti týkajúce
sa daného žiadateľa a musí dospieť k záveru, že môže dôjsť k naplneniu účelu zaistenia, z dôvodov
uvedených v zákona o pobyte cudzincov.

- judikatúru ESĽP napr. vo veci Samie Ali v. Suisse, Agnissan v. Denmark.
a sťažnosť č. 24881/94, a správu Európskej komisie pre ľudské práva z 26.2.1997, už citované
rozhodnutia Agnissan proti Dánsku a Abdolkhani a Karimnia proti Turecku. V zhode s už citovanou
judikatúrou ESĽP (porov. Chchal proti Spojenému kráľovstvu, ods. 118, Saadi proti Spojenému
kráľovstvu, ods. 66). Odkázal na rozhodnutia českého Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1 As 12/2009
a sp. zn. 2 As 80/2009) podľa ktorého orgány verejnej moci pri rozhodovaní o zaistení na účely



vyhostenia a pri jeho výkone sú povinné skúmať či k vyhosteniu aj skutočne môže dôjsť./ I jeho uznesenie
č. k. 7As 79/2010-150 z 23.11.2011).
-na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Szak/13/2017 zo dňa 09.08.2017, ktorý
zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Sa/18/2017-45 z 20.06.2017 a vec vrátil krajskému
súdu na ďalšie konanie vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného o jeho zaistení Č. s.: PPZHCP-
PO9-18-010/2017-DT zo dňa 30.05.2017.

- na právny názor kasačného súdu vyslovený v rozsudku sp. zn.SZa/9/10\6: kritérium reálneho
predpokladu vyhostenia možno aplikovať v dvoch prípadoch, jednak prípady, kedy štátny príslušník
tretej krajiny de facto nevyhostiteľný, napr. nedisponuje platným cestovným dokladom a štát, ktorého je
dotyčný občanom, mu odmieta nový cestovný doklad vydať' a jednak prípady, kedy vyhosteniu bránia
prekážky právnej povahy. je to v záujme verejného poriadku a bezpečnosti odvolací súd, aj v súvislosti s
vyššie prezentovanou požiadavkou euro konformného výkladu návratovej smernice uvádza, že v tejto sa
nenachádza možnosť zaistenia z dôvodov verejného poriadku a členské štáty nemôžu použiť zaistenie
prisťahovalcov na účely odsunu ako formu „ľahkého trestu odňatia slobody". Hlavným cieľom zaistenia
na účely odsunu je zaistiť, aby navrátilci neohrozovali vykonanie povinnosti návratu útekom. Účelom
článku 15 nie je chrániť spoločnosť pred osobami, ktoré predstavujú hrozbu pre verejný poriadok alebo
bezpečnosť'. Uvedenou problematikou sa zaoberal aj Súdny dvor vo veci Kadzoev, C-357/09, bod 70:
„Možnosť umiestniť osobu do zaistenia z dôvodov verejného poriadku a verejnej bezpečnosti nemožno
založiť na smernici 2008/11. Žiadna z okolnosti uvedených vnútroštátnym súdom (agresívne správanie;
žiadne zdroje obživy; žiadne ubytovanie) teda nemôže sama osebe predstavovať dôvod na zaistenie
podľa ustanovení tejto smernice."

III. P r á v n a ú p r a v a

17. Podľa § 2 ods. 1, písm. f) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov), Na účely tohto zákona sa rozumie
neoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom,
osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou.

18. Podľa § 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, Štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je
štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie
aj osoba bez štátnej príslušnosti.

19. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny na účel administratívneho vyhostenia, alebo výkonu trestu vyhostenia.

20. Podľa § 88 ods. 4 prvá a druhá veta zákona o pobyte cudzincov, Štátny príslušník tretej krajiny
môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený
počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas
zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom
potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej
krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje,
alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety,
môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba
predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predlžiť, ak
ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania
rozhodnutia o zaistení.

21. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar je povinný
d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

22. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„Dohovor“), Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem
nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom:
f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na
územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.



