Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7Sa/24/2016 z 24. 8. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 24. augusta 2017, sp. zn. 7Sa/24/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7016201157.1
Krajský súd Košice | 7Sa/24/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7016201157.1 | 2017-08-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: § 5 ods. 7 písm. a) zákona č. 453/2003 Z. z., § 37 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1cedb5dd-43d5-4c5b-bd80-3f59884af759
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7016201157.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Sa/24/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201157
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016201157.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd, sudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci žalobkyne: V. S., D..
XX.XX.XXXX, H. N. X. XX, XXX XX G., právne zastúpenej JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom
so sídlom Floriánska č. 16, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny,
Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činnosti Košice, Zádielska 2,
043 32 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVOdPPKPC1/SOC/2016/6377
zo dňa 15.08.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím sp. zn. UPS/US6/SSVOdPPKPC1/SOC/2016/6377 zo dňa 15.08.2016 Ústredie
práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice, Oddelenie peňažných príspevkov na
kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice ako odvolací orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2016/102799 z 11.04.2016,
ktorým nepriznal V. S. peňažný príspevok na úpravu bytu, úpravu kúpeľne. Podľa komplexného posudku
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 21.03.2016 je žiadateľka osobou s ťažkým
zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 %, podľa časti VIII.A.1.c) prílohy č. 3 zákona o
peňažných príspevkoch na kompenzáciu.

2. Žalobkyňa sa domáhala priznania peňažného príspevku na úpravu bytu, úpravu kúpeľne z dôvodu
svojej choroby. Žalobkyňa dňa 01.02.2016 podala žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na
kompenzáciu, ktorá jej bola dňa 11.04.2016 Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, ako
správnym orgánom príslušným podľa § 5 ods. 7 písm. a) bod 3. Zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch
štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, § 52 písm. a) bod 3. zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov zamietnutá podľa § 37 ods. 1, zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.

3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice predmetné rozhodnutie vydal dňa 11.04.2016 na
základe komplexného posudku referátu posudkových činností č. KE0/RPČ/SOC/2016/102855 č. z.
2016/258861 zo dňa 21.03.2016, kde bola žalobkyni stanovená funkčná porucha na 60 %, čiže
žalobkyňa je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa lekárskeho posudku, ktorý



bol vypracovaný na základe doloženia zdravotnej dokumentácie je žalobkyňa schopná prekonávať
bežné prekážky a bariéry v domácnosti, odstránenie bariéry vo využívaní kúpeľne môže prekonať
s prípadným využitím zdravotníckych pomôcok, ktoré možno poskytnúť alebo zapožičať na základe
verejného zdravotného poistenia. Žalobkyni v rozhodnutí nebola navrhnutá kompenzácia sociálnych
dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia formou peňažného príspevku na úpravu bytu.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolania dňa 22.04.2016, kde uviedla, že lekárky
posudok je v rozpore so skutočnosťou, lebo je osobou odkázanou na úpravu bytu, úpravu kúpeľne a tento
príspevok jej pomôže dosiahnuť bezbariérovosť a zvýši schopnosť premiestňovať sa. V odvolaní uviedla,
že vyše desať rokov trpí na niekoľko závažných ochorení, ktoré sú uvedené v lekárskych správach,
ktoré doložila k odvolaniu. Ďalej uviedla, že bola niekoľkokrát hospitalizovaná v nemocnici pre zhoršenie
zdravotného stavu, často máva bolesti nôh pri každom pohybe aj pri zmene polohy, máva dýchavicu aj
pri malej námahe, občas máva búšenie srdca a pociťuje bolesti na hrudi v dôsledku ochorení má problém
s vykonávaním sebaobslužných úkonov, starostlivosti o svoju domácnosť a pri základných sociálnych
aktivitách. Pomoc osobnej asistentky potrebuje pri hygienickej starostlivosti o telo t.j. pri sprchovaní,
kúpaní, umývaní vlasov, nedokáže sama vstupovať a vystupovať z vane a má problém so stabilitou a
prekračovaním bariér kúpeľne. Uvádza, že využívanie zdravotníckych pomôcok, ktoré možno poskytnúť
alebo zapožičať  na základe verejného zdravotného poistenia jej nepomôže a znova zopakovala, že
je osobou odkázanou na úpravu bytu, úpravu kúpeľne a peňažný príspevok by jej pomohol dosiahnuť
bezbariérovosť a zvýši jej schopnosť premiestňovať sa. Bez pomoci osobnej asistentky si nevie ani život
predstaviť, ohrozilo by to jej život a dostala by sa do nepriaznivej sociálnej situácie. Odňatie peňažného
príspevku na osobnú asistenciu by obmedzilo schopnosti spoločensky sa začleniť a samostatne riešiť
svoje problémy.

