{"guid": "1f1fa685-8f21-4ab7-a19c-c889eb02be74:a3cf973c-2241-41b2-a0b7-97b6ab78043f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7016201159.2", "spisova_znacka": "10Sa/24/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sa/24/2016 z 17. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 17. októbra 2017, sp. zn. 10Sa/24/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7016201159.2", "identifikacne_cislo": "7016201159", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Jaroslav Skyba", "sudca_id": 515, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jaroslav-skyba-515", "datum_vydania": "2017-10-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a3cf973c-2241-41b2-a0b7-97b6ab78043f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7016201159.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7016201159.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7016201159.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sa/24/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201159
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016201159.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobcu V. M. P. T. X. L. , N..
XX.XX.XXXX, A. K., B.. K., Q. XXXX/X, zdržujúceho sa na adrese Košice, sídl. K., S. XX, zast. JUDr.
Annou Lackovou, advokátkou, so sídlom kancelárie Pražská 4, Košice, proti žalovanému Krajskému
riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom v Košiciach,
Kuzmányho 8, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 17.08.2016 č. KRPZ-
KE-KDI2-89/2016-P takto

r o z h o d o l :

I.  Žalobu   z a m i e t a .

II. Účastníkom  právo na náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím zo dňa 17.08.2016 č. : KRPZ-KR-KDI2-89/2016-P žalovaný podľa § 58 ods.1 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (v ďalšom aj: „správny poriadok“) zamietol
odvolanie V.Á. M. a potvrdil rozhodnutie o priestupku vydané Okresným dopravným inšpektorátom
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach pod č. : ORPZ-KE-ODI2-263/2016-P zo dňa
20.06.2016,  ktorým bol žalobca  uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods.1 písm.
l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (v ďalšom aj: „zákon o
priestupkoch“), ktorého sa dopustil tak, že dňa 22.03.2016 v čase o 10.50 hod. v Košiciach na ulici
Národná trieda zastavil a stál s motorovým vozidlom továrenskej zn. Mercedes Benz EČ:  K. na jednom
z dvoch vyhradených parkovacích miest pre mestskú políciu, čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b/
s poukázaním na ustanovenie § 25 ods.1 písm. n/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom aj : „zákon o cestnej premávke).
Za takéto konanie bola žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch  v
znení neskorších predpisov  uložená pokuta vo výške 30,- eur a podľa § 79 ods.1 zákona o priestupkoch
zároveň uložená povinnosť uhradiť trovy správneho konania vo výške 16,- eur.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací správny orgán začal dňa 05.08.2016
konanie o odvolaní  proti označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktoré preskúmal  v
celom rozsahu vrátane konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a nezistil dôvody na jeho zmenu alebo
zrušenie. Pri rozhodovaní vychádzal z nazhromaždeného spisového materiálu tak, ako bol špecifikovaný
v napadnutom rozhodnutí, pričom zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 22.03.2016,
úradného záznamu zo dňa 22.03.2016, fotodokumentácie z miesta priestupku z uvedeného dňa, rozkazu
o uložení sankcie za priestupok zo dňa  06.04.2016, odporu žalobcu proti rozkazu o uložení sankcie
za priestupok doručeného prvostupňovému správnemu orgánu dňa 10.05.2016, záznamu o podaní
vysvetlenia V.. V. B. zo dňa 07.06.2016, záznamov o podaní vysvetlenia T. T. zo dňa 07.06.2016,
úradného záznamu zo dňa 14.06.2016,  evidenčnej karty žalobcu zo dňa  20.06.2016, evidenčnej



karty vozidla EČ: K. zo dňa 20.06.2016, údajov o osobe zo systému REGOB, zápisnice z ústneho
pojednávania zo dňa  20.06.2016, rozhodnutia o priestupku z uvedeného dňa, odvolania žalobcu proti
rozhodnutiu o priestupku a stanoviska Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Košiciach k podanému odvolaniu vyplýva, že vodič motorového vozidla, t.j. žalobca
svojim konaním porušil ustanovenie § 3 ods.2 písm. b/ s poukázaním na ustanovenie § 25 ods.1 písm.
n/ zákona o cestnej premávke, čím bol uznaný vinným zo spáchania  priestupku podľa § 22 ods.1 písm.
l/ zákona o priestupkoch.