23. Podľa čl. 3 Dohovoru, Nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu
zaobchádzaniu alebo trestu.

24. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,
neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu

25. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní tento zákon sa vzťahuje na konanie, v
ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutia správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

27. Podľa § 16 ods. 1 Správneho poriadku, účastníka konania, ktorý nemôže konať samostatne,
zastupuje zákonný zástupca; ak nemá zákonného zástupcu, a ak je potrebné na obhajovanie jeho práv,
správny orgán mu ustanovení opatrovníka.

28. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

29. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

30. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon.

31. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi
a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

32. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

33. Vo veciach zaistenia podľa § 221 ods.1 a 2 SSP sa žalobca môže správnou žalobou domáhať
zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa
osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia
prepustený. Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa
osobitného predpisu

34. Podľa § 223 SSP žalobcom je fyzická osoba, ktorá je alebo bola zaistená.

35. Podľa § 224 SSP žalovaným je policajný útvar, ktorý rozhodol o zaistení, o predĺžení zaistenia alebo
o predĺžení lehoty zaistenia podľa osobitného predpisu.

36. Podľa § 225 ods. 1,2 a 3 SSP správna žaloba podľa § 221 ods. 1 musí byť podaná v lehote
siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia
o predĺžení lehoty zaistenia. (2) Správna žaloba podľa § 221 ods. 2 môže byť podaná kedykoľvek počas
trvania zaistenia, a to aj opakovane. Ak správny súd rozhodol o zamietnutí žaloby, možno ďalšiu správnu
žalobu bez uvedenia nových dôvodov podať až po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie
správneho súdu o predchádzajúcej správnej žalobe nadobudlo právoplatnosť.(3) Správna žaloba sa
podáva žalovanému.



37. Podľa § 226 SSP k správnej žalobe žalovaný pripojí napadnuté rozhodnutie alebo súvisiace
rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia.

38. Podľa § 227 ods. 1,2, SSP žalovaný je povinný predložiť správnu žalobu do piatich pracovných dní
od jej podania správnemu súdu spolu so svojím vyjadrením k nej a s administratívnym spisom. Podanie
správnej žaloby nemá odkladný účinok a správny súd nemôže na návrh žalobcu priznať správnej žalobe
odkladný účinok.

39. Podľa § 228 SSP správny súd rozhodne o správnej žalobe na pojednávaní do siedmich pracovných
dní od jej predloženia podľa § 227. Táto lehota sa neuplatní, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.

40. Podľa 229 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom
ju zamietne.

41. Podľa na porušenie čl. 15 ods. 5,6 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo
16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych
príslušníkov tretích krajín. ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (tzv. návratová smernica"),
Zaistenie trvá, kým sú splnené podmienky ustanovené v odseku 1 a kým je to potrebné na zabezpečenie
úspešného odsunu. Každý členský štát stanoví maximálnu lehotu zaistenia, ktorá nesmie presiahnuť
šesť mesiacov (6). Členské štáty môžu lehotu zaistenia uvedenú v odseku 5 predĺžiť len na obmedzený
čas, a to nie dlhšie ako ďalších dvanásť mesiacov v súlade s vnútroštátnym právom, v prípadoch, keď
je napriek všetkým ich primeraným snahám pravdepodobné, že proces odsunu bude trvať dlhšie: a)
z dôvodu nedostatočnej spolupráce dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny alebo b) z dôvodu
omeškania pri získavaní nevyhnutných dokladov od tretích krajín.

IV. Záver správneho súdu a posúdenie právnej argumentácie

42. Krajský súd Košiciach ako vecne a mieste príslušný súd na konanie, preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žalobe žalobcu ako aj konanie, ktoré
vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom súdnom pojednávaní konanom dňa 21.09.2017 sa
oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom.
43. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým žalovaný v zmysle § 88 ods. 1 písm.b/ a ods. 4 a
5 ZoPC predĺžil zaistenie žalobcu pre nespoluprácu žalobcu na účel vyhostenia a stanovil dĺžku doby
zaistenia od 30. 8. 2017 do 30. 11. 2017, s tým, že ho umiestil v Ú. J. B. J. M. Y. R..

