Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Saz/1/2017 z 20. 8. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 20. augusta 2017, sp. zn. 4Saz/1/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7017200380.3 Krajský súd Košice | 4Saz/1/2017 | ECLI:SK:KSKE:2017:7017200380.3 | 2017-08-20 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 13a zákona č. 480/2002 Z. z., § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z., § 167 SSP, § 27c ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z., § 219 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e133bf66-247b-43e1-abb8-764c49deb22d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7017200380.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Saz/1/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200380
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7017200380.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Mariannou Hraboveckou v právnej veci žalobkyne: Z. O.
K. O. nar. XX.XX.XXXX štátna príslušnosť Q. toho času miesto pobytu I. S. XX v J. zastúpenej
mimovládnou organizáciou - Liga za ľudské práva, občianske združenie, so sídlom na Štúrovej 3 v
Bratislave proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Migračný úrad Pivonková č. 6 v
Bratislave o správnej žalobe vo veci azylu z 10.01.2017 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS:
MU-PO-4-27/2017-Ž zo dňa 10. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

I./ Správnu žalobu z a m i e t a .

II./ Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa správnou žalobou z 23.05.2017 (č. l. 1 - 6 spisu) domáhala zrušenia rozhodnutia
žalovaného ČAS: MU-PO-4/2016-Ž z 10. apríla 2017 v časti o neudelení azylu a vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2. V odôvodnení uviedla, že rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu považuje za nesprávne
a nezákonné, ktoré ju, ako žiadateľku o azyl a jej maloleté deti: V. K. F. D. S. nar. XX.XX.XXXX,
W. K. F. D. S. nar. XX.XX.XXXX a F. K. F. D. S. nar. XX.XX.XXXX, ukrátilo na právach a právnom
chránených záujmoch, preto podala proti nemu správnu žalobu. Zdôraznila, že rozhodnutie žalovaného
v časti o neudelení azylu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V žalobných bodoch (II.) uviedla,
že prvým dôvodom jej žiadosti o azyl je bezpečnostná situácia v Q. a to, že krajina nie je bezpečná
pre život a druhým dôvodom je zdravotný stav jej syna F.. V priebehu celého azylového konania
aktívne pristupovala k preukázaniu svojich tvrdení, pričom žalovanému poskytla všetky lekárske správy,
ktoré mala k dispozícii a iné dokumenty týkajúce sa poskytovania zdravotnej starostlivosti jej synovi.
S poukazom na ustanovenie § 8 § 9 zákona o azyle vyjadrila názor, že pri posudzovaní skutočností,
ktoré môžu viesť k udeleniu azylu z humanitných dôvodov, je treba prihliadať na individuálne okolnosti
žiadateľa. Vzhľadom na to, že jej maloletý syn F. D. S. trpí viacerými závažnými ochoreniami a návrat
do Q. pre neho by znamenal značné fyzické útrapy až smrť, zdravotné postihnutie si nespôsobil
sám, nijakým spôsobom liečbu ochorení on, ani jeho rodičia nezanedbali a dodržiavali rady a pokyny
ošetrujúcich lekárov, teda v priebehu celého azylového konania muselo byť žalovanému zrejmé, že
v tomto prípade je potrebné zvážiť mimoriadne okolnosti prípadu udelenia azylu z humanitných
dôvodov. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/11/2009 zdôraznila, že počas
priebehu azylového konania upozornila žalovaného na zdravotný stav syna a vynaložila dostatočné
úsilie na to, aby žalovanému jeho zdravotný stav preukázala lekárskymi správami a jej právna
zástupkyňa v konaní pred žalovaným vo svojom stanovisku zo 04.04.2017 požiadala žalovaného o
zváženie možnosti udelenia humanitného azylu. Napriek týmto skutočnostiam žalovaný v napadnutom



rozhodnutí obmedzil svoje odôvodnenie vo vzťahu k neudeleniu azylu z humanitných dôvodov len na
stručnú argumentáciu, ktoré nepovažuje za náležité odôvodnenie, prečo azyl z humanitných dôvodov
neudelil. Uviedla, že maloletý syn F. je sledovaný v kardiologickej ambulancii, pričom 6 až 7-krát ročne
vyžaduje pravidelné kardiologické sledovanie a pre závažnú vrodenú očnú abnormalitu je sledovaný
aj v oftalmologickej ambulancii (diagnóza Coloboma retinae), pretože v dôsledku genetickej poruchy
mu chýba časť sietnice, rovnako je sledovaný v detskej neurologickej ambulancii pre trojkomorový
hydrocefalus, dilatáciu subarachnoidálnych priestorov, atrofiu mozgu a epilepsiu. Dôsledkom viacerých
ochorení mozgu je spomalený jeho psychomotorický vývin a vo veku 2 rokov a 7 mesiacov stále
samostatne nesedí, nechodí, ani nerozpráva. V tejto súvislosti poukázala na informácie, ktoré si žalovaný
zadovážil o súčasnej politickej a bezpečnostnej situácii v Q. so zameraním aj na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti v krajine s dôrazom na tú časť, že „život zachraňujúce lieky a vakcíny sú nedostatkovým
tovarom a deti doslova umierajú čakajúc na operáciu“. Zo zhromaždených informácií o krajine pôvodu
jednoznačne vyplýva, že v prípade návratu do Q., by F. vzhľadom na svoj zdravotný stav čelil fyzickým
útrapám a pravdepodobne aj smrti. Argument žalovaného, že „ako cudzincovi s oprávnením na
prechodný pobyt, je mu poskytovaná zdravotná starostlivosť“, je prinajmenšom zavádzajúci, keďže
vtedajší prechodný pobyt F. bol platný len do 30. júna 2017 a jej, ako aj maloletým deťom, teda hrozil
návrat do Q., do krajiny bez prístupu k nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti a k liekom. Rovnako
zdôraznila, že žalovaný mal pri aplikovaní správnej úvahy brať do úvahy nielen celkový zdravotný stav
jej syna, ale aj platnú právnu úpravu v oblasti sociálneho zabezpečenia a poskytovania zdravotnej
starostlivosti (zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 551/2010 Z. z., zákona č.
180/2011 Z. z. a zákona č. 468/2011 Z. z.), ktorý považuje za účastníka vzťahov podľa tohto zákona
osoby s udeleným azylom a nie osoby s poskytnutou doplnkovou ochranou, z čoho vyplýva, že jej
maloletý syn napriek jasne preukázanému ťažkému zdravotnému postihnutiu nebude môcť požívať
ochranu podľa tohto zákona za účelom aspoň mierneho zlepšenia kvality života. Je toho názoru, že
žalovaný má podmienky na udelenie azylu z humanitných dôvodov posudzovať v spojitosti s platnou
právnou úpravou vzťahujúcou sa na zdravotný stav žiadateľa, rovnakoako na následky, ktoré pre syna
F. bude znamenať chýbajúca právna úprava.

