{"guid": "c89c15ae-4562-46fe-b289-b81d69becf53:e1e90629-0e75-4301-ab98-d94e7da299f9", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7207231980.5", "spisova_znacka": "5Co/25/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/25/2016 z 13. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 13. novembra 2016, sp. zn. 5Co/25/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7207231980.5", "identifikacne_cislo": "7207231980", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ján Slebodník", "sudca_id": 1306, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-slebodnik-1306", "datum_vydania": "2016-11-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e1e90629-0e75-4301-ab98-d94e7da299f9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7207231980.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7207231980.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7207231980.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/25/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207231980
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7207231980.5

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Andreja Šalatu a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu H. Z., O. X. I. XX, S., proti žalovanému
Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov HVIEZDICA v likvidácii, Južná trieda 28, Košice,
IČO: 35567015, právne zastúpenému Kaifer, advokátskou kanceláriou s. r. o., Fibichova 11, Košice, v
konaní o určenie neplatnosti výpovede a zaplatenie sumy 95,26 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 31C/177/2007-317 z 27.11.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    uznesenie.

Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov
konania nepriznal a žalobca na náhradu trov konania právo nemá.

2. Súd vychádzal z toho, že žalobca žalobou podanou súdu 12.12.2007 žiadal, aby súd určil, že dohoda o
vykonaní práce uzavretá medzi SVB a NP Hviezdica a žalobcom je platná a zároveň zaviazal žalovaného
nahradiť žalobcovi škodu vo výške 2.190,- Sk. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že dňa 15.7.2007 uzavrel
so žalovaným dohodu o vykonaní práce a to s vtedajšou predsedníčkou spoločenstva. Jednotlivé úlohy
uvedené v dohode o vykonaní práce vykonával v súlade s podmienkami uvedenými v dohode. Za úlohy
1 a 2, 3a bola vyplatená aj mzda po ukončení odmeny. V auguste roku 2007 došlo k zmene predsedu
spoločenstva.  Listom zo dňa 30.10.2007 žalobcu vyzval predseda spoločenstva na predloženie kópie
dohody o vykonaní práce a dokladov o doteraz vykonaných prácach.

3. Rozsudkom č.k. 31C 171/2007-329, Okresný súd Košice II zaviazal žalovaného k povinnosti  zaplatiť
žalobcovi sumu 32,52 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 32,52 Eur  od  1.3.2008 do
zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu  zamietol. Zároveň rozhodol, že o náhrade trov konania súd
rozhodne samostatným uznesením.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 5Co 48/2015-379, zo dňa 22.9.2015 potvrdil rozsudok
prvostupňového súdu  a vyslovil, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

4. V zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril;
to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Vzhľadom na výsledok tohto
konania, t.j. na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní úspešnejší vo väčšej miere ako žalobca (pôvodne
žalovaná suma 121,16 eur, z toho žalobca vzal späť žalobu vo výške 25,89 eur, žalobcovi súd priznal
iba sumu 32,52 eur z celkovo uplatňovanej pohľadávky), a teda v zmysle vyššie cit. zák. ustanovenia by
bol povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré si v konaní uplatnil, súd prihliadol u žalovaného