44. Správny súd preskúmal žalobu v rozsahu žalobných dôvodov:
ad 1. nespolupracoval s úradmi vo veci poskytnutia údajov o svojej osobe a údajov potrebných pre
vybavenie NCD zastupiteľským úradom jeho krajiny,
ad 2. žalobca namieta, že zaistenie je podľa žalobcu neefektívne, účel zaistenia zanikol, lebo neexistujú
dôvody na domnienku o tom, že uložený trest vyhostenia je realizovateľný,
ad 3. žalobca namieta, že rozhodnutie žalovaného nie je riadne odôvodnené a je nepreskúmateľné o
otázke dodržania dĺžky doby zaistenia, keď žalovaný sa nevysporiadal s predošlým zaistením žalobcu
(realizovaným za rovnakým účelom zaistenia v dobe od 09.06.2016 do 06.06.2019 a od 04.08.2016 do
08.09.2016) ani s tým či doba predošlého zaistenia žalobcu bola započítaná do zákonnej 6 mesačnej
lehoty zaistenia v zmysle zákona o pobyte cudzincov alebo nie, keďže ide o zaistenie žalobcu za
rovnakým účelom,
ad 4. žalobca namieta a poukazuje na porušenie čl. 15 ods.4 Smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2008/115/ES ES zo 16. 12. 2008 /návratová Smernica/ a obsahuje označenie rozhodnutí Českého
správneho súdu, Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a poukazujúc na skutočnosť, že žalovaný vo
svojom rozhodnutí neberie do úvahy dĺžku zaistenia, nevysvetlil dobu zaistenia, že rozhodnutie zasahuje
do práva žalobcu zaručeného v článku 5 ods.1 písm. f/ Dohovoru, preto je zaistenie nezákonné.

45. Podľa názoru súdu žalovaný náležite zistil skutkový stav, ustálil skutkové závery, vecne správne
právne posúdil a odôvodnil rozhodnutie dostatočne. Súd konštatuje, že dôvod pre predĺženia zaistenia
podľa § 88 ods.4 a 5 zákona o pobyte cudzincov je daný a doba zaistenia nebola prekročená.



46. Správna žaloba je vedená proti rozhodnutiu o predĺžení zaistenia podľa § 88 ods.1 písm.b/, ods. 4 a
5 zákona o pobyte cudzincov, pôvodne nariadeného v predchádzajúcom konaní vedenom na tunajšom
správnom súde pod sp. zn 3Sa/18/2017 o rozhodnutí o zaistení žalobcu od 30. 5. 2017 do 30. 8. 2015.
Rozhodnutím sp. zn. Č.s: PPZ-HCP-PO9-18-046/2017-DT, dňa 30.8.2017 bola predĺžená žalobcovi
doba zaistenia do 30. 11 2017, pôvodne stanovená do 30.8.2017.

47. Z administratívneho rozhodnutia a spisu súd zistil podklady pre údaje a fakty uvedené v napadnutom
rozhodnutí o eskorte žalobcu dňa 30.8.2017, zápisnici a rozhodnutí o predĺžení zaistenia, ktoré žalobcom
nie sú podpísané, /podpísať odmietol/ a zápisnica je podpísaná len tlmočníkom. Zo žiadosti o objednanie
náhradného cestovného dokladu z 1.6.2017 vyplýva, že ho vypisoval žalobca a podpísal v preklade
anglickom na všetky otázky napr. i o rodičoch neodpovedal.