5.  Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu
ŤZP a posudkových činností Košice (ďalej len ,,odvolací orgán,,) ako orgán príslušný podľa § 4 ods.
6 písm. c) a § 6 ods. 1 písm. a) zákona NR SR číslo 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v
oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých predpisov, §
51 písmena c) zákona NR SR číslo 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu  ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov vydal podľa § 15 na účely § 55 ods.
6 zákona NR SR číslo 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov komplexný posudok
zo dňa 29.07.2016, ktorý určil mieru funkčnej poruchy V. S. na 60 % podľa prílohy číslo 3, časti
VIII.A.1.c. zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, a preto sa považuje za fyzickú osobu
s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudzovanej vyplývajú z ťažkého zdravotného postihnutia tieto
sociálne dôsledky: v oblasti mobility a orientácie má posudzovaná zníženú pohybovú schopnosť, chôdza
je samostatná s oporou francúzskej barly. Z lekárskeho posudku, vypracovaného posudkovým lekárom
odvolacieho orgánu vyplýva, že posudzovaná podľa § 14 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu nie je odkázaná na osobnú asistenciu. Podľa lekárskeho posudku odvolacieho orgánu
spracovaného aj na základe doloženého neurologického nálezu neurológa s komplexným nálezom
fyziatra s popisom rozsahu pohybov v chrbtici, horných končatinách a dolných končatinách je zrejmé,
že posudzovaná je schopná prekonávať bariéry samostatne prípadne s pomocou používania pomôcok
zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, nie je odkázaná na úpravu bytu podľa § 14 ods. 5 zákona
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.

6. Z lekárskeho posudku prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že posudzovaná odkázaná na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle ustanovenia § 14 ods. 6 písm. a) zákona
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.

7. Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov
na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice vychádzalo z vyššie uvedeného komplexného
posudku č. KE0/RPČ/SOC/2016/102855, č.z. 2016/258861 zo dňa 21.03.2016, ktorým bola miera
funkčnej poruchy p. Anny Vargovej stanovená na 60 %, podľa prílohy číslo 3, časti VIII.A.1.c. zákona
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Menovaná v zmysle § 2 ods. 3) zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudkový lekár
ústredia po preskúmaní predloženej zdravotnej dokumentácie (vrátane lekárskych nálezov doložených
v rámci odvolacieho konania - prepúšťacia správa z neurologického oddelenia zo dňa 17.05.2016,
lekárska gastroenterologická správa zo dňa 19.05.2016, alegeziologická správa zo dňa 02.05.2016



a urologická správa zo dňa 18.02.2016) vydal lekársky posudok č. UPS/US6/SSVOdPPKPC2/
SOC/2016/6457 zo dňa 29.07.2016. Následne ústredie dňa 29.07.2016 vydalo komplexný posudok
č. UPS/US6/SSVOdPPKPC2/SOC/2016/6457, podľa ktorého miera funkčnej poruchy p. V. S. bola
stanovená na 60 %. Termín opätovného posúdenia zdravotného stavu posudkový lekár ústredia
nestanovil.

8. Dňa 27.05.2016 zamestnancami ústredia bola vykonaná sociálna posudková činnosť, pri ktorej
posudzovaná uviedla, že je rozvedená, býva sama v bytom dome, je poberateľkou starobného
dôchodku. Máva bolesti nôh, je dýchavičná aj pri minimálnej námahe, občas má búšenie srdca a pociťuje
bolesti na hrudníku. Má pocit ťažkých nôh, problém s prekonávaním aj kratších vzdialeností, stráca
rovnováhu, ale potrebu bezbariérovej úpravy neodôvodnila. Posudkový lekár ústredia, vychádzajúc z
odborných lekárskych nálezov v lekárskom posudku uviedol, že v súčasnosti posudzovaná nespĺňa
podmienky § 14 ods. 5) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu na úpravu bytu. Nakoľko v
komplexnom posudku ústredia, ktorý bol súčasťou  a zároveň tvorí prílohu tohto rozhodnutia, p. V. S.
nie je odkázaná na požadovanú úpravu bytu tak ústredie v rámci druhostupňového konania zamietlo
odvolanie a potvrdilo rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE1/OPPnKŤZPaPČ/
SOC/2016/102799 zo dňa 11.04.2016.

