Rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/105/2015 z 24. 5. 2017
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Košice z 24. mája 2017, sp. zn. 6S/105/2015, ECLI:SK:KSKE:2017:7015201054.6
Krajský súd Košice | 6S/105/2015 | ECLI:SK:KSKE:2017:7015201054.6 | 2017-05-24 | Rozhodnutie
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb., § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb., § 14 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z., § 14 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z., § 15 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/102c7eea-ffda-4bff-9807-35648e83fefa
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7015201054.6

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/105/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201054
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7015201054.6

Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Valérie Mihalčinovej a sudcov JUDr.
Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu: Ing. M. V. U. L. N. T., bytom Š. XX, N.,
korešpondenčná adresa: Š. X, N., zastúpený advokátom: JUDr. Marián Jusko, Advokátska kancelária,
Račí potok 3, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Krajské riaditeľstvo
Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 8, Košice, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-57/2015-P zo dňa 03. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-57/2015-P z 03.07.2015, ktorým
podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zmenil
rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach
- okolie č. ORPZ-KS-ODI2-203/2014-P z 26.03.2015 tak, že vo výroku rozhodnutia vypúšťa text: „Podľa
§ 79 ods. 1 Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
s poukázaním na § 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa
ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku v znení vyhlášky MV SR 531/2008 Z. z. je obvinený
Ing. M. V. povinný uhradiť trovy konania vo výške 16,00 Eur (slovom: šestnásť eur)“ a nahradzuje ho
textom: „Podľa § 79 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov s poukázaním na § 1 písm. c) vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku v znení vyhlášky MV
SR 531/2008 Z. z. je obvinený Ing. M. V. povinný uhradiť trovy konania vo výške 33,00 Eur (slovom:
tridsaťtri eur)“. Ostatné časti ostávajú nezmenené.

2. Z obsahu pripojených administratívnych spisov bolo zistené, že žalobca dňa 24.04.2014 v čase o
11:00 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky K. H., evidenčné číslo N.-XXX F. po
štátnej ceste I/68 v smere od Obce Z. v okrese Košice - okolie na Obec Z. v okrese Prešov, kde
na 102,061 km pri obchádzaní z ľavej strany stojaceho autobusu pri odbočke na križovatku tvaru
„T“ na Obec B. v okrese Košice - okolie v tom istom smere jazdy pravou prednou časťou nárazníka
narazil do pred ním idúceho bicykla značky W., ktorý riadil cyklista V. H., ktorý sa už zaraďoval pred
stojací autobus do pravého jazdného pruhu k pravému okraju vozovky v smere na Obec Z. od Obce
Z., následkom čoho cyklista po náraze spadol z bicykla na vozovku a utrpel ľahké poranenia, na
základe ktorých bol prevezený rýchlou zdravotnou službou na ošetrenie na traumatológiu a následne
prepustený do domáceho liečenia. Nárazom osobného motorového vozidla do zadného kolesa bicykla
došlo k poškodeniu cestného bicykla v celkovej výške cca 2.700,00 Eur ku škode jeho majiteľa V.
H.. Poškodením osobného motorového vozidla jeho majiteľovi - žalobcovi nevznikla žiadna škoda. Po
udalosti vodiči boli podrobení dychovej skúške na alkohol s negatívnym výsledkom. Počas ošetrenia na



