{"guid": "4599505c-d390-430d-8ed4-69eb893d72da:9f96763a-0a31-4515-8e69-f65481030893", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7814208599.1", "spisova_znacka": "5Co/697/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/697/2015 z 8. 8. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 8. augusta 2016, sp. zn. 5Co/697/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7814208599.1", "identifikacne_cislo": "7814208599", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ján Slebodník", "sudca_id": 1306, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-slebodnik-1306", "datum_vydania": "2016-08-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f96763a-0a31-4515-8e69-f65481030893", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7814208599.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7814208599.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7814208599.1/text", "citacie_n": 4, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/697/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814208599
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814208599.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Petra Tutka v spore navrhovateľa F.. P. U., Z.. X.X.XXXX, B. X., E. XXX,
proti odporcovi H. Š., Z.. XX.X.XXXX, A. - H., B. Q. XXX, o zaplatenie 1.850,- eur s prísl., o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, č.k. 8C/331/2014-41 z 21.7.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok.

Navrhovateľ nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalobu zamietol a
účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal z toho, že súd vo veci vydal platobný rozkaz,
pod sp. zn. 22Ro/256/2014-8, dňa 25.09.2014, ktorým zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 1.850,- Eur.

2. Proti platobnému rozkazu odporca podal odpor  s tým, že platobný rozkaz považuje za
neopodstatnený. Peniaze ktoré mu boli zaslané navrhovateľom predstavovali navrhovateľov dlh za
dohodnutý obchod. Odporca poukázal na to, že s verziou ktorú uviedol navrhovateľ nesúhlasí, nie  je
pravdou, že on dlhuje navrhovateľovi nejaké peniaze. Peniaze, ktoré mu boli zaslané navrhovateľom na
jeho účet, boli za tovar, ktorý mu on predal s tým, že časť peňazí mu navrhovateľ vyplatil v hotovosti a
zbytok 1850,- Eur mu mal poukázať prevodom na jeho účet.  Následne telefonicky spolu komunikovali,
kedy ho navrhovateľ vyzval, aby tovar zobral späť a vrátil mu peniaze, pretože on jeho tovar nevie predať
drahšie a tiež uviedol, že nemá čas na to, aby tovar predával.

3. Z vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-296/PL-RV-2014 vyplýva, že navrhovateľom bolo dňa 7. 4. 2014
podané trestné oznámenie pre prečin podvodu. Uznesením zo dňa 08.08.2014 bolo trestné stíhanie voči
odporcovi zastavené, pretože skutok, ktorého sa odporca mal dopustiť nie je trestným činom a nie je ani
dôvod na postúpenie veci. Vo veci ani jedna zo strán nevedela potvrdiť svoje tvrdenia listinnými dôkazmi,
ani svedeckými výpoveďami, neboli naplnené povinné znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu a
to  po objektívnej a subjektívnej stránke. V odôvodnení uznesenia sa tiež uvádza, že trestné konanie
nemôže byť prostriedkom na zabezpečenie uplatňovania nárokov zo záväzkových právnych vzťahov a
nie je úlohou orgánov činných v trestnom konaní nahrádzať iniciatívu subjektov práva pri uplatňovaní
ich nárokov v občiansko-právnom konaní a je neprípustné, aby trestné konanie a prostriedky trestného
práva boli zneužívané ako prostriedok nátlaku na protistranu v občianskoprávnom, alebo obchodnom
vzťahu.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu právnemu záveru, že žaloba je nedôvodná
a neopodstatnená. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že odporcovi poskytol



finančné prostriedky z titulu pôžičky, aj keď dôkazy svedčia o tom, že odporcovi poukázal žalovanú
sumu peňazí na jeho účet, nesporne však nepreukázal, že tento obnos peňazí mu bol poukázaný
z titulu pôžičky. Tvrdenie navrhovateľa vyvrátil odporca, ktorý uviedol, že predmetná suma peňazí
predstavovala kúpnu cenu za tovar, ktorý navrhovateľ od neho prevzal, respektíve kúpil. Rovnako
odporca tvrdil aj vo vyšetrovacom konaní, keď vo veci trestného stíhania za prečin podvodu rovnako
vypovedal ako aj v predmetnom konaní, keď tvrdil, že o pôžičku navrhovateľa na kúpu áut nepožiadal,
ale žalovaná suma mu bola poukázaná z titulu kúpnej ceny za odobratý tovar navrhovateľom. Medzi
účastníkmi nebolo preukázané, že by došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a to ani písomnej, ani ústnej.
Nesporne bolo preukázané, že navrhovateľ odobral tovar od odporcu v sume 300,- eur (citujúc § 657
O.z.).