48. Súd považoval odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku. Z pohľadu uplatnených námietok žalobcu, ktoré určujú rozsah
súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu nezistil súd žiadne pochybenie v postupe
žalovaného a na základe vyššie uvedeného súd správnu žalobu podľa § 229 Správneho súdneho
poriadku zamietol.
49. Z obsahu zápisnice o prejednaní veci vyplynulo, že žalobca má splnomocnenú právnu zástupkyňu
- právničku z Centra právnej pomoci, že bol prítomný tlmočník z arabského jazyka, rozumejúci tomuto
slovom aj písmom. V konaní išlo o výsluch za účelom predĺženia zaistenia žalobcu podľa § 88
ods.1 písm.b/ zákona o pobyte cudzincov v dôsledku podkladu, ktorým je existencia vykonateľného a
právoplatného rozhodnutia Okresného súdu G. R. sp.zn. 2T 8/2016. Žalobca prostredníctvom právnej
zástupkyne konajúcemu súdu oznámil, že žalobca netrvá na svojej osobnej účasti na pojednávaní,
a požiadal o ospravedlnenie neúčasti na nariadenom pojednávaní so súhlasom s prejednaním veci
v neprítomnosti. Súd má povinnosť nariadiť vo veci zaistenia pojednávanie. Strany majú právo
sa ho zúčastniť. Právna zástupkyňa sa nariadených pojednávaní súdom nezúčastnila a nežiadala
vykonať výsluch žalobcu. Aj keď vo veciach zaistení cudzincov súd postupuje neformálne. Je ale
vždy úlohou právneho zástupcu zvoliť také postupy, ktorým využije všetky možnosti argumentácie v
prospech individuálneho klienta, lebo len opakovaním všeobecných poznatkov sa prejednávaná vec
dostatočne neodformalizuje. Individuálne posúdenie má význam vzhľadom k obsahu listín, akým je
najmä napadnuté rozhodnutie. Bezpochyby je žalobca odkázaný na interpretáciu svojho právneho
zástupcu a opačne právna zástupkyňa na interpretáciu, akou disponuje žalobca o rozhodujúcich
poznatkoch prípadu.

50. Súd oboznámil rozhodnutie a administratívny spis, jeho súčasťou je jeho vyjadrenie k žalobe a
vypočul tiež svedka - zamestnanca žalovaného O. J., ktorý za napadnutý správny orgán spolupracoval
na správnom konaní a tvorbe napadnutého rozhodnutia vyplynulo napokon len to, čo je obsahom
napadnutého rozhodnutia. Žalovaný označil za podstatné informácie o mene a priezvisku rodičov, dátum
ich narodenia, ktoré žalobca neposkytol. Žalobca podľa jeho správania nemá záujem vrátiť sa do krajiny
odkiaľ prišiel, svedok poukázal na obsah odôvodnenia rozhodnutia a AS o napadnutom rozhodnutí
žalovaného. Dôvody zaistenia označené ako nespolupráca sú dané a sú prejavom jeho vôle realizovať
svoj zámer vycestovať a migrovať po Európe. V priebehu zaistenia rôznymi dožiadaniami na národných
úrovniach Interpolu poukázal žalovaný na odpovede v niektorých členských krajinách EU, kde evidovali
osobu žalobcu, /rôzne identity/, že sa tam nelegálne zdržiavala, existujú poznatky, že v týchto krajinách
páchala táto osoba trestnú činnosť. Žalovaný je na území Slovenskej republiky bez prostriedkov a
páchanie trestnej činnosti nie je tu tiež vylúčené. N. H., ako sa uvádza aj v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia vybavuje náhradný cestovný doklad žalobcovi, preto komunikoval so zastupiteľským
úradom H.. Totožnosť žalobcu je potrebné preveriť v domovskej krajine, aby jednoznačne potvrdil, že sa
jedná o jednu z označených identít žalobcu. Uviedol, že zariadenie pre umiestnenie zaisteného v R. je
mimoriadne dobre vybavené, vybavené je aj pre rodiny s deťmi, pre možnosti spoločenského, kultúrneho
vyžitia z hľadiska dodržiavania ľudských práv je úplne v poriadku. Zaistenci bývajú viacerí na jednej
izbe, v zariadení je čisto, ale je to režim útvaru policajného zaistenia, prihliada sa na štátnu príslušnosť a
znášanlivosť občanov jednotlivých národov a ich zaistencov, zaistencom sa poskytuje strava a existuje
možnosť spoločenského kontaktu aj športového vyžitia.

