{"guid": "18c79e2f-6199-4c7f-9398-06e6c0285fa8:793cbd03-cceb-4c5c-a27b-23ef4671ea01", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7013201184.5", "spisova_znacka": "6S/224/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/224/2013 z 8. 2. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 8. februára 2017, sp. zn. 6S/224/2013, ECLI:SK:KSKE:2017:7013201184.5", "identifikacne_cislo": "7013201184", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Anna Bejdová", "sudca_id": 1286, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-bejdova-1286", "datum_vydania": "2017-02-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Kataster nehnuteľností"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-7.odsek-3", "nazov": "§ 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-7.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/180-1995/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/71/#paragraf-60", "nazov": "§ 60 zákona č. 71/1963 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/71/#paragraf-60", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1963/paragraf-60"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/180#paragraf-7", "/SK/ZZ/1963/71#paragraf-60"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/793cbd03-cceb-4c5c-a27b-23ef4671ea01", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7013201184.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7013201184.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7013201184.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/224/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201184
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7013201184.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a sudcov
JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu: MUDr. V. J. Á. C. I., trvale bytom
R. E. X. X/XXXX, X. X, Č. J., korešpondenčná adresa: F. X/XXXX, A., zastúpený advokátom: Mgr. Ing.
Peter H o l é c z y, Advokátska kancelária so sídlom Vojenská 5, Košice, proti žalovanému: Okresný
úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, Košice, (predtým Správa katastra Košice,
právny odbor, Južná trieda 82, Košice) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.: Co
6/2013/Su-14 zo 14.06.2013, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného - Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov č. k.: Co
6/2013/Su-14 zo 14. júna 2013 a v r a c i a mu vec na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Včas podanou žalobou žalobca navrhol rozhodnutie Správy katastra Košice, právny odbor -
žalovaného č. k.: Co 6/2013/Su-14 zo 14.06.2013 zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému správnemu orgánu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že žalovaný zamietol odvolanie proti prvostupňovému
rozhodnutiu z formálneho dôvodu jeho údajnej oneskorenosti, pričom má za to, že v prípade doručovania
prvostupňového rozhodnutia nebol dodržaný postup stanovený v § 24 Správneho poriadku.

2. Prvostupňový správny orgán - Správa katastra Košice, odbor katastrálnych konaní rozhodnutím č. k.:
C-20/13-Kol z 27.03.2013 rozhodol tak, že námietke F. J., rod. R. a MUDr. V. J. proti návrhu Registra
obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území Q. F.M. nevyhovuje. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že v konaní podľa zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v platnom znení zistil, že pozemok parcela regista E KN č. XXXX/XXX - záhrady o výmere
39 m2 je predmetom konania Registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) v katastrálnom
území Q. F.. V návrhu ROEP, ktorý bol navrhovateľom doručený sú ako vlastníci uvedení RNDr. P. J., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX a F. J., rod. R. titulom Dohody o OSU RI XXX/XX-pol. v. z. XXXX/
XX v podiele 1/1. Parcela E KN č. XXXX/XXX bola vytvorená z časti parcely evidencie nehnuteľnosti
č. XXXX/X, zapísanej v LV č. XXXX, katastrálne územie Q. F. v prospech Doc. MUDr. P. J. a F., rod.
R. titulom dohody o zriadení práva osobného užívania registrovanej Štátnym notárstvom A. - F. pod č.
R II XXX/XX, pol. v. z. XXXX/XX. Touto dohodou bolo zriadené právo osobného užívania k pozemku
parc. č. XXXX/X o výmere 897 m2. Pod položkou výkazu zmien č. XXX/XX došlo na základe technicko-
hospodárskeho mapovania k prečíslovaniu pozemku na parc. č. XXXX/X vrátane čiastočnej zmeny
hraníc a geometrického určenia parcely, avšak pri zachovaní jej pôvodnej výmery. Z časti pôvodnej parc.
č. XXXX/X bola vytvorená parcela  registra C KN č. XXXX/X, ktorá je svojím geometrickým a polohovým
určením identická s parcelou registra E KN č. XXXX/XXX.



3. Predmetom dedičského konania po poručiteľovi RNDr. P. J. bola okrem iných aj nehnuteľnosť v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, zapísaná v LV č. XXXX, katastrálne územie Q. F. a to
pozemok parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 391 m2 a pozemok parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere
897 m2 v osobnom užívaní poručiteľa a manželky. Titulom rozhodnutia Štátneho notárstva v A. č. D
1592/84-37, ktoré bolo do LV č. XXXX zapísané pod položkou výkazu zmien č. XXX/XX, nadobudli
navrhovatelia vlastnícke právo k pozemku, parcela registra C KN č. XXXX/X každý v podiele 1. Správa
katastra zistila, že parcela E KN č. XXXX/XXX nebola vytvorená z časti parcely C KN č. XXXX/X, ale z
parcely EN č. XXXX/X, ku ktorej bolo zriadené právo osobného užívania a ktorá svojím geometrickým a
polohovým určením nezodpovedala novovzniknutej parcele C KN č. XXXX/X v čase smrti poručiteľa už
zapísanej v LV č. XXXX. Z tohto dôvodu parcela E KN č. XXXX/XXX nemohla byť predmetom dedičského
konania D 1592/84-37, na ktoré sa navrhovatelia odvolávajú. Pokiaľ ide o vlastnícke právo k pozemku
parc. č. XXXX/XXX, správa katastra má na základe dohody o zriadení práva osobného užívania   R II
XXX/XX rovnako, ako zápisu v LV č. XXXX za nepochybne preukázané, že zápis vlastníkov RNDr. P. J.
a manželka v podiele 1/1 v návrhu ROEP je správny.

