Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sd/69/2015 z 27. 3. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 27. marca 2017, sp. zn. 2Sd/69/2015, ECLI:SK:KSKE:2017:7015201371.3 Krajský súd Košice | 2Sd/69/2015 | ECLI:SK:KSKE:2017:7015201371.3 | 2017-03-27 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/655b22aa-d20b-4fdb-8f0e-4576ccef311e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7015201371.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sd/69/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201371
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7015201371.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľa P.. T. Q.,
bývajúceho vo V. F., O. Q. XX, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta
8, o výšku starobného dôchodku, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu z 15.10.2015 č. XXX XXX XXXX X.

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu z 10.12.2015 č. XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím
odporcu z 21.12.2016 č. XXX XXX XXXX X - I.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím z 15.10.2015 podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov a § 259 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
zákona č. 721/2004 Z.z. zamietol navrhovateľovu žiadosť o prehodnotenie starobného dôchodku pre
nezohľadnenie pracovných kategórií z 29.10.2013. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že odporca
opätovne rozhodoval o žiadosti navrhovateľa po tom, čo Krajský súd v Košiciach rozsudkom z
31.07.2015 č. 7Sd/27/2014-26 zrušil rozhodnutia odporcu z 03.02.2014 a 16.04.2014 a vrátil ich
odporcovi na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom, že v ďalšom konaní je odporca povinný
pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok navrhovateľa vychádzať z ďalších skutočností, ktoré
vyšli najavo aj v priebehu súdneho preskúmavacieho konania. Odporca bol povinný skúmať, či u
navrhovateľa boli zhodnotené pre dôchodkové účely všetky doby sociálneho poistenia vykázané tak vo
všeobecnom, tak aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia, pričom krajský súd poukázal na právnu
úpravu a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok z 29.03.2012 č.k. 9So/43/2011. Podľa názoru
krajského súdu možnosť priznania ďalšej prípadnej dôchodkovej dávky alebo prehodnotenie výšky
priznaného pomerného starobného dôchodku alebo právne dôvody nemožnosti aplikácie platnej právnej
úpravy pre uplatnený nárok, musí byť obsahom ďalšieho rozhodnutia odporcu. V ďalšom konaní zaviazal
súd odporcu opätovne rozhodnúť o žiadosti o prehodnotenie starobného dôchodku pre nezohľadnenie
pracovných kategórií.

Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že navrhovateľ neformálnou žiadosťou doručenou odporcovi
dňa 29.10.2013 si uplatnil nárok na starobný dôchodok so zohľadnením služobného pomeru zaradeného
do I. a II. kategórie funkcií.

Navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 02.04.1999 Vojenským úradom sociálneho
zabezpečenia, pričom pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola zhodnotená doba výkonu
základnej vojenskej služby od 01.10.1962 do 30.09.1964 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru



vojaka z povolania od 01.10.1964 do 30.06.1970 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru vojaka
z povolania od 01.07.1970 do 31.12.1992 v II. kategórii funkcií a doba služobného pomeru vojaka z
povolania od 01.01.1993 do 01.04.1999 v I. kategórii funkcií. Služobný pomer navrhovateľovi skončil
01.04.1999.

Na základe jeho žiadosti z 01.06.2005 o starobný dôchodok bol navrhovateľovi od 07.02.2005 v
súlade s právnym stavom platným v čase podania žiadosti priznaný pomerný starobný dôchodok
podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Na
nárok na pomerný starobný dôchodok boli zhodnotené doby dôchodkového zabezpečenia získané vo
všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia pre priznanie pomerného starobného dôchodku, preto
tento dôchodok nebolo možné zvýšiť. Zároveň nie je možné podľa odporcu priznať ďalší starobný
dôchodok podľa všeobecných predpisov v sociálnom zabezpečení, pretože dôchodok za civilné doby
zamestnania bol už navrhovateľovi priznaný a naďalej je vyplácaný. Odporca tiež uviedol, že rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 29.03.2012 č. 9So/43/2011, na ktorý poukázal krajský súd vo svojom rozsudku,
sa na prípad navrhovateľa nevzťahuje, pretože tento rozsudok sa vzťahuje na prípady, ktorý bol starobný
dôchodok priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. Navrhovateľ však má priznaný výsluhový dôchodok
podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z.z.

Navrhovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu návrh na preskúmanie, v ktorom uviedol, že napadnuté
rozhodnutie považuje za nezákonné. Poukázal na to, že odporca nerešpektoval rozsudok Krajského
súdu v Košiciach z 31.07.2015 sp. zn. 7Sd/27/2014-26, z ktorého vyplýva, že aj súd jeho podanie z
29.10.2013 považuje za žiadosť o priznanie starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho
zabezpečenia so zohľadnením všetkých právnych podmienok podľa právneho stavu daného zákonom
o sociálnom poistení a predchádzajúcou právnou úpravou, a nie za žiadosť o priznanie pomerného
starobného dôchodku.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca počas celého konania vychádza z toho, že je poberateľom
pomerného starobného dôchodku podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb., čo nezodpovedá skutočnosti. Z
rozhodnutia o priznaní dôchodku zo 07.11.2005 vyplýva, že mu bol podľa § 26 zákona č. 100/1988 Zb.
a podľa § 259 ods.1 a § 262 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. priznaný starobný dôchodok.

Žiadosťou z 29.10.2013 sa domáha prehodnotenia jeho starobného dôchodku, pretože pri jeho priznaní
mu nebola zohľadnená služba v I. a v II. kategórii funkcií, takže od rozhodnutia o jeho žiadosti očakáva,
že odporca buď jeho žiadosti vyhovie, alebo jasne uvedie a právne vyargumentuje, prečo mu nemôže
upraviť dôchodok, alebo priznať ďalší dôchodok na základe výkonu služby v I. a v II. kategórii funkcií.

Navrhovateľ citoval ustanovenia § 174 ods.1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 376/1997
Z.z. Podľa týchto ustanovení občan, ktorý pred 01.01.1999 vykonával službu v I. a v II. kategórii funkcií,
má po 31.12.1998 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov, dosiahol
vek aspoň 58 rokov a v službe v I. kategórii funkcií bol 16 rokov, alebo v II. kategórii funkcií 17,5 roka.
Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku je, že služba v I. alebo v II. kategórii
funkcií trvala do 31.12.1998.

Navrhovateľ v opravnom prostriedku tvrdil, že podmienku veku splnil 08.04.1998, takže od toho dňa mu
vznikol aj nárok na starobný dôchodok, a nie 29.04.2001, tak ako je to uvedené v rozhodnutí odporcu
pri priznaní dôchodku zo 07.11.2005, čo teda znamená, že odporca mu výkon služby v I. a v II. kategórii
funkcií mal zohľadniť už v rozhodnutí zo 07.11.2005. Citované ustanovenie zákona č. 100/1988 Zb.
je hmotno-právny predpis, a preto ho v konaní o jeho žiadosti podľa navrhovateľa treba v súlade s
teóriou práva o časovej pôsobnosti právnych noriem aplikovať v znení platnom v dobe vzniku právneho
vzťahu, ktorý je v danom prípade vznik nároku na dôchodok, teda ho teda aplikovať v znení zákona č.
376/1997 Z.z. a nie v teraz platnom znení zákona č. 355/1997 Z.z. Pretože v konaní nebol spoľahlivo
zistený skutočný stav veci, rozhodnutie odporcu nekorešponduje s obsahom jeho žiadosti a vychádza
z nesprávneho právneho hodnotenia veci, navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť ho odporcovi
na ďalšie konanie so záväzným právnym názorom.

Odporca vo vyjadrení z 18.01.2016 uviedol, že na základe opravného prostriedku navrhovateľa
preskúmava rozhodnutie zo 07.11.2005 o priznaní starobného dôchodku o zmenové rozhodnutie z
18.01.2006 a z dôvodu, že vo výroku týchto rozhodnutí bol nesprávne uvedený § 26 zákona č. 100/1988



Zb. o sociálnom zabezpečení namiesto § 26a tohto zákona, vydal zmenové rozhodnutie z 10.12.2015
č. XXX XXX XXXX X. K zmene spôsobu výpočtu, a ani sumy starobného dôchodku zmenovým
rozhodnutím nedošlo.

Odporca konštatoval, že navrhovateľ splnil vekovú podmienku uvedenú v § 26a zákona č. 100/1988
Zb. 08.04.2000, preto mu bol priznaný pomerný starobný dôchodok, ktorý sa podľa § 273 ods.3 zákona
č. 461/2003 Z.z. odo dňa jeho priznania považuje za starobný dôchodok. K dátumu splnenia vekovej
podmienky podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb., t.j. k 08.04.2000 navrhovateľ nesplnil vekovú podmienku
podľa § 26 zákona č. 100/1988 Zb., t.j. nedovŕšil vek 65 rokov, preto mu starobný dôchodok podľa
tohto ustanovenia nebolo možné priznať. Vzhľadom na uvedené odporca žiadal, aby súd rozhodnutie
napadnuté opravným prostriedkom ako vecne správne potvrdil.