aj na pomery hodné osobitného zreteľa, a to v tom že žalobca invalidný dôchodca poberajúci invalidný
dôchodok vo výške 276,50 eur, je zamestnaný v spoločnosti ARCUS - Špecializované zariadenie a
zariadenie pre seniorov s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie od 10/2014 do 9/2015
vo výške 476,08 eur. Taktiež žalobca vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav je poberateľom
peňažného príspevku na osobnú asistenciu od 1/2009 vo výške 342,24 eur , ako aj peňažného príspevku
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne,
obuvi a bytového zariadenia od 4/2014 vo výške 18,39  eur a príspevku na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vo výške 33,09 eur.
Zároveň zohľadnil aj skutočnosť, že  žalobca je síce vlastníkom motorového vozidla zn. Chevrolet
Aveo, (rok výroby 2009), ktoré potrebuje vzhľadom na svoje zdravotné postihnutie a podľa oznámenia
Geodetického ústavu vlastní iba  nehnuteľnosť - byt č. 22 (o rozlohe 50 m2) v bytovom dome na Južnej
trieda 28, Košice. žalobca je slobodný, má zvýšené výdavky súvisiacich jeho zdravotným stavom (najmä
na stravu, lieky, hygienické potreby), ktoré si uhrádza sám, nemá vyživovaciu povinnosť voči iným
osobám.
Samotná výška žalovaným  uplatňovaných trov v tomto konaní v sume 1279,10 eur predstavuje
sumu vyššiu ako jeho mesačný príjem (vrátane invalidného dôchodku a príspevku na kompenzáciu
zdravotného stavu). Keďže ust. § 150 O.s.p. má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, teda k
dosiahnutiu spravodlivosti pre účastníkov konania, preto, ak by konajúci súd zaviazal žalobcu k náhrade
trov konania, bolo by pre neho neprimerane tvrdé, vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania bolo
určenie, že dohoda o vykonaní práce zavretá medzi účastníkmi konania je platná, titulom čoho žiadal
priznať aj náhradu škody za ušlú odmenu vo výške 95,26 eur (po späťvzatí, pôvodne 121,16 eur), z
čoho mu bola priznaná len suma 32,52 eur. Súd odôvodil ust. § 150 ods. 2 O.s.p., výrok, že sa jedná
o drobný spor neprevyšujúci sumu 1000 eur, pričom trovy konania neprimerane prevyšujú pohľadávku
uplatňovanú žalobcom, a preto by bolo nespravodlivé zaviazať žalobcu vzhľadom výšku pohľadávky, na
jeho postihnutie a s tým súvisiace výdavky na náhradu trov konania.

5. Súd sledujúc úmysel zákonodarcu, podľa ktorého má ust. § 150 O.s.p. slúžiť aj k odstráneniu
neprimeranej tvrdosti zákona, a tým k dosiahnutiu spravodlivosti účastníkov, rozhodol tak ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia.

6. V podanom odvolaní žalovaný uviedol dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ a ďalšie, lebo súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ust. právneho predpisu, § 205 ods. 2
písm. b/ O.s.p. - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; §
205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Na pojednávaní konanom dňa 30.9.2010 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobral
späť žalobu v časti o zaplatenie 25,89 eur z pôvodne uplatnenej zmeny žalobného nároku, teda zo sumy
121,16 eur spolu s úrokom z omeškania a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Žalobca zotrval na žalobe
v časti o zaplatenie 95,26 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 15.9.2007
do zaplatenia a zároveň žiadal určiť, že odstúpenie zo dňa  28.11.2007 od dohody o vykonaní práce
uzatvorenej dňa 15.7.2007 medzi Spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov HVIEZDICA,
Južná trieda 28, Košice a zamestnancom H. Z. je neplatné. Zároveň žalobca žiadal priznať náhradu
trov konania.

8. Na základe uvedených skutočností mal súd za to, že samotná výška žalovaným uplatňovaných trov v
tomto konaní v sume 1.279,10 eur predstavuje sumu vyššiu ako jeho mesačný príjem. Keďže ust. § 150
O.s.p. má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, teda k dosiahnutiu spravodlivosti pre účastníkov
konania, dospel súd prvej inštancie k záveru, že ak by zaviazal žalobcu k náhrade trov konania, bolo by
pre neho neprimerane tvrdé, vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania bolo určenie, že dohoda
o vykonaní práce uzavretá medzi účastníkmi konania je platná, titulom čoho žiadal priznať aj náhradu
škody za ušlú odmenu vo výške 95,26 eur (po späťvzatí, pôvodne 121,16 eur), z čoho mu bola priznaná
len suma 32,52 eur.

9. Nesprávnosť uznesenia napadnutého týmto odvolaním však vidí žalovaný v tom, že súd prvej
inštancie nedostatočne zistil skutkový stav významný pri skúmaní podmienok nevyhnutných pre
aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a nesprávne vec právne posúdil, keď opierajúc sa o ust. § 150 O.s.p.



dospel k záveru, že ak by konajúci súd zaviazal žalobcu k náhrade trov konania, bolo to by pre neho
neprimerane tvrdé.