4. K námietke, kde navrhovatelia poukazujú na rozpor medzi skutočným stavom a evidovaným stavom
v katastri nehnuteľností zdôraznila, že podľa § 1 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. predmetom konania
sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú
evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných
informácií; (ďalej len „pozemok“), ak v tomto zákona nie je ustanovené inak.

5. Podľa § 2 ods. 2 Vyhlášky č. 157/1996 Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky,
ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom, predmetom konania na zostavenie registra sú pozemky, ktoré nie sú vpísané
na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností, ak ďalej nie je ustanovené inak.

6. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú
z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými
osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z
výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Citovaná práva úprava
jasne definuje predmet a účel konania ROEP, ktorým je usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom
evidovaným ako parcely, t. j. k pozemkom, ktoré sú už geometricky a polohovo určené a zobrazené v
katastrálnej mape, mape určeného operátu, resp. v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného
čísla. Navrhovatelia sa domáhajú zápisu vlastníckeho práva k stavbám (súkromná komunikácia, terénne
úpravy, inžinierske siete). Miestne a účelové komunikácie sú v zmysle § 43a zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a Stavebnom poriadku (Stavebný zákon) inžinierskymi stavbami. Preto nemožno
asfaltovú účelovú komunikáciu považovať za súčasť pozemku. Zákon totiž jasne stanovuje, že stavba
môže byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov bez ohľadu na právny režim (najmä
vlastnícky) pozemku. Preto nemožno od vzniku vlastníckeho práva k stavbe odvodzovať vlastnícke
právo k pozemku tak, ako to žiadajú navrhovatelia

7. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho podal odvolanie žalobca - MUDr. V. J. a žalovaný
rozhodnutím č. k.: Co 6/2013/Su-14 zo 4.06.2013 rozhodol tak, že podľa § 60 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní v platnom znení rozhodnutie Správy katastra Košice, odboru katastrálnych konaní č.
C-20/13-Kol z 27.03.2013 potvrdil a odvolanie účastníka konania MUDr. V. J. zamietol. Preskúmaním
napadnutého rozhodnutia, príslušného spisového materiálu a podaného odvolania odvolací orgán zistil,
že odvolanie účastníka MUDr. V. J. bolo podané oneskorene. Ako vyplýva z doručenky, ktorá bola
Správe katastra Košice vrátená Poštou A. X, rozhodnutie zaslané do vlastných rúk s opakovaným
doručením bolo odvolateľovi dňa 28.03.2013 neúspešne doručené s výzvou opakované doručenie.
Opakované doručenie bolo uskutočnené dňa 02.04.2013. S poukazom na ustanovenie § 24 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. a §  27 ods. 2 zákona č. č. 71/1967 Zb. v prípade doručenia rozhodnutia platí
právna fikcia, že predmetné rozhodnutie bolo doručené uplynutím zákonnej lehoty 3 dní odo dňa uloženia
zásielky, t. j. 05.04.2013. Posledný deň lehoty na podanie odvolania bol 20.04.2013. Nakoľko tento
dátum pripadá na sobotu, koniec lehoty na podanie odvolania pripadá na najbližší nasledujúci pracovný
deň, t. j. 22.04.2013. Márnym uplynutím tejto lehoty predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
Hoci z vrátenej doručenky vyplýva, že odvolateľ potvrdil príjem doručovanej písomnosti 22.04.2013, táto
skutočnosť nemá vplyv na uplatnenie vyššie uvedenej právnej fikcie doručenia a teda ani na plynutie