3. Rozhodnutím žalovaného ČAS: MU-PO-4/2016-Ž z 10. apríla 2017 (č. l. 10 - 18 spisu) žalovaný podľa
§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o azyle“, resp. „ZoA“), neudelil azyl žalobkyni a jej maloletým deťom: V. F. D. S., W. K. F. D. S. a F. K. F.
D. S. a podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytol žalobkyni a jej maloletým deťom doplnkovú
ochranu na dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa počas legálneho pobytu na území SR
požiadala 10.01.2017 pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Humenné, o udelenie azylu alebo o
poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR pre seba a maloleté deti: F. K. F. D. S. nar. XX.XX.XXXX
(povolenie na pobyt č. RU3410760), W. K. F. D. S. nar. XX.XX.XXXX (povolenie na pobyt č. RU3410773)
a V. K. F. D. S. nar. XX.XX.XXXX (povolenie na pobyt č. RU3410786) z dôvodu bezpečnostnej situácie
v krajine pôvodu, keďže Q. nie je bezpečná pre život a z dôvodu zdravotného stavu syna F.B., ktorý
bol v máji 2015 operovaný na srdce v Bratislave a o dva roky by sa mal podrobiť ďalšej operácii, pričom
zdravotný stav jej syna je natoľko vážny, že sa obáva toho, že v prípade návratu do Q., kde nie je možné
zabezpečiť vhodnú zdravotnú starostlivosť, by bol jeho život v ohrození.

5. Konštatoval, že žalobkyňa v decembri 2010 vycestovala spolu s manželom a najstaršou dcérou z
mesta T. do X., odkiaľ pokračovali do C. a následne autobusom do J.. Cestovala na svoj cestovný pas
opatrený slovenskými vízami. Letiskovou kontrolou prešla bez problémov. Na území SR mala vybavené
povolenie na pobyt za účelom zlúčenia rodiny a oprávnenie pracovať. Od decembra 2010 bývala v
rôznych podnájmoch v J., naposledy na ulici I. S. XXXX/XX v J.. V roku 2013 bola spolu s manželom
a dvomi deťmi na dovolenke v T.. Dňa 28.07.2016 naposledy vycestovala s manželom a tromi deťmi
do Q. na návštevu príbuzných, odkiaľ pricestovali opäť na územie SR 26.08.2016 a dňa 26.09.2016 si
na Oddelení cudzineckej polície v Košiciach vybavila prechodný pobyt pre seba a svoje deti platný do
30.06.2017.

6. Žalobkyňa absolvovala univerzitné vzdelanie na Univerzite O., Pedagogická fakulta v D. L. a štúdium
v odbore história ukončila v roku 1997. Následne pracovala jeden rok ako učiteľka na gymnáziu v meste
D. L., potom bola v domácnosti a v roku 2001 opäť začala pracovať ako učiteľka na tom istom gymnáziu



do roku 2008. Dňa 22.10.2008 sa vydala a koncom toho roku pricestovala za svojim manželom do C.
D., kde študoval. Mala vybavený prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny. V auguste 2009 sa im
v Q. narodila staršia dcéra a koncom roka 2009 sa vrátili do Q.. Manžel žalobkyne začal študovať na
Slovensku a rozhodla sa za ním vycestovať v roku 2010 a pracovala tu na polovičný úväzok ako učiteľka
histórie a geografie na základnej škole s vyučovacím jazykom anglickým aj arabským. Vyučovanie bolo
zabezpečované cez Q. ambasádu, ktorá jej vyplácala mzdu. Túto prácu vykonávala od začiatku roku
2012 až do apríla 2014, kedy z dôvodu tehotenstva ukončila zamestnanie.

7. Žalovaný v súlade so spoločným stanoviskom Európskej únie o harmonizovanom prístupe k pojmu
„utečenec“ zo 04. marca 1996 skúmal žiadosť o udelenie azylu individuálne na základe predložených
skutočností a so zohľadnením situácie pretrvávajúcej v krajine pôvodu a dospel k záveru, že v tomto
prípade je zjavné, že žiadateľka pred opustením krajiny pôvodu nečelila v Q. absolútne žiadnym
problémom, ktoré by mohli byť vyhodnotené ako prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle.
Žiadateľka sa nikdy, ako sama uviedla, politicky neangažovala, nebola členkou politickej strany či hnutia,
v krajine pôvodu nebola nikdy trestne stíhaná a nikdy ani nemala problémy s políciou, naopak, pracovala
na Slovensku ako učiteľka a bola jej vyplácaná mzda priamo z Q. ambasády, čo jednoznačne potvrdzuje,
že zo strany štátu a štátnych inštitúcií v Q. v jej prípade nie sú akékoľvek dôvody obáv z možnej
perzekúcie alebo prenasledovania. Obdobne možno v súvislosti s jej osobou vyhodnotiť i udalosti, ku
ktorým došlo v Q. počas jej neprítomnosti a to, že v roku 2011 došlo k občianskej vojne a doposiaľ
nie je situácia v krajine stabilizovaná, neopodstatňuje v priamej súvislosti so žiadateľkou vyhodnotiť
jej individuálnu situáciu ako takú, ktorá by jej mohla spôsobiť prenasledovanie v zmysle § 8 zákona
o azyle. V krajine pôvodu nečelila žiadnym problémom zo strany štátnych, či neštátnych zložiek, a
to napriek tomu, že sa do nej opätovne vracia a strávila v nej niekoľko týždňov. Navyše po tom, ako
došlo k udalostiam v Q. v roku 2011, nepožiadala hneď o udelenie azylu, ale urobila tak až 10.01.2017.
V tejto súvislosti konštatoval, že žiadateľka mala na území SR povolenie na pobyt v roku 2011 a v
čase rozhodovania má taktiež, a to za účelom zlúčenia rodiny a rovnako aj oprávnenie pracovať s
platnosťou do 30.06.2017. Poskytnutie ochrany žiadateľke v podobe azylu nie je preto v súčasnosti
opodstatnené v zmysle § 8 zákona o azyle a nie je to ani adekvátne vzhľadom k tomu, že je na území SR
legálne v postavení cudzinca s platným povolením na pobyt. Na základe vyššie uvedeného a všetkých
relevantných informácií dospel k záveru, že žiadateľku nemožno považovať za utečenca „sur place“ v
zmysle § 8 zákona o azyle.