9. Žalobou na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, pracovisko Košice doručenou súdu dňa 21.10.2016 sa žalobkyňa domáha preskúmania
rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice, sp. zn. UPS/US6/
SSVOdPPKPC1/SOC/2016/6377 zo dňa 15.08.2016 v spojení s rozhodnutím orgánu prvého stupňa
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice  sp. zn KE1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2016/102799 zo dňa
11.04.2016.

10. V žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalobkyňa uviedla, že bolo vydané na základe
neobjektívnych a skresľujúcich údajov, rozhodnutia odvolacieho a prvostupňového správneho orgánu,
vychádzajú z nesprávneho posúdenia skutkového stavu, pretože  jej zdravotný stav nebol komplexne
posúdený tak, aby odôvodňoval nepriznanie peňažného príspevku na úpravu bytu, úpravu kúpeľne a
komplexný posudok zo dňa 29.07.2016 považuje za nesprávny, pretože vychádza z nedostatočného
a nesprávneho posúdenia zdravotného stavu. Poukázala na to, že na základe podanej žiadosti o
peňažný príspevok a úpravu bytu bol vyhovený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny dňa 21.03.2016
komplexný posudok č. KE0/RPČ/SOC/2016/102855 č.z. 2016/258861, „v ktorom mi v oblasti mobility a
orientácie prvostupňový správny orgán nenavrhol kompenzovať peňažným príspevkom na požadovanú
úpravu bytu, nakoľko som schopná prekonávať bežné prekážky a bariéry v domácnosti, že zvládam
vstup do vane aj výstup, úkony sebaobsluhy a úkony starostlivosti o domácnosť v podstate že zvládam
samostatne a nemám postihnutie tretej skupiny z prílohy č.6 zákona č.447/2008 Z. z.. Ďalej sa v
komplexnom posudku uvádzam že v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti mobility a na
osobnú asistenciu, lebo nie som odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v
prílohe č.4 daného zákona.“

11. Vyjadrenie k žalobe dňa 02.11.2016 podala aj M.. R. Z. - Komisárka pre osoby so zdravotným
postihnutím, kde uviedla, že V. S. je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a jej miera funkčnej
poruchy je stanovená na 60% a pri posudzovaní a rozhodovaní o priznaní alebo nepriznaní peňažného
príspevku na úpravu bytu, je potrebné sa okrem vnútroštátnych predpisom a interných smerníc
správnych orgánov oprieť aj o Dohovor OSN o právach osôb so zdravotných postihnutím, vydaným
za cieľom chrániť práva osôb so zdravotným postihnutím. Poukázala aj na na rozsudok Najvyššieho
súdu SR č. 10Sžso/85/2014 zo dňa 30.09.2015, kde sa uvádza, že správny orgán musí vychádzať
zo záverov lekárskeho posudku, pretože jeho komplexný posudok, ktorý je súčasťou napadnutého
rozhodnutia, vychádza priamo zo záverov lekárskeho posudku, avšak v prípade, že lekársky posudok
neobsahuje konkrétne posúdenie zdravotného stavu posudzovanej v nadväznosti na jej žiadosť o
konkrétnu kompenzáciu, nič nebráni správnemu orgánu požiadať posudkového lekára o doplnenie
lekárskeho posudku z dôvodu, aby správny orgán mohol následne svoje rozhodnutie dostatočným
spôsobom odôvodniť.

12. Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím ďalej uvádza, že neboli splnené podmienky podľa
ust. § 14 ods. 5 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, kde fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím je odkázaná na pomôcku, na úpravu pomôcky, na zdvíhacie zariadenie, na



úpravu osobného motorového vozidla, na úpravu bytu, na úpravu rodinného domu alebo na úpravu
garáže, ak sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia možno prekonať alebo zmierniť
pomôckou, úpravou pomôcky, zdvíhacím zariadením, úpravou osobného motorového vozidla alebo
úpravou bytu, rodinného domu alebo garáže a neuviedli ďalšie skutočnosti týkajúce sa nevyhovenia
žiadosti. Taktiež poukázala na to, že u pani V. S. nedošlo podľa komplexného posudku k zmene
zdravotného stavu a peňažný príspevok na úpravu bytu, kúpeľne, ktorý by jej pomohol vybudovať
bezbariérovosť a zvýšiť schopnosť sa premiestňovať jej bol zamietnutý nesprávnym rozhodnutím a
zároveň tieto rozhodnutia trpia nedostatkom dôvodom a pri rozhodovaní sa správne orgány neriadili
platnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Ďalej poukázala aj na Dohovor OSN o právach osôb so
zdravotným postihnutím, vydaným za cieľom chrániť práva osôb so zdravotným postihnutím. Dohovor
bol publikovaný pod č. 317/2010 Z.z. a Národná rada SR s Dohovorom vyslovila súhlas uznesením
č. 2048 z 9. marca 2010 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy
Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Pre Slovenskú republiku Dohovor nadobudol platnosť 25.
júna 2010 v súlade s článkom 45 ods. 2 Dohovoru.

13. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkoch na
kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice dňa 01.12.2016 predložilo vyjadrenie k žalobe v ktorej
uvádza:

,,V odvolaní posudzovaná namieta nepriznanie peňažného príspevku na úpravu bytu. V odvolaní
poukazuje na to, že vzhľadom k tomu, že trpí na niekoľko závažných ochorení, je odkázaná na úpravu
bytu formou úpravy kúpeľne. Na základe uvedeného žiada o opätovné prehodnotenie zdravotného stavu
a priznanie požadovaného peňažného príspevku. Posudzovaná v uvedenom odvolaní nepožiadala
písomne odvolací orgán o posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom podľa § 11 ods. 10 zákona
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, kedy je posudkový lekár povinný pozvať fyzickú osobu na
posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním
žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. Posudkový lekár
odvolacieho orgánu teda pri posudzovaní zdravotného stavu posudzovanej postupoval v súlade s § 11
ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a vypracoval lekársky posudok bez osobnej
prítomnosti posudzovanej, avšak na základe všetkých doložených odborných lekárskych nálezov
nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácií.
Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár odvolacieho orgánu vychádzal z
diagnostického záveru vyplývajúceho z predložených lekárskych nálezov, ako aj z nálezov doložených v
rámci odvolacieho konania (prepúšťacia správa z neurologického oddelenia zo dňa 17.05.2016, lekárska
gastroenterologická správa zo dňa 19.05.2016, algeziologická správa zo dňa 02.05.2016 a urologická
správa zo dňa 18.02.2016) a v súlade s § 11 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
a vykonal posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby, pri posudzovaní boli zohľadnené
všetky odborné lekárske nálezy. Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti bol lekárske posudok, podľa
ktorého miera funkčnej poruchy posudzovanej bola stanovená na 60%, čím sa považuje za fyzickú osobu
s ťažkým zdravotným postihnutí. Pri určení miery funkčnej poruchy vychádzal z časti VIII.A.1.c), prílohy
č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, na základe ktorej hodnotil ischemickú chorobu
srdca, stav po infarkte myokardu zodpovedajúci stavu NYHA III. Určená miera funkčnej poruchy je v
súlade s mierou funkčnej poruchy stanovenou prvoposudzovateľom. Arteriová hypertenzia 3. stupňa
dosahuje mieru funkčnej poruchy 60%. Posudzovaná sa lieči aj pre postihnutie chrbtice ťažkého stupňa
a inkontenciu moču. Uvedené ochorenia dosahujú mieru funkčnej poruchy 50% . Ochorenie pľúc a
žalúdka, nedosahuje mieru funkčnej poruchy 50%.
Posudkový lekár odvolacieho orgánu v lekárskom posudku č. UPS/US6/SSVOdPPKPC2/
SOC/2016/6457 zo dňa 29.07.2016 uviedol, že posudzovaná podľa priloženého objektívneho nálezu
neurológa s komplexným nálezom fyziatra s popisom rozsahu pohybov v chrbtici, horných končatinách
a dolných končatinách je schopná prekonávať bariéry samostatne, aj keď s pomocou francúzskej barly
alebo iných pomôcok. V súčasnosti nespĺňa podmienky § 14 ods. 5 zákona o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu na úpravu bytu, preto sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia odvolací orgán
nenavrhuje kompenzovať peňažným príspevkom na úpravu bytu. Na základe uvedeného lekárskeho
posudku sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia neboli navrhnuté kompenzovať peňažným
príspevkom na úpravu bytu.
Ďalej k námietke uvedenej v žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia týkajúcej sa odkázanosti na
sprievodcu podotýkame, že posudzovanej bol prvostupňovým správnym orgánom navrhnutý preukaz



fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. Odvolací orgán v odvolacom konaní
riešil nepriznanie peňažného príspevku na úpravu bytu a potrebu sprievodcu sa nezaoberal, nakoľko
neboli predmetom odvolania.
K námietke uvedenej v žalobe týkajúcej sa počtu sociálnych pracovníkov pri vykonávaní sociálnej
posudkovej činnosti uvádzame nasledovné:
Sociálna posudková činnosť bola vykonaná na odvolacom orgáne za účasti posudkovej pracovníčky
odvolacieho orgánu, ktorá má kvalifikačné predpoklady na výkon tejto činnosti v zmysle zákona o
peňažných príspevkoch na kompenzáciu. O forme kompenzácie nerozhoduje posudkový pracovník, ale
posudkový lekár správneho orgánu. Počet posudkových pracovníkov pri výkone sociálnej posudkovej
činnosti nemá vplyv na rozhodovaciu činnosť správneho orgánu. Rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté
žalobou, bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, preto navrhujeme potvrdiť jeho správnosť
a žalobu zamietnuť.“

14. Žalobkyňa sa dňa 13.01.2017 prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila k vyjadreniu
žalovaného zo dňa 01.12.2016 takto:

,,Žalovaný v písomnom vyjadrení nepravdivo uvádza, že žalobkyňa nepožiadala písomne odvolací orgán
o posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom podľa ust. § 11 ods. 10 zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu, kedy je posudkový lekár povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej
zdravotného stavu.
Žalobkyňa uvádza, že vo svojom odvolaní požiadala, aby jej zdravotný stav bol opätovne posúdený
a aj jej odkázanosť na pomoc inej osoby a to aj podľa priloženej ďalšej zdravotnej dokumentácie.
Žalobkyňa žiadala, aby bolo spravodlivo a objektívne rozhodnuté o kompenzáciách sociálnych
dôsledkov vyplývajúci z ťažkého zdravotného postihnutia. Ďalej sa v odvolaní uvádza, že v prípade,
ak žalovanému nepostačuje zdravotná dokumentácia, ktorá je priložená k odvolaniu, žalobkyňa je
ochotná za pomoci druhej osoby prísť k posudkovému lekárovi, aby sa presvedčil o nevyhnutnosti
požadovaného peňažného príspevku na kompenzáciu, ktorý by žalobkyni pomohol pri zmiernení a
prekonávaní sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
Žalobkyňa podotýka, že záznam zo sociálnej posudkovej činnosti, ktorá bola vykonávaná na odvolacom
orgáne za účasti posudkovej pracovníčky odvolacieho orgánu nie je úplný. Chýbajú v ňom vyjadrenia
posudzovanej aj osobnej asistentky, ktorá ju sprevádzala, k potrebe zvýšenia počtu hodín osobnej
asistencie, nevhodnosť používania navrhovaných pomôcok pri vstupovaní a vystupovaní z vane,
problémy s chôdzou aj počas premiestňovania sa v budove na Zádielskej ul. č. 2.
V písomnom vyjadrení žalovaného sa ďalej uvádza, že postihnutia žalobkyne nie sú v štádiu ťažkej
dekompenzácie, nemajú kliniku kardiopilmonálnej dekompenzácie ani známky vertebrálenho zlyhania.
Ani v jednom odbornom náleze nie sú uvedené ireverzibilné zmeny, ktoré nie je možné liečbou ovplyvniť,
a ktoré sú podstatou hendikepu.“

15. Správny súd prejednal vec na pojednávaní a konštatoval, že bola zachovaná desaťdňová lehota (§
108 ods. 2 SSP), na prípravu pojednávania. Žalobkyňa sa na pojednávanie dňa 25.08.2017 nedostavila,
dostavila sa právna zástupkyňa žalobkyne, na základe substitučného poverenia z 22.8 2017 (č.l. 33
spisu).