lehoty na podanie odvolania. Z doručenky k zásielke určenej do vlastných rúk účastníčke konania F. J. je
zrejmé, že túto zásielku prevzal MUDr. V. J. ako splnomocnenec. Pokiaľ pošta mala za preukázané, že
predmetnú zásielku je oprávnený prevziať odvolateľ na základe platného splnomocnenia a vydala mu
ju, správny orgán nie je oprávnený spochybňovať tento úkon pošty, teda má za to, že prevzatím zásielky
prostredníctvom splnomocnenca došlo k jej riadnemu doručeniu adresátovi. Oneskorené odvolanie je
procesným úkonom, ktorý nie je spôsobilý vyvolať právne účinky ako riadne odvolanie, a preto nemá
schopnosť zabrániť tomu, aby napadnuté rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť. Z
ustanovenia § 60 zákona č. 71/1967 Zb. vyplýva povinnosť odvolacieho orgánu preskúmať i oneskorené
odvolanie. S poukazom na uvedenú skutočnosť žalovaný ako odvolací orgán posúdil podané odvolanie
len z hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania. Preto žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a s poukazom na
príslušnú právnu úpravu najmä v § 1 ods. 2  zákona č. 180/1965 Zb. uviedol, že predmetom ROEP je
usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom. V Slovenskom právnom poriadku sa uplatňuje princíp,
že stavba nie je súčasťou pozemku. Stavba je teda samostatným predmetom občianskoprávnych
vzťahov bez ohľadu na právny režim (najmä vlastníci) pozemku. Asfaltovú účelovú komunikáciu nie je
možné považovať za súčasť stavby, preto nemožno od vzniku vlastníckeho práva k stavbe odvodzovať
vlastnícke právo k pozemku tak, ako to uvádza navrhovateľ. Konštatuje, že náležitým preskúmaním
listinných dôkazov prvostupňový správny orgán správne a dostatočne zistil skutkový stav. Skutkové
zistenia prvostupňový správny orgán náležite opísal, správne právne posúdil a právne posúdenie veci
jasne a zrozumiteľne odôvodnil.

8. Vo včas podanej žalobe žalobca predovšetkým namietal, že v danom prípade nedošlo ku fiktívnemu
doručeniu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu jemu. Predovšetkým poukázal na to, že list
určený vo vlastných rúk bol doručovaný opakovane, prvýkrát 18.06.2013 a druhýkrát 19.06.2013. Pri
prvom pokuse o doručenie poštový doručovateľ nezanechal výzvu na vyzdvihnutie zásielky v určenom
termíne a pri druhom pokuse bolo zanechané iba oznámenie o uložení zásielky na pošte s odbernou
lehotou 18 dní. Odosielateľ zásielky nevyužil možnosť skrátenia odbernej lehoty v zmysle všeobecných
poštových podmienok pre vnútorný styk v nadväznosti na § 27 zákona č. 324/2011 Z. z.. Uviedol,
že 22.04.2013 na základe oznámenia o uložení zásielky prevzal ju v tento deň na pošte, ako aj
doporučený list adresovaný na meno jeho matky F. J.. Jeho matka bola už od 17.04.2013 v nemocnici,
takže ani napriek jeho splnomocneniu na preberanie zásielok ju nemohla od neho prevziať a to nielen
preto, že zdravotný stav jej nedovoľoval zúčastňovať sa žiadnych súdnych, ani úradných konaní, ale
aj preto, lebo v uvedenej dobe, t. j. 22.04.2013 prevzatie zásielky na korešpondenčnú adresu na
prevzatie zásielky, nezhodovalo sa so skutočným miestom jej pobytu, t. j. v nemocnici. Proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu v 15 dňovej lehote od jeho doručenia písomne podal odvolanie, ktoré
bolo doručené do podateľne správy katastra 07.05.2013, ktoré bolo obsahovo dostatočne zrozumiteľné
a nevyvoláva tiež pochybnosti o rozsahu jeho činnosti. Zároveň upozornil katastrálny úrad na závažné
ochorenie matky, ktoré si vyžaduje zvýšenú starostlivosť z jeho strany a bráni mu, aby svoje odvolanie
podrobnejšie rozviedol. Z toho dôvodu požiadal, aby ho kvôli doplneniu odvolania prinajmenšom do
30.06.2013 zbytočne nevyzývali. Zároveň žalovaného upozornil, že aj keď 22.04.2013 prevzal úradnú
zásielku určenú pre F. J.Á.C., nemá sama o sebe účinky doručenia tejto zásielky do jej vlastných rúk
a že aj neskoršie dodatočné doručenie rozhodnutia z 27.03.2013 do vlastných rúk jeho matke a jej
prípadné neskoršie odvolanie proti tomuto rozhodnutia budú závisieť na ďalšom vývoji jej zdravotného
stavu. Správa katastra napriek ním uvedeným skutočnostiam nevyčkala do 30.06.2013 kým sa upraví
zdravotný stav jeho matky a on doplní už podané odvolanie. Správa katastra namiesto snahy o zistenie
a dôkladné prešetrenie dôvodov, ktoré ho viedli k podaniu odvolania vydala 14.06.2013 rozhodnutie,
ktorým zamietla jeho odvolanie zo 07.05.2013 a potvrdila prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu.
V rozhodnutí uviedla, že jeho odvolanie zamieta, lebo bolo údajne podané oneskorene po uplynutí
zákonom stanovenej 15 dňovej odvolacej lehoty.