8. Správny orgán s poukazom na to, že druhým a hlavným dôvodom žiadosti o udelenie
azylu je zdravotný stav maloletého F., vyžiadal stanovisko ošetrujúcich lekárov a zo správy z
kardiologickej ambulancie zistil, že chlapec je sledovaný pre komplexnú srdcovú chybu, diagnóza:
vrodená trikuspidálna atrézia, defekt predsieňového septa, defekt komorového septa, stav po
bidirekčnej kavopulmonálnej anastomóze, podstúpil parciálnu operáciu a pri jeho diagnóze je vysoko
pravdepodobný ďalší stupeň operácie a jeho stav si vyžaduje kontrolné vyšetrenie v rámci hospitalizácie
v Detskom kardiocentre v Bratislave, kde sa rozhodne o ďalšom postupe o prípadnom operačnom
výkone. V súčasnosti nevyžaduje bezodkladný operačný zákrok. Ide o rizikového pacienta, ktorého
zdravotný stav vyžaduje pravidelné kardiologické sledovanie v závislosti na aktuálnom zdravotnom
stave cca 6 - 7-krát ročne s medikamentóznou liečbou. Chlapec je aktuálne sledovaný aj v očnej
ambulancii pre diagnózu: Coloboma retinac o. dx. a v ambulancii pediatrickej neurológie od júna 2015,
kedy v pooperačnom období na CT mozgu bol diagnostikovaný trojkomorovy hydrocefalus, dilatácia
subarachnoidálnych priestorov a atrofia mozgu, pričom v septembri 2015 sa objavili epileptické záchvaty
a bola nasadená antiepileptická liečba. Chlapec zaostáva v psychomotorickom vývine s aktuálnym
stavom, že dieťa zatiaľ aktívne nesedí, nestojí a vyžaduje si celodennú opateru matky.

9. Správny orgán, keďže nezistil dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle, individuálne
preskúmal a podrobil dôkladnej analýze skutočnosti prednesené žiadateľkou o udelenie azylu z
humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle. Vysvetlil, že udelenie, resp. neudelenie azylu z
humanitných dôvodov je vecou voľnej správnej úvahy správneho orgánu, na ktorý nie je právny nárok,
ani subjektívne právo a jeho poskytovanie je dokonca nad rámec Ženevského dohovoru z roku 1951,
ktorého signatárom je aj Slovenská republika. Podmienky udelenia azylu z humanitných dôvodov nie sú
taxatívne definované a patria do výsostnej kompetencie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. V tejto
súvislosti konštatoval, že maloletý syn žiadateľky trpí viacerými vážnymi diagnózami, ale ako cudzincovi
s oprávnením na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, je mu poskytovaná zdravotná
starostlivosť, preto dospel k záveru, že v prípade žiadateľky a jej maloletých detí nepristúpi k udeleniu



