Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/383/2016 z 25. 8. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 25. augusta 2016, sp. zn. 9Co/383/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7116213262.1 Krajský súd Košice | 9Co/383/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7116213262.1 | 2016-08-25 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/095bad94-6ebe-4e1a-93b7-88c537b3023f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7116213262.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/383/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116213262
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7116213262.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Verščičikovej a sudkýň
JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Dany Bystrianskej, v spore O. Š., X.. X. X. XXXX, F. - Š., Ž. XX, proti
žalovanej Ľ. L., X.. X. X. XXXX, F., F. X, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu 36C/171/2016-69 z 29. 6. 2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením návrh na nariadenie predbežného opatrenia (teraz
neodkladného opatrenia) zamietol.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia
(ďalej len PO, teraz CSP) domáha, aby súd uložil žalovanej zákaz akýmkoľvek spôsobom nakladať s
nehnuteľnosťami - rodinným domom súp. č. XX R. X. J..Č.. XXX, B. J. C. X. Y. Y. XXX H.X, U. X. Z.
Č.. XXX, F.. Ú.. R. G., S. R. G., S. J., a to najmä zdržať sa ich predaja, prenájmu, zriadenia vecného
bremena alebo akéhokoľvek iného zaťaženia, uložiť jej povinnosť umožnenia vstupu žalobcovi do
predmetných nehnuteľností a uloženia zdržania sa úkonov, ktorými by mu vstup obmedzovala. Zároveň
sa domáha nariadenia predbežného opatrenia aj voči tretej osobe - Východoslovenská energetika a.s.,
Mlynská č. 31, Košice, IČO: 36570460, spočívajúceho v zákaze pozastaviť dodávku elektrickej energie
k nehnuteľnostiam evidovaných na LV č. XXX, F.. Ú.. R. G. a v prípade, ak k ich pozastaveniu už
došlo, uložiť povinnosť túto dodávku obnoviť. Uviedol, že vo veci samej sa bude domáhať vydania
bezdôvodného obohatenia. Návrh na nariadenie PO žalobca odôvodnil tým, že žalovaná je vlastníčkou
nehnuteľnosti - rodinného domu súpisného čísla XX, X. J.. Č.. XXX - B. J. C. X. Y. Y. XXX H.X,
evidovaného na LV č. XXX, pre katastrálne územie R. G.. Uviedol, že v r.2012 so žalovanou žil v
družobnom pomere a na uvedených nehnuteľnostiach sa započali rekonštrukčné a stavebné práce,
ktorých predmetom bola výmena krytiny rodinného domu a prísl., prístavba predsiene k rodinnému
domu, oprava hospodárskych budov (drevárne, sypanca, hospodárskej časti pre chov hydiny, drevenej
voliéry), vybudovanie vonkajších schodov, vybudovanie záhradného jazierka, vonkajšieho záchodu,
úprava a rekonštrukcia vodovodnej prípojky, kanalizačnej prípojky, žumpy, elektrickej prípojky, spevnenie
plôch, čím došlo k zhodnoteniu uvedenej nehnuteľnosti, že tieto rekonštrukčné a stavebné práce trvali
do marca 2016, ktoré po nezhodách so žalovanou boli prerušené a zároveň aj v tomto období ukončili
družobné spolunažívanie. Poukázal na to, že rekonštrukčné a stavebné práce financoval výlučne
z vlastných finančných prostriedkov, kde celková výška investície presiahla viac ako 28.000,- eur
a dodal, že má za to, že zo strany žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré spočíva v
investíciách, ktoré on vynaložil zo svojich finančných prostriedkov na rekonštrukciu nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalovanej, ktorou sa predmetná nehnuteľnosť zhodnotila. Dodal, že po rozchode účastníkov
konania žalovaná odmietla pristúpiť na akúkoľvek dohodu ohľadne finančného vyrovnania, vrátane jeho
navrhovaného predaja nehnuteľnosti a rozdelenia si finančnej hotovosti. Uviedol, že žalovanú vyzval
výzvou, doručenej 7. 6. 2016, na vrátenie bezdôvodného obohatenia, avšak bezvýsledne, poukazujúc na



