{"guid": "ea1d4003-121f-4e97-8c55-3ec690947e9b:eb8788ab-36a3-40ea-9bf9-c346e9104d38", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7116219255.1", "spisova_znacka": "8CoP/340/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/340/2016 z 20. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 20. októbra 2016, sp. zn. 8CoP/340/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7116219255.1", "identifikacne_cislo": "7116219255", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mária Podhorová", "sudca_id": 37, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-podhorova-37", "datum_vydania": "2016-10-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eb8788ab-36a3-40ea-9bf9-c346e9104d38", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7116219255.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7116219255.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7116219255.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/340/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116219255
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7116219255.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek
senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Diany Solčányovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti S. J. S. nar. XX.X.XXXX a A. J. S. nar. X.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov na návrh otca: S. S. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v A., V., V.Ä.
I. X zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Troščákom so sídlom Advokátskej kancelárie v Prešove na
Hlavnej 50 a za účasti matky: P. V. V. W. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej vo E. XXX, okres V. zastúpenej
advokátom JUDr. Martinom Staroňom so sídlom Advokátskej kancelárie v Prešove na Hlavnej 89 v
konaní o nariadenie návratu maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu o návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia o odvolaní rodičov proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 5.9.2016 č.k.
18P 131/2016-16 takto

r o z h o d o l :

M e n í   uznesenie vo výroku o úprave styku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. S. J. S. nar.
XX.X.XXXX a s mal. A. J. S. nar. X.X.XXXX každú prvú sobotu v mesiaci od 10.00 hod. do 18.00 hod.
a každú prvú nedeľu v mesiaci od 10.00 hod. do 18.00 hod. na území Slovenskej republiky. Matka je
povinná maloleté deti na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať mu ich pred svojím obydlím a otec je
povinný maloleté deti matke vrátiť pred obydlím matky.

P o t v r d z u j e   uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu otca v prevyšujúcej časti.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I uznesením z 5.9.2016 č.k. 18P 131/2016-16 upravil styk otca s maloletými
deťmi: S. J. S. nar. XX.X.XXXX a A. J. S. nar. X.X.XXXX tak, že otec je oprávnený si maloleté deti
prevziať v mieste bydliska matky každú stredu a štvrtok v kalendárnom týždni v čase od 14.00 hod.
do 18.00 hod. a od soboty do nedele v každom nepárnom kalendárnom týždni v čase od 9.00 hod.
do 18.00 hod.. Matka je povinná maloleté deti na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať mu ich pred
svojím obydlím, kam má otec povinnosť deti matke vrátiť, a to do právoplatného skončenia konania o
nariadenie návratu  maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu č.k. 18P 131/2016. V prevyšujúcej
časti návrh otca zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí z dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 písm.d/, f/ a h/ CSP a § 62 ods. 1 CMP. Vyjadril názor, že odôvodnenie zamietavého výroku
vychádza najmä z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože v súčasnej dobe neexistuje žiadna
zákonná prekážka, ktorá by bránila telefonickej forme styku a ani ustálená súdna prax v Slovenskej
republike nepovažuje telefonický kontakt za nevykonateľný. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky a článok z webu najpravo.sk k uvedenej problematike. Hoci platná
právna úprava uprednostňuje osobný styk rodičov s dieťaťom, nič nevylučuje, aby v odôvodnených
prípadoch bol osobný styk nahradený stykom nepriamym, a to napríklad aj pomocou elektronických
prostriedkov, ako je mobilný telefón, elektronická pošta, komunikácia cez Skype, Facebook, či iné
sociálne siete. Cieľom Zákona o rodine je predsa zabezpečiť udržanie rodinných väzieb dieťaťa s