3. K námietke žalobcu v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v
tom smere, že ako vodič sa ku skutku priznal, ale nesúhlasil s opisom jeho priebehu  tak ako bol
zaznamenaný mestskou políciou, pretože na vyhradenom mieste zastavil z dôvodu, že v tom čase
mal vážne zdravotné problémy, cítil nevoľnosť, slabosť, mal triašku a vážne obavy, že stratí vedomie,
pričom v tom čase bolo jeho myslenie veľmi zacielené na potrebu  zastavenia auta a jediným jeho
cieľom bolo zvrátenie zlého zdravotného stavu,  podľa jeho názoru nekonal nezodpovedne a nespôsobil
žiadnu nehodu, nikoho neobmedzil a pri ústretovom prístupe  konajúcej hliadky by k postihu vôbec
nemuselo dôjsť odvolací orgán uviedol, že nesúhlas žalobcu s opisom priebehu skutku zaznamenaného
mestskou políciou neznamená to, že sa žalobca skutku aj nedopustil. Zo správy o výsledku objasňovania
priestupku spísanej mestskou políciou priamo na mieste tvrdenie žalobcu nevyplýva, pretože tento
sa vyjadril do správy o výsledku objasňovania priestupku písomne,  kde uviedol: „Nepovažujem to
za priestupok, pretože počas celej doby zastavenia na vyhradenom parkovisku sedela v aute moja
manželka, ktorá bola ochotná preparkovať vozidlo, takže nedošlo k žiadnemu obmedzeniu parkovania
na vyhradenom parkovisku mestskej polície. K tomuto dodávam, že  sú vyhradené dve parkovacie
miesta a druhé bolo voľné, takže v tomto prípade nemohlo dôjsť k dopravnému priestupku  k parkovaniu
MP.“ Žalovaný k tomu zaujal stanovisko, že ak žalobca zastavil na vyhradenom mieste za situácie,
že mal vážne zdravotné problémy, mal o poskytnutie pomoci požiadať priamo mestských policajtov,
ktorí by mu túto prvú pomoc poskytli alebo jej poskytnutie sprostredkovali. Takéto skutočnosti však
žalobca neuviedol ani písomne do správy o výsledku objasňovania priestupku priamo na miesto a ani
ústne hliadke mestskej polície. Zo záznamu o podaní vysvetlenia V.. V. B., policajtom mestskej polície
vyplýva, že žalobca po doriešení dopravného priestupku nasadol do svojho osobného motorového
vozidla a odišiel z miesta. Odvolací správny orgán takéto konanie žalobcu hodnotil ako nezodpovedné,
potenciálne majúce za následok ohrozenie ostatných účastníkov cestnej premávky, pretože žalobca sám
uvádzal svoje vážne zdravotné  problémy. Odvolací orgán zdôraznil zákaz viesť motorové vozidlo, ak
je schopnosť vodiča znížená najmä úrazom, chorobou, nevoľnosťou alebo únavou (§ 4 ods. 2 písm. f/
zákona o cestnej premávke).

4. K námietke žalobcu, že úlohou polície je pomáhať a chrániť, pričom v tomto prípade si mestská polícia
svoju povinnosť nesplnila, pretože svojimi konaním si pomohol sám a ak by  členovia mestskej polície
neboli zabránili jeho manželke z vyhradeného miesta vycúvať, čiastočne  by naplnili úlohu, ktorú im
zákon ukladá,  odvolací orgán uviedol, že  v prípade ak by žalobca požiadal o poskytnutie pomoci, táto by
mu určite bola poskytnutá. Žalobca však o poskytnutie pomoci nepožiadal, ktorá skutočnosť vyplýva zo
správy o výsledku objasňovania priestupku ako aj zo záznamov o podaní vysvetlenia hliadky mestskej
polície.

5. K námietke žalobcu, že na vyhradenom parkovacom mieste zastavil, ale nie v úmysle parkovať a na
tomto mieste s naštartovaným motorovým vozidlom  nestál ani päť minút, odvolací orgán uviedol, že z
predloženého spisového materiálu je zrejmé, že  od zistenia priestupku o 10.50 hod. po dobu, kedy sa k
motorovému vozidlu dostavil žalobca, t.j. v čase o 11.00 hod. uplynulo 10 minút. V čase príchodu hliadky
sa tento pri vozidle nenachádzal. Z toho je zrejmé, že časový úsek 10 minút uvádzaný hliadkou mestskej
polície  je len informatívny  a nejde o čas skutočného parkovania na vyhradenom parkovacom mieste.
Z ustanovenia § 25 ods.1 písm. u/ zákona o cestnej premávke pritom vyplýva, že vodič nesmie zastaviť
a stáť na vyhradenom parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené. V zmysle
príslušných ustanovení zákona sa státím rozumie uvedenie vozidla do pokoja na dlhšie, ako je čas
dovolený na zastavenie, pričom zastavením sa rozumie uvedenie vozidla do pokoja na čas nevyhnutne
potrebný na urýchlené nastúpenie alebo vystúpenie prepravovaných osôb, alebo na urýchlené naloženie
alebo zloženie nákladu. Žalobca tak svojim konaním, t.j. zastavením a státím na mieste vyhradenom pre
vozidlá mestskej polície nerešpektoval pokyn vyplývajúci mu z dopravného značenia, pričom dĺžka státia
motorového vozidla žalobcu  bola zistená objektívnym spôsobom. Žalovaný skonštatoval, že žalobca