to, že žalovaná po doručení výzvy sa vyjadrila, že predmetnú nehnuteľnosť predá alebo daruje. Poukázal
na skutočnosť, že žalovaná na predmetnej nehnuteľnosti sa pokúšala vymeniť zámok a nehnuteľnosť si
boli obzrieť minimálne dvaja záujemcovia o kúpu, z čoho nepochybne vyplýva, že žalovaná sa pokúša
predať predmetnú nehnuteľnosť a zmenšiť svoj majetok. Uviedol, že v predmetnej nehnuteľnosti sa
zároveň nachádzajú aj jeho osobné veci, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve, taktiež je tam aj stavebný
materiál a náradie, ktoré on využíva pri výkone svojej podnikateľskej činnosti v oblasti stavebníctva.
Poukázal na to, že má za to, že existuje obava, že veci, ktoré sú v jeho osobnom vlastníctve, môže
žalovaná scudziť, zničiť alebo poškodiť, čím mu môže spôsobiť ďalšiu škodu. Na základe uvedeného,
za účelom ochrany svojho majetku, resp. z dôvodu, aby mu bolo umožnené si hnuteľné veci odviesť,
domáha sa umožnenia vstupu do predmetnej nehnuteľnosti. Uviedol, že predmetom rekonštrukcie a
záhradných prác bolo aj vybudovanie záhradného jazierka, v ktorom sa nachádzali ním chované ryby,
pričom súčasťou záhradného jazierka je aj elektroinštalácia čerpadla, ktoré je napojené na elektrickú
energiu. Dodal, že zo strany žalovanej došlo k úmyselného odstaveniu elektrickej energie pre uvedené
čerpadlo, čoho následkom bol úhyn rýb. Mal za to, keďže na pozemku sa nachádzajú ďalšie hospodárske
zvieratá, že je tu dôvodná obava, aj na predchádzajúcu skúsenosť, že zo strany žalovanej môže dôjsť
k ďalšiemu pokusu o odstavenie dodávok elektrickej energie. Poukázal na § 417 ods. 2 Obč. zák., § 76
ods. 1 písm. f) O. s. p. a dodal, že má za to, že je tu dôvodná obava, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam
bude prevedené na tretiu osobu, čím žalovaná znemožní v prípade úspechu v spore výkon súdneho
rozhodnutia a z dôvodu, že v uvedenej nehnuteľnosti sa nachádzajú jeho osobné veci za účelom ochrany
jeho hnuteľného majetku a poškodenia jeho práv, je odôvodnené nariadiť PO. Súd konštatoval, čo zistil z
výpisu LV č. XXX pre kat. úz. R. G., S. R. G., S. J., čo mu vyplynulo z výpisu zo živnostenského registra,
zo znaleckého posudku č. 37/2015 vypracovaného znalcom Ing. Dušanom Sarkom, PhD., znalcom
zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR
pod č. 6608/Os/2009/53 pre odbor Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby. Vychádzajúc z § 74 ods.
1, § 75 ods. 1 veta prvá, § 75 ods. 9 veta prvá, § 76 ods. 1 písm. e), f), § 76 ods. 2 O. s. p. (ich znenie
citoval) poukázal na to, že žalobca žalobu zdôvodnil tým, že je ohrozené uspokojenie jeho nároku s
následkom nebezpečenstva vzniku majetkovej ujmy, že žalovaná sa pokúša predmetnú nehnuteľnosť
predať a zmenšiť tým svoj majetok, že z jeho strany existuje obava, že veci, ktoré sa nachádzajú v
predmetnej nehnuteľnosti a ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve, môže žalovaná scudziť, zničiť alebo
