Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/22/2015 z 7. 6. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 7. júna 2017, sp. zn. 6S/22/2015, ECLI:SK:KSKE:2017:1014201537.8 Krajský súd Košice | 6S/22/2015 | ECLI:SK:KSKE:2017:1014201537.8 | 2017-06-07 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 19 ods. 5 zákona č. 143/1998 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8759d08f-e228-4633-9160-2c92b0afd363 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:1014201537.8 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/22/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201537
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:1014201537.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a sudcov
JUDr. Milana Končeka a JUDr. Dany Bystrianskej, v právnej veci žalobcu U.. J. D., Y. H. X, X.,
zastúpený advokátom: JUDr. Ivan Jánošík, Advokátska kancelária so sídlom Klincová č. 35, Bratislava,
proti žalovanému: Predseda Dopravného úradu, Dopravný úrad, so sídlom Letisko M. R. Štefánika,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11845/2014/OLP-007 z 19.08.2014,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu trov konania proti žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 11845/2014/OLP-007 z 19.08.2014, ktorým odvolanie
a žiadosť o preskúmanie praktickej skúšky ATCO zo dňa 13.06.2014 zaevidované dopravným úradom
dňa 17.06.2014 pod č. 17574, žiadateľa J. D. zamietol a rozhodnutie komisie na vykonávanie praktických
skúšok riadiacich letovej prevádzky: „Skúšobný protokol - praktická skúška, riadiaci letovej prevádzky
- praktická časť“ zo dňa 13.06.2014, potvrdil. Žalobcovi neudeľuje ďalší nový (mimoriadny) termín na
vykonanie praktickej skúšky ATCO na získanie kvalifikačnej kategórie ADI s doložkami ku kvalifikačnej
kategórii TWR, RAD.

2. Z obsahu pripojených administratívnych spisov vyplýva, že žalobca žiadosťou z 28.03.2014 žiadal
o preskúšanie pre vydanie preukazu spôsobilosti ATCO na získanie kvalifikačnej kategórie ADI s
doložkami ku kvalifikačnej kategórii TWR, RAD, ktorú doručil Dopravnému úradu Letisko M. R. Štefánika
Bratislava 02.04.2014. Na základe žiadosti žalobcu bol mu dopravným úradom pridelený termín na
vykonanie skúšky a to teoretická časť praktickej skúšky 24.04.2014 a praktická časť praktickej skúšky
dňa 25.04.2014. Podľa obsahu Skúšobného protokolu - praktická časť riadiaci letovej prevádzky -
teoretická časť, žalobca 24.04.2014 teoretickú časť skúšky vykonal s výsledkom neprospel a prvý
opravný termín mu bol pridelený na 19.05.2014, kedy v teoretickej časti praktickej skúšky prospel, ale
neprospel v praktickej skúške riadiaci letovej prevádzky - praktická časť a druhý opravný termín mu
bol pridelený na 13.06.2014. Podľa Skúšobného protokolu - praktická skúška riadiaci letovej prevádzky
- praktická časť dňa 13.06.2014 žalobca neprospel v hodnotenej oblasti správy a pokyny: priority
- reakcia na ich prijatie, včasnosť a obsahová správnosť, riadiaca správnosť, účelnosť a úplnosť
pokynov vydaných na riešenie zvláštnej situácie za letu, riadenie letovej premávky z hľadiska ekonomiky
a riadenia toku s celkovým výsledkom „neprospel“, keď skúšobná komisia uviedla v poznámke
dôvod: „nesprávne stanovenie priorít pri vydávaní pokynov, hlavne pri riešení núdzovej situácie.“ Proti
Skúšobnému protokolu praktickej skúšky v časti praktická časť zo dňa 13.06.2014, kedy neprospel,
žalobca podal odvolanie a žiadosť o preskúmanie praktickej skúšky dňa 17.06.2014. V Rozklade



predovšetkým namietal nesprávne fungovanie simulátora, poukázal na systém chýb, ktoré neustále
vstupovali do priebehu skúšky, pričom išlo u neho o opravný termín, bol v stresovej situácii, čo malo
vplyv aj na samotný výsledok praktickej časti praktickej skúšky.

3. Žalovaný rozhodnutím č. 11845/2014/OLP-007 z 19.08.2014 odvolanie a žiadosť žalobcu o
preskúmanie praktickej skúšky ATCO z 13.06.2014 zamietol a potvrdil výsledok praktickej skúšky zo
dňa 13.06.2014 a zároveň uviedol, že žalobcovi neudeľuje ďalší nový (mimoriadny) termín na vykonanie
praktickej skúšky ATCO na získanie kvalifikačnej kategórie ADI s doložkami ku kvalifikačnej kategórii
TWR, RAD. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že osobitná komisia zriadená predsedom dopravného
úradu po dôslednom preskúmaní a samotnom posúdení dostupných informácií dospela k záveru, že
namietané skutočnosti žalobcu nemali zásadný vplyv na priebeh a výsledky praktickej skúšky ATCO dňa
13.06.2014 a navrhla Rozklad zamietnuť a nestanoviť mimoriadny termín praktickej skúšky ATCO.

4. Podľa § 19 ods. 5 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (Letecký zákon) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pri posudzovaní odbornej spôsobilosti musí
žiadateľ preukázať teoretické znalosti a praktické schopnosti podľa požiadaviek na jednotlivé odbornosti
leteckého personálu.

5. Podľa článku 9 ods. 3 písm. c) Nariadenia komisie (EÚ) č. 805/2011 z 10.08.2011, ktorým sa
ustanovujú podrobné pravidlá udeľovania preukazov spôsobilosti a niektorých osvedčení riadiacich
letovej prevádzky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008, žiadatelia o
vydanie preukazu spôsobilosti riadiaceho letovej prevádzky ukončili schválený plán výcviku na stanovišti
a úspešne vykonali príslušné skúšky alebo hodnotenia v súlade s požiadavkami ustanovenými v časti
B prílohy II.