9. V námietke proti návrhu ROEP podanej 28.01.2013 sa okrem iného domáhajú aj zápisu vlastníckeho
práva k ich inžinierskym stavbám - parcely súkromnej účelovej komunikácie k rodinnému domu a
priľahlej parcely terénnych úprav medzi touto komunikáciou a rodinným domom. Obidve tieto parcely
vznikli výstavbou z pôvodných parciel č. XXXX, č. XXXX/X a č. XXXX/X registra E EN, avšak pre
mnohé technické i administratívne chyby a prekážky neboli doteraz zamerané, a preto doteraz neboli
v katastri nehnuteľností ani zaevidované. Z komplikovaných historických dôvodov tieto ich pozemky
doteraz neboli zamerané a v rámci tzv. porealizačného zamerania skutočného vyhotovenia stavby ich
rodinného domu a to je aj dôvod prečo nemohli byť, ani dosiaľ nie sú zaevidované v registri KN. Tým



je splnená podmienka, aby vlastníctvo a hranice týchto pozemkov mohli byť predmetom konania v
rámci ROEP podľa zákona č. 180/1995 Z. z.. Pokiaľ ide o objektívne vymedzenie hraníc vlastníckych
vzťahov k týmto pozemkom, to je možné len po dôkladnom zmapovaní podzemných inžinierskych vedení
(voda, kanalizácia, elektrina, plyn, telefón), ktoré na týchto parcelách takisto sami na ich vlastné náklady
postavili. Pri vytýčení hraníc týchto parciel je dôležité určiť ich hranice tak, aby obsahovali všetky nimi
postavené podzemné i nadzemné inžinierske vedenia. Pre zložitosť sa doteraz nepodarilo zmapovať
všetky podzemné vedenia pri ich rodinnom dome, a preto ani hranice parciel ich inžinierskych stavieb
nie sú definitívne určené. Odmietaním ich podnetu na doplnenie a opravy neúplných a nesprávnych
údajov v registri E EN sa správa katastra dostáva do rozporu priamo s katastrálnym zákonom, pretože
za správnosť údajov v katastri nehnuteľností ex lege zodpovedá samotný katastrálny úrad a teda je
ich zákonnou povinnosťou jednať tak, aby zistené chyby a neúplnosti v evidencii nehnuteľností boli čo
najskôr odstránené i bez návrhu. Samotné, súčasné chybné údaje v registri C KN nemôžu byť dôvodom
preto, aby správny orgán odmietol opraviť počiatočné staršie chyby v pôvodnom registri E EN, ktorý
register C KN časovo a historicky predchádza. Tvrdí, že vlastníctvo ich inžinierskych stavieb účelovej
komunikácie a terénnych úprav je možné oddeliť od vlastníctva  pozemku. Pod týmito inžinierskymi
stavbami  sa správny orgán dostáva do rozporu nielen s Občianskym zákonníkom, ale aj so Stavebným
zákonom. V tejto súvislosti poukazuje na citáciu § 119 ods. 2 OZ, na § 43a ods. 1, 2, 3 zákona č. 50/1976
Zb., ako aj na § 120 ods. 2 OZ.

10. Žalobca na pojednávaní dňa 11.06.2015 doručil súdu rozsiahle písomné podanie, v ktorom
predovšetkým citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Najvyššieho súdu
Českej republiky, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky ohľadne doručovania zásielok v
zmysle § 24 Správneho poriadku a taktiež rozhodnutia týkajúce sa čo zákon myslí pod pojmom stavba,
čo je súčasťou stavby, čo je príslušenstvom stavby a takisto v písomnom podaní, ktoré doručil súdu
dňa 02.02.2017, kde poukazuje na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj
Najvyššieho súdu Českej republiky, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a to v súvislosti
s výkladom ustanovenia § 24 Správneho poriadku a takisto kde poukazuje na to, čo treba rozumieť pod
pojmom stavba, čo je súčasťou pozemku, čo je príslušenstvom pozemku a ako to upravuje Občiansky
zákonník, ako aj Stavebný zákon. Pod prílohou č. 1.2. je odpoveď Pošty A. X na žiadosť MUDr. V.
J. o prešetrenie dodania zásielok: doporučená zásielka US XXXXXXXXX Q., ktorá bola podaná dňa
27.03.2013 pre neho a zásielka mala byť oznámená  02.04.2013 a ním prevzatá 22.04.2013.

11.  Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodov, ktoré sú uvedené aj v odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia, teda zotrval na tom, že odvolanie žalobcu proti prvostupňovému
správnemu orgánu bolo podané oneskorene, ale v súlade s ustanovením § 60 Správneho poriadku
preskúmal rozhodnutie prvého stupňa, či nie sú splnené podmienky pre povolenie obnovy alebo
neexistujú dôvody na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní.

12. Žaloba bola doručená krajskému súdu 22.08.2013, teda za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku.

13. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok a podľa §
491 ods. 1 citovaného zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak
by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

15. Súd na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s
obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, písomnými podaniami žalobcu, ktoré boli
doručené krajskému súdu, pripojeným administratívnym spisom žalovaného, ako aj prvostupňového
správneho orgánu a zistil toto:

16. Účastníčkou správneho konania bola aj F. J.Á.C., rod. R., ktorá spolu so žalobcom podala námietky
podľa zákona č. 180/1995 Z. z., a preto súd uznesením z 23.01.2014 č. k. 6S/224/2013-40 pribral
za účastníka konania F. J.Á.C., rod. R. podľa § 250 ods. 1 O.s.p.. Z podania právneho zástupcu



žalobcu Mgr. Branislava Graneca zo dňa 23.03.2015 zistil, že pribratá účastníčka F.J. J.Á.C. zomrela
dňa XX.XX.XXXX, ktorá skutočnosť bola doložená aj jej úmrtným listom. Jediným dedičom nebohej F.
J.Á.C. bol jej syn F.. V. J., t. j. žalobca, preto súd v konaní pokračoval už iba so žalobcom. Právny
zástupca žalobcu Mgr. Branislav Granec podaním zo dňa 28.09.2015 súdu oznámil a zaslal dohodu o
ukončení jeho zastupovania v predmetnej veci a keďže žalobca si nezvolil právneho zástupcu, ale súdu
podaním z 03.02.2016 oznámil, že požiadal o poskytnutie právnej pomoci Centrum právnej pomoci v A.,
ktoré rozhodnutím sp. zn. 3326/2016-KaKE, R. z. 35132/2016 z 30.05.2016 priznalo žalobcovi nárok na
poskytnutie právnej pomoci a určilo mu advokáta Mgr. Ing. Petra Holéczyho, ktorý súdu zaslal všeobecnú
plnú moc, ktorú žalobca, ako aj advokát podpísali 30.08.2016.

17. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že žalobca spolu so svojou matkou F. J.Á.C.
podali v zákonom stanovenej lehote námietky podľa zákona č. 180/1995 Z. z., ktoré boli postúpené
Komisii pre spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov pri F. Č. A. - Q.. Komisia príslušná
pre konanie námietky posúdila na svojom zasadnutí 26.03.2013 a predložila správnemu orgánu na
rozhodnutie. Správny orgán po preskúmaní námietok a podkladov pre rozhodnutie zistil, že na základe
dohody o zriadení práva osobného užívania R II XXX/XX rovnako ako zápisov LV č. XXXX ma za
nepochybne preukázané, že zápis vlastníkov J.. P. J.Á.C. a manželka F. J.Á.C. v podiele 1/1 v návrhu
ROEP je správny. Ohľadne zápisu vlastníckeho práva k stavbám - súkromná komunikácia, terénne
úpravy, inžinierske siete uviedla, že nemožno asfaltovú účelovú komunikáciu považovať za súčasť
pozemku, pretože stavba môže byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov bez ohľadu
na právny režim a to najmä na vlastnícky vzťah k pozemku, preto nemožno od vzniku vlastníckeho
práva k stavbe odvodzovať vlastnícke právo k pozemku, teda námietkam žalobcu a jeho matky F. J.Á.C.
nevyhovel.

18. Prvostupňové správne rozhodnutie bolo účastníčke F. J.Á.C. doručované na adresu F. X, A. a
podľa návratky doručenky na tejto nie je uvedené kedy bol vykonaný prvý pokus o doručenie do
vlastných rúk, opakované doručenie malo byť 02.04., zrejme v roku 2013 a uloženie zásielky bolo
takisto 02.04.2013. Túto zásielku adresovanú F. J.Á.C. dňa 22.04.2013 prevzal žalobca F.. V. J.Á.C..
Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo doručované žalobcovi na adresu F.. V. J.Á.C., F. X,
A. a podľa návratky doručenky do vlastných rúk neúspešný pokus o doručenie s výzvou na opakované
doručenie mal byť 28.03.2013, opakované doručenie 02.04.2013, deň uloženia zásielky 02.04. a
zásielku si prevzal na pošte osobne žalobca 22.04.2013.

19. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších zmien a predpisov
(ďalej len „Správny poriadok“) dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia sa doručujú do vlastných rúk
adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

20. Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných
rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že
písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný,
doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát
nevyzdvihne písomnosť do 3 dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia,
aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

21. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa
cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správny poškodená dovolala súdu ako nezávislého
orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale
bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.

22. Krajský súd pri skúmaní dôvodnosti námietky žalobcu ohľadne účinnosti doručenia rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu v súlade s citovaným ustanovením § 24 Správneho poriadku, z
obsahu administratívneho spisu zistil, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, t. j. Správy
katastra Košice, odbor katastrálnych konaní č. k. : C- 20/13-Kol z 27.03.2013 bolo účastníkom správneho
konania doručované do vlastných rúk, teda podľa § 24 Správneho poriadku. Ako už bolo uvedené,
účastníčke správneho konania F.D. J.Á.C.M., z návratky doručenky sa vôbec nedá zistiť, kedy jej prvýkrát
bolo rozhodnutie, resp. táto zásielka doručovaná, iba opakovane jej mala byť doručená 02.04. a ten
istý deň bola uložená zásielka na pošte, pričom zásielku dňa 22.04.2013 prevzal žalobca ako jej syn,