poškodiť, čím mu môže spôsobiť ďalšiu škodu. Poukázal na to, že návrh na nariadenie PO voči inej
osobe ako účastníkovi odôvodnil žalobca tým, že žalovaná úmyselne odstavila elektrickú energiu v
predmetnej nehnuteľnosti a v záhradnom jazierku, kde boli chované ryby, došlo k úhynu rýb z dôvodu,
že súčasťou záhradného jazierka bola aj elektroinštalácia čerpadla, ktoré bolo napojené na elektrickú
energiu, a dôvodil, že je tu dôvodná obava, že zo strany žalovanej môže dôjsť k ďalšiemu pokusu o
odstavenie elektrickej energie poukazujúc na to, že na pozemku sa nachádzajú ďalšie hospodárske
zvieratá. Na základe predložených dôkazov spolu s návrhom na nariadenie PO urobil záver, že v
danom prípade nie je odôvodnené nariadiť PO v zmysle § 76 ods. 1 písm. e), f) O. s. p., nakoľko
žalobca neosvedčil základné predpoklady pre jeho nariadenie, neosvedčil najmä, že je tu hrozba vzniku
bezprostredne hroziacej ujmy, ako aj neosvedčil samotnú naliehavosť nariadiť PO a tým aj naliehavosť
upraviť dočasné pomery účastníkov, že nariadenie PO totiž predpokladá bezprostredné a konkrétne
ohrozenie nároku a reálnu hrozbu zmarenia možného výkonu rozhodnutia, že obava z ohrozenia
je objektívny stav, základom ktorého je ohrozenie, tvrdenie o hrozbe ujmy. Mal za to, že v danom
prípade žalobca žiadnymi listinnými dôkazmi, príp. inými dôkazmi nepreukázal svoju obavu z ohrozenia,
nepreukázal bezprostredné a konkrétne ohrozenie svojho nároku doposiaľ súdom nepriznaného. Jeho
tvrdenia spočívajúce v tom, že má za to, že žalovaná sa pokúša predmetnú nehnuteľnosť predať a
on nebude mať akúkoľvek reálnu možnosť uspokojiť svoje nároky, aj keby jeho žalobe vo veci samej
bolo vyhovené, v danom prípade samo o sebe neosvedčuje, že sú splnené predpoklady na nariadenie
PO. Žalobca nepreukázal úmysel žalovanej, resp., nepreukázal také konanie žalovanej, z ktorého
možno vyvodiť jej úmysel nakladať s nehnuteľnosťou spôsobom uvedeným žalobcom v návrhu, ktorej
je vlastníkom. Súd je toho názoru, že bolo procesnou povinnosťou žalobcu označiť také dôkazy, z
ktorých by jednoznačne vyplýval úmysel žalovanej nakladať s nehnuteľnosťou, ktorá je v jej vlastníctve
spôsobom, ktorý by viedol k úkonom, ktoré vymedzil žalobca v petite PO. Nevyhovel návrhu žalobcu
na nariadenie PO ani v časti, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej umožniť mu vstup
do predmetnej nehnuteľnosti, zdržania sa úkonov, ktorými by mu vstup obmedzovala z dôvodu, že
žalobca neosvedčil naliehavosť situácie, nepreukázal žiadnymi dôkazmi, že v danom prípade ide o
vážne ohrozenie voči jeho majetku, nepreukázal bezprostredné a konkrétne ohrozenie a neosvedčil,
že je tu hrozba bezprostredne hroziacej mu ujmy a ním navrhované nariadenie PO nemá ani vzťah k
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Poukázal na to, že v danom prípade žalobca