podľa vlastného tvrdenia naviac porušil aj  ďalšie ustanovenie zákona, pretože zbytočne ponechal motor
stojaceho vozidla v chode.

6. K žiadosti žalobcu o odpustenie uloženej pokuty vo výške 30,- eur ako aj trov správneho konania, a to
z dôvodu  : „-  že  počas jazdy v meste začal pociťovať nevoľnosť, ktorá sa stupňovala, začal sa potiť, mal
pocit zimy a triašky, -  keďže bol takmer čas obeda pripísal túto náhlu zmenu stavu diagnostikovanému
diabetu a jeho prvoradým cieľom bolo zastaviť a v potravinách si kúpiť „sladkosť“, resp. sladký nápoj,
ktorých použitím zvráti nastupujúce príznaky hypoglykémie,  - nebolo iné voľné miesto na parkovanie
pred obchodným domom Billa,  - nechal auto naštartované, v aute ostala manželka K. M., ktorá bola
pripravená v prípade obmedzenia Mestskej polície v parkovaní uvoľniť priestor, tomu, komu je určený,  -
čas strávený si neuvedomil, ale bola to niekoľko minútová záležitosť, ktorá s určitosťou netrvala ani päť
minút“, žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu o tom, že si bol kúpiť sladkosť v potravinách je v rozpore
s jeho konaním, pretože zo záznamu o podaní vysvetlenia V.. V. B. vyplýva, že po príchode vodiča k
vozidlu mal vodič v ruke igelitovú tašku s nákupom, takže sa nejednalo iba o jednu sladkosť, prípadne
sladký nápoj. Ďalej uviedol, že   tvrdenia žalobcu v podanom odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku
ako aj v odpore proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok hodnotí ako účelové,  uvádzané v snahe
vyhnúť sa postihu za priestupok a tvrdenia  žalobcu v žiadosti o odpustenie uloženej pokuty sú v podstate
totožné s námietkami uvádzanými v odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku.

7. Osobitnú pozornosť odvolací správny orgán venoval postupu prvostupňového správneho orgánu pri
ukladaní sankcie za priestupok, keď konštatoval, že  sankcia bola uložená v súlade s ustanovením §
22 ods. 2 písm. g/ zákona o priestupkoch a uložená pokuta je v dolnej hranici sankčného rozpätia,
pretože v zmysle označeného ustanovenia zákona  správny orgán mohol za daný priestupok uložiť
pokutu až do výšky 100,- eur. Prvostupňový správny orgán pri ukladaní sankcie vzal do úvahy tak
skutočnosti priťažujúce, poľahčujúce ako aj osobné a majetkové pomery obvineného. Prihliadnuc na
tieto okolnosti  ako aj na kritériá uvedené v § 12 ods.1  zákona o priestupkoch považoval odvolací
správny orgán druh a výmeru sankcie uloženú prvostupňovým správnym orgánom za primeranú a
jej výšku za dostatočne odôvodnenú. Rozhodnutie o uložení sankcie bolo vydané aj za použitia
správnej úvahy, ktorá bola limitovaná zákonnými kritériami a medzami. Po objektívnom preskúmaní
predloženého spisového materiálu a po zhodnotení predložených dôkazov odvolací orgán dospel k
záveru, že vykonané dokazovanie postačuje na spoľahlivé zistenie stavu veci. Správny orgán na
dokazovanie použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v
súlade s právnymi predpismi. Postupoval aj v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením
dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci.
Priestupok žalobcu na úseku cestnej dopravy bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a
zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Predmetom
konania o odvolaní bolo len preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia o priestupku vydaného
správnym orgánom prvého stupňa a pri rozhodovaní o odvolaní sa odvolací správny orgán nemohol
zaoberať inými skutočnosťami, nakoľko tieto neboli predmetom konania prvostupňového správneho
orgánu.

8. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 20. 10. 2016 doručenou Krajskému súdu v Košiciach
osobne dňa 21. 10. 2016 žalobca navrhol, aby konajúci súd po vykonanom dokazovaní zrušil napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a upustil od uloženia
sankcie za priestupok. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že nepopiera
zastavenie na mieste vyhradenom pre parkovanie mestskej polície, avšak nesúhlasil s opisom deja
hliadkou mestskej polície dokumentujúcou dopravný priestupok tak, ako bol tento zachytený  v
rozhodnutiach správnych orgánov.  Zhodne s tým, čo uviedol pred správnymi orgánmi oboch stupňov
tvrdil, že motorové vozidlo zastavil z dôvodu, že počas jazdy v meste začal pociťovať nevoľnosť, ktorá
sa stupňovala, začal sa potiť, mal pocit zimy a triašku. Keďže išlo o čas obeda, pripísal túto náhlu
zmenu  svojho zdravotného stavu diagnostikovanému diabetu a jeho prvotným cieľom bolo zastaviť a
kúpiť „sladkosť“, resp. sladký nápoj, ktorých použitím zvráti nastupujúce príznaky hypoglykémie. Pre
zaparkovanie motorového vozidla pred obchodným domom Billa nebolo iné voľné parkovacie  miesto,
preto zastavil na najbližšom voľnom mieste pred vchodom do obchodu, nechal auto naštartované, v aute
ostala jeho manželka, ktorá bola pripravená v prípade obmedzenia mestskej polície v parkovaní uvoľniť
priestor tomu, komu je určený. Neuvedomil si čas strávený v obchode, išlo však o niekoľko minútovú
záležitosť, ktorá s určitosťou netrvala ani päť minút. Počas jeho neprítomnosti sa na parkovisko dostavila
hliadka mestskej polície, manželke nedovolila preparkovať motorové vozidlo a po jeho príchode k autu



hliadka nebola ochotná vypočuť si jeho argumentáciu a už vôbec nebola ochotná túto argumentáciu
zaznamenať. Z miesta incidentu (spáchania priestupku) odišiel preto, lebo sa necítil zdravotne v poriadku
a hliadka mestskej polície jeho zlý zdravotný stav zneužívala, jej cieľom bolo ho  pokutovať a vynútiť si
jeho podpis a nie vec riešiť. Ďalej kategoricky poprel, že z obchodu k autu sa vrátil s nákupnou taškou.
Vyslovil názor, že tým, že na mieste vyhradenom pre mestskú políciu zastavil na dobu nepresahujúcu
5 minút, spáchal priestupok, ktorý nemal žiaden následok. Mestská polícia mala na zaparkovanie v
prípade potreby jedno parkovacie miesto voľné a jeho manželka bola pripravená uvoľniť aj druhé
parkovacie miesto, čo jej však nebolo umožnené. Svojím konaním s veľkou pravdepodobnosťou predišiel
následkom, ktoré mohli byť spôsobené na zdraví aj na majetku. Odvolal sa na ust. § 2 ods. 2 písm.
b/ zákona o priestupkoch, (priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo
hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný
následok ako ten, ktorý hrozil a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak), s
tým, že pri priestupku je podľa vyššie citovaných ustanovení dôležité nielen to, či ide o konanie, ktoré je
za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone, ale musí ísť o konanie,
ktorého sa obvinený z priestupku dopustil prinajmenšom z nevedomej nedbanlivosti a musí sa ním
porušovať alebo ohrozovať záujem spoločnosti.

9. V písomnom vyjadrení zo dňa 25. 11. 2016 žalovaný navrhol správnu žalobu žalobcu zamietnuť v
celom rozsahu a potvrdiť rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.
Zopakoval v podstatných dôvodoch argumentáciu z rozhodnutí správnych orgánov a k námietkam
žalobcu uvedeným v žalobe uviedol, že tieto sú totožné s námietkami uvedenými v odvolaní, s ktorými
sa žalovaný dostatočným spôsobom vysporiadal v preskúmavanom rozhodnutí.

10. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho poriadku po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného i správneho
orgánu prvého stupňa na nariadenom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa  02. 10. 2017 ( na tomto
pojednávaní bol  účastníkom konania   v zmysle ust. § 116 SSP  oznámený  termín vyhlásenia rozsudku
dňa 18. 10. 2017)  dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

11. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy vypracovanej Mestskou
políciou Košice, stanica Sever dňa 22. 03. 2016 č. písomnosti: MsP-10/2016/P-0025/BC vyplýva, že
žalobca dňa 22. 03. 2016 v čase o 11.00 hod. na Národnej triede 45 v Košiciach spáchal priestupok
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorým porušil ust. § 25 ods. 1 písm. n/ zákona
o cestnej premávke, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona
o priestupkoch, pretože motorovým vozidlom ev. zn. K. XXXEC továrenskej značky Mercedes stál
a parkoval na vyhradenom mieste pre mestskú políciu. Po príchode hliadky k uvedenému vozidlu
sa na mieste nachádzala neznáma osoba a to spolujazdec vodiča. V čase 11.00 hod. sa k vozidlu
dostavil žalobca, ktorý uviedol, že nie je si vedomý priestupku, preto bola spísaná správa o výsledku
objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy, na ktorú sa vodič vyjadril a podpísal. Z miesta
priestupku bola vyhotovená fotodokumentácia. Vo vyjadrení podľa § 10 ods. 1 zák. č 564/1991 Zb. o
obecnej polícii vodič motorového vozidla po poučení uviedol vysvetlenie, že svoje konanie nepovažuje
za dopravný priestupok, pretože počas celej doby zastavenia na vyhradenom parkovisku sedela v
aute jeho manželka, ktorá bola ochotná preparkovať vozidlo, takže nedošlo k žiadnemu obmedzeniu
parkovania na vyhradenom parkovisku mestskej polície. Dodal, že na uvedenom mieste sú vyhradené
dve parkovacie miesta a druhé bolo voľné, takže v tomto prípade nemohlo dôjsť k dopravnému
priestupku k parkovaniu MP. Z úradného záznamu spísaného uvedeného dňa mestským policajtom
č. 621 T. T. V.. vyplýva, že dňa 22. 03. 2016 v čase o 10.50 hodín vykonávali hliadkovú činnosť na
ul. Národná trieda č. 45 v Košiciach, kde uvideli stáť a parkovať na vyhradenom mieste  (réservé)
pre mestskú políciu osobné motorové vozidlo zn. Mercedes s evidenčným číslom : K.-XXXEC. Po
príchode k uvedenému vozidlu sa na mieste nachádzala neznáma osoba a to iba spolujazdec. V čase
o 10.55 hod. bola z miesta priestupku vyhotovená fotodokumentácia. V čase o 11.00 hod. sa na miesto
dostavila neznáma osoba mužského pohlavia, ktorá uviedla, že je vodič daného vozidla a táto osoba
bola vyzvaná, aby predložila doklad totožnosti z dôvodu, že sa dopustila priestupku podľa § 22 ods.
1 písm. l/ zákona o priestupkoch s poukazom na § 25 ods. 1 písm. n/ zákona o cestnej premávke
s tým, že s osobným motorovým vozidlom parkoval na  vyhradenom  mieste pre mestskú políciu.
Neznáma osoba predložila doklad totožnosti, jednalo sa o žalobcu, ktorý bol príslušníkom mestskej
polície V.. B. upozornený, že môže byť riešený v blokovom konaní za daný priestupok do výšky 50,-
eur. Na otázku, či si je vedomý dopravného priestupku uviedol, že dopravného priestupku si nie je



vedomý z dôvodu, že: „nepovažujem to za dopravný priestupok, pretože počas celej doby zastavenia
na vyhradenom parkovisku sedela v aute moja manželka, ktorá bola ochotná preparkovať vozidlo, takže
nedošlo k žiadnemu obmedzeniu parkovania na vyhradenom parkovisku MsP. K tomu dodávam, že sú
na vyhradenom mieste dve parkovacie miest a druhé bolo voľné, takže v tomto prípade nemohlo dôjsť
k dopravnému priestupku.“ Z tohto dôvodu bola vypísaná správa o výsledku objasňovania priestupku,
na ktorú sa žalobca po poučení vyjadril a podpísal. Vzhľadom na uvedené bola vec mestskou políciou v
Košiciach postúpená Okresnému riaditeľstvu PZ v Košiciach, Okresný dopravný inšpektorát v Košiciach.