rodičom, ktorý nemá dieťa vo svojej starostlivosti. V jeho prípade, kde je zrejmá značná geografická
vzdialenosť (medzi obcou E. a jeho bydliskom v V., A. vzdialenosť predstavuje 1.372 km) mal súd
prvej inštancie obzvlášť zvážiť nevyhnutnosť takzvaného nepriameho styku popri osobnom styku, ktorý
bol síce upravený, ale je zjavné, že nie je realizovateľný každý týždeň, pretože by to predstavovalo
vynaloženie takého množstva finančných prostriedkov, ktoré nie je schopný zabezpečiť napriek tomu, že
pracuje a má príjem. Zároveň nemôže vycestovať na dlhšie obdobie na Slovensko a byť na Slovensku
počas prebiehajúceho konania o návrate maloletých detí do miesta obvyklého pobytu do Estónska, kde
je aj zamestnaný a z toho mu vyplývajú ďalšie povinnosti. Jeho pomery nie sú na takej úrovni, aby mohol
prísť na Slovensko a byť tu prítomný dlhšie obdobie ako jeden týždeň. Navyše existuje možnosť, že v
prípade, ak by pricestoval z Estónska realizovať určený osobný styk s maloletými deťmi, matka mu v tom
bude brániť, v dôsledku čoho bude nútený podať návrh na výkon rozhodnutia. Navrhol, aby odvolací súd
jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo forme telefonického styku vyhovel a uložil matke
povinnosť umožniť mu telefonický kontakt s maloletými deťmi každý nepárny deň v kalendárnom týždni
v čase od 18.00 hod. do 18.30 hod. prostredníctvom telefónu alebo cez programovú službu Skype.

3. Proti výroku uznesenia o úprave styku otca s maloletými deťmi podala v zákonnej lehote odvolanie
matka z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.f/ a h/ CSP. Vyjadrila názor, že uznesenie súdu prvej
inštancie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nesprávneho zhodnotenia dôkazov
a nesprávneho právneho posúdenia veci a predovšetkým je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
V danej veci neboli preukázané zákonné dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia a nebola
preukázaná ani bezprostredne hroziaca ujma a potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi
konania. Vydané neodkladné opatrenie je v rozpore so záujmom maloletých detí, ktoré v stredu a štvrtok
chodia v poobedňajších hodinách do školy, resp. materskej školy, majú po ich skončení krúžky a aktivity,
ktoré im objektívne bránia tomu, aby sa stretávali s otcom v určenom čase. Má dôvodnú obavu, že otec
maloleté deti opäť bez jej súhlasu a vedomia, ako tomu bolo aj na základe dohody o vycestovaní z
2.1.2016, zoberie do A. a naspäť už nevráti a maloleté deti už neuvidí. Preto, ak už aj súd prvej inštancie
mal za to, že je potrebné upraviť styk neodkladným opatrením, mal ho upraviť len na ohraničené územie
Slovenskej republiky a za jej prítomnosti, aby mala istotu, že otec ich  neunesie a len na sobotu a
nedeľu, nakoľko cez pracovný týždeň sú maloleté deti v škole, resp. v materskej škole a na krúžkoch.
Zdôraznila, že maloleté deti majú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, sú nahlásené na trvalý
pobyt na adrese E. XXX, okres V., Slovenská republika a táto adresa je uvádzaná na všetkých úradných
dokumentoch, v nemocnici, u lekárov, v materskej škole a na všetkých iných miestach. Maloleté deti
bývajú s ňou v rodinnom dome u jej matky, ktorá im dala súhlas a neobmedzené užívanie jej rodinného
domu. Rozhodnutím Okresného súdu Prešov, na ktorý podala návrh na úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom, boli maloleté deti neodkladným opatrením zverené do jej osobnej
starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 30 % zo životného minima na
každé nezaopatrené maloleté dieťa a jej návrh na zákaz styku otca s maloletými deťmi bol zamietnutý
(uznesenie z 27.7.2015 č.k. 30P 275/2015-19). Zdôraznila, že nedošlo k jej neoprávnenému návratu s
maloletými deťmi na územie Slovenskej republiky a kategoricky odmietla tvrdenia, že zobrala  so sebou
maloleté deti bez súhlasu otca, ktorý vedel, že má maloleté deti jej vrátiť 15.2.2016 a že rozhodnutím
Okresného súdu Prešov boli maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti, teda mal ich jej vrátiť
a napriek tomu ich nevrátil. Bol to otec, ktorý porušil súdne rozhodnutie a dohodu účastníkov konania.
Rovnako zdôraznila, že odstúpila od zmieru, ktoré bolo schválené v konaní na Okresnom súde v Pärnu
pod sp.zn. 2-16-4466 začaté na jej návrh o návrat maloletých detí na územie Slovenskej republiky, preto
schválený zmier, na ktorý sa odvoláva otec ako na právny titul na návrat maloletých detí, je neplatný a bol
zrušený. Odstúpenie od zmieru zaslala e-mailovou poštou 29.7.2016 a účinky doručenia odstúpenia od
zmieru schváleného Okresným súdom v Pärnu z 25.5.2016 nastávajú doručením odstúpenia od zmieru,
ktorý zaniká, zrušuje sa od počiatku a má sa za to, ako keby vôbec neexistoval. Tiež uviedla, že podľa
dohody o vycestovaní z 2.1.2016 otec mal jej vrátiť maloleté deti 15.2.2016, preto z jej strany sa nejedná
o žiadny únos, nakoľko neodniesla maloleté deti protiprávne. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol alebo upravil styk otca s maloletými deťmi len na území Slovenskej republiky za jej prítomnosti
každú nepárnu sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 9.00 hod. do 18.00
hod.. K odvolaniu otca proti zamietajúcemu výroku súdu prvej inštancie uviedla, že nie je daný zákonný
dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti, nakoľko riadne a pravidelne umožňuje otcovi
telefonický kontakt s maloletými deťmi, naopak, je to práve otec, ktorý sa o maloleté deti nezaujíma,
nezavolá im ani jej, aby s nimi komunikoval, preto považuje jeho návrh v tejto časti len za účelový,
keďže na jednej strane sa domáha telefonického kontaktu s maloletými deťmi, avšak na druhej strane