azylu z humanitných dôvodov. Žiadateľka nespadá ani pod jeden z prípadov humanitných dôvodov
uvedených v nariadení, ale z pojmu „najmä“ vyplýva, že správny orgán môže aj v iných prípadoch udeliť
azyl z humanitných dôvodov, ale na druhej strane nie je povinnosťou správneho orgánu udeliť žiadateľovi
azyl z humanitných dôvodov v každom prípade (Krajský súd v Košiciach sp. zn. 5Saz/3/2015-30 a
Najvyšší súd SR v Bratislave 1Sža/29/2015, ako obdobný prípad rodiny z Q.). Pri rozhodovaní o
udelení, resp. neudelení azylu z humanitných dôvodov vychádzal z informácií spravodajskej služby
OSN, že zdravotná situácia je v Q. vážna, pričom došlo k vysídleniu, škodám a uzavretiu zdravotníckych
zariadení v konfliktných oblastiach, zdravotníctvo potrebuje finančné prostriedky a taktiež má nedostatok
pracovníkov. V súčasnej dobe WHO a zdravotní partneri zháňajú finančné prostriedky, ktoré budú využité
na posilnenie už existujúcej zdravotnej štruktúry, poskytnutie dočasných mobilných kliník a terénnych
služieb. Prezident lekárov bez hraníc uviedol, že zdravotná starostlivosť sa v Q. prudko zhoršila od
roku 2011, ale aj napriek tomu zdravotné zariadenia pracujú, aj keď iba na znížený harmonogram z
dôvodu poškodenia alebo nedostatku prostriedkov. MSF (lekári bez hraníc) však aj naďalej dodáva tým
nemocniciam, ktoré stále fungujú, základné lieky (antibiotiká, analgetiká) a od marca 2012 dobrovoľní
kardiologickí chirurgovia, zdravotné sestry a ďalší odborníci uskutočnili 16 ciest do Q., aby vykonali život
zachraňujúce operácie na dojčatách a deťoch a vyškolili miestny zdravotnícky personál. Tím dokonca
zahŕňa chirurgov, anestéziológov, zdravotné sestry, perfuzionistov na spustenie srdcovo-pľúcnych
strojov, špecialistov intenzívnej starostlivosti a respiračného terapeuta. Kardiologická aliancia mentoruje
a školí miestnych zdravotníckych pracovníkov, aby naďalej vykonávali špecializovanú chirurgiu aj potom,
keď tím odíde. Miestny tím je momentálne schopný operovať a starať sa o jednoduchšie srdcové
vady. WHO sa usiluje o navýšenie peňazí na primárnu zdravotnú starostlivosť, základné lieky, ako aj
o zabránenie kolapsu zdravotného systému. L. R., ktorý založil Kardiologickú alianciu hovorí, že „na
operačnom sále, na jednotke intenzívnej starostlivosti a v diagnostických laboratóriách, pracujú ich
ľudia bok po boku so svojim Q. náprotivkami a miestny tím je teraz schopný operovať a starať sa o
jednoduchšie srdcové vady. Počet detí narodených s chirurgicky odstrániteľným srdcovým ochorením
je však pravdepodobne trikrát až štyrikrát väčší ako počet, ktorý možno operovať v Medicínskom centre
v T.“. Zdroj informácií „Humanitárna pomoc a civilná ochrana Európskej komisie (ECHO)“ v dokumente
ECHO Factsheet - Q. - december 20216 zo 07.12.2016 uvádza, že „Systém zdravotnej starostlivosti sa v
podstate zrútil, pričom 60 % zdravotnej infraštruktúry vôbec alebo len čiastočne funguje, pričom existuje
významný deficit v medicíne a lekárskych prístrojoch a nedostatok ľudských zdrojov, najmä pokiaľ ide o
jednotky intenzívnej starostlivosti alebo v opatrovateľskom sektore.

10. Správny orgán s poukazom na to, že v prípade žiadateľky neboli splnené dôvody pre udelenie
azylu, všetky skutočnosti uvádzané žiadateľkou počas konania individuálne posudzoval, či podľa §
13a a § 13b zákona o azyle neboli splnené podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Citoval,
že podľa § 13a „ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú
vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe
vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak“ (vážnym bezprávím v krajine pôvodu sa rozumie
uloženie trestu smrti alebo jeho výkonu, mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo
trest, alebo vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného
násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu) a § 13b ods. 1 „Ministerstvo
na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi
cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď
cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným
deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a/
do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov“, rovnako citoval § 13b ods. 2 „Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa
počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území SR“ a § 13b ods. 3 „Ministerstvo poskytne
doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území SR cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana,
ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5“. Správny orgán vylúčil vo vzťahu k žiadateľke a jej trom
deťom prvé dve formy vážneho bezprávia a tretiu formu vážneho bezprávia, a to vážne a individuálne
ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného
alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu vylúčil, vo vzťahu k žiadateľke a jej dvom maloletým dcéram,
avšak pri maloletom synovi dospel k záveru, že toto riziko nemožno vylúčiť. Na základe lekárskych
správ dospel k záveru, že aktuálny zdravotný stav maloletého syna žiadateľky vyžaduje vysokú odbornú
lekársku starostlivosť a prístrojovú vybavenosť, ktorá momentálne podľa dostupných zdrojov informácií
je v Q. takmer nedostupná a neposkytnutie určitej nadštandardnej zdravotnej starostlivosti by mohlo
ohroziť jeho zdravotný stav, prípadne život, preto ho možno subsumovať pod neľudské zaobchádzanie.



11. Správny orgán na základe individuálneho posúdenia dôvodov žiadateľky a jej dcér dospel k záveru,
že v prípade návratu do krajiny pôvodu by neboli vystavené reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle
§ 13a zákona o azyle, avšak v prípade maloletého syna žiadateľky F. K. F. D. S., v prípade návratu
do krajiny pôvodu, reálnu hrozbu vážneho bezprávia v zmysle § 13a zákona o azyle nemožno vylúčiť,
preto svojim rozhodnutím poskytol žiadateľke a jej trom maloletým deťom doplnkovú ochranu na území
Slovenskej republiky.

12. Tvrdenie žiadateľky, že má obavu pred nestabilnou bezpečnostnou situáciou v Q., správny orgán
vyhodnotil tak, že nadobúda len charakter nejasnej deklarácie vzhľadom na to, že žiadateľka a jej
maloleté deti sú držiteľmi povolenia na pobyt na území SR už viac rokov, počas ktorého cestovala
celá rodina do Q., kde sa určitý čas zdržiavali, mali sa kde uchýliť, nečelili žiadnym problémom z
titulu bezpečnostnej situácie, lebo v opačnom prípade, ak by subjektívne takúto hrozbu bezprostredne
žiadateľka pociťovala, nevystavovala by seba ani svoje deti riziku akejkoľvek ujmy tým, že by sa do
krajiny pôvodu vracala, hoci by ju k tomu viedli akékoľvek pohnútky. Rovnako z týchto dôvodov možno
rozhodnutie žiadateľky o medzinárodnú ochranu až 10.01.2017 považovať do istej miery za účelové, a
to najmä s ohľadom na ustanovenie § 19a ods. 3 písm. d/ zákona o azyle, keďže žiadateľka sa zdržiava
na území Slovenskej republiky oprávnene od roku 2010 a k občianskej vojne v Q. došlo v roku 2011.

13. Správny orgán v poučení uviedol, že toto rozhodnutie je konečné a nemožno proti nemu podať
rozklad. Proti rozhodnutiu v časti o neudelení azylu možno podať správnu žalobu na Krajský súd v
Košiciach do 30 dní odo dňa jeho doručenia, pričom podanie správnej žaloby má odkladný účinok.
Rozhodnutie v časti o poskytnutí doplnkovej ochrany nie je preskúmateľné správnym súdom.