úrazovej chirurgii V. H. bol opätovne podrobený dychovej skúške na alkohol s negatívnym výsledkom.
Vo veci prvostupňový správny orgán vykonal dokazovanie správou o výsledku objasňovania priestupku
záznamom dopravnej nehody, zápisnicou o ohliadke miesta dopravnej nehody, záznamom dopravnej
nehody a fotokópiou zápisnice o podaní vysvetlenia žalobcu, cyklistu V. H., zápisnicou o podaní
vysvetlenia vodiča autobusu L. O. a zápisnicou o podaní vysvetlenia L. Z., ktorý v čase priestupku sa
nachádzal v blízkosti križovatky, ako aj znaleckým posudkom znalca Ing. E. Z., číslo Znaleckého posudku
X/XXXX vypracovaného 18.01.2015. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že žalobca premával
na svojom osobnom motorovom vozidle K. H., evidenčné číslo N.-XXX F.  po ceste I/68 v smere od
Obce Z. na smer Z. rýchlosťou 63,3   až 69,9 km/hod., kedy na rovnom úseku cesty, pri obchádzaní
tam stojaceho autobusu nezistenej značky, ktorý stál pri odbočovaní na Obec B. pozdĺž hlavnej cesty,
kedy pri jeho obchádzaní a následnom obídení pravou prednou časťou svojho vozidla zozadu narazil
do pred ním idúceho cyklistu V. H. premávajúceho rýchlosťou 35 km/hod., ktorý sa taktiež radil pred
stojací autobus, ktorého náraz vozidla zozadu zhodil na vozovku. Z toho je zrejmé, že technika jazdy
vodiča osobného motorového vozidla z technického hľadiska nebola správca. Technika jazdy cyklistu
V. H. nebola správna z dvoch dôvodov, lebo autobus, ktorý podľa vodiča stál asi 2/3 do odbočky bol
pri šírke krajnice 0,4 m a šírke jazdného pruhu 3,5 m bočne vzdialený asi 3 m od stredovej čiary. V
prípade, ak zasahoval iba polovicou šírky, bol od stredovej čiary vzdialený asi 2,6 m. Cyklista ho mal
obchádzať v bezpečnom odstupe, čo pri rýchlosti 35 k/hod. predstavuje 0,85 m. Optimálny bočný odstup
bol asi 1 m. Väčší bočný odstup bol zbytočný, lebo nemal predpoklad, že by niekto prechádzal popred
autobus na druhú stranu cesty. Druhým nesprávnym prvkom cyklistu bolo zaraďovanie sa pred autobus.
V podstate je to tretia fáza predchádzania s tým, že rýchlosť predchádzaného vozidla bola nulová. Tým
odpadá pre cyklistu vytvorenie bezpečného odstupu pred zaraďovaním sa pred predchádzané vozidlo,
lebo stojací autobus by nemohol do cyklistu naraziť v prípade, ak by cyklista začal prudko brzdiť. Pri
správnej technike jazdy sa mal cyklista začať pred autobus zaraďovať v okamihu míňania autobusu,
čiže v okamihu, keď sa zadné koleso bicykla nachádzalo na úrovni prednej časti autobusu. Cyklista tak
nekonal, keď bol v okamihu zrážky vzdialený 1,1 m od stredovej čiary. Pri správnej technike jazdy by
cyklista nehode predišiel. Žalobca ako vodič vozidla K. mohol dopravnej nehode zabrániť, keby rátal
s tým, že cyklista sa bezprostredne po obídení autobusu nezaradí k pravému okraju vozovky. Cyklistu
mohol predbiehať prejazdom do protismeru. Obišiel by ho s dostatočným bočným odstupom. Cyklista
mohol nehode zabrániť, kedy sa bezprostredne po obídení autobusu zaradil k pravému okraju vozovky.
Od vozidla, ktoré ho po obídení autobusu predbiehalo by si vytvoril dostatočný odstup. Technická príčina
dopravnej nehody bola neskorá reakcia vodiča vozidla K. H., t. j. žalobcu na skutočnosť, že cyklista sa
po obídení autobusu nezaraďuje k pravému okraju.