6. Podľa tretieho odseku časti B prílohy II Nariadenia komisie (EÚ) č. 805/2011 z 10.08.2011, ktorým
sa ustanovujú podrobné pravidlá udeľovania preukazov spôsobilosti a niektorých osvedčení riadiacich
letovej prevádzky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008, dĺžka výcviku
na stanovišti sa určuje v pláne výcviku na stanovišti. Požadované zručnosti hodnotia prostredníctvom
vhodných skúšok alebo systému priebežného hodnotenia schválení skúšajúci alebo hodnotitelia, ktorí
sú pri tomto posudzovaní neutrálni a objektívni. Príslušné orgány na tieto účely zavedú mechanizmy
odvolania, aby sa zabezpečilo spravodlivé zaobchádzanie s kandidátmi.

7. Žalobca v Rozklade neuvádza žiadne nové skutočnosti a ani dôkazy, ktoré podstatným spôsobom
zmenili skutkový a právny stav veci a opisuje iba priebeh vykonávanej praktickej skúšky z 13.06.2014.
Žalovaný ako odvolací orgán má za to, že namietané skutočnosti nemali zásadný vplyv na priebeh a
samotný výsledok praktickej skúšky. Na základe vyjadrenia osobitnej komisie konštatuje, že uvádzané
skutočnosti, t. j. príkazy zadané do systému sa nevykonali podľa inštrukcií, čo malo vplyv na zmenu
rozhodnutí, sa bežne vyskytujú v leteckej prevádzke. Bezpečnosť letovej prevádzky je vo všetkých
oblastiach civilného letectva kladená na prvé miesto. Z faktorov ovplyvňujúcich bezpečnosť leteckej
dopravy sa stále viac stáva rozhodujúci ľudský činiteľ, ktorý v rôznych formách ovplyvňuje priebeh
takmer všetkých leteckých udalostí a nehôd, t. j. ľudský faktor svojou aktivitou ovplyvňuje bezpečnosť
leteckej prevádzky. Teda neboli nezistené dôvody, na základe ktorých bolo možné stanoviť ďalší nový
(mimoriadny) termín praktickej skúšky.

8. Včas podanou žalobou žalobca navrhol preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušiť, vrátiť mu vec
na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že predpokladal, že žalovaný
bude postupovať spôsobom, ktorý mu je uložený a že sa bude riadiť zásadou zákonnosti (legality), ktorá
svojim významom presahuje rámec konania, pretože ide o jeden z princípov právneho štátu zakotvený
v ústave Slovenskej republiky a to v článku 2 ods. 2 a 3 a je spoločná pre všetky procesné predpisy.
Dodržiavanie zásady zákonnosti sa vzťahuje ako na procesné predpisy, tak aj na hmotnoprávne predpisy
upravujúce podmienky pre priznanie práv alebo určenia povinnosti. Táto zásada sa premieta aj do
oblasti kompetenčných predpis upravujúcich otázky právomoci a pôsobnosti jednotlivých správnych, či
iných orgánov, zásadou súčinnosti účastníkov konania, ktorá predstavuje princíp spoluúčasti účastníka
konania v celom priebehu konania, zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania, ktorá spočíva v tom,
že správne a iné orgány majú veci riešiť a rozhodovať včas a bez zbytočných prieťahov a aby
zároveň konanie prebiehalo hospodárne s použitím najvhodnejších prostriedkov vedúcich k správnemu
vybaveniu veci. Táto zásada vychádza aj z článku 48 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej každý



má právo aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol
vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, zásadou materiálnej (objektívnej) pravdy, ktorá vyjadruje
požiadavku, aby správny a každý iný orgán úplne a presne zistil skutočný stav a zaobstaral si potrebné
podklady pre rozhodnutie. Táto zásada veľmi úzko súvisí so zásadou zákonnosti. Zistením skutočného
stavu veci sa rozumie zistenie všetkých podstatných skutočností v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi
predpismi. Obsah zásady materiálnej pravdy pri zisťovaní skutočného stavu veci má dve oblasti a to
úplnosť zistenia a presnosť zistenia. Úplnosť znamená povinnosť správneho a každého iného orgánu
zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech účastníka a
presnosť znamená povinnosť správneho a každého iného orgánu zistiť stav veci, ktorý musí zodpovedať
skutočnosti.