5. Súd nemôže nachádzať dôkazy a nemôže znášať dôkazné bremeno za navrhovateľa. Dôkazným
bremenom sa rozumie zodpovednosť účastníka konania za výsledok konania, ktorý závisí od zistení
z navrhnutých vykonaných dôkazov. V prípade, že súd nemá jednoznačný skutkový základ pre
svoje rozhodnutie, musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta účastníkovi, na
ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, teda zodpovednosť
za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. V danom prípade dôkazné
bremeno bolo na navrhovateľovi, ktorý tvrdil, že peniaze odporcovi poukázal z titulu pôžičky. Tvrdenie
navrhovateľa nebolo však preukázané a to  ani v priebehu konania,  preto nebolo možné žalobe vyhovieť.
Navrhovateľ ako účastník konania neuniesol dôkazné bremeno v danej rovine, preto jeho návrh súd
v celom rozsahu zamietol, keďže nebolo preukázané, že navrhovateľ s odporcom uzavreli  zmluvu o
pôžičke, či už v písomnej forme, respektíve ústnej  a tým sa nepotvrdila opodstatnenosť a dôvodnosť
žaloby. Z uvedených dôvodov, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku,
keď žalobu navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

6. Výrok o trovách konania sa opieral o ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého ustanovenia,
úspešný účastník má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

7. V podanom odvolaní, podľa obsahu odvolania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci žiadal
navrhovateľ napadnutý rozsudok zrušiť (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

8. Okrem iného v odvolaní namietal, že je zaujímavé, že odporca začal o tovare hovoriť až po podaní
jeho trestného oznámenia, odporca je invalidný dôchodca a vedel veľmi dobre uplatniť sa aj ako výborný
logistik, ako presne vypočítať tovar, ktorý ani nikdy nevidel a mal ho predať presne za sumu 1.850,- eura).

9. V ďalšej časti uznesenia z Obvodného oddelenia PZ v Plešici už odporca tvrdí, že mi mal predať 3 ks
porcelánových sád a 4 ks sád príborov. Tvrdí, že už v minulosti som mal podobné veci od odporcu kúpiť,
čo vôbec nie je pravda. Odporca tvrdí, že som mal kúpiť 3 ks porcelánových sád a 4 ks sád príborov, za
každú sadu som mu mal dať 350,- €, čiže dokopy 2.450,- €. Na mieste som mu mal vyplatiť 600,- € v
hotovosti a zvyšok peňazí, teda 1.850,- € som mu mal po predaji tých setov poslať na jeho účet.

10. Okresný súd v Rožňave na pojednávaní postupoval podobne ako polícia v Plešivci. V odstavci
rozsudku na strane 2 sa uvádza, že odporca bol za navrhovateľom v práci, predal mu príborník za 300,-
€ a potom mu navrhovateľ v konkrétnej dobe požičal spolu 1.850,- € na zakúpenie 2 áut.
Z uvedeného tiež jasne vyplýva, že v dobe od 19.8.2013 do 11.9.2013 by som v žiadnom prípade nevedel
predať tovar (neexistujúci) za 1.850,- €.
Ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu v Rožňave, (nie je to uvedené v rozsudku, ale dá sa to
vyrozumieť medzi riadkami), že nakoniec som vinný ja (navrhovateľ), nakoľko som od odporcu kúpil
tovar za veľa peňazí, pričom neviem dokázať, že som ten tovar kúpil. Ja som od odporcu žiadny iný
tovar nekúpil. Je absurdné, aby som po práci behal po Plešivci a okolí s nejakými príbormi a aby som
ich predal presne za 1.850,- €.
Takmer vôbec sa nevenovala základnej otázke, prečo som odporcovi požičal peniaze na kúpu dvoch
áut Mercedes v Nemecku, a prečo zmenil výpoveď až po podaní trestného oznámenia.
Preto žiadam, aby súd zvážil moje odvolanie a aby mi boli vrátené moje peniaze v sume 1.850,- € s
príslušenstvom.
Moje odvolanie a odôvodnenia v ňom uvedené sú pravdivé a ak súd dokáže, že klamem, nech ma stíha
za krivú výpoveď.