3. Na základe takto zisteného a preukázaného skutkového stavu prvostupňový správny orgán -
Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Košiciach - okolie, Okresný dopravný inšpektorát v Košiciach
- okolie, Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií rozhodnutím č. ORPZ-KS-
ODI2-203/2014-P z 26.03.2015 rozhodol tak, že žalobca svojim konaním porušil § 3 ods. 2 písm. a),
§ 14 ods. 1, § 15 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov s poukázaním na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c) citovaného zákona a uznal ho za vinným
zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb.. Podľa § 22 ods. 2 písm. c)
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov žalobcovi uložil pokutu vo výške
150,00 Eur a zároveň podľa § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. ho zaviazal uhradiť paušálnu sumu
trov konania vo výške 16,00 Eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že žalobca svojim konaním spáchal priestupok proti činnosti a plynulosti cestnej premávky
podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb., a preto mu za uvedený priestupok podľa § 22 ods.
2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. bola uložená pokuta vo výške 150,00 Eur.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-KE-
KDI2-57/2015-P z 03.07.2015 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. zmenil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu iba vo výroku o paušálnej náhrade trov konania za priestupok a v
ostatnej časti potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

5. K námietke žalobcu v odvolaní, kde poukazuje, že správny orgán sa nevysporiadal so skutočnosťami,
na ktoré poukazoval a ktoré boli v zjavnom rozpore so skutočnosťami uvádzanými účastníkom nehody
H. a že sa nevysporiadal ani so zjavnými rozpormi napriek tomu, že požiadal o výsluch všetkých
osôb za prítomnosti jeho právneho zástupcu, žalovaný poukázal na zápisnicu o podaní vysvetlenia
žalobcom zo 04.06.2014, v ktorej uviedol, že 24.04.2014 v čase okolo 11:00 hod. premával na svojom



osobnom motorovom vozidle v smere od Obce Z. smer Obec Z. po štátnej ceste I/68, kedy pred ním
vo vzdialenosti cca 500 m premávali v poradí ako prvý autobus, za ním premával v tom istom smere
cyklista bez reflexných prvkoch a bez prilby na hlave. Medzi ním, vozidlom a cyklistom už nebol v tom
čase nikto, v danom momente mohol premávať rýchlosťou 60 až 70 km/hod.. V protismere jeho jazdy
nešlo žiadne vozidlo, preto sa rozhodol predbehnúť autobus a taktiež cyklistu. Predmetný manéver
uskutočnil vo vzdialenosti od vozidiel cca 500 m. Niekoľko metrov pred  odbočkou na Obec B., si
všimol, že  autobus bez smerovky prudko brzdil a zastavil pri odbočke vo svojom jazdnom pruhu, čo
pravdepodobne zaskočilo cyklistu a v snahe vyhnúť sa autobusu urobil rýchly predbiehajúci manéver
vľavo do predbiehajúceho jazdného pruhu bez toho, aby sa presvedčil, či tak môže bezpečne jazdiť.
Zároveň poukázal aj na záznam o podaní vysvetlenia svedka L. Z., ktorý uviedol, že ako sa blížil do
križovatky, tak si všimol ako autobus idúci po hlavnej ceste v smere od Obce Z. smer Z. zastavil 2/3
autobus v križovatke a 1/3 vo vozovke svojho priebežného pruhu, čo najviac pri pravom okraji vozovky
a všimol si cyklistu premávajúceho tiež po hlavnej ceste v tom istom smere, ktorý jazdil pri pravom okraji
vozovky, ale ako mal pred sebou odstavený autobus, tak sa otočil za seba či nejde vozidlo a plynulé
prešiel zľava popri autobusu a za ním, resp. až po predídením pred ním sa znova v šikmom smere radil
ku pravému okraju vozovky a vtedy už len počul prudký náraz a videl ako cyklista spadol na vozovku a
počul prudké brzdenie vozidla zn. K. H.. Zároveň  poukázal aj na zápisnicu o podaní vysvetlenia cyklistu
V. H., ktorý uviedol, že premával rýchlosťou cca 35 km/hod. a bol predídený autobusom, ktorý hneď na to
vyhodil blinker vpravo, ako keby chcel odbočiť na Obec B., neurobil tak, zastal pozdĺž hlavnej cesty, kedy
polovičkou autobusu zasahoval do odbočky na Obec B.. Všimol si, že autobus svojou šírkou zasahoval
len do polovice jazdného pruhu, v ktorom išiel, takže to vyhodnotil tak, že v pohode prejde okolo autobusu
zľava a nebude musieť prejsť so svojím bicyklom do protismeru svojej jazdy. Presvedčil sa aj či nejde
oproti nejaké vozidlo. Asi 20 m pred zadnou časťou autobusu začal plynulé obchádzať autobus z ľavej
strany, čo prebiehalo v pohode a po jeho prejdení sa v šikmom smere začal zaraďovať vpravo čo najskôr
k pravému okraju vozovky, asi 10 až 15 m už pred prednou časťou autobusu začal sa zaraďovať, kedy
do zadného kolesa dostal náraz, bolo počuť silný výbuch. Registroval, že ho ťahá na ľavú stranu a
spadol na vozovku vo svojom jazdnom pruhu. Dal do pozornosti § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990
Zb., v ktorom je uvedené, že na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon
výslovne neustanovuje, že je potrebné úmyselné zavinenie. To, že žalobca nedostatočne posúdil situáciu
pri predbiehaní stojaceho autobusu a cyklistu, ktorý tiež obiehal stojací autobus ho neospravedlňuje a
nezbavuje zodpovednosti za spáchaný dopravný priestupok z nedbanlivosti.