9. Postup žalovaného tieto princípy a zásady konania prehliadol a nedodržal. Vytýka žalovanému, že v
odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie
a akými úvahami sa pri ich hodnotení spravoval a pod.. Výrok rozhodnutia by mal byť jasný, zrozumiteľný
a vykonateľný a má za to, že rozhodnutie žalovaného nemá ani najzákladnejšie prvky rozhodnutia
aj keď napriek „rozdeleniu“ rozhodnutia na časť označenú ako „rozhodnutie“ a „odôvodnenie“ nie
je jasné čo ktorou časťou vlastne žalovaný mienil vyjadriť. Preto jeho rozhodnutie od začiatku je
zmätočné a nepreskúmateľné. Uvedené vady rozhodnutia nie sú náhodilé. Pri bežnom postupe by
už zrejme aj žalovanému bolo jasné, že vydáva rozhodnutie, ktoré je vadné a protiprávne už len na
základe „kombinácie“ subjektívnych pocitov neznámeho okruhu osôb bez prihliadnutia na irelevantnosť,
nepreskúmateľnosť a pod.. Nevie pre aký dôvod žalovaný využil danú „právnu konštrukciu“, ale je
zrejmé, že má ísť o postup, ktorým má byť vybudovaný dojem o tom, že síce on pri vykonávaní skúšky
nemohol postupovať bežným spôsobom, nakoľko technické zariadenia boli vadné a nereagovali na jeho
pokyny, ale že ide o stav nezaujímavý a len na žalovanom, či jemu podriadených zložkách čo uznajú za
„opodstatnenú“ vadu a či a ak áno, komu udelia licenciu a teda priznajú štatút zloženia skúšky. Žalovaný
prehliadol nielen samotný základ veci, ale aj osobitnú právnu úpravu a doterajšie judikované rozhodnutia.
Snaha o tvrdenie žalovaného odtrhnuté od právnej úpravy a skutočného stavu veci však majú iný základ.
On splnil podmienky predpísané právnou úpravou na získanie kvalifikačnej kategórie ADI s doložkami
ku kvalifikačnej kategórii TWR, RAD. Skutočnosť, že žalovaný, či jemu podriadené zložky nevytvorili
bežné predpoklady na zloženie praktickej skúšky je jeho vecou, ktorá nemôže byť na jeho ujmu. V
danom význame je potrebné tiež odmietnuť subjektívne pocity, ktoré majú za cieľ odôvodniť nesplnenie
požiadaviek na zloženie praktickej skúšky najmä ak ide o stav, ktorý bol vyvolaný zložkami podriadenými
žalovanému. Ide o stav zrejmý. Žalovaný vydal rozhodnutie, ktoré je podľa jeho názoru vadné, z vecnej
stránky absolútne nesprávne, prehliadajúce existujúci skutkový stav veci. Ide o rozhodnutie, ktoré nemá
oporu v existujúcej právnej úprave. Je zrejmé, že žalovaný vydal rozhodnutie, ktoré je v rozpore so
zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Poukazuje
na to, že žalovaný prevzal závery „poradného orgánu“ označeného ako „Osobitná komisia“ a potvrdil
existenciu skutočností ním namietaných, ale ani náznakom neobjasnil záver pre aké dôvody, príčiny
a na základe akej právnej úpravy tieto považuje za nevýznamné, z ktorého dôvodu je preskúmavané
rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalovaný prehliadol svoju povinnosť chrániť záujmy štátu a spoločnosti,
práva a záujmy občanov a dôsledne vyžadovať ich plnenie. Rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo
zisteného stavu veci, nebolo vydané v súlade s právnou úpravou, je zmätočné bez minimálnej možnosti
aby sa ako účastník konania mohol v konaní účinne obhajovať, teda obhajovať svoje práva, mal možnosť
vyjadriť sa najmä k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť
a na ústnom pojednávaní si uplatnil náhradu trov konania voči žalobcovi.

11. V úvode svojho písomného vyjadrenia priblížil právny základ a postup pri praktických skúškach
ATCO/riadiacich letovej prevádzky. Nariadenie Komisie (EÚ) č. 805/2011 10.08.2011, ktorým sa
ustanovujú podrobné pravidlá udeľovania preukazov spôsobilosti a niektorých osvedčení riadiacich
letovej prevádzky podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008, uplatňované v
danom čase v článku 23 ods. 1 splnomocňovalo príslušný orgán (poznámka: príslušný orgán bol a
je dopravný úrad v súlade s § 48 ods. 1 písm. a) bod 6 v danom čase platného zákona č. 143/1998
Z. z. o civilnom letectve (Letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj v súlade
v súčasnej dobe s platným zákonom č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (Letecký zákon) zaviesť
postup podávania žiadostí a vydávania, obnovovania a predĺžovania platnosti preukazov spôsobilosti,
súvisiacich kvalifikačných kategórií, doložiek a osvedčení o zdravotnej spôsobilosti. Dopravný úrad



Postup - Praktické skúšky riadiacich letovej prevádzky číslo 25/2014 platný od 19.03.2014, číslo
záznamu: 02833/2014/OPIT-105, riadne zverejnený a dostupný pre verejnosť. Podľa zavedeného
postupu sa praktické skúšky riadiacich letovej prevádzky delia na:
- teoretickú časť praktickej skúšky a
- praktickú časť praktickej skúšky. Teda praktické skúšky sa vykonávajú formou teoretického preskúšania
znalostí získaných počas výcviku na stanovišti a vykonaním praktického preskúšania (preverenie
praktických zručností na simulátore a/alebo v reálnej prevádzke). Žiadateľ musí najskôr úspešne vykonať
teoretickú časť praktickej skúšky a až potom praktickú časť praktickej skúšky. Ten kto neprospel z
teoretickej časti praktickej skúšky, nemôže pokračovať praktickou časťou praktickej skúšky. Neúspešne
vykonanú časť praktickej skúšky môže žiadateľ opakovane vykonať v nasledujúcom skúšobnom
termíne, minimálne 14 kalendárnych dní od neúspešného vykonania praktickej skúšky. Žiadateľ ak
neprospel vo všetkých troch možných termínoch, môže opakovať skúšku na danom stanovišti až po
opakovanom absolvovaní výcviku na stanovišti v rozsahu stanovenom vo výcvikovom pláne stanovišťa.
Žiadateľ prospel v praktickej časti praktickej skúšky, ak preukáže vo všetkých tematických okruhoch
zručnosti na úrovni minimálne 75 %. V tematickom okruhu „riadenie letovej prevádzky“ z hľadiska
bezpečnosti musí žiadateľ preukázať zručnosti na úrovni 100 %.

12. Žalobca v žalobe uvádza, že po ukončení výcviku sa zúčastnil záverečnej skúšky na Riadiacej
letovej prevádzky a že teoretickú časť praktickej skúšky mal úspešne zvládnutú. Žalobca neúspešne
absolvoval nie jeden, ale tri skúšobné termíny praktických skúšok, t. j. maximálny počet skúšobných
termínov, ktoré je možné skúšanému priznať. Žalobca vyčerpal všetky možné skúšobné termíny a
to prvý skúšobný termín (riadny) 24.04.2014, kedy neprospel v teoretickej časti praktickej skúšky, a
preto nemohol pokračovať praktickou časťou praktickej skúšky. Druhý skúšobný termín (prvý opravný)
19.05.2014 kedy žalobca prospel v teoretickej časti praktickej skúšky, ale neprospech v praktickej časti
praktickej skúšky. Tretí skúšobný termín (druhý opravný) 13.06.2014 kedy teoretická časť praktickej
skúšky bola žalobcovi uznaná z 19.05.2014, ale opätovne neprospel v praktickej časti praktickej skúšky
pri preverení praktických zručností na simulátore a nemohol pokračovať v časti preverenie praktických
zručností v reálnej prevádzke.