Navrhovateľ podaním zo 04.01.2016 podal návrh na preskúmanie zmenového rozhodnutia odporcu
z 10.12.2015, ktorým mu bol priznaný starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení a § 259 ods.1 a § 262 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov. Opätovne uviedol, že odporca tak, ako v predchádzajúcich rozhodnutiach
zo 07.11.2005 a 18.01.2006 nesprávne stanovil 29.04.2001 ako deň, kedy splnil podmienky nároku
na dôchodok, a preto nesprávne určil sumu jeho dôchodku. Opätovne uviedol, že vychádzajúc z
prechodného ustanovenia § 174 ods.1 zákona č. 100/1988 Zb., ktorý stanovuje podmienky nároku
vojakov a policajtov na dôchodok a § 274 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého sa nároky z I.
a II. kategórie priznávajú do roku 2023, podmienky nároku na dôchodok splnil 08.04.1998 dovŕšením
veku 58 rokov a odporca mu službu v I. a v II. kategórii funkcií v konaní o dôchodok musí zohľadniť.
Zotrval na tvrdení, že vzhľadom na to, že podmienky nároku na dôchodok splnil v roku 1998, citované
ustanovenie § 174 ods.1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. je treba aplikovať v znení zákona č. 376/1997 Z.z.
Navrhuje preto napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť ho odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľ tento
návrh doplnil podaním z 26.09.2016, v ktorom uviedol, že aplikácia § 26 a § 26a zákona č. 100/1988
Zb. je nenáležitá, pretože ani jedným rozhodnutím (zo dňa 07.11.2005, 18.01.2006 a 10.12.2015) mu
nebol priznaný pomerný starobný dôchodok. Výrokové časti všetkých troch rozhodnutí vyznievajú v
tom zmysle, že Sociálna poisťovňa mu priznala starobný dôchodok (nie pomerný starobný dôchodok)
a okrem toho odôvodnenia je všade rovnako konštatované, že splnil podmienky na pomerný starobný
dôchodok, i na starobný dôchodok, pretože starobný dôchodok je vyšší, bol mu priznaný starobný
dôchodok. Za nenáležitú považuje aj aplikáciu § 262 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. vo výrokoch všetkých
rozhodnutí, pretože 08.04.1988 splnil podmienky nároku na starobný dôchodok ustanovené v § 174
zákona o sociálnom zabezpečení, a preto mu mal byť starobný dôchodok priznaný podľa § 174 tohto
zákona v znení zákona č. 376/1997 Zb. bez akejkoľvek previazanosti na pomerný starobný dôchodok.

Odporca v doplňujúcom vyjadrení z 24.02.2017 uviedol, že z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia z 24.10.2013 č.p.: 65101004084201 vyplýva, že navrhovateľovi bol podľa § 26 zákona
č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z.z. priznaný výsluhový
dôchodok od 02.04.1999. Služobný pomer navrhovateľovi skončil dňa 01.04.1999. Na základe žiadosti
navrhovateľa z 01.06.2005 o starobný dôchodok od 07.02.2005 mu bol v súlade s právnym stavom
platným v čase podania žiadosti priznaný pomerný starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov od 07.02.2005. Na nárok na pomerný
starobný dôchodok boli navrhovateľovi zhodnotené doby dôchodkového zabezpečenia získané vo
všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia pri priznaní pomerného starobného dôchodku. Na
nárok na pomerný starobný dôchodok bola započítaná celá doba zamestnania, resp. poistenia, ktorú
navrhovateľ získal vo všeobecnom systéme, a preto nie je možné zvýšiť pomerný starobný dôchodok.
Zároveň nie je možné priznať ďalší starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom
zabezpečení, pretože dôchodok za civilné doby zamestnania navrhovateľovi bol priznaný a naďalej
je vyplácaný. Odporca v priebehu konania vydal ďalšie zmenové rozhodnutie z 21.12.2016 č. XXX
XXX XXXX X - I. ktorým bolo zmenené rozhodnutie z 10.12.2015 č. XXX XXX XXXX X, ktorým bol
navrhovateľovi podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, podľa § 259 ods.1 a §
262 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. od 07.02.2005
priznaný starobný dôchodok v sume 5.959,-- Sk mesačne. Odporca žiadal, aby krajský súd napadnuté
rozhodnutie z 15.10.2015 a rozhodnutia z 10.12.2015 a 21.12.2016 ako vecne správne potvrdil.