6. K námietkam týkajúcich sa znaleckého posudku, že znalec nevyhodnotil všetky skutočností uvedené
vo výpovediach uviedol, že znalec je povinný v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch vykonávať znaleckú činnosť osobne, riadne a v určenej lehote, účelne, hospodárne
a nestranne. Nemá dôvod pochybovať o objektívnosti a odbornosti znalca z odboru cestná doprava
a vypracovaný znalecký posudok nie je v rozpore s nazhromaždenými dôkazmi, ktoré sú obsahom
spisového materiálu a tento je iba jedným z dôkazných prostriedkov.

7. Žalobca včas podanou žalobou navrhol preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-KE-
KDI2-57/2015-P z 03.07.2015, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. ORPZ-KS-
ODI2-203/2014-P z 26.03.2015 zrušiť a vrátiť vec žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie.
Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

8. V žalobe odcitoval ustanovenia Správneho súdneho poriadku, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. a
predovšetkým poukázal na to, že správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za
tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania. Správny orgán má hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Účastník konania má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie, klásť
svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke, má právo byť oboznámený
so všetkými podkladmi pre vydanie rozhodnutia, má právo vyjadrovať sa k všetkým skutočnostiam
(odcitoval ustanovenie § 34 ods. 4, 5, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1, 2, § 34 ods. 3, § 46 ods. 3 zákona č.
71/1967 Zb. a § 73 ods. 2 zákona č. 372/1990). Zároveň uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia správneho
orgánu má byť v písomnom vyhotovení v súlade s ustanovením § 46 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.
a teda má byť uvedené, ktoré skutočností boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený
pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodol a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a ich vyjadreniami k podkladom
rozhodnutia. Má za to, že preskúmavané rozhodnutie, predovšetkým jeho odôvodnenie nezodpovedá



ustanoveniu § 46 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.. Podľa jeho názoru správny orgán rozhodol na základe
neúplných zistení, nemôže zistiť presne a úplne skutočný stav veci tak, ako to vyžaduje zákon.

9. V závere žaloby poukázal na to, že žalovaný zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., ale len v časti ohľadne zaplatenia paušálnych trov, ale ostatnú
časť výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nezmenil, ani nepotvrdil. Zhrnul, že správne
orgány nezistili dostatočne skutkový stav, nevysporiadali sa s rozpormi v konaní, na ktoré poukazoval,
nevykonali dôkazy, ktoré navrhoval, ale ani neodôvodnili riadne svoje rozhodnutia, nemá náležitosti
stanovené zákonom, z ktorého dôvodu sú rozhodnutia nepreskúmateľné a zmätočné, vychádzali z
nesprávneho posúdenia veci. Zároveň svojim postupom porušili jeho ústavné právo na spravodlivý
proces, čo je vadou konania, ktorá má zásadný vplyv na zákonnosť rozhodnutia a takéto porušenie
právnych predpisov odobril.