10. V kontexte s vyššie cit. ust. § 150 ods. 1 O.s.p. uvádza žalovaný, že aplikácia ust. § 150 ods.
1 O.s.p. prichádza do úvahy pri rozhodovaní o náhrade trov konania v prípadoch, keď sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť teda o
celkom výnimočný prípad, ktorého výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako
aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. V zmysle ustálenej judikatúry všeobecných súdov
je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov konania
k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. MCdo/14/99
uverejnené ZSP č. 1/2000).

11. S prihliadnutím na to, že pre možnú aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade
trov konania je potrebné, aby súd skúmal aj spôsob správania účastníkov a postoj účastníkov ku
konaniu, upriamujeme pozornosť na to, že žalovaný mal záujem urovnať predmetný súdny spor
uzavretím mimosúdnej dohody o urovnaní ešte v roku 2010 (t.j. skôr, ako súd vo veci rozhodol
rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa  30.9.2010). Žalovaný navrhol žalobcovi listom zo dňa
21.9.2010, označeným ako „Návrh na uzatvorenie Dohody o urovnaní“, ukončenie súdneho sporu
týkajúceho sa vyššie uvedenej právnej veci, a to uzatvorením Dohody o urovnaní. V zmysle Návrhu
na uzatvorenie Dohody o urovnaní navrhol žalovaný, aby žalobca vzal žalobu späť a súdny spor by
sa ukončil mimosúdne s tým, že žiadna zo sporových strán by si neuplatňovala náhradu trov právneho
zastúpenia. Zároveň žalovaný v predmetnom Návrhu na uzatvorenie Dohody o urovnaní upovedomil
žalobcu o tom, že neakceptovaním predmetného Návrhu na uzatvorenie Dohody o urovnaní bude
žalobca v prípade neúspechu zaviazaný na úhradu trov konania, ktorých výška bude vzhľadom na
pokračovanie súdneho konania narastať, resp. ktorých výška bude závisieť aj od počtu vykonaných
úkonov. Žalobca sa k možnému mimosúdnemu ukončeniu sporu vo vyššie uvedenej právnej veci
žiadnym spôsobom nevyjadril, a teda na list žalobcu zo dňa 21.9.2010 neodpovedal, a medzi účastníkmi
konania nebola uzatvorená žiadna mimosúdna dohoda, pričom žalobca aj po doručení predmetného
návrhu na uzatvorenie dohody o urovnaní naďalej zotrval na podanej žalobe (a to aj napriek vedomosti
o tom, že v prípade neúspechu bude zaviazaný na náhradu trov konania, ktorých výška bude v priebehu
súdneho konania neustále narastať). O snahe žalovaného urovnať spor mimosúdne mal vedomosť aj
súd prvej inštancie, a to z vyjadrenia žalovaného zo dňa 6.9.2013, v ktorom žalovaný konštatoval (strana
2 vyjadrenia), že zo strany žalovaného bol žalobcovi zaslaný Návrh na uzatvorenie Dohody o urovnaní
zo dňa 21.9.2010, avšak žalobca na žalovaného návrh nereagoval a k uzatvoreniu Dohody o urovnaní
nedošlo.

