Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/276/2015 z 11. 5. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 11. mája 2016, sp. zn. 2Co/276/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7814211511.1 Krajský súd Košice | 2Co/276/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7814211511.1 | 2016-05-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e049c7c2-6e58-4b45-993e-88dc70396d5a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7814211511.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/276/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814211511
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814211511.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.
Ota Jurča a JUDr. Anny Slovinskej vo veci žalobcu AB 1 B. V., registračné číslo 560 07 043, so
sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, zastúpeného Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., Trenčín, Piaristická 707/25, IČO: 472 346 79, proti žalovanému A.
D., bytom E., P. XX, o zaplatenie 254,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
5C/12/2015-54 z 2.3.2015 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 254,94 Eur, vyčíslený úrok z
omeškania vo výške 32,27 Eur a úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 254,94 Eur od 28.
11. 2014 až do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania vo výške 87,59 € na účet jeho právneho
zástupcu, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 254,94 € Eur s príslušenstvom, čo
odôvodnil tým, že mu bola postúpená pohľadávka od spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. vzniknutá
tým, že žalovaný porušil svoju povinnosť poskytnutý spotrebiteľský úver uhrádzať v pravidelných
mesačných splátkach po 27,39 Eur. Poukázal na to, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 O. s. p. na základe listinných dôkazov predložených
žalobcom, predovšetkým zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
a splátkového kalendára. Právne vec posúdil podľa § 52 a nasl. Obč.zákonníka a úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a v trovách
právneho zastúpenia.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný a uviedol, že úver poskytnutý veriteľom Home
Credit Slovakia od 6.11.2014 spláca cez spoločnosť Prvá oddlžovacia s.r.o. . Pôvodne svoje záväzky
voči veriteľovi nemohol plniť z dôvodu, že pre nezhody s družkou bol vzatý do vyšetrovacej väzby a z
tejto bol prepustený 19.6.2014.

Žalobca vo vyjadrení z 5.11.2015 uviedol, že po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu žalovaný
neuhradil žiadnu sumu.

Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda
senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak
a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,



b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie,
c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,
d) to vyžaduje verejný záujem.

Podľa ods. 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (214 ods. 2 O.s.p., keďže v
posudzovanej veci nejde o žiadny z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p.), za dodržania podmienok
stanovených v § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia
pojednávania bolo riadne oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach a to v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. lebo z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Žalovaný podané odvolanie podľa jeho obsahu odôvodnil odvolacími dôvodmi upravenými v § 205 ods. 2
písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ani jeden z týchto uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú
i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo
keď výsledky hodnotenia dôkazov nezodpovedajú tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 132 až § 135 O.s.p..

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by
skutkové zistenia súdu prvého stupňa nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia stavu pod právnu normu
vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd prvého stupňa správne skutkové zistenia v zásade správne podradil pod hmotnoprávne predpisy a
vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.
Podstatu odvolacích námietok žalovaného tvorí tvrdenie, že úver poskytnutý spoločnosťou Home Credit
Slovakia od 6.11.2014 spláca prostredníctvom spoločnosti Prvá oddlžovacia s.r.o.. Ide však o nové