51. Predmetom je preskúmanie rozhodnutia žalovaného, nie jeho interpretácia súdom, takto súd
nechápal ani výsluch svedka. Ide o mimoriadne náročnú, vážnu a medzinárodne sledovanú, ale
nedoriešenú problematiku jednak ochrany ľudských práv utečencov, ktorej formy sú obsahom



vnútroštátnej i medzinárodnej úpravy. Žalobcom namietaný a porušený č.l.15 ods. 1 Nariadenia EP a
Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008 (Návratová smernica), je jedným z nich. Podľa správneho súdu
žalovaný prihliadal aj na jeho znenie vo svojich úsudkoch je jazyk tohto nariadenia v mnohom zhodný
alebo otvorený, ako je tomu v podmienkach Slovenskej republiky v zákone o pobyte cudzincov. Nebolo
preukázané, že účel zaistenia zanikol, že bola prekročená doba zaistenia žalobcu, ani že jeho zaistenie
je nad rámec limitov ochrany práva žalobcu zaručeného podľa čl.5 Dohovoru, naopak súd má indície,
že plynutím času zaistenia toto je dôvodné aj pre naplnenie čl.15 ods.1 písm. a/, b/ ako aj čl.15 ods. 3
a ods.6 písm. a/, b/ Nariadenia EP a Rady 2008/115/ES.

52. Nedôsledná a nedostatočná spolupráca žalobcu na vypracovaní podkladov pre vydanie náhradného
cestovného dokladu, potrebných pre jeho vyhostenie, ktoré je v odôvodnení rozhodnutia založené na
zisťovaní o osobe žalobcu je daná. Žalobca uviedol len svoje meno a priezvisko dátum narodenia,
domovský štát, dátum príchodu, neuviedol dátum narodenia, ani miesto narodenia, neuviedol ani mená
rodičov ako rozhodujúce identifikačné faktory pre jeho domovskú identifikáciu, uviedol dátum príchodu
v roku 2014 (v predchádzajúcom uviedol, že prišiel, že opustil v roku 2006 územie svojej krajiny a CPP
uviedol, že prišiel do Európy ako maloletý, čo bolo hodnotené N. R. ako základ podnetu na predlženie
zaistenia pre nespoluprácu žalobcu pri poskytovaní informácii o jeho osobe, potrebných pre vydanie
cestovného dokladu potrebného pre vyhostenie v dotazníku, ktorý je súčasťou AS. Dotazmi vykonanými
o jeho osobe prostredníctvom N. H., na základe písomnej komunikácie výsledkom, však boli (viď č.l.12)
zistené informácie o jeho osobe, vyplývajúce z listu Ministerstva vnútra SR z 11.7.2017, žiadosti z
19.6.2017 zaslanej od Národného úradu Interpol Bratislava o vykonanie lustrácie v Nemecku, Rakúsku,
Španielsku a Belgicku odpovede z 29.6.2017 NÚ Interpol s IP Brusels inormáciou, že porovnanie
zaslaných odtlačkov prstov žalobcu bolo v Belgicku pozitívne, pričom osoba bola identifikovaná ako: H.
C., nar. XX.XX.XXXX - národnosť: H., C. H., nar. XX.XX.XXXX- národnosť: H., H.H. C., nar. XX.XX.XXXX
- národnosť: H., H. C., nar. XX.XX.XXXX - národnosť: H.. Menovaný má viacero záznamov pre trestné
činy krádeže a pre ilegálnu imigráciu a informácie od Interpol Viedeň, že daktyloskopická karta č. TP-
AT/9239738 patrí osobe C. H., nar. XX.XX.XXXX alias H. C., nar. XX.XX.XXXX. K menovanému sú v
Rakúsku aj záznamy pre trestné činy krádeže a falšovania dokumentov, ktoré dotvárajú len zahraničný
obraz o žalobcovi, celkom nedefinujú jeho osobu pre potreby NCD.