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení urobené písomným podaním z 29.06.2017 (č. l. 35 - 38 spisu),
navrhol správnemu súdu správnu žalobu zamietnuť. Uviedol, že po vykonanom dokazovaní má správny
orgán za to, že u žiadateľky nebola preukázaná opodstatnená obava z prenasledovania z rasových,
národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov, príslušnosti
k určitej sociálnej skupine alebo prenasledovania za uplatňovanie svojich politických práv a slobôd tak,
ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov, doplnený New
Yorským protokolom z roku 1967 a zo Zákona o azyle, preto neudelil žiadateľke a jej deťom azyl. Na
účel posúdenia žiadosti žalobkyne boli využité aj informácie odboru dokumentaristiky a zahraničnej
spolupráce migračného úradu č. p.: MU-ODZS-2017/000056-004 zo 14.02.2017, na základe ktorých
vzhľadom na dlhodobo zhoršenú bezpečnostnú situáciu v Q. nebolo možné vylúčiť, že v prípade návratu
do krajiny pôvodu žalobkyňa a jej deti, nebudú vystavení vážnemu bezpráviu v zmysle § 2 písm. f/ zákona
o azyle, preto podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle rozhodol, že žiadateľke a jej deťom poskytne
doplnkovú ochranu. Poukázal na to, že žalobkyňa ako hlavný dôvod svojej žiadosti uviedla obavu o
svoj život a životy svojich detí kvôli bezpečnostnej situácii v Q. a zdravotné dôvody u jej syna, ktorý
bol na Slovensku operovaný a potrebuje zodpovedajúcu zdravotnú starostlivosť'. Z posúdení výpovede
žalobkyne je zrejmé, že v krajine pôvodu nevyvíjala žiadnu činnosť', pre ktorú by jej hrozila perzekúcia zo
strany štátnych orgánov. V Q. v roku 2011 prišlo k ozbrojenému konfliktu, ktorý pretrváva do dnes, avšak
žalobkyňa požiadala o udelenie azylu až v roku 2017, pričom v roku 2016 navštívila celá rodina Q., kde sa
zdržali od 28.07.2016 do 26.08.2016 a po návrate na územie SR požiadala o udelenie azylu 10.01.2017.
Je teda zrejmé, že nebezpečenstvo v dôsledku zhoršenej situácie v krajine pôvodu nepociťovali, neboli
preukázané znaky prenasledovania v zmysle § 2 písm. d/ zákona o azyle, ani skutočnosti preukazujúce
vážne bezprávie podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle. Tieto skutočnosti ohľadne vážneho bezprávia podľa
§ 2 písm. f/ neboli vylúčené v prípade jej syna, preto správny orgán rozhodol, že rodine je potrebné
poskytnúť doplnkovú ochranu na území SR.

15. Vo vzťahu k žalobným dôvodom, že rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov a obmedzil sa vo svojom rozhodnutí len na stručné konštatovanie vo vzťahu k
zdravotnému stavu syna žalobkyne, vyjadril názor, že túto argumentáciu používa žalobkyňa vytrhnutú
z kontextu napadnutého rozhodnutia, nakoľko správny orgán sa zaoberal zdravotným stavom jej
syna na strane 4 až 5 napadnutého rozhodnutia a vzhľadom na zlú bezpečnostnú situáciu v Q., v
ktorej dôsledku hrozí neposkytnutie nadštandardnej zdravotnej starostlivosti jej synovi, vyhodnotil ako
možné ohrozenie jeho života a subsumoval ho pod neľudské zaobchádzanie. Ide o situáciu, keď v
dôsledku vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu nie je dostupná nadštandardná zdravotná starostlivosť',
čím sú naplnené dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 2 písm. f/ bod 2. a 3. Zákona o



azyle. Pokiaľ poukazuje na nemožnosť kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia podľa zákona č.
447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, sa požiadavka na jeho uplatnenie vzhľadom na súčasný zdravotný
stav jej syna javí ako predčasná. K žalobnému dôvodu žalobkyne, ktorá žiada o udelenie azylu z
humanitných dôvodov poukazujúc na zlý zdravotný stav syna uviedol, že v prípade potreby poskytnutie
doplnkovej ochrany zabezpečuje zodpovedajúcu zdravotnú starostlivosť jej synovi (§ 27c ods. 3 Zákona
o azyle). Vyjadril názor, že v podanej správnej žalobe žalobkyňa neuvádza také skutočnosti, ktoré
by mohli mat' vplyv na zmenu posudzovaného rozhodnutia, pretože všetky skutočnosti uvádzané
žalobkyňou boli komplexne a objektívne vyhodnotené a rovnako aj pri opätovnom preskúmaní jej
žiadosti správny orgán dospel k záveru, že žalobkyňa nespĺňa zákonné podmienky na udelenie azylu
vychádzajúc z právnej úpravy vymedzujúcej pojem utečenca (azylanta) v podmienkach Slovenskej
republiky (Zákon o azyle, Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951). Žalovaný
v prvostupňovom konaní zistil, že žalobkyňa a jej deti nesplnili primárny predpoklad na udelenie azylu
a v ich prípade sa nepreukázala opodstatnenosť obáv z prenasledovania tak, ako to upravuje Zákon
o azyle a Ženevský dohovor, ktoré sú v oblasti azylu pre Slovenskú republiku záväzné. Nakoľko
žalobkyňa nepreukázala prenasledovanie jej osoby konkrétne, ale jej problémy súviseli s celkovou zlou
bezpečnostnou situáciou a nedostatku nadštandardnej zdravotnej starostlivosti, v dôsledku ktorej hrozí
jej synovi vážne bezprávie v prípade návratu do Q., správny orgán poskytol rodine žalobkyne doplnkovú
ochranu, čim zohľadnil zdravotný stav žalobkyninho syna, ktorému bude v prípade potreby poskytnutá
zodpovedajúca zdravotná starostlivosť' na území SR.

16. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie dňa 21.08.2017, pretože splnomocnená
zástupkyňa žalobkyne o nariadenie pojednávania požiadala (§ 107 ods. 1 písm. a/ a § 108 ods. 1 SSP).
Žalobkyňa písomným podaním adresovaným Krajskému súdu v Košiciach 11.08.2017 oznámila, že sa
nariadeného pojednávania 21.08.2017 nezúčastní a súhlasila s vykonaním pojednávania bez svojej
osobnej prítomnosti, preto súd vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti (§ 114 SSP).

17. Splnomocnená zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní 21.08.2017 predniesla, že trvajú na správnej
žalobe z dôvodov, ktoré v nej uviedli a vyjadrila sa k vyjadreniu žalovaného z 29.06.2017 (č. l. 35 - 38
spisu) tak, že argumentácia žalovaného vo vyjadrení sa týka odôvodnenia neudelenia azylu podľa §
8 Zákona o azyle, čo považujú za nepodstatné v tomto konaní, pretože správnou žalobou nenapadali
rozhodnutie správneho orgánu o neudelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle, ale úvahu žalovaného, čo
do neudelenia azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 Zákona o azyle, ktorý dáva správnemu orgánu,
(žalovanému) právomoc voľnej správnej úvahy v tejto otázke. Ich ambíciou nie je žalovanému určovať
alebo vymedzovať dôvody, pre ktoré by mal azyl z humanitných dôvodov udeliť, ale isté smerovanie
možno vyvodiť z dôvodovej správy k Zákonu o azyle a Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky
z 21.02.2014 k Zákonu o azyle a vychádzajúc z článku 13 je v tomto prípade relevantný prípad ťažko
chorých neúspešných žiadateľov o azyl, pod ktorý možno zahrnúť aj prípad syna žalobkyne F. D. S..
Vyjadrila názor, že žalovaný nesprávne posudzuje svoju úvahu, keď ju vníma ako istú ľubovôľu v tom
zmysle, že žiadnym spôsobom nepribližuje, ako prebieha jeho správna úvaha, neposkytuje informácie o
tom, akými sa pri nej riadil a podľa žalovaného správna úvaha nemá zákonné hranice. V tejto súvislosti
pripomenula odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R82 o vykonávaní právomoci voľnej úvahy,
ktoré ustanovuje isté základné princípy, ktorými sa majú správne orgány riadiť pri uplatňovaní správnej
úvahy a článok 2, ktorý okrem iného uvádza, že správny orgán uplatňuje správnu úvahu konzistentným
spôsobom, pričom aplikuje všeobecné správne postupy prihliadajúc na individuálne okolnosti každého
prípadu. Čo sa týka samotného konania správneho orgánu pri uplatňovaní správnej úvahy, citovala,
že: „Akékoľvek všeobecné správne postupy používané pri uplatňovaní správnej úvahy sú verejné alebo
komunikované účastníkovi konania vhodným spôsobom na jeho žiadosť, či už pred alebo po vydaní
predmetného rozhodnutia.“. Vyjadrila názor, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu,
ako aj v samotnom napadnutom rozhodnutí, chýba akýkoľvek verejne komunikovaný postup, z ktorého
by bolo jasné, čo predchádzalo rozhodnutiu o neudelení azylu z humanitných dôvodov žiadateľke,
resp. žalobkyni a jej maloletým deťom. Poukázala aj na ustanovenie článku 4 pod názvom Kontrola
odporúčania Výboru ministrov a citovala, že „Rozhodnutie vydané v rámci výkonu právomoci voľnej
úvahy je predmetom kontroly zákonnosti súdom alebo iným nezávislým orgánom“, z čoho vyplýva, že
síce nárok na humanitný azyl žalobkyňa a jej deti nemajú, avšak uplatnenie správnej úvahy je predmetom
súdnej kontroly“. V tejto súvislosti poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 20. júna 2017 sp. zn. 10Sžak/9/2017, v ktorom súd obdobnú argumentáciu, ako je v prejednávanom



prípade, teda, že rozhodnutie prvostupňového súdu nebolo riadne odôvodnené vo vzťahu k neudeleniu
azylu z humanitných dôvodov, a teda je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

XX. S.. N. K. poverený zástupca Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (poverenie
z 12. septembra 2012 č. l. 57 spisu) na pojednávaní 21.08.2017 uviedol, že správny orgán (žalovaný)
trvá na svojom stanovisku (č. l. 35 - 38 spisu), v ktorom sa vyjadrili k hlavným bodom správnej žaloby
spočívajúcej v tom, že z pohľadu žalobkyne nebolo rozhodnutie správneho orgánu o neudelení azylu
z humanitných dôvodov riadne odôvodnené. Vyjadril názor, že správny orgán dôsledne sa zaoberal
zdravotným stavom syna žalobkyne, ako aj situáciou v krajine pôvodu a na základe komplexného
vyhodnotenia všetkých skutočností uvádzaných žalobkyňou vrátane všetkých súvislostí vo vzťahu k
zdravotnému stavu jej syna, správny orgán poskytol žalobkyni a jej deťom doplnkovú ochranu, ktorá
svojou formou a obsahom dostatočne chráni všetky záujmy žalobkyne a zdravotné záujmy jej syna.
Nad rámec toho uviedol, že ustanovenie zákona o humanitných dôvodoch je v zákone o azyle od jeho
začiatku, teda od roku 2002, kedy ešte neexistoval inštitút doplnkovej ochrany a vzťahovala sa na takú
situáciu, kedy naozaj nebolo možné, aby sa osoba žiadateľa vrátila do krajiny pôvodu, kde by jej hrozila
smrť alebo psychické útrapy a tiež osoby ťažko choré a traumatizované. Vzhľadom na to, že až následne
bol prijatý inštitút doplnkovej ochrany, bolo treba posudzovať situáciu žalobkyne aj z hľadiska tohto
inštitútu a ako sa už vyjadril, problémy žalobkyne a zdravotné problémy o jej syna sú v súčasnosti pokryté
komplexnou zdravotnou službou, ktorá sa im poskytuje ako všeobecná zdravotná starostlivosť osobám
v rámci doplnkovej ochrany. Z tohto uhla pohľadu sú toho názoru, že rozhodnutie napadnuté správnou
žalobou je správne a nie sú dôvody na udelenie azylu z humanitných dôvodov a tiež preto, že ide inštitút
(udelenie azylu z humanitných dôvodov), ktorý sa používa vyslovene na základe správnej úvahy a nie
inštitút, ktorý by spadal pod európske právo alebo Ženevský dohovor. Na záver zdôraznil, že žalobkyňou
uplatňované zdravotné ťažkosti jej maloletého syna sú kryté poskytnutím doplnkovej ochrany.