10. Žalovaný navrhol žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že námietky žalobcu uvedené
v žalobe považuje za neopodstatnené, má za to, že vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav
veci a podľa jeho názoru preverovanie výpovede na mieste samom, ani výsluchy všetkých osôb za
prítomnosti právneho zástupcu žalobcu by nemali žiaden vplyv na rozhodnutie o priestupku a napokon
vykonanie takéhoto dôkazu žalobca ani v odvolaní proti prvostupňovému správnemu orgánu nenavrhol.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré žalobca
vzniesol v priebehu priestupkového konania. K vykonanému znaleckému posudku uviedol, že znalecký
posudok vyhotovil znalec z odboru cestnej dopravy, ktorý pri podávaní znaleckého posudku musí
postupovať v súlade so zákonom o znalcoch a tlmočníkoch. Znalec uviedol, že je zrejmé, že technika
jazdy vodiča osobného motorového vozidla z technického hľadiska nebola správna a technická príčina
dopravnej nehody bola neskorá reakcia vodiča vozidla K. H. V. na skutočnosť, že cyklista sa po obídení
autobusu nezaraďuje k pravému okraju.

11. K námietke, že zmenil iba rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v časti trov konania, ale
ako uviedol vo výroku v ostatnej časti rozhodnutie ponechal „nezmenené“, teda má za to, že rozhodol
správne a v súlade s ustanovením § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb..

12. Žaloba napadla na Krajský súd v Košiciach elektronickým podaním 10.09.2015 a bola doplnená
písomným podaním 11.09.2015. Dňom 30.06.2016 stratil účinnosť Občiansky súdny poriadok, t. j. zákon
č. 99/1963 Zb. a od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok.

13. Podľa § 491 Správneho súdneho poriadku ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je
ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
neuplynuli sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu,
uplynie lehota až v tomto neskoršom období.

14. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku na nariadenom pojednávaní
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby,
písomným vyjadrením žalovaného, administratívnym spisom žalovaného, ako aj prvostupňového
správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

15. Dňa 24.04.2014 v čase o 11:00 hod. žalobca viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky K.
H., evidenčné číslo N.-XXX F. po štátnej ceste I/68 v smere od Obce Z. v okrese Košice - okolie na Obec
Z. v okrese Prešov, kde na 102,061 km pri obchádzaní z ľavej strany stojaceho autobusu pri odbočke na
križovatku v tvare „T“ na Obec B. v tom istom smere jazdy pravou prednou časťou nárazníka narazil do
pred ním idúceho bicykla značky W., ktorý riadil cyklista V. H., ktorý sa už zaraďoval pred stojací autobus
do pravého jazdného pruhu k pravému okraju vozovky v smere na Obec Z. od Obce Z., následkom čoho
cyklista po náraze spadol z bicykla na vozovku a utrpel ľahké poranenia. Na bicykli bola spôsobená
škoda vo výške cca 2.700,00 Eur a na osobnom motorovom vozidle nevznikla žiadna škoda. Skúška na
alkohol ako u žalobcu, tak aj u cyklistu (V. H.) bola negatívna. Správne orgány konštatovali, že žalobca
spolu zavinil s  V.T. H. uvedenú dopravnú nehodu.



16.  Všeobecné povinností účastníka cestnej premávky sú upravené v § 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“).
Podľa § 3 ods. 1 uvedeného zákona účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidla cestnej
premávky ustanovené v tomto zákone. Podľa ods. 2 písm. a) citovaného ustanovenia, účastník cestnej
premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť
alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému,
dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim
schopnostiam. Povinností vodiča sú upravené v § 4 zákona o cestnej premávke a to tak, že vodič je
povinný použiť na jazdu len vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke, venovať sa plne
vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a
chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú
bielu palicu a starým osobám.