ktorý aj v podanej žalobe uvádza, že na základe splnomocnenia. Uvedené rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu žalobcovi bolo doručované na ním udanú adresu v A. a z návratky doručenky
vyplýva, že prvý neúspešný pokus mal byť vykonaný 28.03.2013, opakované doručenie 02.04.2013,
ktorým dňom bola aj uložená zásielka na pošte. Túto zásielku si žalobca prevzal osobne na pošte dňa
22.04.2013. Z pripojeného listu Pošty A. X zo dňa 14.08.2013, ktorá je odpoveďou žalobcovi na jeho
žiadosť o prešetrenie dodania zásielok vyplýva, že zásielky, ktoré sa tam uvádzajú boli doručované
poštovou doručovateľkou, ktorá má pri doručovaní zásielok na F. X, A. problém, nakoľko objekt je
uzamknutý a dovnútra sa dostane len vtedy, ak ju pustí správca objektu a môže doručiť zásielku. Adresáti
zásielky nemajú na bráne namontovaný označený zvonček, ani listovú schránku. Z toho dôvodu nebola
ponechaná ani výzva, len oznámenie, lebo sa poštová doručovateľka v uvedené dní dostala dovnútra a
zásielky adresátom oznámila. Všetky štyri doručované zásielky mali úložnú dobu 18 dní. Z uvedeného
oznámenia Pošty A. X teda vyplýva, že pri doručovaní zásielok na ul. F. X, A.e poštové doručovateľky
majú problém, nakoľko sa nevedia dostať do tohto objektu, a preto súd má za to, že aj podľa toho, čo
je uvedené na návratkách doručenky, zo strany pošty nebol dodržaný postup v zmysle § 24 Správneho
poriadku a že adresátom, t. j. F. J., ako aj žalobcovi bolo zanechané iba oznámenie o uložení zásielky
s tým, že odberná lehota na prevzatie zásielok je 18 dní. Na základe toho potom aj žalobca uvedené
zásielky prevzal dňa 22.04.2013. Žalovaný ako odvolací správny orgán postupoval, ako to vyplýva z
odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku a keďže žalobca si do
3 dní od uloženia písomnosť neprevzal, považoval za deň doručenia posledný deň 3 dňovej lehoty, teda
05.04.2013, posledný deň lehoty na podanie odvolania bol podľa neho 22.04.2013 a keďže odvolanie
bolo doručené dňa 07.05.2013 mal za to, že odvolanie bolo podané oneskorene. Žalobca, ako to vyplýva
z obsahu administratívneho spisu a napokon medzi účastníkmi to ani sporné nebolo si však fakticky
zásielku prevzal dňa 22.04.2013, o čom svedčí aj jeho podpis na návratke doručenky. Správnemu
orgánu sa teda zásielka s prvostupňovým správnym rozhodnutím nikdy nevrátila ako nedoručená, či už
F. J. alebo žalobcovi. Návratka doručenky súčasne obsahuje aj údaj o reálnom doručení písomnosti v
priebehu plynutia odbernej lehoty, ktorá bola 18 dňová a to dňa 22.04.2013, čo žalobca aj vlastnoručne
podpísal tak ako jemu adresovanú zásielku, ako aj zásielku adresovanú F. J. na základe splnomocnenia.

23. Právna úprava doručovania písomnosti správnym orgánom účastníkom správneho konania je
upravená v ustanovení §§ 24 až 26 Správneho poriadku. Zásadnou právnou otázkou v konaní je
vzájomný vzťah ustanovenia o doručovaní písomnosti do vlastných rúk (reálne prevzatie zásielky
adresátom) podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku k ustanoveniu o náhradnom doručení zásielky (fikcia
doručenia) § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Ustanovenie § 24 ods. 2 Správneho poriadku o náhradnom
doručovaní je iba systematickým doplnkom aplikácie ustanovenia § 24 ods. 1 Správneho poriadku o
reálnom doručovaní.

24. K aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu
doručeniu. Doručenie je skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie a to náhradné doručenie a aj
reálne doručenie preukazuje jedná a tá istá doručenka. Z doručenky je zrejmé, že došlo ku konkurencii
spôsobom doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku aj reálne prevzal.
Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza preukazuje súčasne reálne doručenie, správny orgán
už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba subsidiárnym
prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané, spravidla
vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného
prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky v spojení s článkom 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti krajský súd
reflektuje rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky a to Nález II. ÚS 65/2010-49.