11. Odporca sa vyjadril tak, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za spravodlivé, on pravdivo
vypovedal aj na polícii, aj pred súdom v občiansko-právnom konaní a pri prevode 1.850,- eur, čo sa týka
prevodu 1.850,- eur na môj účet, keby som mal nejaký nekalý úmysel, prečo by som ja z mojej dobrej
vôle dával navrhovateľovi moje číslo účtu. Pokúšal by som sa vziať peniaze bez prevodu na môj účet,
čo by aj sám navrhovateľ  ohlásil na polícii, že o čo som sa pokúšal. Je logicky pochopiteľné, že človek
s takýmto postavením ako navrhovateľ P. U., by mi poslal na účet 1.850,- eur bez toho, aby mal nejakú
záruku, písomnú alebo hnuteľnú, a tiež môj pôvod. Až takí priatelia sme neboli, že by mi na slovo požičal
toľko peňazí, v opačnom prípade vec by neudával na políciu, ale vybavoval by to priateľsky.

12. On nežiadal trovy konania a nikdy sa nepokúšal vziať navrhovateľovi nejaké peniaze. Boli to
peniaze za tovar, ktoré peniaze previedol na jeho účet a nebol s navrhovateľom vôbec priateľom, a je
nepredstaviteľné, aby mu na slovo len požičal toľko peňazí, lebo v opačnom prípade by neudával vec
na políciu, ale by vybavoval tieto peniaze priateľsky.

13. Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa ako podané včas a oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť odvolaním bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s §
385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa je neopodstatnené a že rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny treba potvrdiť
so zreteľom na ust. § 387 CSP.

14. Súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil, odôvodnenie má
podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje,
pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového stavu, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie).

16. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť,
ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie
sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti.

17. Odporca síce uviedol aj pri svojom výsluchu, že pozná navrhovateľa, peniaze, ktoré zaslal odporcovi,
boli na zapožičanie sumy 1.000,- eur na kúpu áut a okrem toho mu predal jedálenskú súpravu za 300,-
eur. Na druhej strane podľa odporcu peniaze, ktoré mali byť zaslané navrhovateľom na jeho účet, boli za
tovar, ktorý mu on predal s tým, že časť peňazí mu navrhovateľ vyplatil v hotovosti a zvyšok 1.850,- eur
mu mal preukázať prevodom na účet. Súd prvej inštancie aj zmluvu uzavretú ústne medzi účastníkmi
konania nepovažoval za zmluvu o pôžičke.

18. Podľa § 657 OZ, zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zmluvou o pôžičke prenecháva
veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí
dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

19. Navrhovateľ mal pri dokazovaní zrejme sťaženú pozíciu, lebo účastníci konania neuzavreli žiadnu
písomnú zmluvu. Navrhovateľ neoznačil ani svedkov, ktorí by potvrdili jeho tvrdenia, nie to ešte, aby
navrhol dôkazy listinné alebo iné dôkazy, z ktorých by vyplynulo, že išlo o pôžičku.

20. Správne preto konštatoval súd prvej inštancie, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, lebo je
len na ňom, že má preukázať sumu peňazí alebo pôžičku, ktorú mal poukázať odporcovi na jeho účet
so zreteľom na tvrdenia, že sa mali stretnúť.

21. Vyhodnotenie účastníckych výpovedí vykonal súd prvej inštancie správne, lebo podľa neho tvrdenie
navrhovateľa mal vyvrátiť odporca, keď tvrdil, že predmetná suma peňazí predstavovala kúpnu cenu
za tovar, ktorý navrhovateľ od neho prevzal, resp. už kúpil podľa dohody, aj odporca tvrdil to isté vo



vyšetrovacom konaní, keď vo veci trestného stíhania za prečin podvodu rovnako vypovedal ako aj v
predmetnom konaní, o pôžičku navrhovateľa na kúpu áut nikoho nežiadal, ale žalovaná suma mu bola
poukázaná z titulu kúpnej ceny za odobratý tovar (príbory) navrhovateľom.