12. Preto upriamuje pozornosť na to, že trovy vo výške 1.279,- vynakladal žalovaný po dobu 8 rokov,
nemožno spravodlivo požadovať od neho, aby mu trovy konania boli aj napriek jeho účinnému a
úspešnému bráneniu práv na ťarchu. Je vylúčené prihliadať na výšku žalovaným uplatnených trov v
sume 1.279,- eur ako okolnosť podmieňujúcu použitie § 150 ods. 1 O.s.p. Nemohol súd tieto trovy
znížiť a bez ďalšieho nepriznať, skutkový stav v predmetnej právnej veci neumožňuje záver o existencii
dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p. Súd mení uznesenie Okresného súdu Košice II
zo dňa 27.11.2015 č.k. 31C/177/2007-317 tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania
vo výške 1.295,60 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.279,10 eur a z uhradeného
súdneho poplatku za odvolanie vo výške 16,50 eur, a to všetko na účet právneho zástupcu žalovaného
vedený v UniCreditBank, bankový účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Alebo alternatívne žalovaný navrhuje, aby odvolací súd zrušil uznesenie Okresného súdu Košice II zo
dňa 27.11.2015 č.k. 31C/177/2007-317 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca navrhol potvrdiť uznesenie ako zákonné. Uviedol, že žalovanému
ide len o jednu podstatnú vec, aby sa mu pomstili. Nikdy sa nezmieria so skutočnosťou, že súd mu v
rozsudku dal za pravdu a po odvolaní sa žalovanej strany proti rozsudku ju súd potvrdil a rozhodol, že
sa už proti tejto veci nedá odvolať. Okresný súd rozhodol rozsudkom, že súdne trovy nebude hradiť ani
žalobca ani žalovaná strana. Žalobca v kútiku duše dúfal, že súd rozhodne ohľadom súdnych trovy v
jeho prospech. Nestalo sa tak a rozhodnutie súdu rešpektuje a berie na vedomie. Myslel si, že žalovaná
strana zaujme ten istý postoj, no mýlil sa. Žalovaná strana sa bude odvolávať do nekonečna, až súd



nerozhodne, že proti rozsudku sa nedá odvolať. Čo sa týka asistencie žalobcu sumy 342,24 eur, ktorú
dostáva od štátu, preto sa to volá asistencia, že keď tie peniaze preberie, celú sumu vyplatí môjmu
asistentovi, ktorý mu pomáha zvládnuť veci, ktoré sám nezvládne. Všetci invalidi v tomto štáte, ktorí
poberajú asistenciu, ju vyplácajú svojim asistentom. Nemôže za to, že sa na tento svet narodil telesne
postihnutý a má právo na invalidný dôchodok. Pracuje na vlastnú žiadosť, lebo by nevyžil z invalidného
dôchodku a tobôž, keď sú dvaja s manželkou. Čo sa týka jeho mesačného platu 476,98 eur je táto suma
trochu skreslená. Celková suma je preto taká, lebo 2x ročne všetci zamestnanci ARCUSU dostávajú
odmeny a tie sa tiež započítavajú do koncoročného zúčtovania. Skutočný mesačný plat poberá cca 420,-
eur, záleží na tom, koľko má za mesiac nočných služieb.

14. Odvolací súd postupom podľa § 385 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal
napadnuté uznesenie s zistil, že je vecne správne a treba ho potvrdiť podľa § 387 CSP, pričom odvolací
súd v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a preto sa v odôvodnení
obmedzuje na skonštatuje správnosti dôvodov napadnutého uznesenia.

15. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zák. č. 160/2015 Z.z., ďalej len
CSP) a odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016 musel postupovať na
základe úpravy z prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto
zákona. Odvolanie však bolo podané ešte pred 1.7.2016, ak podmienky jeho prípustnosti (vrátane
podmienky, či bolo podané oprávnenou osobou, v zákonnej lehote), je treba posúdiť podľa právneho
stavu existujúceho v čase podania odvolania podľa príslušných ustanovení O.s.p., dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán sporu, lebo odvolacie konanie, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti
skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP). Vznikla tu aj potreba ústavne konformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva podľa čl. 3 ods. 1 CSP.

16. Odvolací súd poznamenáva, že dôvody hodné osobitného zreteľa citované súdom prvej inštancie
sú správne, výstižné a presvedčivé. Je treba prihliadať nielen na pomery žalobcu pri aplikácii § 150
O.s.p., ale aj žalovaného a tu v riešenom spore vyčerpávajúco odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie, dôchodca poberá invalidný dôchodok 276,50 eur, v spoločnosti ARCUS pracuje s mesačným
príjmom 476,08 eur a ešte aj poberá peňažný príspevok na osobnú asistenciu od roku 2009 342,24
eur a kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva a s hygienou 18,39 eur,
a dostáva príspevok aj na osobné motorové vozidlo, ktoré potrebuje z dôvodu svojho zdravotného
postihnutia, býva v byte v bytovom dome Južná trieda 28, keďže musí platiť aj lieky, špeciálnu stravu
a má výdavky súvisiace s jeho zdravotným stavom, odvolací súd hodnotil odvolanie žalovaného
ako neopodstatnené. Pri takomto štýle uplatnených námietok by potom nemohol súd prvej inštancie
aplikovať v žiadnej veci ust. § 150 O.s.p., lebo toto má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