12. Okresné riaditeľstvo  Policajného zboru  v Košiciach, Okresný dopravný inšpektorát, Rampová 7 v
Košiciach vydal dňa   06.04.2016  Rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. : ORPZ-KE-ODI1-263/2016-
P,  ktorým žalobca bol  uznaný vinným zo spáchania  priestupku proti  bezpečnosti a plynulosti  cestnej
premávky podľa § 22 ods. 1  písm. l/ zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že  dňa 22.03.2016
v čase  o 10.50 hod  v Košiciach, na ul. Národná trieda  zastavil a stál s motorovým  vozidlom továrenskej
zn. MERCEDES BENZ, evidenčné číslo K. na vyhradenom parkovacom mieste, čím porušil ust. § 3
ods. 2 písm. b/  a § 25 ods. 1 písm. n/  zákona o cestnej premávke. Žalobca v podanom odpore
proti rozkazu  o uložení  sankcie zhodne  s neskorším odvolaním  proti prvostupňovému  rozhodnutiu
správneho orgánu namietal, že je diabetikom, liečeným na Diabetes  mellitus 2. typu a v uvedenom
čase začal pociťovať  nevoľnosť ktorá sa stupňovala (potil sa, mal pocit zimy a triašky), čo pripísal  v
tom čase  nastupujúcim príznakom  hypoglykémie.  Aj keď nepoprel, že zastavil na  mieste vyhradenom
mestskej polícii (išlo o najbližšie voľné miesto  pred vchodom do obchodu),  v naštartovanom aute zostala
jeho manželka, ktorá  v prípade potreby mohla parkovacie miesto uvoľniť tomu, pre koho bolo určené.
Celé jeho konanie bolo motivované tým, že  si chcel kúpiť sladkosť, resp. sladký nápoj,  a ich požitím
zvrátiť  akútne  príznaky jeho choroby.  Vozidlom stál na vyhradenom mieste iba veľmi krátku dobu.  Zo
správania hliadky mestskej polície mu  bolo zrejmé,  že ho nepočúvajú,  a nemajú ani snahu mu pomôcť.
Svojim konaním nikoho neohrozil a ani nespôsobil žiaden následok, pretože   na danom mieste boli
vyhradené pre mestskú políciu dve parkovacie miesta,  a v danom čase  neprišli dve motorové   vozidlá,
ktoré by nemali kde zaparkovať.  Za podstatné považoval to, že  pri náhlej zmene zdravotného stavu je
vodič povinný si počínať tak, aby neohrozil ostatných účastníkov cestnej premávky.   Keď pocítil  náhlu
motorickú, rozpoznávaciu a vôľovú slabosť,  tak zastavil na mieste,  na ktorom nikoho neohrozil  a ani
neobmedzil  a zabezpečil pre seba  potrebné potraviny, ktoré po požití  zabránili nástupu hypoglykémie.

13. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupkom je
zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti aj za priestupok výslovne označené
v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych
predpisov alebo o trestný čin.

14. Podľa ust. § 3 zákona č.  372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na zodpovednosť
za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné
zavinenie.

15. Podľa § 4 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupok je
spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ: - a/ vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem
chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo
neohrozí, alebo  - b/ nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom
hoci to vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

16. Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný
právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná
nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku.

17. Podľa § 3 ods. 1, 2 písm. b/ zákona  č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej
premávky ustanovené v tomto zákone a ďalej je povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej
značky alebo dopravného zariadenia.



18. Podľa § 25 ods. 1 písm. n/ zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov  vodič nesmie zastaviť a stáť pred vjazdom na cestu z miesta
mimo cesty alebo na vyhradenom parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené.

19. Podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa
uvádza v písm. a/ - k/ poruší všeobecne záväzný predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

20. Podľa § 22 ods. 2 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov za
priestupok podľa ods. 1 písm. l/ možno uložiť pokutu do 100,- eur.

21. Podľa § 2  ods. 2 písm. b/  zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu
chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten,
ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.

22. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné
chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne
vyžadovať plnenie ich povinností (§ 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov - Správneho poriadku). Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný
len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku).

23. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi
sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť
na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov  patrí správnemu orgánu.
Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomných súvislostiach.

24. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

25.   Krajský súd zdôrazňuje, že   správny  súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom
skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu  je
posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre
vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta
nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu
a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych
právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda
skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

26. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa
v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správneho orgánu
prvého stupňa i žalovaného dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou
úpravou. Správne orgány v priebehu správneho konania dostatočne zistili skutkový stav veci, vyvodili z



neho aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Napadnuté rozhodnutia zodpovedajú zákonu
aj po ich formálnej stránke.