25. Doručenka v danom prípade preukazuje, že došlo k faktickému prevzatiu zásielky žalobcom.
Uplatnenie inštitútu fikcie doručenia by vyžadovalo ďalšie dokazovanie, ktoré v danom prípade už
ani nie je potrebné, pretože z oznámenia Pošty A. X zo dňa 14.08.2013 jednoznačne vyplýva, že
žalobcovi ani jeho matke nebol dodržaný postup stanovený v ustanovení § 24 Správneho poriadku,
ale poštová doručovateľka adresátom zanechala iba oznámenie o uložení zásielky s tým, že úložná
doba je 18 dní a v tejto úložnej dobe zásielky boli aj prevzaté adresátmi do vlastných rúk, resp.
splnomocnencom. V prípade, že adresát zásielky, v tomto prípade žalobca si zásielku osobne prevzal
na pošte je vylúčené aplikovať inštitút náhradného doručovania. Takýto postup by bol v rozpore s účelom
a zmyslom ustanovenia upravujúceho inštitút náhradného doručenia, ako aj v rozpore s princípom
právnej istoty. Je potrebné uviesť, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nebola vo



veci uplatnenia fikcie doručenia v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku jednotná, ale z posledných
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. sp. zn. 3Sžf 6/2013 zo 17.09.2013, 4Sžo
67/2014 zo 06.10.2015, 4Sžo 85/2015 z 01.03.2016, 3Sžo 101/2015 z 30.03.2016 je možné aj v tejto
otázke konštatovať určitý názorový posun Najvyššieho súdu, keďže aj uvedené rozhodnutia odôvodňujú
prednosť faktického doručenia zásielky pred fiktívnym v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku s
akcentom na princíp právnej istoty a napokon v danom prípade ani nebol dodržaný postup pri doručovaní
zásielok, t. j. rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu zo dňa 27.03.2013 do vlastných rúk v súlade
s ustanovením § 24 ods. 1 Správneho poriadku, pretože adresátom bolo zanechané iba oznámenie o
uložení doručovanej zásielky, ktorí tak, ako na tomto oznámení bolo uvedené, v odbernej 18 dňovej
lehote zásielku na pošte osobne prevzali.

26. Na základe uvedených skutočností krajský súd sa nestotožňuje so záverom žalovaného, že
odvolanie žalobcu zo dňa 07.05.2013 proti rozhodnutiu Správy katastra Košice, odboru katastrálnych
konaní č.: C-20/13-Kol zo dňa 27.03.2013 bolo podané oneskorene.

27. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude preskúmať rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu v rozsahu a medziach podaného odvolania, pričom súd poukazuje na to, že žalobca v odvolaní
proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré mu bolo doručené 07.05.2013 uviedol, že
vzhľadom na aktuálne ochorenie jeho matky, o ktorú sa v súčasnosti intenzívne stará podrobnejšie
odôvodnenie tohto odvolania a záverečný návrh na rozhodnutie podá neskôr - dodatočne. Z obsahu
pripojených administratívnych spisov sa nedá zistiť, aby žalobca doplnil svoje odvolanie, pričom treba
uviesť, že o tomto odvolaní žalovaný rozhodol bez vyčkania doplnenia odvolania rozhodnutím zo
dňa 14.06.2013. Preto bude potrebné, aby žalobca doplnil odvolanie tak, ako to uviedol v samotnom
odvolaní, aby žalovaný ako odvolací orgán sa mohol vyporiadať so všetkými vznesenými námietkami.

28. Žalovaný tak, ako to vyplýva z preskúmavaného rozhodnutia rozhodol podľa § 60 Správneho
poriadku.

29. Podľa § 60 Správneho poriadku odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho
hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania.

30. Toto ustanovenie je právnym vyjadrením zásady materiálnej pravdy, ako aj povinnosti chrániť záujmy
fyzických a právnických osôb, ktoré obligatórne ukladá odvolaciemu orgánu povinnosť preskúmať aj
oneskorené podané odvolanie alebo neprípustné odvolanie. Ide o špecifický inštitút Správneho poriadku,
ktoré iné procesné predpisy nepoznajú. Cieľom tohto preskúmania je posúdenie možnosti uplatnenia
mimoriadnych opravných prostriedkov v situácii, keď je prvostupňové rozhodnutie právoplatné. Podané
odvolanie sa v tomto prípade v podstate považuje iba za podnet účastníka sui generis.

31. Odvolanie sa považuje za oneskorene, ak bolo podané po uplynutí lehoty ustanovenej v § 54 ods.
2, resp. inej lehoty ustanovenej v osobitnom predpise; bolo podané po uplynutí lehoty ustanovenej
v § 54 ods. 3 v prípade nesprávneho poučenia účastníka, alebo ak nebol poučený vôbec; bolo síce
podané včas, ale na nepríslušnom orgáne a prvostupňovému orgánu (§ 54 ods. 1) bolo doručené
až po uplynutí zákonných lehôt. Vo všetkých uvedených prípadoch je právnym dôsledkom vznik
právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia. Bez ohľadu na uvedené skutočnosti môže aj oneskorené
alebo neprípustné odvolanie obsahovať informácie, ktoré môžu odôvodňovať uplatnenie mimoriadnych
opravných prostriedkov. Za takéto mimoriadne opravné prostriedky sa považujú iba tie, ktoré patria
do pôsobnosti správnych orgánov, a to obnova konania (§ 62) a preskúmanie rozhodnutia mimo
odvolacieho konania (§ 65). Preskúmanie rozhodnutia odvolacím orgánom podľa § 60 môže vyústiť do
týchto možných situácií:

a) ak zistí, že sú dané dôvody, pre ktoré sa obligatórne povoľuje obnova konania na návrh účastníka
(§ 62 ods. 1), postúpi vec prvostupňovému orgánu, ktorý je príslušný na povolenie obnovy konania (§
63 ods. 1),
b) ak zistí, že existujú dôvody na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní,
bude postupovať podľa ustanovenia § 65 až 68. Ak budú v prípade oneskoreného odvolania splnené
podmienky na obnovu konania, alebo preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, začne
druhostupňový orgán takéto konanie z vlastného podnetu. V opačnom prípade oneskorené odvolanie



sa vybaví len neformálnym spôsobom oznámením, že odvolanie bolo podané oneskorene s uvedením
ako k tomu správny orgán dospel.

32. V danom prípade výrok preskúmavaného rozhodnutia, ktorým podľa § 60 zákona o správnom
konaní potvrdzuje prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a zároveň odvolanie žalobcu zamieta
je zmätočné a nepreskúmateľné. Ak prvostupňový správny orgán, resp. žalobca dospeli k záveru,
že odvolanie žalobcu bolo podané oneskorene, ako to vyplýva aj z odôvodnenia preskúmavaného
rozhodnutia, bolo potom potrebné iba neformálnym spôsobom oznámiť žalobcovi z akých dôvodov
je odvolanie podané oneskorene, ale už v žiadnom prípade žalovaný nemohol rozhodovať podľa §
60 Správneho poriadku tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdzuje a zároveň
zamieta odvolanie žalobcu zrejme z dôvodu, že  bolo podané oneskorene. Ak aj žalovaný postupoval v
zmysle § 60 Správneho poriadku, potom mal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu preskúmať
iba z toho dôvodu, či nie sú dané dôvody pre povolenie obnovy konania na návrh účastníka konania
podľa § 62 ods. 1 a odvolanie žalobcu doručené mu 07.05.2013 mal považovať iba za podnet účastníka a
v prípade, že by boli dané dôvody pre obnovu konania by mal vec postúpiť prvostupňovému správnemu
orgánu, ktorý je príslušný na konanie o povolenie obnovy konania v zmysle § 63 ods. 1 Správneho
poriadku. Ak by ale žalobca zistiť, že existujú dôvody na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia v mimo
odvolacom konaní, potom mal postupovať podľa § 65 až § 68 Správneho poriadku. V žiadnom prípade
však z citovaného ustanovenia § 60 Správneho poriadku nevyplýva, že by žalovaný ako odvolací správny
orgán mohol postupovať tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdí, ak má za to,
že odvolanie bolo podané oneskorene, pretože ak odvolanie bolo podané oneskorene, prvostupňové
správne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a naviac ešte aj odvolanie účastníka zamietať z dôvodu,
že bolo podané oneskorene. Ak žalovaný v konaní rozhodol podľa § 60 Správneho poriadku, tak potom
majúc za to, že odvolanie bolo podané oneskorene, mohol toto právoplatné rozhodnutie preskúmať iba
z hľadiska, či nie sú splnené podmienky na obnovu konania, alebo zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia
mimo odvolacieho konania.

33. Na základe uvedených skutočností krajský súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa
§ 191 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 162/2015 Z. z. zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie
konanie. Tak, ako už bolo uvedené, odvolanie žalobcu doručené prvostupňovému správnemu orgánu
07.05.2013 bolo doručené v lehote na podanie odvolania, pretože žalobca rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu prevzal reálne 22.04.2013. Rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre jeho
nezrozumiteľnosť a to predovšetkým z toho dôvodu, že ak žalovaný rozhodol podľa § 60 Správneho
poriadku, nemohol rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdzovať a zároveň odvolanie
žalobcu zamietať z dôvodu, že bolo podané oneskorene. Právnym názorom vysloveným správnym
súdom v tomto rozhodnutí je žalovaný viazaný (§ 191 ods. 6 zákona č. 162/2015 Z. z.).

34. Dňom 01.10.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 180/2003 Z. z., ktorým podľa § 8 boli zrušené aj
správy katastra a podľa § 9 ods. 3 pôsobnosť správy katastra v sídle kraja prechádza na okresný úrad v
sídle kraja, z ktorého dôvodu súd označil už žalovaného tak, ako je uvedený v úvodnej časti rozsudku.

35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. a žalobcovi, ktorý
bol v konaní úspešný priznal úplnú náhradu trov konania.

36. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 zákona č. 162/2015).

37. Toto rozhodnutie prijal krajský súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v platnom znení).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.



Lehota  na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo
o
a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy,
ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu
dane,
b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý
rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním,
c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania,
d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku /
ďalej len „S. s. p.“ / to znamená,  ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}], "citovane_v": []}