22. Naviac súd prvej inštancie pri vysvetľovaní dôkazného bremena poukázal na zodpovednosť
účastníkov konania, povinnosť tvrdenia účastníka v konaní o prejednávanej žalobe, súd nemal
jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie a pri dôkaznej núdzi tento dopad v rozhodnutí o
zamietnutí žaloby pričítal navrhovateľovi, ktorý podľa predpisov procesného práva mal dôkazné bremeno
ako aj zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Nebolo
preukázané, že by z titulu pôžičky dlhoval odporca žalovanú sumu navrhovateľovi.

23. Odvolací súd len doplňuje na zvýraznenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, že podstatnou
náležitosťou zmluvy o pôžičke je dohoda o čase vrátenia a čas vrátenia nemusí byť pritom určený
konkrétnym dňom, stačí, ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť, dokonca stačí aj dohoda
v takom zmysle, že čas vrátenia veriteľ ponechá na vôľu dlžníka, zmluvou o pôžičke prenecháva
totiž veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí
dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

24. Napokon netreba uviesť, že od zmluvy o pôžičke treba odlišovať vzťahy, ktoré vznikli na základe
zmluvy o úvere podľa § 497 OBZ. Tieto vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú ustanoveniami
Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu vzťahu účastníkov (§ 261 ods. 3 písm. d/ OBZ).

25. Keďže v odvolaní trval navrhovateľ na tom, že medzi účastníkmi išlo o ústnu dohodu o pôžičke, že
odporca má v pláne kúpiť 2 autá zn. Mercedes v Nemecku, druhá pôžička bola z titulu, že odporca údajne
zle vypočítal sumu na kúpu auta potrebuje ešte 350,- eur, toto tvrdenie nedokázal a neboli dohodnutí na
čase vrátenia tejto sumy, správne uzavrel súd prvej inštancie, že uveril obrane odporcu, ktorý tvrdil, že
mu boli vyplatené peniaze navrhovateľa za porcelánové sady a 4 ks sád príborov.

26. Podľa názoru odvolacieho súdu aj napriek obsahu vyšetrovacieho spisu ČVS-ORP-296/PL-RV-2014,
keď trestné stíhanie voči odporcovi bolo zastavené pre podanie trestného oznámenia pre prečin
podvodu, nemusel už súd prvej inštancie vykonávať konfrontáciu, ak aj nesúhlasil navrhovateľ s
výpoveďou odporcu na pojednávaní dňa 21.7.2015 (účastníci boli poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p.).

27. Keďže v odvolacom konaní nemal úspech navrhovateľ, a úspešný odporca nežiadal trovy
odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol tak, že navrhovateľ nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania ako neúspešný v konaní (§ 396 ods. 1 CSP).

28. Výsledok hlasovania - 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.



Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/331/2014", "guid": "71cd2b4f-a32b-47f1-a08b-15070fd068e4:28ad31a2-cbc2-4b7b-a6dd-811ee90f5d11", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:25001c5c-5efb-47d4-b3dc-353b714be665", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.35.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 35/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 35/2023 z 13. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-13", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.35.2023.2"}, {"guid": "ussr:09a75ce0-68d8-42c4-8b97-254606ec8db8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.182.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 182/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 182/2017 z 29. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.182.2017.1"}, {"guid": "53623e76-379d-418e-87a1-12cabb25519a:609a05b4-e4c5-43ff-846e-9c7968409bcf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:4211216454.1", "spisova_znacka": "2Cdo/31/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/31/2023 z 2. 8. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-08-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:4211216454.1"}, {"guid": "b9d61704-a063-490f-acfa-9e859fc7ee14:5c2111d0-f57e-4215-954a-799a3da61756", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:4211216454.9", "spisova_znacka": "12Co/107/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 12Co/107/2023 z 10. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-12-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:4211216454.9"}]}