16. Na výzvu sudcu právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že žalobkyňa trvá na podanej žalobe v celom
rozsahu a taktiež poverený zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný správny orgán trvá na dôvodoch
preskúmavaného rozhodnutia, ako aj na svojom písomnom vyjadrení, ktoré predložil súdu a poukázal
na judikatúru Najvyššieho súdu SR obsiahnutú v rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 7Sžso/51/2011,
podľa ktorej v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. posúdenie funkčnej poruchy u žiadateľov o dávky
podľa uvedenej právnej úpravy patrí do pôsobnosti posudkových lekárov, ktorí posudzujú aj odkázanosť
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Hoci ide o prípad, v ktorom bola riešená iná forma
kompenzácie, daný záver Najvyššieho súdu SR sa vzťahuje aj na preskúmavanú právnu vec.

17. Krajský súd v Košiciach ako správny súd konajúc podľa procesnoprávnych podmienok uvedených v
zákone č. 162/2015 (Správny súdny poriadok) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199
a nasl. SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj obsah administratívneho konania, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné vyhovieť.



18. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalšej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“)
ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

19. Podľa § 14 ods. 3 zákona 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov fyzická
osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc
inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel
ustanovený v § 20 ods. 2.

20. Podľa § 14 ods. 5 zákona 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov fyzická
osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomôcku, na úpravu pomôcky, na zdvíhacie
zariadenie, na úpravu osobného motorového vozidla, na úpravu bytu, na úpravu rodinného domu alebo
na úpravu garáže, ak sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia možno prekonať alebo
zmierniť pomôckou, úpravou pomôcky, zdvíhacím zariadením, úpravou osobného motorového vozidla
alebo úpravou bytu, rodinného domu alebo garáže.

21. Podľa § 15 ods. 1 zákona 447/2008 Z.z. na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na
základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely
kompenzácie, ktorý obsahuje:
a) mieru funkčnej poruchy,
b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,
d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,
e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,
f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom alebo či má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí,
g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár,
h) odôvodnenie komplexného posudku.

22. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím,
ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na úpravu bytu,
rodinného domu alebo garáže, možno poskytnúť peňažný príspevok na úpravu bytu, peňažný príspevok
na úpravu rodinného domu alebo peňažný príspevok na úpravu garáže s cieľom dosiahnuť ich
bezbariérovosť a zvýšiť schopnosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím premiestňovať sa,
orientovať sa, dorozumievať sa alebo zabezpečiť si sebaobsluhu. Peňažný príspevok podľa prvej vety
možno poskytnúť aj vtedy, ak sa odstránením bariér umožní alebo uľahčí premiestňovanie fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Peňažný príspevok podľa prvej vety nemožno poskytnúť na
odstránenie alebo prekonanie bariér, ktoré možno prekonať použitím pomôcok, ktoré možno poskytnúť
alebo zapožičať na základe verejného zdravotného poistenia.

23. Krajský súd v Košiciach ako správny súd predovšetkým preskúmal rozhodnutie prvostupňového
orgánu ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj obsah administratívneho
spisu aby objasnil, či sa žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán dostatočným  spôsobom
vysporiadali s posudkami posudkových lekárov, ktorí zhodnocovali zdravotný stav žalobkyne pre účely
predmetného konania.

24. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu požiadavka žalobkyne na úpravu bytu podľa
krajského súdu nie je namieste, pretože  v konaní zadovážené lekárske správy nepreukázali
progredujúce ochorenia a zhoršený zdravotný stav žalobkyne natoľko, aby jej mohla byť poskytnutá
peňažná kompenzácia formou úpravy bytu, kúpeľne nakoľko je schopná prekonávať bežné prekážky
a bariéry v domácnosti a prípadné bariéry je možné prekonávať s využitím zdravotníckych pomôcok,
ktoré jej možno poskytnúť alebo zapožičať na základe verejného zdravotného poistenia. Správny súd
má za to, že prvostupňový, ako aj odvolací orgán vykonali všetky úkony potrebné na zistenie zdravotné
stavu.  Bol vypracovaný komplexný posudok, ktorý zhodnotil zdravotný stav žalobkyne. Podľa ustálenej
súdnej praxe sa správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v



konkrétnej veci a daného obsahu administratívneho konania v zásade obmedzí na otázku, či vykonané
dôkazy - lekárske posudky, komplexné posudky, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné,
najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho
konania a či závery správnych orgánov oboch stupňov sú v súlade so zisteným dôkazným stavom veci.