13. Komisia na vykonávanie praktických skúšok vyhodnotila praktickú skúšku „nesprávne stanovil priority
pri vydávaní pokynov, hlavne pri riešení núdzovej situácie a toto bol skutočný a zásadný dôvod, prečo
žalobca v praktickej časti praktickej skúšky neprospel, nakoľko v reálnej leteckej prevádzke je práve
uvedená činnosť základnou a neopomenuteľnou prioritou výkonu funkcie riadiaceho letovej prevádzky,
ktorou tento zabezpečuje bezpečný, plynulý a usporiadaný tok letovej prevádzky. Ide o základnú
úlohu letových prevádzkových služieb vyplývajúcich z priamo vykonateľných právne záväzných aktov
Európskej únie.

14. K námietke žalobcu, že pri výkone praktickej časti praktickej skúšky nemal vytvorené štandardné
prostredie, ale došlo k vytvoreniu k neštandardného prostredia na vykonanie skúšky. Priebeh praktickej
skúšky - praktickej časti na simulátore nemohol byť nesprávny, nakoľko komisia dodržala predpísaný
postup viažuci sa k tejto časti skúšky. Každý skúšaný počas výcviku prichádza do kontaktu so
simulátorom a rovnako ako v reálnej prevádzke, nastávajú aj pri simulácii situácie, pri ktorých dochádza
k nesprávnemu splneniu pokynov riadiaceho letovej prevádzky. Praktická časť praktickej skúšky na
simulátore je rovnako nastavená pre každého skúšaného, ale jej samotný priebeh je rôzny v závislosti
od reakcií skúšaného. Prevádzkový stav simulátora ako systému môže vykazovať aj neštandardné
správanie, ktoré nemožno z pohľadu reálnej prevádzky klasifikovať ako chybné. Jedným z kritérií na
posudzovanie odbornej spôsobilosti skúšaného je schopnosť operatívne reagovať na takto vzniknuté
neštandardné situácie. Komisia uviedla, že pre výsledné neúspešné hodnotenie praktickej časti
praktickej skúšky žalobcu neboli skutočnosti namietané žalobcom relevantné. Výsledné hodnotenie bolo
založené na nevládnutí zručností zahrnutých v hodnotených oblastiach „4. Správy a pokyny: priority,
reakcia na ich prijatie, včasnosť a obsahová správnosť“, 6. Riadenie letovej prevádzky z hľadiska
ekonomiky a riadenia toku“ a „8. Reakcia, správnosť, účelnosť a úplnosť pokynov vydaných na riešenie
zvláštnej situácie za letu. Zvlášť poukazuje na poznámku skúšobnej komisie „nesprávne stanovenie
priorít pri vydávaní pokynov, hlavne pri riešení núdzovej situácie“, čo bolo aj najzásadnejším dôvodom
pre celkový neúspešný výsledok skúšky.

15. K námietke žalobcu, že splnil podmienky predpísané právnou úpravou na získanie kvalifikačnej
kategórie ADI s doložkami ku kvalifikačnej kategórii TWR, RAD uviedla, že sú nepravdivé, lebo komisia



bola zložená zo 4 odborníkov, z 2 nezávislých organizácií, na základe čoho nemožno hovoriť o
subjektívnom závere hodnotenia. Žalobca bol s výsledkom misie riadne oboznámený, v ktorej časti
praktickej skúšky nesplnil požadované kritériá vrátane uvedenia dôvodov jeho nevyhovenia. Skúšobný
protokol podpísal s uvedením poznámky „NIL“, to znamená žiadny, alebo nemám nič, čo by som poslal.

16. K námietke žalobcu, že žalovaný rozhodoval podľa stanoviska nejakej komisie uvádza, že v danej
veci bolo postupované podľa časti 4. „Praktické skúšky“ ods. 4.3. „Rozklad“ bod 4.3.3., v ktorom je
uvedené, že o Rozklade rozhoduje predseda Dopravného úradu na základe návrhu ním zriadenej
osobitnej komisie. Rozhodnutie predsedu Dopravného úradu je konečné. Zriadená osobitná komisia v
danom prípade skúmala hodnotenie jednotlivých hodnotených oblastí a celkový výsledok skúšky, pričom
skúmala aj poznámky skúšobnej komisie. Vykonala pohovory s jednotlivými členmi skúšobnej komisie,
aby zistila ako prebiehala samotná praktická skúška. Osobitná komisia svoje stanovisko k hodnoteniu
praktickej skúšky uviedla aj písomne, v ktorom uviedla, že navrhuje Rozklad zamietnuť a žalobcovi
nestanoviť mimoriadny termín praktickej skúšky.