53. Pokiaľ ide o žalobnú námietku žalobcu o zániku účelu vyhostenia pre tkz. „nevyhostiteľnosť“.
Prekážky vyhostenia žalobcu pokladal žalovaný správne ako nepreukázané. Nie je známe hodnotenie
kompetentných úradov domovskej krajiny ani vnútroštátnych orgánov krajiny žalobcu a podporne možno
vychádzať aj z úvahy žalovaného, že politické pomery v žalobcom uvádzanej domovskej krajine,
v H., sú hodnotené ako politicky stabilné a mierne aj samotným žalobcom, pričom krajina svojim
občanom už vydala NCD, ide však o zdĺhavejší proces. Ministerstvo vnútra SR, Prezídium PZ, Úrad
hraničnej a cudzineckej polície 24.8.2017 odpovedalo, že proces vybavovania cestovného dokladu
prostredníctvom úradov H. F. trvá 6-12 mesiacov. Toto potvrdilo konštatovanie, že v uplynulom období
reagovali predstavitelia štátnych orgánov H. F. a vydali 2 rozhodnutia o náhradnom cestovnom doklade.
Je preto možné predpokladať, že v tejto krajine funguje režim vydávania náhradných cestovných
dokladov po nadobudnutí potrebného rozsahu informácií o osobe dotazovanej a NCD bude vydaný
žalobcovi, a odkázal na Zastupiteľský úrad, ktorý sa výslovne nevyjadril, že v osobe žalobcu nejde
o jeho občana a aj C. K. bola požiadaná o súčinnosť pri realizovaní trestu vyhostenia uloženého
slovenským trestným súdom. Nemožnosť a nevôľa vystaviť náhradného cestovného dokladu žalobcovi
zastupiteľským orgánom H. nebola týmto konštatovaná, preto také konštatovanie nemusí byť uvedené v
rozhodnutí žalovaného o predĺžení zaistenia žalobcu. Zastupiteľský úrad H. totiž oznámil, že nedisponujú
zatiaľ potrebnými informáciami, ktoré by umožňovali NCD vystaviť. Dňa 29.06.2017 bola príslušníkmi
N. H. na B. H. so sídlom vo Y. ohľadne totožnosti žalobcu, daná negatívna odpoveď a doposiaľ NCD
vystavený nebol. Preto hodnotenie správania žalobcu pre nespoluprácu so zariadením pre cudzincov,
aby NCD získal, keď neuviedol o sebe údaje k žiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu,
nie je možné vytknúť.

54. Z odôvodnenia rozhodnutia podľa súdu vyplýva, že zaistenie trvajúce od 04.08.2016 bolo ukončené
08.09.2016 /1 mesiac/ a to označením zákonného ustanovenia. Žalovaný súčasne v odôvodnení
konštatuje, že žalobca bol po tomto prepustení zachytený na území Belgicka ako nelegálny migrant /
útek/ a vrátený na územie Slovenskej republiky 29. 5. 2017, podľa Dublinského nariadenia. Stalo sa to
po prepustení zo zaistenia trvajúceho na obdobie od 04.08.2016 do 08.09.2016. Žalovaný odôvodnil, že
zaistenie neprekročilo celkovú dobu prípustného zaistenia 6 mesiacov z dôvodov vyhostenia na základe



súdneho rozhodnutia a uviedol ich trvanie. Žalovaný logicky pokladal zaistenie po návrate žalobcu na
územie Slovenskej republiky, za nové konanie najmä, pre dôvod navrátenia z Belgicka /útek/, lebo z
územia Slovenska ilegálne a bez dokladov a bol vrátený 29. 5. 2017, podľa Dublinského nariadenia. Z
príkazu na prepustenie žalobcu zo zaistenia zo dňa 8. 9. 2016 vyplýva poukaz na § 90 ods.2 písm. b) bod
1. zákona č. 404/2011 Z. z.. Žalobca následne ilegálne vycestoval mimo územia Slovenskej republiky, /
dňa 29.05.2017 bol vrátený na územie SR z Belgicka a počas predchádzajúceho zaistenia od 30. 5.
2017 do 30. 8. 2017, podľa správneho súdu doba celkového zaistenia neuplynula, po vrátení žalobcu, v
zmysle čl. 15 ods. 5,6 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o
spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín,
ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (tzv. návratová smernica"), hoci žalovaný svoju úvahu o
tomto podriadil pod čl. 7 tejto smernice ani podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte czdzincov.