19. Podľa § 8 písm. a, b zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej ako „zákon o azyle“), Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa § 9 (udelenie azylu z humanitných dôvodov) zákona o azyle, Ministerstvo môže udeliť azyl z
humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8.

Ustanovenie § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta,
resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho
ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.

Podľa § 10 ods. 3 zákona o azyle, Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o
zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8.

Podľa § 13a zákona o azyle, Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody
domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho
bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ustanovenie § 13b zákona o azyle, rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny
manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková
ochrana.

Podľa § 2 písm. d/ zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie
spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý
postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v
1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,
2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú
vykonávané diskriminačným spôsobom,
3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,
4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,



5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon
vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,
6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

Podľa § 2 písm. e/ zákona o azyle, pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia
1. štát,
2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho
územia, alebo
3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú
schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.

Podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie
1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo
3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia
počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Podľa § 27c ods. 3 zákona o azyle, za cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana a nie je
verejne zdravotne poistený, ministerstvo uhradí zdravotnú starostlivosť poskytnutú na území Slovenskej
republiky v rozsahu, v akom sa uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia. Ministerstvo
na poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa tohto odseku vydá cudzincovi, ktorému sa poskytla
doplnková ochrana, doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, tento zákon sa vzťahuje na konanie, v
ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

20. Krajský súd v Košiciach vo vzťahu k žalobným námietkam žalobkyne právne uzatvára:

21. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-4-27/2017-Ž z 10. apríla
2017, ktorým žalovaný podľa § 13 ods. 1 Zákona o azyle neudelil azyl žalobkyni a jej trom maloletým
deťom.

22. Z administratívneho konania Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vedeného
pod sp. zn. ČAS: MU-PO-4/2017-Ž vyplýva, že žalobkyňa Z. O. K. O. počas legálneho pobytu na území
Slovenskej republiky požiadala o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území



Slovenskej republiky 10.01.2017 z dôvodu vojnových nepokojov v Q. a vážneho zdravotného stavu jej
syna F. K. F. D. S. nar. XX.XX.XXXX, ktorý podstúpil operačný zákrok srdca na Slovensku a na ďalší
sa pripravuje. Rovnako požiadala o udelenie azylu na území Slovenskej republiky okrem maloletého
syna F. K. F. D. S. nar. XX.XX.XXXX aj pre dcéry W.B. K. F. D. S. nar. XX.XX.XXXX a V.B. K. F. D. S.
nar. XX.XX.XXXX.

23. Z preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný si obstaral, a teda mal k dispozícii všetky
relevantné potrebné podklady pre rozhodnutie (§ 32 ods. 1 správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia
uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami sa riadil (bol vedený) pri
hodnotení relevantných dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe
ktorých rozhodoval, vyrovnal sa s námietkami a vyjadreniami žiadateľky o azyl (žalobkyne v súdnom
konaní) k podkladom rozhodnutia a následne svoje rozhodnutie založil na spoľahlivo zistenom stavu
veci (§ 3 ods. 5 správny poriadok). V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný náležite svojou správnou
úvahou objasnil, prečo v prípade žalobkyne nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu v zmysle § 8
Zákona o azyle. Z argumentácie správnej žaloby (č. l. 1 - 6 spisu) a rovnako aj z prednesu splnomocnenej
zástupkyne žalobkyne na pojednávaní (č. l. 59 spisu) je zrejmé, že žalobkyňa nenapadá rozhodnutie
žalovaného pre neudelenie azylu podľa § 8 Zákona o azyle, ale pre neudelenie azylu z humanitných
dôvodov v zmysle § 9 Zákona o azyle. Žalobkyňa namietala, že rozhodnutie žalovaného o neudelení
azylu z humanitných dôvodov nie je dostatočne odôvodnené, a teda je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov.

24. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobkyňou uvedený dôvod, a to vážny
zdravotný stav jej maloletého syna, život ktorého by bol ohrozený v prípade návratu do krajiny dôvodu
(Q.), bol žalovaným vyhodnotený a individuálne posúdený so záverom, že aktuálny zdravotný stav
syna žalobkyne vyžaduje vysokú odbornú lekársku starostlivosť a prístrojovú vybavenosť, ktorá je
momentálne takmer nedostupná v Q., v dôsledku čoho by mohol byť ohrozený zdravotný stav a život
dieťaťa a nemožno vylúčiť reálnu hrozbu vážneho bezprávia v zmysle § 13a zákona o azyle v prípade
návratu dieťaťa do krajiny pôvodu. Žalovaný usúdil, že dieťa v prípade návratu do krajiny pôvodu môže
byť vystavené reálnej hrozbe vážneho bezprávia, konkrétne vážneho a individuálneho ohrozenia života,
čo subsumoval pod neľudské zaobchádzanie so záverom, že dieťa potrebuje medzinárodnú ochranu,
preto žalobkyni a jej trom maloletým deťom poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

25. Je potrebné poznamenať, že povinnosť objektívneho posudzovania v prípade existujúceho vážneho
bezprávia (§ 2 písm. f/ zákona o azyle) sa viaže výlučne na posúdenie poskytnutia doplnkovej
ochrany, kedy povinnosť skúmania skutočností rozhodných pre poskytnutie, či neposkytnutie tohto druhu
medzinárodnej ochrany je povinnosťou žalovaného (správneho orgánu) vyplývajúcej priamo zo zákona
(ex officio). Správny súd poznamenáva, že rozhodnutie žalovaného v časti poskytnutia doplnkovej
ochrany podľa § 21 ods. 3 zákona o azyle nie je preskúmateľná správnym súdom, teda nemožno sa
správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia správneho orgánu (Migračný úrad) v prípade
neudelenia azylu v časti o poskytnutí doplnkovej ochrany.

26. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Migračný úrad ČAS: MU-PO-3-17/2017-Ž z
10. apríla 2017 nebol udelený azyl manželovi žalobkyne K. F. O. D. S., nar. XX.XX.XXXX, podľa § 13 ods.
1 Zákona o azyle a podľa § 13a a § 20 ods. 4 Zákona o azyle mu bola poskytnutá doplnková ochrana
na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Krajský súd v Košiciach
rozsudkom z 11. augusta 2017 sp. zn. 5Saz/8/2017 správnu žalobu manžela žalobkyne zamietol a
účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

27. K námietke žalobkyne vo vzťahu k neudeleniu azylu z humanitných dôvodov pre vážny zdravotný
stav jej syna, správny súd poznamenáva, že tento dôvod nemožno subsumovať pod dôvod pre udelenie
azylu v zmysle § 8 a nejde ani o nárok, o ktorom musí rozhodnúť správny orgán ex lége, ale ide o výsledok
správneho uváženia správneho orgánu. Vo vzťahu k poskytnutiu humanitného azylu správny súd
poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júna 2017 sp. zn. 10Sžak/9/2017, v
ktorom kasačný súd uvádza, že „z dikcie zákona vyplýva, že na udelenie azylu z humanitných dôvodov
nie je právny nárok a súdy, ktoré preskúmavajú rozhodnutia Ministerstva vnútra - Migračného úradu,
nemajú ambíciu žalovanému určovať, ktoré dôvody má považovať za dostatočné pre udelenie azylu
z humanitných dôvodov, a teda ani zrušovať jeho rozhodnutia preto, že nepovažoval za dostatočný



dôvod niektorý, ktorý by z pohľadu súdu takýmto mal byť. Súdny prieskum je obmedzený len na
kontrolu toho, či je rozhodovanie žalovaného v danej veci logické a nediskriminačné a teda, či nie
je v rozpore so zákazom ľubovôle, vyplývajúceho pre orgány verejnej moci z ústavne zakotvených
náležitostí demokratického a právneho štátu“. V súvislosti s neexistenciou právneho nároku na udelenie
tzv. humanitného azylu kasačný súd poznamenal, že „pokiaľ žalobca o tzv. humanitný azyl požiadal a
žalovaný odôvodnil jeho neposkytnutie, tak také rozhodnutie nepodlieha súdnemu prieskumu. V tejto
súvislosti kasačný súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 03. februára 2016
sp. zn. 10Sža/41/2015, v ktorom uviedol, že „Na námietku navrhovateľa (teraz žalobcu), že odporca
(teraz žalovaný) nezvážil možnosť udelenia azylu navrhovateľovi z humanitných dôvodov uvedených v §
9 Zákona o azyle, odvolací súd (teraz kasačný súd) uvádza, že vlastné rozhodnutie udeliť, či neudeliť azyl
z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyl je vecou voľnej správnej úvahy odporcu (žalovaného)
a vo vzťahu k výsledku tohto rozhodnutia nie je prieskum súdu možný“.

28. V tomto prípade správny súd uvádza, že žalobkyňa písomne požiadala o humanitný azyl, ktorý
odôvodnila zlým zdravotným stavom svojho maloletého dieťaťa, pričom žalovaný dôvod, pre ktorý
humanitný azyl neudelil, odôvodnil dostatočne a jeho úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní sú
preskúmateľné, logicky správne a presvedčivé. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, na
základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobkyňa nespĺňa predpoklady pre udelenie azylu z
humanitných dôvodov, ale spĺňa podmienky spolu so svojimi tromi maloletými deťmi pre poskytnutie
doplnkovej ochrany (§ 13a a § 20 ods. 4 Zákona o azyle) a to z dôvodu nedostupnosti vysoko odbornej
lekárskej starostlivosti nevyhnutnej pre zdravotný stav syna žalobkyne v krajine pôvodu a rovnako
dostatočným spôsobom sa vysporiadal s námietkou žalobkyne v oblasti sociálneho zabezpečenia
poskytovaním zdravotnej starostlivosti jej synovi s poukazom na § 27c ods. 3 Zákona o azyle, že „za
cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana a nie je verejne zdravotne poistený, ministerstvo
uhradí zdravotnú starostlivosť poskytnutú na území Slovenskej republiky v rozsahu, v akom sa uhrádza
na základe verejného zdravotného poistenia. Ministerstvo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti
podľa tohto odseku vydá cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, doklad o oprávnení na
poskytnutie zdravotnej starostlivosti.“.

29. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní napadnutého rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, Migračný úrad ČAS: MU-PO-4-27/2017-Ž z 10. apríla 2017 správnu žalobu žalobkyne z
23.05.2017 podľa § 219 Správneho súdneho poriadku zamietol na základe toho, že spoľahlivo zistený
stav veci žalovaným a jeho správna úvaha pri použití relevantných právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, dovoľuje záver, že v prípade žalobkyne a jej maloletých detí neboli dôvody pre
udelenie azylu podľa § 8, § 9 a § 10 Zákona o azyle. Súd tiež poznamenáva, že žalobkyňa 10.01.2017
pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ H. žiadala o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej
ochrany na území Slovenskej republiky, teda jej žiadosti, v ktorej pripustila alternatívu, správny orgán
vyhovel.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že nepriznal ich
náhradu účastníkom konania, nakoľko žalobkyňa nebola v konaní úspešná a žalovanému právo na
náhradu trov konania nepatrí.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne



doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.