17. K námietke týkajúcej sa nevytvorenia bežného prostredia a podmienok na objektívne posúdenie
znalostí uviedla, že práve žalobcom uvádzané skutočnosti sa stávajú aj v reálnej prevádzke a riadiaci
letovej prevádzky ich musí byť schopný riešiť, t. j. v tomto prípade ide o simuláciu skutočného reálneho
prostredia. Preto aj osobitná komisia mala za to, že žalobcovi bolo vytvorené bežné skúšobné prostredie
s bežnými javmi. Stresové situácie ku skúške a k reálnej činnosti riadiaceho letovej prevádzky patria a ich
výskyt nemôže zakladať právo na opakovanie skúšky. Zlomová situácia, ktorá mala bezprostredný vplyv
na hodnotenie žalobcu spočívala v nezvládnutí núdzovej situácie, keď prijal informáciu od plota jedného
z riadených lietadiel o tom, že tento mal pochybnosti o vysunutí podvozku lietadla. Toto lietadlo bolo
následne správne navedené na pozdĺžny prelet nad dráhou za účelom verifikovania vysunutia podvozku,
ale žalobca už ďalej venoval svoju pozornosť iným lietadlám a nevenoval dostatočnú pozornosť lietadlu
v núdzi a nechal ho preletieť bez toho, aby sa za pomoci optických vizuálnych prostriedkov presvedčil, či
lietadlo, ktoré ohlásilo núdzu, má alebo nemá vysunutý podvozok. Teda v rámci tejto núdzovej situácie
žalobca nesprávne stanovil svoje priority. Napriek tomu, že nedisponoval informáciou o skutočnom
stave podvozku lietadla v núdzi, dal pokyn na pristátie tohto lietadla, ktoré z dôvodu nevysunutého
podvozku pri pristávaní vyšlo z pristávacej dráhy. Žalovaný v danej núdzovej situácii mal prioritnej svoju
pozornosť a následne pokyny upriamiť na lietadlo v núdzovej situácii. Ďalej žalobca nesprávne vyhodnotil
prelet záchranného vrtuľníka, ktorý odklonil od optimálnej letovej dráhy, čím spôsobil stratu časti pri
zachraňovaní ľudských životov.

18. K námietke žalobcu v žalobe, kde namieta nedodržanie základných zásad správneho konania
uvádza, že v zmysle § 55 ods. 2 zákona 143/1998 Z. z. sa konanie podľa tohto zákona vo veciach
vydávania a uznávania preukazov spôsobilosti leteckého personálu (§ 19) nevzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní. V nadväznosti na uvedené vydal dopravný úrad všeobecný Postup -
Postupy na vymedzené konania dopravného úradu, na ktoré sa nevzťahuje zákon o správnom konaní
č. 28/2014, platný od 23.06.2014, číslo záznamu: 02833/2014/OPIT-126. Postup podrobne upravuje
konanie dopravného úradu v prípadoch vyňatia z režimu zákona č. 71/1967 Zb., t. j. konanie uvedené
v § 55 ods. 2 zákona č. 143/1998 Z. z.. Aj v tomto prípade sa žalovaný riadil základnými zásadami
formulovanými Správnym poriadkom pre konanie, nakoľko tieto zásady sa aplikujú aj pre konania vyňaté
z pôsobnosti Správneho poriadku a má za to, že všetky namietané zásady konania, ktoré mali byť
porušené boli riadne dodržané.

19. K námietke žalobcu, že výrok preskúmavaného rozhodnutia mal byť jasný, zrozumiteľný a
vykonateľný, pričom tento výrok nemá ani najzákladnejšie prvky rozhodnutia, i keď je rozdelený na časť
označenú ako rozhodnutie a časť označenú ako odôvodnenie, je neopodstatnená. Výrok napadnutého
rozhodnutia je riadne odlíšený od ostatných obsahových náležitostí rozhodnutia, obsahuje autoritatívny
úsudok správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom konania, uvedenie ustanovení právnych
predpisov, na základe ktorých sa rozhodlo, je z neho zrejmé kto je adresátom rozhodnutia a čo sa
rozhodnutím vyjadruje. Výrok rozhodnutia, ako aj rozhodnutia žalovaného obsahuje tiež jednoznačne
rozhodnutie o potvrdení prvostupňového rozhodnutia. Teda výrok je formulovaný jasne, stručne, pritom
určite, t. j. v súlade s požiadavkou, aby účastník konania mohol jednoznačne a určite poznať konečný
výsledok konania. V rámci odôvodnenia rozhodnutia boli popísané skutočností, ktoré boli podkladom
pre rozhodnutie, bolo v ňom uvedené akými úvahami bol vedený a ako použil správnu úvahu pri použití
právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov



konania a s ich vyjadrením k podkladom rozhodnutia. Z uvedených dôvodov považuje za nepravdivé
tvrdenie žalobcu, že preskúmavané rozhodnutie je od začiatku zmätočné a nepreskúmateľné.

20. K námietke žalobcu, že vady rozhodnutia nie sú podľa jeho názoru náhodilé a už žalovanému bolo
zrejmé a jasné, že vydáva rozhodnutie, ktoré je vadné a protiprávne už len na základe „kombinácie“
subjektívnych pocitov neznámeho okruhu osôb bez prihliadnutia na irelevantnosť, nepreskúmateľnosť a
pod.“. S týmto tvrdením žalobcu nesúhlasí a uvádza, že osobitná komisia bola riadne menovaná z troch
odborníkov, preskúmavala príslušný spisový materiál a vychádzala zo zaznamenaného hodnotiaceho
podkladu inej, od tejto komisie nezávislej skúšobnej komisie. Preto nemožno hovoriť o akomkoľvek
subjektívnom základe alebo subjektívnych pocitoch. V prípade osobitnej komisie išlo o poradný orgán
orgánu oprávneného rozhodovať o Rozklade riadne zriadený na základe Postupu dopravného úradu č.
25/2014 Praktické skúšky riadiacich letovej prevádzky platný od 19.03.2014 č. záznamu 02833/2014/
OPIT-105.

21. Žaloba napadla na Krajský súd v Bratislave 17.09.2014, Krajský súd v Bratislave uznesením č. k.
5S/197/2014-10 zo dňa 28.10.2014 vec postúpil na ďalšie konanie miestne príslušnému Krajskému súdu
v Košiciach a Krajskému súdu v Košiciach, ktorému bola postúpená 05.03.2015.

22. Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“). Podľa prechodného ustanovenia § 491 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je
ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
neuplynuli sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu,
uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

23. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom žaloby, pripojeným písomným vyjadrením
žalovaného, obsahom administratívneho spisu žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu
a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

24. Predmetom preskúmavacieho konania je preskúmanie rozhodnutia, ktorým Skúšobný protokol -
Praktická skúška riadiaci letovej prevádzky - Praktická skúška žalobca neprospel a nebol mu udelený
ďalší nový (mimoriadny termín) na vykonanie praktickej skúšky ATCO na získanie kvalifikačnej kategórie
ADI s doložkami ku kvalifikačnej kategórii TWR, RAD.

25. Podľa § 19 ods. 5 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (Letecký zákon) a o zmene a
doplnenie niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Letecký zákon“) pri posudzovaní
odbornej spôsobilosti musí žiadateľ preukázať teoretické znalosti a praktické znalosti podľa požiadaviek
na jednotlivé odbornosti leteckého personálu. Podľa článku 9 ods. 3 písm. c) nariadenia Komisie (EÚ)
č. 805/2011 z 10.08.2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidla udeľovania preukazov spôsobilosti a
niektorých osvojení osvedčení riadiacich letovej prevádzky podľa nariadenie Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 216/2008 žiadatelia o vydanie preukazu spôsobilosti riadiaceho letovej prevádzky ukončili
schválený plán výcviku na stanovišti a úspešne vykonali príslušné skúšky alebo hodnotenia v súlade s
požiadavkami ustanovenými v časti B prílohy II.

26. Podľa tretieho odseku časti B prílohy II Nariadenia komisie (EÚ) č. 805/2011 z 10.08.2011, ktorým
sa ustanovujú podrobné pravidlá udeľovania preukazov spôsobilosti a niektorých osvedčení riadiacich
letovej prevádzky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008, dĺžka výcviku
na stanovišti sa určuje v pláne výcviku na stanovišti. Požadované zručnosti hodnotia prostredníctvom
vhodných skúšok alebo systému priebežného hodnotenia schválení skúšajúci alebo hodnotitelia, ktorí
sú pri tomto posudzovaní neutrálni a objektívni. Príslušné orgány na tieto účely zavedú mechanizmy
odvolania, aby sa zabezpečilo spravodlivé zaobchádzanie s kandidátmi.

27. Nariadenie Komisie (EÚ) č. 805/2011 z 10.08.2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá
udeľovania preukazov spoločnosti a niektorých osvedčení riadiacich letovej prevádzky podľa nariadenia



Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 uplatňované v danom čase v článku 23 ods.
1 splnomocňovalo príslušný orgán zaviesť postup podávania žiadosti a vydávania obnovovania a
predlžovania platnosti preukazov spôsobilosti súvisiacich kvalifikačných kategórií doložiek a osvedčení
o zdravotnej starostlivosti. Príslušným orgánom na Slovensku je Dopravný úrad v súlade s § 48 ods. 1
písm. a), bod 6 v tom čase platného zákona č.143/1998 Z. z..

28. Dopravný úrad v súlade s citovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 805/2011 z 10.08.2011 vydal
Postup - Praktické skúšky riadiacich letovej prevádzky č. 25/2014 platný od 19.03.2014 č. záznamu:
02833/2014/OPIT-105. Podľa zavedeného postupu sa praktické skúšky riadiacich letovej prevádzky
delia na:
a) teoretická časť praktickej skúšky
b) praktická časť praktickej skúšky.

29. Podľa článku 4 praktické skúšky bod 4.3.1 Postupu dopravného úradu č. 25/2014 „Praktické skúšky
riadiacich letovej prevádzky“ č. záznamu: 02833/2014/OPIT-105 z 18.05.2014 každý žiadateľ má právo
podať Rozklad proti výsledku praktickej skúšky proti správnosti a jednoznačnosti skúšobných otázok.

30. Podľa článku 4 Praktické skúšky bod 4.3.2. Postupu Dopravného úradu č. 25/2014 „Praktické skúšky
riadiacich letovej prevádzky“ č. záznamu: 02833/2014/OPIT-105 z 18.05.2014 Rozklad možno podať
písomne do 15 dní odo dňa vykonania praktickej skúšky na dopravný úrad.

31. Podľa článku 4 Praktické skúšky bod 4.3.3. Postupu Dopravného úradu č. 25/2014 „Praktické skúšky
riadiacich letovej prevádzky“ č. záznamu: 02833/2014/OPIT-105 z 18.05.2014 o Rozklade rozhoduje
predseda Dopravného úradu na základe návrhu ním zriadenej osobitnej komisie. Rozhodnutie predsedu
dopravného úradu je konečné.

32. Ako vyplýva z obsahu pripojených administratívnych spisov a napokon medzi účastníkmi ani nebolo
sporné, že žaloba žiadosťou z 28.03.2014 doručenou dopravnému úradu, riadiaci letovej prevádzky
02.04.2014 požiadal o preskúšanie pre vydanie preukazu spôsobilosti ATCO na získanie kvalifikačnej
kategórie ADI s doložkami ku kvalifikačnej kategórii TWR, RAD. Na základe tejto žiadosti žalobcovi bol
pridelený termín teoretickej časti praktickej skúšky na 24.04.2015 a na praktickú časť praktickej skúšky
dňa 25.04.2014. Žalobca pri prvom skúšobnom termíne riadnom 24.04.2014 neprospel v teoretickej časti
praktickej skúšky, a preto nemohol pokračovať praktickou časťou praktickej skúšky. Druhý skúšobný
termín, t. j. prvý opravný termín mu bol určený na 19.05.2015, kedy žalobca prospel v teoretickej časti
praktickej skúšky, ale neprospel v praktickej časti praktickej skúšky pri preverovaní praktických zručností
na simulátore, z ktorého dôvodu nemohol pokračovať v časti preverenie praktických zručností v reálnej
prevádzke. Tretí skúšobný termín, t. j. (druhý opravný) mu bol pridelený na 13.06.2014. Teoretická časť
praktickej skúšky bola mu uznaná z 19.05.2014, ale žalobca neprospel v praktickej časti praktickej
skúšky pri preverení praktických zručností na simulátore, a preto nemohol pokračovať v časti preverenie
praktických zručností v reálnej prevádzke. Zo Skúšobného protokolu - Praktická skúška riadiaci letovej
prevádzky - Praktická časť - zo dňa 13.06.2014 sčasti hodnotená oblasť „žalobca neprospel“ pod
poradovým číslom 4. Správy a pokyny: priority, reakcia na ich prijatie, včasnosť a obsahová správnosť,
pod poradovým číslom 6. Riadenie letovej prevádzky z hľadiska ekonomiky a riadenia toku a pod
poradovým číslom 8. Reakcia, správnosť, účelnosť a úplnosť pokynov vydaných na riešenie zvláštnej
situácie za letu s celkovým výsledkom hodnotenia „neprospel“. Zároveň skúšobná komisia uviedla
poznámku. „nesprávne stanovenie priorít pri vydávaní pokynov, hlavne pri riešení núdzovej situácie“.
Tento Skúšobný protokol so žalobcom bol prerokovaný v časti vyjadrenie skúšaného ku skúške je iba
podpis žalobcu a nie je uvedené žiadne jeho vyjadrenie. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že s
výsledkom Praktickej skúšky skúšky riadiacej letovej prevádzky - Praktická časť dňa 13.06.2014 žalobca
bol oboznámený a k hodnoteniu nemal žiadne námietky.