Podľa § 492 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok konania podľa tretej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
podľa doterajších predpisov.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia odporcu, oboznámil sa s
dávkovým spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Z obsahu spisu vyplýva,
že navrhovateľ ako profesionálny vojak poberá výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č. 114/1998
Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov. Pre výpočet výsluhového dôchodku mu bola započítaná doba
základnej vojenskej služby od 01.10.1962 do 30.09.1964 v I. pracovnej kategórii, služobný pomer
od 01.10.1964 do 30.06.1970 v I. pracovnej kategórii, od 01.07.1970 do 31.12.1992 v II. pracovnej
kategórii, a od 01.01.1993 do 01.04.1999 v I. pracovnej kategórii. Navrhovateľ dňa 01.06.2005 podal
žiadosť o starobný dôchodok, v ktorom žiadal zhodnotiť doby zamestnania vo všeobecnom systéme.
Odporca rozhodnutím zo 07.11.2005 priznal navrhovateľovi od 07.02.2005 starobný dôchodok podľa
§ 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a podľa § 259 ods.1 a § 262 ods.1 zákona
č. 461/2003 Z.z., ktorý zmenil rozhodnutím z 18.01.2006 po dodatočnom zhodnotení vymeriavacieho
základu za rok 2001.

Z obsahu oboch rozhodnutí vyplýva, že navrhovateľovi bol priznaný pomerný starobný dôchodok podľa
§ 26a ods.1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Odporca
síce citoval ustanovenie § 26 ods.1 tohto zákona, ale zároveň konštatoval, že navrhovateľ dosiahol vek
na nárok na pomerný starobný dôchodok 08.04.2000, t.j. v deň kedy dosiahol 60 rokov svojho veku.

Podľa § 26a ods.1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov profesionálny vojak má
nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 10 rokov a dosiahol vek aspoň
60 rokov. Profesionálnemu vojakovi sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na pomerný starobný
dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok, alebo ak profesionálnemu vojakovi bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že navrhovateľ v čase podania žiadosti o starobný dôchodok, resp. po
vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok bol nepretržite zamestnaný k 31.12.2003, preto mu podľa
§ 262 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. vznikol
nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona. Navrhovateľ proti týmto rozhodnutiam odporcu nepodal
opravný prostriedok.

Neformálnou žiadosťou doručenou odporcovi 29.10.2013 si navrhovateľ uplatnil nárok na prehodnotenie
výšky starobného dôchodku v súvislosti so zohľadnením pracovných kategórií. Odporca napadnutým
rozhodnutím z 15.10.2015 žiadosť navrhovateľa zamietol s odôvodnením, že vzhľadom na to, že mu bol
priznaný pomerný starobný dôchodok, nemôže sa mu započítať profesionálna služba, pretože táto sa
mu započítala pri výpočte výsluhového dôchodku.

Vzhľadom na to, že pri rozhodovaní o nároku na pomerný starobný dôchodok došlo pri vyhotovovaní
písomného rozhodnutia k zrejmej nesprávnosti v citovaní právneho ustanovenia, odporca vybral
zmenové rozhodnutie z 10.12.2015 a 21.12.2016 o priznaní starobného dôchodku podľa § 26a zákona č.
100/1988 Zb., podľa § 259 ods.1 a § 262 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z.

Navrhovateľ v priebehu konania podal opravný prostriedok aj proti týmto rozhodnutiam z dôvodu, že
ani v týchto rozhodnutiach nebola zohľadnená doba zamestnania v I. a v II. kategórii funkcií, pričom
podľa navrhovateľa starobný dôchodok mu vznikol dovŕšením 58. roku veku, t.j. 08.04.1998 a odvtedy
mu mal byť priznaný nárok na tento dôchodok. Z uvedeného dôvodu podľa navrhovateľa bolo potrebné
postupovať podľa ustanovenia § 174 ods.1, 2 v znení zákona č. 376/1997 Zb., a nie podľa súčasne
platného ustanovenia.

Podľa názoru súdu táto žiadosť navrhovateľa nie je opodstatnená a odporca rozhodol v súlade so
zákonom, keď žiadosť navrhovateľa zamietol. Navrhovateľovi totiž odporca priznal pomerný starobný
dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, a keďže v čase vzniku
nároku navrhovateľ bol nepretržite zamestnaný ku dňu 31.12.2003, a tento dôchodok nepoberal,
vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. Podľa tohto zákona odporca
aj určil výšku starobného dôchodku. Pretože navrhovateľ súčasne poberá výsluhový dôchodok, ktorý



mu bol priznaný podľa zákona č. 114/1998 Z.z., pri výpočte starobného dôchodku nemohla mu byť
započítaná doba profesionálnej služby, pretože takýto postup je v zmysle § 26a ods.2 zákona č.
100/1988 Zb., neprípustný. Navrhovateľovi pri výpočte starobného dôchodku boli zohľadnené všetky
doba zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, preto súd považuje rozhodnutia odporcu za
vydané v súlade so zákonom a podľa § 250q ods.3 O.s.p. ich potvrdil.

Navrhovateľovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nebol v konaní úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.