tento telefonický kontakt dobrovoľne vôbec nevyužíva. Nikdy mu nebránila ani nebráni, aby telefonicky
kontaktoval maloleté deti, či už cez mobilný telefón alebo cez Skype.

4. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

5. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm.d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

9. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

10. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP a dospel
k záveru, že v prejednávanej veci bola splnená zákonná podmienka pre nariadenie neodkladného
opatrenia o úprave styku, ktorou je naliehavosť predbežnej úpravy daná záujmom maloletých detí
na udržaní prirodzenej väzby k otcovi, ktorý ich nemá v osobnej starostlivosti. Napriek tomu, že z
preskúmavaného spisu nie je zrejmé, že matka bráni otcovi stýkať sa s mal. S. J. a A. J. a dôvodom
pre nariadenie neodkladného opatrenia spravidla nie je ani nezhoda vôle rodičov o rozsahu styku,
bola osvedčená danosť práva (nároku), t.j. naliehavosť predbežnej úpravy styku otca s maloletými
deťmi práve so zreteľom na vzdialenosť medzi bydliskom otca a bydliskom maloletých detí a s tým
súvisiacich okolností, najmä časovú a finančnú náročnosť cestovania a tiež preto, že eventuálne zlyhanie
komunikácie (dohody) medzi rodičmi by mohlo zvýšiť riziko konfliktov, ktoré sú v absolútnom rozpore
so záujmami maloletých detí. Z písomných podaní obidvoch rodičov je zrejmé, že vzťahy medzi nimi
sú značne problematické, ich podania obsahujú úplne protichodné tvrdenia, odlišné hodnotenia tých
istých situácií a dôsledné skúmanie týchto vzťahov si vyžaduje rozsiahle a časovo náročné  dokazovanie
presahujúce rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Práve preto, že ide iba o dočasnú
úpravu pomerov účastníkov konania, nebolo úlohou odvolacieho súdu dôsledne sa zaoberať odvolacími
námietkami rodičov a skutočnosťami tvrdenými otcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a
vo vyjadrení rodičov k odvolaniu, pretože tieto sa prakticky týkajú veci samej a majú význam pre konečné
rozhodnutie, ktorým sa bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného
pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (konanie vedené
na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 30P 275/2015), resp. v rámci zisťovania skutkového stavu
potrebného pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie návratu maloletých detí do miesta ich obvyklého
pobytu (vedeného na Okresnom súde Košice I sp.zn. 18P 131/2016). Odvolacím súdom určený režim
styku zohľadňuje vek maloletých detí, ich citovú väzbu na matku, ale rovnako zohľadňuje aj okolnosti na
strane otca, najmä vzdialenosť medzi jeho bydliskom a bydliskom maloletých detí, časovú a finančnú
náročnosť cestovania, na čo sám poukazuje aj vo svojom odvolaní, a to v rozsahu zodpovedajúcom
účelu neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že zistené
skutkové okolnosti osvedčujú potrebu predbežnej úpravy styku otca s mal. S. J. a mal. A. J., ale
nesprávne rozhodol o rozsahu styku, lebo nariadením neodkladného opatrenia ide o ingerenciu súdu len
dočasnú a predbežné opatrenie nemá prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, preto odvolací súd podľa
§ 388 CSP zmenil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi a
upravil ho v rozsahu zodpovedajúcom účelu neodkladného opatrenia tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia. Odvolací súd dodáva, že neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích
inštitútov v civilnom procese a zabezpečovacia funkcia neodkladných opatrení sa prejavuje najmä v
ich schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom,  ktoré mohli pred
začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Základnými znakmi neodkladných potrební sú
ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už
zo samotného označenia „neodkladné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu
vzťahov medzi subjektmi, že nariadením neodkladného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie



postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a
hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov. Neodkladné opatrenie neprejudikuje prípadný úspech,
resp. neúspech v konaní o merite veci. Odvolací súd tiež konštatuje, že súd v zákonom stanovenej
relatívne krátkej lehote nemá čas na dokazovanie a o nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje
na základe akejsi pomyselnej pravdepodobnosti s tým, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté
deti je vždy prioritný záujem detí. V tomto smere je potrebné podotknúť, že v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia súd dokazovanie nevykonáva, preto nemôže byť relevantný odvolací dôvod,
že súd nedostatočne zistil skutkový stav a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Odvolací súd na záver zdôrazňuje, že nariadenie neodkladného opatrenia o
úprave styku otca s maloletými deťmi predstavuje len dočasnú ingerenciu súdu do pomerov účastníkov
a nemá prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, ktoré môže byť po úplnom zistení skutkového stavu, ale
predovšetkým po rozhodnutí o návrhu na nariadenie návratu maloletých detí do miesta ich obvyklého
pobytu úplne odlišné od rozhodnutia o predbežnej úprave styku. Nota bene, v tomto konaní súd
nerozhoduje o tom, či budú maloleté deti do miesta obvyklého pobytu vrátené, resp. ktorá krajina je
miestom ich obvyklého pobytu, ale výlučne o tom, či sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia a preukázaná potreba dočasne upraviť pomery účastníkov, v tomto prípade
naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov úpravou styku otca s maloletými deťmi.

11. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bol návrh
otca v prevyšujúcej časti zamietnutý, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP a dospel k rovnakému
právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v tejto časti neboli splnené ku dňu jeho rozhodnutia zákonné
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože nebola osvedčená naliehavosť potreby
neodkladnej úpravy pomerov daná záujmom maloletých detí, pretože z návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia v tejto časti a ani z jeho odvolania proti zamietavému výroku rozhodnutia súdu
prvej inštancie nevyplýva, že matka maloletých detí mu bráni v telefonickom kontakte, resp. pomocou
iných elektronických prostriedkov sa kontaktovať s deťmi, ako to vyplýva aj z vyjadrenia matky, že
nebránila ani nebráni otcovi, aby telefonicky kontaktoval deti, či už cez mobilný telefón alebo cez Skype,
teda otec neosvedčil naliehavosť okamžitej (neodkladnej) ingerencie súdu do pomerov účastníkov
konania so zreteľom najmä na to, že argumenty otca v odvolaní nepreukazujú odmietavý postoj matky
v tomto smere a teda návrh otca v tejto časti je predčasný. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie v časti, ktorým zamietol návrh otca v prevyšujúcej časti na nariadenie neodkladného
opatrenia, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov  od  doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18P/131/2016", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b3999d68-7cd4-45f0-bb38-be3d92968b76", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.224.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 224/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 224/2017 z 19. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.224.2017.1"}]}