33. Proti Skúšobnému protokolu zo dňa 13.06.2014 žalobca podal Rozklad, v ktorom poukazoval
predovšetkým na to, že pri praktickej časti skúšky na simulátore nemal vytvorené bežné prostredie a
podmienky, zdôrazňujúc, že simulátor nesprávne fungoval, musel robiť ďalšie opravy, určité zadania
simulátor nezobrazoval a keďže išlo o opravný termín, bol aj v strese. Preto žiadal o preskúmanie
praktickej skúšky. O podanom Rozklade rozhodol predseda dopravného úradu, teda žalovaný na
základe návrhu ním zriadenej osobitnej komisie, ktorý postup bol v súlade s článkom 4. Praktické skúšky
bod 4.3.3. Postupu Dopravného úradu č. 25/2014. Predseda dopravného úradu interným príkazom č.



20/2014 zriadil osobitnú trojčlennú komisiu. Osobitná komisia v zápisnici zo zasadnutia dňa 12.08.2014
uviedla, že po dôslednom preskúmaní a samotnom posúdení dostupných informácií dospela k záveru,
že skutočnosti namietané žalobcom v Rozklade nemali zásadný vplyv na priebeh a výsledok Praktickej
skúšky ATCO dňa 13.06.2014 a navrhla predsedovi dopravného úradu Rozklad zamietnuť a nestanoviť
mimoriadny termín praktickej skúšky ATCO.

34. Na základe zisteného skutkového stavu a postupu žalovaného krajský súd dospel k záveru, že
žalovaný po podaní Rozkladu žalobcom proti Skúšobnému protokolu - Praktická skúška riadiaci letovej
prevádzky - Praktická časť zo dňa 13.06.2014 postupoval v súlade s článkom 4 praktické skúšky
bod 4.3.3. Postupu dopravného úradu č. 25/2014. O Rozklade rozhodol predseda dopravného úradu
na základe návrhu ním zriadenej osobitnej komisie, z ktorého dôvodu nie je opodstatnená námietka
žalobcu, že o Rozklade rozhodovala osobitná komisia, podľa neho zložená nie z odborníkov, ale na
základe subjektívnych pocitov. Tak, ako už bolo uvedené, o Rozklade rozhodol predseda dopravného
úradu a ním zriadená osobitná komisia má iba odporúčací charakter, ktorý nemusí byť pre predsedu
dopravného úradu rozhodujúci.

35. K námietke žalobcu týkajúcej sa samotného priebehu vykonávania praktickej skúšky, že nemal
vytvorené bežné skúšobné prostredie s bežnými javmi súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so
stanoviskom žalovaného, ktoré uviedol v písomnom vyjadrení, že také skutočnosti aké žalobca uvádzal
v žalobe sa stávajú v reálnej prevádzke a riadiaci letovej prevádzky ich musí byť schopný riešiť, t. j. v
tomto prípade ide o simuláciu skutočne reálneho prostredia. Stresové situácie, aj nie štandardné situácie
v reálnej činnosti riadiaceho letovej prevádzky sa vyskytujú a pracovník riadiacej letovej prevádzky
musí v reálnom živote vedieť reagovať aj na takéto vyskytujúce sa neštandardné situácie, lebo výkon
funkcie riadiaceho letovej prevádzky je veľmi zodpovedný a takýto zamestnanec musí vedieť aj promtne
reagovať na každú vzniknutú situáciu.

36. Žalobca neprospel v Praktickej skúške riadiaci letovej prevádzky - Praktická časť - dňa 13.06.2014
z dôvodu ako on tvrdí, že malo spočívať v opakovanom nesprávnom splnení jeho pokynov pri vytláčaní
lietadla, ale tak ako to vyplýva zo Skúšobného protokolu, žalobca neprospel pri praktickej skúške riadiaci
letovej prevádzky - praktická časť dňa 13.06.2014 pre nesprávne stanovenie priorít pri vydávaní pokynov,
hlavne pri riešení núdzovej situácie, ktorá je bližšie popísaná žalovaným v písomnom vyjadrení k žalobe.