55. Právny názor kasačného súdu vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.SZa/9/10\6: nie
je ešte v posudzovanej veci uplatniteľný, lebo žalobca de facto nie je „nevyhostiteľný“, lebo sa vybavuje
platný cestovný doklad a štát, ktorého je dotyčný občanom, mu neodmieta nový cestovný doklad vydať
a hlavným cieľom zaistenia je zaistiť, aby navrátilci neohrozovali vykonanie povinnosti návratu útekom
a hoci účelom článku 15 nie je chrániť spoločnosť pred osobami, ktoré predstavuj hrozbu pre verejný
poriadok alebo bezpečnosť podľa ustanovení tejto smernice, nie je vylúčené očakávať od žalobcu za
jeho situácie aktívny postoj a poskytnutie info o sebe ak vyhostenie je uložené vnútroštátnym súdom
pre čin trestný podľa jeho právneho poriadku. Zodpovedá to celkovo európskym požiadavkám, aby štát,
ktorý poskytuje svoju starostlivosť, berie do úvahy stav a situáciu utečencov, sa mohol spoliehať, že na
svojom území majú rovnaké povinnosti ako občania štátu.

56. Namietaná dĺžka doby zaistenia konaním žalovaného vzhľadom na predošlé zaistenie žalobcu
(realizovaným za rovnakým účelom zaistenia v dobe od 09.06.2016 do 06.06.2019 a od 04.08.2016
do 08.09.2016) spolu s dobou zaistenia žalobcu rozhodnutiami žalovaného v zmysle zákona o pobyte
cudzincov bola skúmaná a odôvodnená v rozhodnutí. Toto nie je nepreskúmateľné a je zákonné aj
vzhľadom na celkovú možnú dobu zaistenia aj podľa čl. 15 ods. 6 Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov
na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území
(tzv. návratová smernica"), podľa ktorého zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa
bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na
odsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v odseku 1. Nie je v rozpore s ustálenou rozhodovaciu
činnosti všeobecných súdov, kasačného súdu, ako aj Ústavného súdu SR podľa žalobcu vyplýva, že
medzi zaistením a účelom zaistenia, t. j. medzi konaním o zaistení a konaním o odsune je vzájomná
súvislosť a v žiadnom prípade sa nejedná o oddelené konania a názorom Najvyššieho súdu podľa
ktorého sa správny orgán má povinnosť zaoberať v konaní o zaistení cudzinca nielen otázkou legálnosti
vstupu a pobytu na území Slovenskej republiky ale v kontexte Dohovoru a Návratovej smernice, ale aj
zohľadnením možných prekážok vrátenia cudzinca, najmä ak tieto vyšli najavo pred alebo po rozhodnutí
o zaistení. 04SSR sp. zn. \ Sza/8/2015 ) a ani názorom vyslovený v náleze Ústavného súdu SR
sp. zn, 11. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
H. ÚS 147/2013-50 z 09 . 10 . 2013 k ustanoveniam čl. 5 ods. 1 Dohovoru. Podľa tohto limitom
zaistenia je práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca. Ten vychádza z
čl. 5 ods. 1 písm. j) Dohovoru, podľa ktorého, pozbaviť osobnú slobodu možno u osoby, proti ktorej
prebieha konanie o vyhostenie. a existuje reálnosť vyhostenia a i podľa jeho rozhodnutí zaistenie musí
byť vždy zbavené arbitrárnosti. Ústavné súdy, konštatoval žalobca, považujú zbavenie slobody, kde v
postupe správnych alebo súdnych orgánov, ktoré o zaistení rozhodujú, je prítomný prvok zlomyseľnosti,
nedostatku dobromyseľnosti vo vzťahu k účelu zaistenia. Správny orgán rozhodujúci o zaistení je
povinný pri svojom rozhodovaní zaoberať sa a vziať do úvahy individuálne okolnosti týkajúce sa daného
žiadateľa a musí dospieť k záveru, že môže dôjsť k naplneniu účelu zaistenia, z dôvodov uvedených
v zákona o pobyte cudzincov a judikatúru ESĽP o zaistení na účely vyhostenia a pri jeho výkone sú
povinné skúmať či k vyhosteniu aj skutočne môže dôjsť./ I jeho uznesenie č. k. 7As 79/2010-150 z
23.11.2011).

57. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 30.08.2017, ktorým žalovaný v zmysle
§ 88 ods. 1 písm. b a § 88 ods. 4) ZoPC predĺžil zaistenie žalobcu na základe skutočnosti, že
nespolupracuje na vydaní NCD, hoci bol právoplatne odsúdený o.i. k trestu vyhostenia z územia
Slovenskej republiky a stanovil dĺžku doby zaistenia žalobcu do 30.11.2017. Nebolo lustráciou v



informačnom systéme Migra /Eurodac/ zistené a ani samotný žalobca to neuviedol, že existujú prekážky
vyhostenia, lebo cestovný doklad jeho domovský štát neodmieta vydať a uviedol, že nemá dostatok
informácií. Záver kasačného súdu, že pôvodné rozhodnutie krajského súdu 3Sa /18/2017 zo dna
20. 6. 2017 vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci súd rešpektuje aj v tomto konaní, /
Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013/, ale v prípade žalobcu, lehoty jeho zaistenia, ktoré správnemu
orgánu priamo vyplýva zo zákona č. 404/2011 Z. z je potrebné posúdiť aj vzhľadom k tejto otázke a
celkovej doby zaistenia. Ako bolo vyššie konštatované celková doba zaistenia nebola prekročená s
dôrazom na návratovú smernicu, ani zákon o pobyte cudzincov.

58. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.: „Policajný útvar je povinný skúmať po celý čas
zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia “.Súd sa stotožnil s názorom správneho
orgánu, že v súčasnosti je nevyhnutné zaistenie účastníka konania.

59. Úvahy o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu nemožno odvodzovať od subjektívnej
predstavy žalobcu o tom, ako podrobne by malo byť rozhodnutie správneho orgánu odôvodnené, ale
musí sa jednať o objektívny stav, znemožňujúci preskúmanie napadnutého rozhodnutia správneho
orgánu. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn l0SZa/23/2015. Z hľadiska objektívneho je zrejmé,
že odôvodnenie zaistenia a jej dĺžky je dané okolnosťami, za ktoré označil nutnosť spolupráce
žalobcu na vybavení všetkých potrebných náležitostí potrebných na riadne dodržanie postupu pre
vybavenie náhradného cestovného dokladu /nutnému/ k reálnemu výkonu vyhostenia, ktoré upravujú
medzinárodné dohody. Lehotu predlženého zaistenia žalovaný odôvodnil existujúcimi skutočnosťami,
na strane žalobcu, pričom povinnosť skúmať podmienky zaistenia v jeho priebehu žalovanému ani z
textu odôvodnenia nemožno uprieť.

60. Pokiaľ ide o námietku, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou riadneho odôvodnenia rozhodnutia v
časti stanovenia trvania dôvodov zaistenia súd má za to, že daná námietka nie je dôvodná. Žalovaný
pristúpil k zaisteniu a opieral sa o konkrétne skutočnosti vyplývajúce z konania, z ktorých vychádzal pri
stanovení potreby zaistenia z dôvodu nespolupráce žalobcu, ktoré uviedol aj v odôvodnení rozhodnutia.
V danom prípade bola predlžená doba zaistenia náležite zo strany správneho orgánu odôvodnená na
individuálnom princípe, pričom k maximálnu dobu zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov,
žalovaný zdôvodnil pretože ani úrady uvádzanej domovskej krajiny žalobcu ju nedefinovali.

61. Správny súd dodáva, pokiaľ ide o vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia,
že výsluch žalovaného a jeho zamestnanca nie sú konvalidovaním ani dodatočným vysvetlením
rozhodnutia, ktoré ani súdu neprislúcha a krajský súd vychádza z obsahu preskúmavaného rozhodnutia.
Za súčasného právneho stavu, podľa správneho súdu by presahovalo rámec preskúmavacej právomoci
súdu hodnotenie do správnej úvahy žalovaného v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov.
Obsah odôvodnenia rozhodnutia žalovaného v dotknutých žalobných bodoch podľa správneho súdu je
dostatočný na to, aby správny súd konštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné a
vecne správne, preto žalobu žalobcu podľa § 229 SSP zamietol.

62. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku. Žalobca úspešný nebol
a žalovaný trovy konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote
siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).



Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.