17. Podľa § 14 ods. 1 zákona o cestnej premávke vodič, ktorý pri obchádzaní vozidla, ktoré zastavilo
alebo stojí, prekážky cestnej premávky alebo chodca vybočuje zo smeru svojej jazdy, nesmie ohroziť ani
obmedziť vodiča protiidúceho vozidla; nesmie ohroziť ani vodiča idúceho za ním, ani iného účastníka
cestnej premávky. Vodič je pritom povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy.

18. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia vodič je povinný pri obchádzaní stojaceho vozidla pravidelnej
verejnej dopravy osôb prihliadnuť na možnosť vbehnutia osôb na vozovku a jazdu prispôsobiť tak, aby
neboli ohrozené; to platí aj pre vodiča vozidla jazdiaceho v protismere. Osobitnú pozornosť musí vodič
venovať, ak ide o autobus označený ako autobus prepravujúci detí.

19. Podľa § 15 ods. 1 zákona o cestnej premávke predchádza sa vľavo. Vpravo sa predchádza vozidlo,
ktoré mení smer jazdy vľavo a ak už nie je pochybnosť o ďalšom smere jeho jazdy. Pri jazde v pripájacom
jazdnom pruhu alebo v odbočovacom jazdnom pruhu sa smie vpravo predchádzať aj vozidlo idúce v
priebežnom jazdnom pruhu.

20. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vodič, ktorý pri prechádzaní vybočuje zo smeru svojej jazdy je
povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy, pričom nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním.

21. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia vodič nesmie pri prechádzaní ohroziť, ani obmedziť vodiča
vozidla pred ktoré sa po predídení zaraďuje; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Pri
predchádzaní musí zachovávať dostatočný bočný odstup predchádzaného vozidla osobitne od cyklistu
a chodca.

22. Podľa § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke porušením pravidiel cestnej premávky
závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná
nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku alebo nesplnenie
si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

23. Ako vyplýva z obsahu pripojených administratívnych spisov a predovšetkým z vykonaného
dokazovania, dňa 24.04.2014 v čase o 11:00 hod. žalobca spolu zavinil s V. H. (cyklistom) dopravnú
nehodu, pri ktorej k zraneniu fyzických osôb nedošlo, ale bola spôsobená škoda na cestnom bicykli V. H.
vo výške cca 2.700,00 Eur. Zo záveru vykonaného znaleckého dokazovania znalcom z odboru cestná
doprava vyplýva, že technickou príčinou dopravnej nehody bola neskorá reakcia vodiča vozidla K. H.,
t. j. žalobcu na skutočnosť, že cyklista sa po obídení autobusu nezaraďuje k pravému okraju. Zároveň
znalec uviedol, že aj technika jazdy cyklistu z technického hľadiska nebola správna z dôvodu, že aj on
mal obchádzať stojací autobus v bezpečnom odstupe a to optimálne s bočným odstupom asi 1 m, väčší
bočný odstup bol zbytočný, keďže oproti neprichádzalo žiadne motorové vozidlo a autobus stál, teda
nebol predpoklad, že sa bude pohybovať, a preto treba nechať väčšiu vzdialenosť. Keďže autobus, ktorý
predbiehal cyklista stál, mohol sa cyklista hneď po obídení autobusu zaradiť k pravému okraju vozovky,
nakoľko v okamihu zrážky došlo pred autobusom, pričom cyklista bol vzdialený 1,1 m od stredovej čiary.
Z uvedených dôvodov správne orgány pri posudzovaní priestupku konštatovali, že dopravnú nehodu
zavinil žalobca spolu s cyklistom, t. j. Jaroslavom Chovancom. Preto súd námietky žalobcu ohľadne
nedostatočne a úplne zisteného skutkového stavu, ako aj vyhodnotenia jednotlivých dôkazov považuje
za neopodstatnené majúc za to, že v danej veci bol úplne a presne zistený skutkový stav veci a pri