37. Krajský súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu týkajúcej sa tej časti, že preskúmavané
rozhodnutie žalovaného nie je jasné, je zmätočné, nezrozumiteľné, z ktorého dôvodu je
nepreskúmateľné. V zmysle § 55 ods. 2 Letového zákona sa na konanie podľa tohto zákona vo veciach
vydávania a uznávania preukazov spôsobilosti leteckého personálu (§ 19) nevzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní. V nadväznosti na to dopravný úrad vydal všeobecný postup - Postupy
na vymedzené konanie dopravného úradu, na ktoré sa nevzťahuje zákon o správnom konaní č.
28/2014 platný od 23.06.2014 č. záznamu: 02833/2014/OPIT-126. Postup podrobne upravuje konanie
dopravného úradu v prípadoch vyňatia z režimu zákon o správnom konaní, t. j. že konanie uvedené
v § 55 ods. 2 Leteckého zákona, v ktorom divízia civilného letectva dopravného úradu rozhoduje o
právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, aj
osobitný predpis neustanovuje inak, ak nie je na konkrétne konanie vytvorený iný postup dopravného
úradu. Uvedený postup na základe princípu analógie vychádza zo zákona o správnom konaní. Zároveň
dopravným úradom bol osobitný postup - praktické skúšky riadiacich letovej prevádzky č. 25/2014
platný od 19.03.2014 č. záznamu: 02833/2014/OPIT-105, ktorého účelom v zmysle článku 2 „všeobecné
ustanovenia“ bod 2.1. „účel“ odsek 2.1.1. a 2.1.2. je stanovenie postupov a požiadaviek dopravného
úradu. Okrem iného aj na vykonanie praktických skúšok. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného
obsahuje výrok, ktorý je odčlenený od ostatných obsahových náležitostí rozhodnutia a to najmä
odôvodnenia. Výrok preskúmavaného rozhodnutia je formulovaný jasne, pretože z neho jednoznačne
vyplýva, že rozhodoval o Rozklade, ako o Rozklade rozhodol, z ktorého žalobca mohol jednoznačne
a určite poznať konečný výsledok žalovaného o jeho Rozklade. Takisto odôvodnenie preskúmavaného
rozhodnutia zodpovedá požiadavkám, ktoré sú kladené na odôvodnenie správneho rozhodnutia. V
rozhodnutí je uvedené čo bolo podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami žalovaný bol vedený, aký
právny predpis použil, na základe ktorého rozhodol, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami žalobcu,
ktoré uviedol v Rozklade. Rozhodnutie žalovaného obsahuje aj poučenie.



38. Krajský súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že žalobca vyčerpal všetky možné skúšobné
termíny na vykonanie praktickej skúšky riadiaci letovej prevádzky, teoretická a praktická časť, pretože
tak, ako bolo uvedené žalobca prvý skúšobný termín, t. j. riadny 24.04.2014 neprospel v teoretickej
časti praktickej skúšky, a preto nemohol pokračovať v praktickej časti praktickej skúšky. Pri druhom
skúšobnom termíne, t. j. prvom opravnom 19.05.2014 žalobca prospel v teoretickej časti praktickej
skúšky, ale neprospel v praktickej časti praktickej skúšky. Pri treťom skúšobnom termíne, t. j. druhom
opravnom 13.06.2014 žalobca už len vykonal časť praktickej skúšky, ale aj tu neprospel pri preverení
praktických zručností na simulátore, a preto nemohol pokračovať v ďalšej časti praktickej skúšky
zručnosti v reálnej prevádzke, teda žalobca vyčerpal tri termíny, jeden riadny a dva opravné.

39. Krajský súd sa nemôže vyjadriť k námietkam žalobcu uvedeným v žalobe kde uvádza, že žalovaný
prehliadol nielen samotný základ veci, ale aj osobitnú právnu úpravu a doterajšie judikované rozhodnutia,
pričom neuviedol žiadne konkrétne judikované rozhodnutie, ktoré mal žalovaný prehliadať. Taktiež
žalobca uvádza, že rozhodnutie žalovaného nemá oporu v existujúcej právnej úprave, ale neuviedol
konkrétne ktorú právnu úpravu mal na mysli, pretože ako vyplýva z preskúmavaného rozhodnutia,
žalovaný v danej veci postupoval podľa zákona č. 143/1998 Z. z. nariadenia Komisie EÚ č. 805/2011 z
10.08.2011, ako aj Postupu dopravného úradu č. 25/2014 „Praktické skúšky riadiacej letovej prevádzky“
č. záznamu: 02833/2014/OPIT-105 zo dňa 18.05.2014, teda akú inú a ďalšiu existujúcu právnu úpravu
mal žalobca na mysli, zo žaloby zrejmé nie je. Nie je opodstatnené tvrdenie žalobcu v žalobe, že by
žalovaný prehliadal existujúci skutkový stav veci, pretože tak ako bolo uvedené, skutkový stav veci
vyplýva z obsahu pripojených administratívnych spisov a napokon tento skutkový stav medzi účastníkmi
ani sporný nebol. Námietky sa týkali zo strany žalobcu, či už v podanom Rozklade alebo v žalobe
najmä skutočností, že pri absolvovaní praktickej skúšky riadiaci letovej prevádzky - praktická časť dňa
13.06.2014 nemal vytvorené štandardné podmienky a dôvodom, prečo v tejto skúške žalobca neprospel
podľa skúšobnej komisie bolo nesprávne stanovenie priorít pri vydávaní pokynov, hlavne pri riešení
núdzovej situácie.

40. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu podanej žaloby dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý v konaní bol úspešný,
keďže žaloba bola zamietnutá priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania za účasť na tých
pojednávaniach na krajskom súde, kedy sa zástupca žalovaného zúčastnil (cestoval z Bratislavy
do Košíc), pričom právny zástupca žalobcu žiadosť o odročenie pojednávania doručoval krajskému
súdu deň pred pojednávaním hoci o dôvode odročenia pojednávania vedel včas, ale súdu aj keď
nesúhlasil s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania právny zástupca žalobcu sa pojednávania bez
ospravedlnenia nezúčastnil ani 08.06.2017.

42. V súlade s ustanovením § 175 ods. 2, 3 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd
po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v platnom znení).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo
o
a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy,
ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu
dane,
b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý
rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním,



c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania,
d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku /
ďalej len „S. s. p.“ / to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.