27. Pri priestupku  je dôležité nielen to, či ide o konanie, ktoré je  za priestupok  výslovne označené  v
zákone o priestupkoch alebo v inom zákone,  ale musí ísť aj o konanie,  ktorého sa  obvinený z priestupku
dopustil prinajmenšom  z nevedomej nedbanlivosti a musí ním porušovať  alebo  ohrozovať záujem
spoločnosti (právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12.06.2013
sp. zn. 10Sžd/3/2013).

28. Z obsahu správnej žaloby žalobcu vyplýva, že žalobca nepopiera zastavenie a státie  jeho
motorového vozidla  na mieste vyhradenom  pre  parkovanie  mestskej polície, ako ani tú skutočnosť,
že išlo o zákonným spôsobom  vyhradené parkovisko  a tieto skutočnosti  v konaní  nerobil spornými.
Aj z obsahu administratívnych spisov  (vrátane tam obsiahnutej fotodokumentácie) možno prijať záver,
že žalobca  ako vodič stál motorovým vozidlom továrenskej značky   MERCEDES BENZ, EČ : K. dňa
22.03.2016 o 11.00 hod. na parkovacom mieste vyhradenom  pre mestskú políciu.  Žalobca  do  Správy o
výsledku objasňovania  priestupku na úseku cestnej dopravy  spísanej dňa 22.03.2016 (ktorú  bez výhrad
vlastnoručne podpísal)  uviedol, že toto konanie nepovažuje za priestupok, pretože v naštartovanom
vozidle zostala jeho manželka, ktorá bola ochotná  v prípade potreby vozidlo preparkovať,  ako aj to, že
druhé vyhradené parkovacie miesto pre  mestskú políciu zostalo voľné.  Až neskôr v priebehu konania
pred správnymi orgánmi (v odpore zo dňa 05.05.2016  proti rozkazu o uložení sankcie) a tiež aj pred
súdom tvrdil, že dôvodom jeho zastavenia  na  mieste vyhradenom na parkovanie bola náhla zdravotná
indispozícia a snaha  predísť  prípadným vážnejším následkom.

29. Správny súd zastáva názor, že okolnosti zastavenia a státia motorového vozidla žalobcu boli v konaní
pred správnymi orgánmi dostatočným spôsobom preukázané a zdôrazňuje, že  tak zo Správy  o výsledku
objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy   spísanej na mieste samom  dňa 22.03.2016  (číslo
písomnosti : MsP - 10/2016/P-0025/Bc)  ako aj  Úradného záznamu  zasahujúcej hliadky  v zložení : MP č.
621 T. T. V.. a MP č. 125  V.. V. B. z toho istého dňa  ( č.j. : MsP - 10/2016/P-0025/Bc)  nevyplývajú žiadne
skutočnosti, ktoré by nasvedčovali  o neštandardnom priebehu kontroly dopravného priestupku, ktorého
sa dopustil žalobca.  Žalobca  do označenej správy  výslovne uviedol, že  svoje konanie nepovažuje za
priestupok a to z dôvodov, ktoré sú už vyššie uvedené  a žiadne tvrdenia o jeho zlom zdravotnom stave v
správe nie sú zachytené.  V takejto podobe žalobca označenú správu aj podpísal. Žalobca to vysvetľoval
tým, že  hliadka nebola ochotná si vypočuť jeho argumenty, a už vôbec nebola ochotná ich zaznamenať.
V žalobe tvrdil, že  z miesta incidentu odišiel preto, že sa necítil  zdravotne v poriadku a hliadka  mestskej
polície  jeho zdravotný stav zneužívala a  jej cieľom bolo  ho pokutovať a vynútiť si jeho  podpis a nie
vec vyšetriť.   Vzhľadom na  vyššie uvedené, keďže v správe o výsledku objasňovania   priestupku je
zachytené vyjadrenie žalobcu, ktoré aj  bez výhrad podpísal, jeho tvrdenie o tom, že  hliadka  nebola
ochotná si vypočuť jeho argumentáciu   a túto aj zaznamenať považuje správny súd za účelové,  v snahe
sa vyhnúť zodpovednosti za daný priestupok.