25. Predovšetkým súd v tejto súvislosti poukazuje na zdravotnú dokumentáciu- lekárske nálezy
doložené v rámci odvolacieho konania, napr. na prepúšťaciu správu z neurologického oddelenia zo dňa
17.05.2016, ktorá uvádza, že p. V. S. má dodržiavať neslanú, diabetickú, nízkotukovú diétu, nedvíhať
ťažké bremená a pokračovať v rehabilitačnej liečbe, táto lekárska správa poukazuje na to, že pacient
vyžaduje čiastočnú starostlivosť druhej osoby a na alegeziologickú správu zo dňa 02.05.2016, ktorá
zhodnotila zdravotný stav p. V. S. ako prognosticky nepriaznivý a poukázal na jej trvalú odkázanosť
na pomoc druhej osoby pri bežných činnostiach ako doprovod pri vyšetreniach. Tieto lekárske správy
boli podkladom pre vydanie lekárskeho posudku č. UPS/US6/SSVOdPPKPC2/SOC/2016/6457 zo dňa
29.07.2016, podľa ktorého miera funkčnej poruchy p. V. S. bola stanovená na 60% podľa prílohy
č. 3 zákona o peňažných príspevkových na kompenzáciu, časti VIII.A.1.c) pre ischemickú chorobu
srdca, stav po infarkte myokardu, zodpovedajúcu stavu NYHA III, v dôsledku ktorej skutočnosti je
fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. S poukazom na tento komplexný posudok, ktorý
celkovo zhodnotil zdravotný stav žalobkyne sa správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia
a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci obmedzil na otázku, či vykonané dôkazy - lekárske
posudky, komplexné posudky boli objektívne posúdené. Vzhľadom na závery a odporúčania v lekárskych
posudkoch má súd za to, že boli dostačujúcim prameňom pre rozhodnutie súdu v danej veci.

26. Vykonané dôkazy - lekárske posudky viedli  podľa názoru súdu dôvodne správne orgány k tomu, že
rozhodli o nepriznaní peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného poistenia. Vzhľadom
na horeuvedené dôvody vyplývajúce z pripojeného spisového materiálu má správny súd za preukázané,
že žalobkyňa nespĺňa podmienky pre priznanie ňou žiadaného príspevku na kompenzáciu z dôvodu, že
jej zdravotný stav jej umožňuje bariéry v byte prekonávať.

27. Vyjadrenie k žalobe dňa 02.11.2016 podala aj M.. R. Z. - Komisárka pre osoby so zdravotným
postihnutím, v ktorom poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 10Sžso/85/2014 zo dňa
30.09.2015, podľa záverov ktorého správny orgán musí vychádzať zo záverov lekárskych posudkov a
keby lekársky posudok neobsahoval konkrétne posúdenie zdravotného stavu, nič nebráni správnemu
orgánu požiadať posudkového lekára o doplnenie lekárskeho posudku. Daný dôkazný postup však nebol
v danom potrebný, keďže lekárske posudky boli dostačujúce a zodpovedali všetky zásadné otázky
potrebné pre konkrétne rozhodnutie. Správny súd teda má za to, že správne orgány sa dostatočným
spôsobom vysporiadali s posudkami posudkových lekárov, ktoré zhodnocovali zdravotný stav žalobkyne.

28. Súd k predmetu administratívneho konania ďalej uvádza, že právne posúdenie diskrečnej právomoci
správneho orgánu a s tým súvisiace otázky legitímneho očakávania účastníkov správneho konania
na vydanie analogických správnych rozhodnutí sú obsiahnuté v judikatúre NS SR k danej právnej
problematike (napr. v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo
163/2010). Z jeho obsahu vyplýva, že legitímne očakávania vo vzťahu k správnym rozhodnutiam, že o
ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, nemožno absolutizovať.
Podľa názoru krajského súdu sú rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu vecne správne,
nevybočili z právnych medzí a hľadísk správnej úvahy v administratívnom konaní.

29. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

30. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých
účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom
ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné
od žalobcu spravodlivo požadovať.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského
súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.