17. S poukazom na ustálenú súdnu prax (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v Bratislave
7MCdo/5/2012 z 20.3.2012) v sporovom konaní zásadne platí povinnosť trovy konania nahradiť pri
úspechu tej-ktorej strany sporu. Existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existenciu výnimočnosti daného prípadu, musia byť
odôvodnené, lebo prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. by
mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam.

18. Vzhľadom na popísané aj keď žalobca už žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou
od novembra 2011, platí žalovanej strane nájomné a inkaso za dve osoby, túto skutočnosť však v
odvolaní zámerne žalovaná zamlčala a tak pri ťažkostiach žalobcu zdravotného charakteru, je invalidný
dôchodca, jeho príjem mesačne je veľmi nízky a jeho manželka je už vyše roka na invalidnom dôchodku,
je veľmi ťažko chorá, možno prisvedčiť jeho vyjadreniu, že aj od štátu by mal dostávať vyšší príspevok.
Sám musí platiť aj asistenta, ktorý mu pomáha zvládať veci, ktoré on sám nemôže urobiť a všetci invalidi
v Slovenskej republike, ktorí poberajú asistenciu, musia príspevky platiť svojim asistentom. On sa narodil
na tomto svete telesne postihnutý a má právo na invalidný dôchodok. On skutočný mesačný plat poberá
okolo 420,- eur od zamestnávateľa ARCUSU.



19. Súd prvej inštancie správne a výstižne odôvodnil svoje rozhodnutie, toto je presvedčivé, lebo
neuviedol každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu, čo by sa mohla považovať za dôvod
hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania súd náhradu trov konania
nepriznal.

20. Súd precízne rozviedol, že vzhľadom na výsledok tohto konania, žalovaný bol v konaní úspešnejší
vo väčšej miere ako žalobca, lebo žalovaná sumu bola 121,16 eur, z čoho žalobca vzal späť žalobu po
výšku 25,89 eur, žalobcovi súd priznal iba sumu 32,52 eur z celkovej uplatnenej pohľadávky, avšak bránil
len svoje právo v konaní, bolo potrebné prihliadnuť aj na pomery hodné osobitného zreteľa u žalobcu a
vzhľadom na vyčíslené trovy konania právneho zástupcu, žalovaný nenesie žiadne riziko, aby sa jeho
majetková situácia výrazne zmenila.

21. Odvolací súd uzatvára, že je nepochybné, ak mal väčší úspech žalovaný, že by mu mali patriť trovy
konania, avšak súd musí zohľadniť pri aplikácii § 150 O.s.p. aj výsledky sporu ako aj dopad rozsudku či
uznesenia vo výroku o trovách konania na majetkové, osobné a iné pomery všetkých strán sporu, ktoré
by zásadným spôsobom mohli ovplyvniť úvahu súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či skutočne sú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Preto záver o aplikácii § 150 ods. 1 O.s.p. súdu prvej inštancie je správny.

23. Trovy neboli priznané stranám sporu podľa § 396 ods. 1 CSP, lebo ani tieto trovy žalobcovi nevznikli
a žalovaný bol neúspešný v konaní.

24. Výsledok hlasovania 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej



zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31C/177/2007", "guid": "544332ce-116f-4da8-9cc8-935f68be74d0:473331d0-929d-4a62-aa9e-959a38cf7d75", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "f77aef17-cff1-40eb-a479-a8a403dc3ea8:906a5d98-8b1c-48a7-b829-e29e64d48bc7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:6307201866.1", "spisova_znacka": "7MCdo/5/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/5/2012 z 19. 3. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-03-19", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:6307201866.1"}], "citovane_v": []}