sa hodlá domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, vydania veci, alternatívne náhrady škody sa
nedomáha. Súd taktiež nevyhovel návrhu žalobcu o nariadenie PO voči tretej osobe. Dôvodil, že je na
žalovanej ako vlastníčke predmetnej nehnuteľnosti, či bude čerpať služby Východoslovenskej energetiky
a.s. v súvislosti s dodávkou elektrickej energie do predmetnej nehnuteľnosti alebo nie, že žalobca ani tu
nepreukázal bezprostredné a konkrétne ohrozenie a neosvedčil, že je tu hrozba bezprostredne hroziacej
mu ujmy a ním navrhované nariadenie PO nemá ani vzťah k nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, majúc za to, že žalobca neosvedčil základné predpoklady,
ktoré sú potrebné na nariadenie PO návrh na nariadenie PO zamietol. Konštatoval, že o trovách konania
nerozhodol vzhľadom k tomu, že nebol podaný návrh v súlade s § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.

3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2
písm. c ) O.s.p., t.j., že súd neúplne zistil skutkový stav veci, následne čoho zamietol nariadenie PO.

4. Mal za to, že z jeho strany bola dostatočne preukázaná hrozba bezprostredne hroziacej ujmy.
Poukázal na to, že návrh na PO podal z dôvodu, aby predchádzal vzniku škody a nie, aby sa dodatočne
domáhal náhrady škody a vydania veci, že tvrdenie súdu je nelogické, aby čakal, kým mu bude
spôsobená škoda, následne čoho by sa domáhal náhrady škody. Zdôraznil, že v jeho prípade je
jednoznačne preukázané, že je vysoký predpoklad, že jeho právo bude ohrozené a taktiež mu bude
spôsobená škoda. Znova poukázal na to, že z jeho strany boli preukázané základné skutočnosti a znova
chcel zdôrazniť, že ide iba o dočasnú úpravu pomerov strán, pričom nariadením PO žalovanej nehrozí
žiadna škoda ani ujma na majetku ani právach, čo sa v jeho prípade povedať nedá, nakoľko žalovaná
podniká kroky k tomu, aby zmenšila svoj majetok a tým, aby mu bolo znemožnené sa domôcť jeho
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žiadal po dôkladnom prešetrení veci uznesenie zrušiť a
vo veci nariadiť PO.

5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 2 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP a uznesenie,
ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne ju
právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením
v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody uznesenia sú správne, na čom nič nemení ani podané
odvolanie.

6. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

7. Uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva:

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 471 ods. 1 CSP predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach.

11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

13. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.



14. Podľa § 331 ods. 3 CSP ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom na
zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj príslušnému
orgánu, ktorý osobitný register vedie.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

17. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

19. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

20. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

21. Podľa § 357 písm. d) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

22. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v CSP prípustné
a opodstatnené vtedy, ak a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, b) tieto právne
vzťahy vyžadujú úpravu, c) táto úprava je potrebná a d) neprimeraným spôsobom sa nezasahuje do
právnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci),
e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

23. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa musí vziať zreteľ na fakticitu javu, proporcionalitu
následku a príčiny jeho vzniku a je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich
záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov konania (nález Ústavného
súdu Českej republiky IV.ÚS89/02 z 18.6.2002, Sbírka nálezu a usnesení Ústavního soudu, svazek 27,
nález č.97).

24. Nariadením neodkladného opatrenia nesmie dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov
alebo tretích osôb. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa upravujú pomery
účastníkov, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia
prevláda požiadavka rýchlosti. Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti,
ktoré treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených
listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho
posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a aj pružné riešenie tej situácie, ktorá
vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie NS SR 2MCdo 3/2010).

25. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní
nemusí sa dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa,
vzhľadom na všetky okolnosti, javí ako nanajvýš pravdepodobná (uznesenie NS SR 6Cdo 171/2010).



26. V prejednávanej veci , o. i., je zrejmé, že vec sama ( vydanie bezdôvodného obohatenia) nemá
ani vzťah k navrhovanému neodkladnému opatreniu, lebo žalobca sa vo veci samej - v spore domáha
vydania bezdôvodného obohatenia, a to hnuteľných vecí, ktoré sú v nehnuteľnosti, ktorej vlastníčkou je
žalovaná . Bez osvedčenia základných predpokladov pre nariadenie PO (teraz neodkladného opatrenia),
že je potreba bezprostredne upraviť pomery sporových strán, rýchleho a pružného riešenia situácie,
ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu, čo v prejednávanom spore žalobca neosvedčil, nie je možné
návrhu na nariadenie PO (teraz neodkladného opatrenia) vyhovieť.

27. Súd prvej inštancie sa s požiadavkou opodstatnenosti starostlivo zaoberal, keď považoval za
neosvedčenú samotnú naliehavosť nariadiť PO (teraz neodkladné opatrenie) lebo žalobca nepreukázal
bezprostredné a konkrétne ohrozenie svojho nároku. Žalobca ani podaným odvolaním túto požiadavku
nesplnil a v posudzovanej veci neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na jeho
právach.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
(§ 262 CSP).

29. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).



Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).