hodnotení dôkazov správne orgány postupovali v súlade s § 34 ods. 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb., keď
hodnotili dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Tak, ako uviedol aj žalovaný, znalecké dokazovanie vo veci bolo vykonané znalcom z odboru cestná
doprava a to na základe tých skutočností a dôkazov, ktoré sú obsahom pripojených administratívnych
spisov. Znalec pri vykonávaní znaleckej činnosti musí postupovať v súlade so zákonom č. 382/2004
Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je povinný
znaleckú činnosť vykonávať osobne, riadne, v určenej lehote, účelne, hospodárne. Aj podľa názoru
krajského súdu odborný posudok znalca z odboru cestná doprava bol vypracovaný v súlade s obsahom
administratívnych spisov a napokon treba uviesť aj to, že znalecký posudok je listinným dôkazom, ktorý
správny orgán musí hodnotiť tak, ako každý iný listinný dôkaz.

24. Priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sú upravené v § 22 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“).

25. Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky, ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví, alebo
inému spôsobí škodu na majetku.

26. Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch za priestupok podľa ods. 1 písm. e), g) a i) možno
uložiť pokutu od 150,00 Eur do 800,00 Eur a zákaz činnosti do 3 rokov.

27. V danom prípade ako už bolo uvedené, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca sa
dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že porušil všeobecne záväzne
právne predpisy o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikla dopravná
nehoda pri ktorej sa inému ublížilo na zdraví a inému bola spôsobená škoda na majetku. V danom
prípade dňa 24.04.2014 v čase o 11:00 hod., kedy došlo k dopravnej nehode, ktorú spolu zavinil žalobca
s cyklistom V. H. k ublíženiu na zdraví nedošlo, ale cyklistovi bola spôsobená škoda na majetku - bicykli
cca 2.700,00 Eur, preto v súlade s citovaným ustanovením § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch
žalobcovi bolo možné uložiť peňažnú pokutu od 150,00 Eur do 800,00 Eur a zákaz činnosti do 3 rokov.
Keďže išlo o spolu zavinenie dopravnej nehody žalobcu a cyklistu, správne bola uložená žalobcovi
pokuta na dolnej hranici, t. j. 150,00 Eur.

28. Ako už bolo uvedené, krajský súd námietky žalobcu uvedené v žalobe považuje za neopodstatnené,
lebo v danom prípade správnymi orgánmi bol zistený úplne skutkový stav veci, správne orgány vyvodili
zo zisteného skutkového stavu správny záver, že žalobca sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 2 písm.
c), za ktorý mu bola uložená pokuta v súlade s § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch.

29. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného má náležitostí, ktoré vyžaduje § 46 ods. 3 zákona
č. 71/1967 Zb., pretože žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutie sa vysporiadal so
všetkými námietkami, ktoré boli vznesené v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu.
Prvostupňový správny orgán takisto v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol skutočností, ktoré boli
podkladom pre vydanie rozhodnutia a vykonané dôkazy hodnotil podľa správnej úvahy, vysporiadal sa
so všetkými námietkami žalobcu.

30. Krajský súd námietku žalobcu, že v konaní a predovšetkým v rozhodnutí samotného žalovaného je
vada, na ktorú treba prihliadať, pretože z výroku rozhodnutia nie je zrejme ako rozhodol, keďže nie je
uvedené, či rozhodnutie bolo zmenené, potvrdené, lebo zmenená bola iba časť výroku ohľadne náhrady
trov konania. Krajský súd sa s touto námietkou nestotožňuje, pretože žalovaný zmenil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. a zmenil iba výrok o náhrade
trov priestupkového konania, ale v ostatnej časti ako uviedol rozhodnutie je nezmenené, to znamená,
že v ostatnej časti výrok ostáva tak, ako je uvedený v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu.

31. Na základe uvedených skutočností po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného krajský súd
dospel k záveru, že  žaloba nie dôvodná, a preto ju podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.

32. O trovách konania žalobcu krajský súd rozhodol tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania,
pretože v konaní nebol úspešný (§ 167 Správneho súdneho poriadku).



33. Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v platnom znení).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

Lehota  na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo
o
a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy,
ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu
dane,
b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý
rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním,
c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania,
d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku /
ďalej len „S. s. p.“ / to znamená,  ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.



Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.