30. K námietke žalobcu, v ktorej uvádza, že zastavením na vyhradenom mieste nepresahujúcim
dobu piatich minút spáchal priestupok, ktorý  nemal žiaden následok a svojím konaním vzhľadom na
nastupujúce akútne zdravotné problémy s veľkou pravdepodobnosťou  predišiel následkom,  ktoré mohli
byť spôsobené na zdraví aj na majetku, preto podľa § 2  ods. 2 písm. b/ zákona o priestupkoch takéto
konanie vylučuje  spoločenskú nebezpečnosť a protiprávnosť činu,  ktorý inak vykazuje znaky priestupku,
správny súd uvádza, že túto námietku žalobcu považuje za nedôvodnú. Aj keď v správnom konaní a
ani pred súdom nebolo sporné, že žalobca  v čase  spáchania priestupku trpel diagnózou Diabetes
mellitus 2. typ  (na pojednávaní dňa 02.10.2017  na potvrdenie tejto skutočnosti žalobca do spisu
preložil  Lekársku správu  Poliklinika ProCare Košice s.r.o., podpísanú MUDr. Monikou Rudíkovou),
konanie žalobcu   nemožno považovať za konanie v krajnej núdzi.  Konaním v krajnej núdzi sa  odvracia
nebezpečenstvo  priamo hroziace  záujmu chránenému  zákonom,  ak týmto konaním nebol  spôsobený
zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné  v danej
situácii  odstrániť inak.  Tým je vyjadrený  princíp  subsidiarity, ktorý vyžaduje, aby sa najprv vyčerpali
všetky  iné možné prostriedky, napr. privolanie pomoci  a pod.   Za situácie, že žalobca  začal počas
vedenia motorového vozidla pociťovať nevoľnosť, tak ako to uviedol  vo svojej výpovedi na pojednávaní
pred súdom, jeho povinnosťou bolo ihneď zastaviť motorové vozidlo a privolať lekársku pomoc, alebo sa
na  mieste vodiča vystriedať s inou osobou, napr.  s manželkou, ktorá  zrejme  bola v tom čase držiteľkou
vodičského oprávnenia (žalobca po odchode do predajne ju poveril, aby  v prípade potreby preparkovala



motorové vozidlo), ktorej povinnosťou bolo zaparkovať motorovým vozidlom na parkovacom mieste
vyhradenom pre zákazníkov,  pričom vo všeobecnosti je známe, že obdobné obchodné centrá disponujú
dostatočnou kapacitou parkovacích miest pre verejnosť najmä v dopoludňajšom čase počas pracovného
dňa (dňa 22.03.2016 bol utorok).

31.  Vychádzajúc z vykonaných dôkazov, ktoré boli vyhodnotené jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti súd dospel k záveru, že správne orgány rozhodovali na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu veci a spáchanie predmetného priestupku žalobcom v správnom konaní bolo
dostatočne preukázané.  Podľa názoru súdu žalobcom uplatnená argumentácia nie je spôsobilá  vyvrátiť
dôvody, na základe ktorých  žalovaný zamietol jeho odvolanie  proti rozhodnutiu  prvostupňového
správneho orgánu.   Námietky a argumenty  obsiahnuté v žalobe korešpondujú s odvolacími námietkami,
s ktorými sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia podrobným spôsobom  vysporiadal a to tak citáciou
dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný
prípad.

32. Výška uloženej pokuty na dolnej hranici   stanoveného rozpätia (od 0 eur do 100 eur)  zodpovedá
citovaným zákonným ustanoveniam a sankcia bola správnymi orgánmi dostatočne a presvedčivo
odôvodnená.

33. Vo vzťahu k návrhu, ktorým  žalobca žiadal  o upustenie  od uloženia sankcie za priestupok  správny
súd uvádza, že v danej veci nie sú splnené  zákonné podmienky sankčnej moderácie uvedené v ust. §
198  ods. 1  písm. a/ a b/  SSP, pretože  vzhľadom na výšku uloženej sankcie   táto nie je neprimeraná
povahe skutku a nemá pre  žalobcu likvidačný charakter a zároveň podľa názoru súdu  vzhľadom na
charakter  priestupku účel správneho trestania v danej veci nemožno  dosiahnuť samotným prejednaním
veci.

34. Správny súd zvážil všetky  vyššie uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

35.  O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých
účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani
sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné
od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach
v lehote 30 dní ( § 443  SSP v spojení s ust. § 145 ods. 2 SSP)  od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho
súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých
dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,



i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "1f1fa685-8f21-4ab7-a19c-c889eb02be74:897e3f7c-b839-48bd-ae45-bffe5cf22151", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7016201159.2", "spisova_znacka": "10Sa/24/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sa/24/2016 z 17. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-10-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7016201159.2"}], "citovane_v": []}