tvrdenie žalovaného, ktorý počas priebehu konania pred súdom prvého stupňa po doručení žaloby s
príslušnými poučeniami zostal pasívny.
Nie je daný podľa názoru odvolacieho súdu ani odvolací dôvod podľa § 205a ods. 1 písm.e/ O.s.p..
Tento odvolací dôvod mieri na situácie, kde vo svetle skutočností alebo dôkazov, ktoré účastník v súlade
s § 205a uplatnil ako nové, nemôže obstáť súdom prvého stupňa zistený skutkový stav. V zmysle
tohto ustanovenia ide o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení rozhodnutia súdom
prvého stupňa. Skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli, teda existovali v konaní pred súdom prvého stupňa a
účastník ich neuplatnil, nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím dôvodom. Tieto skutočnosti a dôkazy
môže účastník uplatniť iba cestou obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p.. Zákon predpokladá, že
účastníkom uplatnené skutočnosti a dôkazy nové (v porovnaní s tými, ktoré tu boli v konaní pred súdom
prvého stupňa) a v danej veci sú právne významné. Inými slovami, dôkazy, ktoré odvolateľ navrhol v
odvolaní sú „nové“ vtedy, ak neboli navrhnuté žiadnym z účastníkov v priebehu konania pred súdom
prvého stupňa a ani neboli vykonané súdom. Ak tento dôkaz pred súdom prvého stupňa bol označený,
pretože potreba jeho vykonania po zistení skutkového stavu vyšla v konaní najavo, nemôže ísť o nový
dôkaz. Dôkaz možno považovať za uplatnený pred súdom prvého stupňa len vtedy, ak bol za konania
v prvom stupni označený tak, aby mohol byť súdom bez ďalšieho vykonaný. V prejednávanej veci niet
pochybností, že dôkazy, ktoré žalovaný v odvolacom konaní predložil, nemožno považovať za nové
dôkazy v zmysle cit. ust. § 205a ods. 1 písm.e/ O.s.p..

Odvolací súd je v zmysle procesnej úpravy viazaný odvolacími dôvodmi. Ako už bolo uvedené,
žalovaný na podporu svojich tvrdení o splácaní svojho záväzku priložil k odvolaniu potvrdenie vystavené
spoločnosťou Prvá oddlžovacia s.r.o. zo 6.11.2014. Vydanie potvrdenia teda predchádzalo vyhláseniu
preskúmavaného rozsudku (2.3.2015) a žalovaný ho mal (mohol) predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa. Odvolaciemu súdu nie sú známe dôvody objektívnej povahy, ktoré by žalovanému bránili
predmetné potvrdenie predložiť súdu prvého stupňa a tak tento dôkaz v tomto štádiu konania je už
bez právneho významu. Je nutné dať do pozornosti zásadu platnú už v rímskom práve, podľa ktorej
„vigilantibus iura sripta sunt“, t.j. „práva patria len bdelým“, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu
a výkon svojich práv a ktorý svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou
a predvídavosťou.

Odhliadnuc od toho, že žalovaný tvrdenia o splácaní záväzku prezentoval oneskorene je potrebné
upozorniť, že splácanie jeho dlhu je sporným a túto skutočnosť žalovaný ani bez akýchkoľvek
pochybností nepreukázal. Žalobca poprel, aby žalovaný po podaní návrhu na vydanie platobného
rozkazu uhradil nejakú sumu. Z dokladov predložených (oneskorene) žalovaným však vyplýva len to, že
sa zjavne prostredníctvom spoločnosti Prvá oddlžovacia s.r.o. pokúšal uhrádzať svoje viaceré záväzky.
Jeho úhrady sú však nepravidelné (viď. potvrdenie na č.l. 65) a z predložených listín vôbec nie je zrejmé,
či aspoň časť peňazí smerovala aj na úhradu záväzku, ktorý je predmetom tohto konania, keď žalovaný
má evidentne viacero veriteľov (viď. prehľad na č.l. 59) a nie je vylúčené, že voči jednotlivým veriteľom
môže mať aj viacero záväzkov z rôznych zmlúv.

Dôkaznú povinnosť v zmysle cit. ust. môže účastník plniť od začiatku konania. Povinnosť označiť dôkazy
sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré uvedie v žalobe a ktoré tvrdí počas konania. Cieľom dôkaznej
povinnosti je unesenie dôkazného bremena v tom rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva v
zmysle hmotného práva na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také
rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom
v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú
povinnosť. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť
účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení súdu z navrhnutých a aj vykonaných dôkazov.

Na druhej strane je však pochopiteľné, že žalobca od žalovaného môže dôvodne vymáhať len skutočný
dlh a je neprípustné uplatňovať pohľadávku nad rámec požičaných peňazí s príslušenstvom, keďže v
opačnom prípade by sa veriteľ na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd musel potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodnuté nebolo, lebo účastníci o týchto ani nežiadali rozhodnúť (§
224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).



Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch
v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.